Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. marec 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/20/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7725204849
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7725204849.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Sylvie Szabadošovej, v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletú B.Í. N., M.. XX.X.XXXX, A. Q. P. Č.. XXX, G. L., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny L., dieťa rodičov: matky V. P., M.. X.X.XXXX, A. Q. P. Č..XXX, G. L. a
otca C.J. N., M.. X.X.XXXX, A. Q. A., A..Č.. Q. F. Č.. XXX/XX/XXC, A., právne zastúpeného: URBAN

& PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova č.15, Bratislava - Staré Mesto, v konaní o
nahradenie súhlasu matky o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti
uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. 23P/191/2025-36 zo dňa 30.1.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia zo dňa 23.12.2025, v znení doplnenia zo dňa 19.1.2026, ktorým by súd nahradil súhlas matky
so zápisom maloletého dieťaťa do predškolského zariadenia v mieste bydliska otca, s nadväznosťou
na plnenie predprimárneho vzdelávania, ktoré by maloletá navštevovala v čase styku otca s dcérou,
upraveného rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č.k. 24CoP/83/2025-126 zo dňa 16.10.2025,

právoplatného dňom 10.11.2025. Rozhodnutie vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
súd prvej inštancie za aplikácie ustanovení § 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (CSP), tiež § 2 a § 360 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) v
spojení s § 144 ods.8,10 zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (Školský zákon) odôvodnil
tak, že po preskúmaní návrhu, po zabezpečení vyjadrení MŠ P. i MŠ v A., majúc na zreteli najlepší
záujem maloletého dieťaťa, dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonom stanovené

podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a nahradenie súhlasu matky s návštevou MŠ v A.
po dobu styku otca s maloletou do skončenia konania vo veci samej o návrhu otca o nahradenie
súhlasu matky podľa § 35 Zákona o rodine. Maloletá sa v aktuálnom školskom roku nachádza v
poslednomt.j.predprimárnomročníkuvzdelávaniavrámciMŠanato,abymohlariadneukončiťpovinné
predprimárne vzdelávanie a následne v septembri 2026 začať povinnú školskú dochádzku v prvom
ročníku základnej školy, je nevyhnutné, aby mala riadne ukončené predprimárne vzdelávanie, ktoré sa

aktuálne realizuje v MŠ P., teda v mieste bydliska maloletého dieťaťa. Riaditeľka MŠ, ktorá je v pozícii
oprávneného subjektu na rozhodnutie o tom, či dieťa splnilo všetky zákonom stanovené podmienky pre
riadne absolvovanie povinného predprimárneho vzdelávania, neprítomnosť maloletej 5 kalendárnych
pracovných dní v mesiaci z dôvodu realizácie odvolacím súdom upraveného styku otca s maloletou,
považuje za neprítomnosť materskou školou ospravedlniteľnú. V tomto kontexte styk otca s maloletou
je aktuálne upravený súdnym rozhodnutím, ktoré zaväzuje všetky subjekty teda matku, otca, maloleté

dieťa, a aj materskú školu, ktorú maloletá aktuálne navštevuje. Nie je daný dôvod, aby súd nahrádzal
rozhodnutím o neodkladnom opatrení súhlas matky, týkajúci sa návštevy materskej školy v A. od prvéhopiatka v mesiaci do nasledujúceho utorka t. j. tri školské dni, keďže prvý štvrtok v mesiaci a druhú stredu
v mesiaci strávi maloletá cestovaním zo P. do A. a potom z A. do P.. Otec matke žiadnym spôsobom v
komunikácii, ktorú predložil súdu, neozrejmil relevantné dôvody, pre ktoré by dcéra mala navštevovať aj

materskú školu v A., tieto rozsiahlo opísal až v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Aktuálne
je styk otca s maloletou upravený uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 24 CoP/83/2025-126 zo
dňa 16.10.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2025, v znení výrokov tak, že :
„I./ Otec je oprávnený stretávať sa s mal. B. od prvého štvrtka v príslušnom kalendárnom mesiaci do
nasledujúcej stredy.

II./ Miestom odovzdania a preberania je priestor železničnej stanice v C. L.Á.. Rodičia si dohodnú
konkrétny čas odovzdania a prevzatia minimálne 24 hodín vopred.
III./ Tým mení rozsudok Okresného súdu Michalovce č. k. 23P/137/2022-54 zo dňa 29.11.2022 vo výroku
o styku.
IV./ Toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej.“

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal otec maloletého dieťaťa v zákonnej
lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/,d/, f/ a h/ CSP a § 62 ods.1 CMP. S poukazom
na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 336/2019 zo dňa 9.6.2020 a ďalšie, na
články Dohovoru o právach dieťaťa, články Charty základných práv EÚ atď., okrem výkladu zákonných
ustanovení, upravujúcich inštitút neodkladného opatrenia a konanie vo veciach maloletých detí, v

rámci relevantných konkrétnych okolností pre danú vec, odvolateľ hodnotí napadnuté rozhodnutie ako
vecne nesprávne, vykazujúce znaky arbitrárnosti, nezákonnosti a ústavnej nepreskúmateľnosti pre jeho
odôvodnenie. Otec navrhoval výlučne nahradenie súhlasu matky do času rozhodnutia o návrhu vo veci
samej, s tým, aby maloletá v čase realizácie styku s otcom mohla navštevovať materskú školu aj v
mieste bydliska otca. Má záujem, aby styk prebiehal zodpovedne, pravidelne a predvídateľne, a aby

sa minimalizovali organizačné zásahy do režimu maloletého dieťaťa a aby dieťa nebolo vystavované
konfliktom medzi rodičmi, a zároveň, aby malo vytvorený režim bez ohľadu na to, u ktorého rodiča
sa maloletá práve nachádza. Navrhované neodkladné opatrenie priamo smeruje k tomu, aby maloletá
mala aj počas styku u otca zabezpečené štandardné denné fungovanie, pravidelný režim, kolektív,
pedagogický dohľad a kontinuitu predprimárneho vzdelávania, namiesto improvizovaných riešení. Práve

stabilita a predvídateľnosť počas dní styku posilňujú bezpečie dieťaťa a znižujú stresové situácie
vyplývajúcezpresunov,zmenyrežimu,čineistoty.Súčasneotecuviedol,žesiuvedomuje,žezozačiatku
uvedená situácia vie byť pre maloletú náročná, avšak vzhľadom k predpokladu, že u maloletej bude
realizovaný styk aj do ďalších rokov medzi obcou P. a A., je nutné vytvorenie režimu pre maloletú v
čím skoršej fáze. Nepopiera význam predprimárneho vzdelávania, naopak jeho návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia toto chráni, keďže dieťa má predprimárne vzdelávanie absolvovať aj v dňoch,
keď je u otca, a nie byť z režimu MŠ vytrhávané.
Poukázal na v spise založené vyjadrenia, resp. súhlasy riaditeliek, z ktorých vyplýva, že absencia v MŠ
P. je považovaná za ospravedlniteľnú absenciu v čase výkonu plánovaného styku s otcom maloletej
a zároveň Materská škola v A. je pripravená maloletú prijať v nevyhnutnom rozsahu počas realizácie

styku s otcom maloletej. Samotný (Školský) zákon pripúšťa, aby dochádzalo k výkonu predprimárneho
vzdelávania v dvoch materských školách, čím, ak by uvedené nebolo v absolútnom rozpore s najlepším
záujmom maloletého dieťaťa, uvedené by nebolo možné ani len zaradiť do zákona.
Okresný súd tak postavil svoje závery do kontrastu s podkladmi, ktoré sám mal k dispozícii, čo robí jeho
úvahy v tejto časti nedostatočne preskúmateľnými. Súd na jednu stranu odôvodňoval a deklaroval, že

styk má slúžiť na pestovanie vzťahu otca a maloletej, zároveň však návrh otca vyhodnotil spôsobom,
ktorýfaktickyvediektomu,žeotecmádieťapočaspracovnýchdníriešiťalternatívne,namiestotoho,aby
bolo dieťa v čase, keď otec objektívne pracuje, v stabilnom a odbornom prostredí MŠ A. a kontinuálne
nadväzovalo na svoje vzdelávacie procesy v MŠ P.. Takýto záver súdu je prekvapivý aj preto, že súd
argumentuje pomocou starých rodičov, hoci otec v návrhu žiadnu takúto alternatívu neuvádzal. Ide

teda o úvahu založenú na predpoklade súdu, nie na tvrdenom alebo osvedčenom skutkovom stave.
Z pohľadu dieťaťa pritom nie je rozhodujúce, či „niekto pomôže“, ale či má dieťa v čase neprítomnosti
rodiča primerané, bezpečné a stabilné prostredie bez zbytočných zásahov do jeho dôstojnosti a citovej
istoty. Materskú školu považuje odvolateľ za štandardné, predvídateľné a primerané riešenie. Z pohľadu
maloletého dieťaťa vo veku 6 rokov považuje ďalej za dôvodné nazerať aj na vývoj a rozvoj sociálnych

vzťahov maloletej so spolužiakmi, ktoré rovnako môžu citovo ovplyvniť jej budúci vývoj. Maloletá má
v MŠ P. nepochybne vybudovaný sociálny okruh, ktorý toho času absentuje v mieste bydliska otca
v A.M.. Podľa názoru otca maloletej je dôležité, aby si rovnako budovala sociálne vzťahy aj v mieste
bydliska otca, nakoľko je dôvodné predpokladať, že nedôjde k zmene bydliska ani matky a ani otcamaloletej. Uvedené by do budúcna mohlo viesť k negatívnemu postoju zo strany maloletej, ak by chcela
uprednostňovať kamarátske väzby pred realizáciou styku. Pre uvedené je rovnako tak dôvodné, aby si
maloletá vytvorila plnohodnotné životné podmienky aj u otca v rámci realizácie styku, nielen u matky,

a aby vzťahy s otcom boli plnohodnotne rozvíjané a nie naopak popierané. Otec poukazuje na princíp
najlepšieho záujmu maloletej a v tejto súvislosti žiada, aby bolo v konaní plne rešpektované právo
maloletej na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, teda matky aj otca. Otec zdôrazňuje,
že výchova a starostlivosť oboch rodičov nie je len formálnym právom rodičov, ale predovšetkým
právom dieťaťa, aby mohlo vyrastať v stabilnom a bezpečnom prostredí, pri zachovaní kontinuity

vzťahových väzieb s oboma rodičmi a s možnosťou pravidelného, predvídateľného a nekonfliktného
kontaktu. Rešpektovanie tohto práva sa musí premietnuť aj do praktického nastavenia výkonu styku a
každodenného režimu maloletej tak, aby nedochádzalo k zbytočným prekážkam, ktoré kontakt s otcom
oslabujú alebo robia neprimerane komplikovaným. Preto otec žiada, aby súd pri rozhodovaní vychádzal
ztoho,ženajlepšízáujemmaloletejvyžadujepodporuaochranujejvzťahusobomarodičmiavytváranie
podmienok, ktoré tento vzťah umožňujú reálne napĺňať. Odvolateľ namieta, že nevyhovením návrhu

o nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rezignoval na ústavne konformnú povinnosť
prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, pod ktorý nepochybne patrí - zdravý duševný a psychický a
rozumový vývin a vývoj a rozvoj maloletej - nakoľko predškolské zariadenie predovšetkým v poslednom
5-tom roku návštevy dieťaťa v ňom, po materiálnej stránke nepochybne zabezpečuje, aby sa maloleté
dieťa v rámci aktívnej práce v predškolskom zariadení v piatom roku života rozvíjalo a budovalo si tak

intelektuálnu ako aj sociálnu a aj emočnú a aj sociologickú stránku a aj upevňovalo budovanie sociálnych
väzieb, čím sa aktívne pripravovalo na nápor a zvládnutie intelektuálneho, sociálneho a vzdelanostného
náporu v rámci nástupu do prvého ročníka základnej školy. Konštatoval prítomnú možnosť návštevy top
kvalitného predškolského zariadenia v piatom roku života maloletej v A. kraji, kde nepochybne bude
kontinuálne zabezpečovaný zdravý odborný, rozumový, sociálny, intelektuálny a aj emočný rast a rozvoj

a vývin maloletej, a následne po príchode domov výchovu a zdravý duševný vývoj bude zabezpečovať
otec a aj rodičia otca. Podľa názoru otca maloletej ďalej nie je prípustné, aby súd pri rozhodovaní
vychádzal z úvah založených na tom, čo by mohlo nastať, ak by maloletá v budúcnosti ochorela,
aký dopad by to hypoteticky mohlo mať na realizáciu styku, a dokonca ani z toho, či by otec v takej
situácii prípadne pristúpil k podaniu návrhu na výkon rozhodnutia. Takéto špekulatívne konštrukcie totiž

nepredstavujú osvedčený skutkový stav, ale iba domnienky o možnom budúcom vývoji, ktoré nemôžu
byť legitímnym dôvodom na zamietnutie návrhu na neodkladné opatrenie. Chorobnosť maloletých detí
je prirodzenou súčasťou ich vývinu a detského kolektívu, pričom prípadná choroba môže nastať bez
ohľadu na to, či dieťa navštevuje jednu alebo dve materské školy. Z toho však nemožno automaticky
vyvodzovaťzáver,žesamotnámožnosťochoreniajedôvodomnanepriznanie požadovanéhoopatrenia,

najmä ak nejde o konkrétne osvedčené zdravotné riziko viazané na maloletú, ale len o všeobecnú
úvahu bez individualizácie na daný prípad. Ak by v budúcnosti došlo k ochoreniu maloletej, vždy existujú
štandardné a primerané mechanizmy, ako situáciu riešiť v súlade so záujmom dieťaťa - predovšetkým
rešpektovaním jeho zdravotného stavu, odporúčaní lekára a primeranou úpravou režimu. Podľa otca
maloletej je v záujme maloletej, aby predškolské vzdelanie navštevovala počas celého mesiaca, bez

ohľadu na to, či je styk realizovaný u otca alebo u matky maloletej. V danom prípade je rozsah návštevy
druhej MŠ limitovaný iba na dni styku otca, v tomto prípade pravdepodobne v rozsahu 3 pracovných
dní. Celodenný režim v akejkoľvek MŠ je pre šesťročné dieťa prirodzený rámec, ktorý podporuje jeho
sociálne zručnosti, režimové návyky a predprimárnu pripravenosť. Zamietnutie návrhu v praxi znamená,
že otázka škôlka zostáva i naďalej predmetom sporu rodičov a priamo zasahuje do realizácie styku.

Konajúcemu súdu boli predložené SMS správy komunikácie medzi otcom a matkou. Otec vyjadruje aj
svoje subjektívne pozorovanie, keď argumentácia konajúceho súdu favorizuje matku maloletej. Došlo
k opomenutiu zhodnotenia prístupu matky maloletej, ktorá akokoľvek odmietala s otcom maloletej na
túto tému komunikovať, čo potvrdzujú screenshoty správ predložené súdu. Otec maloletej sa usiloval
o spoločné a konsenzuálne rozhodnutie rodičov v otázke zabezpečenia predškolskej výchovy počas

času, ktorý maloletá trávi u neho. Jeho zámerom bolo dohodnúť sa s matkou na takom riešení, ktoré
by rešpektovalo rodičovské práva oboch rodičov a zároveň zohľadňovalo najlepší záujem maloletej, jej
potreby, stabilitu denného režimu a kontinuitu výchovno-vzdelávacieho procesu. Napriek tejto snahe
matka opakovane odmietla viesť vecnú diskusiu smerujúcu k dohode a nevyslovila súhlas so zvoleným
riešením. Otec namieta, že namiesto toho aby súd prvej inštancie sledoval najlepší záujem maloletého

dieťaťa, tak neustále „nadŕža matke“ a súčasne de iure odopiera budovanie a rozvoj otcovského vzoru
s maloletou. Neodkladné opatrenie má potenciál konflikt odstrániť, zjednotiť pravidlá a dieťa od sporu
rodičov ochrániť. Rovnako bude nutné, aby sa rodičia pri výkone rodičovských práv dohodli na tom,
akú základnú školu bude maloletá navštevovať a kde. Otec má záujem realizovať styk v čo najširšejmiere a má záujem, aby maloletá v jeho starostlivosti nebola vystavená režimovej neistote, čo podľa
neho potvrdzujú aj vedené súdne konania v neposlednom rade návrh na výkon rozhodnutia pod sp. zn.
23Em/1/2026, čo odráža aktuálny stav medzi rodičmi maloletej. Maloletá je vo veku, kedy sú adaptačné

mechanizmy dieťaťa flexibilnejšie, pričom postupné začlenenie do prostredia druhej materskej školy
počas dní styku môže prebehnúť mierne, bez náhlych zmien a bez zbytočnej psychickej záťaže. Otec
považuje skorú adaptáciu za opodstatnenú aj vzhľadom na blížiaci sa prechod dieťaťa do ďalšej
etapy - základná škola a celkovú neistotu ohľadom budúcej úpravy styku a školského režimu. Práve
v období pred takouto zmenou je vhodné posilňovať u dieťaťa pocit istoty, že dokáže bezpečne a

pokojne fungovať v oboch rodičovských prostrediach, a to ohľadom na najlepší záujem maloletého
dieťaťa. Okresný súd sa riadne nevysporiadal s podstatnými argumentmi otca, nevyhodnotil kľúčové
skutočnosti a dôkazy a svoje závery formuloval prevažne všeobecnými konštatovaniami bez jasnej
väzby na konkrétne zistený skutkový stav. Konajúci súd sa v napadnutom uznesení nezaoberal testom
proporcionalityanevyhodnotilproporcionalituzásahudoprávaprávomchránenýchzáujmovúčastníkov.
Otec sa snažil súdu vysvetliť, že pri nástupe dieťaťa do kolektívu je zabezpečená podpora špeciálneho

pedagóga a logopedická starostlivosť, keďže dieťa má ťažkosti s výslovnosťou a skloňovaním,
pričom vzdelávacie prostredie materskej školy vytvára vhodné podmienky na podporu rozvoja reči a
upevňovanie nadobudnutých logopedických návykov v každodennej praxi. Poukazoval aj na záujmové
krúžky a iné aktivity, ktoré by bolo možné maloletej vykonávať. Odvolateľ v závere konštatuje názor, že
napadnuté uznesenie vychádza z neprimerane zúženého a hypotetického posúdenia záujmu dieťaťa,

pričom nereflektuje osvedčené podklady, nahrádza skutkové zistenia domnienkami a neprimerane
uprednostňuje abstraktnú obavu zo zvýšenej chorobnosti pred reálnou potrebou stability režimu a
ochrany dieťaťa pred konfliktom rodičov. Konajúci súd v uznesení hodnotí a prezumuje závery vo
veci samej, čím zasahuje do práva otca na prístup k súdu a riadne a spravodlivé prejednanie veci
v meritórnom konaní, vrátane práva navrhovať dôkazy a dosiahnuť rozhodnutie založené na úplne

zistenom skutkovom stave. Konajúci súd sa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, podľa odvolateľa, dopustil viacerých pochybení, ktoré majú priamy vplyv na zákonnosť a
preskúmateľnosť rozhodnutia.

3. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázal na svoje zistenia

počas absolvovaných pohovorov s maloletou, ktorá pôsobí napäto a úzkostne. Opakovane sa uisťuje
o prítomnosti matky a citlivo reaguje na bežné podnety z prostredia, pričom pri náhlych zvukoch
viditeľne spozornie a preruší činnosť. Je známe, že maloletá cestovanie znáša ťažšie a počas presunov
jej býva nevoľno. Z hľadiska emocionálneho a psychického vývinu maloletého dieťaťa je prioritou
stabilita, predvídateľnosť prostredia a minimalizácia stresových faktorov. Zavedenie dochádzky do

druhej materskej školy v inom meste by znamenalo pravidelné presuny, opakovanú adaptáciu na odlišné
kolektívne a pedagogické prostredie a narušenie kontinuity výchovno-vzdelávacieho procesu. U dieťaťa,
ktoré už aktuálne vykazuje známky zvýšenej citlivosti a napätia, by takýto zásah mohol, podľa kolízneho
opatrovníka, viesť k prehlbovaniu neistoty a stresu. Maloletá má zabezpečené predškolské vzdelávanie
v mieste bydliska matky. Dočasná neprítomnosť v materskej škole počas realizácie styku s otcom

nepredstavuje taký zásah do jej práva na vzdelanie, ktorý by odôvodňoval vydanie neodkladného
opatrenia. S prihliadnutím na vek maloletej, jej aktuálny emocionálny stav, jej zvýšenú citlivosť a
pozorovanú úzkostnú reakciu, zhoršené znášanie cestovania a potrebu stability výchovného prostredia
kolízny opatrovník dospel k záveru, že navrhované neodkladné opatrenie nie je v súčasnom štádiu v
najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

4. Matka maloletej k odvolaniu poukázala na to, že otec nedodržiava a nerealizuje aktuálny rozsudok
Krajského súdu v Prešove. Vníma vec tak, že otec egoisticky pozerá na svoj záujem a nie na skutočný
záujem dieťaťa a povyšuje vlastný záujem nad záujem svojej dcéry.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 ods.
1 a § 3 ods.5 písm. c/ CMP, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a
nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (CSP) a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pretože
odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčením zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti

právne rozhodné pre posúdenie uplatneného návrhu a pretože v rozsahu navrhovaného nariadenia
neodkladného zdieľa jeho právny záver, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
v rozsahu posúdenia aktuálneho stavu vzájomných rodinných vzťahov a na to aplikovaných príslušných
zákonných ustanovení, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia, potvrdiac toto podľa § 387CSP. Na zdôraznenie na podklade odvolacích námietok otca maloletého dieťaťa odvolací súd konštatuje
dostatočné zistenie rozhodujúcich skutočností na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia pre neosvedčenie dôvodnosti a nesplnenie zákonných podmienok. Ďalej už odvolací súd

len na toto rozhodnutie súdu prvej inštancie nadväzuje, keďže konanie pred súdom prvej inštancie
tvorí jeden celok s konaním pred odvolacím súdom (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa
29.1.2020 a ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

6. Podľa § 28 ods. 2 prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti

majú obaja rodičia.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods.1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí, ako to už obdobne uviedol súd prvej
inštancie a čo odvolací súd zdôrazňuje, je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom
ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného

opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť
záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti
súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa
povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd
je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom

dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť
pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a
rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má súd za preukázané, že
riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu,
ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Odvolací súd vo

všeobecnosti zdôrazňuje, že účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov,
či už pred začatím konania alebo v priebehu konania a možno toto nariadiť len vtedy, respektíve
dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje
právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo
porušenému právu definitívnu ochranu. Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva z

ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a sleduje najmä zásadne záujem maloletého dieťaťa. Pre
účely zabezpečenia takejto ochrany v prípade naliehavej potreby pri hroziacej ujme formou nariadenia
neodkladného opatrenia je postačujúca existencia okolností, z ktorých sa dá vyvodiť opodstatnenosť
návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň v rovine osvedčenia.

10. Otec maloletého dieťaťa sa návrhom v predmetnom konaní domáha nariadenia neodkladného
opatrenia, ktoré svojim obsahom a rozsahom zahŕňa podľa § 35 Zákona o rodine prípady, kedy sa
rodičianedohodnúopodstatnýchveciach,súvisiacichsvýkonomrodičovskýchprávapovinností,pričom
ide výlučne o návrhové konanie. Návrh sa týka nahradenia súhlasu druhého rodiča - matky na zápis
maloletej spoločnej dcéry na kontinuálne pokračovanie v predprimárnom vzdelávaní v ďalšom inom

predškolskom zariadení v období, kedy je dieťa s otcom v jeho domácnosti na základe autoritatívneho
rozhodnutia súdu o dočasnej úprave styku. V predmetnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa je
vedené konanie vo veci samej totožne o nahradenie súhlasu druhého rodiča so zápisom maloletej do
druhého predškolského zariadenia a predprimárneho vzdelávania v mieste bydliska nepreferenčného
rodiča - otca, vedené pod sp.zn. 23P/10/2026 a konanie o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností,

vedené pod sp.zn. 23P/220/2023.

11. Za daného stavu odvolací súd, totožne so záverom prvoinštančného súdu, konštatuje nesplnenie
zákonných podmienok na aplikáciu inštitútu neodkladného opatrenia v navrhovanom rozsahu a to
nielen v rovine neosvedčenia, ale tiež na základe doposiaľ vykonaného dokazovania v prebiehajúcich

konaniach, tvoriacich v rámci starostlivosti súdu o maloletú jeden celok. V základe, informatívny súhlas
rodičov v súlade s ustanovením § 28 a nasl. zákona NR SR č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní
(Školský zákon v znení neskorších predpisov) o plnení povinného predprimárneho vzdelávania v
príslušnom školskom roku dieťaťom, je predpokladom pre ďalší osobnostný rozvoj a rozvoj kľúčovýchkompetenciídieťaťa,nevyhnutnýchnazvládnutieplneniapovinnejškolskejdochádzkyvzákladnejškole.
Toto je v prípade maloletej riadne zabezpečené materskou škôlkou v mieste pobytu maloletej, aktuálne
v preferenčnej starostlivosti matky. Vzdelávanie maloletého dieťaťa v dvoch predškolských zariadeniach

Školský zákon nevylučuje, ide však o fakultatívnu možnosť, podriadenú dôslednému preskúmaniu
individuálnych okolností a záujmu maloletého dieťaťa vykonaním dokazovania a nie je možné sa takejto
možnosti domáhať v rovine nároku. Školy v takom prípade majú rešpektovať rozhodnutie súdu o dvoch
škôlkach, resp. školách (adekvátne pri striedavej osobnej starostlivosti), pričom samotná realizácia
vyžaduje dohodu rodičov pre administratívne zvládnutie a s tým spojené riešenie nadväzujúcich prvkov

sociálnoprávnej ochrany detí z hľadiska napr. štátnych dávok a príspevkov, výkazníctva príslušných
zariadení,atď.Návrhotcananahradeniasúhlasumatkysprihlásenímspoločnéhomaloletéhodieťaťado
ďalšieho predškolského zariadenia popri už dieťaťom navštevovanom, pre čo by súd mohol procesnou
formou neodkladného opatrenia okamžite, bez riadne vykonaného dokazovania vydať rozhodnutie,
obsahovo zodpovedajúce rozhodnutiu súdu o nezhode rodičov o podstatnej otázke, týkajúcej sa
výkonu rodičovských práv a povinností, i odvolací súd považuje za neosvedčený pre nedostatok

naliehavosti potreby ochrany záujmu maloletého dieťaťa na okamžitej úprave. Z vyjadrení účastníkov,
spolupracujúcich subjektov, nevyplývajú skutočnosti, ktoré by osvedčovali nevyhnutnosť autoritatívneho
rozhodnutia v navrhovanom rozsahu a takéto neboli zistené ani v priebehu odvolacieho konania. Na
tom nič nemení ani neochota matky maloletého dieťaťa vyjsť otcovi v rámci uplatneného návrhu v
ústrety a neochota s ním o zápise dcéry do ďalšieho predškolského zariadenia na reálne tri dni v

mesiaci komunikovať, nech už sú dôvodmi nesúhlasu zdravotný, najmä emocionálny stav dieťaťa, či iné.
Ustanovenie § 35 Zákona o rodine obsahuje demonštratívny výpočet podstatných záležitostí maloletého
dieťaťa. Súd môže ako podstatnú vec posúdiť aj inú otázku. Pre posúdenie, či ide o vec bežnú alebo
podstatnú, týkajúcu sa maloletého dieťaťa, je potrebné vyhodnotiť, či nezhoda rodičov v konkrétnej veci
môže alebo nemôže zásadným spôsobom ohroziť skutočný záujem maloletého dieťaťa. Tu odvolací

súd zdôrazňuje sledovanie záujmu dcéry optikou vývojových, mentálnych a všeobecne lekársky i
spoločnosťou akceptovaných potrieb maloletého dieťaťa, čo môže v takomto prípade prevažovať na
záujmom rodiča - otca v danej veci, ktorý pochopiteľne cíti potrebu plnohodnotne napĺňať svoju rolu pri
výchove svojej dcéry v čo najširšom možnom rozsahu. Otázka zápisu dieťaťa do materskej školy za
absencie súhlasu druhého rodiča, by sa nemala riešiť prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia,

ale v konaní vo veci samej po vykonaní potrebného dokazovania a pri rešpektovaní najlepšieho záujmu
z pohľadu primárne maloletého dieťaťa. Všetko za predpokladu, že nedôjde k zhode, resp. dohode
rodičov, čo zákon uprednostňuje a má byť i v kontexte námietok otca logickým vyústením do rozhodnutia
o mieste následnej povinnej školskej dochádzky maloletej dcéry.

12. Na dôvažok odvolací súd zdôrazňuje, že právna istota vo vzájomných rodinných vzťahoch je
zabezpečená v zmysle zákonných ustanovení Zákona o rodine, pričom rodičovské práva a povinnosti
majú obidvaja rodičia v rovnakom rozsahu bez ohľadu na to, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie
(čl. 12, čl. 41 Ústavy SR). V danom prípade osvedčené skutočnosti indikujú, že tak matka ako aj otec
maloletýchdetímajúporovnateľnévzťahovéschopnostiapotrebyvovzťahukmaloletejdcére,zpohľadu

záujmu ktorej obaja prejavujú porovnateľným rodičovskými schopnosťami. Je osobnou zodpovednosťou
rodičov plne podporovať priebeh výchovy a výživy spoločného dieťaťa (§ 30 zákona č. 36/2005 Z.z. o
rodine). O zaistenie najlepšieho záujmu dieťaťa musia v prvom rade usilovať jeho rodičia, nik iný a to
i spôsobom, že niečo subjektívne strpia, objektívne ustúpia. Odvolací súd vo vzťahu k obom rodičom
preto zdôrazňuje potrebu konštruktívnej komunikácie v záujme ich spoločnej maloletej dcéry v útlom

veku, ktorá má smerovať k dohode o výkone práv a povinností v záujme zachovania rovnocenného
vplyvu otca a matky na výchovu a výživu. Pre dieťa je dôležité, aby rodič, v tomto prípade obaja rodičia,
sústredene robili všetko pre jeho zdravý vývoj bez bočných úmyslov namierených na ťarchu druhého
rodiča. Rodičia ponesú zodpovednosť za dôsledky, ktoré ich konanie vo vzťahu k výchove maloletého
dieťaťa prinesie.

13. K námietkam nereflektovania všetkých predložených dôkazov prvoinštančným súdom, odvolací súd
poukazuje na ustanovenie § 32 ods. 2 CMP, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, pričom v zmysle čl. 10 ods. 1, 2 CMP, dôkazy a tvrdenia účastníkov konania
hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon a zároveň žiaden

dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých
dôkazov vykoná. K námietke nevykonania, či nedostatku dôkazov, odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom
konania o nariadenie neodkladného opatrenia nie je vyriešenie presadzovaného záujmu rodiča, ale
zabezpečenie možnosti riadnej výchovy maloletého dieťaťa. Povinnosťou navrhovateľa je v návrhuna vydanie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z pojmu ,,osvedčenie dôvodnosti“
vyplýva, že v danom prípade ide o rozhodovanie súdu bez nutnosti vykonať dokazovanie, ako aj bez

povinnosti zisťovať všetky konkrétne skutočnosti, ktoré je potrebné verifikovať pri vydávaní rozhodnutia
vo veci samej. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 358/2021 zo 6. 9. 2021).
Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka
rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tak nezisťujú všetky tie
skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa

vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi.
Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd
vykonávať dokazovanie (§ 185 a nasl. CSP).

14. V reakcii na námietku nepresvedčivosti rozhodnutia a vedenia konania na základe princípu
spravodlivosti, rovnosti strán a k námietke nevykonania testu proporcionality, odvolací súd nehodnotí

ako procesné vady konania to, že súd prvej inštancie v konaní nepostupoval a svoje rozhodnutie
neodôvodnil podľa predstáv otca (obdobne rozhodnutie NS SR 3 CdoR/6/2025 zo dňa 24.9.2025). Súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v konaní, ale len
na tie, ktoré majú pre rozhodnutie podstatný význam. To platí rovnako pre súd prvej inštancie ako aj
pre odvolací, reagujúc na námietky, resp. otázky, ktoré zostali sporné, alebo na ktoré považuje súd

za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS
78/05). Skutočnosť, že sa účastník s názorom súdu nižšej inštancie nestotožnil, nepostačuje sama
osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. K
námietkenepresvedčivostiodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiaiESĽPstabilnejudikuje,správnetoto
vykladajúc, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody a zároveň nevyžaduje,

aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak nejde o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, kedy vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument
(Ruiz Torija proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani proti
Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, Higgins
proti Francúzsku z 19. februára 1998). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a

jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je
plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Do
práva na spravodlivý proces avšak nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená
ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté

v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo
účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa
dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali
alebosariadilivýkladomvšeobecnýchzáväznýchprávnychpredpisov,ktorýpredkladáúčastníkkonania.

((III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, II. ÚS 78/05, IV. ÚS 251/03, II. ÚS 3/97).

15.Nadrámecpotrebnéhopreúplnosť,vmimosporovýchkonaniachsúdzásadneniejeviazanýnávrhmi
účastníkov a môže rozhodnúť aj ultra petitum (§ 40). Podľa § 30 CMP odvolací súd poukazuje v danom
prípade na charakter upravovaných právnych vzťahov, čím je výkon rodičovských práv a povinností vo

vzťahu k maloletému dieťaťu, v rámci čoho sa v zmysle stabilizovanej judikatúry neuplatňuje zásada
ne ultra petitum, ale súdy ex offo vyhodnocujú najlepší záujem dieťaťa podľa svojej úvahy, pričom
nie sú viazané návrhmi a predstavami účastníkov konania (uznesenie Ústavného súdu SR č.k. II.
ÚS 246/2025-35 zo dňa 30.4.2025). Preto odvolací súd nepovažoval z hľadiska procesného postupu
prvoinštančného súdu v predmetnom konaní hodnotenie rodinných vzťahov a analýzu možností, i keď

pre účely tohto konania nadbytočne v hypotetickej rovine pro futuro, s cieľom preventívne predchádzať
možným dôsledkom na ťarchu dieťaťa, za takú vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávnosť
záverov o potrebe úpravy právnych pomerov okamžitou naliehavou úpravou v zmysle návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia.

16.Sozreteľomnatietodôvody,vnadväznostinadôvodysúduprvejinštancievnapadnutomrozhodnutí,
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil (§ 387 CSP) ako vecne
správne a zákonné.17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP, čo je všeobecným
ustanovením pre rozhodovanie o trovách konania v konaniach vedených podľa CMP. V danom prípade
nie sú dané dôvody na rozhodnutie podľa iných ustanovení CMP (§ 52 až § 55).

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).