Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. marec 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 66C/8/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1426201360
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Češko
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:1426201360.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: Lipa Lučenec, s.r.o., so sídlom M. Rázusa 21, 984
01 Lučenec, IČO: 36 621 609, proti žalovanému: C.E.N., s.r.o., so sídlom Kalinčiakova 33, 831 04
Bratislava- Nové Mesto, IČO: 35 780 886, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým má súd uložiť žalovanému
povinnosť zdržať sa akéhokoľvek zverejnenia, odvysielania, sprístupnenia, šírenia alebo iného použitia
obrazových materiálov (fotografií a/alebo videozáznamov), ktoré: - zachytávajú ľudské pozostatky,
manipuláciu s telom zosnulého alebo iné obdobne citlivé situácie, a - sú alebo majú byť použité
v spojení s navrhovateľom, jeho činnosťou, prevádzkou, zamestnancami alebo miestom pôsobenia.

Zdržať sa uchovávania a sprístupňovania týchto materiálov v online archívoch, na internetových
stránkach, sociálnych sieťach alebo iných platformách pod kontrolou žalovaného. Alternatívne sa
žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť: nezverejniť detailné zábery zobrazujúce ľudské
pozostatky, časti tela alebo iné identifikovateľné znaky zosnulých. Pri použití predmetných obrazových
materiálov zabezpečiť, aby boli neodstrániteľne anonymizované, najmä: rozmazaním alebo prekrytím
identifikovateľných telesných znakov zosnulého, prekrytím tvárí a identifikovateľných znakov osôb,

odstránením alebo prekrytím všetkých prvkov umožňujúcich identifikáciu miesta, prevádzky alebo
subjektu, nezverejniť materiály v online archíve alebo na sociálnych sieťach v neanonymizovanej
podobe. Eventuálne, ak by už došlo k odvysielaniu alebo zverejneniu predmetných materiálov v
neanonymizovanej podobe, navrhovateľ navrhuje, aby súd uložil žalovanému povinnosť: zdržať sa
ďalšieho šírenia, najmä repríz, opakovaného odvysielania, sprístupnenia v online archívoch, zverejnenia
na sociálnych sieťach a poskytovania neanonymizovaných materiálov tretím osobám, bezodkladne

odstrániť neanonymizované verzie z platforiem pod kontrolou odporcu, alternatívne ich nahradiť ich
anonymizovanou verziou, najmä rozmazaním alebo prekrytím identifikovateľných telesných znakov
zosnulého, prekrytím tvárí a identifikovateľných znakov osôb, odstránením alebo prekrytím všetkých
prvkov umožňujúcich identifikáciu miesta, prevádzky alebo subjektu, nezverejniť materiály v online
archíve alebo na sociálnych sieťach v neanonymizovanej podobe.

2. Dôvodil tým, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi ním a žalovaným v súvislosti s
pripravovaným spravodajským výstupom, založeným na mimoriadne citlivých obrazových materiáloch
zachytávajúcich ľudské pozostatky a manipuláciu s telom zosnulého. Podstatou návrhu je snaha
zabrániť hroziacemu, podľa navrhovateľa nenapraviteľnému zásahu do jeho dobrej povesti a zároveň do
dôstojnosti zosnulých a práv ich pozostalých, a to ešte pred samotným zverejnením alebo odvysielaním
predmetných materiálov . Žalobca v návrhu uvádza, že redaktor žalovaného ho dňa 22. januára

2026 kontaktoval e-mailom so žiadosťou o stanovisko k fotografiám, ktoré mal k dispozícii a ktoré
zobrazovali jednak exhumáciu s ľudskými pozostatkami uloženými v plastových vreciach na voľnompriestranstve, jednak obliekanie tela zosnulého v interiéri, kde bolo telo uložené nízko pri podlahe
alebo na zemi. Redaktor sa v rámci tohto kontaktu domáhal potvrdenia, či osoby zachytené na
fotografiáchsúzamestnancaminavrhovateľaačiideoúkonyvykonávanévrámcijehopohrebnejslužby.

Navrhovateľ zdôrazňuje, že tento prvý kontakt nepovažoval za štandardne formulovaný novinársky
dopyt, ale skôr za proces overovania už získaného materiálu, sprevádzaný sugestívnymi otázkami,
pričom fotografie boli doručené bez akéhokoľvek zabezpečenia a bez preukázania ich pôvodu, času
a miesta vyhotovenia. V ďalšej komunikácii žalobca opakovane žiadal redakciu o potvrdenie, že ide
o oficiálny novinársky dopyt, o informáciu o pôvode fotografií a o právny titul ich spracúvania a

plánovaného použitia, ako aj o informácie, či sa vecou zaoberajú príslušné orgány verejnej moci.
Tieto informácie považoval za nevyhnutné vzhľadom na mimoriadne citlivý charakter materiálov a
možné zásahy do práv tretích osôb. Odpovede redakcie však podľa žalobcu zostali čiastočné a
formálne, s poukazom na ochranu novinárskych zdrojov, pričom odporca zároveň deklaroval, že
pripravuje spravodajskú reportáž a že použitie predmetných fotografií posudzuje výlučne v rámci vlastnej
redakčnejzodpovednosti.Žalobcaztejtokomunikácievyvodzuje,žeodporcamienipredmetnéobrazové

materiály použiť v spravodajskom kontexte v spojení s jeho osobou a činnosťou, čo podľa neho
zakladá bezprostrednú hrozbu zásahu do jeho dobrej povesti a podnikateľskej reputácie. Zároveň
poukazuje na riziko zásahu do dôstojnosti zosnulých a súkromia pozostalých, ktorý by bol po zverejnení
obrazových záberov prakticky nenapraviteľný. Zdôrazňuje, že samotná existencia izolovaných fotografií
bez kontextu nepreukazuje nezákonné alebo neodborné konanie a že u žalobcu boli v minulosti

vykonané kontroly zo strany príslušných orgánov, ktoré nezistili žiadne pochybenia. Podľa jeho názoru
preto zverejnenie takýchto fotografií neprejde testom proporcionality verejného záujmu, najmä ak ide o
vizuálne mimoriadne silný a emotívny obsah. Z procesného hľadiska žalobca navrhuje, aby súd nariadil
neodkladné opatrenie. Po právnej stránke žalobca dôvodí tým, že sú splnené podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia, keďže hrozí ujma, ktorú by nebolo možné účinne napraviť dodatočnými

prostriedkami ochrany. Zdôrazňuje, že jeho návrh je primeraný, rešpektuje slobodu prejavu a právo
odporcu na spravodajskú činnosť, a ponúka viacero miernejších alternatív zásahu. Naliehavosť návrhu
odôvodňuje tým, že žalovaný stanovil krátku uzávierku na poskytnutie stanoviska a pri spravodajstve je
obvyklé bezprostredné odvysielanie po jej uplynutí, takže bez okamžitého zásahu súdu by k zásahu do
chránených práv mohlo dôjsť v krátkom čase.

3. Nakoľko súd mal za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia môže byť návrhom vo
veci samej, súd uznesením č. k. 66C/8/2026 zo dňa 02. februára 2026 vyzval žalobcu na odstránenie
vád návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v nepresnom označení žalobcu a
žalovaného v časti uvedenia identifikačného čísla organizácie a označenia strany, tak ako uviedol súd

v predmetnom uznesení s poučením, že v prípade, ak podanie nebude opravené v lehote určenej
súdom, súd podanie odmietne, ak pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať. Žalobca
svoje podanie v lehote určenej súdom neopravil. Súd ale vzhľadom na obsah podania žalobcu dospel
k záveru, že napriek nedostatkov v označení subjektov strán sporu, možno pre uvedený nedostatok v
konaní pokračovať, keď identifikačné číslo organizácie súd zistil podľa obchodného mena lustráciou vo

verejne dostupnom registri. Súd preto posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

4. Žalobcovia osvedčovali nariadenie neodkladného opatrenia nasledovnými listinami:
fotodokumentácia na č. l. 7 až 10, emailová komunikácia zo dňa 22. januára 2026 na č. l. 11, emailová
komunikácia na č. l. 13, 14, 16, zápisnica z výkonu dozoru na úseku pohrebníctva.

5. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8.Podľa§326ods.1,ods.2CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanienároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1 , inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, ods. 3 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre
neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po
vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene
skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol
zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

11.Podľa§330ods.2CSP,aktopovahavecipripúšťa,súdmôženariadiťneodkladnéopatrenie,ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

12. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

13. Podľa § 15 Občianskeho zákonníka, po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej
osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

14. Právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti
rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania
nároku, resp. podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. V Civilnom sporovom poriadku
je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy
pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje

opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi navrhovaného
neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne

vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez
osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy.

15. Žalobca tvrdil, že hrozí zásah do jeho dobrej povesti a do dôstojnosti zosnulých a práv pozostalých,
ktorý nemožno napraviť dodatočným ospravedlnením, zverejnením mimoriadne citlivých obrazových
materiálov,ktorýmidisponuježalovaný(televíziata3),aktorémajúbyťpoužitévspravodajskomkontexte
v spojení so žalobcom a jeho činnosťou.

16. Žalobcu odvodzoval svoje tvrdenie o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov z komunikácie so
žalovaným, z ktorej žalobca vyvodil obavu, že žalovaný mieni predmetné obrazové materiály použiť v
spravodajskom kontexte v spojení s jeho osobou a činnosťou, čo podľa neho zakladá bezprostrednú
hrozbu zásahu do jeho dobrej povesti a podnikateľskej reputácie. Podľa názoru súdu, potrebu nariadiť

neodkladné opatrenie, ktorého sa žalobca v troch petitoch domáha a takisto ani potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov, táto komunikácia a ani predložená fotodokumentácia ešte neosvedčujú.

17. Z komunikácie, ktorá mala prebehnúť medzi žalobcom a žalovaným, t. j. predovšetkým na dopyt
redaktora, sa žalobca podľa názoru súdu predčasne domnieva, že predmetná reportáž bude spájaná s

ním, resp. že táto ho bude akokoľvek poškodzovať. Z tejto komunikácie vyplýva, že redaktor overoval
informácie a fotografie, ktoré mal k dispozícii a ktoré sa majú týkať viacerých informácií a fotografií, ktoré
mal k dispozícii. Súdu pritom nebolo osvedčené čo má byť obsahom chystanej reportáže/ článku a čo
má byť zverejnené. Z tejto komunikácie nevyplýva, že by žalovaný mienil zverejniť fotografie tak, že byto bolo nedôstojné a v rozpore s pietou zosnulých, ako naznačoval žalovaný. Sám žalobca dokonca k
podkladom ku ktorým redaktor žalovaného B. V. z e-mailovej adresy [email protected], kontaktoval žalobcu
dňa XX. 1. XXXX o XX:XX hod. so žiadosťou o stanovisko (obrazové materiály), uviedol, že fotografie

bolidoručenébezakéhokoľvekzabezpečeniaabezpreukázaniaichpôvodu,časuamiestavyhotovenia.

18. Súd poukazuje na slobodu prejavu a práva na informácie, ktoré zaručujú slobodné vyhľadávanie,
prijímanie a rozširovanie informácií, ako aj informovanie verejnosti o otázkach všeobecného záujmu,
za účelom ktorého sa v prípade tzv. spravodajskej licencie nevyžaduje ani súhlas dotknutých osôb na

ich zverejnenie.

19. Odvodzovať skutočnosti o prípadnej hrozbe zásahu do práv žalobcu len základe toho, že
redaktor žalovaného overoval podklady k reportáži a žiadal o stanovisko tak, ako to prezentoval
žalobca v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bez toho, aby bolo zrejmé, ktoré
skutočnosti budú zverejnené a či vôbec, je podľa názoru súd predčasné a samotný návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia je založený len na domnienkach žalobcu o tom, čo bude predmetom
reportáže, ktorá zasiahne do jeho práva, či do práv na ochranu osobnosti tretích osôb. Samotný
fotografický materiál ešte podľa názoru súdu bez bližšej identifikácie v spojení s komunikáciou so
žalovaným nemožno posudzovať ako hrozbu bezprostredného zásahu do dobrej povesti žalobcu,
ktorá by odôvodňovala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.. Žalobca sám súdu nevysvetlil od

čoho konkrétneho odvodzuje taký zásah, keď sám tvrdí, že reportáž v ktorej majú byť zverejnené
fotografie, ktoré predložil nemajú preukázaný pôvod, čas a ani miesto vyhotovenia. Ako už súd uviedol,
z predloženej komunikácie nevyplýva, že by žalovaný mienil zverejniť fotografie tak, že by to bolo
nedôstojné a v rozpore s pietou zosnulých. Súd preto ani nemôže uložiť žalovanému, aby sa zdržal
zverejnenia, odvysielania, sprístupnenia, šírenia, alebo iného požitia obrazových materiálov, alebo

zdržania sa ich uchovávania v online archívoch, keď nie je zrejmé, či tieto, v akej podobe majú byť
zverejnené a ako uvedené má zasiahnuť do práv žalobcu, či tretích osôb.

20. Neodkladné opatrenie slúži na bezprostrednú ochranu práv, ak je tu potreba bezodkladne upraviť
pomery strán. Súd však nevykonáva dokazovanie ako v konaní vo veci samej, ale posudzuje, či sú

osvedčené také skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že k zásahu do práv žalobcu dôjde a v prípade,
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán. Žalobca neuviedol v čom spočíva jeho obava, že
reportáž negatívne zasiahne do jeho práv. V prípade, ak by sa žalobca domnieval, že k zásahu do jeho
práv skutočne došlo (už zverejnením reportáže), súd má za to, že je potrebné uvedené posúdiť po riadne
vykonanom dokazovaní presahujúce rámec neodkladného opatrenia. Súd konštatuje, že žalobca súdu

neosvedčil,žebyžalovanýspravodajskúreportážodvysielal.Niejeúlohousúduzisťovať,čimedzičasom
žalovaný k zverejneniu reportáže pristúpil. Súdu nebolo ani osvedčené, čo má byť obsahom prípadnej
pripravovanej reportáže a ako má táto súvisieť so žalobcom. Napokon nebolo osvedčené ani to, či má ísť
o televíznu reportáž, spravodajstvo, prípadne inú formu zverejnenia. V súčasnosti nie je možné posúdiť,
či také zverejnenie bude podliehať spravodajskej licencii, či pôjde o dielo podľa zákona č. 185/2015 Z. z.

autorský zákon a pod. Súd preto ani nemôže uložiť žalovanému, aby sa zdržal zverejnenia, odvysielania,
sprístupnenia, šírenia, alebo iného požitia obrazových materiálov.

21. Pokiaľ žalobca tiež argumentoval dôstojnosťou zosnulých a právami tretích osôb, súd opätovne
uvádza, že nie je zrejmé, či reportáž a vôbec s akým obsahom, bude zverejnená. I keď je šľachetné,

že žalobcovi záleží na ochrane práv tretíc osôb, žalobcovi v zmysle § 15 Občianskeho zákonníka
neprináleží postmortálna ochrana. Súd preto nemohol vyhovieť ani alternatívnemu petitu podaného
návrhu.

22. Za stavu, keď žalobca neosvedčil, že by bola reportáž odvysielaná, pokiaľ ide o vyššie uvedený

eventuálny petit žalobcu, tento je tak nedôvodný. Preto súd nemohol žalovanému uložiť, aby sa zdržal
ďalšieho šírenia, najmä repríz, opakovaného odvysielania, sprístupnenia v online archívoch, zverejnenia
na sociálnych sieťach a poskytovania neanonymizovaných materiálov tretím osobám, bezodkladne
odstrániť neanonymizované verzie z platforiem pod kontrolou odporcu, alternatívne ich nahradiť ich
anonymizovanou verziou, najmä rozmazaním alebo prekrytím identifikovateľných telesných znakov

zosnulého, prekrytím tvárí a identifikovateľných znakov osôb, odstránením alebo prekrytím všetkých
prvkov umožňujúcich identifikáciu miesta, prevádzky alebo subjektu, nezverejniť materiály v online
archíve alebo na sociálnych sieťach v neanonymizovanej podobe.23. Vzhľadom na uvedené, súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v celom
rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

24. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku, avšak v konaní v celom rozsahu úspešnej žalovanej nárok na náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko žalovanej podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV v lehote 15 dní od
jeho doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.