Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 2S/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201541
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1018201541.2

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Lesné pozemkové spoločenstvo v Záhorskej Bystrici,
so sídlom Čsl. tankistov 134, 841 06 Bratislava, IČO: 30 781 035, zastúpený: JUDr. Margita Medveczká,
advokátka, Drotárska cesta 68, 811 02 Bratislava, IČO: 36 038 110, proti žalovanému: Okresný úrad
Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, Ružová dolina 27, 821 09
Bratislava, IČO: 00 151 866, v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka - o povinnosti doručiť

žalobcovi rozhodnutie žalovaného č. Co 18/18-BPR zo dňa 01.06.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Žalobcovi právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 29.10.2018 sa žalobca domáhal, aby
správny súd uložil žalovanému povinnosť doručiť mu rozhodnutie č. Co 18/18-BPR zo dňa 01.06.2018
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) vydané v rámci konania o oprave Registra obnovenej evidencie
pozemkov (ďalej len „ROEP“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný zmenil rozhodnutie Okresného
úradu Bratislava, katastrálneho odboru č. C-24/2017/ROEP Záhorská Bystrica zo dňa 13.02.2018

tak, že námietke Družstva podielnikov DEVÍN, Čsl. tankistov 300/A, 843 53 Bratislava (ďalej len
„Družstvo podielnikov Devín“) voči zápisu vlastníckeho práva v prospech fyzických osôb na základe
rozhodnutia o schválení ROEP do katastra nehnuteľností (KN) zo dňa 16.11.2016 v správe Slovenského
pozemkového fondu (SPF) k špecifikovaným pozemkom registra E-KN a C-KN v k.ú. A. B. vyhovel a na
špecifikovaných podieloch zapísaných na LV č. XXXX C. D. XXXX v k.ú. A. B. zapísal ako vlastníka
Družstvo podielnikov Devín. Žalobca uviedol, že je pozemkovým spoločenstvom v zmysle zákona č.

97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 97/2013
Z. z.) a jeho členmi sú spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti v k. ú. A. B.. Poukázal na to, že nárokom
Družstva podielnikov Devín sa zaoberal prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný už v rámci
samotného konania ROEP. Žalobca bol prostredníctvom právnej zástupkyne účastníkom viacerých
zasadnutí komisie ROEP, ktorá posúdila nároky Družstva podielnikov Devín a zamietla ich. Žalovaný sa
s týmtonázorom žalobcu a komisie ROEP stotožnila Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, schválil

ROEP v k.ú. A. B. svojim rozhodnutím zo dňa 12.10.2016. Následne na základe podnetu Družstva
podielnikov Devín podala Krajská prokuratúra v Bratislave podnet na preskúmanie zákonnosti, ktorý bol
zamietnutý rozhodnutím predsedníčky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č.
P XXXX/XXXX-XX zo dňa 28.06.2017. Následne Družstvo podielnikov Devín podalo správne žaloby
vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/306/2016 proti Okresnému úradu Bratislava o
preskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.1/2016/ROEPZáhorskáBystricazodňa12.10.2016,

v ktorom súd pribral Lesné pozemkové spoločenstvo v Záhorskej Bystrici do konania, a konanie vedené
na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 5S/194/2017 proti Úradu geodézie, kartografie a katastraSR o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. P 6244/2017-5/8 Va zo dňa 28.06.2017,
predmetom ktorého bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým správny orgán potvrdil, že
Družstvo podielnikov Devín nie je právnym nástupcom JRD Záhorská Bystrica. Napriek prebiehajúcim

súdnym konaniam Družstvo podielnikov Devín podalo žiadosť o začatie konania schváleného registra
v k.ú. A. B. podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 180/1995 Z. z.), ale iba
v časti nezistených vlastníkov, ktorých zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond (ďalej len
„SPF“). Žalobca opakovane žiadal o pribratie do konania o oprave schváleného ROEP. SPF mal

zastupovať nezistených vlastníkov, avšak podľa vyjadrenia Okresného úradu v Bratislave, katastrálneho
odboru, najneskôr vo februári 2018 bolo okresnému úradu doručené Osvedčenie o dedičstve XXX XX/
XXXX, D not 44/2017 zo dňa 06.02.2018 ako aj rozhodnutie v ďalšom dedičskom konaní – uznesenie
Okresného súdu Bratislava IV, 69D/327/2017, D not 87/2017, právoplatné dňa 17.01.2018. To znamená,
že dedičia pôvodných členov už neboli nezistenými vlastníkmi, a preto oprávnenie SPF ich zastupovať
zaniklo. Najneskôr týmto okamihom mal prvostupňový správny orgán povolať žalobcu do konania.

Žalovaný už od februára 2018 vedel, že niektorí z nezistených vlastníkov nie sú neznámi vlastníci
a bol povinný konať so žalobcom ako účastníkom konania, ako zástupcom spoluvlastníkov podielov
na spoločných nehnuteľnostiach. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn.: 6Sžrk/5/2017 zo dňa 18.10.2017 pozemkové spoločenstvo je oprávnené zastupovať vlastníkov
podielovspoločnejnehnuteľnostivkonaníROEPpredsúdom.Žalobcatiežpoukázalnato,ženapadnuté

rozhodnutie je v rozpore s § 7 ods. 7 zákona č. 180/1995 Z. z., čo však nemohol namietať, lebo sa
s ním ako účastníkom konania nekonalo. Žalobca sa považuje za opomenutého účastníka, pretože bol
účastníkom konania ROEP, a preto mal byť aj účastníkom konania o oprave ROEP v časti týkajúcej sa
spoločnej nehnuteľnosti v správe žalobcu. V konaní o ROEP žalovaný práva žalobcu uznal a v konaní
o oprave ROEP ich poprel. Napadnuté rozhodnutie mu doručené nebolo, hoci malo byť. Zároveň je

splnená aj podmienka v zmysle ust. § 179 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP), že od vydania napadnutého rozhodnutia neuplynuli viac
ako tri roky.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhoval správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že

údaje zapísané v katastri nehnuteľností na základe rozhodnutia o schválení ROEP zo dňa 16.11.2016
boli v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. V predmetnej veci sa konanie týkalo
zmeny údajov schváleného ROEP (§ 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z.), a to nezistených vlastníkov
so spoluvlastníckymi podielmi na spoločnej nehnuteľnosti, ku ktorým vykonával správu SPF. K aktívnej
legitimáciížalobcužalovanýuviedol,ževýborpozemkovéhospoločenstvakonázačlenovpozemkového

spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej moci v presne definovaných veciach v zmysle § 16 ods. 1
a ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. K tvrdeniu žalobcu, že konanie o ROEP podľa zákona č. 180/1995 Z.z.
nie je konaním vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovaných
nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich
vlastníctva a že predmetom konania podľa zákona č. 180/1995 Z.z. ani nemôže byť nadobúdanie

vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré sa majú stať súčasťou spoločnej nehnuteľnosti uviedol, že
rozhodnutia o schválení ROEP, ako aj o zmene údajov ROEP nie sú rozhodnutiami určujúcimi vlastnícke
právo osôb k nehnuteľnostiam (konštitutívnymi rozhodnutiami), ale len zostavením údajov o vlastníckych
a iných práv osôb k pozemkom na základe podkladov podľa 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. Žalobca
podľa žalovaného nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby opomenutého účastníka. V predmetnej

veci sa konanie týkalo zmeny údajov schváleného ROEP nezistených vlastníkov so spoluvlastníckymi
podielmi na spoločnej nehnuteľnosti, ku ktorým vykonával správu SPF. Ďalej poukázal na § 10 ods. 5
zákona č. 97/2013 Z.z., podľa ktorého SPF v konaní pred súdom alebo pred orgánom verejnej správy
konávmenevlastníkovpodielovspoločnejnehnuteľnostipodľa§10odsekov1a2voveciachvlastníctva
podielov spoločnej nehnuteľnosti, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo týchto vlastníkov je sporné. Osobitné

postavenievrámcinovejprávnejúpravypozemkovýchspoločenstievmáSPF,ktorýrealizujeprávačlena
(podielnika) pozemkového spoločenstva, a to predovšetkým v záujme ochrany a výkonu vlastníckeho
práva a výkonu povinnosti vyplývajúcich z vlastníctva podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve
štátu, ako aj vo vlastníctve neznámych, resp. nezistených vlastníkov. Žalovaný vyslovil názor, že žalobca
neuviedolžiadnurelevantnúargumentáciu,zakéhodôvodubymalbyťúčastníkomkonaniaamalbymať

postavenie účastníka podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), navyše nezdôvodnil ani ako môžu byť v
konaní dotknuté jeho práva, či povinnosti ako spoločenstva. Postavenie účastníka mu nepriznáva ani
osobitný predpis (§ 14 ods. 2 Správneho poriadku). Z uvedeného žalovaný vyvodil záver, že katastrálnyodbor ako i žalovaný v odvolacom konaní konali správne s účastníkom konania SPF, zastupujúcim
práva osôb so spoluvlastníckymi podielmi, ku ktorým vykonával správu a v ktorých mene bol jediný
oprávnený konať. K tvrdeniu žalobcu, že bol účastníkom konania ROEP, a preto mal byť účastníkom

konania o oprave ROEP v časti týkajúcej sa nehnuteľnosti v správe žalobcu, žalovaný uviedol, že v
§ 16 a nasl. zákona č. 97/2013 Z.z. sú upravené prípady, kedy výbor spoločenstva zastupuje členov
spoločenstva, a prízvukoval, že správu a zastupovanie nezistených vlastníkov vykonáva zo zákona
SPF a nie výbor alebo iný orgán spoločenstva. K námietke žalobcu, že osvedčeniami o dedičstve
s uvedením čísel dedičských rozhodnutí oprávnenie SPF zastupovať nezistených vlastníkov zaniklo,

žalovaný uviedol, že žalobca nekonkretizoval, ktorých účastníkov, resp. nezistených vlastníkov sa
uvedené dedičské osvedčenia týkali, poradové číslo, číslo listu vlastníctva, neuviedol ani skutočnosť,
či vôbec a kedy boli katastrálnemu odboru doručené, kedy mohol a mal mať o ich existencii a obsahu
správny orgán vedomosť, či sa ich priamo prvostupňové resp. napadnuté rozhodnutie dotýkalo,
resp. bolo alebo nebolo zapísané v rozhodujúcom poradí rešpektujúc poznámku o prebiehajúcom
konaní na listoch vlastníctva a pod. Argumentáciu žalobcu považuje za irelevantnú čo do možnosti

posúdenia postavenia účastníka konania. K dôkazom uvedeným žalobcom v podanej žalobe, ktoré mali
potvrdzovať jeho postavenie ako účastníka posudzovaného administratívneho konania ako pozvanie
žalobcu na zasadnutie komisie ROEP (dňa 15.05.2015), zápisnicu zo zasadnutia komisie ROEP (zo dňa
12.06.2015) žalovaný uviedol, že zákon č. 180/1995 Z.z., jednoznačne rozlišuje medzi členom komisie,
účastníkom konania a pozemkovým spoločenstvom (napr. § 6 ods. 1). Pozemkové spoločenstvá môžu

byť členom komisie, môžu sa zúčastňovať na zostavovaní ROEP. Avšak v konkrétnej veci sú účastníkmi
konania jednotliví vlastníci podielov na spoločnej nehnuteľnosti, ktorí sú uvedení v návrhu zostaveného
ROEP, s uvedenými identifikačnými údajmi a výškou podielu, v prípade nezistených vlastníkov s
uvedením správcu (SPF), bez ohľadu či v danom čase a danom katastrálnom území existuje pozemkové
spoločenstvo. Prípadné konanie s pozemkovým spoločenstvom v konaní o námietke (§ 7 ods. 3 zákona

č. 180/1995 Z.z.) o zmene údaju návrhu ROEP, a to pred schválením ROEP rozhodnutím (§ 7 ods. 5
zákonač.180/1995Z.z.)automatickyneznamenákonanievmenevšetkýchpodielovýchspoluvlastníkov
spoločnej nehnuteľnosti, resp. nezistených vlastníkov, ktorých zo zákona č. 97/2003 Z. z. zastupuje
výlučne SPF. Žalovaný ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že po zápise napadnutého rozhodnutia na
LV č. XXXX C. D. XXXX v k.ú. A. B. Družstvo podielnikov Devín nakladalo so svojím podielom na

nehnuteľnostiach (rozhodnutie kat. odboru č. V-l8065/2018 zo dňa 29.06.2018 o zriadení záložného
práva), t.j. zápis rozhodnutia bol dotknutý ďalšou právnou zmenou, vzhľadom na ktorú nie je možné vo
veci opätovne konať a rozhodnúť.

3. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že na podanej žalobe trvá. Najneskôr vo februári

2018boliprvostupňovémusprávnemuorgánudoručenévžalobeuvedenédedičskérozhodnutia,dedičia
pôvodných členov boli známymi vlastníkmi a oprávnenie SPF ich zastupovať zaniklo. Žalobca poznal
dedičov zosnulých členov, hoci ešte neboli a nemohli byť zapísaní do KN, pretože počas konania ROEP
boli dedičské konania pozastavené, obnovili sa až po skončení ROEP a zistil, že dedičia, ktorí stihli
zrealizovať a doručiť svoje rozhodnutia v dedičských veciach majú zapísané duplicitné vlastníctvo.

V ostatných prípadoch, keď notári nekonali rýchlo, boli odkázaní na súd. Žalobca pripravuje zoznam
dotknutých vlastníkov spolu s rozhodnutiami, ktoré predloží súdu. Tieto skutočnosti má správny orgán
vedieťzosvojejčinnostiažalobcaichnemusídokazovať.Žalobcatiežpoukázalnato,žeSPFpodalproti
prvostupňovému rozhodnutiu dňa 14.02.2018 odvolanie, v ktorom namietol nezrovnalosti k samotnému
prechodu vlastníctva a vyslovil názor, že budú dotknuté práva žalobcu, a preto malo byť rozhodnutie

doručované jemu. Ďalej žalobca uviedol, že ak by mali byť vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti
účastníkmi konania ako jednotlivci, tak bol potom správny orgán povinný zverejniť rozhodnutie vo forme
verejnej vyhlášky, tak ako mu predpisuje Správny poriadok, čo však neurobil.

4. Krajský súd v Bratislave rozhodol vo veci uznesením č.k.: 6S/184/2018-440 zo dňa 18.05.2023 tak,

že žalobu opomenutého účastníka odmietol s odôvodnením, že žalobca nepreukázal, či aspoň niektoré
parcely zapísané v napadnutom rozhodnutí majú podľa neho byť vo vlastníctve členov spoločenstva.
Zvýpisuregistrapozemkovýchspoločenstievnevyplývajúšpecifikácieparcielapodielov,pretonemožno
ustáliť, že niektorý z nezistených vlastníkov je zároveň členom spoločenstva a že ide o spoločne
obhospodarovanú nehnuteľnosť.

5. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (NSS SR) uznesením sp. zn.: 8Svk/22/2023 zo dňa
26.03.2025 tak, že toto uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislavena ďalšie konanie. NSS SR v tomto uznesení uviedol, že spornou otázkou je posúdenie, či žalobca
preukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní o žalobe opomenutého účastníka domáhajúc sa doručenia
rozhodnutia žalovaného č. Co XX/XX-XXX z 1. júna 2018. S názorom správneho súdu, že nebolo

možné ustáliť, že niektorý z nezistených vlastníkov, či vlastník s nezisteným pobytom, je zároveň
členom spoločenstva a že ide o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť sa kasačný súd nestotožnil.
S poukazom na ustanovenia § 23 ods. 1 a 2 zákona č. 97/2013 Z. z. v znení účinnom do 30. júna
2018, z ktorého jasne vyplýva taxatívny výpočet údajov a ich zmien, ktoré sa do registra pozemkových
spoločenstiev zapisujú, sa špecifikácia parciel, resp. vymedzenie podielov jednotlivých vlastníkov,

ktorí sú členmi pozemkového spoločenstva tak, ako to žiadal správny súd vo svojom uznesení,
nenachádza. Medzi číslami jednotlivých LV sa nachádzajú aj sťažovateľom namietané LV č. XXXX
C. D. XXXX. Sťažovateľ (žalobca) následne potom v správnej žalobe uviedol konkrétne poradové
čísla na predmetných LV, ktorých sa zmena súvisiaca s osvedčeniami o dedičstve mala týkať.
Z predmetných LV vyplýva, že ide o spoločnú nehnuteľnosť podľa zákona č. 97/2013 Z. z. vo vlastníctve
spoluvlastníkov, ktorí sú práve členmi sťažovateľa ako pozemkového spoločenstva. Konanie o zmene

údajov schváleného registra sa spravuje Správnym poriadkom, a to vrátane určenia účastníkov konania.
Je nevyhnutné, aby si správny orgán ustálil okruh účastníkov konania v zmysle § 14 ods. 1 Správneho
poriadku. Z uvedeného však platí výnimka, na ktorú zákon č. 180/1995 Z. z. pamätá priamo v ustanovení
§ 13 v spojení s § 8 ods. 1 písm. c) a d), keď s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy alebo
ktorých vlastník síce je známy, ale miesto jeho trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe a ktoré sa

na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“),
nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov SPF. Podstatnou námietkou, ktorou sa však
správny súd nezaoberal bolo, že oprávnenie SPF zastupovať nezistených vlastníkov v predmetnom
administratívnom konaní zaniklo. Sťažovateľ upriamil pozornosť na osvedčenie o dedičstve sp.zn.
65D 89/2017, D not 44/2017 zo 6. februára 2018, ako aj uznesenie Okresného súdu Bratislava IV

sp. zn. 69D 327/2017, D not 87/2017 právoplatné 17. januára 2018, keď podľa názoru sťažovateľa
dedičia pôvodných členov už neboli nezistenými vlastníkmi, resp. vlastníkmi, ktorých vlastnícke právo
nebolo preukázané. Uvedená skutočnosť má podľa kasačného súdu zásadný vplyv na ďalšie právne
posúdenie veci a na ustálenie účastníctva v konaní o zmene údajov schváleného registra podľa § 7
ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z., nakoľko ak by správny súd vyhodnotil, že dedičia po pôvodných

členoch sťažovateľa skutočne viac neboli nezistenými vlastníkmi, aplikácia ustanovenia § 13 v spojení
s § 8 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 180/1995 Z. z. by neprichádzala do úvahy. SPF by viac nemal právo
takýchto vlastníkov v konaní zastupovať a dotyk na ich právach, resp. právom chránených záujmoch
v zmysle § 14 Správneho poriadku, by bol napadnutým rozhodnutím žalovaného nepochybný. Za
takýchto okolností by bolo nevyhnutné, aby sa správny súd zaoberal aj ďalšou nadväzujúcou otázkou,

ktorú sťažovateľ v prejednávanej veci nastolil, a to, či sťažovateľ bol oprávnený zastupovať svojich
členov v konaní o zmene údajov schváleného registra, nie z titulu jeho účastníctva v konaní o ROEP,
ale práve z titulu § 16 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. v znení účinnom do 30. júna 2018. V zmysle
predmetného ustanovenia výbor za členov spoločenstva koná pred súdmi a orgánmi verejnej správy
v zákonom ustanovených prípadoch, resp. ich môže za zákonom ustanovených podmienok zastupovať.

Správny súd by sa mal následne teda zaoberať tým, či predmetná vec je takou vecou, pri ktorej sa
predpokladá konanie pozemkového spoločenstva, vzhľadom na účel a zmysel uvedenej právnej normy
(v tomto smere kasačný súd upriamuje pozornosť správneho súdu na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III. ÚS 425/2023 z 8. februára 2024). NSS SR v závere zaviazal správny súd postupovať
tak, ako mu naznačil v tomto uznesení, opätovne komplexne posúdiť námietky žalobcu v správnej žalobe

a dôsledne sa vysporiadať s jeho argumentáciou, pričom pokiaľ opätovne dospeje k názoru, že námietky
sťažovateľa sú nedôvodné, tento svoj záver primerane premietne do nového rozhodnutia. Vyjadrenými
právnymi názormi kasačného súdu je správny súd v zmysle § 469 SSP viazaný.

6. Dňa 14.01.2026 doručil žalobca správnemu súdu vyjadrenie z 30.12.2025, v ktorom uviedol,

že považuje za nevyhnutné objasniť dôvody, pre ktoré mu v administratívnom konaní prislúchalo
postavenie účastníka konania a že vec je takou vecou, pri ktorej sa predpokladá konanie pozemkového
spoločenstva. Žalobca popísal historicko-právny kontext sporu a uviedol, že v tomto prípade sa konanie,
v ktorom bol žalobca opomenutý, týkalo posúdenia vlastníckeho práva na základe predpisov, ktorých
aplikácia na spoločnú nehnuteľnosť a na žalobcu je sporná. Družstvo podielnikov Devín tvrdí, že

na spoločnú nehnuteľnosť sa vzťahoval zákon č. 81/1949 Sb., žalobca tvrdí opakovane, že všetky
pozemky vo vlastníctve jeho členov nepodliehali zákonu č. 81/1949 Sb., ale vzťahoval sa na ne zák.
čl. XIX/1898. Ak v predmetnom správnom konaní správny orgán pred vydaním rozhodnutia posudzoval
právne otázky, či sa na nedielne spoločné nehnuteľnosti v pozemkovoknižnej vložke č. XXX vzťahovalčlánok X/1913, či vzniklo, alebo nevzniklo pasienkové spoločenstvo, či nedielne spoločné nehnuteľnosti
boli pasienkami z lesa, či bolo alebo nebolo pozemkové spoločenstvo zrušené zákonom č. 81/1949
Sb. a či a akým spôsobom sa obnovil právny režim spoločenstva po zmene štátneho režimu v roku

1898, potom mal byť žalobca ako pozemkové spoločenstvo účastníkom správneho konania podľa §
14 ods. 1 Správneho poriadku. Je to nevyhnutné z toho dôvodu, že v konaní žalovaný posudzoval
pre rozhodnutie zásadné právne otázky, ktoré sa priamo dotýkajú práv a právom chránených záujmov
žalobcu. Správny orgán ako predbežnú otázku posudzoval práve postavenie žalobcu. Žalobca ďalej
uviedol, že zmena právneho dôvodu vlastníctva spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti

vychádzajúca z vyvlastňovacích zákonov sa priamo dotýka základných organizačných a ekonomických
vzťahov vo vnútri spoločenstva. Žalobca nie je len pasívnym správcom, ale subjektom s verejnoprávnou
povinnosťou viesť presnú evidenciu svojich členov a ich podielov. Rozhodnutie, ktorým sa mení
osoba vlastníka podielu spoločnej nehnuteľnosti, priamo zakladá povinnosť žalobcu vykonať zmenu
v zozname členov. Ak by žalobca nebol účastníkom konania, v ktorom sa o takejto zmene rozhoduje,
nemohol by uplatniť námietky proti podkladom, na ktorých základe mu vzniká zákonná povinnosť

zmeniť svoju vnútornú evidenciu, čím je naplnená definícia účastníka konania podľa § 14 ods. 1
Správneho poriadku. Opomenutím žalobcu v konaní správny orgán odňal možnosť žalobcovi sa brániť
proti uloženiu povinnosti registrovať ako člena Družstvo podielnikov Devín, ktorého vlastnícke právo je
sporné a opiera sa o neplatné právne tituly. Žalobca ďalej namietal prekročenie právomoci správnym
orgánom. Inštitút opravy chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) je procesným nástrojom určeným na odstraňovanie
zrejmých nesprávností, chýb v písaní, počítaní, technických chýb v zobrazení hraníc alebo chýb, kedy
údaj v katastri nezodpovedá verejnej istine. V konaní o oprave chyby katastra nemá katastrálny odbor
ani žalovaný ústavou a zákonmi zverenú právomoc na deklaratórne určenie vlastníctva k nehnuteľnosti,

ani nemá právomoc v správnom konaní posudzovať spor medzi dvoma účastníkmi, ktorí zhodne tvrdia,
že sú vlastníkmi.

7. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a
právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán po prerokovaní

v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho
orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do piatich rokov od
zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.

8.Podľa§8ods.1písm.c)ad)zákonač.180/1995Z.z.registersaskladázurčenéhooperátu,zosúboru

ďalších geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych
vzťahoch k nim, najmä zo c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého
pobytu alebo sídlo nie je známe, d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

9. Podľa § 13 zákona č. 180/1995 Z.z. fond (SPF – pozn. súdu) nakladá s pozemkami uvedenými v § 8

ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len "pozemok s
nezistenýmvlastníkom"),podľatohtozákonaapodľaosobitnýchpredpisov;obdobnepostupujesprávca,
ak ide o lesné pozemky.

10. Podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z. fond nakladá podľa tohto zákona a podľa

osobitných predpisov s pozemkami s nezisteným vlastníkom (§ 13),33

11. Poznámka pod čiarou č. 33 odkazuje na ust. § 18 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych
vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, podľa ktorého pokiaľ nie je známy vlastník
nehnuteľnosti, je pozemkový fond alebo správca lesného majetku vo vlastníctve štátu (ďalej len

„správca“) oprávnený dať nehnuteľnosť do užívania vhodným záujemcom; odplata za toto užívanie je
príjmom fondu alebo správcu dovtedy, než vlastník uplatní svoje práva k tejto nehnuteľnosti.

12. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred
orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne

postupuje správca.

13. Podľa § 16 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. fond nakladá s pozemkami uvedenými v odseku 1 písm.
a) a b) na základe údajov katastra nehnuteľností.14. Podľa § 10 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 97/1995 Z. z. fond nakladá s podielmi spoločnej
nehnuteľnosti a) nezistených vlastníkov alebo ktorých vlastnícke právo nie je evidované v katastri

nehnuteľností,18); b) ku ktorým nebolo vlastnícke právo preukázané.

15. Poznámka pod čiarou č. 18 odkazuje na ust. § 34 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č.
330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,
pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č.

330/1991 Zb.) a ust. § 16 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 180/1995 Z. z.

16. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. pozemkový fond spravuje poľnohospodárske
nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom22) a podiely spoločnej
nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom22a). Pozemkový fond nakladá s
pozemkami, ktorých vlastník nie je známy22b) okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami,22c) ako

aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy.22b) Podrobnosti o podmienkach
prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností pozemkovým fondom upraví nariadenie
vlády Slovenskej republiky.

17. Poznámka č. 22b odkazuje na ustanovenia § 18 zákona č. 229/1991 Zb., § 16 ods. 1 písm. b) a c)

zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z., § 6 ods. 1 písm. b) až d) zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z. z. (zákon č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách
bol zrušený zákonom č. 97/2013 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2013 – pozn. súdu).

18. Podľa § 34 ods. 3 písm. c) zákona č. 330/1991 Zb. na účely spravovania nehnuteľností podľa odseku

3 pozemkový fond za podmienok ustanovených osobitnými predpismi a týmto zákonom je účastníkom
pozemkových úprav ohľadne majetku uvedeného v odseku 3.

19. Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb. Slovenský pozemkový fond a správca v konaní vo
veciach pozemkových úprav vykonávajú práva vlastníka nehnuteľností vo vlastníctve štátu a zastupujú

neznámych vlastníkov pozemkov alebo vlastníkov pozemkov, ktorých miesto pobytu nie je známe.

20. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. výbor pozemkového spoločenstva koná za členov
spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti
alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania

spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva, uzatvára v mene členov spoločenstva nájomnú zmluvu,
ktorej predmetom je spoločná nehnuteľnosť, spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť alebo ich časť,
alebo inú obdobnú zmluvu, ak zo zmluvy o spoločenstve, stanov alebo rozhodnutia spoluvlastníkov
spoločnejnehnuteľnostialebospoločneobhospodarovanejnehnuteľnostinevyplývaniečoiné,zastupuje
členov spoločenstva, okrem členov spoločenstva podľa § 10 ods. 1 a 2, vo veciach nadobúdania

časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo je sporné, uzatvára v mene spoluvlastníkov spoločnej
nehnuteľnosti zmluvu o prevode vlastníctva podielu na spoločnej nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 10, ak
tak rozhodlo zhromaždenie.

21. Podľa § 179 ods. 1 SSP ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom
administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť
tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako
tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný
doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

22. Podľa § 179 ods. 7 SSP ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci
ďalej koná.

23. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").24. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou.

25. Po vrátení veci Najvyšším správny súdom Slovenskej republiky, správny súd, na ktorého v zmysle §
3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z. z.) prešiel výkon súdnictva
od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave

na Správny súd v Bratislave, postupoval v intenciách právneho názoru vyjadreného v uznesení sp. zn.:
8Svk/22/2023 zo dňa 26.03.2025 a posudzoval, či oprávnenie SPF zastupovať nezistených vlastníkov
v predmetnom administratívnom konaní zaniklo.

26. S poukazom na oprávnenie SPF zastupovať „nezistených vlastníkov“ vyplývajúce z ust. § 13
v spojení s ust. § 8 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 180/1995 Z. z. bolo potrebné najskôr objasniť pojem

nezistený vlastník. Vychádzajúc z týchto zákonných ustanovení sa za nezisteného vlastníka považuje
vlastník, ktorý je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, alebo vlastník, ktorý
nie je vôbec známy. Pojmy nezistený a neznámy vlastník sa v právnej úprave, ako aj aplikačnej praxi
zamieňajú. Samotná právna úprava je v tomto smere roztrieštená a používa pojmy neznámy a nezistený
vlastník striedavo v rovnakom význame (a promiscue). V tejto súvislosti možno poukázať na zákon č.

330/1991 Zb., ktorý je všeobecným predpisom, pokiaľ ide o oprávnenia SPF, ktorý v § 34 ods. 14 uvádza
pojem „neznámy vlastník“, pričom na inom mieste napr. v § 6 ods. 5 alebo § 17 rozlišuje „neznámeho
vlastníka“ a „vlastníka, ktorého pobyt nie je známy“, no v § 11 ods. 11 používa pojem „nezistený vlastník“.

27. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn.: PL. ÚS 11/05 zo dňa 22.08.2006 (bod 4.1

odôvodnenia) uvádza, že: „Slovo nezistený znamená len to, že výsledok procesného dokazovania
pred orgánom verejnej moci viedol k záveru, že nejaký vlastník existuje, ale nebolo ho možné
zistiť.“ Z uvedeného možno dovodiť, že pri objasnení pojmu nezistený vlastník je relevantné to, či je
známe miesto trvalého pobytu vlastníka, prípadne iné údaje podľa evidencie v KN tak, aby ho bolo
možné s určitosťou identifikovať. Rozhodujúcou je teda určitosť zápisu údajov o vlastníkovi v katastri

nehnuteľností. Inými slovami o nezistených vlastníkoch hovoríme len pokiaľ ide o nedostatočné údaje
v evidencii katastra nehnuteľností. Zistený, resp. známy vlastník a contr. bude potom taký, ktorého
zápis údajov v katastri nehnuteľností bude dostatočne určitý na jednoznačnú identifikáciu osoby.
Uvedený záver podporuje aj formulácia oprávnenia SPF nakladať s pozemkami nezistených vlastníkov,
ktoré sa s poukazom na ust. § 16 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. odvodzuje od údajov katastra

nehnuteľností. SPF teda zastupuje nezistených resp. neznámych vlastníkov až do času, kým nie sú
v katastri nehnuteľností zapísané dostatočne určité údaje o vlastníkovi, pretože až zápisom dostatočne
určitých údajov o vlastníkovi tento prestáva byť nezisteným, resp. neznámym vlastníkom. Iná situácia je
pri oprávneniach SPF podľa § 17 a § 18 zákona č. 180/1995 Z. z., kedy zákonodarca moment zániku
priamo upravil v § 20 zákona 180/1995 Z. z. a viaže ho na doručenie výpisu z KN.

28. Vychádzajúc z tohto záveru je potom pre posúdenie, či v konaní o oprave ROEP bol oprávnený
zastupovať neznámych vlastníkov SPF, alebo jeho oprávnenie zaniklo, rozhodujúci moment zápisu
rozhodnutí o dedičstve, na ktoré žalobca poukazoval, teda moment zápisu dostatočne určitých údajov
o vlastníkoch dotknutých pozemkov. Žalobca k žalobe priložil kópie výpisov z LV č. XXXX C. D.

XXXX zo dňa 21.09.2018, z ktorých možno v súvislosti so zápisom vlastníkov, ktorých poradové čísla
žalobca označil (a ktorých mená a ostatné údaje o nich boli žalobcom z tohto výpisu znečitateľnené –
pozn. súdu), zistiť, že osvedčenie o dedičstve XXX XX/XXXX, D not 44/2017 zo dňa 06.02.2018 bolo
zapísané v konaní Z-3621/18 a uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 69D/327/2017, D not
87/2017, právoplatné dňa 17.01.2018 + oprava z 09.05.2018 v konaní Z-3693/2018. Z administratívneho

spisu žalovaného ani prvostupňového správneho orgánu nie je možné zistiť, či vlastníci na základe
týchto rozhodnutí o dedičstve boli zapísaní na predmetné listy vlastníctva ku dňu vydania napadnutého
rozhodnutia01.06.2018,resp.predtýmtodátumom.Žalobcasícevpodanejžalobetvrdí,ženajneskôrvo
februári 2018 muselo byť žalovanému známe, že na základe uvedených rozhodnutí o dedičstve zaniklo
oprávnenie SPF zastupovať nezistených vlastníkov, toto svoje tvrdenie však bližšie nekonkretizuje a ani

ho nepodporil žiadnym dôkazom.

29. Správny súd poukazuje na to, že od vydania rozhodnutia o dedičstve trvá nejaký čas, kým sa nový
vlastník na jeho základe zapíše na príslušný list vlastníctva do katastra nehnuteľností. Z údajov, ktoréžalobca poskytol (LV č. XXXX C. D. XXXX pre k. ú A. B. vyhotovené dňa 21.09.2018) sa dá zistiť
v tomto smere iba to, že osvedčenie o dedičstve sp. zn. 65D 89/2017, D not 44/2017 bolo vydané dňa
06.02.2018, teda nie je uvedený deň jeho právoplatnosti, ani to kedy bola zmena vlastníka na základe

tohto osvedčenia zapísaná na príslušných listoch vlastníctva. Obdobne tak je možné zo žalobcom
predložených dokladov zistiť, že uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 69D/327/2017, D
not 87/2017, nadobudlo právoplatnosť dňa 17.01.2018 a že v predmetnej veci bola vykonaná oprava
z 09.05.2018. Nie je však možné ani v jednom prípade ustáliť, či uvedené zápisy vlastníkov na
základe týchto rozhodnutí boli vykonané najneskôr 01.06.2018. Na tieto skutočnosti poukazoval aj

žalovaný vo svojej argumentácií. Je na žalobcovi, aby ním uvedené tvrdenie, že je opomenutým
účastníkom,preukázal.Vtomtokonkrétnomprípadebolojehopovinnosťoupreukázať,ževčasevydania
napadnutého rozhodnutia SPF už nebol oprávnený zastupovať vlastníkov pozemkov - členov žalobcu,
ktorých označil poradovými číslami na príslušných listoch vlastníctva, pretože títo už v čase vydania
napadnutého rozhodnutia neboli nezistenými vlastníkmi, resp. neznámymi vlastníkmi.

30. Správny súdny poriadok v § 182 ods. 1, ako aj v ďalších ustanoveniach upravujúcich náležitosti
žaloby (návrhov) v osobitných typoch konania, ustanovuje obligatórne náležitosti žaloby, medzi ktoré
patrí aj označenie dôkazov, za predpokladu, že ich žalobca navrhuje vykonať. Označenie dôkazov
je spojené so žalobnými bodmi. Žalobca má v tomto prípade v prvom rade povinnosť tvrdenia, na
ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca

spolu s navrhnutím vykonania dôkazov v žalobe je povinný špecifikovať, aké skutočnosti má dôkaz
ozrejmiť. Žalobca však v tomto prípade nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by potvrdzoval, že v čase
vydanianapadnutéhorozhodnutiabolinapríslušnýchlistovvlastníctvazapísanínovívlastnícinazáklade
ním uvádzaných rozhodnutí v dedičských veciach. Správny súd podotýka, že žalobca ani nenavrhol
v tomto smere súdu vykonať dôkaz, ktorý by sám nevedel obstarať. Skutočnosť, kedy boli uvedení

vlastníci zapísaní na predmetných listoch vlastníctva, nevyplýva ani z predložených administratívnych
spisov. Správny súd si uvedomuje, že vzhľadom na dátum vydania osvedčenie o dedičstve sp. zn. 65D
89/2017, D not 44/2017 dňa 06.02.2018 resp. právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Bratislava IV
sp. zn. 69D/327/2017, D not 87/2017 dňa 17.01.2018 a lehôt potrebných na vykonanie jednotlivých
úkonov potrebných pre zápis týchto rozhodnutí do katastra nehnuteľností, v čase vydania napadnutého

rozhodnutia mohol byť zápis už vykonaný. Pri posúdení žalobcovho postavenia ako účastníka konania
však súd musí vychádzať z konkrétnych preukázaných skutočností, nie domnienok. Ako bolo uvedené
vyššie, dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje žalobcu. Nie je úlohou správneho súdu za žalobcu
vyhľadávať dôkazy na podporu jeho tvrdení a týmto spôsobom v konaní nahrádzať jeho aktivitu.

31. Žalobca tiež poukazoval na svoje účastníctvo v pôvodnom konaní ROEP, čím argumentoval
v prospech účastníctva aj v konaní o oprave ROEP. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že konanie o
opraveROEPsasvojímrozsahomnestotožňujesrozsahompôvodnéhokonaniaROEP,aztohtodôvodu
nemožno ani dospieť k záveru, že všetci pôvodní účastníci konania ROEP sa automaticky stávajú aj
účastníkmi konania o oprave ROEP.

32. V súvislosti s námietkou SPF o tom, že práva žalobcu budú napadnutým rozhodnutím dotknuté a má
sa s ním konať ako s účastníkom, na ktorú poukazoval žalobca, správny súd upriamuje pozornosť na
znenie tejto námietky v odvolaní SPF zo dňa 05.03.2018, ktoré sa nachádza v administratívnom spise.
V odvolaní SPF jednou vetou konštatoval, že zároveň je toho názoru, že v danom prípade budú dotknuté

práva žalobcu, a preto má byť napadnuté rozhodnutie doručované aj žalobcovi ako účastníkovi konania.
Uvedená námietka neobsahuje žiadne bližšie dôvody ani skutočnosti na podporu tohto záveru SPF,
preto podľa názoru správneho súdu nebola v odvolacom konaní preskúmateľná.

33. Pokiaľ žalobca rozširoval žalobnú argumentáciu vo vyjadrení zo dňa 30.12.2025, keď uvádzal ďalšie

dôvody, pre ktoré má byť evidentný dotyk na jeho právach v administratívnom konaní, správny súd
poukazuje na to, že podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu
žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
Ďalšie dôvody uvedené žalobcom sú charakteru právneho posúdenia, a teda ich žalobca mohol uviesť
už v podanej žalobe. Zároveň v súvislosti s argumentom, že žalovaný prekročil právomoc, ak v konaní

podľa § 59 katastrálneho zákona o oprave chyby v katastrálnom operáte rozhodoval spor o vlastnícke
právo, správny súd uvádza, že v danom prípade bolo napadnuté rozhodnutie vydané v konaní podľa
ust. § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z., nie v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa §
59 ods. 1 katastrálneho zákona.34. V nadväznosti na záver správneho súdu o nepreukázaní postavenia žalobcu ako účastníka
administratívneho konania bolo nadbytočné zaoberať sa otázkou, či žalobca je oprávnený zastupovať

svojich členov pred súdom v kontexte nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS
425/2023 z 08.02.2024, na ktorý vo svojom uznesení sp. zn.: 8Svk/22/2023 z 26.03.2025 poukazoval
NSS SR.

35. Na základe vyššie uvedených argumentov správny súd dospel k záveru, že žalobca správnemu súdu

nepreukázal, že v administratívnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, bol
účastníkom konania, teda sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, a preto nepostupoval podľa ust. § 179
ods. 1 SSP, ale podľa § 179 ods. 7 SSP.

36. Nestotožnenie sa s tvrdením žalobcu môže spočívať v tom, že správny súd usúdi, že žalobcovi
nepatrilo v administratívnom konaní postavenie jeho účastníka. Právnym následkom takéhoto úsudku

zo strany správneho súdu je potom pokračovanie v konaní v procesnom režime danom pre všeobecnú
správnu žalobu. S veľkou mierou pravdepodobnosti bude pritom o takejto všeobecnej správnej žalobe
zo strany správneho súdu rozhodnuté uznesením o odmietnutí žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e)
SSP, pretože u osoby, ktorej nebolo v súlade s právnou úpravou doručené rozhodnutie alebo opatrenie
orgánu verejnej správy možno odôvodnene očakávať absenciu postavenia účastníka príslušného

administratívneho konania a tým pádom i neunesenie aktívnej žalobnej legitimácie podľa § 178 ods. 1
SSP (viď. Správny súdny poriadok, 1. vydanie, 2018, s. 883 - 891: M. Fečík).

37. Správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 98 ods. 1
písmeno e) SSP odmietol ako žalobu podanú neoprávnenou osobou, keďže žalobca na podanie žaloby

nebol aktívne legitimovaný.

38. O trovách konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá.

39. O náhrade trov kasačného konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal právo na
náhradu trov kasačného konania. Žalobca celkovo nebol v konaní úspešný. Správny súd prihliadal na
úspešnosť v novom rozhodnutí správneho súdu, nie na jeho úspech v kasačnom konaní, v ktorom bola
vec vrátená na ďalšie konanie, s poukazom na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Ssk/40/2023 zo 14. júla 2023.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca

odo dňa doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu na Správny súd v Bratislave.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných
náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté

rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a

d) SSP, je žalovaným Centrum právnej pomoci.