Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 18Sas/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723101382
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101382.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B. C.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta
č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.10.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej
Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.10.2023 spolu
s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.06.2023
z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v avoči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie
1. Prvostupňovým rozhodnutím XXX XXX XXXX X zo dňa 28.06.2023 Sociálna poisťovňa – ústredie
(ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) vychádzajúc z ustanovení § 67 ods. 1, zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“
alebo „zákon o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase“) žiadosť žalobcu o predčasný
starobný dôchodok zamietla.

2. Na základe včas podaného odvolania generálny riaditeľ žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 10.10.2023 odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, predovšetkým že nárok na predčasný starobný dôchodok vzniká
ak poistenec získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, chýbajú mu najviac dva roky
do dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal najmenej 40 odpracovaných rokov. K 8.3.2023 získal
žalobca 21 rokov 343 dní odpracovaných. Na určenie sumy dávky výsluhového zabezpečenia mu bola

zhodnotená doba služby 16 rokov a 35 dní. Poberateľovi výsluhového dôchodku, nie je možné započítať
služobný pomer na nárok na predčasný starobný dôchodok čo potvrdzuje aj skutočnosť, že predčasný
starobný dôchodok nie je uvedený v Dohovore a neprichádza do úvahy aplikácia článku 33 ods. 2
Dohovoru. Vtedajšia Československá socialistická republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky
len pokiaľ ide o III. časť Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach týkajúcich sa
starobného dôchodku. Predčasný starobný dôchodok nie je uvedený ani v dohovore uverejnenom
v Zbierke zákonov a preto neprichádza do úvahy ani aplikácia čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 v časti

VI. – Spoločné ustanovenia. Právny názor vyjadrený v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sa týka
starobného dôchodku a nemôže sa analogicky rozširovať na predčasný starobný dôchodok.
II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu3. Správnou žalobou zo dňa 06.12.2023, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 06.12.2023, sa
žalobca domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu .
Predovšetkým namietal, že žalovaná nehodnotila základnú vojenskú službu od 1.10.1985 do 28.2.1986

a obdobie služobného pomeru policajta od 01.03.1986 do 31.10.2001 a od 07.09.2010 do 31.05.2012,
čo považuje aj s poukazom na platnú judikatúru súdov za rozporné so zákonom. Pričom má za to že ku
dňu podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok má odpracovaných 42 rokov. Taktiež považoval
napadnuté rozhodnutie žalovanej za nepreskúmateľné, keďže nedala odpoveď na otázku prečo pre
splnenie podmienky odpracovania 40 rokov nároku na predčasný dôchodok , nezhodnotila obdobie

služobného pomeru žalobcu.

4. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe, žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Uviedla, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a v
prvostupňovom rozhodnutí a má za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a vecne správne.
5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej (replike) uviedol, predovšetkým že pre posúdenie

nároku poistenca na starobný dôchodok k a určenie jeho výšky je potrebné zohľadniť celé obdobie
dôchodkového poistenia v rozhodnom obdobia a v prípade poberania výsluhovej dávky z osobitného
systému sociálneho poistenia je potrebné teoretickú sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl 33 ods.
2 Dohovoru č. 128. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia ktoré žalobca získal v osobitnom
systéme považuje za neprípustné.

6. Žalovaná sa k replike žalobcu nevyjadrila.

III. Konanie na správnom súde, relevantná práva úprava a právne posúdenie veci správnym súdom

7. Podľa ustanovenia § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto
zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
8. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na
účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“

9. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „V konaní podľa tejto hlavy
správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia
účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“
10. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave
ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej

správnej žalobe.“
11. Podľa § 202 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správnu žalobu fyzickej osoby správny
súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky
náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.“
12. Podľa § 203 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a

jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“
13. Podľa § 203 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je
správny súd viazaný žalobnými bodmi.“

14.Správnysúdpreskúmalnapadnutérozhodnutiežalovanejapriebehadministratívnehokonania,ktorý

predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135
ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§
134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137
ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná
a napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, je potrebné zrušiť v súlade s ustanovením

§ 191 ods. 1 písm. c) SSP.

15. Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Tento
zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného

bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej
záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len "policajt"), profesionálnych
vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne
zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.“16. Podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Obdobie
dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného
dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné

na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ
nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného
na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť
nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym
orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom

štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa.“
17. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Obdobie
dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka
prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok
na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,
invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“

18. Podľa § 60 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Obdobie
dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto
obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký
výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa
osobitného predpisu.“

19. Podľa § 60 ods. 10 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Rok
dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.“
20. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Poistenec má
nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.“
21. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Dôchodkový

vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy
dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného
po roku 1956, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b.“
22. Podľa Prílohy 3a zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase je dôchodkový
vek muža (poistenca), narodeného v roku 1950, 62 rokov.

23. Podľa § 218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Odvolací orgán
preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní,
prípadne zistené nedostatky odstráni.“
24. Podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak sú na to
dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.“

25. Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Za obdobie
dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004
podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie
náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie
podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.“

26. Podľa 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Za obdobie
dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a
vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak
a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo

čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“
27. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru „Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo

je zastavená, nepresahuje druhú dávku.“
28. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“
29. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a
v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“

30. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR „Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných
slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom
pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú
prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.“31. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR „Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe
a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.“
32.Správnysúduvádza,žepredmetnáprávnabolapridelenánáhodnýmvýberomdosamosudcovského

oddelenia 18Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 26.
novembra 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 20Sa.
33. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že
žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná
(najmä § 6 a 7 SSP).

34. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť
súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom
vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej (§
119 a § 135 ods. 1 v spojení s ustanovením § 493e SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd
vychádzal zo žalovanou predloženého dávkového spisu.
35. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná v celom rozsahu zamietla

odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bola žiadosť
žalobcu o predčasný starobný dôchodok zamietnutá. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia žalovanej z dôvodu nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci.
36. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobcovi bol od 01.11.2001 priznaný
výsluhový príspevok podľa zákona č. 73/1988 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS,

ZVJS a ŽP colníkov a ktorý sa od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok. Žalobcovi bola na
dávku výsluhového zabezpečenia zhodnotená doba služobného pomeru od 01.10.1985 do 28.02.1986
v I. kategórii funkcií, kedy vykonával náhradnú vojenskú službu, od 01.0,.3.0918 do 31.12.1999 v I.
kategóriifunkciiakopríslušníkpolicajnéhozboruaod01.01.2000do31.10.2001vIII.pracovnejkategórii
ako príslušník policajného zboru. Na určenie sumy dávky výsluhového zabezpečenia bola žalobcovi

zhodnotená doba služby v rozsahu 16 rokov a 35 dní.

37. Správny súd z napadnutého rozhodnutia ustálil že žalobcovi nebola žalovanou pri rozhodovaní o
nároku na predčasný starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení zhodnotená doba doba
trvania služobného pomeru, ktorá bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok priznaný žalobcovi od

01.11.2001. Z Osobného listu dôchodkového poistenia žalobcu ako prílohy prvostupňového rozhodnutia
vyplýva, že žalovaná mu z celkovej doby dôchodkového poistenia vylúčila vyššie uvedené doby výkonu
služobného pomeru a nehodnotila ich pre účely nároku na starobný dôchodok. Zhodnotila iba obdobie
dôchodkového poistenia v rozsahu 21.9398 roka získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
38. V súvislosti s ústavným právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe správny súd

poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016, podľa ktorého
„Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či
poisteniebolozískanévosobitnomsystémesociálnehozabezpečenia(ktorýsavyčlenilzovšeobecného
systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“ Zároveň
správny súd dáva do pozornosti Dohovor prijatý na 51. zasadnutí Generálnej konferencie Medzinárodnej

organizácie práce. Pre Českú a slovenskú federatívnu republiku nadobudol platnosť 11.01.1991 s tým,
že prijala záväzky vyplývajúce z III. časti tohto Dohovoru, ktorá sa týka starobných dôchodkov.
39. Z právnej úpravy, ktorá sa týka sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný
aj osobitný systém sociálneho poistenia je pre účely splnenia podmienok vzniku nároku na dávky
dôchodkového poistenia založený na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém

sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktorá
by zohľadňovala dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len
úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov
a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca,
avšak nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho

poistenia.
40. Výkladom zákonných ustanovení týkajúcich sa započítania doby profesionálnej služby pre účely
zistenia obdobia dôchodkového poistenia v súvislosti so splnením podmienok vzniku nároku na starobný
dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a pre určenie jeho výšky (sumy) v
spojenísaplikácioučl.33ods.2DohovoruavsúladesÚstavouSRsazaoberalopakovaneNajvyššísúd

SR vo svojej rozhodovacej činnosti. Správny súd dáva v súvislosti s prejednávanou vecou do pozornosti
najmä rozhodnutia uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod
R 55/2011, R 53/2011 (sp. zn. 9So/62/2009), rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011
z 15.08.2011 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR č. 6/2013 (pod R83/2013), ako aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napr. sp. zn. 10So/59/2014 z 15.04.2015,
sp. zn. 9So/154/2015 z 28.06.2017, sp. zn. 7So/58/2015 z 23.02.2017, sp. zn. 9So 15/2016 zo dňa
28.02.2018 a sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019, a podporne aj rozsudky krajských súdov v

obdobných veciach vychádzajúcich z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a judikatúru
Ústavného súdu SR (rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05 a IV.
ÚS 481/2011).
41. Z právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu SR a súdov SR pod č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa

zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (t. j. policajta
a vojaka prípravnej služby, tiež colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa
zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Pri určení
výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby
dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom
stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods.

2 Dohovoru, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu
výsluhového dôchodku.
42. Podľa čl. 15 ods. 1 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, 1967 (č. 128),
zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., krytou sociálnou udalosťou je prežitie ustanoveného
veku.

43. Podľa čl. 17 cit. Dohovoru starobnou dávkou je pravidelne sa opakujúca platba vypočítaná takto a)
podľa ustanovení článku 26 alebo článku 27, ak sú chránení zamestnanci alebo skupiny ekonomicky
činného obyvateľstva; b) podľa ustanovení článku 28, ak sú chránení všetci obyvatelia alebo všetci
obyvatelia, ktorých prostriedky po dobu sociálnej udalosti nepresahujú ustanovenú hranicu.
44. Podľa čl. 33 ods. 2 cit. Dohovoru ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku

ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
45. S argumentáciou, že predčasný starobný dôchodok nie je dávkou v starobe, resp. starobnou dávkou

v zmysle Dohovoru, sa správny súd nestotožňuje, predovšetkým s poukazom na rozsudok veľkého
senátu Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 05.06.2024 sp. zn. 19SVS/7/2023, kde veľký senát
vyslovil záver že od priznania predčasného starobného dôchodku je táto dávka svojou povahou dávkou
v starobe, čo vyplýva z § 69 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého poistenec, ktorému bol
priznaný predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok a z § 69a cit. zákona, podľa

ktorého predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok. Taktiež
poukázal na čl. 15 ods. 1 III. časti Dohovoru, podľa ktorého krytou sociálnou udalosťou je prežitie
ustanoveného veku, čo je jednoznačne splnené aj pri priznaní predčasného starobného dôchodku,
kde je taktiež stanovená veková podmienka pre jeho priznanie. Napokon poukázal aj na čl. 17, ktorý
neuvádza termín „starobný dôchodok“, ale uvádza širší pojem „starobná dávka“, ktorý korešponduje

aj so samotným názvom Dohovoru. Nie je podstatné, ako sa starobná dávka poskytovaná pre prípad
dožitia ustanoveného veku a následne poskytovaná po celú dobu sociálnej udalosti (čl. 19 Dohovoru)
nazýva, dôležitý je jej charakter a účel jej poskytovania, ktorým je zabezpečovanie materiálnych potrieb
poistencov v starobe. V danom prípade predčasný starobný dôchodok nesporne takýto charakter má,
preto sa jedná o starobnú dávku v zmysle III. časti Dohovoru.

46. V tomto ohľade sa veľký senát stotožnil s rozsudkom NS SR sp. zn. 10So/41/2015, podľa ktorého aj
predčasný starobný dôchodok je starobnou dávkou v zmysle (názvu aj relevantného čl. 33) Dohovoru
a ak by Sociálna poisťovňa nezapočítala do doby dôchodkového poistenia aj doby služby, nebolo
by možné ani po dovŕšení dôchodkového veku dôchodkovú dávku dorátať správne, lebo predčasný
dôchodok sa po dovŕšení dôchodkového veku zo zákona stáva starobným dôchodkom (§ 69a ods.

1 zákona o sociálnom poistení). 2Výsluhový dôchodok priznaný podľa z. č. 328/2002 Z. z. má však
tiež povahu starobnej dávky, avšak z osobitného systému sociálneho zabezpečenia v zmysle čl. 33
ods. 1 Dohovoru, keďže je dávkou, ktorá patrí jeho poberateľovi od skončenia služobného pomeru
a patrí mu aj po dovŕšení dôchodkového veku podľa všeobecného predpisu o sociálnom poistení
(rovnako napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1So/16/2017), resp. aj po priznaní predčasného starobného

dôchodku. Vzhľadom na súbeh nárokov na dve dávky rovnakého druhu (starobné dávky) potom v
súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru prichádza do úvahy krátenie pri výpočte predčasného starobného
dôchodku, a to už pri jeho priznaní, keďže prepočítanie predčasného starobného dôchodku ku dňu
dovŕšenia dôchodkového veku nie je podľa zákona o sociálnom poistení možné (rovnako rozsudoksp. zn. 7So/32/2011), s výnimkou § 69 a ods. 2 (ak dôchodca po priznaní predčasného starobného
dôchodku pracoval). V tomto ohľade je potrebné podporne aplikovať judikatúru vzťahujúcu sa na
krátenie starobných dôchodkov poberateľov výsluhových dôchodkov. Najskôr je potrebné vypočítať

teoretickú sumu starobného dôchodku v čase vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, kde
sa zhodnotia všetky doby poistenia, teda vo všeobecnom aj osobitnom systéme sociálneho poistenia
(zabezpečenia) a takto vypočítaný dôchodok krátiť v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru koeficientom
určeným ako podiel doby poistenia získanej z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (delenec) a
súčtu doby poistenia vo všeobecnom systéme poistenia aj doby v osobitnom systéme (deliteľ), najviac o

sumu výsluhového dôchodku. Po tomto krátení je potrebné z takto zistenej sumy starobného dôchodku
vykonať zníženie podľa príslušných ustanovení o určení sumy predčasného starobného dôchodku (§
68 zákona o soc. poistení).
47. Správny súd teda dospel k právnemu záveru, že do obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o
sociálnom poistení na účely priznania predčasného starobného dôchodku je potrebné započítať aj dobu
službypoberateľavýsluhovéhodôchodku.Predčasnýstarobnýdôchodokmáodjehopriznaniacharakter

starobnej dávky v zmysle III. časti Dohovoru, rovnako ako aj výsluhový dôchodok, preto je potrebné aj
pri výpočte predčasného starobného dôchodku (rovnako ako pri výpočte starobného dôchodku) sumu
teoretického starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2. Dohovoru a následne vypočítať konkrétnu
sumu predčasného starobného dôchodku. Iný výklad § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom
poistení by viedol k neodôvodnenému a neprimeranému zvýhodneniu osôb poistených v osobitnom

systéme sociálneho zabezpečenia, ktoré požiadali o starobný dôchodok oproti osobám v rovnakom
postavení, ktoré požiadali o predčasný starobný dôchodok. Pritom v obidvoch prípadoch sa jedná o
starobné dávky, ktoré majú rovnaký charakter a sú poskytované na rovnaký účel, čiže ich poberatelia
sú v zásade v rovnakej situácii.
48. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj

prvostupňové rozhodnutie je potrebné podľa § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) SSP zrušiť a vec
vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Právnym názorom vyjadreným v tomto
rozhodnutí je správny orgán viazaný (§ 191 ods. 6 veta prvá SSP).
49. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s
poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal

právo na ich náhradu v celom rozsahu. O ich výške bude v zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 SSP
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva

sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§
443 ods. 1 SSP).
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na
kasačnom súde (§ 444 SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1

SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).