Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. december 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/164/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725203077
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová, st.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1725203077.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, st. a členov
senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ Ľ. W.,
nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomX.A.XXXX/XXA,W.-T.,2/Y.W.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomŠ.XXX/
XX,W.-H.,3/P.W.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomY.Á.XXX/XX,S.,4/G.W.,rod.W.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom P. XXX/XX, A. T. - T. F. T., žalobcovia 1/, 2/, 3/, 4/ zastúpení JUDr. Vierou Kubicovou,

advokátkou so sídlom Záhradnícka 68, Bratislava, proti odporkyni: U. O., rodená W., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom P. XXX/XX, A. T. - T. F. T., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Pavel Polakovič s. r. o.,
Detvianska 14, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti
uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 45C/56/2025- 32 zo dňa 7. októbra 2025 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštancieuložilodporkynipovinnosťzdržaťsanakladaniasosvojím
spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/14 k nehnuteľnostiam, zapísaným na liste vlastníctva č. XXX
Okresným úradom X., katastrálny odbor, v katastrálnom území T. F. T., a to ako:
- Pozemok parcely registra „C“ parc. č. XX/X o výmere 209 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- Pozemok parcely registra „C“ parc. č. XX/X o výmere 132 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

- Pozemok parcely registra „C“ parc. č. XX/X o výmere 59 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- Stavba súpisné číslo XXX postavená na pozemku parc. č. XX/X, rodinný dom, najmä zdržať sa ich
scudzenia, prevodu práva k nim na tretie osoby alebo zaťaženia právom tretích osôb až do 31.03.2026.
(I. výrok). Žalobcom 1/ až 4/ priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. (II.
výrok). Poučil žalovanú, že môže voči navrhovateľom podať žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy
spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

2. Uviedol, že návrhom podaným súdu dňa 25.09.2025 sa navrhovatelia domáhali nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží odporkyni, aby nenakladala s vlastníckymi právami v podiele
1/14 k celku k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom X., katastrálnym odborom, pre okres X.,
obec A. T., katastrálne územie A. T. na LV č.XXX, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a
to vydaním Opravného Osvedčenia o dedičstve po poručiteľke U. W., rodenej P., nar. XX.XX.XXXX,

naposledy bytom v A. T., P. XXX/XX, zomrelej XX.XX.XXXX. Návrh odôvodnili tým, že navrhovatelia
a odporkyňa nadobudli spoluvlastnícke podiely na základe dedičského konania po rodičoch žalobcov
nasledovne: Osvedčenie o dedičstve po poručiteľke U. W., rod. P., narodenej dňa XX.XX.XXXX,
naposledy bytom v A. T., P. XXX/XX a zomrelej dňa XX.XX.XXXX, ktorým notár ako súdny komisár
JUDr. Oľga Folbová, vydala Osvedčenie v konaní vedenom pod sp. Zn. 30D/537/2016, Dnot 62/2016
IČS: 1316205219 zo dňa 16.06.2016, právoplatné dňa 16.06.2016, ktorým potvrdila nadobudnutie

dedičských podielov v časti BLV podľa Osvedčenia o dedičstve pre každého dediča v 1/7 z dedičstva
(z 1/2 k celku). Osvedčenie o dedičstve str.122 ustanovilo dedičom zo zákona - deti poručiteľky. Vuvedenom Osvedčení však omylom uviedla notárka ako zákonnú dedičku žalovanú U. Q., rod. W.,
teraz U. O., narodená XX .XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, A. T. - T. F. T. v podiele 1/7 z dedičstva, čím
v rozpore so zákonom žalovaná je zapísaná ako spoluvlastník v uvedenej nehnuteľnosti. Žalovaná

získala vlastníctvo bez právneho dôvodu, nakoľko nie je dedičom zo zákona - nie je dieťa poručiteľky,
ale vnučka. Následne po smrti otca žalobcov Ľ.S. W., rodený W., narodený XX.XX.XXXX, naposledy
bytom v A. T. - T. F. T., P. XXX/XXA notárka JUDr. Adriana Fekete, poverená Okresným súdom Bratislava
III vydala Uznesenie, ktorým potvrdila nadobudnutie dedičstva zákonných dedičov - deti poručiteľa tj.
žalobcov v konaní č. 30D/1134/2018, Dnot 72/2018, IČS: 1318204217 dňa 16.11.2018, právoplatným

dňa 16.11.2018, kde ako dedička žalovaná správne nebola zahrnutá do skupiny zákonných dedičov. Od
odporkyne dostali Ponuku na uplatnenie predkupného práva zo dňa 07.07.2025, v ktorej ponuke nebola
predložená Kúpna zmluva ani potrebné dokumenty k realizácii predkupného práva odporkyne. Vzťahy
medzi navrhovateľmi a odporkyňou sa vyostrili, kedy si navrhovatelia uplatňovali svoje zákonné právo
na zákonný podiel spoluvlastníckeho práva získaného odporkyňou bez právneho dôvodu, nakoľko nie
je zaradená v 1. skupine dedičov, keďže jej matka G. W., dcéra poručiteľky sa svojho zákonného podielu

nevzdala v jej prospech. Vzhľadom na doručenú Ponuku na uplatnenie predkupného práva odporkyne
ako spoluvlastníčky, ktorá získala spoluvlastníctvo bez právneho dôvodu mali za riadne preukázané, že
odporkyňa pristúpi k prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu a teda na strane navrhovateľov existuje
naliehavý právny záujem, nakoľko ochranu ich práv a oprávnených záujmov zákonom garantovaných,
nie je možné dosiahnuť inak, len nariadením neodkladného opatrenia nakoľko je tu dôvodná obava, že

odporkyňa prevedie svoje vlastnícke práva k nehnuteľnostiam na tretie osoby a preto tu existuje obava,
že exekúcia bude ohrozená.

3. Po právnej stránke vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods.
12 písm. c/, § 329 ods. 1veta prvá, § 329 ods. 2 , § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej

aj „CSP“).

4. Z listinných dôkazov mal preukázané, že odporkyňa nadobudla dedením po zomrelej U. W.
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/14 k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku uznesenia. V Osvedčení
o dedičstve sp. zn. 30D/537/2016 zo dňa 16.06.2016, právoplatnom dňa 16.06.2016, po poručiteľke U.

W. je uvedené, že ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine prichádzajú do úvahy manžel a dospelí
potomkovia poručiteľky. Odporkyňa bola označená ako dcéra poručiteľky, napriek tomu, že z listinných
dôkazov vyplýva, že je vnučkou poručiteľky. Z Ponuky na kúpu podielového vlastníctva k nehnuteľnosti
vyplýva, že odporkyňa má záujem previesť svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti na tretiu osobu.

5. Konštatoval, že vzhľadom na charakter sporu, nie je možné sledovaný účel dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením, ktorým môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na
iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, nakoľko takýmto rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel.

6. Považoval prvú zo zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie
nároku, ktorému sa navrhovaným neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana, za splnenú, keďže
navrhovatelia osvedčili, že sú titulom dedenia po poručiteľke U. W. spoluvlastníkmi nehnuteľností
uvedených vo výroku uznesenia. Za splnenú považoval aj druhú zo základných podmienok pre

nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov
strán sporu. Navrhovatelia osvedčili zámer odporkyne previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu
osobu, napriek tomu, že v skutočnosti nie je oprávnená nakladať so spoluvlastníckym podielom, keďže
nie je jeho vlastníčkou.

7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov je daná,
keď nariadeným neodkladným opatrením dôjde k dočasnej stabilizácii pomerov a poskytne sa
navrhovateľom časový priestor na vykonanie úkonov, ktoré zabezpečia ochranu ich vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam. Zároveň tým nedôjde ani k obmedzeniu, či ohrozeniu práv
odporkyne k predmetným nehnuteľnostiam v neprimeranom rozsahu, nakoľko odporkyňa nebude

žiadnym spôsobom obmedzovaná v ich bežnom užívaní. Na druhej strane nariadením neodkladného
opatrenia navrhovateľom nevznikne neprimeraná výhoda. Uviedol, že súdna prax vyžaduje i naplnenie
podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych
vzťahoch, k čomu v danom prípade nedôjde. Nariadený rozsah neodkladného opatrenia považovalsúd prvej inštancie za primeraný, keď mal za to, že jeho nariadením nevznikne odporkyni žiadna
ujma, pretože súčasný právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa žiadnym spôsobom nezmení
a obmedzenie dispozície s nehnuteľnosťami bude dočasného charakteru, a to do 31.03.2026, čo

zároveň pre navrhovateľov predstavuje dostatočný časový priestor na dosiahnutie ochrany svojho
vlastníckeho práva. Nariadením neodkladného opatrenia sa bude realizovať aj jeho preventívna funkcia
a v konečnom dôsledku ochrana strán sporu a prípadne aj tretích osôb a jeho nariadenie je realizáciou
primeranej opatrnosti v danom právnom vzťahu a predchádzania vzniku ďalších možných súdnych
sporov. V súlade s ustanovením § 337 CSP súd poučil odporkyňu o možnosti podať voči navrhovateľom

žalobu, keďže neodkladné opatrenie bolo nariadené pred začatím konania a navrhovateľom neuložil
povinnosť podať žalobu vo veci samej. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie návrhu
navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd zakázal žalovanej
nakladať s nehnuteľnosťami vo vyššie uvedenom rozsahu vyhovel a zároveň časovo obmedzil trvanie
neodkladného opatrenia do 31.03.2026.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným navrhovateľom
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa a žiadala napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zrušiť dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že ako
spoluvlastníčka vyzvala všetkých spoluvlastníkov, že ona má záujem na odkúpení ich podielov s tým,
že ak by nemali záujem o ich predaj, ona im ponúka na odkúpenie svoj podiel. V danom prípade dom
obývajú 3 rodiny, pričom s jednou spoluvlastníčkou je pravidelný spor, keď táto vyvoláva konflikty, neplatí
zaodobratéenergie-plyn,ktorýplatívýlučneona.Podobnespoluvlastnícineplatiadaneznehnuteľností,

platí ona.
Dom udržiava tiež len ona, v roku 2023 zakúpila nový plynový kotol, nechala dom napojiť a plyn, aby
sa v dome mohlo kúriť. Ani jediný z navrhovateľov neprispieva na údržbu a náklady domu. Súd prvej
inštancie napriek tomu že v bode 3. odôvodnenia píše o tom, že je potrebné osvedčenie základných
skutočností potrebných pre záver a pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná

ochrana a osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, v súlade s uvedeným
nepostupoval. Podobne v bode 5. správne poukazuje, že navrhovateľ musí preukázať existenciu
právneho záujmu, musí osvedčiť potrebnosť opatrenia na dosiahnutie účelu ochrany poskytnutej súdom.
Ďalej uviedla, že v bode 6. súd prvej inštancie opisuje zabezpečovací účel - nerozumie, pretože to nie
je v návrhu; v bode 7. súd uvádza, že bol osvedčený nárok, ktorý sa má chrániť; v bode 8. uvádza,

že odporkyňa nemôže prevádzať svoj podiel, pretože nie je vlastníčkou; v bode 9. uvádza, že ochrana
do 31.3.2026 má zabezpečiť časový priestor na dosiahnutie ochrany svojho vlastníckeho práva. To,
čo uviedol súd prvej inštancie, je podľa nej len zhromaždenie zmätočnosti, ktorá nemá nič spoločné
s právom. Mala za to, že v prvom rade bol súd prvej inštancie povinný rozhodnúť podľa návrhu, čo
nevykonal, pretože navrhovatelia majú záujem podať návrh na opravu osvedčenia o dedičstve. O tomto

nie je zmienka ani v petite rozhodnutia, ani v odôvodnení. Na to nadväzuje odôvodnenie súdu prvej
inštancie v bode 9., kde uvádza, že dal priestor na dosiahnutie ochrany vlastníckeho práva. Súd prvej
inštancie podľa odporkyne v danom prípade bol povinný uviesť, ako uvádza v bode 5. odôvodnenia
právny záujem. Ten je uvedený výlučne v návrhu, pričom súd prvej inštancie tento nepojal do svojho
odôvodnenia právneho záujmu. Nie je zrejmé, či vedel, že právny záujem tu nie je, alebo sám si nebol

istý uvedeným, preto toto nenapísal do rozhodnutia, napriek tomu, že je to zákonná podmienka pre
takéto rozhodnutie, a preto to musí byť v rozhodnutí uvedené. V danom prípade vzhľadom na lehoty,
mal si byť podľa nej istý neúspešnosťou navrhovateľov a bol povinný návrh vyhodnotiť podľa § 327 CSP
ako nezrozumiteľný a neurčitý, pretože takto sa javí dnes samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie.

10. Navrhovatelia vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedli, že táto v odvolaní neuvádza
žiadne odvolacie dôvody k meritu rozhodnutia, jej odvolanie považovali za zmätočné a bez uvedenia
právnych aj skutkových dôvodov k meritu veci. Odporkyňa podľa nich žiadnym spôsobom nevyvrátila
dôkazy nimi predložené k návrhu, a síce konkrétne skutočnosť, že bola neoprávnene zaradená ako
dedička po poručiteľke U. W., rod. P.E., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom v A. T.,

P. XXX/XX a zomrelej dňa 19.03.2016, ktorým notár ako súdny komisár JUDr. Oľga Folbová, vydala
Osvedčenie v konaní vedenom pod sp. zn. 30D/537/2016, Dnot 62/2016 IČS: 1316205219 zo dňa
16.06.2016, právoplatné dňa 16.06.2016, ktorým potvrdila nadobudnutie dedičských podielov v časti
BLV podľa Osvedčenia o dedičstve pre každého dediča v 1/7 z dedičstva (z 1/2 k celku). Osvedčenieo dedičstve str. 1 a 2 ustanovilo dedičom zo zákona - deti poručiteľky. V uvedenom Osvedčení však
omylomuviedlanotárkaakozákonnúdedičkužalovanúU.Q.,rod.W.,terazU.O.,nar.XX.XX.XXXX,r.č.
XXXXXX/XXXX, bytom P. XXX/XX, A. T. - T. F. T. v podiele 1/7 z dedičstva, čím je v rozpore so zákonom

odporkyňa zapísaná ako spoluvlastník v uvedenej nehnuteľnosti. Odporkyňa získala vlastníctvo bez
právneho dôvodu, nakoľko nie je dedičom zo zákona - nie je dieťa poručiteľky, ale vnučka.
Dôkaz: Osvedčenie o dedičstve 30D/537/2016, Uznesenie sp. zn. 30D/1134/2018, Úmrtný list
poručiteľky U. W., Úmrtný list poručiteľa Ľ. W., Rodný list žalobcu 1, Rodný list žalobcu 2, Rodný list
žalobcu3,Rodnýlistžalobcu4.RodnýlistžalovanejU.Q.É.,rod.W..Odporkyňatietoprávneskutočnosti

relevantným spôsobom a dôkazmi nevyvrátila ani neosvedčila iný právny dôvod a titul, na základe
ktorého by mala byť zaradená ako dedička po poručiteľke. Navrhovatelia naopak nesporne preukázali,
že dedenie po poručiteľke bolo zo zákona a okruh dedičov bol ustálený v 1. dedičskej skupine, v
ktorej nositeľmi dedičského práva sú deti poručiteľky a nie žalovaná, ktorá je vnučkou poručiteľky.
Z uvedených skutočností a dôkazov boli navrhovatelia toho názoru, že jednoznačne osvedčili, že je
daný dôvod na ochranu ich vlastníckeho práva nariadením neodkladného opatrenia, kým nedosiahnu

opravu pôvodného Uznesenia o dedičstve. Uviedli, že návrh na vydanie Opravného uznesenia bude nimi
podaný na príslušný súd, kde sa nachádza v archíve dedičský spis. Na základe uvedených skutočností
navrhovatelia navrhli odvolanie odporkyne zamietnuť ako nedôvodné, t. j. napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie potvrdiť a priznať im právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Odporkyňa vo vyjadrení k uvedenému vyjadreniu navrhovateľov žiadala rozhodnúť v zmysle ňou
podaného odvolania s tým, že sa nemá k čomu vyjadrovať, nakoľko navrhovatelia k dôvodom jej
odvolania nič neuviedli.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§

379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.

13. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť

neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami.

Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Súd tak môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery
strán sporu, alebo ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Pri jeho nariaďovaní

nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Neodkladné opatrenie v zásade
neprejudikuje práva a záujmy strán sporu. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa,
bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia neodkladnosti, t. j. takej naliehavosti,
príp. hrozby bezprostrednej ujmy, ktorá neznesie odklad a dôvodne vyžaduje úpravu práv pomerov.

Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje
určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami, že toto právo je porušované alebo ohrozené a
že na jeho ochranu je potrebné bezodkladne nariadiť neodkladné opatrenie. Ako vyplýva z účelu
neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania

znamená, že súd na základe žalobcom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Je preto povinnosťou navrhovateľa označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce
aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti, primeranosti a
neodkladnosti navrhovaného neodkladného opatrenia. V rámci existencie potreby bezodkladnej úpravy

pomerov súd nariadi neodkladné opatrenie spravidla v takej situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo
rozširovanie škody či inej ujmy, prípadne, ak strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery,
že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.15. Súd je pri nariaďovaní neodkladného opatrenia viazaný petitom návrhu, ktorý môže len upraviť, a
nie zmeniť.
Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali uloženia povinnosti odporkyni, aby nenakladala s

vlastníckymi právami k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom X., katastrálnym odborom pre
okres X., obec A. T., katastrálne územie A. T. na LV č. XXX, a to: pozemok parcely registra „C“ č. XX/X
o výmere 209 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C“ č. XX/X o výmere 132
m2 - zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C“ č. XX/X o výmere 59m2 - zastavaná
plocha a nádvorie, stavby súp. č. XXX na pozemku parc. č. XX/X - rodinný dom, do právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej, a to vydaním Opravného Osvedčenia o dedičstve po poručiteľke U. W.,
rod. P., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom v A. T., P. XXX/XX, zomrelej XX.X.XXXX.
Súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil odporkyni povinnosť zdržať sa nakladania so svojím
spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/14 k nehnuteľnostiam, zapísaným na liste vlastníctva č. XXX
Okresným úradom X., katastrálny odbor, v katastrálnom území T. F. T., a to ako:
- Pozemok parcely registra „C“ parc. č. XX/X o výmere 209 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

- Pozemok parcely registra „C“ parc. č. XX/X o výmere 132 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- Pozemok parcely registra „C“ parc. č. XX/X o výmere 59 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- Stavba súpisné číslo XXX postavená na pozemku parc. č. XX/X, rodinný dom, najmä zdržať sa ich
scudzenia, prevodu práva k nim na tretie osoby alebo zaťaženia právom tretích osôb až do 31.03.2026,
ktorým doplnením zmenil aj petit navrhovateľmi navrhnutého nariadenia neodkladného opatrenia.

16. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal
so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné
a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07). „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je

aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III.
ÚS 209/04). Ústavný súd SR ďalej uvádza: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam ...“ (II. ÚS

251/04, III. ÚS 209/04). Ústavný súd SR dodáva: „Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument....“ (II. ÚS 410/06). Európsky
súd stabilne uvádza, že „...podľa ustálenej judikatúry zohľadňujúcej princíp vzťahujúci sa na riadny
výkon spravodlivosti, rozsudky súdov a tribunálov musia dostatočne uviesť dôvody, na ktorých sú
založené.“ (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, § 26) alebo že „národné súdy musia ale vyjadriť s

dostatočnou jasnosťou dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia.“ (napr. Hadjianastassiou v. Grécko,
§ 33).

17. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

18. Právo na spravodlivý súdny proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na čo
je poukázané vo viacerých Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 110/07). Podobne v náleze sp. zn. IV. ÚS

296/09 Ústavný súd SR uviedol: „Otázka, či súd nevyhovel požiadavke odôvodnenia vyplývajúcej z
čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže byť zodpovedaná iba s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Ústavný súd
SR vo svojich rozhodnutiach stabilne uvádza: „Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí
dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť
týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (m.m. III. ÚS 328/05,

III. ÚS 116/06).“ (napr. III. ÚS 107/07). Ústavný súd SR tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje,
aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a
právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS
14/07). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na

také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu“ (napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).19. Odvolací súd poukazuje na to, že aj keď súd prvej inštancie podľa navrhovateľmi doloženého
Osvedčeniaodedičstveč.k.30D537/2016zodňa16.6.2016zistil,žeodporkyňavtomtobolanesprávne
označená ako dcéra poručiteľky U. W., rod. P., pričom je podľa doložených rodných listov jej vnučkou,

nevysporiadal sa s obsahom predmetného osvedčenia o dedičstve, podľa ktorého dedičia mali v rámci
dedičského konania uzavrieť dedičskú dohodu, podľa ktorej mala odporkyňa dediť v podiele 1/7 z
dedičstva, t. j. v podiele 1/14 z nehnuteľnosti ako celku, preto by bolo vhodné na celkové osvedčenie
nároku navrhovateľov aj pripojenie dedičského spisu po poručiteľke U. W., rod. P.. Tiež sa nevysporiadal
ani s otázkou možnosti vydania opravného uznesenia dedičského konania, na ktoré sa navrhovatelia

odvolávajú a s časovým obdobím, ktoré uplynulo od vydania dedičského rozhodnutia, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 16.6.2016, kedy sa zrejme navrhovatelia ako dedičia a účastníci dedičského konania
vzdali práva odvolania.

20. Odvolací súd z dôvodu nedostatočného neodôvodnenia napadnutého uznesenia súdom prvej
inštancie toto jeho rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu podľa 391 ods. 1 CSP

vrátilnaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Vkompetenciisúduprvejinštancietakbude,abysavďalšom
konaní s názorom odvolacieho súdu prezentovanom v jeho zrušujúcom rozhodnutí vysporiadal tak, že
vec posúdi so zreteľom na účel civilného sporového konania, ktorým je v zmysle čl. 2 CSP poskytnutie
spravodlivej a účinnej ochrany ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov a to
opätovným rozhodnutím a jeho náležitým odôvodnením.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) v zmysle § 428 CSP.