Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 18CoEk/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309203070
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1309203070.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov senátu
JUDr. Paulíny Pacherovej a JUDr. Renáty Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: SOMO spol. s r.o.,
so sídlom Stará Vajnorská 3060/39, 831 04 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 17 328 519,
zast. AK Herceg, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava – mestská časť
Ružinov, IČO: 35 890 240, proti povinnému: Strojárne potravinárskeho priemyslu a.s., so sídlom Stará

Vajnorská 4, 831 04 Bratislava, IČO: 31 393 446, zast. G. Lehnert, s.r.o., so sídlom Budova ORBIS,
Rajská 7, 811 08 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 347 762, pre peňažné plnenie vo výške
13.715,03 Eur istiny s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ingrom, so sídlom
ExekútorskéhoúraduWolkrova4,85101Bratislava(pôvodneJUDr.JánFázik,sosídlomExekútorského
úradu Matejkova 13, 841 05 Bratislava), o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava III č. k. 48Er 370/2009-249 zo dňa 21.03.2018, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 48Er 370/2009-249 zo dňa
21.03.2018 v časti výroku, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená, p o t v r d z u j e.

II. Výrok, ktorým bol povinnému voči oprávnenému priznaný plný nárok na náhradu trov exekučného
konania m e n í tak, že oprávnenému ani povinnému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „exekučný súd“), konajúci osobou sudcu podľa
§ 57 ods. 1 písm. g) zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej tiež „EP“) A) vyhlásil exekúciu
za neprípustnú a túto zastavil, keďže Povinným uvádzané skutočnosti, o ktoré opieral svoj návrh na
zastavenieexekúcievyhodnotilakodôvodné,B)Povinnémuakoúspešnémuúčastníkovikonaniapriznal
voči Oprávnenému nárok na plnú náhradu trov exekučného konania podľa § 256 ods. 1 zákona NR SR

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej tiež „CSP“).

1.1 V odôvodnení uznesenia exekučný súd uviedol, že vo veci opätovne rozhodol, po zrušení jeho
predchádzajúceho uznesenia č.k. 48Er/370/2009-226 zo dňa 02.09.2014 rozhodnutím Krajského súdu
v Bratislave č.k. 21CoE/117/2015-238 zo dňa 30.06.2015, ktorý exekučnému súdu uložil dôsledne
sa zaoberať exekučným titulom a posúdiť spôsobilosť vymáhanej istiny na započítanie. Odvolací súd

poukázal na dôkazné bremeno Povinného ohľadne preukázania nespornosti jeho vzájomnej pohľadávky
voči Oprávnenému, o ktorej v čase rozhodnutia odvolacieho súdu nebolo právoplatne rozhodnuté
a jej existenciu Oprávnený popieral. V súvislosti so zistením a ustálením skutkového stavu ďalej
exekučnému súdu uložil doplniť dokazovanie zistením stavu konania Okresného súdu Bratislava IV
sp.zn. 10Cb/579/1997 a Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 37Cb/128/1997 a zistením skutočnosti,
ako sa súdy vysporiadali s obranou Povinného smerujúcou k započítaniu, spôsobilosťou pohľadávky

Povinného na započítanie, stretom pohľadávok v priebehu konania s dôsledkom zániku pohľadávky
Oprávneného, keďže zaniknutú pohľadávku nemožno vymáhať.1.2. Exekučný súd vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že v čase začatia exekučného konania
(dňa 27.04.2009) mu bol na nútené vymoženie predložený rozsudok Okresného súdu Bratislava III

č.k. 37Cb/128/1997-242 zo dňa 07.11.2007, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.
4Cob/22/2008-282 zo dňa 10.02.2009, právoplatný dňa 17.03.2009 a vykonateľný dňa 21.03.2009,
ktorým bol Povinný (v postavení žalovaného) zaviazaný zaplatiť Oprávnenému (v postavení žalobcu)
sumu 413.178,97 Sk spolu s úrokom z omeškania, vo výške 1,0% denne zo sumy 39.200,- Sk odo dňa
11.07.1995 až do zaplatenia, vo výške 0,1% denne zo sumy 54.375,- Sk odo dňa 06.06.1995 až do

zaplatenia, vo výške 0,1% denne zo sumy 18.575,- Sk odo dňa 11.07.1995 až do zaplatenia a trovy
konania vo výške 89.108,- Sk (ďalej tiež „Exekučný titul“).
1.2.1. V priebehu exekúcie bol Exekučný titul napadnutý mimoriadnym dovolaním generálneho
prokurátora, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením č.k. 6MObdo/5/2009 dňa 26.11.2009 tak, že
Exekučný titul v napadnutej časti úrokov z omeškania (t.j. v príslušenstve istiny 0,1% a 1% denne) zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Exekučne vymáhateľnou pohľadávkou Oprávneného

tak zostala istina, vo vzťahu ku ktorej zostal Exekučný titul nedotknutý.
1.2.2. O zrušenej časti príslušenstva Okresný súd Bratislava III opätovne rozhodol rozsudkom č.k.
37Cb/128/97-384 zo dňa 15.11.2010 tak, že Povinného (v postavení žalovaného) zaviazal zaplatiť
Oprávnenému (v postavení žalobcu) z neuhradenej časti istiny úrok z omeškania vo výške 19%
ročne a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Rozhodnutie potvrdil Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k.

2Cob/3/2011-515.
1.2.2.1. Na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Najvyšší súdu SR uznesením č.k.
5MObdo/5/2012 zo dňa 19.08.2013, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/3/2011-515 z
08.11.2011, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zrušil a vec vrátil prvoinštančnému
súdunaďalšiekonanie.Dovolacísúdobomstupňomsúdovvytkolnedostatokriadnehovysporiadaniasa

so započítacou námietkou žalovaného a konštatoval, že okresný súd sa touto námietkou mal zaoberať
tak, ako by sa zaoberal aj s námietkou zaplatenia dlhu. Mal posúdiť výšku a existenciu pohľadávky,
ktorá bola uvedeným započítacím úkonom započítaná proti pohľadávke, o ktorej súd prvej inštancie
rozhodoval, vyriešiť otázku, či medzi účastníkmi došlo k účinnému započítaniu vzájomných pohľadávok,
a tým aj k zániku práva tvoriaceho predmet konania. Uviedol, že je potrebné, aby okresný súd zistil, či

pohľadávka žalovaného je spôsobilou pohľadávkou na započítanie a či v priebehu konania došlo k ich
stretu s účinkom zániku uplatnenej pohľadávky, pretože takto zaniknutú pohľadávku nemožno priznať.
1.2.3. Po zrušení rozsudku 37Cb/128/1997-384, v spojení s uznesením č.k. 2Cob/3/2011-515, sa
sporové konanie na okresnom súde (pozn. odvolacieho súdu: v zostávajúcej časti úrokov z omeškania)
ďalej viedlo pod novou sp.zn. 26Cb/86/2013, v ktorom Okresný súd Bratislava III rozhodol rozsudkom

č.k. 26Cb/86/2013-60 zo dňa 01.06.2015 tak, že žalobu zamietol. V dôvodoch rozhodnutia uviedol,
že žalovaný si podaním zo dňa 06.05.2009 započítal svoju vzájomnú pohľadávku, ktorá mu vznikla z
titulu náhrady škody spôsobenej porušením zmluvného záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o poskytovaní
služieb (výkon strážnej činnosti objektov) uzavretej dňa 31.01.1994, v znení Dodatkov. Výšku náhrady
škody si žalovaný (v exekučnom konaní Povinný) proti žalobcovi (v exekučnom konaní Oprávnený)

uplatnil žalobou na Okresnom súde Bratislava IV, v konaní vedenom pod sp.zn. 10Cb/579/1997, ktoré
v čase rozhodovania exekučného súdu nebolo právoplatne skončené.
1.2.3.1. Oprávnenosť nároku Povinného (v postavení žalovaného) na náhradu škody súd v konaní sp.zn.
26Cb/86/2013 posudzoval podľa § 379 zákona FZ ČaSFR č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej
tiež „ObchZ“), podľa ktorého je zodpovednosť objektívnou a úlohou súdu je zaoberať sa výškou náhrady

škody.VýškuuplatnenejškodymalsúdzapreukázanúznaleckýmposudkomvypracovanýmSlovenskou
technickou univerzitou v Bratislave v konaní Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 10Cb/579/1997.
Ustálil, že pohľadávka žalovaného (v exekučnom konaní Povinného) na náhradu škody sa stala splatnou
dňom 20.04.1995. Započítacím prejavom zo dňa 06.05.2009 si žalovaný započítal svoju pohľadávku vo
výške 680.054,- Sk na splatné pohľadávky žalobcu (oprávneného), ktoré zápočtom zanikli. Rozsudok

napadnutý žalobcom (oprávneným) v žalobu zamietajúcej časti a žalovaným (povinným) v časti trov
konania bol vo veci samej potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 Cob/250/2015-95
zo dňa 29.06.2016 a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania zmenený tak, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.
1.3. Exekučný súd pri posudzovaní započítacieho prejavu Povinného a jeho dopadu na exekučné

konanie poukázal na to, že v zmysle pokynu odvolacieho súdu uloženého v uznesení č.k.
21CoE/117/2015-238 zo dňa 30.06.2015 zistil, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod
sp.zn. 10Cb/79/1997 nebolo právoplatne rozhodnuté, a nachádzalo sa v štádiu odvolacieho konania
vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 3Cob 1/2017.1.4. Exekučný súd mal preukázané, že Povinný si jednostranným zápočtom zo dňa 06.05.2009
započítal pohľadávku z titulu náhrady škody v sume 684.054,- SK (22.706,43 Eur) proti exekučne

vymáhanej pohľadávke Oprávneného vo výške 13.715,03 Eur s príslušenstvom. Na základe zisteného
skutkového stavu a rozhodnutí súvisiacich s prebiehajúcim exekučným konaním (uvedených v
dôvodoch rozhodnutia podrobnou chronológiou rozhodovacej činnosti súdov), mal exekučný súd
preukázanú platnosť jednostranného zápočtu Povinného vyvolávajúcu sledovaný právny následok
- zánik započítavaných pohľadávok Oprávneného vrátane pohľadávok, ktoré sú predmetom tohto

exekučného konania. Na uvedenom základe exekučný súd dospel k záveru, že exekúciu je potrebné
zastaviť, nakoľko v dôsledku účinného započítacieho prejavu Povinného vymáhaný nárok Oprávneného
v celom rozsahu zanikol (v zmysle § 580 zákona NZ ČSR č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník /ďalej
tiež „OZ“/ a § 358 ObchZ).

2. Uznesenie exekučného súdu, prostredníctvom právneho zástupcu, napadol, v zákonnej lehote,

v celom rozsahu Oprávnený odvolaním. Namietal, že v čase rozhodovania exekučného súdu nebolo
o žalobe Povinného na náhradu škody (sp.zn. 10Cb/579/1997) ešte právoplatne rozhodnuté. Napadnuté
uznesenie označil za predčasné. Podľa odvolateľa Povinný (žalobca) v čase vyhlásenia rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/579/1997-574 zo dňa 23.06.2016, ani v čase vyjadrenia
sa k odvolaniu Oprávneného (žalovaného) nepreukázal dôvodnosť započítania a zánik časti svojej

pohľadávky započítacím prejavom zo dňa 06.05.2009 ani netvrdil.

2.1. Odvolateľ sa nestotožnil ani s vecnou správnosťou II. výroku o trovách konania. S poukazom na § 47
ods. 3, § 200 ods. 5, § 243h ods. 1 EP, v znení účinnom do 31.03.2017 namietal, že Povinnému nesvedčí
náhrada trov konania, keďže k zániku vymáhanej pohľadávky zápočtom (doručeným Oprávnenému

07.05.2009) došlo až po udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Nedôvodnosť nároku na náhradu
trov, podľa odvolateľa vyplýva aj zo skutočnosti, že Povinný nebol úspešný v konaní o námietkach proti
exekúcii, ktorým súd nevyhovel. V odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Povinný, prostredníctvom právneho zástupcu, vo vyjadrení k odvolaniu Oprávneného uviedol, že
pri nahliadaní do súdneho spisu zistil, že Oprávnený odvolanie podal prostredníctvom advokátskej
kancelárie Mgr. Lukáš Szabó, s.r.o., ktorá podľa jeho názoru nebola splnomocnená na podanie
odvolania. Odvolanie považoval za podané neoprávnenou osobou.
3.1. K tvrdeniu odvolateľa o predčasnosti napadnutého rozhodnutia Povinný uviedol, že Oprávnený

(v procesnom postavení žalovaného) v sporovom konaní nenamietal čiastočný zánik pohľadávky
Povinného (v procesnom postavení žalobcu), teda táto skutočnosť nebola predmetom dokazovania a
súdy nemali dôvod sa ňou v konaní zaoberať. Mal za to, že je irelevantné, že Okresný súd Bratislava IV
užprávoplatnýmrozsudkomč.k.10Cb/579/199-574zodňa23.06.2016vspojenísrozsudkomKrajského
súdu v Bratislave č.k. 3Cob/1/2017-620 zo dňa 20.03.2019 priznal Povinnému celú dlžnú pohľadávku

bez toho, aby prihliadal na započítací úkon Povinného. Nečinnosť Oprávneného pri uplatnení obrany
v danom konaní nemožno pripísať na ťarchu Povinného. Je zrejmé, že ak by si na základe rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/579/199-574 zo dňa 23.06.2016, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/1/2017-620 zo dňa 20.03.2019, exekučne uplatnil celú priznanú
pohľadávku (t.j. aj v časti, ktorá zanikla započítaním), Oprávnený (už v právnom postavení povinného)

by mohol podať návrh na zastavenie exekúcie pre skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti časti
exekučného titulu (v zmysle § 61k ods. 1 písm. d), ods. 2, v spojení s § 61e EP. Vyhlásil, že proti
Oprávnenému si neuplatňuje a ani neuplatní pohľadávku, ktorú mu priznal Okresný súd Bratislava
IV rozsudkom č.k. 10Cb/579/199-574 zo dňa 23.06.2016, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave č.k. 3Cob/1/2017-620 zo dňa 20.03.2019, v časti pohľadávky zaniknutej započítaním dňa

06.05.2009.
3.2. Povinný tiež poukázal na to, že z rozsudku č.k. 26Cb/86/2013-60, v spojení s potvrdzujúcim
rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 3Cob/250/2015-95, vyplýva platnosť započítacieho prejavu a vznik
s ním spojených právnych účinkov. Exekučne vymáhaná pohľadávka Oprávneného dôsledkom zápočtu
v celom rozsahu zanikla, a preto ju nie je možné exekučne vymáhať.

3.3. K odvolacej námietke Oprávneného o neexistencii nároku Povinnému na náhradu trov konania
uviedol, že zastavenie exekúcie zavinil Oprávnený (§ 256 ods. 1 CSP, v spojení s § 9a ods. 1 EP, § 203
ods. 1, § 243h ods. 1 EP, v znení účinnom do 31.03.2017). Ustanovenie § 47 ods. 3 EP, v znení účinnom
do 31.03.2017, na ktoré poukázal Oprávnený, sa na konanie v tejto veci nevzťahuje. Oprávnený, hoci sibol vedomý existencie vzájomnej pohľadávky Povinného, podal návrh na začatie exekúcie. K zastaveniu
exekúcie došlo pre jej neprípustnosť po zániku vymáhanej pohľadávky, na základe čoho exekučný súd
považoval návrh Povinného na zastavenie exekúcie za dôvodný. Tento stav veci nemôže byť na ťarchu

Povinného a je spravodlivé požadovať, aby trovy takejto exekúcie znášal v celom rozsahu Oprávnený.
Navrhol, aby odvolací súd odvolanie Oprávneného odmietol ako podané neoprávnenou osobou podľa
§ 386 písm. b) CSP, alebo aby napadnuté uznesenie potvrdil a zaviazal Oprávneného na náhradu trov
odvolacieho konania.
3.4. Podaním zo dňa 05.11.2020, označeným ako „Doplnenie vyjadrenia sp.zn. 48Er/370/2009“,

ktoré odvolací súd hodnotí ako podanie spĺňajúce podmienky prípustnej novoty v odvolacom konaní
podľa § 366 ods. písm. d) CSP, Povinný oznámil, že rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k.
3Cob/1/2017-620 zo dňa 20.03.2019, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava III
č.k. 10Cb/579/199-574 zo dňa 23.06.2016 (v právnej veci Strojárne potravinárskeho priemyslu, a.s. c/
a SOMO, spol. s r.o.) bolo zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obdo/93/2019 zo dňa
27.11.2019. Dovolací súd v dôvodoch uznesenia č.k. 3Obdo/93/2019 uviedol, že súdy nižšej inštancie

nepremietli do svojich rozhodnutí započítací úkon žalobcu (Povinného) zo dňa 06.05.2009, čo malo za
následok nepreskúmateľnosť rozhodnutí súdov nižšej inštancie, nakoľko nedávajú odpoveď na pre spor
rozhodujúcu otázku, v akej výške ku dňu ich rozhodovania (§ 217 ods. 1 CSP, resp. § 154 ods. 1 OSP,
účinného do 30.06.2016) existovala pohľadávka žalobcu (Povinného). Navrhoval, aby sa Krajský súd
v Bratislave v ďalšom konaní vysporiadal s otázkou výšky žalovaného nároku vzhľadom na započítací

úkon žalobcu zo dňa 06.05.2009, ktorým zanikla časť žalobou uplatňovanej pohľadávky.
3.4.1. Povinný zdôraznil, že dovolací súd uložil odvolaciemu súdu povinnosť vysporiadať sa už len s
otázkou výšky pohľadávky žalobcu (Povinného) ku dňu jeho rozhodovania, a to s ohľadom na jeho
započítací úkon zo dňa 06.05.2009. Ďalej poukázal na to, že po vydaní zrušujúceho rozhodnutia
dovolacieho súdu sp.zn. 3Obdo/93/2019, Krajský súd v Bratislave následne v odvolacom konaní schválil

súdny zmier uznesením č.k. 3Cob/37/2020-729 zo dňa 02.09.2020, tak, že Oprávnený (v konaní
sp.zn. 3Cob/37/2020 žalovaný) sa zaviazal zaplatiť Povinnému (v konaní sp.zn. 3Cob/37/2020 žalobca)
zostatok pohľadávky, ktorá v dôsledku započítacieho úkonu Povinného nezanikla, a to do 30 dní od
právoplatnosti vyššie uvedeného uznesenia. Tento zostatok (zostávajúca časť pohľadávky) predstavuje
sumu 9.973,13 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 23% ročne zo sumy 376,58 EUR od

11.02.1998 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 23% ročne zo sumy 879,48 EUR od
11.03.1998 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 8.717,07 EUR od
05.05.2009 do zaplatenia.
3.4.2. Povinný zotrval na tvrdení, že z uvedených rozhodnutí Okresného súdu Bratislava III č.k.
26Cb/86/2013-60 zo dňa 01.06.2015, v znení opravného uznesenia č.k. 26Cb/86/2013-69 zo dňa

07.07.2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/250/2015-95 zo dňa
29.06.2016, ako aj z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/37/2020-729 zo dňa 02.09.2020
zjavne vyplýva, že exekučne vymáhaná pohľadávka Oprávneného v dôsledku započítacieho úkonu
Povinného zo dňa 06.05.2009, v celom rozsahu zanikla a preto ju nie je možné exekučne vymáhať.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 48Er/370/2009-249

zo dňa 21.03.2018, ako vecne správne potvrdil a zaviazal Oprávneného na náhradu trov odvolacieho
konania.
4. Odvolanie podané oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu sudcu vydanému v exekučnom
konaní (v právnom režime CSP), voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 58 ods. 5 EP, v znení účinnom
do 31.03.2017).

5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu
spisu a napadnutého uznesenia, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie Oprávneného nie je dôvodné.

6. Podľa § 243h,veta prvá EP, ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len
v platnom znení).

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože

je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1MCdo/11/2008 zo
dňa 26.05.2010 uvádza, že započítanie je spôsobom zániku vzájomných a vzájomne sa kryjúcich
pohľadávok veriteľa a dlžníka, pričom k zániku dochádza v okamihu, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie a sú splnené všetky zákonné podmienky. Podmienkou započítania je, že ide o dva
záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej
pohľadávky a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky
musiabyťspôsobilénazapočítanie.Kzapočítaniunedochádzaautomaticky,lenčosapohľadávkystretli.
Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav

adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje
na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje
súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli.

8. Z obsahu spisu exekučného súdu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 28.04.2009 doručením

návrhu súdnemu exekútorovi na vymoženie peňažného plnenia z Exekučného titulu vykonateľného dňa
21.03.2009.

8.1. Po začatí exekučného konania bol Exekučný titul, na základe mimoriadneho dovolania
generálneho prokurátora, čiastočne zrušený uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 5MObdo/5/2012 zo

dňa 19.08.2013, a to v časti úrokov z omeškania.

8.1.1. Zánik Exekučného titulu v časti príslušenstva pohľadávky (úroku z omeškania) viedol k
čiastočnému zastaveniu exekučného konania uznesením č.k. 48Er/370/2009-110 zo dňa 12.02.2010
v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 18CoE/328/2011-198 zo dňa

26.02.2012. Exekúcia tak bola ďalej vedená na vymoženie istiny 13.715,03 Eur, trov právneho
zastúpenia Oprávneného v titulovom (základnom) konaní, trov exekučného konania a trov exekúcie
súdneho exekútora.

8.2. Exekučný súd pri posúdení návrhu Povinného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/

EP skúmal dôvodnosť tvrdenia Povinného o zániku jeho povinnosti z Exekučného titulu započítaním,
t.j. zánik celej exekučnej vymáhanej pohľadávky Oprávneného, ku ktorému malo dôjsť jednostranným
zápočtom.

8.2.1. Z obsahu jednostranného právneho úkonu Povinného zo dňa 06.05.2009 (č.l. 29/33), doručeného

Oprávnenému dňa 07.05.2009 vyplýva, že Povinný si započítal svoju pohľadávku z titulu náhrady
škody v sume 22.706,43 Eur (684 054 SK) proti pohľadávkam Oprávneného vo výške 13.715,03 Eur s
príslušenstvom, ktorých vymoženie v rozsahu sumy 13.715,03 Eur je predmetom exekučného konania.

8.2.2. Výšku náhrady škody (vzniknutej porušením záväzku zo Zmluvy o poskytovaní služieb zo

dňa 31.01.1994, v znení Dodatkov), ktorej právnu dôvodnosť Oprávnený sporoval, si Povinný
uplatnil žalobou na Okresnom súde Bratislava IV. Konanie vedené pod sp.zn. 10Cb/579/1997
skočilo schválením zmieru v odvolacom konaní, a to uznesením Krajského súdu Bratislava, č.k.
3Cob/37/2020-729 zo dňa 02.09.2020 (č.l. 304/305), ktorým sa strany sporu dohodli na povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 9.973,13 Eur, predstavujúcej zostatok pohľadávky žalobcu po

vykonaní jednostranného zápočtu zo dňa 06.05.2009. Schváleným zmierom sa strany zároveň dohodli
na povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi popri istine aj príslušenstvo – úroky z omeškania vo výške
23% ročne zo súm 376,58 eur od 11.02.1998 do zaplatenia, 879,48 Eur od 11.03.1998 do zaplatenia, 9,25% úrokom z omeškania zo sumy 8.717,07 Eur od 05.05.2009 do zaplatenia, a to do 30 dní od
právoplatnosti uznesenia o chválení zmieru.

8.2.3. Z priebehu konania sp.zn. 10Cb/579/1997 a v ňom vydaných prvoinštančných, odvolacích ako
aj dovolacích rozhodnutí vyplýva, že súdy všetkých stupňov ustálili dôvodnosť nároku žalobcu na
náhraduškodyakoajúčinnosťzapočítaciehoprejavužalovaného.Nesprávnosťzáveruprvoinštančného
a odvolacieho súdu, konštatovaná dovolacím súdom, spočívala výlučne len vo výške žalobcovi
priznanej pohľadávky (peňažného plnenia), kde nebolo prihliadnuté na čiastočný zánik žalovanej

pohľadávky práve v dôsledku jednostranného zápočtu povinného (žalobcu). Uvedená nesprávnosť
právneho posúdenia vo výške pohľadávky žalobcu (Povinného v exekučnom konaní) na náhradu
škody bola stranami vyriešená dohodou vo forme citovaného súdneho zmieru, ktorou konanie vo veci
10Cb/579/1997 právoplatne skončilo.

8.3. Odvolací súd síce prisvedčil odvolacej argumentácii Oprávneného, že v čase rozhodovania súdu

prvej inštancie nebolo konanie vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 10Cb/579/1997
právoplatne skončené, keďže proti rozsudku č.k. 10Cb/579/1997-574 zo dňa 23.06.2016 bolo podané
odvolanie a spis sa v tom čase (od 03.01.2017) nachádzal na Krajskom súde v Bratislave, avšak táto
odvolacia námietka nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia a odvolací
súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú.

8.3.1. Ako totiž bez pochybností vyplýva z obsah spisu, Povinný v priebehu odvolacieho konania
poukázal na prípustné novoty v odvolacom konaní, týkajúce sa otázky podstatnej pre exekučné konanie,
ktorú v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bez svojej viny nemohol uplatniť, že dňa 20.03.2019
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 3Cob/1/2017-620 (č.l. 295) potvrdil rozsudok Okresného

súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/579/1997-574 zo dňa 23.06.2016. Najvyšší súd SR uznesením sp.zn.
3Obdo/93/2019 zo dňa 27.11.2019, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/1/2017-620 zo dňa
20.03.2019, zrušil a odvolaciemu súdu uložil vysporiadať sa v ďalšom konaní s výškou žalovaného
nároku s ohľadom na započítací úkon žalobcu (Povinného v exekučnom konaní) zo dňa 06.05.2009,
na základe ktorého časť žalobou uplatňovanej pohľadávky zanikla. Základ sporu – nárok na náhradu

škody, na žiadnom zo stupňov konajúcich sporových súdov spochybnený nebol, a tento bol ustálený
ako dôvodný.

8.3.2. Následne Krajský súd v Bratislave, v ďalšom konaní nasledujúcom po zrušujúcom rozhodnutí
dovolacieho sudu č.k. 3Obdo/93/2019, ako je uvedené vyššie, uznesením č.k. 3Cob/37/2020-729 zo

dňa 02.09.2020 schválil v konaní zmier.

8.3.3. Z obsahu schváleného zmieru, ako aj z rozhodnutia dovolacieho súdu sp.zn. 3Obdo/93/2019,
ktoré zmieru predchádzalo, mal odvolací súd jednoznačne preukázané, že pohľadávku Povinného
sporový súd uznal spôsobilou na započítanie. V priebehu konania došlo k stretu pohľadávok Povinného

a Oprávneného, a k ich účinnému započítaniu. Započítanie bolo vyhodnotené ako platné. Istina
pohľadávky Povinného voči pohľadávke Oprávneného predstavuje po započítaní sumu 9.973,13 Eur
s príslušenstvom. Z uvedeného je zrejmé, že pohľadávka Oprávneného v predmetnej exekučnej veci
zanikla v celom rozsahu.

8.4. Na základe takto zisteného skutkového stavu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so
správnosťou záverov exekučného súdu o zastavení exekúcie vyslovených v napadnutom uznesení.

9. Odvolací súd nevzhliadol dôvodnými ani odvolacie námietky Oprávneného, ktorými namieta
predčasnosť a neodôvodnenosť súvisiaceho výroku exekučného súdu o nároku Povinného na náhradu

trov konania, čo Oprávnený odvodzuje z ustanovení § 47 ods. 3 a § 200 ods. 5 EP, ktoré však upravujú
trovy exekúcie súdneho exekútora, teda odlišný procesný nárok (nárok exekútora na trovy exekúcie),
než akým je nárok na náhradu trov účastníkov konania, o ktorom rozhodoval súd prvej inštancie.

9.1. Odvolací súd poukazuje na to, že náhrada trov exekučného konania jeho účastníkov (t.j.

oprávneného a povinného), je v Exekučnom poriadku upravená len fragmentárne. Pre nedostatok
komplexnej úpravy trov konania v osobitnom zákone, ktorým je Exekučný poriadok, je v zmysle § 9a ods.
1 EP, v znení účinnom do 31.03.2017, potrebné na náhradu trov oprávneného a povinného aplikovať
ustanovenia § 252 a nasl. Civilného sporového poriadku. Exekučné konanie je konaním súdnym.Odvolací súd sa nestotožňuje a nepovažuje za právne relevantnú argumentáciu Oprávneného, že nárok
Povinného na náhradu trov konania je obmedzený len na úkon námietok proti exekúcii, ak sa námietkam
vyhovelo. Obmedzenie nároku Povinného na trovy konania len na úkon spojený s námietkami proti

exekúcii, by nesporne znamenal porušenie procesnej rovnosti účastníkov (strán sporu), čo je v súdnom
konaní neprípustné.

9.2. Nárok na náhradu trov súdneho konania sa spravuje zásadou procesného úspechu strany sporu
(účastníka konania) alebo procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 CSP).

9.2.1. Pri skúmaní otázky danosti právneho nároku niektorého z účastníkov exekučného konania
(povinného, či oprávneného) na náhradu trov konania sa preto odvolací súd zaoberal tým, či
Oprávnenému, alebo Povinnému možno prisudzovať procesné zavinenie za zastavenie exekúcie.

9.3. Z obsahu spisu je zrejmé, že exekučné konanie začalo 26.04.2009, teda krátko po vydaní

Exekučného titulu, opatreného doložkou vykonateľnosti dňom 21.03.2009. Exekučný titul predložený na
vykonanievexekúcieboltedavčasejejzačatiaspôsobilýmexekučnýmtitulom,keďžezákon(§41ods.1
EP, v znení účinnom do 31.03.2017) vyžadoval pre jeho exekvovateľnosť len podmienku vykonateľnosti,
ktorou predložený Exekučný titul disponoval.

9.3.1. Zároveň je v tejto súvislosti nutné zohľadniť tiež to, že v čase začatia exekučného konania
mal Oprávnený vedomosť o tom, že dňa 07.05.2009 mu Povinný písomne oznámil, že si voči jeho
pohľadávke jednostranne započítal svoju pohľadávku titulom náhrady škody. Priznania tejto pohľadávky
sa Povinný ako bolo uvedené vyššie, úspešne domáhal žalobou (sp.zn. 10Cb/579/1997) podanou dňa
21.02.1997 na Okresnom súde Bratislava IV.

9.3.2. Z uvedeného potom plynie, že škoda, ktorú spôsobil Oprávnený, a ktorej náhrady sa Povinný
dovolával ním iniciovaným súdnym konaním (sp.zn. 10Cb/579/1997), ako i Povinným vykonané
a Oprávnenému doručené započítanie predchádzajú vydaniu Exekučného titulu a začatiu jeho
exekučného vymáhania. Oprávnený tak vzhľadom na to, že bol od začiatku konania zastúpený

advokátom (čl. 11 ods. 3 základných princípov CSP), mal od iniciovania exekučného konania
vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní o náhradu škody a možnosti významnosti vplyvu
tohto konania na hodnotenie Povinným uskutočneného započítania. Z tohto pohľadu je možné
predpokladať, že Oprávnený zastúpený advokátom bol schopný predvídať výsledok exekučného
konania v dôsledku zániku pohľadávky započítaním a Povinný, ako vyplýva aj z chronológie

rozhodovacej činnosti súdov súvisiacej s Exekučným titulom, o ktorých sa odvolací súd už v dôvodoch
rozhodnutia zmienil, bol vo svojej obrane úspešný.

9.3.3. Odvolací súd tak dospel k záveru, že dôvodom hodným osobitného zreteľa v predmetnej veci
je to, že napriek zákonom predpokladanému splneniu podmienok pre iniciovanie Exekučného titulu

(vykonateľný exekučný titul), Oprávnený po uplynutí jedného mesiaca inicioval začatie exekučného
konania, hoci mal vedomosť o existencii úkonu započítania pohľadávky Povinného voči jeho osobe na
náhradu škody. Túto vedomosť umocňuje právne zastúpenie advokátom v tomto exekučnom konaní,
ktorý z pozície úloh, ktoré advokácia plní, nemôže ignorovať procesný postup protistrany svojho klienta
s možným následkom jeho majetkového postihu. Povinný bol od podania námietok vo svojich tvrdeniach

o zániku pohľadávky Oprávneného započítaním, konzistentný a jeho obrana bola v konečnom dôsledku
Oprávneným i akceptovaná formou súdneho zmieru.

9.3.3.1. Záverom je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ Oprávnený na základe predloženého Exekučného
titulu očakával poskytnutie súdnej ochrany (ktorej poslednou fázou je exekučné konanie) včítane

nároku na náhradu trov exekučného konania, potom je za uvedených skutkových okolností legitímne
poskytnúťrovnakýstupeňsúdnejochranyajPovinnému,ktoréhonároknanáhraduškodymájudikovanú
a exekučne vymáhateľnú formu, ktorá je vyjadrená jeho nárokom na náhradu trov exekučného konania,
titulom posúdenia procesného zavinenia na zastavení exekúcie (vyššie spomínaný súdny zmier).

9.3.4. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd, opierajúc sa o ustanovenie § 388 cez ustanovenie § 234
ods. 2 CSP rozhodnutie exekučného súdu o nároku na náhradu trov exekučného konania zmenil tak,
že podľa § 257 CSP výnimočne náhradu trov konania ani jednému z účastníkov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447
písm. d/, e/ CSP).