Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/235/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121452295
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6121452295.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a

členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Ivany Neviďanskej, v právnej veci žalobcu: AUMOSY s.
r. o., so sídlom Bratislavská cesta 1020/78, Veľký Meder, IČO: 47 675 683, zastúpeného: Advokátska
kancelária Prachová & Pobijak, s. r. o., so sídlom Pribinova 20, Bratislava, IČO: 50 491 300, proti
žalovanej: M. Á., s miestom podnikania Brnenské námestie 2238/10, Kolárovo, IČO: 42 366 470
(ukončila podnikateľskú činnosť ku dňu 09.11.2022), zastúpenej: JUDr. Richard Schwarz, advokát, so
sídlom Podzámska 32, Nové Zámky, IČO: 51 446 049, o zaplatenie 5 248,48 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/125/2021 - 182 zo dňa 12.05.2022

v spojení s opravným uznesením č.k. 5Cb/125/2021-290 zo dňa 13.03.2024 a dopĺňacím rozsudkom
č.k. 5Cb/125/2021- 312 zo dňa 11.04.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/125/2021-182 zo dňa
12.05.2022 v spojení s opravným uznesením č.k. 5Cb/125/2021-290 zo dňa 13.03.2024 v časti jeho I.
a IV výroku potvrdzuje.

II. Žalobcovi súd proti žalovanej priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom vyhovel podanej žalobe v časti o

zaplatenie 2.725,- € s príslušenstvom, druhým výrokom nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 0,05 %
denne zo sumy 2.725,- eur za obdobie 02.10.2021 do 22.03.2022 zamietol, tretím výrokom zastavil
konanie v časti o zaplatenie 665,- eur, 1.560,- eur a vyčíslených úrokov z omeškania pevnou sumou
298,48 eur s príslušenstvom a posledným výrokom rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiadnej zo
strán tento nárok nepriznal.
2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie v záhlaví
špecifikovanej istiny s príslušenstvom titulom neuhradených mesačných faktúr za nájom nebytových

priestorov, nájomné dojednané v mesačnej výške 550,- €. Jednotlivé faktúry boli splatné od 10.07.2020
do 02.03.2021.
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v podstatných častiach z hľadiska podaného odvolania
odôvodnil nasledovne:
„13. Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver. Žalobca
ako prenajímateľ uzatvoril so žalovanou, M. Á., IČO: 42366470 so sídlom Brnenské námestie 2238/10,
946 03 Kolárovo ako nájomcom Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 1/2018 ZC I., dňa 1.8.2019. V

zmysle uvedenej zmluvy sa žalovaná zaviazala uhrádzať žalobcovi za užívanie nebytových priestorov
špecifikovaných v zmluve mesačné nájomné vo výške 550,- eur. Nájomná zmluva medzi stranami
konania bola ukončená výpoveďou žalovanej zo dňa 25.11.2020 a nájom sa skončil ku dňu uplynutia
výpovednej doby t.j. 28.2.2021. Na základe zmluvy žalobca žalovanej vystavil nasledovné faktúry:i. faktúra č. N2020044, splatná dňa 10.7.2020, znejúca na sumu 550,- eur,
ii. faktúra č.N2020052, splatná dňa 17.8.2020, znejúca na sumu 550,- eur,
iii. faktúra č.N2020060, splatná dňa 10.9.2020, znejúca na sumu 550,- eur,

iv. faktúra č.N2020068, splatná dňa 10.10.2020, znejúca na sumu 550,- eur,
v. faktúra č.N2020078, splatná dňa 10.11.2020, znejúca na sumu 550,- eur,
vi. faktúra č.N2020087, splatná dňa 10.12.2020, znejúca na sumu 550,- eur,
vii. faktúra č.N2020095, splatná dňa 31.12.2020, znejúca na sumu 550,- eur,
viii. faktúra č.N2021004, splatná dňa 18.1.2021, znejúca na sumu 550,- eur,

ix. faktúra č.N2021011, splatná dňa 10.2.2021, znejúca na sumu 550,- eur.

Dlžná suma je potom ako súčet neuhradených faktúr vo výške 4.950,- eur (9 x 550,- eur, pričom
od uvedenej sumy žalobca odpočítal nasledovné úhrady: - sumu vo výške 665,- eur, v zmysle ním
vystavenej faktúry č. N2021030, ktorou dobropisoval nájom žalovanej za obdobie 19.12.2020 do
28.2.2021. Uhradenú faktúru č. N2019001, ktorou žalovaná žalobcovi uhradila kauciu v zmysle čl. 3

ods. 3.1.6. Nájomnej zmluvy vo výške 1.560,- eur. Celkovo dlžná suma na istine tak predstavuje sumu
vo výške 2.725,- eur (4.950,- eur - 665,- eur - 1.560,- eur). V zmysle čl. 4 bod 4.1 Nájomnej zmluvy
si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy vo výške 2.725,- eur odo dňa
02.10.2021 (deň nasledujúci po dni doručenia platobného rozkazu žalovanej) do zaplatenia, a to za
každý deň omeškania. Žalobca si uplatnil i úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy vo

výške 2.725,- eur odo dňa 02.10.2021 (deň nasledujúci po dni doručenia platobného rozkazu žalovanej)
do zaplatenia. Žalovanej na účet žalobcu bola poskytnutá dotácia na nájomné dôsledkom pandémie
COVID 19 oznámením Ministerstva Hospodárstva Slovenskej Republiky dňa 22.4.2021 v sume 660,-
eur priamo na účet prenajímateľa - žalobcu, na základe jeho žiadosti v mene žalovanej zo dňa 22.3.2021
za obdobie 19.12. 2020 - 28.2.2021. Žalobca svoj návrh na uplatnenie zmluvnej pokuty na súd podal

dňa 18.3.2022, ktoré podanie právnemu zástupcovi žalovaného bol doručený dňa 21.3.2022.
...
20. Súd výsledkom vykonaného dokazovania mal za preukázané, že nárok žalobcu na zaplatenie
nájomného je čiastočne dôvodný a to v sume 2.725,- eur. V prvom rade súd skúmal záväzkový vzťah
medzi stranami konania, čo založila nájomná zmluva uzavretá medzi nimi dňa 1.8.2019. Nakoľko

predmetom nájomnej zmluvy bol nebytový priestor v rozlohe 65 m2, súd mal za to, že na posúdenie
nárokov zo zmluvy vyplývajúcich je potrebné aplikovať ustanovenia špeciálneho predpisu a to zákona o
nájme nebytového priestoru č. 116/1990 Zb., ktorý predpis má prednosť pred všeobecným predpisom,
Občianskym zákonníkom. Podľa charakteru zmluvných strán a účelu nájmu súd mal za to, že sa jedná
o obchodno-záväzkový vzťah medzi stranami konania (§ 261 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka).

Následne súd skúmal platnosť nájomnej zmluvy ako otázku predbežnú „Otázku platnosti nájomnej
zmluvy a s ňou súvisiacimi právnymi úkonmi, teda aj pri zaplatení nájomného musí riešiť súd v konaní,
ako otázku predbežnú (R 28/2004)“. Zmluvné strany v nájomnej zmluve dohodli všetky podstatné
náležitostiplatnéhoprávnehoúkonuvyžadovanépodľa§3ods.3zákonač.116/1990Zb.Medzistranami
konania nebola sporná výška mesačného nájmu ani spôsob úhrady a ani obdobie, za ktoré si žalobca

uplatnil nájomné. Žalovaná v rámci svojich námietok vzniesol započítaciu námietku na zaplatenú kauciu
v sume 1 560,- eur, ktorú zaplatila ešte pred uzatvorením nájomnej zmluvy a na započítanie poskytnutej
dotácie štátom žalobcovi za obdobie 19.12.2020 až 28.2.2021 v sume 660,- eur, ktorú dobropisoval
v sume 665,- eur. V týchto častiach žalobca svoj návrh aj zobral späť a navrhol konanie zastaviť.
Žalobca na základe podaného odporu žalovaným svoj návrh zobral späť aj v časti o zaplatenie 660,-

eur, ktorý nárok následným podaním zo dňa 18.3.2022 opätovne uplatnil z dôvodu, že táto suma bola
už zohľadnená v predmetnom dobropise. Súd po preskúmaní predložených listinných dôkazov mal za
to, že žalobca na započítanie 660,- eur titulom dotácie v prospech žalovanej nemal dôvod, nakoľko
dotáciu už započítal v prospech žalovanej v sume 665,- eur dobropisom fa. č. N2021030. Jednalo by
sa o duplicitné započítanie. Medzi stranami sporu bolo sporné, či došlo k uzatvoreniu dohody ohľadne

neplatenie nájomného za obdobie od september až december 2020. Žalovaný tvrdil, že s konateľom
žalobcu uzatvorili ústnu dohodu a prítomná pri dohode bola jej dcéra ako zamestnankyňa. Konateľ
žalobcu popieral uzatvorenie takejto dohody. Vo veci vypočutá svedkyňa potvrdila, t. j., že bolo to
v auguste, keď sa rozprával asi dva či tri krát tu prítomný konateľ a žalovaná na tému týkajúce sa
dotácie, kde tu prítomný konateľ žalobcu povedal žalovanej, že bude vybavená dotácia a nebude

potrebné platiť nájomné. Že netreba platiť nájomné. Dohoda bola do novembra (september, október,
november) a v decembri sa uvidí, či bude s obchodom. Napriek tomu, súd skúmal, či prípadná
vyššie popísaná dohoda by spĺňala zákonné podmienky zmeny obsahu nájomnej zmluvy. Tu treba
poukázať na ust. § 3 ods. 3, 4 zákona č. 116/1990 Zb. v spojitosti s ust. § 40 ods. 1, 2 Občianskehozákonníka. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že nájomná zmluva na nebytové priestory musí
byť uzatvorená písomne, inak je neplatná a ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť

iba písomne. Vo všetkých prípadoch neplatnosti právnych úkonov, ktoré nie sú uvedené v ust. § 40a
Občianskeho zákonníka, ide o absolútnu neplatnosť. Absolútna neplatnosť právnych úkonov vyjadruje
verejný záujem, pričom za rozlišovacie kritérium absolútnej a relatívnej neplatnosti možno označiť
charakter chránených záujmov a ich intenzitu spojenú s primeranosťou aplikácie právnych noriem,
ktoré tieto záujmy vyjadrujú. Pre absolútnu neplatnosť právnych úkonov podľa platnej právnej úpravy

je pritom charakteristické, že nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a
súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť zároveň vylučuje možnosť
ratihabície či konvalidácie vadného právneho úkonu, nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek časového
obmedzenia sa jej môže dovolať každý, pretože táto neplatnosť pôsobí voči všetkým (erga omnes).
Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolávať dokonca aj ten, kto ju sám spôsobil. Z
vyššie uvedeného vyplýva, že k platnej dohode medzi stranami konania v časti nezaplatenie nájomného

nedošlo, tým pádom uplatnenie nájomného žalobcom na základe platnej zmluvy súd považoval za
dôvodné. Súd súčasne skúmal aj námietku žalovaného v zmysle ktorého súd nemôže formalisticky
skúmať uzatvorenú dohodu v časti tohto článku, nakoľko pandémia Covid-19 zasiahla nielen Slovensko,
ale celý svet a v predmetnom prípade sa jedná o vis major a to sa týka aj obchodnoprávne vzťahy.
Vyššia moc (lat. vis maior) je zvláštna právna skutočnosť, spočívajúca v mimoriadnej, nepredvídateľnej,

neodvrátiteľnej a nezavinenej udalosti, ktorá spôsobí škodu. Môže ju predstavovať neovplyvniteľné
štátne nariadenie alebo prírodná udalosť. Právna úprava zodpovednosti v obchodno-právnych vzťahoch
je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. Podľa §373 Obchodného zákonníka je ten, kto poruší
svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže
preukáže, existenciu liberačných dôvodov. Liberačné dôvody sa však nevzťahujú na povinnosť zaplatiť

zmluvnú pokutu, teda povinná strana je povinná zmluvnú pokutu zaplatiť i v prípade existencie vis major.
Liberačným dôvodom vzniku zodpovednosti zo záväzkového vzťahu je existencia okolností vyššej moci
(tzv. vis major), teda takých nepredvídateľných okolností, ktoré vznikli nezávisle od vôle povinnej strany,
bránia jej v splnení povinnosti a povinná strana túto prekážku alebo jej následky nemohla odvrátiť alebo
prekonať. Prekážkami môžu byť napr. živelné pohromy, vojny, epidémie chorôb, skutočnosti charakteru

vnútropolitického (štrajky, opatrenia legislatívneho charakteru) alebo zahraničnopolitického (uvalenie
embarga medzinárodným spoločenstvom a pod.) Neplnenie zmluvných povinností podnikateľským
subjektom z dôvodu koronavírusu môže byť posúdené ako niektorá z nasledovných situácií: Okolnosť
vyššej moci podľa § 374 Obchodného zákonníka, zmarenie účelu zmluvy podľa § 356 Obchodného
zákonníka, nemožnosť plnenia podľa § 575 Občianskeho zákonníka v spojení s § 374 Obchodného

zákonníka. V predmetnom prípade však zmluvné strany zanedbali formálno-právnu stránku dohody,
nezávisle od pandémie CORONA 19, dôsledkom ktorého ich prípadne uzatvorená dohoda by nemohla
požívať právnu ochranu v prospech žalovanej na nezaplatenie nájomného. Súd konanie žalobcu skúmal
aj podľa § 265 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého: Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Vychádzal pritom z výpovede svedkyne, dcéry

žalovanej, z obsahu ktorej vyplýva, že v rámci rozhovoru o dotácií na nájomné konateľ žalobcu povedal,
že bude vybavená dotácia a nebude potrebné platiť nájomné. Netreba platiť nájomné do novembra
2020. Gramatickým výkladom súd dospel k záveru, že samotné platenie nájomného bolo podmienené
dotáciou, ktorú mal dostať žalobca, ako kompenzáciu. Z listinných dôkazov vyplýva, že žiadosť bola
podaná 22.3.2021 za obdobie 19.12.2020 - 28.2.2021. Samotnú dotáciu v sume 660,- eur žalobca

aj započítal v prospech žalovanej v sume 665,- eur dobropisom. Oznámenie o schválení dotácie
bolo doručené i žalovanej. Na základe vyššie uvedeného súdu sa nejavil výkon práva žalobcu na
zaplatenie nájomného nad rámec poskytnutej dotácie v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku. V neposlednom rade treba upozorniť aj na to, že samotná žalovaná bola priamo zainteresovaná
do podania žiadosti o dotáciu na nájomné. Nepodanie žiadosti za obdobie september až december

(18.12.2020) zaťažuje obe zmluvné strany, ktorá skutočnosti žalovanej musela byť známa.
21. Žalobca voči žalovanému si uplatnil i dohodnutú zmluvnú pokutu podľa čl. 4 nájomnej zmluvy v
zmysle ktorého: Doba splatnosti faktúr je 10 dní. Ak sa Nájomca ocitne v omeškaní s platbou v prospech
Prenajímateľa v zmysle tejto Zmluvy o viac ako 10 dní, zaväzuje sa na výzvu Prenajímateľa zaplatiť
Prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 percenta z dlžnej sumy, a to za každý deň omeškania.

Na posúdenie dôvodnosti tohto nároku žalobcu súd skúmal, vzhľadom aj na námietku žalovaného, či mu
boli v súlade so zmluvou doručené faktúry. Podľa čl. 3 bod 3.1. Mesačné nájomné za celú Nehnuteľnosť
činí 520,- eur. Mesačné nájomné za celú Nehnuteľnosť bude Nájomca platiť na účet prenajímateľa
na základe faktúry vystavenej prenajímateľom so splatnosťou 10 dní. Žalovaný tvrdil, že vyúčtovaciefaktúry mu žalobca nedoručil od augusta 2020, t.j. od septembra mu nič nedoručil. Z predložených
listinných dôkazov, fotokópie email správy vyplýva, že síce žalobca ich mal odoslané, ale ich prevzatie
žalovaným potvrdené neboli. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná do omeškania so zaplatením

peňažného dlhu najskôr mohol dostať až po preukázateľnom doručení uvedených faktúr. Žalovaná
faktúry preukázateľne prevzal pri doručení platobného rozkazu od Okresného súdu Banská Bystrica v
konaní14Up/1391/2021dňa29.9.2021.Žalobcavýzvunazaplateniezmluvnejpokutyvkonanísiuplatnil
podaním zo dňa 18.3.2022, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené 21.3.2022. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že splatnosť zmluvnej pokuty nastala nasledujúci deň po doručení výzvy žalobcu

podľa čl. 4. nájomnej zmluvy. Naproti tomu žalobca svoj nárok si uplatnil od 2.10.2021, preto súd v časti
uplatnenia zmluvnej pokuty za obdobie 2.10.2021 do 22.3.2022 zo sumy 2.725,- eur žalobu zamietol.
22. Žalobca dôsledkom omeškania žalovaného si uplatnil i zákonné úroky z omeškania podľa §
369 Obchodného zákonníka ...Samotný začiatok omeškania žalobca ustálil dňom 2.10.2021 - deň
nasledujúci po dni doručenia platobného rozkazu spolu s prílohami. Súd v tejto časti nárok žalobcu
považoval za dôvodný, nakoľko sa jedná o zákonný nárok.

23.Súdkonanieočastinávrhužalobcudôsledkomjehospäťvzatiazastavilpodľa§145ods.2CSP.Späť
vzatá časť nároku sa týka 665,- eur - poskytnutá dotácia, 1.560,- eur zaplatená kaucia a vyčíslených
úrokov z omeškania pevnou sumou 298,48 eur.
24. Rozhodnutie o náhrade trov konania sa zakladá na ust. § 255 ods.2 v spojitosti s ust. § 256 ods. 1
CSP: Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V predmetnom konaní žalobca sa
domáhal voči žalovanému zaplatenie 5.248,48 eur, z toho bol úspešný v sume 2.725,- eur. V rozdielnej
časti svoj návrh zobral späť, ktorý návrh bol podaný na súd nedôvodne. Poukazujúc na pomer úspech
s neúspechom súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“
4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 40, § 663, § 671 zákona č.

40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), § 1, § 3 ods. 1 až 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme
nebytových priestorov, § 13c ods. 1, 4b, 5, 6, 7, 8, 10, 14, 16, 17 zákona č. 155/2020 Z.z., ktorým sa
dopĺňa zákon č. 71/2013 Z.z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych
opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a

ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 92/2020 Z.z.
5. Proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/125/2021 - 182 zo dňa 12.05.2022 podala včas
odvolanie žalovaná, ktorý namietala vydaný rozsudok v rozsahu jeho I. a IV výroku. Žalovaná vymedzila
odvolacie dôvody ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b) /porušenie práva na spravodlivý proces/, písm.
f) /nesprávne skutkové zistenia/, písm. h) /nesprávne právne posúdenie/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok /CSP/.
6. Žalovaná bola názoru, že súd prvej inštancie jednak po vykonanom dokazovaní nesprávne a neúplne
zistil skutkový stav veci a jednak nesprávne právne posúdil vec.
7. Poukázala na to, že súd prvej inštancie vo svojom rozsudku vyhovel žalobe a rozhodol v prospech
žalobcu primáme z toho dôvodu, že dohoda o odpustení nájomného uzavretá ústne medzi stranami

sporu má mať charakter absolútne neplatného právneho úkonu. Toto zásadné stanovisko súdu však
malo byť dané stranám sporu na vedomie už pri tzv. predbežnom právnom posúdení veci v zmysle § 181
ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 15.03.2022 v zápisnici na str. 3 síce uvádza, že „súd
tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci", čo však neurobil a svoje predbežné stanovisko
nevyslovil a ani iným spôsobom neodôvodnil, prečo tak neurobil.

8. Žalovaná ďalej poukázala na opakované zmeny žaloby žalobcom, vrátane dôvodov, pre ktoré tak
urobil s tým, že tieto dôvody boli jednak zmätočné, rozporuplné a postrádajú logiku, nakoľko argument
o tom, že dobropis vo výške 665,- EUR zohľadňuje v sebe už dotáciu na nájomné vo výške 660,- EUR
žalobca neuvádzal ani v žalobe, ani v jeho ďalších písomných podaniach a ani na pojednávaní dňa
16.03.2022, načo však súd prvej inštancie neprihliadal.

9. Čo sa týka spochybňovania dohody žalovanej strany a žalobcu v otázke odpustenia nájomného od
septembra 2020, v tejto časti táto skutočnosť bola preukázaná jednak výpoveďou žalovanej strany,
výpoveďou svedka O. Á. a predloženým jej čestného prehlásenia.
10. Na celkový skutkový a právny stav je potrebné prihliadať (nielen z hľadiska ust. zák. č. 116/1990 Zb.
v platnom znení uvádzaných v rozsudku), ale aj na skutočnosť prepuknutia pandémie COVID-19 ako

udalosti „vis maior“, kde žalovaná cca od mesiaca apríl 2020 rokovala so žalobcom o úprave nájomnej
zmluvy a výšky nájomného a o odpustení nájomného.
11. V tejto súvislosti poukázala na to, že i keď v konaní sa primárne neriešila otázka zodpovednosti za
škodu, ale vyjadrenie vyššej moci ust. § 374 ods. 1 ObZ, uvádza „za okolnosti vylučujúce zodpovednosťsa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti,
ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila
alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. “

12. Ďalšou skutočnosťou, ktorú žalobca v žalobe neuvádzal (uznal to za oprávnené až po predložených
dôkazoch), je tá skutočnosť, že v rámci štátnej pomoci v dôsledku pandémie COVID-19, mu bolo listom
Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 22.04.2021 priznaná dotácia na nájomné vo výške 660,- EUR.
13. V tejto súvislosti uviedla, že v dôsledku pandémie COVID-19 od marca 2020 až do skončenia
nájomného pomeru - február 2021, mala prenajaté priestory buď uzavreté, a to rozhodnutím orgánov

Slovenskej republiky, alebo bola obmedzená otváracia doba priestorov resp. do priestorov mohli
vchádzať len osoby s certifikátmi. V tejto súvislosti predložila odvolaciemu súdu prehľad poklesu tržieb
za rok 2020 (oproti roku 2019), čo uviedla aj v konaní pred súdom prvej inštancie.
14. Vyššie uvedenými skutočnosťami sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal resp. sa s nimi
nevysporiadal vo svojom rozhodnutí. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, nie je riadne odôvodnené.
Namietala, že rozsudok bol nedostatočne odôvodnený, čím tento rozsudok je nevyhnutné považovať za

arbitrárny, zjavne neodôvodnený, a tým priamo zasahujúci do základného práva strany súdneho konania
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
15. Čo sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadne priznania zmluvnej pokuty vo výške 0,05 %
denne od 22.03.2022 do zaplatenia žalobcovi, v tejto časti súd pochybil, nakoľko zmluvná pokuta nie je
príslušenstvom pohľadávky, a ako taká má byť v zmysle ustálenej judikatúry uplatnená pevnou sumou k

určitému dátumu. Poukázala aj na to, že z uplatnenej zmluvnej pokuty sa platí súdny poplatok, čo taktiež
súd prvej inštancie ako úkon nevykonal a nevyzval stranu žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku a
napriek tomu v tejto časti konal a aj rozhodol.
16. Z právnej stránky uplatnenie zmluvnej pokuty súd prvej inštancie sa oprel o ust. čl. 4 ods. 4.1.
nájomnej zmluvy, v zmysle ktorej, „Doba splatnosti faktúr je 10 dní. Ak sa nájomca ocitne v omeškaní

s platbou v prospech prenajímateľa v zmysle tejto zmluvy o viac ako 10 dní, zaväzuje sa na výzvu
prenajímateľa zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy, a to za každý
deň omeškania.“
17. Uplatnenie zmluvnej pokuty (v prípade, ak by celkový nárok žalobcu bol oprávnený, čo odmietala)
je viazané na zaslanie výzvy prenajímateľa nájomcovi. Uvedená výzva zo strany prenajímateľa na

uhradenie zmluvnej pokuty nikdy nebola podľa žalovanej urobená, a ani o tom nebol predložený žiaden
listinný dôkaz. Žalobca predložil len tzv. predsporovú výzvu zo dňa 06.07.2021 (nebola žalovanej strane
doručená), ktorá sa však týkala len výzvy na uhradenie nedoplatku nájomného vo výške 5.248,48 EUR,
ale nie výzvy na zaplatenie zmluvnej pokuty, čo súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil.
18. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd označený rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby podanú žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň
žiadal priznať trovy konania v celom rozsahu.
19. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 14.06.2022, v ktorom uviedol, že sa plne
stotožňuje s rozhodnutím súdu, rozhodnutie považuje za správne, riadne odôvodnené a zákonné.
20. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovanej ohľadne porušenia povinnosti súdu spočívajúcej v uvedení

predbežného právneho posúdenia veci. Žalovaná vytýka súdu jeho postup, kedy na uskutočnenom
pojednávaní zo dňa 15.03.2022 súd nevyslovil svoje predbežné právne posúdenie veci samej, pričom
žalovaná má za to, že súd už musel vedieť, že dohoda účastníkov konania o odpustení nájomného
je absolútne neplatná. Na tomto pojednávaní však ešte neboli vykonané všetky relevantné dôkazy,
pričom platí, že právne posúdenie možno vykonať len na základe zistení, t.j. poznatkov ako výsledkov

dokazovania. Zároveň však súd na pojednávaní dňa 15.03.2022 predbežne uviedol (na základe zatiaľ
listinných dôkazov založených v súdnom spise) právne posúdenie.
21. Žalovaná ďalej vo svojom odvolaní poukazovala na to, že ústna dohoda strán sporu o odpustení
nájomného je platná a to vzhľadom aj na skutočnosť prepuknutia pandémie COVID-19, ako okolnosť
vis maior.

22.Vsúvislostistoutonámietkoužalovanejsažalobcaplnestotožnilsodôvodnenímsúdu,podľaktorého
je potrebné uvedenú dohodu považovať za absolútne neplatnú vzhľadom na absenciu obligatórnej
písomnej formy. Zároveň žalobca opätovne uviedol, že takáto dohoda nikdy medzi stranami uzatvorená
nebola, a to hoci len ústne.
23. V súvislosti s predmetnou dohodou strán sporu o odpustení nájomného žalobca poukázal na to, že

žalovaná ju predniesla až na prvom pojednávaní v tejto veci, preto postupovala v rozpore s § 153 ods.
1 CSP. Z uvedeného dôvodu súd už na jej námietku podľa § 153 ods. 2 CSP nemal prihliadať.
24. Záverom žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a aby
žalobcovi priznal náhradu trov konania.25. Na predchádzajúce vyjadrenie žalobcu reagovala žalovaná podaním, doručeným súdu dňa
18.06.2022 (čl. 244). V tomto podaní však žiadne nové relevantné skutočnosti neuviedla, rovnako ako
žalobca v podaní zo dňa 17.06.2022 (čl. 256).

26. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli.
27. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods.
1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP)), a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

28. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej
nie je dôvodné.
29. Súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď
vykonal najmä všetky ním predložené listinné dôkazy, ktorými preukazoval dôvodnosť žalovaného
nároku, prihliadol na procesnú obranu žalovanej ako aj na skutkové tvrdenia uplatnené procesnými
stranami a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k

správnym skutkovým záverom, vyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov a skutkových tvrdení.
Následne súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a v súlade
so zákonom odôvodnil. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie,
s ktorým sa stotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP nepovažuje za potrebné závery, v ňom
uvedené, opakovať.

30. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné:
31. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
32.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
33. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
34. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

35. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný
okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

36. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi
viazaný.
37. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie dlžného nájomného s
príslušenstvom za nájom nebytových priestorov, ktoré žalovaná užívala na základe písomnej zmluvy o
nájme nebytových priestorov, uzatvorenej v písomnej forme medzi účastníkmi konania dňa 01.08.2019.

38. Podstata odvolacích námietok žalovanej spočívala v tom, že
- súd I. inštancie v rámci predbežného právneho posúdenia veci neuviedol stranám to, že žalovanou
tvrdenú dohodu o odpustení nájomného považuje za neplatnú
- súd I. inštancie sa nevysporiadal s tvrdením žalobcu o tom, že dobropis vo výške 665,- v sebe má
zohľadňovať dotáciu na nájomné vo výške 660,- €

- namietala preukázanie dohody o odpustení nájomného
- súd I. inštancie sa nevysporiadal s poklesom tržieb žalovanej v dotknutom období nájmu z dôvodu vis
maior, v dôsledku čoho má byť napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné- súd I. inštancie pri rozhodovaní o zmluvnej pokute nezohľadnil to, že táto bola podľa zmluvy viazaná
na doručenie výzvy žalobcu ako nájomcu žalovanej ako nájomníčky, k čomu však vôbec nedošlo, preto
súd oprávnenosť tohto nároku nesprávne vyhodnotil.

39. V súvislosti s uplatnenými odvolacími dôvodmi odvolací súd dáva do pozornosti žalovanej, že riadne
uplatnený odvolací dôvod vyžaduje, aby:
- sa jednak jednalo o niektorý z dôvodov, ustanovených v § 365 CSP a zároveň
- zdôvodnenie, prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie nesprávne
(§ 363 CSP) a zároveň

- nesprávnosť rozhodnutia v dôsledku príslušného odvolacieho dôvodu musí byť v neprospech
odvolateľa.
Iba takto vymedzené odvolacie dôvody môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími
dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu.
40. K skôr vymedzeným odvolacím námietkam žalovanej o tom, že preukázala dohodu o odpustení
nájomného a o tom, že sa súd I. inštancie nevysporiadal s poklesom tržieb žalovanej v dotknutom období

nájmu z dôvodu vis maior, odvolací súd uvádza, že z podaného odvolania nie je zrejmé, ako tieto otázky
mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Ak by aj žalovaná preukázala existenciu dohody
o odpustení nájomného, táto dohoda by bola neplatná pre nedostatok písomnej formy. K uvedenému
záveru dospel v napadnutom rozhodnutí súd I. inštancie a žalovaná tento záver žiadnym spôsobom v
podanom odvolaní nespochybnila, preto preukázanie neplatnej dohody nemá žiaden vplyv na správnosť

napadnutého rozhodnutia.
41. Vo vzťahu k námietke o poklese tržieb, odvolaciemu súdu nie je vôbec zrejmý súvis tejto otázky
s nárokom žalobcu resp. so správnosťou napadnutého rozhodnutia - žalovaná v podanom odvolaní
takýto súvis ani netvrdila ani nepreukázala. Preto odvolací súd aj túto námietku musel vyhodnotiť ako
nedôvodnú.

42. Ďalšia odvolacia námietka žalovanej smerovala k tomu, že žalobca opakovane menil žalobný petit,
pričom z pôvodne uplatneného nároku vzal späť žalobu v časti o zaplatenie 2.200,- € na základe
argumentov žalovanej, v dôsledku čoho zostal predmet konania 2.363,48 €. Následne žalobca na
pojednávaní dňa 15.03.2022 uvádzal žalovanú sumu vo výške 2.125,- € (kde zohľadnil zníženie
nájomného o sumu 665,- EUR, dotáciu na nájomné vo výške 660,- € a uhradenú kauciu vo výške 1.560,-

€). Vo vyjadrení zo dňa 16.03.2022 už žalobca uvádzal, že dobropis vo výške 665,- EUR zohľadňuje v
sebe už dotáciu na nájomné vo výške 660,- EUR. Tieto tvrdenia žalobcu boli podľa žalovanej zmätočné,
rozporuplné a postrádajú logiku, nakoľko tento argument žalobca neuvádzal ani v žalobe, ani v jeho
ďalších vyjadreniach, načo však súd prvej inštancie neprihliadal.
43. Z vyššie opísanej odvolacej argumentácie žalovanej odvolaciemu súdu nie je zrejmé, v čom by

mala na základe uvedenej argumentácie spočívať nesprávnosť napadnutého rozsudku. Meniť žalobu,
či už rozšírením predmetu konania, jeho zúžením prípadne tým, že si žalobca bude nárok uplatňovať
na základe iných skutkových alebo právnych dôvodov, je procesným právom žalobcu, ktoré podlieha
príslušnému rozhodnutiu súdu (o späťvzatí žaloby, o jej rozšírení alebo o inej jej zmene). V tejto súvislosti
žalovaná nenamietala žiadnu konkrétnu vadu, ktorej sa mal súd I. inštancie v súvislosti so zmenami

predmetu konania dopustiť. Odvolací súd však podotýka, že sám v tejto súvislosti zistil nedostatok
v postupe súdu I. inštancie, ktorý mu vytkol a ktorý bol odstránený vydaním dopĺňacieho rozsudku.
Uvedený nedostatok v postupe súdu I. inštancie ani jeho dodatočné odstránenie na základe pokynu
odvolacieho súdu nemajú žiadny právne relevantný vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia.
44. Späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 660,- € a následné uplatnenie rovnakej sumy môže v danom

prípade vyznievať zmätočne, avšak podstatným v danom prípade je vyhodnotenie toho, či žalobcom
uplatnený nárok je alebo nie je dôvodný. Žalovaná v podanom odvolaní podľa odvolacieho súdu
neuplatnila také argumenty, ktoré by nárok žalobcu v tejto časti spochybnili.
45. K námietke žalovanej k nedostatkom predbežného právneho posúdenia veci pre neuvedenie
predbežného názoru súdu o neplatnosti dohody o odpustení nájmu odvolací súd uvádza, že už zo

samotného označenia vyplýva, že názor súdu na posúdenie veci je iba predbežným s tým, že vyslovený
právny názor nie je de lege pre konajúci súd záväzný. Prípadné odchýlenie sa od vysloveného
právneho názoru, opomenutie jeho vyslovenia, prípadne aj zmena v meritórnom rozhodnutí bez
toho, aby bol predbežný právny názor doplnený nespôsobuje porušenie práva účastníka konania na
spravodlivý proces. K takémuto záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.

2Obdo/56/2020 zo dňa 28.12.2020:
„11. K dovolateľom namietanému postupu súdu prvej inštancie v rozpore s § 181 ods. 2 C. s. p. dovolací
súduvádza,žeotom,akýbolprocesnýpostupsúduprvejinštancieaakoprebiehalokonanie,sidovolací
súd môže urobiť obraz len zo spisu. To, ako prebiehalo pojednávanie, dovolací súd zisťuje z obsahuzápisnice o pojednávaní zo dňa 09.12.2019. Z jej obsahu vyplýva, že súd na pojednávaní neoboznámil
strany sporu s tým, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré
nevykoná a neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci. Zároveň však z neho vyplýva, že súd

prvej inštancie vyzval strany na prípadné doplnenie návrhov na vykonanie dokazovania, na čo zhodne
uviedli, že ďalšie návrhy nemajú a právny zástupca žalovaného len predložil súdu listinný dôkazový
materiál, a to odborné vyjadrenie č. 8/2019 a písomné vrátenie faktúry, ktoré súd krátkou cestou doručil
protistrane. V zásade platí, že postup súdu podľa § 181 ods. 2 C. s. p. je pre strany sporu a ich zástupcov
na základe uvedených úkonov predvídateľný a transparentný, avšak zároveň sa kladie väčší dôraz na

zodpovednosťstranyzajejvlastnúprocesnúaktivituatransparentnésubstancovanieskutkovýchtvrdení
a dôkazných návrhov. To, že žalobca možno aj vzhľadom na skôr vydaný platobný rozkaz predpokladal
iné meritórne rozhodnutie, ho nezbavilo povinnosti predložiť všetky potrebné dôkazy na preukázanie
oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že súd rozhoduje na
základe zisteného skutkového stavu (§ 215 ods. 1 C. s. p.), berie do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli
najavo počas konania (čl. 11 ods. 4 C. s. p.) a pri zisťovaní skutkového stavu vychádza zo zhodných

tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti (§ 186 ods. 2 C. s. p.). Súd pri výkone
spravodlivosti nesmie byť obmedzovaný tak pôvodnými predbežnými závermi o skutkovej stránke veci,
ako ani prípadným vlastným predbežným právnym posúdením.
12. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 181 ods. 2 C. s. p. v podstatných rysoch prevzal úpravu
priebehu pojednávania po prednesoch strán podľa § 118 ods. 2 O. s. p.. Podľa § 181 ods. 2 C. s.

p., po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré
skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie
svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní
sporu. Ak samosudca toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť
vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva. Porušenie

citovaného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu napr. v práve zúčastniť
sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na
záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod., čo napokon v prejednávanej veci vyplýva aj z obsahu
zápisnice z pojednávania pred súdom prvej inštancie. Striktné nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2
O. s. p. (teraz § 181 ods. 2 C. s. p. - pozn. dovolacieho súdu) zo strany súdu (spočívajúce v neuvedení,

ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali
sporné) možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania, ktorou možno dovolanie v zmysle § 241 ods. 2
písm. b/ O. s. p. odôvodniť. Existencia tejto vady sama osebe však nezakladá zmätočnosť rozhodnutia
a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Cdo/167/2012 z 28. mája 2013). Dovolací súd v nadväznosti na uvedenú judikatúru uvádza, že

ustanoveniu § 237 písm. f/ O. s. p. korešponduje podľa novej právnej úpravy ustanovenie § 420 písm. f/
C. s. p., pričom pojem ,,odňatie možnosti konať pred súdom“ sa nahradil pojmom ,,právo na spravodlivý
proces“, čím právna úprava C. s. p. precizuje podmienky prípustnosti dovolania z dôvodu zmätočnosti.
13. Dovolateľ uviedol, že v prípade postupu súdu podľa § 181 ods. 2 C. s. p. by realizácia jej procesných
práv bola iná a v konaní by navrhol a predložil ďalšie dôkazy na podporu svojich tvrdení, najmä k otázke

odmietnutiaprevzatiatovaružalovaným.Teda,akbysúdprvejinštanciepostupovalvsúladesozákonom
a naznačil by svoje predbežné právne posúdenie veci, dovolateľ by mal možnosť preukázať dôvodnosť
svojho nároku. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj ,,ÚS SR“) v týchto súvislostiach konštatoval,
že § 118 ods. 2 OSP neukladá povinnosť súdu „naznačiť svoj predbežný právny názor“, ale upravuje iba
povinnosti pri vedení pojednávania. Zo samotnej skutočnosti, že súd určitú okolnosť neuvedie výslovne

ako spornú, nevyplýva, že by táto okolnosť bola považovaná za nespornú. Nie je zjavným cieľom § 118
ods. 2 OSP zmeniť rozloženie bremena tvrdenia či dokazovania medzi účastníkmi konania. Skutočnosť,
že ani okresný súd a ani krajský súd neupozornil sťažovateľov na to, aby preukázali určitý predpoklad, na
ktorýsamáviazaťurčitýprávnynásledok,nemôžeznamenať,žebyim,slovamisťažovateľov„odopreli...
možnosť splniť dôkaznú povinnosť... a následne uniesť dôkazné bremeno“. Tvrdené nepoužitie rýdzo

procesného§118ods.2OSPvokolnostiachdanéhoprípadunemohlopredstavovaťopísanýprotiprávny
zásah do v sťažnosti označených práv sťažovateľov (pozri uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 16/2012 z
12. januára 2012).
14. Dovolací súd dodáva, že cieľom § 181 ods. 2 C. s. p. je zamerať procesnú aktivitu strán na
skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu,

aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je cieľom zrýchliť a zjednodušiť konanie
tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa
pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo
právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu sporu pri realizáciijej procesných práv. Z vyššie uvedenej judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012) vyplýva, že súd
až v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa § 118 ods. 2 O. s. p., vyjadrí svoj
definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej veci (porovnaj aj uznesenie NS SR sp. zn.

3Cdo/3/2016 z 22. marca 2017, uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/211/2013 z 13. mája 2014). Na základe
uvedeného dovolací súd konštatuje, že námietka dovolateľa týkajúca sa opomenutia postupu podľa §
181 ods. 2 C. s. p. zo strany súdu prvej inštancie nie je vzhľadom na ďalší priebeh konania (zápisnica z
pojednávania, vykonané dokazovanie, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia) relevantná.“
46. K námietke žalovanej, vzťahujúcej sa k tomu, že súd I. inštancie pri rozhodovaní o zmluvnej pokute

nezohľadnil to, že táto bola podľa zmluvy viazaná na doručenie výzvy žalobcu ako nájomcu žalovanej
ako nájomníčky, k čomu však vôbec nedošlo, odvolací súd poukazuje na záver ods. 21 napadnutého
rozsudku, kde sa súd I. inštancie s uvedenou otázkou vysporiadal nasledovne:
„Žalobca výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty v konaní si uplatnil podaním zo dňa 18.3.2022, ktoré
bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené 21.3.2022. Z vyššie uvedeného vyplýva, že splatnosť
zmluvnejpokutynastalanasledujúcideňpodoručenívýzvyžalobcupodľačl.4.nájomnejzmluvy.Naproti

tomužalobcasvojnároksiuplatnilod2.10.2021,pretosúdvčastiuplatneniazmluvnejpokutyzaobdobie
2.10.2021 do 22.3.2022 zo sumy 2.725,- eur žalobu zamietol.“
47. Z citovanej časti napadnutého rozhodnutia vyplýva, že skôr označená odvolacia námietka žalovanej
nemá oporu v súdnom spise ani v napadnutom rozhodnutí. Odvolací súd v tejto súvislosti podotýka,
že podľa § 217 ods. 1 CSP je pre rozsudok rozhodujúci skutkový stav, ktorý je daný v čase vyhlásenia

rozsudku. V danom prípade nie je relevantné, kedy žalobca ako prenajímateľ výzvu urobil - či sa tak
stalo pred začatím súdneho konania, alebo v jeho priebehu. Podstatné pre rozhodnutie bolo to, že sa tak
stalo skôr, ako bol napadnutý rozsudok vyhlásený. Odvolací súd k tejto námietke považuje za potrebné
uviesť, že správnosť skutkových záverov skôr citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
o uplatnení výzvy na zaplatenie zmluvnej pokuty a o jej doručení žalovanej (jej právnej zástupcovi)

odvolateľka v podanom odvolaní nenamietala. Z týchto dôvodov aj námietku žalovanej, vzťahujúcu sa
k nesprávnemu rozhodnutiu o zmluvnej pokute musel odvolací súd vyhodnotiť ako nedôvodnú.
48. Posledná relevantná odvolacia námietka sa týkala toho, že zmluvná pokuta nie je príslušenstvom
pohľadávky, a preto má byť v zmysle ustálenej judikatúry uplatnená pevnou sumou k určitému dátumu.
Napriek tomu, že žalovaná argumentovala ustálenou judikatúrou, žiadnu konkrétnu vo svojom odvolaní

neoznačila. Zmluvná pokuta je legislatívne vymedzená v § 544 OZ a niektoré ustanovenia o zmluvnej
pokute pre obchodnoprávne vzťahy sú obsiahnuté v § 300 a nasl. ObZ. Označené zákonné ustanovenia
žiadne obmedzenia spôsobu určenia zmluvnej pokuty neobsahujú. Skôr označená odvolacia námietka
je naviac v rozpore s ustálenou judikatúrou, preto ju odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú:

49. Dohoda o zmluvnej pokute musí byť uzavretá písomne a musí v nej byť určená výška pokuty alebo v
nej musí byť určený spôsob jej určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou,
prípadne v percentách, či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať.
Jej výška alebo spôsob určenia však musí byť vyjadrená jednoznačne, rovnako ako zmluvná povinnosť,
pre prípad porušenia ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná, inak je takáto dohoda neplatná. /rozsudok

Najvyššieho súdu SR, sp.zn. M Obdo V 4/2003, 23/2004 ZSP/

50. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovanej ako nedôvodné
a nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

51. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa
§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

52. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).