Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce, Pripúštajúce spätvzatie návrhu… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123360031
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6123360031.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek

senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: GAPAcar, s.r.o., so
sídlom Československej armády 10686/3, 036 01 Martin, IČO: 46 587 527, právne zastúpeného:
AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406,
proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17,
811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 77,62 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. 64Cb/40/2023 – 137 zo dňa 30.09.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 4 % ročne

zo sumy 77,62 eur od 28.05.2023 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov vo výške 40 eur p r i p ú
š ť a a v tejto časti rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. 64Cb/40/2023 – 137 zo dňa 30.09.2024
z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu proti výroku I. rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.
k. 64Cb/40/2023 – 137 zo dňa 30.09.2024 o d m i e t a.

III. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. 64Cb/40/2023 – 137 zo dňa
30.09.2024 v napadnutých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

IV. Súd n e p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zamietol návrh
na prerušenie konania, vo výroku II. žalobu zamietol a vo výroku III. žalovanému voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 191 ods. 1, § 218 ods.
1, § 255 ods. , § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), §

261 ods. 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 788 ods. 1, ods. 3, ods.
4, § 797 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 806 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 77,62 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil
tým, že neoprávneným odmietnutím vyplatenia časti nároku na náhradu škody titulom škodovej
udalosti právnemu predchodcovi žalobcu na motorovom vozidle značky VW Tiguan, EČV: A., vznikla

škoda vo výške 777,20 eur. Žalovaný na základe oznámenia o škodovej udalostí nepriznal právnemu
predchodcovi žalobcu časť uplatnenej náhrady škody spočívajúcu v znížení hodinovej sadzby účtovanej
servisom a znížení lakovacej konštanty. Právny predchodca žalobcu pohľadávku vo výške 77,20 eur
(správne malo byť 77,62 eur-pozn. odvolacieho súdu) postúpil na žalobcu zmluvou zo dňa 12.05.2023.Žalobca je toho názoru, že skutočnosti, ktoré žalovaný v Oznámení o poukázaní náhrady škody, resp. vo
výpočtoch poistného plnenia uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad a pokladal ich za účelové.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
18Up/1190/2023 zo dňa 25.07.2023 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný uviedol, že
stanovil výšku primeraných nákladov na opravu, ktoré poukázal poškodenému a trval na kategorizácii
žalobcu ako neautorizovaného servisu, teda krátení výšky normohodiny. Ku dôvodnosti krátenia výšky
normohodiny a lakovacej konštanty uviedol, že likvidoval poistnú udalosť plne v súlade s čl. 12 ods. 5

VPP KAS 6.

4. Žalobca sa vyjadril k odporu žalovaného tak, že rozlišovanie servisov v Oznámení o poistnom plnení
na autorizované a neautorizované, resp. na zmluvné a nezmluvné nemá oporu v zákone a predložil
rozsiahle citácie judikatúry preukazujúce dôvodnosť uplatneného nároku. K aplikácii čl. 12 VPP KAS 6
uviedol, že jeho aplikácia je zneužitím účasti na hospodárskej súťaži.

5. Žalovaný v reakcii na repliku žalobcu skonštatoval, že ustanovenie čl. 12 VPP KAS 6 označil ako
zmluvné dojednanie, a preto ho nie je možné posudzovať v kontexte regulácie upravujúcej hospodársku
súťaž z dôvodu, že táto regulácia by porušila zmluvnú voľnosť strán.

6. Následne žalobca navrhol prerušiť konanie z dôvodu, že v rozhodovacej činnosti súdov došlo
k odchýleniu od ustálenej súdnej praxe, najmä rozhodnutím tunajšieho súdu sp. zn. 26Cb/31/2021
a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/250/2022. Z dôvodu, že zásadná otázka je riešená
v dovolacom konaní na Najvyššom súde SR sp. zn. 4Obdo/38/2023, navrhol konanie prerušiť do
právoplatného skončenia konania vedeného na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 4Obdo/38/2023.

7. Súd prvej inštancie s poukazom na fakultatívnu možnosť prerušiť konanie podľa § 164 CSP vyhodnotil
návrh žalobcu na prerušenie konania ako nedôvodný, a preto ho zamietol. Ďalej poukázal na to, že
v prípade prerušenia konania z dôvodov uvedených v návrhu žalobcu by pretrvával stav právnej neistoty
medzi stranami sporu s vysvetlením koncepcie dovolania. V spore vedenom pôvodne na Okresnom

súde Bratislava I pod sp. zn. 26Cb/31/2021 (aktuálne vedenom na Najvyššom súde SR pod sp. zn.
4Obdo/38/2023) sa jednalo o bagateľný spor o zaplatenie 897,79 eur, v ktorom bol žalobca neúspešný
v časti o zaplatenie 722,59 eur, kedy dovolanie do právneho posúdenia vylučuje znenie ustanovenia §
422 ods. 1 písm. a) CSP, a teda dovolací súd v konaní vedenom pod sp. zn. 4Obdo/38/2023 nebude
riešiť žiadnu z právnych otázok, ktoré žalobca označil vo svojom návrhu na prerušenie konania. Ďalej

uviedol, že aj dovolateľ (žalobca v aktuálne rozhodovanom spore) v dovolaní uplatnil dovolací dôvod
podľa § 431 CSP v podobe namietanej vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f) CSP, a
nie dovolací dôvod podľa § 432 CSP (nesprávne právne posúdenie veci). Dovolací súd preto nebude vo
svojom rozhodnutí posudzovať právne posúdenie veci zo strany odvolacieho súdu, ale len jeho procesný
postup. Výsledok dovolacieho konania vedeného na najvyššom súde pod sp. zn. 4Obdo/38/2023 preto

nebude mať žiadny význam pre rozhodnutie v aktuálne rozhodovanom spore.

8. Súd prvej inštancie po ustálení sporných skutočností v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca
si v konaní uplatnil nárok na poistné plnenie vyplývajúci zo škody spôsobenej na motorovom vozidle
právneho predchodcu žalobcu v rozsahu zamietnutej výšky plnenia titulom krátenia ceny normohodiny

a výšky lakovníckej konštanty. Súd prvej inštancie vo vzťahu k argumentácii žalobcu spočívajúcej v
tvrdení, že aplikácia čl. 12 VPP KAS 6 je zneužitím účasti na hospodárskej súťaži, poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 1Cob/111/2022, v rámci ktorej skonštatoval, že „zmluvná voľnosť
pri uzatváraní poistnej zmluvy vyplývajúca z § 2 ods. 3 OZ umožňovala poistenému a poisťovni upraviť
si poistnou zmluvou aj výšku ceny práce v sume 25 eur/Nh bez DPH, čo predstavuje spôsob určenia

poistného plnenia v zmysle § 806 OZ (bližšie pozri bod 19. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia),
a to aj v prípade rozdelenia servisov na zmluvné a nezmluvné“. Následne sa súd prvej inštancie
zaoberal ustanovením čl. 12 ods. 5 a 6 VPP KAS 6. Pre úspech žalovaného v časti procesnej obrany
spočívajúcej v neprimeranosti výšky ceny normohodiny a uplatnenej lakovacej konštanty by žalovaný
musel preukázať, že konal v zmysle čl. 12 ods. 5 VPP KAS 6. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti

uviedol, že žalovaný v konaní preukázal, že písomne informoval právneho predchodcu žalobcu o použití
normohodiny a lakovacej konštanty plne v zmysle citovaného článku, a preto súd prvej inštancie posúdil
použitie nižšej normohodiny a lakovacej konštanty podľa citovaného článku pri potvrdení klasifikácie
žalobcu ako nezmluvného servisu ako plne súladné. Súd prvej inštancie sa zaoberal povinnosťoupoisťovateľa vyplatiť poistné plnenie v dojednanom rozsahu, ako aj aplikáciou § 806 OZ v spojení
s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/73/2021 zo dňa 27.10.2021, ktoré je v súlade s §
788 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého sa poistnou zmluvou poisťovateľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom

rozsahu (t. j. v rozsahu uvedenom v poistnej zmluve a vo všeobecných poistných podmienkach v
súlade s ustanovením § 806 OZ) poistné plnenie. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie
skonštatoval, že poistným plnením, na ktoré má poistený právny nárok, nie je bez ďalšieho suma, ktorá
bola poistenému fakturovaná autoservisom za opravu poisteného motorového vozidla, ale suma, ktorú
je v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v poistnej zmluve a VPP povinný vyplatiť poisťovateľ

poistenému. Nevyplatenie celej požadovanej sumy poisteným ako poistného plnenia poisťovateľom,
automaticky neznamená, že poisťovateľ znížil poistné plnenie postupom podľa ustanovenia § 799 ods.
3 OZ, ale môže ísť (a vo väčšine prípadov aj ide) o určenie výšky poistného plnenia poisťovateľom
podľa ustanovenia § 806 OZ. Predmetný záver platí aj vtedy, ak poisťovateľ určil výšku poistného
plnenia v nižšej sume. Výška poistného plnenia preto podľa súdu prvej inštancie má byť v súlade s
ustanovením § 806 OZ bližšie špecifikovaná v poistnej zmluve a v poistných podmienkach tvoriacich

súčasť poistnej zmluvy, a preto článok 12 ods. 5 VPP KAS 6 predstavuje spôsob určenia poistného
plnenia v súlade so zákonom (v súlade s ustanovením § 806 OZ). Súd prvej inštancie preto predmetné
ustanovenie pre určenie výšky poistného plnenia aplikoval. Zároveň súd prvej inštancie skonštatoval, že
zo strany žalovaného boli splnené podmienky predpokladané daným zmluvným dojednaním, keď vopred
informoval poisteného o podmienkach a výške poistného plnenia. V tomto smere je právne irelevantné,

akú sumu a v akom rozsahu žalobca (ako zhotoviteľ diela) fakturoval za opravu motorového vozidla
objednávateľovi (poistenému), ale určujúce je, v akej výške má poistený podľa poistnej zmluvy nárok na
vyplatenie poistného plnenia. Taktiež je podľa súdu prvej inštancie právne irelevantné tvrdenie žalobcu o
povinnosti žalovaného nahradiť škodu, keďže predmetom konania nie je nárok poškodeného na náhradu
škody, ale nárok poisteného na vyplatenie poistného plnenia, kedy autoservisom fakturovaná suma sa

automaticky nerovná výške poistného plnenia, ktoré je poisťovateľ povinný vyplatiť poistenému. Súd
prvej inštancie uviedol, že ak žalovaný v oznámení o poistnom plnení neuviedol, z ktorého ustanovenia
VPP vychádzal pri určení výšky poistného plnenia, nejedná sa o dodatočnú zmenu dôvodov podľa
§ 797 ods. 4 OZ, ale ide len o špecifikáciu riadne a včas uvedeného dôvodu. Súd prvej inštancie
následne uviedol, že časť argumentácie žalobcu, ktorá bola v konaní prvýkrát prezentovaná až v

písomnej záverečnej reči a bola súčasťou ospravedlnenia žalobcu z pojednávania, je mimo rámca
sporu a mimo rámec skutkových tvrdení uvedených v žalobe a v písomných vyjadreniach žalobcu v
konaní, z ktorých žalobca vyvodzoval dôvodnosť žalobného návrhu, a preto sa nimi pri rozhodovaní
nezaoberal. Na základe uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno
riadneho preukázania výšky už vyplateného poistného plnenia a žalobca neuniesol dôkazné bremeno

a nepreukázal relevanciu žaloby v žiadnom rozsahu.

9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže
si v konaní tento nárok neuplatnil.

10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie v celom rozsahu, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d), písm. f)
a písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zaviaže žalovaného
zaplatiť sumu 77,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 77,62 eur od

28.05.2023 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, alebo
aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. V odôvodnení žalobca namietal nesprávnu aplikáciu VPP na daný prípad. Z poistnej
zmluvy vyplýva, že predmetom boli VPP KAS 4 a nie žalovaným deklarované VPP KAS 6 ako
poistné podmienky, z ktorých súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia vychádzal. Odvolateľ

namietal aj aplikáciu ObZ, keď predmetný nárok vyplýva z občianskoprávneho vzťahu, kedy právny
predchodca žalobcu (právnická osoba) si poistil svoj majetok pre prípad jeho poškodenia, teda ide o
občianskoprávny vzťah medzi žalobcom (poisteným/poškodený) a žalovaným (poisťovateľom/osobou
povinnou nahradiť škodu). Poistený uzavrel podľa OZ a pri uzatváraní zmluvného vzťahu so žalovaným
(uzatvorenie poistnej zmluvy) nekonal tak v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Uvedené skutočnosti

žalobca zhrnul v rámci svojej Záverečnej reči, pričom na tieto súd prvej inštancie neprihliadal. Tieto
skutočnosti však neprevyšujú rámec skutkových tvrdení uvedených v žalobe a ďalších podaniach. Z
uvedeného dôvodu žalobca v odvolaní vzal žalobu späť v časti týkajúcej sa príslušenstva pohľadávky
- úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov vo výške 40 eur podľa ObZ, a to na uplatneniepríslušenstva pohľadávky v zmysle OZ. Ďalej odvolateľ namietal súdom prvej inštancie „INÚ“ aplikáciu
poistenia pre podnikateľskú sféru prevzatú z názoru Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/111/2022.
V danom rozhodnutí súd nesprávne predmetný vzťah označil ako „iný“, konkrétne ho mylne označil

ako „podnikateľský“. Takáto argumentácia neobstojí, lebo sa jedná o občianskoprávny vzťah. V tejto
súvislosti zároveň odvolateľ upozornil na „formulárové“ VPP ako jednostranné podmienky. Z uvedeného
vyplýva, že nejde o dohodu medzi stranami, ale o jasne vopred definované podmienky, s ktorými
poistený, resp. subjekt ešte len vstupujúci do poistenia musí súhlasiť, teda je absolútne irelevantné
tvrdenie o tom, že poistený do poistného vzťahu so žalovaným vstúpiť nemusel a mohol si slobodne

vybrať inú poisťovňu. Zmätočnosť a protichodné závery rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplývajú aj
z toho, že v rozdielnych bodoch odôvodnenia rozsudku aplikuje rôzne právne predpisy. Následne sa
odvolateľ zaoberal porušovaním hospodárskej súťaže a práva EÚ, ktoré vnútroštátne súdy opakovane
ignorujú s poukazom na citovanú judikatúru, ako aj § 4 zákona o ochrane hospodárskej súťaže,
ktoré upravuje Dohodu obmedzujúcu súťaž. Poisťovne zakotvujú do svojich zmluvných dojednaní
formulárové ustanovenia - obmedzenia voči neautorizovaným a nezmluvným servisom, čím znemožňujú

tak hospodársku súťaž a konkurencieschopnosť týchto servisov, ako aj ohrozujú obmedzujú samotný
zisk týchto servisov. Týmto postupom poisťovne, ako subjekty podnikajúce v sektore poistenia, nepriamo
určujú výšku maximálnej ceny práce pre servisy, ktoré s nimi neuzatvoria zmluvu alebo nemajú
dostatočnú ekonomickú silu, čím dochádza k zneužívaniu účasti na hospodárskej súťaži zo strany
poisťovní. Uvedené podmienky zakotvené vo VPP sú preto ex lege neplatné. V tomto smere odvolateľ

poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, a to vo veci C-32/11, Allianz Hungária Biztosító Zrt.
a i. proti Gazdasági Versenyhivatal, v ktorom Súdny dvor EÚ konštatoval porušenie čl. 101 ods. 1
ZFEÚ. Odvolateľ ďalej namietal nesprávne a nedostatočné právne posúdenie, ktoré videl v nesprávnej
aplikácii konkrétnych poistných podmienok v súlade § 806 a § 788 ods. 4 OZ. Poistná zmluva je
dohodou oboch zmluvných strán, zatiaľ čo VPP, sú iba všeobecne platným formulárom, tvoriacimi

súčasť poistenia, pričom poistený nemá právo ani možnosť akýmkoľvek spôsobom zasahovať do ich
obsahu. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ani v rámci posúdenia okolností sporu neskúmal poistnú
zmluvu, ktorá predstavuje jediný relevantný dokument, pretože jedine v nej sú dojednané podmienky
v zmysle § 806 OZ. VPP sú iba formulárovým dokumentom poisťovne. V zmysle § 788 ods. 4 OZ sa
od poistných podmienok možno odchýliť len, ak je to na prospech poisteného. Konštrukcie zakotvené

do VPP žalovaného v žiadnom prípade nie sú v prospech žalobcu, resp. poškodeného/poisteného, a
teda im nemôže byť priznaná právna ochrana. Poistná zmluva je individuálne dojednaná, čoho dôkazom
je aj stanovenie maximálnej poistnej sumy odvíjajúcej sa od konkrétneho motorového vozidla, resp.
jeho hodnoty. V zmysle vyššie uvedeného sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí obmedzil len
na skúmanie nesprávneho znenia čl. 12 ods. 5 VPP KAS 6, bez zohľadnenia podstatných náležitosti

zmluvnými stranami dohodnutými v poistnej zmluve. Nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie
je zrejmé, keď vo svojom odôvodnení rozhodnutia rozlišuje autoservisy len na zmluvné a nezmluvné,
pričom aj v prípade nezmluvných platí rozlišovanie na autorizované a neautorizované, na ktoré žalobca
poukázal. V tejto spojitosti poukázal odvolateľ na výšku poistnej sumy (38.290 eur), od ktorej sa odvíjajú
ďalšie práva a povinnosti žalobcu ako poisteného a žalovaného ako poisťovateľa, a to najmä v spojení

s povinnosťou žalovaného poskytnúť poistné plnenie v dojednanom rozsahu. Poistený sa priamo v
poistnej zmluve dohodol na maximálnej možnej spoluúčasti, ktorou sa bude podieľať na následkoch
z poistnej udalosti, a preto ďalšie spolupodieľanie na obnovenie veci do pôvodného stavu ako pred
poistnou udalosťou je v rozpore s § 788 ods. 4 OZ, keďže majú platiť zmluvné dojednania priamo v
poistnej zmluve a nie vo VPP. Predmetný rozsah je daný poškodením, teda skutočne vzniknutou škodou

na konkrétnom vozidle, výškou poistnej sumy a spoluúčasťou. Celková škoda na konkrétnom vozidle
môže byť znížená len o spoluúčasť, ktorú si v rámci poistnej zmluvy zmluvné strany dohodli, pričom
musí spadať do výšky dohodnutej poistnej sumy. Všeobecným poistnými podmienkami nie je možné
určovať konkrétnym spôsobmi výšku škody na poistenom majetku odlišne pre poistených, podľa toho,
kde si dajú vozidlo opraviť. Ďalej odvolateľ poukázal na vyhlášku o stanovení všeobecnej hodnoty

majetku a určovaní všeobecnej hodnoty vozidla v čase poistnej udalosti v zmysle tejto vyhlášky, ktorá
stanovuje výšku škody na vozidle (čl. 12 ods. 3 VPP), čo je práve odrazom zákonného a spravodlivého
spôsobu určenia výšky škody na poistenom majetku a nie svojvoľnosť jednej zmluvnej strany obmedziť
výšku svojho protiplnenia v prípade, ak opravu vozidla vykoná neautorizovaný alebo nezmluvný servis
(čl. 12 ods. 5 písm. c) VPP). Odvolateľ poukázal aj na kritérium primeranosti a účelnosti vykonanej

opravy. Zdôraznil, že žalobca nežiadal náhradu škody podľa OZ. Žalobca pri použití slova „škoda“
používal gramatické označene - konkrétne poškodenie na vozidle, ktoré nastalo v dôsledku nehody,
čo je gramaticky akceptovateľné ako škoda na vozidle v zmysle § 790 písm. a) OZ. V poistnej zmluve
bola dohodnutá spoluúčasť ako jediná, zákonom akceptovateľná limitácia poistného plnenia. Odvolateľďalej upozornil, že § 806 OZ jasne hovorí o poistných podmienkach, pričom doplnil, že tieto limitácie
musia platiť pre všetkých poistených rovnako a nie v závislosti od toho, kde si dajú opraviť svoje
poškodené vozidlo. Limitovať výšku poistného plnenia na sumu 20 eur/hod s DPH za normohodinu vo

VPP pre neautorizované nezmluvné servisy nezodpovedá zásadám primeranosti a účelnosti a žalovaný
sa touto zásadou neriadi. Limitácia normohodiny uvedená vo VPP žiadnym spôsobom nereflektuje ani
hospodársky vývoj cien za normohodinu za opravu vozidla na trhu, nezohľadňuje narastajúcu infláciu,
ani regionálne rozdiely v cenách normohodiny, ani cenu práce za opravu motorových vozidiel rôznych
značiek a kategórií, pričom naproti tomu žalovaný má jednostrannú možnosť každoročne zdvíhať

výšku poistného, ktoré žalobca ako poistený je povinný uhrádzať žalovanému. Následne sa odvolateľ
vyjadril k zmluvnej voľnosti a jej hraniciam v kogentných normách. Súd prvej inštancie podľa názoru
odvolateľa poprel svojím výkladom právnych predpisov akúkoľvek kogentnosť ustanovení Občianskeho
zákonníka, v rámci ktorých zákon taxatívne stanovuje, že zmluvné strany sa nemôžu odchýliť ani
žiadnym spôsobom obchádzať kogentný charakter ustanovení, a to § 788 a nasl. OZ. Žalobca v
tomto smere uviedol že určenie poistnej sumy v poistnej zmluve a určenie maximálnej ceny práce pre

neautorizovaný servis, ktoré je v rozpore so zákonnou právnou úpravou týkajúcou sa poistných zmlúv
vo VPP, sú diametrálne odlišné pojmy. Podľa názoru odvolateľa záver súdu prvej inštancie, o tom, že
žalovaný uniesol dôkazné bremeno neobstojí, pretože súd nesprávne za dôkaz považoval VPP KAS
6, pričom predmetné VPP na konkrétny prípad nebolo možné aplikovať. V tejto súvislosti poukázal
aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave BA sp. zn. 5Cob/148/2024. Žalobca predložil 2 cenníky

servisov, čím preukázal primeranosť ním účtovanej ceny za vykonanú opravu. Zároveň predložil faktúru
č. 20230399, ktorá v sebe zahŕňa vyčíslenie konkrétnej opravy, ale aj dôkaz o tom, že oprava bola
vykonaná účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti čo žalovaný nerozporoval.
Súd prvej inštancie taktiež akceptoval skutočnosť, že žalovaný poslal kalkuláciu a zoznam opravovní
poškodenému e-mailom dňa 04.04.2023. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal skutočné doručenie

a včas (t.j. po nahlásení poistnej udalosti a predtým ako odniesol vozidlo do servisu, ktorý si sám
zvolil a ktorý už začal robiť úkony súvisiace s obhliadkou s odstrojením vozidla) týchto dokumentov
na e-mail poškodenému, teda nie je zrejmé, akým spôsobom súd prvej inštancie dospel k záveru,
že žalovanému sa podarilo uniesť dôkazné bremeno. Neexistuje dôkaz, ktorý by tvrdenia žalovaného
preukazoval. Dokonca aj samotné znenie e-mailu predloženého žalovaným vypovedá len o tom, že:

„...v prílohe e-mailu Vám zasielame dokumenty z obhliadky Vášho motorového vozidla.“ Žalovaný
počas celého sporového konania neuniesol dôkazné bremeno, a preto nepreukázal svoje tvrdenia, ani
nevyvrátil tvrdenia žalobcu. Napriek tejto skutočnosti, súd prvej inštancie uviedol, že dôkazné bremeno
sa nepodarilo uniesť práve žalobcovi, pričom žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo by dôkazné
bremeno malo vôbec byť na strane žalobcu. Predmetom pochybenia je aj samotná skutočnosť, že

súd prvej inštancie neprihliadal v sporovom konaní na Záverečnú reč žalobcu, v ktorej zhrnul všetky
skutkové a právne tvrdenia ním prezentovaných skutočností, čím preukázateľne odignoroval tvrdenia
žalobcu. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno riadneho preukázania
výšky už vyplateného poistného plnenia, pričom ale túto skutočnosť ničím neodôvodnil ani neuviedol,
ktorým dôkazom, alebo čím konkrétne tieto skutočnosti preukázal. Odvolateľ namietal porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie, právnej istoty a práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

11. V ďalšom podaní sa odvolateľ opätovne vyjadril k aplikácii zmluvnej voľnosti, porušeniu legislatívy
EÚ v oblasti hospodárskej súťaže, k odlišnému posudzovanie poisteného podnikateľa v porovnaní s
inými poistenými a aplikácii Obchodného zákonníka. Zároveň odvolateľ doplnil, že aplikácia § 806 OZ

nevylučuje potrebu aplikácie § 799 ods. 3 OZ s poukazom na kogentný charakter tohto ustanovenia.
Žalovaného zmluvné dojednania rozširujú možnosť primerane znížiť poistné plnenie, a to nad rámec
kogentných ustanovení § 799 ods. 3 a § 809 OZ a v rozpore s § 788 ods. 4 OZ, preto odporujú týmto
ustanoveniam a sú podľa § 39 OZ neplatné. Ďalej odvolateľ poukázal na nezrozumiteľnosť a právnu
neistotu vyplývajúcu z ustanovení VPP. Príslušné ustanovenie VPP je podľa odvolateľa v rozpore s § 37

OZ, keďže poistený nie je vopred informovaný o tom, aké plnenie mu bude priznané, čo vytvára právnu
neistotu a porušuje zásadu určitosti právneho úkonu, nakoľko dané ustanovenie umožňuje poisťovni
určiť výšku normohodiny v sume od 0 - 25 eur bez DPH, bez objasnenia, ako sumu za normohodinu
poisťovňa určí, nakoľko vymedzuje len maximálnu možnú priznanú sumu, bez akýkoľvek ďalších kritérií
výpočtu. VPP sú podľa názoru odvolateľa v rozpore s právnymi predpismi a zásadami dobrých mravov.

12. Na výzvu odvolacieho súdu podľa § 382 CSP k možnému použitiu § 261 ods. 1 ObZ sa vyjadril
iba žalobca, ktorý uviedol, že rozhodujúcim pre právne posúdenie predmetu sporu je poistná zmluva
uzavretá podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj samotný nárok z titulu havarijného poistenia,ktorý je rovnako upravený v Občianskom zákonníku. Právna úprava poistenia obsiahnutá v Občianskom
zákonníku nerozlišuje medzi poisteným ako podnikateľom a poisteným ako spotrebiteľom, ale vychádza
výlučne z postavenia poisteného ako zmluvnej strany poistného vzťahu. Z uvedeného dôvodu je

potrebné aj otázku krátenia poistného plnenia posudzovať výlučne podľa relevantných ustanovení
Občianskeho zákonníka a zmluvných dojednaní poistnej zmluvy, a nie podľa osobitných kritérií
viazaných na status poisteného. Skutočnosť, že poisteným je právnická osoba alebo podnikateľský
subjekt, nemá vplyv na právny režim posudzovania nároku z havarijného poistenia, keďže rozhodujúce
sú podmienky vzniku poistnej udalosti, rozsah poistného krytia a zákonnosť uplatneného krátenia

poistného plnenia v zmysle Občianskeho zákonníka. V tomto smere žalobca poukázal na ustálenú
rozhodovaciupraxsúdov,akoajnajnovšierozhodnutiaKrajskéhosúduvBratislavesp.zn.7Co/20/2025,
sp. zn. 3CoCsp/12/2025. Ďalej odvolateľ poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 3Cob/37/2025, sp. zn. 3Cob/60/2025, sp. zn. 3Cob/60/2025, ktoré riešia dôkazné bremeno
poisťovne pri krátení poistného plnenia, požiadavku konkrétneho a preskúmateľného odôvodnenia
zníženianormohodinypráce,neprípustnosťjednostrannéhoaneodôvodnenéhourčovaniavýškyplnenia

prostredníctvom systému Audatex, ako aj rovnocenné postavenie autorizovaných a neautorizovaných
autoservisov. Žalobca má za to, že bez ohľadu na prípadnú aplikáciu § 261 ObZ zostávajú pre
rozhodnutie vo veci samej rozhodujúce vyššie uvedené hmotnoprávne závery týkajúce sa dôkazného
bremena, primeranosti nákladov a zákonnosti postupu žalovaného.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP, ako aj čiastočného späťvzatia žaloby, dospel
k záveru, že je potrebné čiastočné späťvzatie žalobcu v odvolaní pripustiť a v späťvzatej časti žaloby
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a konanie zastaviť, pričom vo zvyšnej časti je potrebné odvolanie

žalobcu proti výroku I. napadnutého rozsudku ako procesne neprípustné podľa § 386 písm. c) odmietnuť
a v napadnutých výrokoch II. a III. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keď súd
prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne
závery premietnuté do tejto výrokovej časti napadnutého rozsudku.

14. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

15. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie

zastaví.

16. Podľa § 370 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich
odsekov primerane.

17. Žalobca v podanom odvolaní, teda po rozhodnutí súdu prvej inštancie a pred nadobudnutím
právoplatnosti predmetného rozhodnutia vzal žalobu späť v časti uplatnených úrokov z omeškania
vypočítaných podľa obchodného práva, ako aj paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 eur. Žalobca
v odvolacom návrhu navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v rozsahu výrokov III. a IV.,
tak že zaviaže žalovaného zaplatiť sumu 77,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %

ročne zo sumy 77,62 eur od 28.05.2023 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100 %. S ohľadom na to, že žalobca sa v návrhu na vydanie platobného rozkazu domáhal
vydania rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zaviaže žalovaného zaplatiť sumu 77,62 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 77,62 eur od 28.05.2023 do zaplatenia, ako aj
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, ako aj náhradu trov

konania, je z obsahu týchto podaní zrejmé (§ 124 ods. 1 CSP), že odvolateľ vzal žalobu späť v časti
o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy 77,62 eur od 28.05.2023 do zaplatenia
spolu s paušálnou náhradu nákladov vo výške 40 eur. Predmetné odvolanie bolo doručené žalovanému,
ktorý sa v predmetnej veci nevyjadril. Následne bola žalovanému zo strany odvolacieho súdu doručená
osobitne aj výzva podľa § 370 ods. 2 CSP na vyjadrenie k čiastočnému späťvzatiu žaloby v zmysle

podania žalobcu zo dňa 14.11.2024. Žalovaný sa k čiastočnému späťvzatiu žaloby nevyjadril. Odvolací
súd preto v súlade s § 370 ods. 1, 2 a 3 CSP, v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom
v podanom odvolaní bez vyjadrenia žalovaného, pripustil toto späťvzatie v časti úroku z omeškania vovýške 4 % ročne zo sumy 77,62 eur od 28.05.2023 do zaplatenia spolu s paušálnou náhradou nákladov
vo výške 40 eur a v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.

18. Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

19. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo

ak súd dal na také konanie podnet.

20. Podľa § 212 ods. 1 CSP rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.

21. Podľa § 234 ods. 1 CSP súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.

22. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

23. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o písm. a) zastavení
konania, písm. b) odmietnutí podania vo veci samej, písm. c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,

písm. d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, písm. e)
zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, písm.
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
písm. g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, písm. h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie, písm. i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, písm. j) odklade vykonateľnosti

rozhodnutia, písm. k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, písm. l)
zabezpečení dôkazného prostriedku, písm. m) nároku na náhradu trov konania, písm. n) prerušení
konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, písm. o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o
návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

24. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

25. „Rozhodnutia súdu o prerušení konania a o zamietnutí návrhu na prerušenie konania sú procesnými
rozhodnutiami, ktorými sa nerozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov sporu vo veci samej.

Takéto rozhodnutia majú procesnoprávne dôsledky len pre určité štádium občianskeho súdneho
konania; nejde o rozhodnutia vo veci samej, ktoré by do práv a povinností účastníkov konania zasahovali
konečným spôsobom“ (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/204/2013).

26. Z dikcie vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že o prerušení konania súd rozhoduje uznesením,

avšak pokiaľ súd návrh na prerušenie konania zamietne, nerozhoduje samostatným uznesením, ale
uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania je v takom prípade súčasťou meritórneho
rozhodnutia vo veci samej. Zákonodarca v citovanom ustanovení § 357 písm. n) CSP vymedzil
prípustnosť odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie iba v prípade, ak súd rozhodol o prerušení
konania, a to z dôvodov uvedených v § 162 ods. 1 písm. a) a § 164. V prípade, ak bol návrh na prerušenie

konania zamietnutý, nie je proti takémuto uzneseniu odvolanie v zmysle § 357 písm. n) CSP a contrario
prípustné (totožne Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M.,
a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1204 s.). Vzhľadom na skutočnosť,
že proti rozhodnutiu, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa
08.08.2024, odvolanie nie je prípustné, odvolací súd s poukazom na § 386 písm. c) CSP odvolanie

žalobcu v rozsahu výroku I. napadnutého rozsudku odmietol.

27. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.28. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú

procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

29. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

30. Podľa § 261 ods. 1 ObZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich
vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

31. Podľa § 261 ods. 9 ObZ zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené

v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa
príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

32. Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá

s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

33. Podľa § 788 ods. 3 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné
podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím
zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

34. Podľa § 788 ods. 4 OZ v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch
v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

35. Podľa § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných

podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

36. Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

37. Podľa § 797 ods. 4 OZ ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia
alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

38. Podľa § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške

určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

39. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu odvolací súd konštatuje vecnú
správnosť napadnutých výrokov II. a III. rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne

zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého
zamietajúceho rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2
CSP dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý
myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom
premietnutým do výrokovej časti napadnutého zamietajúceho výroku rozsudku, teda neopodstatnenosti

nároku na zaplatenie časti poistného plnenia v zmysle poistnej zmluvy, keď pri stanovení poistného
plnenia považoval za rozhodujúcu výšku poistného plnenia určenú podľa príslušného ustanovenia
v poistných podmienkach. Súd prvej inštancie predmetnú vec správne právne posúdil v súlade s § 806
OZ, keď uzavrel, že žalobca má nárok na poistné plnenie len v dojednanom rozsahu v zmysle čl. 12
ods. 5 VPP KAS 6.

40. Odvolateľ v predmetnej veci namietal aplikáciu Obchodného zákonníka, keďže podľa jeho názoru
predmetnýnárokvyplývazobčianskoprávnehovzťahu,keďpoistenýuzavrelpoistnúpodľaObčianskehozákonníka a pri uzatváraní zmluvného vzťahu so žalovaným tak nekonal v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

41. V tomto smere nie je dôvodné tvrdenie odvolateľa, že súd prvej inštancie sa aplikáciou ObZ
nezaoberal(načopoukázalžalobcavzáverečnomstanovisku),keďžetakakouviedolsúdprvejinštancie
v odôvodnení rozsudku, nezaoberal sa len tou časťou argumentácie žalobcu, ktorá bola mimo rámec
skutkových tvrdení uvedených v žalobe a v písomných vyjadreniach žalobcu. Odvolací súd však v tejto
súvislosti uvádza, že aplikácia Občianskeho zákonníka či Obchodného zákonníka je otázkou právnou,

a preto ak súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že sa nezaoberal skutkovými otázkami uplatnenými
prvýkrát v záverečnom stanovisku žalobcu, predmetné konštatovanie sa nevzťahuje na posúdenie
nároku žalobcu ako obchodnoprávneho.

42. Súd prvej inštancie na daný prípad správne aplikoval § 261 ods. 9 ObZ (bod 16. odôvodnenia
napadnutého rozsudku), pričom aj v bode 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku odkázal na

rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/111/2022, keď vo vzťahu k zmluvnej voľnosti
dal do pozornosti, že práve v podnikateľskej sfére sa prejavia následky nedostatočnej pozornosti pri
vstupe do právnych vzťahov vo forme znášania následkov vyplývajúcich z príslušných ustanovení
zmluvných dojednaní. Na základe uvedeného je preto možné skonštatovať, že súd prvej inštancie
správne posudzoval predmetný nárok žalobcu z titulu havarijnej - poistnej zmluvy ako obchodnoprávny,

resp. ako tzv. kombinovaný obchod (podľa § 261 ods. 9 ObZ).

43. Súd prvej inštancie síce v rozsudku neuviedol § 261 ods. 1 ObZ, na ktoré odkazuje § 261 ods. 9 ObZ,
avšak absencia predmetného ustanovenia nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia, ani nesprávne
právne posúdenie súdom prvej inštancie predmetného vzťahu ako obchodnoprávneho. S ohľadom

na uvedené preto odvolací súd vyzval strany konania na vyjadrenie k aplikácii § 261 ods. 1 ObZ
v odvolacom konaní. Obchodný zákonník v § 261 ObZ, ktorý má kogentný charakter, upravuje presné
pravidlá, podľa ktorých je možné určiť, či sa konkrétny záväzkový vzťah medzi dvoma subjektmi práva
riadi Obchodným zákonníkom, alebo Občianskym zákonníkom (resp. predpismi občianskeho práva v
širšom ponímaní). Zo znenia citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka vyplýva, že všeobecne

sa záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ktoré sa vzhľadom na okolnosti týkajú ich podnikateľskej
činnosti, riadia Obchodným zákonníkom v zmysle § 261 ods. 1. Zároveň na základe § 261 ods. 9 ObZ
v prípade, ak záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, ktorý sa pri jeho vzniku zrejme s prihliadnutím
na okolnosti týka ich vzájomnej podnikateľskej činnosti a tento záväzkový vzťah nie je upravený v
Obchodnom zákonníku, avšak je ako samostatný zmluvný typ upravený v Občianskom zákonníku,

spravuje sa tento záväzkový vzťah príslušnými ustanoveniami daného zmluvného typu v Občianskom
zákonníku a zároveň sa spravuje Obchodným zákonníkom. Rozsah úpravy Obchodného zákonníka sa
v tomto prípade potom vzťahuje iba na tzv. širší režim záväzku, to znamená že v zmysle Obchodného
zákonníka sa posudzuje nielen premlčacia doba, ale aj otázky náhrady škody, odstúpenia od zmluvy,
režimu zabezpečenia záväzkov a pod. Keďže ide o kombináciu ustanovení všeobecného vymedzenia

zmluvného typu v Občianskom zákonníku a tzv. širšieho režimu záväzkového vzťahu v Obchodnom
zákonníku, tieto záväzkové vzťahy sa zvyknú označovať aj ako kombinované obchody. Typickým
príkladom kombinovaného obchodu je práve poistná zmluva v prípade, ak ju uzavrú dvaja podnikatelia
v súvislosti sa ich podnikateľskou činnosťou.

44. Odvolateľ namietal, že jeho právny predchodca nekonal v rámci podnikateľskej činnosti na základe
toho, že uzatvoril poistnú zmluvu v zmysle OZ, čo je práve s ohľadom na aplikáciu § 261 ods. 9 ObZ
ako kombinovaného obchodu nesprávnym záverom. V inej časti odvolania (str. 8) tvrdil, že poškodený
neuzavrel poistný vzťah v zmysle svojej podnikateľskej činnosti ako podnikateľský subjekt s iným
podnikateľským subjektom s cieľom zisku. Zároveň odvolateľ tvrdil, že na túto časť poukázal už vo svojej

záverečnej reči. Odvolací súd po preskúmaní obsahu záverečného stanovisku naproti tomu uvádza,
že žalobca poukázal len na to, že „ak je poškodeným právnická osoba, je potrebné na predmetný
spor používať ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože poistenie sa netýka jej podnikateľskej
činnosti“, čo je všeobecným záverom vychádzajúcim len z toho, že na daný prípad je potrebné
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že sporným bolo len to, či sa vo

všeobecnosti poistenie týka alebo netýka podnikateľskej činnosti. Žalobca v priebehu konania na súde
prvej inštancie preto nesporoval, že právny predchodca žalobcu ako obchodná spoločnosť neuzavrel
konkrétnu poistnú zmluvu v súvislosti s predmetom podnikania zapísanom v obchodnom registri, resp.
či majetok, ktorým bol zahrnutý do súboru poistenia vozidiel nie je obchodným majetkom. Zo stranyžalobcu tak jednak absentovali konkrétne skutkové tvrdenia o tom, že poškodený neuzavrel poistný
vzťah v rámci podnikateľskej činnosti ako podnikateľský subjekt za účelom dosahovania zisku, čo okrem
iného predstavuje neprípustnú novotu v odvolacom konaní. V súvislosti s uvedeným však odvolateľ ani

v odvolaní nevysvetlil, že ak bol právny predchodca právnickou osobou-obchodnou spoločnosťou, ktorá
vykonáva podnikateľskú činnosť v rozsahu vymedzených činností vo výpise z obchodného registra,
poistenie predmetného poškodeného motorového vozidla nebolo zahrnutým v obchodnom majetku
podnikateľa a toto vozidlo nebolo ani žiadnym spôsobom využívané na vykonávanie predmetu činností
zapísaných v obchodnom registri. V tomto smere absentujú skutkové tvrdenia žalobcu, a preto nie je

možnéaniprijaťnáslednýzávervzmysle§261ods.1ObZ,žeuzatvoreniepoistnejzmluvysožalovaným
ako subjektom podnikajúcim v segmente poskytnutia poistenia vrátane poistení motorových vozidiel s
podnikateľom, sa netýka podnikateľskej činnosti právneho predchodcu žalobcu. Okrem toho, celková
zmätočnosť a protichodnosť záverov žalobcu v priebehu konania a potom následne v podanom odvolaní
vyplýva aj z charakteru uplatňovaného nároku ako poistné plnenie v zmysle príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka, keď si nárok na poistné plnenie uplatnil ako obchodnoprávny s ohľadom na

uplatnený úrok z omeškania a paušálnu náhradu nákladov podľa ObZ (v časti tohto nároku žalobca vzal
žalobu späť až v rámci podaného odvolania).

45. Na základe uvedeného bol právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným právnym vzťahom medzi
dvomi podnikateľmi, týkajúci sa podnikateľskej činnosti oboch účastníkov zmluvného vzťahu, čím bola

založená pôsobnosť Obchodného zákonníka (príslušný odkaz v § 261 ods. 9 ObZ na odsek 1). Táto
ostáva zachovaná na daný záväzkový vzťah napriek tomu, že ide o taký typ zmluvného vzťahu, ktorý bol
ako samostatný zmluvný typ upravený iba v Občianskom zákonníku a nie aj v Obchodnom zákonníku.
Prostredníctvom § 261 ods. 9 ObZ sa tento obchodno-záväzkový vzťah potom riadi kombináciou
vymedzenia poistnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov občianskeho práva

pokrývajúcich predmetný poistný vzťah a širší režim poistného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným sa
posudzuje podľa Obchodného zákonníka (bližšie pozri aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR týkajúce sa
kauzálnej príslušnosti pri posudzovaní vzťahu založeného havarijnou poistnou zmluvou medzi dvomi
podnikateľmi, a to rozhodnutie sp. zn. 6Ndc/35/2024 zo dňa 13.02.2025, sp. zn. 4Ndc/2/2025 zo dňa
20.02.2025, sp. zn. 9Ndc/13/2024 zo dňa 27.05.2024).

46. V kontexte posúdenia predmetného vzťahu ako obchodnoprávneho, odvolateľ namietal aj súdom
prvej inštancie „INÚ“ aplikáciu poistenia pre podnikateľskú sféru, prevzatú z názoru Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 1Cob/111/2022. Podľa názoru odvolateľa v danom rozhodnutí krajský súd
nesprávne predmetný vzťah označil ako „iný“, konkrétne ho mal mylne označiť ako „podnikateľský“.

S ohľadom na vyššie vyslovený záver o danom vzťahu ako obchodnoprávnom je predmetná námietka
irelevantná. Odvolací súd však s ohľadom na nesprávnu odvolateľovu interpretáciu záverov vyslovených
v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/111/2022, považuje za potrebné ozrejmiť, že
z predmetného citovaného uznesenia nevyplýva „INÁ“ aplikácia poistenia pre podnikateľskú sféru, ako
sa nesprávne domnieval odvolateľ. V predmetnom citovanom bode odôvodnenia sa totiž krajský súd

zaoberal zmluvnou voľnosťou pri uzatváraní poistnej zmluvy, ktorá umožňovala poisťovateľovi upraviť
si aj maximálne výšky ceny za prácu, a to v prípade rozdelenia servisov na zmluvné a nezmluvné, keď
v dôsledku rozdelenia servisov a úpravy ceny v poistnej zmluve žalobca namietal zneužitie účasti na
hospodárskej súťaži. Krajský súd upozorňujúc na informačnú povinnosť, v kontexte povinnosti každého
pri uzatváraní zmluvy dbať na odstránenie toho, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, zakotvenú

pre občianskoprávne vzťahy, dal do pozornosti to, že v opačnom prípade (vyjadrené slovami Inak,
čo neznamená „inú“ aplikáciu pre obchodnoprávne vzťahy) sa aj (zo slova aj vyplýva, že nielen
v podnikateľskej sfére, ale aj v občianskoprávnych vzťahoch) v podnikateľskej sfére, prejavia následky
nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov. Následne krajský súd použil argumentum
právnej logiky - argumentum a minori ad maius (úsudok od menšieho k väčšiemu), keď skonštatoval, že

predmetný výklad, ak platí pre fyzické osoby - spotrebiteľa, platí aj pre podnikateľa.

47. V kontexte odvolateľovej námietky o nesprávnej aplikácii VPP KAS 6, keď z uzatvorenej poistnej
zmluvy vyplýva, že predmetom boli VPP KAS 4 a nie žalovaným deklarované VPP KAS 6 ako poistné
podmienky, spolu s predloženou poistnou zmluvou č. 2459000163 v podanom odvolaní, odvolací súd

upozorňuje, že ide o prostriedky procesného útoku, ktoré žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie
neuplatnil, napriek tomu, že tak v zmysle § 154 CSP mohol urobiť, a preto ide o tzv. neprípustné
novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP, ktoré nie je možné použiť, keďže nebola naplnená
ani jedna z výnimiek, ktoré zákon v zmysle § 366 CSP pod písm. a) až d) pripúšťa. Z obsahu spisuvyplynulo, že strany sporu boli v priebehu prvoinštančného konania poučené podľa § 154 CSP o tom,
že skutočnosti a dôkazy musia predložiť alebo označiť (resp. uplatniť prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany) najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

V sporovom konaní sa uplatňuje zásada koncentrácie konania, ktorá znamená, že sú koncentrované
vo fáze konania pred súdom prvej inštancie, ktoré s odvolacím konaním predstavuje jeden celok. V
materiálnom zmysle zákonná koncentrácia konania znamená, že vyhlásenie dokazovania za skončené
pred súdom prvej inštancie predstavuje moment v dokazovaní, po ktorom už na účely ďalšieho čiže
odvolacieho konania nebudú v zásade nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany prípustné. V okolnostiach predmetnej veci je viac ako zrejmé, že odvolateľ napriek tomu, že
uvedené námietky mohol použiť už v konaní pred súdom prvej inštancie, keďže mal poistnú zmluvu
k dispozícii, tieto opomenul, poistnú zmluvu nepredložil, pričom predmetná argumentácia nenapĺňa
taxatívne vymedzenie účelu použitia týchto novôt v zmysle § 366 CSP. Okrem toho samotný žalobca
v priebehu konania na súde prvej inštancie odkazoval na znenie VPP KAS 6 (bod IV repliky žalobcu
zo dňa 21.08.2023).

48. Napriek tomu, že predmetná námietka odvolateľa predstavuje neprípustnú novotu použitú
v odvolacom konaní, považuje odvolací súd za potrebné nad rámec uvedeného doplniť, že súd prvej
inštancie správne aplikoval poistné podmienky označené ako VPP KAS 6. Odvolateľ opomenul, že jeho
právny predchodca uzatvoril Dodatok č. 1 k poistnej zmluve flotilovej č. 2459000163 zo dňa 26.09.2019

a zaradil poškodené motorové vozidlo do súboru-Havarijné poistenie 245 nebonus – súbor, pre ktoré
platili VPP KAS 6. Podpisom predmetného dodatku právny predchodca prehlásil, že sa s týmito VPP
KAS 6, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy, oboznámil a tieto v písomnej podobe prevzal.
S ohľadom na uvedené je predmetný argument žalobcu nedôvodný.

49. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom vysloveným súdom prvej inštancie
v bodoch 34.-40. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 9Cdo/73/2021 (ale aj v súlade s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/250/2022,
sp. zn. 1Cob/111/2022 v obdobnej skutkovo a právnej veci, ako aj rozhodnutím Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 2Cob/97/2021) uzavrel, že čl. 12 ods. 5 VPP KAS 6 predstavuje spôsob určenia

poistného plnenia v súlade so zákonom, teda § 806 OZ.

50. Žalobca odvodzoval uplatnený nárok z poistnej zmluvy na havarijné poistenie osobného motorového
vozidla. Ako vyplýva z § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje, v prípade ak nastane v
zmluve bližšie označená náhodná udalosť, poskytnúť plnenie v dojednanom rozsahu. Súčasťou poistnej

zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa, t. j. poistné podmienky (§ 788 ods. 3 OZ), pričom
v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených, v iných
prípadoch len pokiaľ je to na prospech poisteného (§ 788 ods. 4 OZ). Podľa ustanovenia § 806 OZ z
poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných
podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

51. V prípade vzniku poistnou zmluvou predpokladanej poistnej udalosti, je povinnosťou poistiteľa
vyplatiť poistenému poistné plnenie v zmluvne dojednanom rozsahu. Povinnosť poistiteľa nie je možné
vykladať ako absolútnu, kedy je povinný vyplatiť poistenému automaticky poistné plnenie v plnej výške, v
akej si poistený nárok uplatní u poistiteľa. V zmysle ustanovenia § 806 OZ má poistený v prípade poistnej

udalosti predpokladanej poistnou zmluvou právo, aby mu bolo od poistiteľa poskytnuté plnenie vo výške
určenej podľa poistnej zmluvy. Odvolací súd teda dodáva, že poistným plnením, na ktoré má poistený
právny nárok, nemusí byť bez ďalšieho suma, ktorá bola poistenému fakturovaná autoservisom za
opravu poškodeného vozidla, ale suma, ktorú je v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v poistnej
zmluve a všeobecných poistných podmienkach povinný vyplatiť poisťovateľ poistenému. Nevyplatenie

celej požadovanej sumy poistenému ako poistného plnenia poisťovateľom automaticky neznamená,
že poisťovateľ znížil poistné plnenie postupom podľa ustanovenia § 799 ods. 3 OZ, ale môže ísť (a vo
väčšine prípadov aj ide) o určenie výšky poistného plnenia poisťovateľom podľa ustanovenia § 806 OZ
(teda napr. vo výške dohodnutej v poistných podmienkach).

52. S ohľadom na znenie čl. 12 bod 5 písm. c) VPP KAS 6, súd prvej inštancie preto správne
skonštatoval, že predmetný článok predstavuje spôsob určenia poistného plnenia v súlade so
zákonom podľa § 806 OZ pri oprave poisteného motorového vozidla v nezmluvných neautorizovaných
opravovniach.53.Odvolateľnamietalajnesprávneprávneposúdenie,keďnaformulárovéVPP,ktorénebolivprospech
poisteného, súd prvej inštancie neaplikoval § 788 ods. 4 OZ, v zmysle ktorého sa od poistných

podmienok možno odchýliť len ak je to na prospech poisteného. V tejto súvislosti namietal, že súd
prvej inštancie neprihliadal na poistnú zmluvu, ktorá limit poistného plnenia zakotvený v čl. 12 ods. 5
VPP KAS 6 neobsahovala. Odvolateľ v rámci predmetnej argumentácie opomenul § 788 ods. 3 OZ,
v zmysle ktorého platí, že súčasťou poistnej zmluvy sú aj všeobecné poistné podmienky, na ktoré
sa poistná zmluva odvoláva. V danom prípade teda VPP KAS 6 boli súčasťou uzatvorenej poistnej

zmluvy (a tak ako bolo uvedené vyššie, predmetná skutočnosť v konaní na súde prvej inštancie
nebola sporná). Ustanovenie § 788 ods. 4 OZ sa nevzťahuje na situáciu, ak poistiteľ postupuje
podľa VPP, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy, ktoré nie sú v rozpore s poistnou zmluvou. Jednotlivé
ustanoveniaVPPmôžubyťdojednanétakvprospech,aleajvneprospechpoisteného(výluky,povinnosti
poisteného a iné obmedzenia). V zmysle § 788 ods. 4 OZ majú VPP prednosť pred zmluvnými stranami
dohodnutými ustanoveniami v poistnej zmluve s výnimkou dvoch situácii, a to ak v súvislosti s daným

zmluvnýmustanovenímVPPpripúšťajúmožnosťodchýliťsaodnichaleboakVPPnepripúšťajúmožnosť
odchýlenia sa od nich, ale takéto odchýlenie je na prospech poisteného. Všeobecné pravidlo prednosti
odlišných zmluvných dojednaní pred všeobecnými obchodnými podmienkami v prípade poistných zmlúv
neplatí. Odvolateľ v tejto súvislosti poukázal na to, že v poistnej zmluve boli dojednaná len spoluúčasť
ako jediný limit obmedzenia poskytnutého poistného plnenia v rámci rozsahu poistnej sumy. Odvolací

súd uvádza, že na to, aby bolo možné konštatovať, že vo VPP boli limity cien práce pre nezmluvné
a neautorizované servisy dojednané v neprospech poisteného, by musela byť v zmluve táto výška
poistného plnenia upravená odlišne (čo nebola), no predovšetkým by tieto rozhodné skutkové okolnosti,
následne zakladajúce aplikáciu § 788 ods. 4 OZ, mal žalobca tvrdiť v priebehu konania na súde prvej
inštancie, čo nespravil. Rovnako tak v priebehu konania na súde prvej inštancie nebola zo strany

žalobcu doložená ani poistná zmluva (predložená ako neprípustná novota v odvolacom konaní), súd
prvejinštanciemalkdispozíciilendodatokktejtopoistnejzmluveaVPPKAS6,zktoréhovychádzalana
ktoré tento dodatok aj odkazoval. Okrem toho, ak by sa strany v otázke limitov a určenia výšky poistného
plnenia podľa § 806 OZ dojednali odchylne oproti čl. 12 ods. 5 VPP KAS 6, muselo by byť takéto
dojednanie výslovne súčasťou poistnej zmluvy (za situácie ak by VPP pripúšťali možnosť odchýliť sa od

poistných podmienok alebo ak by to VPP nepripúšťali, ale bolo by to výslovne v prospech poisteného).

54. K námietke odvolateľa o porušovaní hospodárskej súťaže a práva EÚ, neplatnosti VPP z dôvodu
porušenia hospodárskej súťaže, odvolací súd odkazuje na závery súdu prvej inštancie v bode
27. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Rovnako tak zo znenia bodov 35. - 40. odôvodnenia

napadnutého rozsudku vyplýva zrejmý súlad citovaného ustanovenia so zákonom a nedôvodnosť
námietky obmedzovania hospodárskej súťaže. Odvolací súd nad rámec uvedeného, vo vzťahu
kneplatnostiVPPKAS6prerozporsozákonomvkoreláciis§4ods.2zákonač.136/2001Z.z.platného
v čase uzatvorenia poistnej zmluvy (v súčasnosti § 4 zákona č. 187/2021 Z. z.) obsahujúcim zákaz
dohôdobmedzujúcichhospodárskusúťaž,považujezapotrebnévysvetliť,žeprotisúťažnádohodamôže

mať charakter tzv. horizontálnej dohody, t. j. uzatvorenej medzi vzájomne si konkurujúcimi podnikateľmi,
ako aj dohody vertikálnej, t. j. uzatvorenej medzi podnikateľmi v dodávateľsko-odberateľskom vzťahu.
Odvolateľ považoval za takúto protisúťažnú dohodu zakotvenie obmedzení voči neautorizovaným
a nezmluvným servisom do zmluvných dojednaní ako formulárových dokumentov poisťovne. Postupom
poisťovní so zakotvením znenia čl. 12 ods. 5 do VPP sa podľa názoru odvolateľa nepriamo určuje

výška maximálnej ceny a obchodné podmienky, čo obmedzuje hospodársku súťaž tým, že zo súťaže sú
vylúčení ostatní súťažitelia, čo negatívne ovplyvňuje vývoj podnikateľského priestoru. Odvolateľ týmto
vyjadrením de facto tvrdí, že poistná zmluva uzatvorená medzi poisťovateľom a poistníkom je dohodou
obmedzujúcou voľnú súťaž. Odvolací súd preto logickým argumentom ad absurdum dopĺňa, že ak by
prijal predmetnú právnu argumentáciu odvolateľa ohľadom neplatnosti poistnej zmluvy podľa § 39 OZ

ako dohody obmedzujúcu súťaž, tak právnemu predchodcovi by nevznikol žiaden nárok na poistné
plnenie, keďže zmluva by bola v celosti (nie len jej vybrané časti podľa odvolateľa) od počiatku neplatná.
S ohľadom na charakter poistnej zmluvy, keď v zmysle § 788 ods. 1 OZ poistnú zmluvu uzatvára
poistiteľ, ktorý sa zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v
zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela,

je povinná platiť poistné (poistník), je zrejmé, že takáto zmluva nemôže mať charakter dohody medzi
tzv. konkurujúcimi podnikateľmi. Odvolací súd sa preto zaoberal tým, či v prípade poistnej zmluvy môže
ísť o dohodu vertikálnu-uzatvorenú medzi podnikateľmi v dodávateľsko-odberateľskom vzťahu. Už len
z toho, že v prípade dohody obmedzujúcej voľnú súťaž má ísť o dohodu medzi podnikateľmi, zosúladenýpostup medzi podnikateľmi či rozhodnutie združenia podnikateľov (§ 4 zákona o ochrane hospodárskej
súťaže), je zrejmé, že argumentácia odvolateľa o tom, že poškodený neuzavrel poistný vzťah v zmysle
svojej podnikateľskej činnosti, je zmätočná a protichodná. Aj z nariadenia Komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.

mája 2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych
dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel vyplýva, že pokiaľ ide o distribúciu
nových motorových vozidiel, distribúciu náhradných dielov a poskytovanie opravárenských služieb a
údržby motorových vozidiel, umožňujú vymedziť v sektore motorových vozidiel kategóriu vertikálnych
dohôd, ktoré sa môžu považovať za bežných okolností za spĺňajúce podmienky ustanovené v článku

101 ods. 3 zmluvy (bod 5). Na uvedené nadväzuje bod 6, v zmysle ktorého táto kategória zahŕňa
vertikálne dohody o nákupe, predaji alebo ďalšom predaji nových motorových vozidiel, vertikálne dohody
o nákupe, predaji alebo ďalšom predaji náhradných dielov na motorové vozidlá a vertikálne dohody o
poskytovaní opravárenských služieb a údržby pre tieto vozidlá, keď sú tieto dohody uzatvorené medzi
nekonkurujúcimi podnikmi, medzi určitými konkurentmi alebo určitými združeniami maloobchodníkov
alebo opravovní. Takisto zahŕňa vertikálne dohody obsahujúce vedľajšie ustanovenia o poskytnutí alebo

využívaní práv duševného vlastníctva. Pojem „vertikálne dohody“ by sa mal definovať tak, aby zahŕňal
tak tieto dohody, ako aj zodpovedajúce zosúladené postupy. Z čl. 1 vymedzenia pojmov ods. 1 písm. a)
nariadenia vyplýva, že „vertikálna dohoda“ znamená dohodu alebo zosúladený postup uzavretý medzi
dvoma alebo viacerými podnikmi, z ktorých každý na účely dohody alebo zosúladeného postupu funguje
narozdielnejúrovnivýrobnéhoalebodistribučnéhoreťazcaaktorésavzťahujúnapodmienky,zaktorých

môžu strany nakupovať, predávať alebo opätovne predávať určité tovary alebo služby. Z príslušných
ustanovení potom jednoznačne vyplýva, že za vertikálnu dohodu v rámci dodávateľsko-odberateľského
reťazca sa nepovažuje poistná zmluva uzatvorená medzi poisťovateľom a konečným zákazníkom-
právnickou osobou, keď jej obsahom je určenie výšky poistného plnenia podľa § 806 OZ (čl. 12 ods. 5
písm. c) VPP KAS 6) pre nezmluvné a neautorizované servisy. Okrem toho odvolací súd poukazuje aj na

Oznámenie Komisie-Usmernenie o vertikálnych obmedzeniach (Ú.v. EÚ C 130, 19.05.2010, v ktorom
je v odsekoch 24 až 26 uvedená definícia termínu vertikálna dohoda s vymedzením štyroch základných
prvkov v bode 25. V rámci jedného zo základných prvkov je v odseku 25 písm. c) vysvetlené, že má ísť „o
dohodu alebo zosúladený postup medzi podnikmi, ktoré na účely dohody pôsobia každý na rôznej úrovni
výrobného alebo distribučného reťazca. To znamená, že napríklad jeden podnik produkuje suroviny,

ktoré ďalší podnik využíva ako vstup alebo že jeden podnik je výrobcom, druhý veľkoobchodníkom
a tretí maloobchodníkom. Tým sa nebráni podniku, aby pôsobil na viacerých úrovniach výrobného
alebo distribučného reťazca“. Z uvedeného pojmu dodávateľsko - odberateľského reťazca jednoznačne
vyplýva, že nejde o dohodu medzi podnikmi, kde jeden z týchto podnikov je na konečným užívateľom
tovaru alebo služby, teda konečným odberateľom ako v danom prípade poistnej služby. Existencia

akejkoľvek dohody medzi žalovaným a autorizovanými a zmluvnými servismi, nad ktorou by bolo možné
uvažovať ako nad vertikálnou dohodou v zmysle vyššie uvedeného, a to o spôsobe, podmienkach
a najmä o výške poistného plnenia za práce autoservisov v tomto konaní nebola ani len tvrdená. Iba
z obsahu príslušných VPP KAS 6 existenciu dohodu obmedzujúcich súťaž podľa § 4 zákona č. 187/2021
Z.z. (a rovnako tak ani predtým zo zákona č. 136/2001 Z.z.). nebolo možné vyvodiť. Okrem toho, aj

v prípade existencie vertikálnej dohody medzi poisťovňami a servismi, by táto dohoda nemala vplyv na
platnosť dojednaných poistných zmlúv.

55. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že zmluvná voľnosť pri uzatváraní
poistnej zmluvy vyplývajúca z § 2 ods. 3 OZ umožňovala poistenému a poisťovni upraviť si poistnou

zmluvou aj výšku ceny práce v zmysle čl. 12 ods. 5 písm. c) VPP KAS 6, čo predstavuje spôsob
určenia poistného plnenia v zmysle § 806 OZ, a to aj v prípade rozdelenia servisov na zmluvné
a nezmluvné. Zmluvné a nezmluvné autoservisy môžu byť autorizované ako aj neautorizované.
Označenie autoservisov na zmluvné a nezmluvné, autorizované či neautorizované nie je v rozpore s čl.
101 ods. 3 ZFEÚ, ktorý sa týka hospodárskej súťaže medzi podnikateľmi a združeniami podnikateľov

navzájom pôsobiacich na spoločnom súťažnom trhu a nie medzi poisťovňami a poistenými a ich
vzájomnými dohodami reflektujúcich predovšetkým princíp zmluvnej voľnosti. V tejto súvislosti odvolací
súd odkazuje na bod 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku. V kontexte odvolateľovej argumentácie o
hraniciach zmluvnej voľnosti s ohľadom na kogentnú úpravu § 788 ods. 1, ods. 4 OZ, keď poisťovateľ sa
zaviazal poskytnúť v dojednanom rozsahu poistné plnenie, pričom poistený sa priamo v poistnej zmluve

dohodol na maximálnej možnej spoluúčasti, a preto ďalšie spolupodieľanie sa poisteného na vzniknutej
škode je v rozpore s touto zmluvou, keďže majú platiť zmluvné dojednania priamo v poistnej zmluve
a nie vo VPP, je potrebné odkázať na bod 53. odôvodnenia tohto rozsudku.56. V ďalšom podaní odvolateľ doplnil, že zmluvné dojednania rozširujú možnosť primerane znížiť
poistné plnenie, a to nad rámec kogentných ustanovení § 799 ods. 3 a § 809 OZ, ako aj že tieto príslušné
ustanovenie VPP sú v rozpore s § 37 OZ, keďže poistený nebol vopred informovaný o tom, aké plnenie

mubudepriznané,akoajžeVPPsúvrozporesozásadamidobrýchmravov.Predmetnéargumentyvšak
odvolateľ doplnil až po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Odvolateľ
na strane 21. odôvodnenia odvolania síce použil odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Obdo/45/2021, ktoré len upozornilo na kogentný charakter § 809, § 799 ods. 3 OZ, avšak takýto odkaz
nenahrádza absenciu odvolacích námietok v kontexte neprimeraného rozšírenia možnosti znížiť poistné

plnenie.

57. K otázke posúdenia kritérií primeranosti a účelnosti vykonanej opravy je potrebné uviesť, že tieto
argumenty odvolateľa nie sú relevantné pre posúdenie priznania nároku na poistné plnenie v súlade
s VPP KAS 6. Otázka primeranosti a účelnosti vykonanej opravy by bola podstatnou len v prípade, ak by
na daný prípad VPP KAS 6 neupravili určenie výšky poistného plnenia pre nezmluvné a neautorizované

servisy, resp. ak by obsahovali určenie tohto plnenia na základe kritéria primeranosti a účelnosti tejto
opravy (prípadne, ak by išlo o náhradu škody podľa zákona o PZP, čo nebol daný prípad).

58. Odvolateľ namietal unesenie dôkazného bremena žalovaného v otázke skutočného doručenia
kalkulácieazoznamuopravovníe-mailomzodňa04.04.2023,akoajto,žetietodokumentybolidoručené

včas (t.j. po nahlásení poistnej udalosti a predtým ako odniesol vozidlo do servisu, ktorý si sám zvolil
a ktorý už začal robiť úkony min súvisiace s obhliadkou odstrojením vozidla). Ďalej poukázal na to, že
žalovaný nevyvrátil v predmetnej otázke tvrdenia žalobcu. Zároveň v tejto súvislosti namietal, že súd
prvej inštancie neprihliadal v sporovom konaní na záverečnú reč žalobcu, ktorou zhrnul všetky skutkové
a právne tvrdenia ním prezentovaných skutočností, čím preukázateľne odignoroval tvrdenia žalobcu. Na

danom mieste odvolací súd poukazuje na to, že námietka žalobcu o nedoručení kalkulácie (a splnenia
podmienky podľa čl. 12 ods. 5 písm. c) VPP-KAS 6) bola namietaná v konaní až v záverečnej reči.
Súd prvej inštancie však v rozhodnutí uviedol, že „časť argumentácie žalobcu, ktorá bola v konaní
prvýkrát prezentovaná až v písomnej záverečnej reči, ktorá bola súčasťou ospravedlnenia žalobcu z
pojednávaniajemimorámcasporuamimorámecskutkovýchtvrdeníuvedenýchvžalobeavpísomných

vyjadreniach žalobcu v konaní, z ktorých žalobca vyvodzoval dôvodnosť žalobného návrhu, a preto sa
nimi súd pri rozhodovaní nezaoberal“. Z uvedeného vyplýva, že práve v prípade námietky doručenia
kalkulácie zo strany žalobcu išlo o uplatnenie skutkových tvrdení prvý krát prezentovaných až v písomnej
záverečnej reči, na ktoré súd prvej inštancie podľa § 153 CSP neprihliadal. Odvolateľ síce uvedený
postup súdu prvej inštancie namietal, avšak k uplatnenej sudcovskej koncentrácii konania v zmysle §

153 CSP vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o nedoručení kalkulácie obsiahnutých až v záverečnej reči, je
treba uviesť, že táto napĺňa zákonom stanovené podmienky. Odvolací súd upozorňuje na rozhodnutie
NajvyššiehosúduSRsp.zn.3Obdo/43/2018zodňa26.02.2019,zobsahuktoréhovyplývanedôvodnosť
predmetnej námietky odvolateľa. „Strany sporu sú povinné rešpektovať pokyny súdu smerujúce k
prejednaniu sporu, pričom zákon umožňuje súdu určiť stranám záväznú lehotu na predloženie vyjadrení

obsahujúcich skutkové tvrdenia, prípadne na predloženie návrhov na vykonanie dôkazov s tým, že
v prípade nedodržania predmetnej lehoty súd nemusí na neskôr predložené tvrdenia alebo návrhy
prihliadnuť, čo predstavuje procesnú preklúziu práva. Účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo
zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán
(napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové

návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu
k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie
súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Táto skutočnosť je o to výraznejšia, ak je strana sporu zastúpená
advokátom, ktorý by mal chápať význam a dôsledky sudcovskej koncentrácie konania, a ktorý by mal
mať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil, že nerešpektovanie výzvy súdu spojenej so sudcovskou

koncentráciou môže mať za následok stratu sporu na strane svojho klienta. (k tomu viď aj: Števček,
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový
poriadok . Komentár. C. H. Beck: Praha, 2016, s. 1497). „Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade
platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné,
pretožebytomohloznamenaťzmarenieúčeluužnariadenéhopojednávaniaapožiadavkunanariadenie

ďalšieho pojednávania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej
obrany vyhodnocuje v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné
omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že na
procesnýúkonneprihliadne,atýmmunepriznáprocesnéúčinky.Sudcovskákoncentráciakonaniapodľa§ 153 CSP (na rozdiel od zákonnej koncentrácie konania) je teda v diskrečnej právomoci súdu“ (bližšie
pozri sp. zn. I. ÚS/535/2023 zo dňa 11.10.2023).

59. V predmetnom spore súd prvej inštancie vyzval strany konania na koncentrovanie ich vyjadrení,
či návrhov na vykonanie dokazovania v zmysle § 153 CSP v rámci doručenia výzvy na dupliku (č.l.
98), predvolania na termín pojednávania dňa 25.06.2024 s poučením (č.l. 104), doručený právnemu
zástupcovižalobcudňa27.05.2024, kedybolomožnéuplatniťprostriedkyprocesnéhoútokuaprocesnej
obrany. Následne súd prvej inštancie termín pojednávania vytýčený dňa 25.06.2024 zrušil (z dôvodu

nahlásenia bomby na všetkých súdoch na území Bratislavy) a následne opätovne strany predvolal
spolu s poučením aj o sudcovskej koncentrácii konania na termín pojednávania dňa 30.09.2024 (č.l.
108a), doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 26.06.2024. Následne žalobca ospravedlnil svoju
neúčasť na nariadenom pojednávaní a v záverečnej reči doručenej súdu dňa 30.09.2024 uplatnil
vyššie uvedené prostriedky procesného útoku-námietka doručenia príslušných dokumentov poisťovne
právnemu predchodcovi žalobcu. V tomto smere je možné konštatovať, že uvedenie rozhodných

skutkových okolností, ktorými žalobca vystavia svoj procesný útok, nie je možné považovať za včasné,
ak je uplatnená až v záverečnej reči, keďže prihliadanie na tieto tvrdenia by znamenalo aj odročenie
nariadeného pojednávania. Protistrana by mala právo sa v prípade takto uplatnených sporných
skutočností k nim vyjadriť, prípadne navrhnúť vykonanie ďalšieho dokazovania. Žalobca v tomto smere
ani neodôvodnil uplatnenie predmetnej argumentácie ako prostriedku procesnej obrany až v záverečnej

reči, pričom z obsahu vykonávaného dokazovania je zrejmé, že listinné dôkazy ako kalkuláciu nákladov,
ako aj e-mailovú komunikáciu o zaslaní dokumentov z obhliadky spolu so zmluvnými opravovňami mal
k dispozícii v súdnom konaní už od 15.08.2023 (č.l. 69), a preto je zrejmé, že ich mohol v konaní pred
súdom prvej inštancie namietať aj skôr. Žalovaný predmetné skutočnosti nenamietal ani pred doručením
predvolania na pojednávanie dňa 30.09.2024, ani pred nariadeným prvým termínom pojednávania dňa

26.06.2024, ktoré predchádzalo pojednávaniu, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Odvolateľ v tomto
smere v podanom odvolaní ani nenamietal, že predmetné dôkazy bez svojej viny nemohol označiť
v priebehu konania na súde prvej inštancie už skôr (teda pred záverečným zhrnutím). Uplatnenie
ďalšej procesného útoku a argumentov žalobcu, ktorými rozporoval predtým nesporné skutočnosti až
v záverečnom stanovisku, za danej situácie nie je možné považovať za včasné. Súd prvej inštancie

uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP v rozsudku (súd
sa ani nemusí týmito argumentami žalobcu zaoberať a hodnotiť v tomto smere vykonané dokazovanie,
keďže aplikuje len sudcovskú koncentráciu konania). Zároveň odvolací súd považuje za potrebné uviesť,
že súd prvej inštancie neuplatnil sudcovskú koncentráciu konania na celú záverečnú reč žalovaného,
ale len na skutkové tvrdenia žalobcom skôr v priebehu konania neuplatnené. Na záver k danej časti

argumentácie odvolateľa, je potrebné poukázať aj na samotnú žiadosť žalobcu v záverečnej reči,
v ktorej sa domáhal zo strany súdu prvej inštancie, aby odmietol „akékoľvek ďalšie dôkazy predložené
žalovaným,aplikáciousudcovskejkoncentráciekonanie,nakoľkožalovanýmoholdôkazypredložiťužpri
odporealebonáslednomvyjadrení,čoneurobil.“Žalobcavyššieuvedenéargumenty,ktoréboliobsahom
jeho záverečnej reči a uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania, uplatnil aj v odvolacom konaní,

avšak v tomto smere ide o novoty (§ 366 CSP), na ktoré nie je možné prihliadať, keďže nevysvetlil,
z akých dôvodov tieto argumenty nemohol použiť už skôr.

60. Následne odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo by malo byť dôkazné bremeno
na strane žalobcu, pričom podľa jeho názoru neuniesol dôkazné bremeno žalovaný, ktoré svoje tvrdenia

nepreukázal. S ohľadom na znenie príslušných VPP KAS 6 a určenie výšky poistného plnenia v súlade
s § 806 OZ pre nezmluvné a neautorizované servisy, neboli dôvodné ani úvahy odvolateľa o krátení
poistného plnenia v zmysle § 799 ods. 3 OZ a z tohto dôvodu aj presunu dôkazného bremena na
žalovaného. Žalobca má predovšetkým povinnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, na základe ktorých
vyvodzuje nárok na poistné plnenie, v opačnom prípade má neunesenie dôkazného bremena za

následok jeho neúspech v spore. Na strane žalovaného bolo dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia
príslušnej aplikácie čl. 12 ods. 5 písm. c) VPP KAS 6, ako aj naplnenia podmienok tohto ustanovenia,
čo tak ako bolo v konaní preukázané, splnené bolo. Predovšetkým je potrebné si uvedomiť, že žalovaný
postupoval podľa § 806 OZ v súlade s dojednanými príslušnými VPP a nekrátil poistné plnenie v zmysle
§ 799 ods. 3 OZ. Ak žalobca tvrdil, že „princípom havarijného poistenia je, že poisťovňa nahradí škodu

na vozidle v dôsledku nehody, ktorá je vyjadrená, v prípade, ak si nechá vozidlo opraviť, vo faktúre“, je
potrebné doplniť, že poisťovňa poskytne poistné plnenie iba v dojednanom rozsahu zodpovedajúcom
príslušným poistným podmienkam, čo bol v danom prípade čl. 12 ods. 5 písm. c) VPP KAS 6.61. Odvolateľ namietal aj porušenie práva na právnu istotu v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP, keď sa súd
prvej inštancie mal odkloniť od ustálenej judikatúry, pričom v tejto spojitosti namietal nedostatočné
odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie, v dôsledku čoho malo dôjsť k porušeniu práva na

spravodlivé súdne konanie. Odvolanie v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b)
CSP možno odôvodniť tým, že ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, pričom v prípade nevysvetleného odklonu rozhodnutia od ustálenej judikatúry by bolo možné
uvažovať o naplnení takej miery intenzity nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá by poškodila stranu

konania na jej ústavných právach a porušenia práva na spravodlivý proces (bližšie pozri R 111/1998,
stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí konanom
dňa 03.12.2015, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod R 2/2016).

62. Odvolací súd však pripomína, že v zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu ustálenej

rozhodovacej praxe dovolacieho súdu predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Jeho
súčasťou je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach Najvyššieho
súdu SR, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr
vydané (nepublikované) rozhodnutia Najvyššieho súdu SR názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí

nespochybnili. Avšak rovnako tak, je potrebné zdôrazniť, že s prihliadnutím na čl. 3 CSP do pojmu
ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a
Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora EÚ. Rozhodnutia súdov iných štátov, a
teda ani rozhodnutia Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR pod tento pojem nespadajú (bližšie
pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/129/2017, sp. zn. 4Cdo/186/2022). V tomto smere

je možné skonštatovať, že odvolateľ s poukazom na citovanú judikatúru v podanom odvolaní (str.
24 odvolania) neodkázal na žiadne rozhodnutia, ktoré by v zmysle vyššie uvedeného bolo možné
považovať za ustálenú rozhodovaciu prax. Odvolací súd v tomto smere pripomína, že každú jednu vec je
potrebnézohľadniťvovzťahukukonkrétnymskutkovýmokolnostiamdanéhoprípadu,akoajkonkrétnym
sporným tvrdeniam strán sporu, ktoré sa následne dokazujú. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia,

odvolací súd upozorňuje, že nie je nutné dať podrobnú odpoveď na každý argument strany konania,
keď z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé len všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (bližšie pozri rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS 76/07). odvolací súd odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie za odôvodnené a presvedčivé.

63. V spojitosti s ustálenou rozhodovacou praxou odvolací súd dopĺňa, že žalobca opomenul uviesť
rozhodnutia najvyšších súdnych autorít v obdobných veciach, a to rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Obdo/38/2023 zo dňa 30.09.2024, pre ktoré žiadal žalobca predmetné konanie prerušiť.
V citovanom rozhodnutí sa však najvyšší súd zaoberal len vadou zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
f) CSP, ktorá nebola naplnená, a preto dovolanie dovolateľa odmietol. Predmetom prieskumu na

dovolacom súde však bolo aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/111/2022-422 zo
dňa 27.06.2024, ktorého závery odvolateľ namietal aj v predmetnom odvolaní. Najvyšší súd SR sp.
zn. 5Obdo/24/2024 zo dňa 26.06.2025 dovolanie odmietol, keď v preskúmavanej veci nebola splnená
podmienka prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP. Citované rozhodnutie bolo podrobené
aj ústavnému prieskumu, pričom Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 634/2025-34 zo dňa

06.11.2025 odmietol ústavnú sťažnosť. V odôvodnení tohto rozhodnutia ústavný súd vysvetlil obsah
pojmu ustálená rozhodovacia prax, ktoré zodpovedá výkladu tohto pojmu z rozhodnutia najvyššieho
súdu R 71/2018. Navyše uviedol, že „do pojmu ustálená rozhodovacia prax však jednoznačne nepatria
rozhodnutia odvolacieho súdu, na ktoré sťažovateľka poukazuje v ústavnej sťažnosti a aj vo svojom
dovolaní“. Okrem toho, ústavný súd v bode 19. a 20. rozhodnutia konštatoval naplnenie požiadaviek na

kvalitu odôvodnenia rozhodnutí všeobecných súdov vyplývajúce z práva na spravodlivé súdne konanie.
V tejto súvislosti uviedol, že najvyšší súd „odkázal na právne závery odvolacieho súdu podstatné pre
rozhodnutie vo veci, a to že pri určení výšky poistného plnenia je určujúce, ako bolo právo na poistné
plnenie dohodnuté v poistných podmienkach, pričom pri posúdení nároku na poistné plnenie je potrebné
vychádzať v zmysle § 806 Občianskeho zákonníka z poistných podmienok. Dovolací súd rovnako

zdôraznil, že odvolací súd pri aplikácii zmluvného dojednania pre havarijné poistenie vo vzťahu k určeniu
poistného plnenia vysvetlil jeho súladnosť s § 806 Občianskeho zákonníka pri akcentovaní zmluvnej
voľnosti zmluvných strán pri uzatváraní zmlúv a vyjadril sa aj k obmedzovaniu hospodárskej súťaže (bod
37napadnutéhorozsudkukrajskéhosúdu).Vrámcivysporiadaniasasnámietkouneplatnostizmluvnýchdojednaní [čl. IX ods. 2 písm. c) zmluvných dojednaní] odvolací súd reagoval aj na čl. 101 ods. 3 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) obsahujúci zákaz dohôd obmedzujúcich hospodársku
súťaž, pričom zdôraznil aj pravidlo „de minimis“, podľa ktorého konania, ktoré nemajú citeľný alebo

potenciálny dopad na súťaž, nepodliehajú zákazu. Navyše v bode 41 napadnutého rozsudku krajský súd
akcentoval princíp zmluvnej voľnosti, ktorý umožňoval poistenému a poisťovni pri uzatváraní poistnej
zmluvy upraviť si aj výšku ceny práce, a to aj pri rozdelení servisov na autorizované a neautorizované,
ktoré navyše nie je v rozpore s čl. 101 ods. 3 ZFEÚ“.

64. Úlohou odvolacieho súdu nie je ozrejmiť odvolateľovi skutkovú odlišnosť, či rozdielne právne
posúdenie v jednotlivých rozhodnutiach krajských súdov. Napriek uvedenému považuje odvolací súd
za nevyhnutné zaoberať sa odkazom odvolateľa na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 1Cob/26/2024 zo dňa 27.03.2025, keďže ide o rozhodnutie rovnakého senátu rozhodujúceho aj
v predmetnej veci. Predovšetkým krajský súd vo veci sp. zn. 1Cob/26/2024 skonštatoval ohľadom
aplikácie § 788 a nasl., ako aj § 806 OZ, rovnaké závery ako v tomto rozhodnutí (porovnaj bod 50. a 51.

odôvodnenia tohto rozhodnutia s bodom 38. až 40. odôvodnenia rozhodnutia sp. zn. 1Cob/26/2024).
Rozdielnosť sa prejavila v skutkovej stránke veci sp. zn. 1Cob/26/2024 v otázke rozsahu sporných
skutkových okolností a unesenia dôkazného bremena v časti aplikácie príslušného ustanovenia VPP
zo strany poisťovne v priebehu likvidácie poistnej udalosti. Zo strany poisťovne v priebehu súdneho
konania nebola tvrdená, ale ani preukázaná (poisťovňa neuniesla bremeno tvrdenia, ale ani dôkazné

bremeno) aplikáciu príslušného VPP počas likvidácie poistnej udalosti, a to aj s ohľadom na znenie
príslušného ustanovenia, že o nákladoch podľa tohto ustanovenia mal byť poistený informovaný. Ako
vyplýva z rozhodnutia krajského súdu sp. zn. 1Cob/26/2024 „...V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
aj na to, že priznaná suma poistného plnenia v rozsahu 21 eur bez DPH za normohodinu prác nekoreluje
so žalovaným určenou sumou primeraných nákladov podľa Zmluvných dojednaní, čo s ohľadom na

absenciu tvrdení, ale aj dôkazov preukazujúcich určenie primeraných nákladov na opravu vozidla zo
strany žalovaného, ako aj dôkazov smerujúcich k aplikácii čl. IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní,
má za následok neunesenie dôkazného bremena žalovaného v rozhodnej otázke, a to odôvodnenia
úhrady priznaného poistného plnenia v zmysle Oznámenia o poistnom plnení.“ V danom prípade
však súd prvej inštancie v bode 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku skonštatoval preukázanie

písomného informovania právneho predchodcu žalobcu o použití Nh a lakovacej konštanty v súlade
s čl. 12 ods. 5 VPP KAS 6 (námietka odvolateľa o nedoručení kalkulácie a zoznamu zmluvných
opravovní predstavuje neprípustnú novotu v odvolacom konaní-bližšie pozri bod 58., 59. odôvodnenia
tohto rozhodnutia). Žalobca teda včas (súd prvej inštancie aplikoval sudcovskú koncentráciu konania)
nenamietal, že žalovaný v priebehu likvidácie neaplikoval čl. 12 ods. 5 VPP KAS 6, resp. že by mu

jeho prípadnú aplikáciu žalovaný neoznámil v rámci zaslanej kalkulácie nákladov a zoznamu opravovní.
V priebehu konania na súde prvej inštancie žalobca síce namietal, že aplikácia čl. 12 ods. 5 VPP
KAS 6 nebola uvedená v oznámení o poistnom plnení, čo však súd prvej inštancie vyhodnotil ako
nedôvodnú argumentáciu (bod 43. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Predmetný argument však
zo strany odvolateľa nebol namietaný v odvolacom konaní, preto sa ním odvolací súd ani bližšie

nezaoberal. S ohľadom na uvedené sú preto aj odkazy na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 3Cob/37/2025, sp. zn. 3Cob/60/2025 neadekvátne.

65. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie nezistil také namietané logické nedostatky
alebo rozpor a nezrozumiteľnosť jednotlivých záverov súdu prvej inštancie, ktoré podľa odvolateľa

mali zakladať nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dostatočne
argumentačne vysvetlil neopodstatnenosť nároku žalobcu spočívajúcom z nároku z titulu poistnej
zmluvy, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdení o neoprávnene zníženom poistnom plnení,
zatiaľ čo žalovaný preukázal naplnenie podmienok aplikácie čl. 12 ods. 5 písm. c) VPP KAS 6 v súlade
s § 806 OZ. Súd prvej inštancie dostatočne uviedol svoju argumentáciu v súlade so skutkovým stavom

zisteným súdom prvej inštancie a vyplývajúcim z obsahu spisu (listinných dôkazov), ako aj príslušným
právnym posúdením reagujúc na podstatné skutkové tvrdenia žalobcu.

66. Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom
nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto podľa § 387 ods.

1 CSP odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku II. a III. ako vecne správny
potvrdil.67. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľkotentomalsícevodvolacomkonaníplnýúspech,avšakvpriebehuodvolaciehokonaniasižiadne

trovy konania neuplatnil, ani mu zo súdneho spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú.

68. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ

nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447

písm. d), e) CSP).