Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy – neplatná… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoCsp/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6423203353
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6423203353.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej
a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Dušana Kucbela v právnej veci žalobkyne A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., proti žalovanému BENCONT COLLECTION, a. s., so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 23Csp/79/2023

- 85 zo dňa 10. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu v časti určenia, že dohoda o zrážkach
zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere, je neplatná ( výrok I.) a v súvisiacom výroku o náhrade trov
konania (výrok IV.) zrušuje a v tomto rozsahu vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu (výrok II., III.) nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) v
poradí prvým výrokom zamietol žalobu v časti o určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je
súčasťou zmluvy o úvere č. 8074006109 zo dňa 14. mája 2009, uzavretou medzi právnym predchodcom
žalovaného Poštová banka a. s. a žalobkyňou ( ďalej len „zmluva o úvere“), je neplatná. Zároveň
zamietol aj žalobu v časti o určenie, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere je

bezúročný a bez poplatkov a v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia ( výroku II., III.).

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa prednostne zaoberal otázkou či
formulovaná žaloba (určovacia žaloba) je procesne prípustnou, teda žalobou, ktorú súd môže vecne
prejednať. S poukazom na aktuálnu procesnú úpravu v Civilnom sporovom poriadku, ktorá rozlišuje
žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je v zmysle § 137 písm. c) zák. č.160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej v texte „CSP“), sú žaloby procesne prípustné len v prípade, ak je na požadovanom určení
naliehavý právny záujem. Zároveň poukázal na prípustnosť žaloby v zmysle § 137 písm. d) CSP, ktoré
sú prípustné len v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Uzavrel, že žaloba o určenie neplatnosti
právneho úkonu je svojím charakterom žalobou o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm.
d) CSP. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“) sp. zn. 4Cdo/238/2022 zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod č. R 75/2024.

3. Z obsahu zmluvy o úvere a zároveň aj zo žalobného návrhu mal okresný súd za zrejmé, že žalobkyňa
sa v poradí prvým výrokom žalobného návrhu nedomáha určenia existencie určitého práva z dohody
o zrážkach zo mzdy podľa § 137 písm. c) CSP a nedomáha sa ani určenia existencie, respektíve
neexistencie nejakého práva, ktoré mohlo vzniknúť uzavretím tejto dohody. V tejto časti preto podľa neho

ideožalobuvzmysle§137písm.d)CSP. Nadväzujúcnauvedenékonštatoval,žežiadnyhmotnoprávny
predpis nedáva možnosť domáhať sa žalobou určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Nauvedenom závere podľa okresného súdu by nič nemenilo ani pokiaľ by predmetná dohoda o zrážkach
zo mzdy bola vyhodnotená ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve (v danom prípade bola
uzavretá ako súčasť zmluvy o úvere v podobe jedného z jej zmluvných dojednaní). Rovnako totiž zo

žiadneho právneho predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa žalobou samotného určenia neplatnosti
zmluvného dojednania z dôvodu, že by sa malo jednať o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Otázku
neprijateľnosti zmluvných podmienok môže podľa okresného súdu riešiť len ako predbežnú otázku v
konaní o príslušnej žalobe na plnenie, príp. určovacej žalobe. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto
žalobu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá

je súčasťou zmluvy o úvere nie je procesne prípustná ani v zmysle § 137 písm. d) CSP a v tejto časti
ju zamietol (poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoCsp/18/2020,
15CoCsp/2/2021).

4. Pokiaľ sa žalobkyňa žalobou domáhala v poradí druhým výrokom žalobného návrhu určenia, že
spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkov, v tomto smere

okresný súd uznal, že v tejto časti žaloba je procesne prípustná v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP, a to
na základe osobitného právneho predpisu, ktorým je § 11 ods. 4 zák. č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
( ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“).
Preskúmaním zmluvy o úvere, ale aj zmluvy o postúpení pohľadávky z pôvodného veriteľa Poštová

banka a. s. na iný subjekt, teda na žalovaného, dospel aplikujúc § 92 ods. 8 zák. č.483/2001 Z. z.
o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon č. 483/2001 Z.z.“) v spojení
s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 39 Občianskeho zákonníka k tomu, že žalovaný nie je v
konaní vecne legitimovaný, ak nebolo preukázané platné postúpenie, respektíve iný prevod či prechod
pohľadávky zo zmluvy o úvere z pôvodného veriteľa Poštová banka a. s. až na súčasného žalovaného.

Vo vzťahu k porušeniu ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. žalovaný tvrdil, že výzvou banky v
zmysle tohto ustanovenia bola v danom prípade výzva na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa
02.11.2009. Z jej obsahu vyplýva, že pôvodný veriteľ Poštová banka a.s. ňou oznámil žalobkyni, že
ak nedodrží lehotu na uhradenie zosplatneného úveru, banka svoju pohľadávku odpredá spoločnosti
zaoberajúcej sa vymáhaním pohľadávok. Takýto právny úkon obsahujúci upozornenie na omeškanie

dlžníka so splácaním úveru musí byť podľa okresného súdu učinený písomne a musí sa dostať do
dispozičnejsférydlžníka,inaknemožnohovoriťotom,žebynastalijehozákonompredpokladanéúčinky.
Doručenie tohto oznámenia do dispozičnej sféry žalobkyne však v tomto konaní okresný súd nemal za
preukázané, žalovaný nepredložil žiadnu doručenku, poštou vrátenú obálku, respektíve iný doklad o
tom, že by oznámenie bolo doručované, respektíve doručené žalobkyni, nakoľko žalobkyňa doručenie

tohtooznámenia,respektívevýzvypoprela.Pokiaľsajednáožalovanýmtvrdenépostúpeniepohľadávky
voči žalobkyni z predmetného úveru, žalovaný predložil len oznámenie postupcu zo dňa 22.01.2013
o tom, že pohľadávka bola postúpená na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, ku čomu
malo dôjsť zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2012. Následne podľa tvrdení žalovaného,
ktoré však žalobkyňa popierala malo dôjsť k uzavretiu ďalšej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa

15.01.2013 na spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o., ako postupníkom. Okresnému súdu však nebola
predložená takáto zmluva o postúpení pohľadávok ani oznámenie postupcu, z ktorého by jej uzavretie
malo vyplývať. S poukazom na uvedené skutočnosti dospel okresný súd k záveru, že nebolo preukázané
platné postúpenie, respektíve iný prevod či prechod pohľadávky zo zmluvy o úvere z pôvodného veriteľa
Poštová banka a. s. až na žalovaného, ktorý sa tým platne nestal nositeľom práva na zaplatenie dlžnej

sumy voči žalobkyni, a nie je teda ani súčasným veriteľom z predmetnej zmluvy o úvere. Keďže žaloba
na určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov je síce procesne prípustná, možno ju
však úspešne podať len voči tomu subjektu, ktorým je aktuálny veriteľ z danej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Keďže nebolo preukázané, že by týmto veriteľom bol žalovaný, nebola daná ani pasívna vecná
legitimácia v prejednávanej veci a okresný súd aj v tomto rozsahu žalobu zamietol.

5. V časti žaloby o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške
100,- Eur okresný súd taktiež žalobu zamietol s poukazom na to, že žalobkyňa neoznačila žiadne
súdne konanie, v ktorom by na základe podanej žaloby úspešne uplatnila porušenie svojich práv zo
strany žalovaného, respektíve porušenie jeho povinností vyplývajúcich z právnych predpisov súvisiacich

s ochranou spotrebiteľa. Nebolo teda preukázané splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku
žalobkyne, v dôsledku čoho aj v tejto časti žalobu zamietol.6. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP, avšak úspešnému žalovanému
trovy konania nevznikli, preto okresný súd rozhodol, že mu ich nepriznáva.

7. Proti rozsudku okresného súdu podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá odvolaním napadla v poradí
I. výrok rozsudku okresného súdu, ktorým rozhodol, že žalobu v časti, že dohoda o zrážkach zo
mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere, je neplatná. Odvolanie proti prvému výroku napadnutého
rozhodnutia okresného súdu odôvodnila žalobkyňa najmä tým, že okresný súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. V konkrétnostiach namietala, že napadnutým rozsudkom, jeho výrokom I.
bolo porušené jej právo na spravodlivý proces, nakoľko okresný súd riadne neodôvodnil rozsudok v tejto
časti. Interpretáciu okresného súdu považovala žalobkyňa v rozpore s obsahom právnej praxe, pričom
tento odklon okresný súd nijako neodôvodnil. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), ktorý v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 79/02 prisúdil
všeobecným súdom rolu aktívneho elementu ochrany základných práv a slobôd vrátane rešpektovania

záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv. Má za to, že okresný súd na základe vykonaného
dokazovania skutkovými a právnymi zisteniami „došiel k extrémnemu nesúladu a hodnotenie dôkazov
nemá racionálny základ“. Najmä okresnému súdu vytýkala, že tento sa nesprávne zaoberal žalobou o
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a nesprávne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neprijal
argumentáciu žalobkyne, ktorá vyplývala z rozhodnutí všeobecných súdov. Opakovane poukázala

na skutočnosť, že 14. 05. 2009 uzavrela spotrebiteľskú úverovú zmluvu s správnym predchodcom
žalovaného, ktorá bola vopred naformulovaná, predtlačená, typová, ktorú nemohla ovplyvniť a musela
ju podpísať vcelku. Podpisom tejto zmluvy žalobkyňa ako dlžník výslovne súhlasila v prípade, ak nesplní
svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, respektíve v stanovenej lehote
splatnosti úveru podľa úverovej zmluvy, aby banka bola oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžnú

sumu zrážkami z jej mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok banky a pre účely
uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto úverová zmluva súčasne aj dohodou o zrážkach zo mzdy v
zmysle ust. § 551 Občianskeho zákonníka. Akcentovala, že dohoda o zrážkach zo mzdy je včlenená v
zmluve s malými písmenami a zabezpečuje sa ňou záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy. Poukázala na
to, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná, naopak, bola včlenená v zmluve

o úvere, nemohla ovplyvniť jej obsah. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosti sa domáha,
nebola vypracovaná na samostatnom dokumente, samotné zmluvné ustanovenie tohto bodu nebolo
individuálne dojednané, a preto mal súd aplikovať ust § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázala
aj na rozhodnutia, v ktorých bola aplikovaná úprava Civilného sporového poriadku, podľa ktorej súd
rozhodol o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, konkrétne na rozhodnutie Krajského súdu Nitra zo

dňa 23. 01. 2025. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie
a nové rozhodnutie.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukázal na to, že ho nepovažuje za dôvodné
a navrhol rozhodnutie okresného súdu potvrdiť v celom rozsahu. Namietal, že podľa neho odvolanie

nespĺňa zákonom požadované náležitosti a obsahuje len odkaz na zákony a odborné výklady, ktoré však
neaplikuje na predmetný súdny spor. Akcentoval, že pokiaľ aj žalobkyňa poukazuje na rozhodnutia iných
súdov, každý jeden spor je nevyhnutné preskúmať individuálne a samostatne s poukazom na špecifické
skutkové okolnosti a na druhej strane rozhodnutia súdov nie sú právne záväzné a tieto netvoria prameň
práva. Zotrval na tom, že namietaná dohoda o zrážkach zo mzdy je platným právnym úkonom a platným

zabezpečovacím prostriedkom a zároveň žaloba o určenie neplatnosti je neprípustným typom žaloby. V
podrobnostiach žalovaný v celom rozsahu odkázal na svoju argumentáciu, ktorú deklaroval vo svojich
písomných podaniach.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolaniavzmysle§379a§380CSPabeznariadeniapojednávaniapodľa§385ods.1CSPacontrario
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, a to vo výroku I., ktorým žalobu v časti o určenie,
že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere je neplatná, zamietol a vo výroku IV. o
náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

10. Vo zvyšku, teda vo výrokoch, ktorými okresný súd žalobu v časti o určenie, že spotrebiteľský úver
poskytnutý na základe zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkov zamietol (výrok II.) a v časti ozaplatenie finančného zadosťučinenia zamietol (výrok III.), ktoré výroky neboli odvolaním žalobkyne
napadnuté, zostáva v tomto rozsahu rozsudok okresného súdu podľa § 367 ods. 2 CSP právoplatný.

11. Odvolací súd akcentuje, že žalobkyňa podala odvolanie, ktoré nielen podľa jej výslovného určenia
bolo podané proti rozhodnutiu v bode I. napadnutého rozsudku, teda proti výroku, ktorým jej žalobu v
časti o určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, zamietol, ale uvedené vyplýva aj z obsahu
tohto odvolania. Nemožno konštatovať, že by odvolanie nespĺňalo náležitosti do takej miery, že by
odvolací súd nemohol konať. Odvolací súd sa preto zaoberal odôvodnením napadnutého rozhodnutia

okresného súdu v časti, v ktorej dospel k skutkovému a právnemu záveru, že žaloba v časti o určenie,
že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, nie je procesne prípustná v zmysle § 137 písm. d) CSP.

12. Odvolací súd sa s vyššie uvedeným skutkovým a právnym záverom o procesnej neprípustnosti v
zmysle § 137 písm. b) CSP vo vzťahu k časti žaloby žalobkyne, o ktorej rozhodol svojim prvým výrokom,
nestotožnil, a to z nasledovných dôvodov:

13. I keď okresný súd správne dospel k skutkovému záveru, že zmluvné dojednanie v časti 2 ods.
5 zmluvy o úvere obsahuje zhodné prejavy vôle žalobkyne a pôvodného veriteľa smerujúce k vzniku
dohodyozrážkachzomzdy,ktorámalaslúžiťnazabezpečeniepohľadávkyveriteľazpredmetnejzmluvy
o úvere v prípade je neplnenia zo strany žalobkyne ako dlžníka, podrobne sa uvedenou dohodou o

zrážkach zo mzdy a jej charakterom nezaoberal. Žalobkyňa tak v žalobe ako aj v odvolaní tvrdila,
že uvedenú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá bola vopred naformulovaná, predtlačená, typová a
ktorej obsah nemohla ovplyvniť, nebola zmluvou samostatnou, ale bola včlenená do zmluvy o úvere.
Tvrdila teda, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná, nebola vypracovaná na
samostatnom dokumente a takto uzavretá, respektíve takýmto spôsobom umožňuje obísť dôležitý prvok

únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, teda, či uvedené zmluvné dojednania
nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Uvedenými
okolnosťami sa okresný súd vôbec nezaoberal, a zmätočne konštatoval, že na jeho závere : „by nič
nemenilo ani pokiaľ by predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola vyhodnotená ako neprijateľná
podmienka v spotrebiteľskej zmluve (v danom prípade bola uzavretá ako súčasť zmluvy o úvere v

podobe jedného z jej zmluvných dojednaní).“

14. Ak okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na rozhodovaciu činnosť
Krajského súdu v Banskej Bystrici, konkrétne rozhodnutie sp. zn. 15CoCsp/18/2020 a 15CoCsp/2/2021,
predmetom posúdenia v týchto konaniach bola individuálne dojednaná dohoda o zrážkach zo

mzdy a jej uzatvorenie nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvného úverového vzťahu. Naviac v
tam prejednávaných prípadoch mal dlžník možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody, pričom bol o
dôsledkoch jej uzavretia poučený. Odkaz okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na
vyššie uvedené rozhodnutia odvolacieho súdu neobstojí, ak ide o iné skutkové a právne okolnosti
ako v prejednávanej veci. Naopak, žalobkyňa poukazovala v tomto konaní na rozhodnutia, v ktorých

všeobecné súdy postupovali podľa procesnej úpravy Civilného sporového poriadku, a nie úpravy v
Občianskom súdnom poriadku účinnom do 30. 06. 2016.

15. V prejednávanej veci nebolo sporné a z uvedených skutkových záverov vychádzal i okresný súd,
že dohoda o zrážkach zo mzdy bola včlenená do zmluvy o úvere ako zmluvné dojednanie v časti

2 ods. 5 zmluvy o úvere, ktoré obsahovalo prejavy vôle žalobkyne a pôvodného veriteľa smerujúce
k vzniku dohody o zrážkach zo mzdy, pričom v tomto zmluvnom dojednaní absentuje dojednanie o
druhu a výške pohľadávky, ktorú má zabezpečovať. Okresný súd totiž nesprávne nezohľadnil, že v
prípade dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj zmluvy o úvere, ide o zmluvu spotrebiteľskú. Dohoda o
zrážkachzomzdy,akozmluvnédojednanievzmluveoúverejesúčasťoupredtlačenéhoformulára,atým

umožňuje veriteľovi právo určovať výšku mesačných zrážok zo mzdy, čím je daná jeho úplná dominancia
vzmluvnomvzťahubeztoho,abynadnímexistovalaakákoľvekkontrolaprivýkonejehodomnelýchpráv.
Dojednanie o zrážkach zo mzdy považovala žalobkyňa za neprijateľnú zmluvnú podmienku uzavretú
v rámci zmluvy o úvere, pričom okresný súd sa vyššie uvedenou dohodou o zrážkach zo mzdy cez
prizmu spotrebiteľského práva, nezaoberal. Bez bližšieho odôvodnenia uviedol, že na jeho závere

o neprípustnosti žaloby by „nič nemenilo ani pokiaľ by predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola
vyhodnotená ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve (v danom prípade bola uzavretá ako
súčasť zmluvy o úvere v podobe jedného z jej zmluvných dojednaní).“16. Už z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.
6Cdo/27/2018 vyplýva, že žaloba o vyslovenie, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom
v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná, je osobitným právnym prostriedkom ochrany spotrebiteľa, a

to obdobne ako je napríklad v prípadoch ochrany pred diskrimináciou považovaná za takýto osobitný
právny prostriedok ochrany práva žaloba o vyslovenie, že bolo porušené právo žalobcu na rovnaké
zaobchádzanie, alebo v prípadoch ochrany osobnostných práv žaloba o vyslovenie, že určitý výrok
je nepravdivý, respektíve, že bolo určitým spôsobom neoprávnene zasiahnuté do osobnostných
práv. Povaha takejto žaloby ako osobitného právneho prostriedku ochrany spotrebiteľa, a teda nie

ako určovacej žaloby, bola naznačená už v rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/389/2015. V
preskúmavanej veci preto žalobkyňa opodstatnene v odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie
veci okresným súdom. Táto nesprávnosť bola daná posudzovaním veci podľa nesprávnej právnej
normy, nakoľko žaloba, ktorou sa žalobkyňa majúca v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka postavenie
spotrebiteľa, domáha vyslovenia určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia určenia
ich neplatnosti (dohody o zrážkach zo mzdy) z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou.

K tomuto právnemu záveru dospel aktuálne najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/127/2017,
v ktorom uviedol, že ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti
porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v
osobitných predpisoch. V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý
právny záujem. Vychádza totiž z predpokladu, že dodávateľ porušuje svoju povinnosť nepoužívať

neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Je založená na protiprávnom konaní dodávateľa
voči spotrebiteľovi. Možno ju uplatniť len v prípade spotrebiteľskej zmluvy a odlišný je aj účel, ktorému
má slúžiť. Na týchto skutkových a právnych záveroch vyplývajúcich z rozhodnutia najvyššieho súdu nič
nemení ani skutočnosť, či je žalovaný právnym nástupcom pôvodného veriteľa, ak sa ako preukázala
žalobkyňa, domáha realizácie, výkonu, teda zrážok zo mzdy, ktoré zrážky aj boli voči žalobkyni

vykonávané ( viď neodkladné opatrenie č. l. spisu 16). Nemožno totiž opomenúť, že na základe dohody
o zrážkach zo mzdy bol zamestnávateľ žalobkyne povinný vykonávať v prospech žalovaného zrážky
zo mzdy, a to do doby splatenia všetkých pohľadávok žalovaného. Žalobkyňa však spolu so zmluvou o
úvere musela podpísať aj spornú dohodu o zrážkach zo mzdy, keď ide o takzvanú formulárovú zmluvu
bez možnosti spotrebiteľa ustanovenie o zabezpečení záväzku formou takejto dohody odmietnuť. Je

teda zrejmé, že už pôvodný veriteľ požadoval od platiteľa mzdy o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy,
ktorú žalovaný aj predložil. Je teda nutné poukázať i na text spornej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej
obsah bol obidvom stranám sporu známy.

17. Keďže okresný súd sa na základe vyššie uvedených kritérií dohodou o zrážkach zo mzdy nezaoberal

ako (ne)prijateľným zmluvným dojednaním a predčasne tak ustálil, že žaloba v časti o určenie, že
dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatnou v dôsledku jej procesnej neprípustnosti podľa § 137 písm. d)
CSP, neposkytol žalobkyni ako spotrebiteľke ochranu v uvedenom súdnom konaní, ktorým postupom
znemožnil strane, žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu jej práva na spravodlivý proces. K náprave tohto nedostatku nebolo možné pristúpiť ani

v odvolacom konaní, nakoľko okresný súd k vykonaniu dokazovania vzhľadom na predčasný záver
o procesnej neprípustnosti žaloby ani nepristúpil.

18. Podľa § 551 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť
písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,

nežbybolizrážkyprivýkonerozhodnutia.Protiplatiteľovimzdynadobúdaveriteľprávonavýplatuzrážok
okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s
ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

19. Vychádzajúc z dikcie citovaného zákonného ust. § 551 Občianskeho zákonníka odvolací súd

konštatuje, že zákon, pokiaľ upravuje dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, je pomerne strohý
v zákonnej úprave, pričom výslovne vyžaduje písomnú formu dohody medzi veriteľom a dlžníkom a
ustanovuje, že zrážky zo mzdy nesmú byť vyššie než by boli prie výkone rozhodnutia. Žiadne ďalšie
obligatórne náležitosti zo zákonnej dikcie expressis verbis nevyplývajú, avšak z hľadiska naplnenia
požiadavky určitosti každého právneho úkonu je zrejmé, že výška zabezpečenej pohľadávky touto

formou by mala z dohody o zrážkach zo mzdy jednoznačne vyplývať, a to jasným a nezameniteľným
spôsobom, a taktiež z charakteru dohody ako dvojstranného konsenzuálneho právneho úkonu je
zrejmé, že obsahom dohody je súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne
poukazovali veriteľovi. Zákon však výslovne neustanovuje, že podmienkou platnosti dohody o zrážkachzo mzdy musí nevyhnutne byť aj konkrétna výška zrážok, zákonná dikcia obsahuje len zákonné
obmedzenie v zmysle, ktorého dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou rozsahom presahovať výšku
zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia.

20. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy upravený v paragrafe 551 Občianskeho zákonníka je totiž
typický tým, že bez súdu sa aktivujú zrážky zo mzdy obyčajným zaslaním oznámenia zamestnávateľovi
a spotrebiteľ nemá priamu možnosť tento proces zastaviť. Vytvára sa tým výrazná nerovnováha medzi
postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a je preto potrebné, aby o uzavretí takejto

dohody spotrebiteľ mohol rozhodnúť a prípadne ju odmietnuť. Vyžaduje sa, že dodávateľ, ktorý koná
v rámci zákonom uloženej povinnosti dodržiavať riadnu odbornú starostlivosť, upozorní spotrebiteľa na
toto ustanovenie, prípadne poskytne jeho výklad tak, aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážené rozhodnutie.
Bez určenia neplatnosti dohody by právne postavenie žalobkyne ako dlžníka bolo neisté a súčasne by
bolo ohrozené právo žalobkyne na disponovanie so svojou mzdou.

21. Po zrušení a vrátení veci bude preto úlohou okresného súdu posúdiť, či sporná dohoda o zrážkach
zo mzdy je alebo nie je neplatná pre rozpor s predpismi na ochranu spotrebiteľa, ktorá dohoda je
obsiahnutá vo formulárovej zmluve, ktorý formulár obsahuje vopred pripravený text, ktorý možno vcelku
prijaťbezmožnostiovplyvniťjehoobsah.Posúditeda,čidohodaozrážkachzomzdypredstavujeznačnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, respektíve či ide o

neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd akcentuje,
že na základe dohody o zrážkach zo mzdy možno bez súdneho rozhodnutia a posudzovania prípadných
neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve v sporovom konaní, dosiahnuť uspokojenie všetkých
nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy, a to bez ohľadu na to, či prípadne nemajú základ v neprijateľných
zmluvných podmienkach. Z obsahu spisu dosiaľ vyplýva, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy bolo

podmienkou uzavretia zmluvy o úvere, čo má nepochybne vplyv na vôľu žalobcu ako spotrebiteľa na jej
uzavretí. Z predloženej zmluvy o úvere nevyplýva možnosť dlžníka, respektíve žiadateľa o úver takúto
zmluvnú podmienku odmietnuť, respektíve jej uplatňovanie vylúčiť. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že
nevylučujezabezpečeniesplneniaspotrebiteľskéhozáväzkudohodouozrážkachzomzdyprisúčasnom
rešpektovaní ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany tohto právneho vzťahu. Je nutné posúdiť, či takáto

dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému bez súdnej kontroly vymôcť od žalobkyne plnenia,
ktoré môžu mať základ v neprijateľných zmluvných podmienkach a uzavretie spornej dohody dosiahol
žalovaný podmienkou, že inak nedôjde k uzavretiu formulárovej zmluvy o úvere.

22. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, na podklade ktorej by mali byť v prospech žalovaného

vykonávané zrážky zo mzdy, je obsiahnutá resp. včlenená v zmluve o úvere, teda je bez ďalšieho
zrejmé, že má formulárový charakter, bola vopred veriteľom nakoncipovaná a dlžníkovi predkladaná,
pričom z jej textu a koncipovania nie je zrejmá možnosť dlžníka resp. spotrebiteľa túto dohodu a jej
obsah zmeniť, alebo inou formou individuálne ovplyvniť. Takéto zabezpečenie dlhu nie je na prospech
spotrebiteľa, spotrebiteľ sa svojou neznalosťou právnych dôsledkov tohto zabezpečovacieho inštitútu

dostáva do znevýhodneného postavenia, pretože veriteľovi je takouto formou umožnené domáhať sa
uspokojenia svojho nároku, a to aj nezákonnej výške bez obmedzení a bez náležitej súdnej kontroly,
pričom nemožno vylúčiť ani účel obchádzania príslušných ustanovení na ochranu spotrebiteľa a vyňatí
záväzkového vzťahu zo súdneho prieskumu. Posúdi preto okresný súd okolnosť, či uvedená dohoda
spĺňa podmienky dané v ust. § 53 ods. 1, 2 a 5 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 39 Občianskeho

zákonníka. Žalobkyňa preto v odvolaní dôvodne poukázala i na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 8CoCsp/21/2024. Naopak rozhodnutie najvyššieho súd sp. zn. 4Cdo/238/2022 nepojednáva
o právnom úkone ako neprijateľnej zmluvnej podmienke, ale o samostatnom právnom úkone, ktorým
bola kúpna zmluva bez zohľadnenia spotrebiteľského charakteru jej obsahu.

23. Vzhľadom na tú skutočnosť, že odvolací súd zrušil výrok I. napadnutého rozhodnutia, zrušil aj výrok
IV. o náhrade trov konania ako výrok závislý. Vo zvyšnom rozsahu, teda vo výrokoch II. a III., ktoré neboli
odvolaním žalobkyne napadnuté, zostáva rozsudok nedotknutý.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).