Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. december 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/161/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125213114
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7125213114.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudkýň
JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. X.XX.XXXX,
bytom v C., D. XXXX/XX, 2/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., D. XXXX/XX, obaja zastúpení JUDr.
Dušanom Pavčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57, proti žalovaným: 1/ E. F. B.,
nar. X.X.XXXX, bytom v C., D. XXXX/XX, 2/ B. B., nar. X.XX.XXXX, bytom v G., H. XXXX/XX, o

určenie neplatnosti zmluvy o zrušení vecného bremena a návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalovanej v 2. rade proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 20. augusta
2025 č.k. 38C/31/2025-61

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v záhlaví

žalovanej v 2. rade zakázal scudziť, prenajať alebo zaťažiť vecnými právami či úvermi nehnuteľnosť
zapísanú na: a) LV č. XXXXX, pod B34, kat. úz. F. I., J. C. - F., okres Košice IV ako byt č. 45, na 7.
poschodí bytového domu, súp. č. 2263, vchod XX, b) LV č. XXXXX, pod B41, kat. úz. F. I., J. C. - F., J.
C. E. ako parc. reg. „C“ 510/222 - 251 m2 - zastavaná plocha a nádvoria, parc. reg. „C“ 510/223 - 248
m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. „C“ 510/224 - 253 m2 - zastavané plochy a nádvoria, c)
LV č. XXXXX, pod B1, kat. úz. F. I., J. C.- F., J. C. E. ako parc. reg. „C“ č. 510/114 - 18 m2 - zastavaná

plocha a nádvorie, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Košice pod
sp. zn. 38C/31/2025.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, podaného v priebehu sporu o
určenie neplatnosti Zmluvy o zrušení vecného bremena uzatvorenej dňa 22.2.2023 medzi oprávnenými:
E. F. B., K. L., A. B. (1949), A. B. (1977) a povinnou B. B., ktorej vklad bol Okresným úradom Košice

povolený dňa 27.3.2023 pod č. V 1841/2023, založenom na tvrdení žalobcov, že reálne hrozí zásah
do ich právneho postavenia, dôstojnosti a zdravia a hrozí bezprostredná a vážna ujma na ich právach,
zdraví a existenčnom postavení najmä žalobcu v 1. rade, ktorý bol žalovanou v 2. rade vyzvaný na
vypratanienehnuteľností,hocimalprávodoživotnenehnuteľnostiužívaťnazákladezriadenéhovecného
bremena. Žalobca nemá inú nehnuteľnosť a prípadné vysťahovanie počas prebiehajúceho konania by
znamenalo závažný a nezvratný zásah do jeho základných životných istôt.

3. Po právnom posúdení veci podľa § 324 ods. 1 a 3 CSP, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a
2, § 329 ods. 1 a 2 CSP súd dospel k záveru o splnení zákonných predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia súdneho konania o určenie neplatnosti zmluvy
o zrušení vecného bremena. Dôvodil, že z listinných dôkazov predložených žalobcami k návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia mal súd za osvedčené žalobcami tvrdené skutočnosti, a to, že

k zrušeniu vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania dotknutých nehnuteľností
žalobcami došlo Zmluvou o zrušení vecného bremena zo dňa 22.2.2023, uzavretou medzi žalovanouv 2. rade ako povinnou z vecného bremena, a oprávnenými z vecného bremena - žalobcami, ktorých
pri podpise zmluvy zastupovala žalovaná v 1. rade na základe generálnej plnej moci z 22.2.2023 a
17.5.2023, a žalovanou v 1. rade a ktorej vklad v katastri nehnuteľností bol povolený pod V 1841/2023

dňa 27.3.2023. Vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania dotknutých nehnuteľností
žalobcami bolo zriadené zmluvne v článku V, bod 1. Darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného
bremena v zmysle § 151 o Občianskeho zákonníka uzavretej dňa 19.9.2016, ktorej vklad v katastri
nehnuteľností bol povolený pod V 10312/2016 dňa 15.3.2017. Žalobcovia v žalobe o určenie neplatnosti
zmluvy o zrušení vecného bremena zo dňa 29.7.2025 napadli platnosť zrušenia vecného bremena z

dôvodu absencie ich vôle na tomto právnom úkone, ako aj z dôvodu absencie podstatných náležitostí
generálneho plnomocenstva k zrušeniu vecného bremena.

4. Súd uzavrel, že je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu na základe Zmluvy
o darovaní a zmluvy o zrušení vecného bremena, pričom je žalobcami žalobou napadnutá platnosť
Zmluvy o zrušení vecného bremena zriadeného v prospech žalobcov a žalovanej v 1. rade. Záver o

osvedčení naliehavej potreby navrhovanej dočasnej úpravy vyvodil zo skutočnosti, že žalovaná 2. rade
výzvou na vypratanie bytu zo dňa 8.7.2025 adresovanou pre H. G. a A. B., bez uvedenia dátumu
narodenia (ako rozlišovacieho identifikátora medzi žalobcami v 1. a 2. rade, vyzvala tieto osoby z
titulu vlastníctva bytu (jedna z dotknutých nehnuteľností) na vypratanie bytu do 8.9.2025, t.j. v lehote
2 mesiacov od doručenia výzvy, z dôvodu, že absentuje nájomná zmluva, či iný titul na užívanie bytu.

Poukazom na výzvu žalovanej v 2. rade na vypratanie dotknutých nehnuteľností adresovanej osobe A.
B. bez uvedenia dátumu narodenia (čo môže byť adresované žalobcovi v 1. alebo 2. rade) súd dospel k
záveru, že hrozí reálny zásah do právneho postavenia, dôstojnosti, zdravia a oprávnení žalobcov, práv
vyplývajúcich z vecného bremena, a to s ohľadom i na skutočnosť, že žalobca v 1. rade má 76 rokov,
je naviazaný na domáce prostredie a zdravotne odkázaný na pomoc osobnej asistentky, pričom náhle

vysťahovanie z dotknutých nehnuteľností by mohlo zásadne zhoršiť jeho fyzický a psychický stav, a
preto v záujme zabránenia vzniku trvalej a nenapraviteľnej ujmy na právach žalobcov ako oprávnených
z vecného bremena vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam, mal za opodstatnenú bezodkladnú úpravu
vzájomných práv a povinností strán sporu nariadením neodkladného opatrenia do času právoplatného
vyriešenia platnosti zmluvy o zrušení vecného bremena v konaní vo veci samej, v ktorom súd rozhodne

i o trovách tohto neodkladného opatrenia.

5. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná v 2. rade z odvolacieho dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Navrhla, aby odvolací súd uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia zrušil tvrdiac, že neboli splnené zákonné podmienky podľa § 324 a § 325 CSP.

Žalovaná v 2. rade potvrdila, že predmetné nehnuteľnosti sú v jej výlučnom vlastníctve, čo je doložené
darovacou zmluvou. Podčiarkla, že zmluva o zrušení vecného bremena zo dňa 22.2.2023 bola uzavretá
na základe platných generálnych plnomocenstiev zo dňa 17.5.2013 a namietla záver súdu o splnení
zákonnýchpredpokladovprenariadenieneodkladnéhoopatrenia,pričomvyjadrilanesúhlasstvrdeniami
žalobcov.

5.1. Najmä akcentovala, že nemá úmysel predmetné nehnuteľnosti scudziť ani predať, ale naopak má
oprávnený záujem ich využívať, keďže jej súčasný byt v Bratislave je malý jednoizbový byt kúpený na
hypotéku v roku 2022, ktorý nie je vhodný na bývanie pre rodinu.

5.2. Zdôraznila, že žalobca v 1. rade bol riadne vyzvaný na vypratanie bytu ako neoprávnený užívateľ,
lebo nemá žiaden právny titul (nájomná zmluva alebo iný) na užívanie bytu. Táto výzva bola urobená v
súlade s vlastníckym právom žalovanej v 2. rade a bola odôvodnená aj zlým technickým stavom bytu.
Tvrdila, že je vylúčené, aby u žalobcu v 1. rade (otca) hrozila bezprostredná vážna ujma na zdraví alebo
právach, lebo žalobca v 1. rade nie je odkázaný na žiadnu opateru ani asistenciu, nemá zdravotnú

dokumentáciu preukazujúcu potrebu opatrovateľky. Dodala, že v byte žalobca v 1. rade dlhodobo žije so
svojou partnerkou, ktorá nie je rodinným príslušníkom, opakovane bráni návštevám manželky a dcéry,
a pri komunikácii požaduje najmä finančné prostriedky.

5.3. Uviedla, že žalobca v 2. rade Peter Hajnali (brat) dlhodobo zasahuje do jej vlastníckeho

práva, pričom už v roku 2022 vyvíjal psychický a právny nátlak, aby získal podiel na predmetných
nehnuteľnostiach, a to prostredníctvom právnika a hrozieb súdneho sporu, o čom predložila ako dôkaz
emailovú komunikáciu z roku 2022.6. V doplnení odvolania žalovaná v 2. rade uviedla ďalšie skutočnosti, ktoré podľa jej názoru dokresľujú
manipuláciu a účelové správanie žalobcu v 2. rade, ktorého cieľom je systematicky konať v neprospech
žalovanej v 2. rade a obohacovať sa na jej účet. Zdôraznila, že tento vzorec konania je konzistentný s

aktuálnymi krokmi žalobcu v 2. rade v tomto konaní o nehnuteľnosti a spochybňuje jeho tvrdenia, že mu
ide o ochranu práv žalobcu v 1. rade.

7. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu označili za nepodložené a nepravdivé tvrdenia žalovanej v 2.
rade v odvolaní a doplnenie odvolania žalovanou v 2. rade predmetovo ani skutkovo nijako nesúvisiace

s prejednávanou vecou. Odvolanie žalovanej v 2. rade a jeho doplnenie označili za nedôvodné a navrhli,
aby ho odvolací súd v celom rozsahu zamietol a priznal žalobcom trovy odvolacieho konania.

7.1. Zopakovali, že predmetné nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 2. rade, ktorá ich
nadobudla na základe Darovacej zmluvy z 19.9.2016, ktorá obsahovala klauzulu o zriadení vecného

bremena doživotného užívania bytu v prospech žalobcov v 1. a 2. rade a žalovanej v 1. rade, čo bola
podstatná podmienka pri prevode. Zmluva o zrušení vecného bremena však bola uzavretá bez vedomia
žalobcov a len na základe generálnych plnomocenstiev, ktoré nedefinovali konkrétnu nehnuteľnosť ani
úkon, čím nespĺňali požiadavku určitosti podľa § 37 Občianskeho zákonníka a zároveň prekročili rozsah
oprávnenia splnomocnenca podľa § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázali pritom na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR (R 28/2015), podľa ktorého „ak plnomocenstvo neobsahuje zmienku o oprávnení
uzatvárať zmluvy o prevode nehnuteľností alebo podávať návrhy na vklad, nemožno ho považovať za
dostatočné.“ Opätovne podčiarkli, že žalobca v 1. rade sa o zrušení vecného bremena dozvedel až
z výzvy na vypratanie bytu a bezodkladne vyjadril nesúhlas – odvolal plnomocenstvo a podal žalobu
vo veci samej. Navyše jeho jednostranné odstránenie bez vedomia a súhlasu žalobcov je v priamom

rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

7.2. Za nepravdivé a nepodložené označili aj tvrdenia žalovanej v 2. rade o zásahu žalobcu v 2.
rade do jej vlastníckeho práva a o psychickom nátlaku žalobcu v 2. rade, naopak, z emailu zo dňa
7.8.2025 predloženého v prílohe vyjadrenia, podľa názoru žalobcov vyplýva agresívny a vyhrážajúci

postoj žalovanej v 2. rade voči žalobcovi v 2. rade.

7.3. Uviedli, že nepravdivé sú aj tvrdenia žalovanej v 2. rade, že žalobca v 1. rade nemá zdravotnú
dokumentáciu či potrebu osobnej asistencie – túto má riadne vedenú a na základe odborných lekárskych
vyšetrení, ktoré mu diagnostikovali zdravotné problémy a jasnú potrebu osobnej asistencie pri nákupoch

a pomoci v domácnosti a preto si žalobca v 1. rade zabezpečil osobnú asistentku. Na dôkaz uvedeného
pripojili ako dôkaz aktuálnu lekársku správu – nález, ktorá jasne uvádza, že žalobca v 1. rade trpí
viacerými ťažkými zdravotnými problémami – a to najmä Ischemickou chorobou srdca ťažšieho stupňa,
stav po prekonanom infarkte myokardu, depresiami, smútkom, strachom – nervozitou a počiatočnou
demenciou, t .j. zabúdaním atď. Pani G. jeho osobná asistentka má svoje vlastné bydlisko na adrese

C. M. XXX, A. XXX XX a so žalobcom určite nežije v spoločnej domácnosti ani nikdy nežila. Je to
osoba, ktorá pomáha žalobcovi v 1. rade s nákupmi a domácnosťou 2 krát týždenne. Rovnako za
nepravdivé označili aj tvrdenie žalovanej v 2. rade, že žalobca v 1. rade opakovane bráni návštevám
– obe žalované majú kľúče od bytu a zámky od bytu doposiaľ neboli vymenené. Potvrdili, že žalovaná
v 2. rade adresovala žalobcovi v 1. rade výzvu na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, no nepravdivo

uviedla, že byt je v zlom technickom stave, lebo v samotnej výzve nie je zmienka o tom, žeby sa byt
nachádzal v zlom technickom stave.

8. Žalovaná následne doručila súdu prvej inštancie návrh na zmenu/zrušenie neodkladného opatrenia.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP ) prejednal odvolanie žalovanej v2. rade ako
podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP a
z hľadísk žalovanou uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 2.
rade nie je dôvodné.

10. Odvolacie námietky žalovanej v 2. rade spochybňujúce správnosť výroku uznesenia, ktorým súd
vyhovel návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia neumožňujú prijať iné závery a nie
sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť uznesenia, v odôvodnení ktorého súd náležite zhodnotilskutkové tvrdenia žalobcov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia i všetky dôkazy predložené
na osvedčenie ich tvrdení a správne sa vysporiadal so zákonnými podmienkami pre nariadenie
neodkladného opatrenia.

11. Odvolací súd na tomto mieste pripomína, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia
predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a
podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych
pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia

vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila
pozícia žalobcov, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril
nezvratnýprávnystav.Nakonaniearozhodovanieonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenianieje
možnéaplikovaťvšetkyzásadykontradiktórnehokonania,ktorésútypicképresporovékonanie(konanie
vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených
alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a súd je preto

povinný o návrhu rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote (§ 328 ods. 2 CSP), pričom pri rozhodovaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové
konanie podľa ustanovení § 186 a nasl. CSP, ale vychádza iba z listín predložených žalobcami, ktorými
dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčujú.

12. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd dospel k záveru,
že pred svojím rozhodnutím o nariadení alebo nenariadení neodkladného opatrenia súd prvej inštancie
splnenie zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia správne primárne vyhodnocoval
na základe návrhu žalobcov, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa žalobcov odôvodňovali
potrebu neodkladnej úpravy pomerov, náležite a v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany,

posúdil či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) či žalobcami
tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z
ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia
objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobcovia domáhajú (princíp efektívnosti), d) či
navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,

nebude vytvorený nenávratný stav, e) či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a na nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a f) či sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

13. Vychádzajúc z ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, podľa ktorého neodkladné opatrenie môže súd

nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená,
odvolací súd, posudzujúc právne pomery strán a ich relevanciu v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), dospel k záveru, že súd prvej inštancie objektívne posúdil obsah návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia podaného v priebehu sporu o určenie neplatnosti zmluvy o zrušení
vecného bremena zo dňa 22.2.2023.

14. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu v preskúmavanom uznesení správne vyhodnotil
splnenie všetkých základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, s prihliadnutím
na reálne okolnosti posudzovaného právneho vzťahu a účinky požadovanej procesnej ochrany v
právnej sfére všetkých dotknutých subjektov a adekvátne uzavrel, že rozhodujúce skutočnosti tvrdené

žalobcami o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia žalobcovia náležitým spôsobom osvedčili, čo
z kvalitatívneho hľadiska nepochybne nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle §
185 a nasl. CSP. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je totiž potrebné, aby
boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva

bezprostredne hroziacej ujmy. Inými slovami z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana postačuje, že nejde o nárok očividne vylúčený.

15. V posudzovanom prípade je z obsahu spisu a z listinných dôkazov predložených žalobcami zrejmé
splnenie oboch vyššie uvedených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s §

325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, podľa ktorého neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo aby
niečo znášala, a to za stavu, ak je v tomto štádiu konania spornou otázka platnosti právneho úkonu
– zmluvy o zrušení vecného bremena doživotného užívania bytu v prospech žalobcov v 1. a 2. radea žalovanej v 1. rade, na čom nemôže nič zmeniť odvolacia námietka žalovanej v 2. rade, že zmluva
o zrušení vecného bremena zo dňa 22.2.2023 bola riadne uzavretá na základe platných generálnych
plnomocenstiev zo dňa 17.5.2013 a pokiaľ namietla záver súdu o splnení zákonných predpokladov pre

nariadenie neodkladného opatrenia bez ďalšieho všeobecným tvrdením, že nemá úmysel predmetné
nehnuteľnosti scudziť ani predať, ale naopak má oprávnený záujem ich využívať, keďže jej súčasný
byt v Bratislave je malý jednoizbový byt kúpený na hypotéku v roku 2022, ktorý nie je vhodný na
bývanie pre rodinu. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie v jeho úsudku, že z tvrdení
žalobcu, ako aj z listinných dôkazov žalobcom predložených, možno dospieť k záveru o potrebe upraviť

pomery strán sporu navrhnutým neodkladným opatrením do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Nariadením neodkladného opatrenia sa zabezpečí, aby žalobcovia mohli v začatom konaní riadne
pokračovať bez obavy, že exekúcia bude ohrozená, a aby žaloba podaná žalobcami splnila svoj účel.
Námietkami žalovanej o platnom zrušení vecného bremena doživotného užívania bytu v prospech
žalobcovv1.a2.radesabudesúdzaoberaťažprirozhodovanívovecisamejpotom,akovykonávoveci
potrebné dokazovanie, keďže smerujú k okolnostiam týkajúcim sa merita sporu (veci samej). Odvolací

súd poznamenáva, že týmto uznesením nie je prejudikované konečné rozhodnutie súdu vo veci samej.

16. V posudzovanom prípade ani odvolací súd nezistil, že by nariadením neodkladného opatrenia
žalovanej v 2. rade vznikla neprimeraná ujma, alebo že by došlo k neprípustnému zásahu do práv

a oprávnených záujmov žalovanej v 2. rade nad nevyhnutnú mieru, keďže v právnom vzťahu medzi
žalobcami a žalovanou v 2. rade nejde o úpravu vo svojich dôsledkoch konečnú, ale o úpravu
predbežnú. Žalovaná v 2. rade podľa názoru odvolacieho súdu aj z hľadiska proporcionality môže
znášať takéto dočasné obmedzenie. Na druhej strane ochrana žalovanej v 2. rade je daná (o.i.)
zodpovednosťou žalobcov za prípadnú vzniknutú ujmu (por. m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskejrepublikysp.zn.6Cdo/31/2012).Akbytotižneodkladnéopatreniezanikloalebobolozrušené
z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa
neodkladného opatrenia (žalobcov) bolo uspokojené, navrhovateľ neodkladného opatrenia (žalobcovia)
je (sú) povinný(í) nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikla (§ 340 ods.
1 CSP), a to za predpokladu a/ vzniku ujmy (hmotnej alebo nehmotnej škody, ktorá vznikla strane

sporu alebo aj tretej osobe), b/ existencie príčinnej súvislosti medzi touto ujmou a procesnými účinkami
neodkladného opatrenia pri dobrovoľnom alebo nútenom výkone jeho obsahu a c/ zánik alebo zrušenie
neodkladného opatrenia, pričom návrhu vo veci samej sa nevyhovelo alebo právo navrhovateľa nebolo
uspokojené mimosúdne, t.j. bez ohľadu na zavinenie, nakoľko navrhovateľ neodkladného opatrenia
zodpovedá za výsledok.

17. Pretože odvolací súd je v zmysle § 329 ods. 2 CSP oprávnený posudzovať právne pomery strán a ich
relevanciu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, vecnú správnosť napadnutého uznesenia sa
žalovanej v 2. rade nepodarilo spochybniť ani ostatnými odvolacími námietkami založenými na tvrdení,
že žalobca v 2. rade Peter Hajnali (brat) dlhodobo zasahuje do jej vlastníckeho práva, pričom už v

roku 2022 vyvíjal psychický a právny nátlak, aby získal podiel na predmetných nehnuteľnostiach, a to
prostredníctvom právnika a hrozieb súdneho sporu a cieľom žalobcu v 2. rade je systematicky konať v
neprospech žalovanej v 2. rade a obohacovať sa na jej účet, ako i že je vylúčené, aby u žalobcu v 1. rade
(otca) hrozila bezprostredná vážna ujma na zdraví alebo právach, lebo žalobca v 1. rade nie je odkázaný
na žiadnu opateru ani asistenciu, nemá zdravotnú dokumentáciu preukazujúcu potrebu opatrovateľky,

keďže žalobcovia predložili v spore dôkazy preukazujúce opak.

18. Možno dodať, že neodkladné opatrenie bolo nariadené preskúmavaným uznesením v rámci konania
vo veci samej a na jeho trvanie sa vzťahuje úprava § 333 CSP, ktorá ukladá súdu aj bez návrhu
meritórnym rozhodnutím, ktorým súd žalobu odmieta alebo zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej

zastavuje, zároveň aj zrušiť nariadené neodkladné opatrenia. Naviac, z obsahu súdneho spisu je zrejmé,
že žalovaná v 2. rade doručila súdu prvej inštancie návrh na zmenu/zrušenie neodkladného opatrenia,
o ktorom návrhu súd prvej inštancie doposiaľ nerozhodol.

19. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalovanej

v 2. rade nie sú spôsobilé zmeniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Poukazom na tieto dôvody
odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

20. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu

koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).