Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100487
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100487.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: KEORLEN TRADE s.r.o., so sídlom Třída Maršála Malinovského č. 884, Sady,
686 01 Uherské Hradiště, Česká republika, IČO: 29 371 805, doručovacia adresa: I. Olbrachta 7585/34,
91101Trenčín,právnezastúpený:URBÁNI&Partnerss.r.o.,sosídlomSkuteckéhoč.17,97401Banská
Bystrica, ICO: 36 646 181, proti žalovanému: Pamiatkový úrad SR, so sídlom Cesta na Červený most 6,
814 06 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo: S-PUSR-003998/2024, číslo záznamu
Z-PUSR-038038/2024 z 9.5.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Pamiatkového úradu SR č. konania S-
PUSR-003998/2024, č. záznamu Z-PUSR-038038/2024 z 9. mája 2024 z r u š u j e a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Krajský pamiatkový úrad Trenčín (ďalej aj len „orgán verejnej správy prvého stupňa“ alebo „KPÚ

Trenčín“) ako vecne a miestne príslušný správny orgán na úseku ochrany pamiatkového fondu podľa
§ 9 ods. 5 a § 11 ods. 2 písm. i) zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len „Pamiatkový zákon“) uznal žalobcu za zodpovedného za iný správny
delikt na úseku ochrany pamiatkového fondu podľa § 43 ods. 1 v nadväznosti na § 42 ods. 1 písm. o)
Pamiatkového zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že ako vlastník národnej kultúrnej pamiatky
(ďalej aj len „NKP“) Liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach, zapísanej v Ústrednom
zozname pamiatkového fondu (ďalej aj len „ÚZPF“) pod č. 10856/1, súp. č. XXX, parc. č. 378,

k. ú. A. A., nevykonal opatrenia na nápravu uložené rozhodnutím vydaným podľa § 31 ods. 1 a 2
Pamiatkového zákona Pamiatkovým úradom SR (ďalej aj len „PÚ SR“) č. PUSR-2023/4224-51/38816/
NEM zo dňa 16.05.2023, právoplatným dňa 09.06.2023, konkrétne žalobca nedodržal nasledujúce
opatrenia: 1. Dôsledne a trvalo zabezpečiť predmetnú NKP pred vstupom nepovolaných osôb (napr.
strážnou službou). Termín realizácie: do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Predložiť KPÚ Trenčín návrh - projektovú dokumentáciu provizórneho alebo trvalého riešenia
zamedzenia prenikania atmosférických zrážok do predmetnej NKP cez poškodené strešné hydroizolácie

a nefunkčné zvody. Uvedenú dokumentáciu konzultovať v rozpracovanosti s KPÚ Trenčín. Termín
realizácie: do 3 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. 4. Zamedziť prenikaniu
atmosférických zrážok do predmetnej NKP cez trvalo otvorené okenné a dverné otvory na fasáde.
Jestvujúce okenné a dverné oceľové rámy bez zasklenia je možné zadebniť (napr. drevovláknitýmidoskami, prípadne iným obdobným materiálom). Spôsob realizácie je potrebné vopred konzultovať
s KPÚ Trenčín. Termín realizácie: do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. 5.
Bezpečne uskladniť v interiéri v súčasnosti vysadené interiérové dvere a drevopresklené drevené

výplne, vrátane výplní nachádzajúcich sa vo výťahovej šachte. Prípustné je aj deponovanie týchto
výplní mimo predmetnej NKP, pričom je nutné vopred oznámiť KPÚ Trenčín počet a miesto uskladnenia
týchto vyplní. Termín realizácie: do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Keďže žalobca uvedené
opatrenia na nápravu v stanovených termínoch nevykonal, naplnil skutkovú podstatu iného správneho
deliktu na úseku ochrany pamiatkového fondu podľa § 43 ods. 1 v nadväznosti na § 42 ods. 1 písm. o)

Pamiatkového zákona, podľa ktorého sa tohto iného správneho deliktu dopustí právnická osoba, ktorá
nevykoná nápravu uloženú krajským pamiatkovým úradom podľa § 31. Za tento správny delikt bola
žalobcovi uložená podľa § 43 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 42 ods. 1 písm. e) Pamiatkového
zákona pokuta vo výške 70 000,- eur.

2. Orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia poukázal na výpis z listu vlastníctva

č. XXXX pre okres Trenčín, obec A. A., k. ú. A. A. s tým, že žalobca je výlučným vlastníkom
Liečebného domu Machnáč, súp. č. 333, parc. č. 378, k. ú. A. A.. Predmetný liečebný dom je
národnou kultúrnou pamiatkou zapísanou v ÚZPF pod č. 10856/1. Žalobca nadobudol nehnuteľnosť
do výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04.11.2016 a správcom nehnuteľnosti je
Machnáč občianske združenie, so sídlom v Šteruská cesta 792/3, 922 03 Vrbové. Orgán verejnej

správy prvého stupňa poukázal na vykonaný štátny pamiatkový dohľad dňa 26.10.2022 a ďalej na to,
že rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu Trenčín č. KPUTN-2023/21776-7/23S/Pas zo dňa
03.01.2023 v spojení s rozhodnutím Pamiatkového úradu SR č. PUSR-2023/4224-51/38816/NEM
zo dňa 16.05.2023 (právoplatné 09.06.2023) boli žalobcovi uložené opatrenia podľa § 31 Pamiatkového
zákona. Ďalej orgán verejnej správy prvého stupňa poukázal na stanovenie termínu ohliadky NKP dňa

15.08.2023, ktorý bol zrušený z dôvodu zdravotných ťažkostí konateľa žalobcu. Poukázal aj na zistenia
z ohliadok exteriéru NKP, ktoré sa konali dňa 24.08.2023 a 25.09.2023 a na vyjadrenia žalobcu v konaní
o vyvodení zodpovednosti za správny delikt, na priebeh a zistenia z ústneho pojednávania konaného
dňa 31.10.2023 a na zistenia zo štátneho pamiatkového dohľadu dňa 10.11.2023.

3. Orgán verejnej správy prvého stupňa mal za preukázané, že žalobca nesplnil uložené
opatrenia. Uviedol, že opakované tvrdenia žalobcu o vykonaní opatrení neboli doložené akoukoľvek
fotodokumentáciou, pričom fotodokumentácia nebola ani súčasťou vyjadrenia zo dňa 27.11.2023
napriek tomu, že sa na ňu v texte odkazovalo. Orgán verejnej správy prvého stupňa poukázal
na fotodokumentáciu obstaranú v dňoch 24.08.2023, 25.09.2023, ako aj 10.11.2023. Konštatoval,

že napriek čiastočnej počiatočnej snahe žalobcu zabezpečiť NKP pred vstupom nepovolaných osôb,
realizované dočasné opatrenia (igelity v oknách, oplotenie), sa preukázateľne nezabránilo ďalšiemu
vykrádaniu a vandalizmu, ktorým bolo zničené množstvo autentického vnútorného zariadenia, čím došlo
k nenávratnému poškodeniu pamiatkových hodnôt predmetnej NKP. Túto skutočnosť podľa orgánu
verejnej správy prvého stupňa potvrdil aj žalobca vo svojich vyjadreniach (záznam z prejednania iného

správneho deliktu a vyjadrenie k záznamu zo štátneho dohľadu zo dňa 10.11.2023). Orgán verejnej
správy prvého stupňa ďalej poukázal na to, že ide o omisívny správny delikt, čo znamená, že účastník
sa zdržal konania, ku ktorému bol inak povinný, v tomto prípade na základe osobitného správneho aktu,
ktorým bolo rozhodnutie ukladajúce opatrenia na nápravu. Ďalej orgán verejnej správy prvého stupňa
poukázal na rozpätie sankcie za tento správny delikt od 300,- eur do 1 000 000,- eur s tým, že poukázal

aj na kritériá pre určenie konkrétnej výšky sankcie vymedzené v § 43 ods. 5 Pamiatkového zákona.
Uviedol, že s prihliadnutím na závažnosť konania je nutné prihliadať aj k požiadavke primeranosti pokuty
a na jej výchovný charakter v zmysle individuálnej a generálnej prevencie. Uviedol, že vzal do úvahy
aj tú skutočnosť, že žalobca bol pri kúpe nehnuteľnosti oboznámený so stavom a hodnotou NKP
a z jeho strany došlo k dlhodobému vážnemu zanedbaniu základnej ochrany NKP, čím došlo k naplneniu

skutkovej podstaty iného správneho deliktu. Prihliadol aj na to, že pokuta má na účastníka pôsobiť
predovšetkým v zmysle individuálnej a generálnej prevencie a pri nutnosti primeraného určenia výšky
pokuty považoval pokutu vo výške 70 000,- eur za sankciu primeranú okolnostiam prípadu a významným
pamiatkovým hodnotám predmetnej NKP.

4. Orgán verejnej správy prvého stupňa poukázal na to, že žalobca nadobudol nehnuteľnosť
od spoločnosti BianKa plus, s.r.o. v novembri 2016, kedy bolo voči pôvodnému vlastníkovi vedené
zo strany Krajského pamiatkového úradu Trenčín konanie o uložení pokuty za iný správny delikt
v zmysle § 43 ods. 1 a 42 ods. 1 písm. o) Pamiatkového zákona. Z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa04.11.2016 vyplýva, že spoločnosť BianKa plus, s.r.o. v tejto zmluve informovala žalobcu o zanedbanom
technickom stave predávanej nehnuteľnosti a žalobca prebral na seba povinnosť zabezpečenia
odstránenia nedostatkov viaznucich na odpredávanej nehnuteľnosti, a to minimálne v rozsahu určenom

rozhodnutím o opatreniach na nápravu. Bolo tiež poukázané na to, že žalobca v roku 2017 komunikoval
s krajským pamiatkovým úradom, zúčastnil sa štátneho dohľadu, požiadal o predbežné podmienky
obnovy a predložil aj odborný posudok stavebno-technického stavu a statický posudok. Bola realizovaná
lokálna oprava poškodenej strešnej izolácie a zabezpečené vstupy NKP, ktoré po niekoľkých dňoch
boli opäť otvorené. Rozhodnutím v zmysle § 31 ods. 1 Pamiatkového zákona boli uložené opatrenia

na nápravu a za nevykonanie opatrení bola žalobcovi v roku 2018 a v roku 2020 opakovane uložená
pokuta vo výške 20 000,- eur v zmysle § 43 ods. 1 v nadväznosti na § 42 ods. 1 písm. o) Pamiatkového
zákona. Ďalej orgán verejnej správy prvého stupňa poukázal na to, že žalobca nekomunikoval,
nepreberal písomnosti a nereagoval. V septembri roku 2020 Okresný súd Trenčín vydal uznesenie,
ktorým zakázal žalobcovi akokoľvek narábať s nehnuteľnosťou (na základe podnetu Ministerstva
kultúry SR s cieľom zabrániť ďalšej zmene vlastníka NKP). V decembri 2020 žalobca komunikoval

s KPU Trenčín a vyžiadal si k sprístupneniu agendu v tejto veci. Orgán verejnej správy prvého
stupňa poukázal aj na to, že správca a nájomca NKP - Machnáč občianske združenie podal žiadosť
o vyjadrenie k zámeru obnovy. Dňa 30.03.2021 bolo vydané rozhodnutie č. KPÚTN-2021/1837-9/24316/
Pas, ktorým bol s určenými podmienkami schválený nový funkčný zámer: DSS - zariadenie pre seniorov.
V rozhodnutí bolo konštatované, že v prípade, že realizácia funkčného zámeru domova dôchodcov a

sociálnych služieb bude podmieňovať také zásahy do objektu, ktoré sú v hrubom rozpore s ochranou
jeho pamiatkových hodnôt, bude potrebné tento zámer prehodnotiť. V marci 2021 správca zabezpečil
nehnuteľnosť pomocou mobilného oplotenia, ktoré ale nie je prekážkou pre vstup nepovolaných osôb
do objektu. Bola predložená aj architektonická štúdia a príslušná dokumentácia pamiatkového výskumu
a KPÚ Trenčín inicioval aj zasadnutie sekcie profánnej a meštianskej architektúry Pamiatkového

úradu SR. Dňa 07.07.2022 bola schválená záväzným stanoviskom podľa § 32 ods. 10 Pamiatkového
zákona (č. KPÚTN-2022/13141-3/55532/Pas) prepracovaná architektonická štúdia obnovy NKP: „DDS
Machnáč, architektonická štúdia, obnova objektu, REV 00-A, 03/2022“. Ďalším krokom malo byť
spracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie a jej predloženie na schválenie.

5. Ďalej orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že zohľadnil aj charakter a význam NKP.
Liečebný dom Machnáč bol postavený v rokoch 1930 až 1932 a autorom návrhu, v ktorom sa
v plnej miere uplatnili princípy a estetika funkcionalizmu, je akademický architekt B. C.. Stavba
bola svojho času jednou z najmodernejších budov v Československu. Ďalej orgán verejnej správy
popísal funkčné rozvrhnutie stavby a charakter použitých materiálov. Uviedol aj, že od 50. rokov

20. storočia prešiel objekt viacerými úpravami, koncom 90. rokov 20. storočia bola v celom objekte
vymenená kanalizácia, zvody dažďovej vody, časť sanity. Bola rekonštruovaná prístupová rampa
a ochodza. Konštatoval aj, že napriek čiastkovým funkčným úpravám si objekt zachoval pôvodnú
dispozíciu a je v odbornej literatúre hodnotený ako jedno z najpozoruhodnejších diel funkcionalistickej
architektúry postavených v rámci Československa. Dlhodobým zanedbávaním základnej údržby

zo strany súčasného ako aj predchádzajúcich vlastníkov sa národná kultúrna pamiatka nachádza
v zlom až havarijnom stave. Betónové pergoly na terasách sú deštruované, omietka je na celom
objekte poškodená zatekaním a poveternostnými vplyvmi, kovové okenné a dverné výplne sú
zhrdzavené, niektoré bez sklenených výplní, neplnia svoju funkciu. Bolo zničené, prípadne odcudzené,
množstvo pôvodného zariadenia. Dlhodobé intenzívne prenikanie atmosferických vôd do objektu môže

spôsobiť vážne poškodenie zvislých aj vodorovných nosných konštrukcií. Poškodzovanie pamiatkových
hodnôt trvá podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa počas celého obdobia, kedy je NKP vo
vlastníctve žalobcu, teda od novembra 2016 decembra 2023. Liečebný dom Machnáč v Trenčianskych
Tepliciach je v odbornej literatúre hodnotený ako jedno z najpozoruhodnejších diel funkcionalistickej
architektúry postavených v rámci Československa. V roku 1969 bol zaradený do prvého súpisu pamiatok

na Slovensku, NKP je od roku 1995 a táto výnimočná stavba bola zaradená do prestížnej svetovej
publikácie Phaidon of World Architecture.

6. Žalobca podal voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím číslo konania: S-PUSR-003998/2024, číslo záznamu: Z-PUSR-038038/2024

zo dňa 09.05.2023 podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny poriadok“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.7. Žalovaný uviedol, že nie sú dôvodné odvolacie námietky, v ktorých žalobca namietal šikanózne,
neobjektívne alebo dokonca účelové konanie prvostupňového orgánu verejnej správy. Žalovaný
sumarizoval kroky, ktoré mali slúžiť na demonštráciu konzistentného prístupu orgánu verejnej správy

prvého stupňa k žalobcovi ako aj k jeho právnym predchodcom, ktoré mali za cieľ výlučne ochranu
a zachovanie predmetnej NKP. Poukázal na to, že v roku 2013 bolo vydané rozhodnutie podľa § 31
ods. 1 Pamiatkového zákona, na základe čoho bola v roku 2014 realizovaná nová izolácia strechy
nad ubytovacím krídlom. Bezodkladne potom ako bola v roku 2016 NKP prepísaná na nového vlastníka,
tak opäť bolo vydané rozhodnutie o opatreniach na nápravu podľa § 31 ods. 1 Pamiatkového zákona

a za nevykonanie týchto opatrení bola vtedajšiemu vlastníkovi uložená pokuta (spoločnosť BianKa plus,
s.r.o.). Konateľ žalobcu bol v tom čase prítomný ako svedok na ústnom prejednaní iného správneho
deliktu, teda podľa žalovaného musel mať vedomosť akú nehnuteľnosť a v akom stave nadobúda už
pred samotnou kúpou. Žalobca vlastní predmetnú NKP od decembra roku 2016 a v roku 2017 požiadal
o predbežné podmienky obnovy. Vzhľadom na výrazne narušený stav NKP Krajský pamiatkový úrad
Trenčín vydal v roku 2017 ďalšie rozhodnutie podľa § 31 ods. 1 Pamiatkového zákona a za nevykonanie

opatrení na nápravu následne v roku 2018 a 2020 uložil žalobcovi 2 pokuty, obidve vo výške 20 000,-
eur. Žalobca podľa žalovaného v rokoch 2018 až 2020 s Krajským pamiatkovým úradom Trenčín
nekomunikoval, nekontaktoval sa vo veci zámeru obnovy, nepreberal písomnosti a v prípade ich
prevzatia nereagoval. Opätovná komunikácia sa začala až na základe uznesenia Okresného súdu
Trenčín v roku 2020, ktorým bolo žalobcovi zakázané akokoľvek nakladať s NKP. Následne si žalobca

vyžiadal sprístupnenie všetkých spisov k NKP a požiadal o splátkový kalendár na jednu z pokút, čomu
bolo vyhovené.

8. Podľa žalovaného žalobca účelovo vôbec nereflektuje na vlastné konanie od nadobudnutia
predmetnej NKP. Až v roku 2021 nový nájomca resp. správca NKP požiadal Krajský pamiatkový úrad

TrenčínovydanierozhodnutiakzámeruobnovypredmetnejNKP,zabezpečilspracovaniedokumentácie
z architektonicko-historického výskumu a architektonickú štúdiu obnovy predmetnej NKP, ktorá bola
schválená už 07.07.2023. Krajský pamiatkový úrad Trenčín podľa žalovaného zohľadňoval deklarovanú
snahusprávcupripraviťobnovuNKPanezačalnovékonanieonáprave,ajkeďsastavNKPnezlepšoval.
K opatreniu č. 1 žalovaný uviedol, že mobilné oplotenie, napriek tomu, že je v zmysle Stavebného

zákona definované ako „úplné ohradenie“, v prípade predmetnej NKP jednoznačne neplní svoj účel,
aby ním bolo zabránené vniknutiu nepovolaných osôb do predmetnej NKP. Splnenie tohto opatrenia
musí byť vykladané s ohľadom na účel, pre ktorý bolo uložené a nie podľa definícií iného právneho
predpisu (Stavebný zákon), ktorý sleduje iné ciele ako zákon pamiatkový. Pokračujúce poškodzovanie
pamiatkovo cenného exteriéru aj interiéru NKP bolo preukázateľne zdokumentované počas miestnych

ohliadok aj štátnych pamiatkových dohľadov. Sám žalobca podľa žalovaného priznáva skutočnosť,
že NKP nie je dostatočne zabezpečená.

9. K opatreniam č. 2 a č. 3 žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu, že zabezpečuje „základnú ochranu“
NKP podľa § 27 Pamiatkového zákona sa nezakladá na skutočnosti a je v rozpore s Pamiatkovým

zákonom postavenou definíciu základnej ochrany kultúrnej pamiatky. Rovnako spochybňovanie
oprávnenosti požiadavky na projektovú dokumentáciu sanácie strechy nemá oporu v ustanoveniach
Pamiatkového zákona. Táto požiadavka prvostupňového orgánu bola nielen logická ale aj legitímna
a vyplývajúca z ustanovenia § 31 ods. 2 Pamiatkového zákona, preto neobstoja námietky o tom, že tieto
opatrenia sú nátlakové, protizákonné a protiústavné.

10. Pokiaľ žalobca opakovane namietal nesplnenie opatrení na nápravu z dôvodu neúspešnosti jeho
žiadosti v grantovom programe „Obnovme si svoj dom“ a ďalej, že mu nebola v roku 2021 poskytnutá
dotácia z Ministerstva kultúry SR z dôvodu, že jeho žiadosť nebola podporená zo strany Krajského
pamiatkového úradu Trenčín, tak žalovaný uviedol, že prípadná komplexná obnova NKP vzhľadom

na obrovský objem prác, jej stavebno-technický stav a potrebu zachovania autentických pamiatkových
hodnôt, bude finančne nesmierne náročná. Je podľa žalovaného ťažko predstaviteľné, že realizácia
takejto obnovy by mala závisieť od symbolického príspevku z dotačného programu, pričom žiadosť
žalobcu má smerovať len na prípravnú dokumentáciu a dotácia nie je nárokovateľná.

11. Samotný zoznam prioritných národných kultúrnych pamiatok Krajský pamiatkový úrad Trenčín
neeviduje, čo vyplýva z jeho vyjadrenia. Z priloženého hodnotiaceho hárku vyplýva, že súčasťou žiadosti
žalobcu nebolo vyjadrenie Krajského pamiatkového úradu Trenčín a dôvodom neposkytnutia žiadosti
bola primárne neúplnosť podanej žiadosti.12. K opatreniu č. 4 žalovaný uviedol, že prekrytie okien PVC fóliami nie je vzhľadom
na samotný charakter použitého materiálu možné pokladať za dostatočnú a najmä trvalú zábranu

proti atmosférickým zrážkam, čo sám potvrdzuje aj žalobca obsiahlym citovaním meteorologických
údajov.

13. K opatreniu č. 5 žalovaný uviedol, že toto opatrenie nebolo splnené, čo vyplýva aj zo štátneho
pamiatkového dohľadu dňa 10.11.2023, kedy bol stav dverných výplní zápisnične zdokumentovaný.

14. K doplneniu odvolania o 21 fotografií, ktoré mali preukazovať splnenie opatrení, žalovaný uviedol,
že tieto dokumentujú najmä odstraňovanie náletovej zelene, ktoré je nad rámec rozhodnutia o náprave
uložených opatrení a nie je predmetom správneho konania o inom správnom delikte. Taktiež vyplnenie
okenných otvorov igelitom, vylomené mreže a mobilné oplotenie nesvedčia o tom, že bol splnený účel
sledovanýrozhodnutímonáprave.Podľažalovanéhosanedástotožniťstvrdeniamižalobcu,ženiektoré

z opatrení uložených v rozhodnutí o náprave by boli preukázateľne splnené.

15. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v tomto prípade ide o zodpovednosť právnickej osoby
za správny delikt, ktorý sa riadi princípom objektívnej zodpovednosti a postačuje existencia samotného
protiprávneho stavu.

16. K výške uloženej pokuty žalovaný uviedol, že jej zdôvodnenie v prvostupňovom rozhodnutí (strana
8 až 9) považuje za dostatočné a primerané, práve s ohľadom na to čo uvádza aj odvolateľ, a to,
že ide o „niekoľkokrát reprodukovaný text o pamiatkových hodnotách objektu LD Machnáč“, kde bol
zohľadnený význam a charakter NKP ako aj doba trvania nezabezpečovania jej základnej ochrany

podľa § 27 Pamiatkového zákona. Podľa žalovaného pokuta bola uložená primerane v súlade s § 43
ods. 5 Pamiatkového zákona ako aj vzhľadom na aplikačnú prax jednotlivých krajských pamiatkových
úradov pri obdobne závažných prípadoch. Pokiaľ žalobca namietal, že nebolo vzaté do úvahy akú
hodnotu má NKP (210 876,46 eur, teda pokuta predstavuje 33,19 % jej hodnoty), tak žalovaný uviedol,
že žalobcom nebol predložený citovaný znalecký posudok z roku 2021, ktorý mal ohodnotiť predmetnú

NKP na uvedenú sumu, a teda nie je zrejmé, čo bolo brané za základ hodnoty v posudku a či boli
zohľadnené aj pamiatkové hodnoty predmetnej NKP. Žalovaný uviedol, že z informácií z úradnej činnosti
vyplýva, že predmetná NKP bola v roku 2020 v rámci predkupného práva ponúknutá Ministerstvu kultúry
SR za 1 500 000,- eur.

17. Pokiaľ žalobca namietal likvidačný charakter pokuty s tým, že ak dôjde k zrušeniu pokuty, tak sa
zaväzuje bezodkladne získať cudzie zdroje a investovať financie do uložených opatrení na nápravu,
žalovaný uviedol, že žalobca môže využiť § 43 ods. 7 Pamiatkového zákona, teda môže požiadať
o odklad platenia pokuty alebo o platenie pokuty v splátkach.

Správna žaloba - žalobné body

18. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a zrušenia
rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Alternatívne žalobca

navrhoval sankčnú moderáciu, a to aby správny súd znížil uloženú sankciu vo výške 70 000,- eur tak,
že žalobca je povinný zaplatiť sankciu v zníženej výške podľa úvahy súdu na spodnej hranici.

19. Žalobca v správnej žalobe namietal, že orgány verejnej správy pri ukladaní pokuty neprihliadli
dostatočným spôsobom na závažnosť konania, závažnosť nepriaznivých zmien kultúrnej pamiatky,

význam kultúrnej pamiatky, rozsah hroziacej škody alebo spôsobenej škody a nenáležite zistili skutkový
stav veci.

20. Žalobca poukázal na ustanovenie § 32 ods. 1 Správneho poriadku a v nej zakotvenú zásadu
materiálnej pravdy s tým, že žalovaný neprihliadol na argumenty prednesené v odvolaní a jeho doplnení,

nakoľko ak by na ne prihliadol, konštatoval by pozitívnejší vývoj splnenia opatrení ako za času
rozhodovania prvostupňového orgánu, čím nebol náležite zistený skutkový stav.21. Žalobca uvádzal, že ak v rozhodnutí bola uvedená argumentácia o predchádzajúcom vlastníkovi,
tak je to irelevantné pre posúdenie veci a nie je možné poukazovať na správanie inej osoby, ktorá bola
predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľností. Žalobca nadobudol nehnuteľnosť v už schátranom stave.

Pre rozhodnutie o uložení pokuty malo byť smerné, aby bola posúdená najmä závažnosť nepriaznivých
zmien kultúrnej pamiatky. Tým, že pamiatka sa žiadnym preukázateľným spôsobom zásadne nezmenila
ani nenarušila, tak podľa žalobcu nebol dôvod udeliť takú vysokú pokutu. Orgány verejnej správy sa
podľa žalobcu s touto otázkou nevysporiadali, neuviedli aké konkrétne zmeny v časovom vývoji nastali
a ak áno, tak akej závažnosti a aké následky znamenajú.

22. Žalobca poukazoval na to, že mu nebola poskytnutá dotácia a týmto sa podľa žalobcu žalovaný
nezaoberal. Žalobca namietal, že žalovaný má postupovať v zmysle procesných predpisov správneho
konania a podkladom pre rozhodnutia sú aj vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia
a pod. Ak v zmysle § 43 ods. 5 Pamiatkového zákona má krajský pamiatkový úrad prihliadať
aj na závažnosť konania, je nepopierateľné, že je potrebné skúmať aj komplexné správanie žalobcu.

Žalobca pritom preukázateľne vyvíjal činnosť k zlepšeniu situácie NKP a jej ochrany, a to napríklad
aj žiadaním dotácie a táto skutočnosť sa týka závažnosti konania, na čo žalovaný nereflektoval.

23. Pre určenie pokuty je nevyhnutným zákonným predpokladom určiť rozsah hroziacej
škody alebo spôsobenej škody. Z rozhodnutí nemožno tieto skutočnosti vyvodiť, pretože rozsahom

škody sa orgány verejnej správy oboch stupňov podľa žalobcu vôbec nezaoberali. Národná kultúrna
pamiatka je od nadobudnutia vlastníctva žalobcom v nemennom schátranom stave, preto vznik škody,
resp. hroziacej škody nemôže byť taký, aby vyvolal následok v podobe likvidačnej pokuty vo výške
70 000,- eur. To však nič nemení na veci, že vysporiadanie sa so škodou malo byť obsahom rozhodnutí.

24. Žalobca ďalej v správnej žalobe namietal, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a jemu
predchádzajúce administratívne konanie vníma ako šikanózne s cieľom jeho ekonomickej likvidácie,
pretože on koná v rámci svojich finančných možností a postupuje v intenciách schváleného
zámeru obnovy LD Machnáč. Žalobca poukázal na konanie o vyvlastnení LD Machnáč iniciované
Spoločnosťou B. C., na konania o inom správnom delikte, na údajnú snahu o pozbavenie osvedčenia

na architektonicko-historický výskumy Ing. arch. Németha, ktorý realizoval na objekte pamiatkový
výskumstým,žeideokoordináciuštátnychorgánov.Podľažalobcuideoprostredieplnéprávnejneistoty
v dôsledku čoho nemožno udržať záujem investorov o obnovu LD Machnáč. Podľa žalobcu dochádza
k poklesu atraktivity objektu pre zahraničného investora, ktorý je schopný a ochotný do ekonomicky
udržateľnej obnovy investovať oveľa väčší objem finančných prostriedkov než je bežná podpora v rámci

programu „Obnovme si svoj dom“. Žalobca pripustil chyby v komunikácii aj možnosť efektívnejšieho
konania z jeho strany v záujme aspoň základnej ochrany objektu, avšak uložená pokuta je podľa
žalobcu neprimeraná aj vzhľadom na jeho súčasné ekonomické podmienky, až likvidačná. Uviedol,
že jeho aktuálna finančná situácia je negatívna, čomu zodpovedá nulový hotovostný stav financií a stav
na jedinom bankovom účte je mínusový. Zodpovednosť za tento stav nesú najmä minulé úkony vo

vzťahu ku kultúrnej pamiatke, a to realizácia doterajších vykonaných opatrení a úhrady časti pokút.
Minulé pokuty sú uhrádzané z dôvodu nedostatku financií z vlastných príjmov fyzickou osobu, a to
majiteľom spoločnosti žalobcu.

25. Žalobca ďalej poukazoval na informácie sprístupnené Ministerstvom kultúry SR, a to odpoveď

na žiadosť o sprístupnenie informácií č. MK-3311/2024-461/1475 zo dňa 19.01.2024 a prílohy
tejto odpovede - hodnotiaci hárok k projektom predloženým v rámci systému dotácií Ministerstva
kultúry SR na rok 2021 podprogram 1.1 obnova kultúrnych pamiatok, obnova národnej kultúrnej
pamiatky - Liečebného domu Machnáč na Domov sociálnych služieb, číslo projektu MK-3114/2021-423
a Zoznam Pamiatkového úradu SR s prioritou obnovy v Trenčianskom kraji – v programe „Obnovme

si svoj dom“ 2021 - 1.1 obnova národných kultúrnych pamiatok. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval
aj na to, že LD Machnáč je uvedený v zozname pamiatok s prioritou ochrany a obnovy, čo bolo schválené
príslušným uznesením Vlády SR a Krajský pamiatkový úrad Trenčín toto uznesenie vlády podľa žalobcu
nerešpektuje. V dôsledku toho, že Krajský pamiatkový úrad Trenčín neoznačil LD Machnáč ako prioritu,
žalobca dostal v rámci hodnotenia pre účely získania dotácie nižší počet bodov.

26. Žalobca namietal, že spolu s nájomcom sa snažia získať prostriedky na obnovu NKP, že orgány
verejnej správy nezohľadnili reálny záujem o jej obnovu, že investoval nemalý obnos finančných
prostriedkov a že dotknuté orgány by sa mali riadiť zásadou súčinnosti.27. Žalobca ďalej namietal, že bolo nesprávne vyhodnotené splnenie opatrení. Namietal, že opatrenie
č. 1 riadne splnil, pretože v okolí objektu LD Machnáč bolo nainštalované mobilné oplotenie

za účelom zabránenia vstupu nepovolaných osôb do objektu. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenia
Stavebného zákona (§ 43i ods. 3 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb.) s tým, že takýto spôsob je považovaný
za najúčinnejší spôsob zabránenia vstupu tretím osobám na stavenisko alebo do objektu. V tejto
súvislosti poukázal žalobca na podľa neho administratívne prieťahy v roku 2021 zo strany Mesta
Trenčianske Teplice vo vzťahu k povoleniu realizovať oplotenie. Ďalej poukázal na to, že do objektu

prenikol znalec oslovený Spoločnosťou B. C. aj iné osoby, ktoré odcudzili predmety, ktoré sa dnes majú
nachádzať v objektoch Slovenskej akadémie vied. Pokiaľ zabezpečil mobilné oplotenie, zabezpečil tak
skutkovo aj právne nehnuteľnosť pred vniknutím a ak niekto vnikne do nehnuteľnosti, za to už vlastník
nemôže zodpovedať a toto konanie môže zakladať trestnoprávnu zodpovednosť v zmysle § 218 ods. 23
Trestného zákona. Pri vyhodnocovaní splnenia povinnosti uloženej pod č. 1 preto postupovali orgány
verejnej správy nezákonne a vyžadovali od vlastníka viac povinností ako mu ukladá zákon. Nebola

mu uložená podmienka zabezpečenia strážnej služby, nakoľko toto právne predpisy neumožňujú.
Podmienka č. 1 bola preukázateľne splnená, o čom bol aj krajský pamiatkový úrad informovaný.
Nebola akceptovaná inštalácia celoobvodového oplotenia, ktoré je v aplikačnej praxi úplne bežným,
štandardným spôsobom dôsledného a trvalého zabezpečenia objektu či stavby. Neakceptácia tohto
mobilného oplotenia je podľa žalobcu aj v príkrom rozpore s vykonávacou vyhláškou k Stavebnému

zákonu - vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických
požiadavkáchnastavbyužívanéosobamisobmedzenouschopnosťoupohybuaorientácie(§12ods.1).

28. Vo vzťahu k opatreniu č. 2 žalobca uviedol, že má záujem na trvalom riešení problému

satmosférickýmizrážkaminačoneboloreflektované.Poukázalopätovnenainiciatívuvrámcidotačného
programu „Obnovme si svoj dom“, kedy žiadosť bola neúspešná. Uviedol, že spracovanie projektovej
dokumentácie je finančne náročnejšie a bez prispenia z verejných zdrojov si to nemôže dovoliť.
Žalobca realizoval ohliadku strechy stavebnou firmou, kde podľa vyjadrenia je hydroizolácia strechy
v dobrom stave. Zanesené zvody v spolupráci s Občianskym združením Machnáč pravidelne čistí.

Za nezákonné žalobca považoval opatrenie č. 2, nakoľko podľa žalobcu bola nezákonne uložená
povinnosť spracovať projektovú dokumentáciu, čo už nemá charakter základnej ochrany pamiatky,
ale je podkladom pre zásadnejšie práce, ktoré majú už povahu obnovy kultúrnej pamiatky. Podkladom
pre konanie o uložení opatrení na nápravu je ustanovenie § 27 Pamiatkového zákona a povinnosťou
vlastníka kultúrnej pamiatky je výkon základnej ochrany kultúrnej pamiatky, na ktorý nie je potrebná

žiadna projektová dokumentácia ani schválenie zo strany krajského pamiatkového úradu. V tejto
súvislosti poukázal žalobca na dôvodovú správu, kde sa uvádza, že v praxi by malo ísť o bežnú
a pravidelnú činnosť, ktorá ešte nepodlieha režimu rozhodnutí pamiatkových orgánov v prípade takých
zásahov, ktoré už možno kvalifikovať ako príslušné metódy obnovy alebo reštaurovania. Opatrením
č. 2 však žalobca podľa jeho názoru bol zaviazaný k realizácii obnovy podľa § 32 Pamiatkového

zákona a orgány verejnej správy išli nad rámec právnej úpravy, kedy žalobcovi postupom podľa § 31
Pamiatkového zákona uložili, aby postupoval podľa § 32 Pamiatkového zákona, ktorý ale upravuje
konanie o rozhodovaní o zámere obnovy. Požiadavka projektovej dokumentácie podľa žalobcu porušuje
ústavnú požiadavku na postup správneho orgánu v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, čo zakladá dôvod
nezákonnosti rozhodnutia. Žalobca poukázal aj na ustanovenie § 8 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.

s tým, že projektová dokumentácia je odborným podkladom, vyhotovená výlučne odborne spôsobilou
osobou,ajevzmyslePamiatkovéhozákonapotrebnáažnaobnovukultúrnejpamiatkyanienazákladnú
ochranu.

29. K uloženému opatreniu č. 4 žalobca uviedol, že na viacero okenných otvorov inštaloval mechanické

PVC zábrany s cieľom zamedziť prenikaniu atmosférických zrážok do NKP cez trvalo otvorené okná
a dverné otvory na fasáde, čo konštatuje aj pamiatkový úrad s tým, že to je nedostatočné. Podľa
žalobcu ale nemožno odoprieť jeho snahu o plnenie opatrení a na čiastočné splnenie tohto opatrenia
žalovaný ani orgán verejnej správy prvého stupňa neprihliadli.

30. K opatreniu č. 5 žalobca uviedol, že v spolupráci s Občianskym združením Machnáč uskladnil
v interiéri objektu interiérové dverné výplne, čo bolo aj predmetom vyjadrenia z novembra 2023,
ku ktorému poslal aj fotodokumentáciu. Interiérové dvere teda uskladnil v interiéri LD Machnáč
bez toho, aby na ne pôsobili akékoľvek poveternostné vplyvy a zároveň celý objekt oplotil, čím naplnilopatrenie č. 5. Pri určení výšky sankcie bolo prihliadnuté aj na nedodržanie tohto opatrenia, čo zakladá
nezákonnosť rozhodnutia. Žalobca poukázal na to, že z okolia objektu pravidelne odstraňuje náletovú
zeleň, čím prispieva k sprístupňovaniu pamiatkových hodnôt a ide o pohľadovo exponované miesta.

31. Žalobca namieta aj porušenie ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku, konkrétne že orgán
verejnej správy mu nedal možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k podkladu
rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť doplnenie.

32. Orgány verejnej správy podľa žalobcu nedostatočne ustálili skutkový stav a výroková veta
rozhodnutia nezodpovedá skutočnému stavu a ani samotnému naplneniu skutkovej podstaty správneho
deliktu. Podľa žalobcu ustanovenie § 43 ods. 1 v spojení s § 42 ods. 1 písm. o) Pamiatkového zákona
nemožno na situáciu žalobcu aplikovať, keďže skutková podstata § 42 ods. 1, písm. o) Pamiatkového
zákona upravuje právnu konštrukciu zodpovednosti za spáchanie priestupku, resp. iného správneho
deliktu v prípade právnickej osoby tak, že tohto sa dopustí ten, kto „nevykoná nápravu uloženú

krajským pamiatkovým úradom“. Žalobca však nápravu čiastočne vykonal, a preto nemožno tvrdiť, že ju
nevykonal. Povinnosti určené rozhodnutím pamiatkového úradu žalobca čiastočne splnil (z pohľadu
žalobcu z väčšej časti, pričom o splnenie niektorých bodov sa preukázateľne snažil, napr. uchádzaním
sa o dotáciu v programe „Obnovme si svoj dom“). Tejto otázke ale orgány verejnej správy nevenovali
pozornosť. Rozhodnutie je preto nezrozumiteľné a nezákonné. Žalobca poukázal na to, že výrok

rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov
správneho konania a musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu
o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku
v tomto konaní orgány verejnej správy nedodržali, nakoľko skutky, ktoré sa žalobcovi kladú za vinu,
nezodpovedajú objektívnej pravde, čím dochádza k porušeniu materiálnej zásady správneho konania.

33. Žalobca ďalej namietal, že uložená pokuta má likvidačný charakter a že orgány verejnej správy
neprihliadli dostatočným spôsobom na závažnosť, rozsah, dĺžku, následky a povahu zistených
nedostatkov na strane žalobcu a uložená sankcia je zjavne nezodpovedajúca povahe a závažnosti iného
správneho deliktu, je v rozpore s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Podľa žalobcu je potrebné zo strany

orgánu verejnej správy dodržiavať aj zásadu rovnosti a nediskriminácie, okrem zásady primeranosti
(proporcionality), ktoré podľa žalobcu boli porušené. V tejto súvislosti žalobca poukázal na odpoveď
na žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 31.01.2024, z ktorej vyplýva, že od 01.01.2019 Krajský
pamiatkový úrad Trenčín inicioval 16 konaní o náprave, pričom v rámci nich uložil v siedmich prípadoch
sankcie vo výške od 200,- do 70 000,- eur a najvyššia pokuta bola uložená žalobcovi. Pokuta uložená

žalobcovi je takmer dvojnásobkom súčtu všetkých pokút, ktoré boli uložené Krajským pamiatkovým
úradom Trenčín v roku 2019, a teda priemerná výška pokuty okrem pokuty uloženej žalobcovi je
6 200,- eur. Podľa žalobcu aj bez informácií o konkrétnych parametroch v ďalších prípadoch je výška
jemu uloženej pokuty absolútne neprimeraná vo vzťahu k následku jeho konania. Orgány verejnej
správy rezignovali na základné zásady administratívneho konania, podľa ktorých musí byť výška pokuty

primeraná zavinenému konaniu a jeho následkom a musí byť v zmysle požiadavky predvídateľnosti
výkonu štátnej správy v súlade s doterajšími formami výkonu štátnej správy, čím sa krajský pamiatkový
úrad vôbec neriadil. Podľa žalobcu bola porušená aj precedenčná zásada, ktorá sleduje, aby v rámci
rozhodovacej činnosti správnych orgánov nevznikli excesívne odklony v skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch, pričom ide nielen o extrémne odklony (ak jednému účastníkovi sa vyhovie

adruhémuvtejistejveciazatýchistýchpodmienoknie),aleajoakékoľvekinéodklonymajúceparciálny
charakter ako vo veci žalobcu. Ak správny orgán v určitom prípade rozhodol nejakým spôsobom,
bolo by v rozpore so zásadou legitímnych očakávaní a tým aj v rozpore s precendenčnou zásadou,
keby v neskôr rozhodovanom prípade, ktorý je skutkovo zhodný, prípade obdobný tomu skoršiemu,
rozhodol diametrálne odlišne. Zásadná diametrálnosť pri určení výšky pokuty v doterajších konaniach

a úplná pasivita pri nekonaní voči štátu ako vlastníkovi pamiatky v Rusovciach sa primeranosti a rovnosti
subjektov pred zákonom nepodobajú.

34. Podľa žalobcu rozhodnutie neobsahuje žiadne konkrétne údaje k žiadnemu zo zákonných
predpokladov, ktoré je štátny orgán povinný vziať do úvahy pri určovaní výšky pokuty. K závažnosti

konania žalobca poukázal na to, že pre obnovu projektu je spracovaný a aj zo strany krajského
pamiatkového úradu schválený zámer obnovy, bol spracovaný architektonicko-historický výskum,
spracovaný projekt, architektonická štúdia a pod. Správnym konaním o inom správnom delikte tak
krajský pamiatkový úrad ide proti záujmom kultúrnej pamiatky, nakoľko žalobca ako vlastník mápreukázateľne ambíciu pamiatku obnoviť a je sankcionovaný. Žalobca uviedol, že jeho zástupcovia sa
snažili s krajským pamiatkovým úradom komunikovať, zúčastňovali sa štátnych dohľadov a stretnutí
pokiaľ im to náročné pracovné podmienky umožňovali. V prípade žalobcu sa volí neštandardný postup,

nebola poskytnutá dostatočná podpora pri jeho žiadosti o dotáciu v rámci dodatočného programu,
význam kultúrnej pamiatky najviac ilustruje znalecký posudok, ktorý bol spracovaný s cieľom jej
ohodnotenia v rámci vyvlastňovacieho konania a o ktorom majú pamiatkové úrady vedomosť a ktorý
hodnotu pamiatky určil vo výške hodnoty štvorizbového bytu. Rozsah škody vôbec pritom nebol určený.
Bola arbitrárne určená výška pokuty 70 000,- eur. Bola odignorovaná hodnota dotknutého objektu, ktorá

bola podľa znaleckého posudku, po odpočítaní hodnoty pozemkov, určená na 210 876,40 eur a znalecký
posudok bol vypracovaný v roku 2021. Určená pokuta tak predstavuje 33,19 % z úradne stanovenej
hodnoty nehnuteľnosti a je tak v úplnom zjavnom nepomere k hodnote nehnuteľnosti. Časť odôvodnenia
rozhodnutia sa javí ako rozporná s výrokovou časťou, resp. s výškou pokuty, ktorá nie je primeraná a je
priamo likvidačná. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, čo
ale neznamená, že pokuta môže byť uložená v ľubovoľnej výške. V tejto súvislosti žalobca poukázal

na závery rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k určeniu výšky pokuty. Žalobca zotrval
na tom, že uložená výška pokuty je likvidačná, v dôsledku čoho nebude môcť spoločnosť žalobcu
bežne fungovať a plniť základné potreby, nakoľko jeho aktuálna ekonomická situácia je nepriaznivá. V
tejto súvislosti poukázal aj na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. US 147/2019 zo dňa
11.12.2019 k likvidačnému charakteru pokuty.

35. Žalobca ešte uviedol, že na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. A. A., má vyznačený zákaz nakladania
s nehnuteľnosťami v rámci LD Machnáč. Žalobca sa teda ocitol v situácii, aj vďaka štátnym orgánom,
že sú mu na jednej strane ukladané pokuty za nedodržiavanie opatrení na ochranu pamiatky, ktoré
plní v rámci svojich finančných možností, a na druhej strane sa tejto pamiatky zbaviť nevie, nakoľko je

obmedzený s jej nakladaním. Pokuta 70 000,- eur je neprimeraná okolnostiam prípadu a nezodpovedá
požiadavke prevencie. Rozhodnutie žalovaného je nesprávne a nepreskúmateľné, arbitrárnosťou
nezohľadňuje skutkový stav veci, je v rozpore so základnými zásadami správneho konania, nebolo
dostatočným spôsobom prihliadnuté na závažnosť konania, závažnosť nepriaznivých zmien kultúrnej
pamiatky, význam kultúrnej pamiatky, rozsah hroziacej škody alebo spôsobenej škody a taktiež nebolo

dostatočne prihliadnuté na okolnosti, a to závažnosť, rozsah, dĺžku, následky a povahu zistených
nedostatkov. Žalobca žiadal, aby správny súd podľa § 198 SSP využil právo sankčnej moderácie
aznížilvýškupokutynaspodnúhranicuscieľomzabrániťpretrvávajúcemuchátrajúcemustavunárodnej
kultúrnej pamiatky, čo sa pri tak vysoko neprimeranej sankcii stane skutočnosťou.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

36. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že v čase od vydania prvostupňového rozhodnutia
do vydania rozhodnutia žalovaného nedošlo k žiadnym novým skutočnostiam v zmysle vykonania
nariadených opatrení. Pokiaľ žalobca doložil fotodokumentáciu k odvolaniu, tak z tejto vyplýva, že došlo

k odstráneniu náletovej zelene, čo nebolo uložené opatrením. Bol inštalovaný 1 ks igelitovej fólie ako
výplň v okne na prvom nadzemnom podlaží, čo však bolo vykonané už v čase vydania prvostupňového
rozhodnutia, a bola osadená reťaz na drevnej výplní na prvom nadzemnom podlaží, čo je zanedbateľné
opatrenie proti vstupu nepovolaných osôb. Žalovaný v odvolacom konaní preskúmaval zákonnosť
prvostupňového rozhodnutia, ktoré nemôže byť posudzované v kontexte dodatočne vykonaných

opatrení.

37. Tvrdenia žalobcu, že stav NKP sa za posledných 8 rokov, odkedy je žalobca vlastníkom,
preukázateľne nezmenil ani nezhoršil, sú nepravdivé. Podľa fotodokumentácie vyhotovenej v období
od roku 2017 až do súčasnosti došlo k preukázateľnému zhoršeniu - neustále narastajúci počet rozbitých

okien a drevných vyplní, masívne zatekanie z nefunkčnej hydroizolácie strechy, vytrhané káble zo stien,
zamorenie exkrementmi celého prvého podlažia.

38.Pokiaľžalobcapoukazujenadotačnýprogram,takprípadnákomplexnáobnovaNKPbudevzhľadom
na objem prác, jej stavebno-technický stav, ako aj potrebu zachovania autentických pamiatkových

hodnôt, finančne nesmierne náročná a realizácia takejto obnovy nemôže závisieť od v podstate
symbolického príspevku z dotačného programu, keď žiadosť žalobcu smerovala len na prípravnú
dokumentáciu a dotácia nie je nárokovateľná.39. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia krajský pamiatkový úrad primárne odkazoval
na nevykonanie uložených opatrení a nie na výšku spôsobenej škody. Krajský pamiatkový úrad
nemôže určiť výšku škody na základe cenových kalkulácií (v zmysle § 43 ods. 5 Pamiatkového

zákona)aleboznaleckýchposudkov,ktorýminedisponuje.Znalecoslovenýspožiadavkounapredbežnú
kalkuláciu novej strešnej izolácie informoval, že nie je možné z jeho strany vytvoriť akúkoľvek kalkuláciu
bez projektovej dokumentácie.

40. Žalovaný odmietol argumentáciu žalobcu o šikanóznom postupe zo strany krajského pamiatkového

úraduapopísalskutkovýstavanakladaniesNKP,akoajkonaniekrajskéhopamiatkovéhoúraduodroku
2013. Poukázal aj na závery vykonaných štátnych pamiatkových dohľadov.

41. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že jeho stav hotovostných financií je nulový a stav na bankovom
účte je mínusový, tak žalovaný uviedol, že zabezpečenie architektonicko-historického výskumu
a architektonickej štúdie obnovy predstavujú základné a štandardné kroky obnovy NKP a žalovaný

nikdy nič nepožadoval nad rámec bežných povinností vlastníka vo vzťahu k NKP. „Finančne likvidačné“
opatrenia zrejme predstavuje tiež lokálna oprava strechy, navarenie kari-rohoží na niekoľko okenných
rámov na prvom nadzemnom podlaží, inštalácia igelitu na 1 kuse okennej výplne, znos interiérových
dverí do priestoru jedálne, deponovanie radiátorov pohodených pôvodne na dvore, kosenie náletovej
zelene. Inštaláciu mobilného oplotenia nikdy krajský pamiatkový úrad nepožadoval, keďže takéto

opatrenie je absolútne neúčinné.

42. Pokiaľ žalobca opakovane poukazoval na neposkytnutie dotácie z dotačného systému Ministerstva
kultúry SR „Obnovme si svoj dom“, žalovaný uviedol, že na poskytnutie dotácie neexistuje žiadny právny
nárok. Z tohto programu sú udeľované dotácie rádovo v hodnote niekoľkých desiatok tisíc, čo nemôže

pokryť potreby žalobcu vo vzťahu k obnove NKP. Žalobca nadobudol NKP do vlastníctva a bol vopred
informovaný o jej stave aj význame, pričom ju nadobudol bez potrebného finančného krytia, čím opäť
iba nahráva tvrdeniam o ďalšom účelovom prevode majetku vzhľadom na prebiehajúce konanie voči
predchádzajúcemu vlastníkovi. Tzv. Zoznam priorít pre dotácie Ministerstva kultúry SR v roku 2021
krajský pamiatkový úrad vypracoval a zaslal na základe žiadosti Ministerstva kultúry SR, ale samotný

zoznam krajský pamiatkový úrad neeviduje. Z hodnotiaceho hárku vyplýva, že súčasťou žiadosti nebolo
vyjadrenie krajského pamiatkového úradu a dôvodom neposkytnutia žiadosti bola neúplnosť podanej
žiadosti.

43. Mobilné oplotenie, napriek tomu, že je v zmysle Stavebného zákona definované ako dostatočné

„úplné ohradenie“, v prípade národnej kultúrnej pamiatky neplní svoj účel. Pokračuje poškodzovanie
pamiatkovo cenného exteriéru aj interiéru, čo bolo preukázateľne zdokumentované počas miestnych
ohliadok ako aj štátnych pamiatkových dohľadov. Sám žalobca opakovane uznáva, že NKP nie je
dostatočne zabezpečená proti vstupu, čo opakovane priznáva, keď sa sťažuje na neoprávnené vniknutie
znalca a aktivistov.

44. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 27 Pamiatkového zákona, kde je vymedzená základná
ochrana národnej kultúrnej pamiatky a uviedol, že určil v rozhodnutí o náprave vo vzťahu k
oprave zatekajúceho strešného plášťa dve variantné riešenia, a to provizórne a trvalé a vychádzal
aj z opakujúcej sa argumentácie žalobcu počas konania o náprave, že nechce investovať prostriedky

doprovizórnehoriešenia.Vtejtosúvislostipoukázalajnaustanovenie§31ods.2Pamiatkovéhozákona.

45. Prekrytie okien PVC fóliami nie je už aj vzhľadom na samotný charakter použitého materiálu možné
pokladať za dostatočnú a trvalú zábranu proti atmosférickým zrážkam. Okrem toho aj z fotografickej
dokumentácie vyplýva prekrytie igelitom iba na 1 kuse okenného otvoru na prvom nadzemnom podlaží

vo vestibule a teda nie viacero okenných otvorov.

46. Tvrdenie, že bolo splnené opatrenie č. 5 nie je pravdivé, čo vyplýva zo štátneho pamiatkového
dohľadu zo dňa 10.11.2025, kedy bol stav dverných výplní zdokumentovaný a z fotodokumentácie
aj záznamu vyplýva, že dvere boli nahádzané vo výťahovej šachte aj inde po zemi v rámci NKP a iba časť

bola uložená v priestoroch jedálne - 35 kusov.47. Žalobca bol podrobne oboznámený s podkladmi rozhodnutia v oznámení o začatí
konania (KPUTN-2023/5493-10/79216/PAS), ako aj počas ústneho pojednávania (záznam
KPUTN-2023/5493-13/86885/PAS). Orgány verejnej správy v konaní nepoužili iné podklady.

48. Krajský pamiatkový úrad aj žalovaný v rozhodnutiach explicitne uviedli, že pokuta bolo uložená
za nevykonanie opatrení č. 1, 2, 4 a 5., teda splnenie opatrení posúdili a v dostatočnej miere sa s nimi
vysporiadali v odôvodnení rozhodnutia.

49. Podľa žalovaného výška pokuty bola dostatočne odôvodnená s ohľadom na pamiatkové hodnoty
NKP, boli zohľadnené závažné zmeny stavu predmetnej NKP, doba trvania nezabezpečovania základnej
ochrany NKP. Ide o tretiu pokutu uloženú žalobcovi v súvislosti s nezabezpečením základnej ochrany
NKP, resp. s nevykonaním uložených opatrení v zmysle § 31 ods. 1 Pamiatkového zákona, pričom prvé
dve pokuty vo výške 20 000,- eur nemali na žalobcu zamýšľaný preventívny účinok.

50. Bolo preukázané, že žalobca sa dopustil iného správneho deliktu na úseku ochrany pamiatkového
fondu a správna úvaha pri určovaní výšky pokuty nevybočila zo zákonného rámca, výška pokuty
zodpovedá správnej praxi a je dostatočne odôvodnená. Uložená pokuta je v spodnom pásme zákonom
stanoveného rozpätia a predstavuje 7 % z najvyššej možnej pokuty, ktorú pripúšťa Pamiatkový zákon
pri tomto správnom delikte.

51. Vo vzťahu k námietkam o likvidačnom charaktere pokuty žalovaný odkázal na odôvodnenie
rozhodnutia, kde žalobcu poučil, že v zmysle § 43 ods. 7 Pamiatkového zákona pamiatkový úrad,
ktorý pokutu uložil, môže povoliť odklad platenia pokuty alebo platenie pokuty v splátkach, ak vznikla
okolnosť, ktorá znemožňuje zaplatenie pokuty, alebo okolnosť, ktorá odôvodňuje splatenie pokuty

v splátkach. Žalobca túto možnosť nevyužil.

52. Žalovaný ešte uviedol, že v rámci Trenčianskeho kraja predstavuje predmetná NKP bezprecedentný
príklad zanedbávania základnej ochrany kultúrnej pamiatky. Ide o jediné architektonické dielo
Trenčianskeho kraja spomínané v zahraničných publikáciách mapujúcich medzivojnovú architektúru

vtedajšieho Československa. O výnimočnom postavení tejto NKP svedčí aj ojedinelá a medializovaná
iniciatíva Ministerstva kultúry SR, ktorej cieľom bolo zabrániť ďalším účelovým prevodom vlastníctva.
Krajský pamiatkový úrad v minulosti uložil pokuty aj v súhrne vyššej sume ako 70 000,- eur, avšak ešte
pred rokom 2019, načo sa nevzťahovala žalobcova žiadosť o informácie. Žalobcom nebol nikdy
predložený citovaný znalecký posudok z roku 2021, ktorý ohodnotil stavbu na 210 876,46 eur. V roku

2020 mala byť podľa dostupných informácií predmetná NKP ponúkaná v rámci predkupného práva
Ministerstvu kultúry SR za 1 500 000,- eur. Krajský pamiatkový úrad nikdy neinicioval ani vyvlastnenie
NKP ani vydanie uznesenia, ktorým by bolo žalobcovi zakázané s nehnuteľnosťou nakladať.

53. Výrok rozhodnutia obsahuje všetky potrebné náležitosti pre jeho vykonateľnosť, je jasne a presne

sformulovaný, v tomto prípade ide o omisívny správny delikt, a teda nie je možné mať o výroku
pochybnosť ako, kým, kedy a kde došlo k spáchaniu správneho deliktu. Rozhodnutie je riadne
odôvodnené, určité, zrozumiteľné a obsahuje všetky náležitosti vyžadované Správnym poriadkom.
Žalovaný sa dostatočne vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu. Z rozhodnutí vyplýva
akými správnymi úvahami sa orgány verejnej správy riadili. Žalobca porušil viacero ustanovení

Pamiatkového zákona. Žalovaný zotrval na skutkovom posúdení veci a uviedol, že sa nestotožňuje
s návrhom na sankčnú moderáciu, pretože v napadnutom rozhodnutí je dostatočne vysvetlená výška
uloženej pokuty, ktorá je správnemu deliktu, za ktorý je žalobca zodpovedný, primeraná. V prípade
sankčnej moderácie by to mohlo mať z hľadiska generálnej prevencie negatívny vplyv na správanie sa
iných subjektov, podobných žalobcovi, s následkom výrazného poklesu ich motivácie dodržiavať právne

predpisy na ochranu pamiatkového fondu.

54. Na základe uvedenej argumentácie žalovaný navrhol, aby správny súd správnu žalobu žalobcu
zamietol.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

55. Žalobca v podanej replike k tvrdeniam žalovaného o nezmenenom stave veci uviedol, že sám
žalovaný potvrdil, že došlo počas konania k zmene skutočností, a to k odstráneniu náletových drevín,k inštalovaniu zabezpečovacích fólií a k osadeniu reťaze na dvernej výplní. Žalobca sa nestotožnil
s argumentáciou žalovaného o tom, že na tieto skutočnosti nie je možné prihliadať, nakoľko správny
orgán má povinnosť zistiť o veci materiálnu pravdu podľa § 32 Správneho poriadku a za tým účelom

vykonať aj iné dôkazy, potreba ktorých vyjde v konaní najavo, predovšetkým, ak sú navrhované
účastníkom konania, a to v rámci celého správneho konania a aj v odvolacom konaní. Žalovaný sa
neriadil zásadou materiálnej pravdy a vydal rozhodnutie bez toho, aby prihliadal na pozitívne správanie
žalobcu po vydaní prvostupňového rozhodnutia, ktoré žalobca preukázal.

56. K tvrdeniam o nevyhovení žiadosti o poskytnutie dotácie žalobca uviedol, že v rámci predmetnej
dotácie boli rozdávané státisícové dotácie, ktoré nemajú s kultúrou nič spoločné a na NKP Machnáč,
ktorá je podľa ministerstva kultúry dôležitou, sa nedostala žiadna dotácia. Predmetná dotácia, ktorá
bola zamietnutá, by pokryla opravu strechy, ktorá bola požadovaná, ale samotný pracovník krajského
pamiatkového úradu uviedol, že NKP Machnáč nie je prioritnou pamiatkou.

57. K tvrdeniam o nedokazovaní výšky škody žalobcu uviedol, že je podľa neho nepochopiteľné
ako správny orgán môže vylúčiť jednu z povinných podmienok pri ukladaní sankcie, a to vysporiadanie
sa s rozsahom hroziacej škody alebo spôsobenej škody.

58. Ďalej žalobca uviedol, že v roku 2017 zistil, že sa jedná o NKP a dozvedel sa o podmienkach obnovy,

následne zhodnotil, že v rámci výšky investícií a následného výnosu je tento projekt pre neho mimo jeho
ekonomických možností a preto hľadal vhodného kupca. V roku 2020 našiel kupca, avšak štát úmyselne
zablokoval predaj NKP nariadením neodkladného opatrenia, čím sa zapríčinilo degradovanie NKP.
Na základe nových skutočností žalobcu oslovilo Občianske združenie Machnáč o prenájom predmetnej
NKP s cieľom jej záchrany a komplexnej obnovy. Spolu s týmto občianskym združením žalobca vyvíjal

činnosť na vypracovaní historicko-architektonického výskumu, ktorý bol potrebný pre ďalšie projekty.
Tento výskum bol zo strany zamestnancov krajského pamiatkového úradu úspešne blokovaný približne
2 roky a to bol dôvod, prečo nebolo možné pokračovať v ďalších projektoch, ktoré boli potrebné
na rekonštrukciu.

59. Tvrdenia o účelovom prevode sú nepodložené dohady. Jedna pokuta vo výške 20 000,- eur
bola Najvyšším súdom SR zrušená, nakoľko krajský pamiatkový úrad zle doručoval rozhodnutie.
Žalobcaodzačiatkunadobudnutianehnuteľnostikomunikovalskrajskýmpamiatkovýmúradom,vykonal
požadované opravy - odčerpávanie vody z pivničných priestorov, oplotenie, uzavretie NKP, fólie na okná,
vyčistenie a oprava strechy, čistenie zvodov, čistenie okolia a pod., všetko v rámci finančných možností.

Druhá pokuta bola na základe splátkového kalendára riadne uhradená.

60. K tvrdeniam o nedostatočnom zabezpečení mobilným oplotením žalobca uviedol, že nevie ako je
možné lepšie zabezpečiť vstup do NKP ako mobilným oplotením. Tvrdenie, aby vlastník zriadil stálu
strážnu službu je nemysliteľné a finančne náročné. Na pojednávaní bol daný návrh, aby vlastník

zabezpečil strážne psy, čo je neprijateľné z dôvodu bezpečnosti hostí kúpeľného mesta. Čo sa týka
vstupu nepovolaných osôb, tak bolo podané trestné oznámenie na znalca a orgány činné v trestnom
konaní to zamietli.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika)

61. Žalovaný v duplike uviedol, že odstránenie náletovej zelene z okolia NKP a osadenie reťaze
nadvernejvyplníneboliuloženéopatreniananápravu.Inštalovaniezabezpečovacíchfóliípredstavovalo
inštalovanie jedného kusa igelitovej fólie na výplň okna na prvom nadzemnom podlaží, čo bolo vykonané
aj v čase vydania prvostupňového rozhodnutia a malo zanedbateľný vplyv na základnú ochranu

predmetnej NKP. Osadenie jedného kusa igelitovej fólie nemôže byť v kontexte všetkých uložených
a nesplnených opatrení na nápravu posudzované ako pozitívne správanie žalobcu.

62. Pokiaľ išlo o grantový program „Obnovme si svoj dom“, tento je v gescii Ministerstva kultúry SR
a žalovanému neprináleží hodnotiť prideľovanie dotácií z tohto grantu, nakoľko na toto prideľovanie

ani nemá žiaden vplyv. Z úradnej činnosti je ale žalovanému známe, že komisie pri svojom rozhodovaní
zohľadňujú aj správanie vlastníka vo vzťahu k pamiatke a vyberajú si vlastníkov, ktorým dotácia
môže pomôcť pri príkladnej základnej ochrane a obnove pamiatky, čím pozitívne motivujú aj ďalších
vlastníkov NKP pri starostlivosti o pamiatky. Pokiaľ ide o výšku oprávnených nákladov na vrátenieNKP do pôvodného stavu rekonštrukciou alebo reštaurovaním, teda o určenie výšky spôsobenej škody,
tak krajský pamiatkový úrad správne určil minimálnu škodu zavinenú žalobcom, a to na základe
skutočnosti, že pri stave, v akom sa momentálne predmetná NKP nachádza, je nespochybniteľné,

že na jej vrátenie do pôvodného stavu rekonštrukciou by bolo nutné alokovať finančné zdroje niekoľko
násobne presahujúce výšku uloženej pokuty. Pokuta uložená žalobcovi je v spodnom pásme zákonného
rozpätia a predstavuje 7 % z najvyššej možnej uloženej pokuty prípustnej Pamiatkovým zákonom.
Žalovaný splnil literu Pamiatkového zákona a uložil pokutu najmenej vo výške oprávnených nákladov
na obnovu NKP rekonštrukciou. V napadnutom rozhodnutí sám orgán verejnej správy riadil svoju

diskrečnou právomocou ako aj logickým uvážením a uložená výška pokuty je oveľa nižšia ako by bola
výška oprávnených nákladov na vrátenie NKP do pôvodného stavu. Žalovaný sa s týmto určením výšky
pokuty plne stotožnil a preto ju ponechal nezmenenú. Podstatou sankcií je preventívna a represívne
funkcia.VtejtosúvislostipoukázalžalovanýajnaodôvodnenierozhodnutieNajvyššiehosprávnehosúdu
SR sp. zn. 5Stk/7/2022 zo dňa 27.07.2023. V prejednávanom prípade podľa žalovaného je nevyhnutné
zohľadniť osobitný charakter predmetnej NKP ako aj osobitosti týkajúce sa určenia výšky pokuty.

63. Sankcia nespočíva iba vo výške škody, ktorá sa primerane určila, ale zohľadňuje aj iné okolnosti,
tak ako ich uviedli správne orgány. Vzhľadom na zákonný rozsah sankcie možno vždy namietať
a spochybňovať uloženú výšku sankcie a nikdy nie je možné na euro určiť adekvátnu sankciu. Neexistuje
tabuľka presnej sankcie, z ktorej by mohol správny orgán vychádzať a zákonné rozpätie je v tomto

prípade mimoriadne široké. Preto dáva zákon správnym orgánom určitú voľnosť a požaduje, aby bola
sankcia spravodlivá, zdôvodnená a v zákonnom rozsahu. Žalovaný splnil všetky relevantné požiadavky
a zachoval zásady logiky a odbornosti. Uložil sankciu v zákonnom rozsahu, uviedol na aké okolnosti
prihliadol,uviedoltedasprávnuúvahuaprihliadolnaúčelsankcie,jejúčinky,atoajvočitretímoosobám.

64. Tvrdenia o vlastníckom vývoji predmetnej NKP a predchádzajúcich správnych konaniach nie sú
predmetom tohto súdneho prieskumu.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

65. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na deň 04.02.2026. Na pojednávaní sa
účastníci konania vyjadrili v zhode s obsahom svojich písomných prednesov.

66. Právny zástupca žalobcu sa pridržal podanej správnej žaloby a repliky. Zdôraznil nepreskúmateľnosť
uloženej sankcie s tým, že absentuje logická úvaha ako k sume pokuty orgány verejnej správy dospeli.

V rozhodnutiach sú vymenované len zákonné kritériá, na ktoré je potrebné prihliadať pri uložení pokuty,
ale tieto kritériá nie sú odôvodnené. Taktiež nebolo dostatočne v rozhodnutiach vyhodnotené v akom
rozsahu boli opatrenia splnené. Žalovaný ignoroval skutkový stav a objektívnu nemožnosť žalobcu
realizovať uložené opatrenia, žalobca je trestaný za stav kultúrnej pamiatky, ktorá chátrala 30 rokov, ešte
predtým ako sa stal žalobca vlastníkom. Boli uložené také opatrenia, ktoré nie je možné realizovať bez

celkovej obnovy pamiatky a štát nijakým spôsobom žalobcovi na zabezpečenie tejto kultúrnej pamiatky
neprispel. Žalobca sa ocitol v bezvýchodiskovej situácii, keď sú vedené konania o určení vlastníctva
a aj vyvlastňovacie konanie, ponúkol kultúrnu pamiatku štátu v rámci predkupného práva, na čo nebolo
reflektované. V súvislosti s rozsahom uložených pamiatkových obmedzení a v súvislosti so záväzkom
štátu prispievať na realizáciu takýchto obmedzení a povinností vo vzťahu ku kultúrnym pamiatkam

poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci 3394/05 Potomska, Potomsky proti
Poľsku.Rozhodnutiasúpodľažalobcunepreskúmateľné,vykazujúznakyzneužitiaprávaasúarbitrárne.
Uložené opatrenia podľa žalobcu prekračujú rozsah sanácie, ktorú možno od neho vyžadovať. Žalobca
netvrdí, že niečo nedodržal, ale pokuta je podľa neho neprimeraná. Vo vyvlastňovacom konaní sa
žalobca snažil dohodnúť so Spoločnosťou B. C., ale je v realizácii takýchto úmyslov obmedzovaný

z dôvodu vedenia určovacích sporov. Právny zástupca žalobcu ešte uviedol, že čo sa týka dobrovoľného
plnenia povinností, tak nie je pravdou, že by žalobca mohol robiť čo chce, chcel túto národnú kultúrnu
pamiatku prestavať na domov sociálnych služieb ale toto podliehalo posúdeniu orgánov verejnej správy
na úseku pamiatkovej ochrany. Pokiaľ žalobca poukazuje na vedenie určovacích sporov, tak ak by bol
žalobca v týchto konaniach neúspešný, a teda záver by bol, že nebol vlastníkom nehnuteľnosti, tak

podstatné je, že nebol potom vlastníkom od počiatku. Pokiaľ ide o výšku škody, tak v tejto súvislosti
poukázal na to, že škoda nerovná sa pokuta a preto, aby žalovaný určil výšku pokuty, bolo potrebné
podľa žalobcu vymedziť rozsah škody vo vzťahu k obdobiu, za ktoré sa vyvodzuje zodpovednosť, a tedaza ktoré bol aj vlastníkom národnej kultúrnej pamiatky. Taktiež je potrebné prihliadať na to, že žalobca
národnú kultúrnu pamiatku zabezpečil oplotením celého areálu a toto nebolo dostatočne vyhodnotené.

67. Poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný sa v plnom rozsahu pridržiava podaného
vyjadrenia a dupliky. Rozhodnutie je v súlade s obsahom administratívnych spisov a bolo preukázané,
že žalobca spáchal iný správny delikt. Z dokumentácie vyplýva, a žalobca to ani nespochybňuje, že
opatrenia, ktoré mu boli uložené, nesplnil, a preto sa dopustil iného správneho deliktu na úseku ochrany
pamiatkového fondu podľa § 43 ods. 1 v spojení s § 42 ods. 1 písm. o) Pamiatkového zákona, ktorý

sa riadi princípom objektívnej zodpovednosti. Poukázala ďalej na význam národnej kultúrnej pamiatky
s tým, že ide o klenot európskeho funkcionalizmu a že od roku 2016, kedy sa žalobca stal vlastníkom
národnej kultúrnej pamiatky, sa pamiatkový úrad snažil dosiahnuť, aby sa žalobca začal o túto kultúrnu
pamiatku starať. Ak sa nejaký subjekt rozhodne kúpiť národnú kultúrnu pamiatku, musí si byť vedomý
svojich povinností a tieto musí začať plniť sám a nie až na intervenciu orgánov štátnej správy. V tomto
prípade išlo o neúspešné ukladanie opatrení, je to precedens, vec je aj medializovaná, preto pamiatkový

úradpristúpilkuloženiupokuty.Poverenázástupkyňažalovanéhopoukázala ďalejnarozpätiemožného
uloženia pokuty s tým, že v ust. § 43 ods. 5 Pamiatkového zákona sa ako jedno z kritérií pre uloženie
pokuty uvádza aj výška škody, ktorá má byť určená najmenej vo výške oprávnených nákladov na
vrátenie kultúrnej pamiatky do pôvodného stavu a v tomto prípade je podľa žalovaného zrejmé, že
vrátenie národnej kultúrnej pamiatky do pôvodného stavu by si vyžadovalo finančné prostriedky vo

vyššej sume ako uložená výška pokuty 70 000,- eur. Pokuta bola uložená na spodnej hranici, je
odôvodnená, zákonná a spravodlivá. Pokiaľ je poukazované na zápisy na liste vlastníctva a spory, ktoré
sú vedené, tak tieto sa netýkajú obdobia, za ktoré je vyvodzovaná zodpovednosť. Ide o iný správny
deliktažalobcanespochybňujesvojuzodpovednosť,pričom anineuvádza,žebyopatreniabolisplnené.
Pokiaľ je poukazované na odstraňovanie náletovej zelene, tak toto opatrenie nebolo uložené. Pokiaľ ide

oinštalovaniejednéhokusuigelitovejfólieaosadeniejedenéhokusureťazenadvernejvýplni,takktomu
je potrebné uviesť, že vzhľadom na rozsah národnej kultúrnej pamiatky sú tieto opatrenia zanedbateľné.

68. V rámci záverečného slova právny zástupca žalobcu navrhol zrušenie rozhodnutia žalovaného a
poverená zástupkyňa žalovaného navrhla, aby správny súd správnu žalobu zamietol.

69. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, nielen v rozsahu
azdôvodovsprávnejžaloby,aleajvrozsahuust.§195SSP.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestaním
sa rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za

iné podobné protiprávne konanie. V prejednávanej veci bola voči žalobcovi ako voči právnickej osobe
vyvodená administratívno-právna zodpovednosť za iný správny delikt právnickej osoby. Ide nepochybne
o vec správneho trestania, a preto bolo úlohou správneho súdu preskúmať zákonnosť správnou žalobou
napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy aj nad rozsah a dôvody správnej žaloby v zmysle
195 SSP. Správny súd zistil dôvody pre zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d)

Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“), preto rozhodnutie žalovaného zrušil a podľa odseku
4 tohto ustanovenia vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Nad rozsah žalobných bodov správny súd
nezistil vady v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy.

70. Podľa § 1 ods. 1 Pamiatkového zákona; Tento zákon upravuje podmienky ochrany kultúrnych

pamiatok, pamiatkových území, archeologických nálezov a archeologických nálezísk v súlade s
vedeckými poznatkami a na základe medzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a svetového
kultúrneho dedičstva, ktorými je Slovenská republika viazaná.

71. Podľa § 27 Pamiatkové zákona; (1) Základná ochrana kultúrnej pamiatky je súhrn činností a opatrení

vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky,
na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a
prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu. (2) V bezprostrednom okolí
nehnuteľnej kultúrnej pamiatky nemožno vykonávať stavebnú činnosť ani inú činnosť, ktorá by mohla
ohroziť pamiatkové hodnoty kultúrnej pamiatky. Bezprostredné okolie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky

je priestor v okruhu desiatich metrov od nehnuteľnej kultúrnej pamiatky; desať metrov sa počíta od
obvodového plášťa stavby, ak nehnuteľnou kultúrnou pamiatkou je stavba, alebo od hranice pozemku,
ak je nehnuteľnou kultúrnou pamiatkou aj pozemok.72. Podľa § 31 Pamiatkového zákona; (1) Ak krajský pamiatkový úrad zistí, že vlastník nezabezpečuje
základnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 27 alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území podľa §
29, začne konanie o to, aby vlastník v určenej lehote a za určených podmienok zabezpečil na vlastné

náklady nápravu, a to najmä uvedením veci do stavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej pamiatkových
hodnôt. (2) Ak sa na uskutočnenie nápravy vyžaduje prípravná dokumentácia, projektová dokumentácia
alebo iné podklady, krajský pamiatkový úrad v konaní podľa odseku 1 uloží vlastníkovi ich predloženie
v určenom rozsahu a lehote. (3) Ak ide o ohrozenie kultúrnej pamiatky, nehnuteľnosti v pamiatkovom
území alebo pamiatkového územia, krajský pamiatkový úrad podá podnet príslušnému orgánu na

zákaz alebo obmedzenie nepovolenej činnosti a takej povolenej činnosti, ktorá ohrozuje zachovanie
pamiatkových hodnôt alebo môže spôsobiť poškodenie, zničenie alebo odcudzenie kultúrnej pamiatky.
Ak ide o závažné a bezprostredné ohrozenie kultúrnej pamiatky, nehnuteľnosti v pamiatkovom území
alebo pamiatkového územia, môže krajský pamiatkový úrad rozhodnúť okamžite. Odvolanie proti
rozhodnutiu podľa predchádzajúcej vety nemá odkladný účinok. (4) Ak vlastník hnuteľnej kultúrnej
pamiatky nezabezpečí podmienky na jej zachovanie, ochranu pred poškodením, zničením alebo

odcudzením, krajský pamiatkový úrad rozhodne o jej prevzatí do úschovy alebo o premiestnení do
úschovy v odbornej inštitúcii, a to až dovtedy, kým trvajú dôvody na jej premiestnenie.

73. Podľa § 42 ods. 1 písm. o) Pamiatkové zákona; Priestupku na úseku ochrany pamiatkového fondu
sa dopustí ten, kto nevykoná nápravu uloženú krajským pamiatkovým úradom podľa § 31.

74. Podľa § 43 Pamiatkového zákona; (1) Iného správneho deliktu na úseku ochrany pamiatkového
fondu sa dopustí fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá sa dopustí konania podľa § 42
ods. 1. (2) Krajský pamiatkový úrad uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu
vo výške

a) od 100 eur do 200 000 eur, ak sa dopustí konania uvedeného v § 42 ods. 1 písm. a) až g),
b) od 200 eur do 400 000 eur, ak sa dopustí konania uvedeného v § 42 ods. 1 písm. h) až k),
c) od 300 eur do 1 000 000 eur, ak sa dopustí konania uvedeného v § 42 ods. 1 písm. l) až q).
(3) Krajský pamiatkový úrad uloží pokutu až do výšky dvojnásobku sumy uvedenej v odseku 2, ak ide
o kultúrnu pamiatku, pamiatkové územie, ochranné pásmo, archeologický nález alebo archeologické

nálezisko zapísané do Zoznamu svetového dedičstva. (4) Pokutu možno uložiť do troch rokov odo dňa,
keď sa o protiprávnom konaní krajský pamiatkový úrad dozvedel, najneskôr do piatich rokov odo dňa,
keď došlo ku konaniu podľa odseku 1. Uložením pokuty nezaniká povinnosť vykonať opatrenie uložené
krajským pamiatkovým úradom. Ak nedošlo k náprave, pokutu možno uložiť aj opakovane. (5) Krajský
pamiatkovýúradpriurčenívýškypokutyprihliadanazávažnosťkonania,závažnosťnepriaznivýchzmien

kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia, význam kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia,
archeologického nálezu alebo archeologického náleziska, rozsah hroziacej škody alebo spôsobenej
škody. Škodu na kultúrnej pamiatke určí pamiatkový úrad najmenej vo výške oprávnených nákladov na
jej vrátenie do pôvodného stavu rekonštrukciou alebo reštaurovaním pri použití pôvodných materiálov
a technologických postupov. Pri poškodení alebo zničení archeologického náleziska sa škoda určí

vo výške nákladov na realizáciu archeologického výskumu. (6) Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená. (7) Krajský pamiatkový úrad, ktorý
pokutu uložil, môže povoliť odklad platenia pokuty alebo platenie pokuty v splátkach, ak vznikla okolnosť,
ktorá znemožňuje zaplatenie pokuty, alebo okolnosť, ktorá odôvodňuje platenie pokuty v splátkach. (8)
Výnosy pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.

75. Pokiaľ žalobca namietal, že orgány verejnej správy oboch stupňov pričítali žalobcovi na ťarchu
aj správanie predošlého vlastníka nehnuteľnosti, táto námietka nie je dôvodná, nakoľko na stav NKP
v súvislosti s predošlým vlastníkom (spoločnosť BianKa plus s.r.o.) orgány verejnej správy poukazovali
len v súvislosti s tým, že žalobca bol oboznámený so stavom NKP v čase, keď ju na základe kúpnej

zmluvy zo dňa 14.11.2016 nadobudol od predošlého vlastníka, a zároveň bolo poukazované na to, že už
v čase, keď žalobca NKP nadobudol od spoločnosti BianKa plus s.r.o., bola voči spoločnosti BianKa
plus s.r.o. vyvodzovaná zodpovednosť za iný správny delikt. Podľa správneho súdu teda orgány verejnej
správy nepričítali žalobcovi správanie sa inej osoby vo vzťahu k NKP.

76. Nezohľadnenie skutočnosti, že žalobca sa mal pokúšať získať dotácie na obnovu NKP vo vzťahu
k samotnému vyvodeniu administratívno-právnej zodpovednosti a skutočnosť, že na toto správne
orgány neprihliadali, je správne. Zodpovednosť právnickej osoby za tento iný správny delikt je založená
na princípe objektívnej zodpovednosti, teda neskúma sa zavinenie (čo by pri právnickej osobeani nebolo možné) a podstatné je len preukázanie príčinnej súvislosti medzi konaním/nekonaním
a následkom (ktoré sú zadefinované pri skutkovej podstate iného správneho deliktu). Na skutočnosti
týkajúce sa žiadosti o dotáciu by orgány verejnej správy mohli určitým spôsobom prihliadnuť pri určovaní

výšky sankcie a pri vyhodnocovaní závažnosti konania, čo v tomto prípade aj realizovali a poukázali
na to, že dotácia nie je nárokovateľná, že dôvodom neúspešnosti žalobcu bolo podanie neúplnej žiadosti
a ďalej, že prípadné prostriedky získané z dotácie - ich výška je nepatrná vo vzťahu k finančnej
náročnosti obnovy NKP. Námietky vznesené v tomto smere sú preto nedôvodné. Žalobca netvrdil, že by
z dotačných programov mohol získať prostriedky na realizáciu uložených opatrení a nie na celkovú

obnovu kultúrnej pamiatky. Navyše žalobca k správnej žalobe doložil hodnotiaci hárok, z obsahu ktorého
vyplýva, že žiadateľom o dotáciu nebol ani samotný žalobca ale nájomca NKP Machnáč občianske
združenie. Preto sú tieto skutočnosti vo vzťahu k meritu prejednávanej veci nepodstatné.

77. Zo samotnej skutočnosti, že NKP nebola zaradená na Zoznam priorít v rámci projektu „Obnovme
si svoj dom 2021“ taktiež nemožno vyvodzovať žiadne súvisiace skutkové zistenia s vyvodením

administratívno-právnej zodpovednosti žalobcu ani s výškou uloženej sankcie. Nezaradenie NKP vo
vlastníctve žalobcu na zoznam priorít v Trenčianskom kraji v rámci určitého projektu nijako nezbavuje
žalobcu zodpovednosti za nerealizovanie základnej pamiatkovej ochrany a nemá ani význam pre výšku
uloženej sankcie. Vyhodnocovanie priorít označených Krajským pamiatkovým úradom Trenčín a priorít
v uznesení Vlády SR, ktoré žalobca ani nekonkretizoval, je nad rámec tohto súdneho konania, v ktorom

je vyhodnocované splnenie povinnosti žalobcu vo vzťahu k základnej ochrane kultúrnej pamiatky.

78. Správny súd uznal námietky žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí vo vzťahu k výške
pokuty a vo vzťahu k vyhodnoteniu splnenia opatrení č. 1 a 5.

79. Pokiaľ ide o uložené opatrenia podľa § 31 a § 32 Pamiatkového zákona, tak tieto boli
žalobcovi uložené v inom administratívnom konaní a pokiaľ žalobca s nimi nesúhlasil, mal sa
domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia, ktorým boli tieto opatrenia uložené. V tomto správnom
súdnom konaní sa správny súd už nemôže zaoberať otázkou vyhodnotenia dôvodnosti a zákonnosti
uloženia opatrení, nakoľko tieto boli uložené v administratívnom konaní, výsledkom ktorého bol

individuálny správny akt, ktorý mohol žalobca napadnúť všeobecnou správnou žalobou. Správny
súd preto v tomto súdnom konaní vychádzal z právoplatného rozhodnutia Pamiatkového úradu č.
PUSR-2023/4224-51/38816/NEM zo dňa 16.05.2023 (právoplatné 09.06.2023), ktorým boli žalobcovi
uložené opatrenia na nápravu v zmysle § 31 Pamiatkového zákona a podstatou administratívneho
konania, ktorého výsledky sú predmetom prieskumu v tejto veci, bolo vyhodnotenie toho, či tieto

opatrenia boli alebo neboli žalobcom splnené, a či sa v prípade ich nesplnenia žalobca dopustil iného
správneho deliktu.

80. V rámci opatrenia č. 1 bolo žalobcovi uložené, aby dôsledne a trvalo zabezpečil NKP pred vstupom
nepovolaných osôb (napríklad strážnou službou) a preukázať to mal do 30 dní od nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia. Samotný poukaz žalobcu na ustanovenia Stavebného zákona nepostačuje
na zbavenie sa zodpovednosti, ale je potrebné uznať, že je potrebné vyhodnotiť konkrétne okolnosti
veci zo strany orgánu verejnej správy vo vzťahu k opatreniu č.1. Za týmto účelom je potrebné vyhodnotiť
skutkový stav, ktorý bol predtým, ako bolo uložené opatrenie č.1, a to trvalo a dôsledne zabezpečiť NKP
pred vstupom nepovolaných osôb, a skutkový stav, ktorý je resp. bol počas administratívneho konania,

v ktorom sa vyvodzuje administratívno-právna zodpovednosť, teda či žalobca realizoval nejaké úkony
za účelom splnenia tohto opatrenia, alebo či žalobca neurobil žiadne úkony, a teda opatrenie vôbec
nesplnil resp. ak aj urobil nejaké úkony či tieto sú dostačujúce alebo nie sú dostačujúce. V tejto súvislosti
správny súd poukazuje na to, že ani žalobca v samotnom odvolaní a ani v správnej žalobe nepoukazuje
na to, že bola osadená jedna reťaz na dvernej výplni na prvom nadzemnom podlaží, namietal ale, že

vyhodnotenie splnenia opatrenia nebolo dostatočné. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe takéto
skutkové zistenie vyhodnocuje ako zanedbateľné opatrenie proti vstupu nepovolaných osôb v kontexte
zvyšných nezasklených výplní v rámci celého objektu NKP, čo ale v samotných rozhodnutiach absentuje.
Z tohto dôvodu je potrebné, aby sa orgány verejnej správy precíznejšie zaoberali otázkou vyhodnotenia
splnenia uloženého opatrenia č. 1. Žalovaný nemôže doplniť v preskúmavanom rozhodnutí absentujúce

argumentáciu v rámci správneho súdneho konania.

81. Vo vzťahu k uloženému opatreniu č. 2 žalobca predniesol argumentáciu, ktorú správny súd nemohol
zohľadniť, pretože brojí proti dôvodnosti uloženia opatrenia č. 2, čo ale nie je predmetom tohtosúdneho konania. V tu prejednávanej veci je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie o vyvodení
administratívno-právnej zodpovednosti za iný správny delikt, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým,
že nevykonal nápravu uloženú krajským pamiatkovým úradom a pamiatkovým úradom podľa § 31

Pamiatkového zákona. Ak žalobca mal za to, že opatrenia mu mali byť uložené nedôvodne, mal sa
domáhať prieskumu zákonnosti rozhodnutia, ktorým mu boli tieto opatrenia uložené (čo už bolo uvedené
aj predchádzajúcich častiach odôvodnenia tohto rozhodnutia). Navyše sa ale žiada uviesť, v súvislosti
s opatrením č. 2, že Pamiatkový zákon v § 31 v rámci konania o náprave, kde sa sleduje naplnenie
základnej ochrany kultúrnej pamiatky podľa § 27 Pamiatkového zákona, umožňuje uložiť aj povinnosť

predložiť prípravnú dokumentáciu, projektovú dokumentáciu alebo iné podklady. Žalobca teda nemá
pravdu, ak tvrdí, že orgány verejnej správy takto uloženým opatrením prekračujú rozsah základnej
pamiatkovej ochrany a vec „posúvajú“ do režimu obnovy NKP.

82. Vo vzťahu k opatreniu č. 4 žalobca sám uvádza, že realizoval inštalovanie mechanickej PVC
zábrany na viacero okenných otvorov (ani sám žalobca netvrdí, že na všetky) s cieľom zamedziť

prenikaniu atmosférických zrážok do NKP, ale sám nepopiera, že tieto opatrenia neboli dostatočné
na zhoršenie stavu NKP. Pri vyhodnotení objektívnej zodpovednosti preto orgány verejnej správy
konanie žalobcu nemohli vyhodnotiť inak ako so záverom, že uložené opatrenie č. 4 nesplnil.

83. K opatreniu č. 5 – uskladnenie interiérových dverných výplní – je potrebné uviesť, že v rozhodnutiach

orgánov verejnej správy oboch stupňov nie je obsiahnuté dostatočné vyhodnotenie splnenia
tohto opatrenia. Orgán verejnej správy prvého stupňa neuvádza súvisiace skutkové zistenia
a ich vyhodnotenie a žalovaný uviedol, že splnenie opatrenia nebolo preukázané, čo vyplýva
zo štátneho pamiatkového dohľadu zo dňa 10.11.2023. Zo záznamu z tohto dohľadu č.
KPUTN-2023/19752-2/89135/PAS zo dňa 10.11.2023 vyplýva, že neboli deponované všetky dverné

výplne, sú aj vo výťahovej šachte, v jedálni je uložených 35 kusov dverných výplní. Ako opatrenie
č. 5 bolo žalobcovi uložené, aby bezpečne uskladnil v interiéri v súčasnosti vysadené interiérové
drevené a drevo-presklené dverné výplne, vrátane výplní nahádzaných vo výťahovej šachte s tým,
že prípustné je aj deponovanie výplní mimo predmetnej NKP, pričom je nutné vopred oboznámiť
krajskému pamiatkovému úradu počet a miesto uskladnenia týchto výplní (realizácia do 30 dní

od právoplatnosti rozhodnutia). Z rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov nevyplýva, a to
aj vo vzťahu ku určeniu konkrétnej výšky sankcie, či žalobca opatrenie splnil z časti alebo napr. ho
splnil len v nepatrnej časti - 35 kusov dverných výplní vo vzťahu k celkovému počtu vyplní. Prípadne
či aj umiestnenie 35 kusov výplni je v takých priestoroch NKP, ktoré nie sú dostatočne zabezpečené
proti prenikaniu atmosférických zrážok, a nie je ani celkovo dostatočne zabezpečená NKP pred vstupom

tretích osôb, a preto ani toto umiestnenie 35 kusov dverí nemožno považovať za splnenie uloženého
opatrenia.

84. Pokiaľ žalobca namietal porušenie ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku, tak táto námietka
žalobcu je dôvodná, nakoľko orgán verejnej správy prvého stupňa nezabezpečil realizáciu tohto

procesného práva žalobcu. Aj keď v oznámení o začatí konania orgán verejnej správy prvého stupňa
zhrnul výsledky štátneho pamiatkového dohľadu a ohliadok, ktoré boli vykonané, a popísal skutkový
stav, žalobca dôvodne namieta, že došlo k procesnému pochybeniu, keď mu nebola daná možnosť
oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a vyjadriť sa.

85. Žalobca sa ale mýli, ak uvádza, že na jeho prípad nemožno aplikovať ustanovenie § 43 ods. 1
v spojení s§ 42 ods. 1 písm. o) Pamiatkového zákona. Interpretácia žalobcu by mala za následok,
že zodpovednosť za iný správny delikt podľa § 42 ods. 1 písm. o) v spojení s § 43 ods. 1 Pamiatkového
zákona by bolo možné vyvodiť len vtedy, ak by náprava uložená v konaní podľa § 31 Pamiatkového
zákona nebola realizovaná vôbec a pri čiastočnom splnení opatrení na nápravu by nebolo možné

vyvodzovať administratívno-právnu zodpovednosť. Prihliadnuc na účel Pamiatkového zákona, ktorým
v zmysle § 1 tohto zákona je ochrana kultúrnych pamiatok, pamiatkových území, archeologických
nálezov a archeologických nálezísk v súlade s vedeckými poznatkami a na základe medzinárodných
zmlúv v oblasti európskeho a svetového kultúrneho dedičstva, ktorými je Slovenská republika viazaná,
nemožno takúto argumentáciu pripustiť, pretože aj splnenie opatrení na nápravu v čiastočnom rozsahu

nezabezpečuje ochranu pamiatkových hodnôt. Rozsah splnenia/nesplnenia povinností uložených
v konaní o nápravu nájde odraz v uloženej výške sankcie.86. Pokiaľ žalobca opakovane poukazuje na ambície pamiatku obnoviť, toto je pre meritum tu
prejednávanej veci nepodstatné. V tomto rozhodnutí sa rieši zodpovednosť za nevykonanie opatrení
na nápravu, ktorými sa má dosiahnuť stabilizácia NKP aj preto, aby mohla byť v budúcnosti obnovená.

Žalobca nedôsledne rozlišuje základnú pamiatkovú ochranu a samotnú obnovu kultúrnej pamiatky.
Žalobca nepredkladá dôkaz o tvrdenej hodnote NKP - len odkazuje na znalecký posudok, ale nepredložil
ho v konaní pred orgánmi verejnej správy a nepredkladá ho ani v súdnom konaní, preto túto
argumentáciu nemožno vôbec podrobiť hodnoteniu. Navyše je potrebné uviesť, že v rámci kritérií
pre určenie výšky pokuty v rámci § 43 ods. 5 Pamiatkového zákona nie je samotná hodnota NKP

uvedená.

87. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu prednesenej v správnej žalobe správny súd považuje za potrebné
tiež zdôrazniť, že ak nový vlastník NKP prevezme túto v schátranom stave a naďalej nerealizuje
základnú pamiatkovú ochranu, čím naďalej pretrváva zlý stav národnej kultúrnej pamiatky, nemožno
pripustiť, aby nový vlastník nemohol byť potrestaný resp. aby nemohla byť vyvodená administratívno-

právna zodpovednosť za iný správny delikt s odkazom na to, že on nezavinil zlý stav národný kultúrnej
pamiatky. Logickým dôsledkom nerealizovania základnej pamiatkovej ochrany je predsa pretrvávanie
nepriaznivého stavu národnej kultúrnej pamiatky a jeho prehlbovanie, čo v prípade žalobcu treba
zohľadniť pri vyvodzovaní zodpovednosti a aj pri parametroch, ktoré vstupujú do určenia výšky pokuty.

88. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že ide o šikanózne konanie zo strany orgánov verejnej
správy a o koordináciu orgánov verejnej správy, toto podľa správneho súdu nebolo preukázané.
Na žalobcu ako vlastníka NKP sa vzťahuje povinnosť základnej pamiatkovej ochrany podľa § 27
Pamiatkového zákona a boli mu uložené povinnosti na realizovanie opatrení práve v záujme
zabezpečenia základnej ochrany kultúrnej pamiatky. Ak žalobca nesúhlasil s uloženými opatreniami,

mohol sa domáhať prieskumu zákonnosti ich uloženia v samostatnom súdnom konaní. Skutočnosti
o prípadných investičných zámeroch, ako aj o tretích žalobcom neidentifikovaných subjektoch, sú vo
vzťahu k povinnosti vykonať základnú ochranu kultúrnej pamiatky nepodstatné a nesúvisiace.

89. Správny súd ale uznal žalobnú námietku o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí orgánov verejnej

správy oboch stupňov vo vzťahu k výške uloženej sankcie, a to, že rozhodnutia sú nedostatočne
odôvodnené v časti vyhodnotenia závažnosti konania žalobcu vo vzťahu k určeniu výšky pokuty,
teda nebola konkrétne vyhodnotená závažnosť konania žalobcu a závažnosť následkov na NKP
v období, počas ktorého sa mal žalobca dopustiť protiprávneho konania, ako aj vo vzťahu k
hroziacej alebo spôsobenej škode. Žalobca namietal, že orgány verejnej správy sa v rozhodnutiach

nezaoberali dostatočne kritériami podľa § 43 ods. 5 Pamiatkového zákona, čo správny súd uznal
za dôvodné. Je nepochybné, že orgán verejnej správy prvého stupňa dostatočne popísal históriu
a význam národnej kultúrnej pamiatky a nakladanie s ňou, avšak vo vzťahu ku kritériám vymedzeným
v § 43 ods. 5 Pamiatkového zákona nemožno odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého
stupňa ani v spojení s rozhodnutím žalovaného považovať za dostatočné. V tejto súvislosti správny

súd poukazuje na to, že žalobca už v odvolaní predniesol námietku, že nie sú konkrétnym spôsobom
rozobraté kritériá pre uloženie pokuty a pre určenie konkrétnej výšky sankcie vymedzené v § 43
ods. 5 Pamiatkového zákona a žalovaný na túto odvolaciu námietku reagoval len stručne, keď odkázal
na odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a uviedol, že považuje takéto
odôvodnenie za dostatočné. Je nepochybné, že ide o národnú kultúrnu pamiatku z obdobia rokov 1930

až 1932, pri realizácii ktorej autor architekt B. C. uplatnil princípy funkcionalizmu a je to jedinečná stavba
v súčasných podmienkach. Orgán verejnej správy prvého stupňa podrobne popísal aj nakladanie s
NKP a uviedol jej funkčný opis, ako aj to, že ide o jedno z najpozoruhodnejších diel funkcionalistickej
architektúry v rámci Československa, že v roku 1969 bola zaradená do Súpisu pamiatok na Slovensku,
národnou kultúrnou pamiatkou je od roku 1995 a je zaradená do svetovej prestížnej publikácie Phaidon

of World Architecture. Zároveň ale orgán verejnej správy poukazoval na celkové poškodzovanie
pamiatkových hodnôt vo vzťahu k národnej kultúrnej pamiatke a nezhodnotil relevantne závažnosť
konania žalobcu a závažnosť následkov, ktoré boli spôsobené konaním, resp. nekonaním žalobcu
na národnej kultúrnej pamiatke. Ide o vyvodenie zodpovednosti za iný správny delikt, ktorého sa žalobca
mal dopustiť tým, že nesplnil povinnosť vykonať opatrenia na nápravu NKP uložené v konaní podľa

§ 31 ods. 1 a 2 Pamiatkového zákona rozhodnutím Pamiatkového úradu č. PUSR-2023/4224-51/38816/
Nem zo dňa 16.05.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť 09.06.2023. Z obsahu rozhodnutia vyplýva,
že opatrenia na nápravu boli uložené aj v minulosti a žalobca bol už dvakrát za ich nesplnenie
sankcionovaný.Keďžeschátranýstavnárodnejkultúrnejpamiatkypretrvával,pamiatkovýúradopätovneuložil opatrenia na nápravu a následne zahájil konanie o vyvodenie zodpovednosti za iný správny
delikt pre nesplnenie uložených opatrení. V rozhodnutiach bolo ale potrebné dôslednejšie odlíšiť
závažnosť konania žalobcu vo vzťahu k obdobiu, v ktorom sa mal žalobca dopustiť protiprávneho

konania, konkrétnejšie posúdiť závažnosť nepriaznivých zmien v období, za ktoré je voči žalobcovi
vyvodzovaná zodpovednosť za iný správny delikt a v rámci toho prípadne zohľadniť aj to, že ide
o opakované nesplnenie povinnosti, prípadne zohľadniť či a ako žalobca splnil aj v minulosti uložené
opatrenia. Ohľadne rozsahu škody, ktorá bola spôsobená alebo ktorá hrozí, Pamiatkový zákon
v ustanovení § 43 ods. 5 uvádza, že škoda sa určí najmenej vo výške oprávnených nákladov na vrátenie

kultúrnej pamiatky do pôvodného stavu rekonštrukciou alebo reštaurovaním pri použití pôvodných
materiálov a technologických postupov. Orgány verejnej správy oboch stupňov vo vzťahu k rozsahu
škody neuviedli v rozhodnutiach žiadne konkrétne odôvodnenie. Vo vzťahu k tomuto kritériu, ktoré
je potrebné zohľadniť pri určovaní konkrétnej výšky pokuty, správny súd ale považuje za potrebné
uviesť, že nie je na mieste vykonať zisťovanie rozsahu škody rozsiahlym dokazovaním, napr.
obstaraním znaleckého posudku, nakoľko určenie rozsahu škody takýmto spôsobom by presahovalo

účel administratívneho konania, predmetom ktorého je vyvodenie zodpovednosti za iný správny delikt.
Preto postačuje určenie rozsahu škody (spôsobenej alebo hroziacej) úvahou orgánu verejnej správy,
ktorá bude preskúmateľná a ktorá sa bude opierať o určité faktické údaje, napr. o celkový rozsah
národnej kultúrnej pamiatky z hľadiska jej rozlohy a výškových parametrov, tomu zodpovedajúci rozsah
poškodenia, a to aj porovnaním stavu NKP, ktorý bol zistený v rámci dohľadu a ohliadok, ktoré boli

vykonané. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí nedospel k záveru, že uložená sankcia
vo výške 70 000,- eur je z hľadiska primeranosti neudržateľná, pretože posúdeniu jej primeranosti
bráni nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí. Je nepochybné, že sadzba pokuty je v zákone stanovená
od 300,- eur do 1 000 000,- eur a uložená pokuta je vo výške spadajúcej skôr k dolnej hranici sadzby.
To ale nič nemení na tom, že konkrétna výška pokuty musí byť preskúmateľne odôvodnená.

90. Vo vzťahu k výške sankcie správny súd ešte považuje za potrebné uviesť, že žalobca poukazuje
na nedostatok hotovostných prostriedkov a na mínusový stav účtu, čo ale nepreukazuje úplný obraz
o celom stave majetku spoločnosti žalobcu a tým aj o jeho ekonomickej situácii. Žalobca mal
sám zvážiť nadobudnutie nehnuteľnosti, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou a z toho plynúce

povinnosti, pričom mohol realizovať prípadné kroky k predaju aj v období pred septembrom 2020,
kedy mu bol uložený zákaz nakladať s národnou kultúrnou pamiatkou. Sám žalobca pripúšťa chybu
v komunikácii s pamiatkovým úradom a neefektívne konanie. Správnemu súdu neprináleží hodnotiť
dôvodnosť uloženia zákazu nakladania s národnou kultúrnou pamiatkou okresným súdom, ale zrejme
bol výsledkom práve neefektívneho konania žalobcu a v snahe zabezpečiť ochranu pamiatkovo

významných hodnôt. Žalobca nepreukázal, že by nedostatok finančných prostriedkov v hotovosti a
na účtoch bol v dôsledku realizácie základnej pamiatkovej ochrany. Tieto skutočnosti by navyše ani
nebolo možné pri zodpovednosti za iný správny delikt, pri ktorom sa uplatňuje objektívna zodpovednosť,
brať do úvahy (nie je to liberačný dôvod). Žalobca navyše opakovane „zmiešava“ základnú ochranu
národnej kultúrnej pamiatky s jej celkovou obnovou za určitým cieľom, čo sú dve rozdielne veci.

91. Poukaz na informácie získané žalobcom na základe žiadosti o slobodnom prístupe
k informáciám - hodnotiaci hárok a zoznam priorít - nie sú priliehavé tu prejednávanej veci. Ako už
bolo uvedené, žalobca neodlišuje základnú ochranu kultúrnej pamiatky a celkovú obnovu/renováciu
národnej kultúrnej pamiatky. Možno uznať, že pokiaľ by sa započala celková obnova kultúrnej pamiatky,

tak by nebolo nutné realizovať základnú pamiatkovú ochranu, teda je tu určitý súvis. Je potrebné
ale zdôrazniť, že pokiaľ nie je realizovaná celková obnova NKP, tak je nutné realizovať základnú
ochranu kultúrnej pamiatky, aby sa kultúrna pamiatka zachovala v čo najmenej sa zhoršujúcom stave
z hľadiska ochrany pamiatkových hodnôt. Navyše v hodnotiacom hárku, kde bola vyhodnocovaná
žiadosťObčianskehozdruženiaMachnáč,niežalobcu,jeuvedené,žepredloženýprojektjevypracovaný

na 50 %, je poukazované na dlhodobé zanedbávanie akejkoľvek starostlivosti o NKP, je konštatované,
že pre veľmi narušený stavebno-technický stav NKP a pre mimoriadnu náročnosť obnovy je nereálne,
aby projekt splnil cieľ - ukončenie komplexnej obnovy a sfunkčnenie plánovaného DSS v roku 2023
a pod. Teda nájomca národnej kultúrnej pamiatky nebol neúspešný v rámci dotačného programu
z dôvodu nezaradenia NKP medzi priority.

92. K poukazu žalobcu na výšky pokút, ktoré boli Krajským pamiatkovým úradom Trenčín uložené iným
subjektom je potrebné uviesť, že tieto informácie o výške pokút nemožno zovšeobecňovať a brať ich
za podstatné, pretože každá sankcia reflektuje na konkrétny správny delikt, pri ktorom sú posudzovanéiné národné kultúrne pamiatky, prípadne pamiatkové územia, archeologické nálezy, náleziská a pod.,
teda v každom konaní sa posudzuje iný pamiatkový význam konkrétneho predmetu ochrany. Preto
samotný poukaz na uložené pokuty v iných administratívnych konaniach a určenie priemernej výšky

ukladaných pokút nedosvedčuje neprimeranosť pokuty ani porušenie precedenčnej zásady. Žalobca
navyše neargumentoval ani obdobným prípadom ako je tu prejednávaná vec a konkrétnou výškou
uloženej pokuty. Jednotlivé prípady, na ktoré žalobca poukazuje a informácie čerpá z odpovede zaslanej
nazákladežiadostioinformácie,nemožnopretobraťdoúvahy,pretožeznichnevyplývazaakéskutkové
podstaty - či išlo o priestupky, iné správne delikty a pod. a vo vzťahu k akým pamiatkovým hodnotám

boli tieto pokuty ukladané.

93. K poukazu na závery rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR správny súd považuje za potrebné
uviesť, že žalobca nepreukázal prepojenosť záverov s prejednávanou vecou, keď kritériá pre určenie
výšky pokuty sú v Pamiatkovom zákone osobitne určené v citovanom § 43 ods. 5, ktoré zohľadňujú
záujem chránený pamiatkovým zákonom pri administratívnom trestaní, preto nemožno bez ďalšieho

preberať závery rozhodovacej činnosti pri úplne iných druhoch správnych deliktov, ktorých predmetom je
ochrana odlišných záujmov, kde sú v osobitných právnych predpisoch samostatne vymedzené skutkové
podstaty správnych deliktov a taktiež sú rozdielne vymedzené aj kritériá, ktoré orgány verejnej správy
majú zohľadňovať pri ukladaní pokút.

94. K likvidačnému charakteru pokuty sa správnemu súdu žiada uviesť, aj keď nevyhodnocoval
návrh na sankčnú moderáciu, že pokiaľ je určitý subjekt v zlej ekonomickej situácii, uložená pokuta
nemôže byť likvidačná, pretože jeho nepriaznivá ekonomická situácia nie je dôsledkom uloženej pokuty
ale dôsledkom iných faktorov. Pri akceptovaní záveru, že ak subjekt nemá finančné prostriedky a je
v zlej ekonomickej situácii, mu v podstate už nemožno ukladať sankcie, by sa poprel samotný účel

vyvodzovania administratívno-právnej zodpovednosti.

95.Správnysúdďaleještepovažujezapotrebnéuviesť,žesámžalobcauvádzarozpornúargumentáciu,
keď tvrdí, že poskytoval všetku súčinnosť a zúčastňoval sa dohľadov, čo ale z administratívneho spisu
nevyplýva, a sám žalobca na druhej strane pripúšťa, že nekomunikoval dostatočne s pamiatkovým

úradom a sám priznáva, že konal neefektívne.

96. Poukaz na zákaz nakladania s NKP ako aj na vyvlastňovacie konanie a na určovacie konanie
nezbavuje žalobcu povinnosti zabezpečiť základnú ochranu kultúrnej pamiatky. K tomu je potrebné tiež
uviesť, že žalobca je vlastníkom kultúrnej pamiatky už od roku 2016 a v minulosti mu už boli uložené

pokuty taktiež pre nesplnenie uložených povinností na nápravu.

97. Ďalej správny súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na to, že žalobca si sám vo svojej
argumentácii odporuje, pretože na jednej strane tvrdí, že už v roku 2017 zistil, že obnova kultúrnej
pamiatky vyžaduje investície, ktoré sú aj s prípadným výnosom mimo jeho ekonomických možností,

preto hľadal kupca. V úplnom rozpore s touto argumentáciou ale uvádza, že mal snahu o obnovu
kultúrnej pamiatky aj o získanie dotácií, čo mu vinou krajského pamiatkového úradu aj Ministerstva
kultúry SR nebolo umožnené realizovať, resp. dosiahnuť. Zároveň opakovane prednáša argumentáciu,
ktorá nesúvisí s meritom tu prejednávanej veci.

98. Orgán verejnej správy prvého stupňa v rozhodnutí podrobne popísal skutkové zistenia, priebeh
štátnych pamiatkových dohľadov, ohliadok exteriéru, ktorých sa žalobca nezúčastnil, obsah vyjadrení
žalobcu, avšak rozhodnutiam chýba konkrétna argumentácia vo vzťahu k vyhodnoteniu splnenia
povinností a vo vzťahu k posúdeniu konania žalobcu z hľadiska jeho závažnosti, závažnosti následkov
na kultúrnej pamiatke a spôsobenej a hroziacej škody v zmysle kritérií stanovených v § 43 ods. 5

Pamiatkového zákona. Orgány verejnej správy sa v rozhodnutiach mali viac zamerať nie na celkový
stav národnej kultúrnej pamiatky, ale na následky, ktoré nastali v dôsledku nekonania žalobcu, čoho sa
žalobca dopustil tým, že nesplnil uložené opatrenia na nápravu.

99. V rámci ďalšieho konania bude úlohou orgánov verejnej správy vyhodnotiť dodržanie opatrení č.

1 a č. 5 a pri uložení sankcie postupovať podľa kritérií v zmysle § 43 ods. 5 Pamiatkového zákona a
tieto preskúmateľne odôvodniť, konkrétne vyhodnotiť závažnosť konania žalobcu a ďalšie skutočnosti
vymedzené v § 43 ods. 5 Pamiatkového zákona vo vzťahu k časovému obdobiu, v ktorom sa žalobcadopustil iného správneho deliktu. Zároveň je potrebné zabezpečiť dodržanie procesného postupu podľa
§ 33 ods. 2 Správneho poriadku.

100. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo
na náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne
vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.

101. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP
v znení účinnom od 1. júla 2023).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)

vlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutiaoprávnenémusubjektu(§443ods.1SSP).Kasačná
sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.