Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725010348
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6725010348.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a

sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD a Mgr. Ivany Datlovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na verejnom
zasadnutí dňa 3. marca 2026 o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 2T/56/2025 zo dňa 10.09.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 2T/56/2025 zo dňa 10.09.2025 vo výroku o treste zákazu činnosti.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku

o d s u d z u j e

obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XX, C.,

podľa 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písm. l), písm. j) Trestného zákona, §

38 ods. 2 Trestného zákona k trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní
36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku týmto rozhodnutím zostávajú nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduZvolensp.zn. 2T/56/2025zodňa 10.09.2025bolobžalovanýA.B.uznaný
za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na
tom skutkovom základe, že

dňa 27.09.2024 v čase okolo 15.40 h v okrese Krupina viedol po ceste III/2558 v smere od obce Šipice
do mesta Dudince osobné motorové vozidlo zn. VW Golf, ev. č. C. XXX E., pričom bol na čerpacej stanici
Slovnaft v čase o 15.45 h z dôvodu poruchy predného stretávacieho svetla zastavený a kontrolovaný
príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ Krupina a bol podrobený orientačnému testu na prítomnosť drog
v jeho organizme s pozitívnym výsledkom, v dôsledku čoho bol v čase o 16.35 h podrobený odberu
biologického materiálu, z ktorého bolo zistené, že vozidlo viedol s hodnotou 1 434 ng/ml metamfetamínu
a 189 ng/ml amfetamínu v krvi, ktorá komatózna až smrtiaca hladina v danom čase vylučovala jeho

spôsobilosť viesť vozidlo bez ohrozenia ostatných účastníkov cestnej premávky.Za to okresný súd obžalovaného A. B. odsúdil podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím §
36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4
(štyroch) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 48 (štyridsaťosem) mesiacov.

Proti citovanému rozsudku podal obžalovaný dňa 25.9.2025 odvolanie, ktoré dodatočne písomne
prostredníctvom obhajcu elektronickým podaním zo dňa 18.11.2025 odôvodnil. Na úvod podaného
odvolania citoval odôvodnenie napadnutého rozsudku o výroku o treste. Následne poukázal na
ustanovenia § 33a a 34 Trestného zákona a vyslovil názor, že citovanými ustanoveniami Trestného

zákona sa súd prvého stupňa najmä pri ukladaní trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v trvaní 48 (štyridsaťosem) mesiacov podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona, neriadil, keď aj ukladanie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu je
potrebné posudzovať s prihliadnutím na princípy primeranosti a účelu trestu. Súd musí pri ukladaní
podmienečného trestu zvážiť viacero faktorov, aby bol trest primeraný páchateľovi a spáchanému

trestnému činu. Trest by mal byť v prvom rade primeraný páchateľovi a okolnostiam spáchaného
trestného činu. Súd by mal zvážiť povahu a závažnosť činu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
nápravy.

Poukázal, že Ústavný súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 28.11.2022 vyslovil názor, že u páchateľa

neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže
považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktoré
trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu
je zároveň nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným
predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho

protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany
páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad
prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. Problém pre páchateľov vyššie
uvedených prečinov nastáva pri uložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého
druhu, pokiaľ sa táto činnosť viaže na výkon ich povolania alebo na zabezpečovanie riadneho chodu

domácnosti, vozenie členov rodiny do zamestnania alebo deti do školy. V rámci povolania môže ísť
napríklad o taxikára, obchodného zástupcu, managera, zásobovača, vodiča s povolania a podobne,
pričom uvedenú prácu môžu dotknutí páchatelia vykonávať nepretržite niekoľko rokov. Práve táto práca
predstavuje pre nich a ich rodinných príslušníkov zásadný alebo dokonca jediný zdroj príjmov.

K samotnému uloženému trest zákazu činnosti uviedol, že prvostupňový súd pochybil, keď
obžalovanému uložil tento druh trestu, hoci obžalovaný spáchal súdený trestný čin práve v súvislosti s
vedením motorového vozidla, teda spáchal trestný čin v doprave, pričom rozhodnutie súdu o uložení
trestu zákazu činnosti má fakultatívnu povahu, teda nie je nevyhnutné zakaždým ukladať páchateľovi
trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke, pretože

takýto postup by mohol byť v rozpore so zásadami a hľadiskami rozhodnými pre ukladanie trestu. Aj pri
trestných činoch v doprave je potrebné pri ukladaní trestu zohľadňovať konkrétne okolnosti toho ktorého
prípadu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby
zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Rozhodnutie uložiť tento druh trestu je teda výlučne
na zvážení súdu. Zdôraznil, že obžalovaný spáchanie trestnej činnosti úprimne oľutoval, k trestnému

činu sa priznal a nebol trestne stíhaný.

Navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) a e) Trestného poriadku zrušil
rozsudok Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 10. septembra 2025, sp. zn. 2T/56/2025 a podľa § 322
ods. 1 Tr. poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Obžalovaný A. B. sa na verejné zasadnutie, na ktorom sa rozhodovalo o jeho odvolaní nedostavil, svoju
neúčasť ospravedlnil a požiadal odvolací súd, aby konal v jeho neprítomnosti.Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že vzhľadom na
to, v akom stave sa obžalovaný nachádzal v čase riadenia motorového vozidla, považuje trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 4 rokov za adekvátny, a to aj vzhľadom na to, že mu bola

uložená krátka skúšobná doba. Navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že zotrváva na dôvodoch
podaného odvolania. Navrhol odvolaciemu súdu, aby ponechal podmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 4 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na 12 mesiacov, ďalej navrhol zrušiť výrok

o treste zákazu činnosti a neuložiť trest zákazu činnosti obžalovanému alebo uložiť trest zákazu činnosti
v nižšej výmere. Pokiaľ by odvolací súd celý výrok o treste zrušil, navrhol vec vrátiť okresnému súdu
na nové prejednanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote

ustanovenej § 309 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k
späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Trestného poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval
podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. V

tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je uložený
trest neprimeraný.

Podľa § 322 ods. 3 veta prvá Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,
ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Krajský súd konštatuje, že obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa konanom dňa

10.09.2025 v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo
spáchania žalovaného skutku. Následne súd v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného poriadku
postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného
poriadku. Samosudca uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného
prijal a v takom prípade výrok o vine je odvolaním nenapadnuteľný. Keďže odvolací súd v napadnutom

rozsudku vo vzťahu k výroku o vine ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku, nezistil chyby
odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania v zmysle § 317 ods.1
Trestného poriadku len výrok o uloženom treste.

Pokiaľ ide o uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému okresným súdom, keď obžalovaného A. B.

odsúdil podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere štyroch mesiacov, ktorého výkon podľa § 49 ods.
l písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému
určil skúšobnú dobu v trvaní dvanásť mesiacov, považuje odvolací súd v tejto časti rozsudok za zákonný.
Napokon obžalovaný tieto výroky podaným odvolaním ani nenapádal.

Odvolací súd následne preskúmaval výrok o treste zákazu činnosti a zistil, že súd prvého stupňa pri
ukladaní tohto trestu dostatočne neprihliadol na všetky zásady významné pre ukladanie trestov a na
účel trestu tak, ako vyplývajú z ustanovení § 33a a § 34 Trestného zákona, čo malo za následok, že
uložený trest zákazu činnosti je neprimerane prísny, preto tento výrok zrušil a o treste zákazu činnosti

rozhodol sám.Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona, trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu
výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti,
na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona, trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov,
ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Ako samostatný trest môže byť trest
zákazu činnosti uložený, ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti

prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uloženie iného trestu nie je potrebné.

Odvolací súd poznamenáva, že v prípadoch, kedy dochádza k spáchanej trestnej činnosti páchateľmi
v súvislosti s vedením motorových vozidiel, sa spravidla ukladá aj trest zákazu činnosti v súvislosti
s ich vedením a v tomto smere je možné pripustiť, že takýto trest má svoj význam z hľadiska
naplnenia očakávaného účelu trestu. Napriek výhradám obhajoby obžalovaného, ani odvolací súd sa

nestotožnil s námietkami obžalovaného, že nie je daný dôvod na uloženie trestu zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá, a to predovšetkým s prihliadnutím na veľké množstvo návykovej látky zistenej v krvi
obžalovaného (1 434 ng/ml metamfetamínu a 189 ng/ml amfetamínu). Pod vplyvom takéhoto množstva
hrozilo akútne nebezpečenstvo ohrozenia života alebo zdravie ostatných účastníkov cestnej premávky
alebo spôsobenie značnej škody na majetku iných, preto za tejto situácie je nevyhnutné obžalovanému

ukladať aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že
obžalovaný pri vedení vozidla porušil dôležitú povinnosť (zákazovú) uloženú mu podľa § 4 ods. 2 písm.
d) Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, viesť vozidlo v
takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte
môžu nachádzať v jeho organizme. Použitie návykových látok a vedenie motorového vozidla pod ich

vplyvom je vážne previnenie, ktoré nie je možné potrestať iba trestom odňatia slobody s podmienečným
odkladom jeho výkonu.

Obžalovanému bol za prejednávanú trestný čin okresným súdom uložený trest zákazu činnosti na dobu
štyroch rokov, ktorý odvolací súd považuje za neprimerane prísny vzhľadom na osobu obžalovaného,

ktorá doposiaľ nebola súdne potrestaná, teda viedla riadny život. Pri výmere trestu okresný súd
dostatočne nezohľadnil priznanú poľahčujúcu okolnosť, a to v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona,
keďže sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, dokonca
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona v podobe vedenie riadneho života pred
spáchaním trestného činu ani nepriznal, napriek tomu, že táto bola priznaná v predchádzajúcom návrhu

na schválenie dohody o vine a treste. Odvolací súd pri ukladaní trestu zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu zohľadnil obidve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j) a l) Trestného
zákona, taktiež prihliadol aj na návrh na schválenie dohody o vine a treste, v ktorom bol obžalovanému
navrhnutý trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní tridsaťšesť mesiacov,
ktorým sa odvolací súd stotožnil a preto ho obžalovanému A. B. v tejto výmere aj uložil.

Odvolací súd má za to, že uložené tresty povedú k dosiahnutiu účelu trestu tak, ako to je vyjadrené
v ustanoveniach § 33a a 34 Trestného zákona.

S poukazom na zhora rozvedené dôvody senát krajského súdu rozhodol, tak ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4
Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.