Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 75Nt/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125011470
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Vojsovič
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3125011470.2

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom C. D. XXX,
t. č. v ÚVTOS Ružomberok, v konaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na verejnom
zasadnutí konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 13.11.2025, v senáte zloženom z predsedu senátu
Mgr. Petra Vojsoviča a prísediacich C. E. F. a
G. A. H., pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku sa návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, na povolenie obnovy
konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. NM-1T/81/2019 zamieta, pretože
neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/81/2019 zo dňa 31.01.2020 (č. l.
384 pripojeného spisu) v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/24/2020 zo dňa

07.04.2020 (č. l. 411 pripojeného spisu) bol odsúdený uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa
§ 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zákona v spojení s § 47 ods. 2 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest
odňatia slobody vo výmere 24 rokov a 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Predmetná vec je po zániku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom aktuálne vedená Okresným
súdom Trenčín pod sp. zn. NM-1T/81/2019.

Vo vyššie uvedenej veci podal odsúdený návrh na obnovu konania.

Odsúdený návrh na obnovu konania odôvodňoval tým, že mu bol uložený trest

na základe zásady „3-krát a dosť“ podľa § 47 ods. 2 Tr. zákona, pričom vyjadril názor, že túto zásadu
nebolo možné použiť, nakoľko bol v prípade odsúdenia vo veci sp. zn. 2T/116/1986,
pre ktoré mu bol takto uložený trest, amnestovaný a preto sa toto odsúdenie považuje
za zahladené podľa § 472 Tr. poriadku v spojení s čl. 102 ods. 1 písm. j) Ústavy SR. Ďalej poukazoval,
že rozhodnutia, ktoré mu boli zohľadnené boli vydané počas „komunisticko – totalitného režimu“, pričom
už v zákone o pamäti národa bola za takéto totalitné krivdy urobená hrubá čiara. Tiež poukázal,

že predmetné odsúdenia neboli vyhlásené ani v mene SR a teda ani právnymi predpismi nášho
vnútroštátneho práva. Ďalej poukázal, že ust. § 47 Tr. zákona nadobudlo účinnosť až po spáchaní
skutkov. V tejto súvislosti zastáva názor, že bol porušený čl. 50 ods. 6 Ústavy SR o spätnej pôsobnosti
právnych predpisov. Tiež poukazoval na rozpor s Chartou EÚ, judikatúrou ESĽP či poukazoval na
nevierohodnosť výpovede poškodeného.

V doplnení návrhu (č. l. 18) odsúdený prostredníctvom obhajkyne uviedol, že v jeho prípade nemalo
byť použité ust. § 47 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 437 ods. 5 Tr. zákona, nakoľko bol v trestnej vecivedenej pod sp. zn. 2T/116/1986 amnestovaný, čím sa rozhodnutie považuje za zahladené a z tohto
dôvodu nebolo možné použiť zásadu 3-krát a dosť. Ďalej poukázal, že v jeho prípade došlo k nesprávnej
právnej kvalifikácii skutku resp. k jeho nadkvalifikovaniu čím bol k porušený čl. 152 ods. 4 Ústavy

SR, v zmysle ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Nakoniec poukázal, že došlo k procesným
a hmotnoprávnym pochybeniam, pre ktoré došlo k nesprávnej právnej kvalifikácii za čo bol odsúdený na
najprísnejší trest. Uložený trest je v zrejmom nepomere k závažnosti činu a pomerom páchateľa. Súd
nesprávne aplikoval ustanovenia o ukladaní trestu.

Odsúdený na verejnom zasadnutí zotrval na podanom návrhu.

Obhajkyňa na verejnom zasadnutí navrhla vyhovieť návrhu, pričom zotrvala
na dôvodoch uvedených v písomnom podaní.

Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol odmietnuť návrh odsúdeného podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku
nakoľko nie sú splnené podmienky podľa § 394 Tr. poriadku.

Súd po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí dospel k záveru, že návrh odsúdeného je
potrebné zamietnuť.

V prvom rade súd uvádza, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý slúži na
nápravu nedostatkov v skutkových zisteniach v právoplatných rozhodnutiach.

Zároveň tento mimoriadny opravný prostriedok nie je určený na nápravu súdnych rozhodnutí, v ktorých

bol správne zistený skutkový stav veci, avšak malo dôjsť
k nesprávnemu výkladu právnych noriem hmotného práva, prípadne k porušeniu procesných právnych
noriem, na ktorú nápravu slúži iný mimoriadny opravný prostriedok, a to dovolanie (§ 368 ods. 1 a nasl.
Tr. poriadku).

Pokiaľ ide o právoplatné rozhodnutia súdu predpoklady pre obnovu konania upravuje ust. § 394 ods. 1
Tr. poriadku, v zmysle ktorého musia byť splnené 2 podmienky.

Prvou podmienkou je existencia I. skutočností alebo II. dôkazov súdu skôr neznámych. Za skutočnosti
alebo dôkazy súdu skôr neznáme treba považovať také (vecné) skutočnosti, ktoré neboli predmetom

dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa návrh na obnovu konania týka.

Za nové skutočnosti, alebo dôkazy však nemožno považovať skutočnosti či dôkazy, ktoré možno
zistiť z obsahu spisov, a to aj v prípade, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal, alebo ich
dokonca prehliadol, resp. sa zmýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, alebo ich nesprávne vyhodnotil.

Nemožno totiž v konaní o povolenie obnovy konania preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného
v základnom konaní (obdobne napr. R 35/1988, R 6/1997).
Druhou podmienkou je že tieto nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli samy osebe alebo v spojení so
skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie
o vine alebo treste.

Pokiaľ ide o jednotlivé dôvody obnovy konania k nim je potrebné uviesť nasledovné.

Ad amnestia a zahladenie odsúdenia.

Súd zistil, že odsúdenému bol vo veci pôvodne vedenej Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom
pod sp. zn. 1T/81/2019 uložený trest odňatia slobody vo výmere 24 rokov a 6 mesiacov z dôvodu
aplikovania ust. § 47 ods. 2 Tr. zákona, teda podľa zásady známej aj ako „3-krát a dosť“. Zo skutkovej
vety odsudzujúceho rozhodnutia vyplynulo, že odsúdenému boli pri aplikovaní tejto zásady zohľadnené
odsúdenia vo veci Okresného súdu Trenčín

pod sp. zn. 4T/206/1990 a 2T/116/1986.

V prípade ak by mal odsúdený v čase vydania odsudzujúceho rozhodnutia zahladené jedno z vyššie
uvedených odsúdení použitie zásady 3-krát a dosť by neprichádzalo do úvahy.Predpokladom pre povolenie obnovy konania by bolo dodatočné zistenie, že jedno z vyššie uvedených
odsúdení bolo zahladené v čase ukladania trestu, pričom o tejto skutočnosti konajúci súd nemal

vedomosť.

Súd z odpisu registra trestov (č. l. 365 spisu 1T/81/2019), z ktorého bolo vychádzané pri ukladaní trestu,
zistil, že v prípade odsúdenia vo veci Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/116/1986 bola vo vzťahu
k odsúdenému uplatnená amnestia zo dňa 01.01.1990, a to s účinkom, že sa odsúdenému odpúšťa

výkon zvyšku trestu. V prípade uvedeného odsúdenia v súvislosti s amnestiou nebolo uvedené, že by sa
naodsúdenéhomalohladieťakobynebolodsúdený,čoznamená,ževodpiseregistratrestovpredmetné
odsúdenie nebolo vykázané ako zahladené.

Súd sa nestotožnil s argumentom odsúdeného pokiaľ ten tvrdil, že použitím amnestie dochádza aj
automaticky k zahladeniu odsúdenia, teda, že sa na páchateľa trestného činu hladí akoby nebol

odsúdený. Táto skutočnosť nevyplýva zo žiadneho predpisu a týmto predpisom nie je ani ustanovenie
§ 472 Tr. poriadku a čl. 102 ods. 1 písm. j) Ústavy SR,
na ktoré poukazoval odsúdený. V tejto časti je zároveň potrebné poukázať, že v čase kedy došlo
kvyhláseniuamnestie,t.j.01.01.1990,vyššieuvedenéustanoveniaprávnychpredpisovnebolisúčasťou
právneho poriadku nakoľko nadobudli účinnosť až neskôr (Tr. poriadok nadobudol účinnosť dňa

01.01.2006 a Ústava SR 01.10.1992).

Zároveň ak by platilo tvrdenie odsúdeného, že použitím amnestie dochádza automaticky k zahladeniu
odsúdenia, neboli by zjavne splnené podmienky pre povolenie obnovy konania, pretože by nešlo o novú
skutočnosť súdu doposiaľ neznámu, ale išlo by o skutočnosť, ktorú si konajúci súd musel resp. mal byť

vedomý v čase rozhodovania o vine a treste, a to z dôvodu, že rozhodnutie o amnestii sa uverejňuje aj
v Zbierke zákonov, pričom platí, že to čo bolo publikované v Zbierke zákonov sa stalo známe každému
koho sa to týka (§ 2 zákona č. 1/1993 Z. z. resp. § 15 zákona č. 400/2015 Z. z.).

Ako súd uviedol už vyššie aplikovanie rozhodnutia o amnestii vo vzťahu

ku konkrétnemu odsúdeniu ešte samo o seba neznamená, že automaticky dochádza aj k zahladeniu
odsúdenia.
Právna teória rozoznáva tri druhy rozhodnutia o amnestii, a to:

· abolíciu - nariadenie, aby sa trestné stíhanie nezačínalo, a ak bolo začaté, aby sa

v ňom nepokračovalo,

· agraciáciu - odpustenie alebo zmiernenie doteraz nevykonaného trestu,

· rehabilitáciu - zahladenie odsúdenia, po zahladení odsúdenia sa na páchateľa hľadí, akoby odsúdený

nebol.

Uvedená právna teória má svoj normatívny odraz aj v právnych predpisoch. Pokiaľ ide o amnestiu
prezidenta ČSSR zo dňa 01.01.1990 ten mal právomoc vydať rozhodnutie o amnestii na základe čl.
61 ods. 1 písm. j) ústavného zákona č. 143/1969 Zb., v zmysle ktorého „Prezident má právo udeľovať

amnestiu, odpúšťať a zmierňovať tresty uložené trestnými súdmi a nariaďovať, aby sa súdne trestné
konanie nezačínalo alebo aby sa v ňom nepokračovalo, a zahládzať odsúdenie.“

Z predmetného ustanovenia vyplýva, že prezident mal možnosť v rámci amnestie rozhodnúť viacerými
spôsobmi, a to buď odpustiť alebo zmierniť trest, nariadiť aby sa nezačínalo trestné konanie alebo

ak bolo začaté aby bolo zastavené a nakoniec mohol zahladiť odsúdenie. Z uvedeného ustanovenia
nevyplýva, že v prípade ak by prezident amnestiou odpustil uložený trest, že automaticky dochádza aj
kjehozahladeniu.Ztohomožnovyvodiť,ženatoabysaurčitéodsúdeniepovažovalozazahladenémusí
byť táto skutočnosť priamo uvedená v amnestii. Toto je podporené aj samotnou praxou, kedy v rámci
jednotlivých amnestii bolo osobitne uvedené, v ktorých prípadoch sa amnestia aplikuje aj s účinkom, že

sa na páchateľa hľadí akoby nebol odsúdený.

Amnestia zo dňa 01.01.1990 zahladzovala odsúdenia v prípadoch uvedených v čl. 1 a 3 amnestie.Čl. 1 amnestie bol vyhlásený v nasledovnom znení:

Odpúšťam nevykonané tresty

a) odňatia slobody alebo ich zvyšku samostatne uložené za prečiny,
b) odňatia slobody podmienečne odložené,
c) nápravné opatrenia alebo ich zvyšky,
d) peňažné alebo ich zvyšky, pokiaľ neboli uložené popri treste odňatia slobody,

ktoré boli alebo budú právoplatne uložené za prečiny alebo trestné činy spáchané predo dňom tohto
rozhodnutia s tým, že sa na páchateľa hľadí dňom tohto rozhodnutia, ako by nebol odsúdený.

Čl. 3 amnestie bol vyhlásený v nasledovnom znení:

Tresty odňatia slobody, ktoré boli právoplatne uložené za trestné činy spáchané predo dňom tohto
rozhodnutia, pri ktorých horná hranica trestu odňatia slobody neprevyšuje jeden rok, odpúšťam s
účinkom, že sa na páchateľa hľadí dňom tohto rozhodnutia, akoby nebol odsúdený.

Odsúdený bol v trestnej veci Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/116/1986 uznaný vinným rozsudkom

zo dňa 06.03.1986 (č. l. 19) zo spáchania trestného činu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2
k § 234 ods. 1 Tr. zákona za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 a pol roka.

S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že amnestia zo dňa 01.01.1990 sa nevzťahuje na odsúdenie
vo veci sp. zn. 2T/116/1986 s tým účinkom, že sa na páchateľa hladí akoby nebol odsúdený a teda

predmetná amnestia nemá vo vzťahu k predmetnému odsúdeniu účinky zahladenia.

Súd síce nemá k dispozícii konkrétne rozhodnutie súdu v akom rozsahu sa uplatnila amnestia zo dňa
01.01.1990 vo vzťahu k odsúdeniu sp. zn. 2T/116/1986, avšak z obsahu amnestie vyplýva, že na toto
odsúdenie sa vzťahoval čl. 2 amnestie, ktorý znie:

1. Odpúšťam nevykonané tresty odňatia slobody alebo ich zvyšky, ktoré boli alebo budú právoplatne
uložené za trestné činy spáchané predo dňom tohto rozhodnutia, pokiaľ neprevyšujú

a) dva roky za úmyselné trestné činy,

b) tri roky za trestné činy spáchané z nedbanlivosti,
c) tri roky pri úhrnných a súhrnných trestoch uložených za úmyselné trestné činy a trestné činy spáchané
z nedbanlivosti.

2. Z ostatných trestov odňatia slobody alebo ich zvyšok, ktoré boli alebo budú právoplatne uložené za

trestné činy spáchané predo dňom tohto rozhodnutia, odpúšťam:

a) z trestov uložených za úmyselné trestné činy jednu tretinu, najmenej však dva roky,
b) z trestov uložených za trestné činy spáchané z nedbanlivosti jednu polovicu, najmenej však tri roky,
c) z úhrnných a súhrnných trestov uložených za úmyselné trestné činy a trestné činy spáchané z

nedbanlivosti jednu tretinu, najmenej však tri roky.

3. Ustanovenia ods. 1 a 2 sa vzťahujú aj na úhrnné a súhrnné tresty uložené za trestné činy a prečiny.

Aj z vyššie uvedeného čl. 2 amnestie zo dňa 01.01.1990 možno vydedukovať, že amnestia nespájala

v prípade odpustenia výkonu trestu aj následné zahladenie odsúdenia. Bolo právom prezidenta, v
ktorých prípadoch iba odpustí či zmierny uložený trest a v ktorom prípade odsúdenie aj zahladí.

Súd taktiež nezistil ani z písomností, ktoré boli v archíve súdu v súvislosti s odsúdením vo veci sp.
zn. 2T/116/1986, že by bolo rozhodnuté, že sa amnestia na toto odsúdenie vzťahuje aj s účinkom

zahladenia. V archíve sa nachádzali iba odsudzujúci rozsudok, trestný list a doručenka (č. l. 23, 25, 26).S ohľadom na vyššie uvedené súd nezistil, že by dodatočne vyšlo najavo, že odsúdenie vo veci
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/116/1986 je pre použitie amnestie zahladené a tým súd ani nezistil
novú skutočnosť, ktorá by zakladala povolenie obnovy konania.

Ad nedostatky odsudzujúceho rozhodnutia.

Odsúdený v druhej časti návrhu na povolenie obnovy konania v podstate poukazoval na nedostatky
odsudzujúceho rozhodnutia vo veci 1T/81/2019 ako napr.:

- rozhodnutia, ktoré mu boli zohľadnené do zásady „3-krát a dosť“ boli vydané komunisticko - totalitným
režimom,

- ide o rozhodnutia, ktoré neboli vynesené v mene Slovenskej republiky a ani právnymi predpismi
vnútroštátneho práva,

- poukazoval na bližšie neuvedený rozpor s chartou EÚ, judikatúrou ESĽP,

- ust. § 47 ods. 2 Tr. zákona bolo v jeho prípade uplatnené retroaktívne čo je v rozpore s čl. 50 ods.
2 Ústavy SR,

- poukázal, že bol iba spolupáchateľ, nebol priamo pri lúpeži, z jeho strany nedošlo k fyzickému násiliu
a ujme na zdraví,

- skutok, pre ktorý bol uznaný vinným vo veci 1T/81/2019 považuje

za nadkvalifikovaný,

- výpovede poškodeného nie sú jednoznačné a ani vierohodné,

- trest považoval za neprimeraný k závažnosti skutku a pomerom páchateľa, nesprávne boli aplikované

ustanovenia o ukladaní trestu.

Vyššie uvedené skutočnosti nie sú podľa názoru súdu dôvodom na povolenie obnovy konania. Ako
súd uviedol už vyššie obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý slúži na nápravu
skutkových zistení. V tomto prípade však odsúdený v podstate vyjadruje svoju nespokojnosť so

spôsobom aplikácie právnych predpisov a
so spôsobom hodnotenia dôkazov. Na nápravu týchto prípadných pochybení však obnova konania
neslúži.

Obnovou konanie nie je možné domáhať sa iného právneho posúdenia veci či iného vyhodnotenia

dôkazov ako tomu bolo v pôvodnom konaní, bez toho aby k tomuto pristúpili nové skutočnosti a dôkazy.

Odsúdený zároveň ani neuvádza nové skutočnosti či dôkazy, pre ktoré by bolo možné inak vyhodnotiť
zistený skutkový stav. Práve nové skutočnosti a dôkazy sú v zmysle § 394 Tr. poriadku dôvodom na
povolenie obnovy konania.

Nakoľko neboli splnené podmienky pre povolenie obnovy konania podľa § 394 Tr. poriadku súd návrh
na povolenie obnovy konania v zmysle § 399 ods. 2 Tr. poriadku zamietol.

Nad rámec súd uvádza, pokiaľ odsúdený poukazoval, že bol uznaný vinným totalitným režimom, že po

páde komunistického režimu bol prijatý zákon č. 119/1990 Zb.
o súdnej rehabilitácii, ktorý riešil situáciu osôb odsúdených za činy, ktoré boli považované
za trestné v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti. Z predmetného zákona však nevyplýva,
že sa tento vzťahuje na trestný čin lúpeže, ktorý je trestným činom nielen v totalitnom režime, ale aj
v aktuálnom demokratickom zriadení.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia
(vyhlásenia) prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Sťažnosť
má odkladný účinok.