Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/11/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325203657
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2325203657.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Janky Grečmal, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.
B., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov - matky: C. A. D., narodená XX.XX.XXXX,
adresa trvalého pobytu: E. F. XXX, zastúpená splnomocnencom: advokátska kancelária Nagy &
Partners, s.r.o., sídlo: Športová 470/11, Galanta, IČO: 36 869 341, a otca: G. B., narodený XX.XX.XXXX,

adresa trvalého pobytu: H. XXXX/X, I., adresa na doručovanie J. XX, I., zastúpený splnomocnencom:
Advokátska kancelária JUDr. Ivana Remšíková, s.r.o., sídlo: Holubyho 35, Pezinok, IČO: 50 750 810,
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, č. k.
32P/169/2025-191 zo dňa 4. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia a výrokom II. žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov
konania.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, 2 a 3, § 325 ods. 1,
§ 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 1 a 2, § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) a § 2 ods. 1, § 52, § 360 ods. 1, § 366 zákona č. 161/2015
Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) a vecne odôvodnil tým,
že v danom prípade rozhodoval o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd
zakázal priblížiť sa otcovi k maloletej na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov. Po oboznámení sa s

návrhom a po posúdení všetkých predložených dokladov nemal za dostatočne osvedčené, že v danom
prípade je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil zákaz priblíženia sa
otca k maloletej. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že styk otca s maloletým dieťaťom bol
naposledy upravený rozsudkom, č. k. 32P/47/2024-38 zo dňa 24.04.2024. Podľa tohto rozhodnutia je
otecoprávnenýstretávaťsasmaloletýmdieťaťomvrámcibežnéhorežimustykukaždýpárnykalendárny
týždeň v utorok od 16:00 hod. do 18:00 hod., vo štvrtok od 09:00 hod. do 12:00 hod., a v nedeľu od 09:00

hod. do 12:00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň v utorok od 16:00 hod. do 18:00 hod. a vo štvrtok
od 09:00 hod. do 12:00 hod. Súčasne je otec oprávnený stretávať sa s maloletou počas vianočných
sviatkov dňa 24.12. každého kalendárneho roka od 09:00 hod. do 12:00 hod., s tým, že otec si maloleté
dieťa v určený čas prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku maloletú matke na tom istom
mieste odovzdá. Súd prvej inštancie mal preukázané, že medzi rodičmi začali vznikať konfliktné situácie,
kedy matka neodovzdala maloletú otcovi, načo následne otec zavolal políciu, aby mal dôkaz o tom,

že k odovzdaniu maloletého dieťaťa nedošlo v rozpore s právoplatným rozsudkom upravujúcim styk.
Prihliadol na tvrdenia matky o podaných trestných oznámeniach a o údajnom prenasledovaní v bytovomdome, avšak matka tieto tvrdenia súdu nepreukázala a súd nemá osvedčené, že by sa otec nejakým
spôsobom vyhrážal maloletej, že by jej ubližoval či už fyzicky alebo psychicky, resp. ju týral. Otec k svojej
prítomnosti v bytovom dome uviedol, že sa tam nachádzal z dôvodu potreby vykonania upratovacích

služieb. Pri rozhodovaní vychádzal z aktuálneho stavu, z ktorého nebola preukázaná potrebná dočasná
ochrana, prípadne odôvodnená bezprostredne hroziaca ujma maloletému dieťaťu, či potreba dočasnej
úpravy pomerov. Navrhovateľkou tvrdené skutočnosti nepovažoval za tak závažné, aby neodkladným
opatrením bez vykonania patričného dokazovania zakázal priblížiť sa otcovi k maloletému dieťaťu,
keďže súd nateraz nemá osvedčené, že sú splnené podmienky. Poukázal tiež na skutočnosť, že na

tamojšom súde prebieha konanie o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu sp. zn. 32P/145/2025, kde bude mať priestor na vykonanie širšieho dokazovania,
môže skúmať jednotlivé skutkové okolnosti a primeranú úpravu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu. Ďalej konštatoval, že uznesením, č. k. 8C/81/2025-71 zo dňa 11.11.2025, už bolo
nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd otcovi zakázal zdržiavať sa v bytovom dome, v ktorom
býva matka, a úmyselne sa k nej približovať na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s tým, že pokiaľ

by matka a otec boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo
na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej
moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz
nevzťahuje a s výnimkou písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami
kontaktovať žalobkyňu. Nakoľko uvedené rozhodnutie zabezpečuje ochranu matky, súd prvej inštancie

považoval za dôležité zdôrazniť, aby matka napriek pretrvávajúcim konfliktom naďalej umožňovala
otcovi realizovať styk s maloletým dieťaťom v rozsahu určenom právoplatným rozsudkom, keďže tento
styk nebol nijako obmedzený. Maloleté dieťa má právo na oboch rodičov a kontakt s otcom má zásadný
význam nielen pre upevňovanie ich vzájomného vzťahu, ale aj pre formovanie identity dieťaťa a jeho
emocionálnu stabilitu. Zároveň považoval za potrebné apelovať na oboch rodičov, aby zlepšili vzájomnú

komunikáciu a eliminovali konflikty, ktoré nepriaznivo vplývajú na psychickú pohodu maloletého dieťaťa.
Je nevyhnutné, aby rodičia rešpektovali najlepší záujem dieťaťa a uprednostnili jeho potreby pred
vzájomnými spormi. Pre maloleté dieťa je dôležité vyrastať v prostredí bez zbytočného stresu, preto
je úlohou rodičov, aby problémy dospelých neprenášali na dieťa a zabezpečili mu stabilitu a bezpečie.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z

účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3. Matka doplnila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia e-mailom dňa 04.12.2025, pričom
akcentovala sústavné porušovanie opatrení zo strany otca a pretrvávajúci stav ohrozenia svojej
bezpečnosti. Dňa 04.12.2025 bola nútená kontaktovať tiesňovú linku 158 z dôvodu prítomnosti otca

a ďalšej osoby pred jej bytovým domom, kde dochádzalo k monitorovaniu a fotografovaniu jej
motorového vozidla. Toto konanie označila za zastrašujúce a uviedla, že v dôsledku straty pocitu
bezpečia vo vlastnom obydlí reálne zvažuje opustenie bytového domu, čo negatívne vplýva na stabilitu
prostredia pre maloleté dieťa A.. Po predložení psychologických správ o aktuálnom stave dcéry
otec neprejavil záujem o jej zdravotný či psychický stav, zameral sa výhradne na spochybňovanie

pravosti predložených listín, pričom kontaktoval príslušnú psychologičku so žiadosťou o písomné
potvrdenie ich autenticity. Otec možnosť osobnej konzultácie s odborníčkou nevyužil, nedomáhal sa
informácií o odporúčaniach pre ďalšiu starostlivosť o dieťa. V rámci opisu aktuálneho stavu maloletého
dieťaťa poukázala na obdobie stability, počas ktorého sa dcéra A. približne desať dní nestretávala s
otcom. V tomto čase boli zaznamenané významné pozitívne zmeny v správaní a prospievaní dieťaťa,

konkrétne: absencia agresívneho správania a pokojná interakcia s rovesníkmi, vymiznutie somatických
prejavov ako sú pomočovanie či zadržiavanie stolice, primeraná úroveň komunikácie a riadny príjem
stravy, pokojný spánok bez nočného prebúdzania sa a plaču a celkovo spokojné a veselé pôsobenie
dieťaťa s prirodzeným vyjadrovaním emócií a potrieb. Dcéra pôsobí vyrovnane a v rozvoji viditeľne
napreduje. Navrhla, aby kolízna opatrovníčka osobne posúdila aktuálne správanie, komunikáciu a

celkové psychické rozpoloženie maloletého dieťaťa, nakoľko sú deklarované zmeny v jeho stave
jasne pozorovateľné. Uvedené skutočnosti potvrdzujú naliehavú potrebu zabezpečiť pre dieťa pokojné
a bezpečné prostredie. Zároveň opätovne apelovala na súd, aby posúdil opakované porušovanie
neodkladného opatrenia zo strany otca, ktoré vníma ako priame ohrozenie vlastnej bezpečnosti a
nepriame ohrozenie psychickej pohody maloletého dieťaťa.

4.Protiuzneseniusúduprvejinštanciepodalavzákonnejlehoteodvolaniematkamaloletej.Navrhla,aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie, ktorým otcovi zakáže
stýkať sa s maloletou a kontaktovať ju akýmkoľvek spôsobom do právoplatnosti konania vedenéhoOkresným súdom Galanta pod č.k. 32P/145/2025. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie
nedostatočne a nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy a argumentáciu, keď svoje rozhodnutie
nedôvodne zúžil len na konštatovanie o zlej komunikácii a zlých vzťahoch medzi rodičmi. Preukázala,

že v danom prípade nejde len o zlý vzťah, ale o odôvodnený strach o maloletú, aj o matku samotnú,
čo potvrdzuje aj existencia neodkladného opatrenia vydaného v konaní sp. zn. 8C/81/2025. Hoci
rešpektuje právo otca na styk a výchovu, jeho konanie, ktoré má znaky prenasledovania a nátlaku,
vyvoláva u maloletej strach a nechuť ísť s otcom, čo dokladala aj videozáznamom. Súd prvej inštancie
pri rozhodovaní nezohľadnil ňou predložené dôkazy a vyjadrenia zo dňa 18.11.2025 a 23.11.2025

a nevysporiadal sa ani s predloženým videozáznamom a komentárom k nemu. V konaní sp. zn.
8C/81/2025 ten istý súd uznal dôvody na vydanie neodkladného opatrenia na ochranu matky (zákaz
priblíženia, zdržiavania sa v bytovom dome a kontaktu) a v časti týkajúcej sa maloletej bol návrh
postúpený do konania č.k. 32P/169/2025. Ak súd v uvedenom konaní videl dôvody na ochranu fyzickej
a psychickej integrity matky pred otcom, mal by zohľadniť, že táto situácia sa dotýka aj maloletej.
Súd v konaní sp. zn. 8C/81/2025 mal za preukázané dôvodné podozrenie z úmyselného sledovania,

zastrašovania a psychického násilia zo strany otca voči matke, pričom toto konanie nevplýva len na
matku, ale prirodzene aj na maloletú. Dieťa má z otca strach, odmietalo k nemu chodiť a po návrate zo
styku trpelo poruchami spánku a zhoršeným jazykovým prejavom (zajakávanie). Súdu prvej inštancie
vytkla, že hoci v napadnutom uznesení konštatoval vznik konfliktov pri odovzdávaní dieťaťa, nezisťoval
príčinu tohto stavu. Ak by sa maloletá s otcom cítila dobre, neodmietala by s ním ísť a netrpela by

následnými psychickými ťažkosťami. Skutočnosť, že dieťa odmieta ísť s otcom aj napriek sľúbeným
odmenám (sladkostiam), svedčí o probléme, s ktorým sa súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení
riadne nevysporiadal. Maloletá v dôsledku správania otca navštevuje detskú psychologičku, pričom v
období, kedy k styku s otcom nedochádza, sa jej psychický stav zlepšil a poruchy odzneli. Otec pri
realizácii styku nerešpektoval vôľu a emočný stav dieťaťa, nesnažil sa ho presvedčiť, ale bral ho matke

doslova násilím bez ohľadu na jeho prežívanie. Otec prihliada iba na svoje práva a argumentuje nimi,
pričomnezohľadňujezáujmyapotrebymaloletej,inakbynedochádzaloksituáciám,ktorésúpredmetom
iných súdnych či trestných konaní. Dôsledkom otcovho správania je, že maloletá k nemu ísť nechce,
pričom tento stav nevie odstrániť ani matka, keďže príčina spočíva v prístupe otca. Strach a psychický
nepokoj matky sa prenáša na maloletú, ktorá však pociťuje aj vlastný priamy strach, a preto nie je možné

zadanejsituácieoddeliťstrachmatkyodstrachudieťaťaarozhodnúťoneodkladnomopatrenírozdielne.
Ďalej poukázala na prebiehajúce konanie o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností (sp.
zn. 32P/145/2025), v ktorom bude nevyhnutné vykonať znalecké dokazovanie na posúdenie možnosti
úpravy styku. Do doby vypracovania znaleckého posudku je nevyhnutné styk otca s maloletou obmedziť,
aby sa predišlo nezvratnému poškodeniu psychického vývoja dieťaťa. Je dôvodné poskytnúť predbežnú

ochranu zdravému psychickému vývoju dieťaťa pred právom otca na styk, ktorý maloletej spôsobuje
psychickú nepohodu. Otec si odmieta priznať, že strach a psychická nepohoda maloletej sú dôsledkom
jeho konania (prenasledovanie matky, podávanie trestných oznámení), a vo svojom správaní nevidí nič
zlé. Upokojenie situácie je v najlepšom záujme dieťaťa, čo si vyžaduje, aby otec netrval na realizácii
styku násilne proti vôli maloletej, ktorá ju ohrozuje, namiesto toho, aby si uvedomil potrebu stability

pre dieťa. Matka zdôraznila nevyhnutnosť odborného posúdenia situácie znalcom, ktorý by vyhodnotil
osobnosti rodičov i maloletej a navrhol vhodný spôsob úpravy styku, ktorý by bol dieťaťu na prospech.
Do doby vypracovania znaleckého posudku využije všetky právne možnosti na ochranu maloletej,
nakoľko má za to, že vzniknutá situácia dokazuje, že aktuálna úprava styku vyplývajúca z rozsudku č.
k. 32P/47/2024-252 nie je v záujme dieťaťa. Poukázala na odôvodnenie súdu prvej inštancie týkajúce

sa zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa ktorých potreba neodkladnej
úpravy pomerov môže vyplývať aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. V danom prípade osvedčila,
že je v najlepšom záujme maloletej, aby bolo vydané neodkladné opatrenie vo vzťahu k styku otca s
dcérou. Otec sústavne zavádza konajúce orgány, napríklad ohľadom miesta, kde sa má s maloletou
zdržiavať, ohľadom prítomnosti tretích osôb pri preberaní dieťaťa (napr. dňa 18.03.2024 kde výslovne

uvádza aj babku A., ktorá bola preukázane u seba doma vo E. C.), ako aj ohľadom samotného priebehu
odovzdávania maloletej.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil a odvolanie odmietol. Zotrval na svojich tvrdeniach uvedených vo

vyjadrení k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 26.11.2025. S podaným odvolaním
nesúhlasil, nakoľko matka mu svojvoľne neumožňuje akýkoľvek styk s dcérou A. od 14.11.2025, a to aj
napriek zamietnutiu jej návrhu na neodkladné opatrenie a výslovnému poučeniu súdom o povinnosti styk
umožňovať. O dcére nemá žiadne informácie, hoci povinnosť informovať druhého rodiča o podstatnýchotázkach vyplýva matke priamo zo zákona o rodine. Argumenty matky o uvedomovaní si úlohy otca v
živote dieťaťa označil za vedomé zavádzanie, nakoľko celé jej konanie (trestné oznámenia, odmietanie
styku, vynechanie otca z rozhodovania o materskej škole) smeruje k jeho úplnému odstrihnutiu zo života

dcéry. V súvislosti s podanými trestnými oznámeniami uviedol, že bol vypočutý len ako osoba podľa §
196 ods. 2 Trestného poriadku a trestné stíhanie voči jeho osobe nebolo začaté. Poukázal na minulosť
(konanie sp. zn. 32P/47/2024), kedy ho matka už v minulosti bezdôvodne obviňovala z plánu uniesť
dcéru do Chorvátska s cieľom dosiahnuť minimálny rozsah styku (1 hodina týždenne), čo sa v konaní
nepreukázalo. Postoj matky ďalej ilustroval na priebehu informatívneho stretnutia z 10.12.2025 (vo veci

sp. zn. 32P/145/2025), kde matka výslovne deklarovala, že mu styk s dcérou neumožní, hoci naň má
právo podľa právoplatného rozsudku z 31.10.2024. Matka nebola ochotná pristúpiť na žiadne návrhy
riešenia (napr. odovzdávanie cez tretiu osobu) a sama žiadne konštruktívne riešenie nenavrhla. Vo veci
rozhodnutia Okresného súdu Galanta č. k. 8C/81/2025, ktorým bolo vydané neodkladné opatrenie (vo
vzťahu k matke) podal v zákonnej lehote odvolanie a navrhol jeho zamietnutie. O dcéru sa v čase
realizovaného styku vedel vždy riadne postarať, pričom A. bola v jeho prítomnosti spokojná a veselá.

Svoje pracovné povinnosti si vždy zariadil tak, aby sa s dcérou mohol podľa platného rozsudku stretnúť.
Namietal subjektivitu matky, ktorá prirodzené zmeny v správaní dva a polročného dieťaťa pripisuje
výlučne jemu, pričom opomenula vplyv vlastnej animozity a nedostatočnej motivácie dieťaťa k styku,
čo môže mať za následok dieťaťom prejavované napätie. Poprel tvrdenia matky, že by dcéra trpela
psychickými poruchami zapríčinenými jeho osobou. Zo predloženej správy psychologičky B. H. zo dňa

28.10.2025 nevyplývalo, že by dieťa v čase pravidelného stretávania sa s otcom vykazovalo známky
psychických porúch. Hoci žiadne zmeny v správaní dcéry nezľahčuje a je pripravený ich v spolupráci s
odborníkmi riešiť, matka ho z akýchkoľvek záležitostí týkajúcich sa dcéry zámerne vynecháva. Odmietol
tvrdenia, že nezohľadňuje záujmy dcéry, a poukázal na svoje konkrétne návrhy z informatívneho
stretnutia (sp. zn. 32P/145/2025), kde v snahe vyjsť v ústrety obavám matky navrhol realizáciu styku

v mieste svojho bydliska v I. alebo v prítomnosti tretej osoby. Matka však všetky tieto návrhy bez
uvedenia vlastnej alternatívy jednostranne zamietla a vyjadrila sa, že styk otcovi neumožní. Vo vzťahu
k pripravovanému znaleckému dokazovaniu uviedol, že sa mu nebráni, avšak zásadne nesúhlasí s
podmieňovaním akéhokoľvek stretávania sa s dcérou až do doby vypracovania posudku. Dcéru nikdy
neohrozil, staral sa o ňu s láskou a matka je tou stranou, ktorá doteraz znalecké dokazovanie formálne

nenavrhla,hocionpodalnávrhnarozšíreniestykuuž29.09.2025.Kincidentuzodňa04.12.2025uviedol,
že sa pred bytový dom matky dostavil v čase určenom právoplatným rozsudkom výhradne za účelom
realizácie styku s dcérou. Sprievod kolegu p. K. zvolil ako svedka práve preto, aby predišiel ďalším
nepravdivým obvineniam matky z prenasledovania a psychického nátlaku. Keďže matka na zvonenie
nereagovala a styk neumožnila, otec od 10.12.2025 (po stretnutí na súde) už pred jej dom nechodil a

dňa 22.12.2025 podal návrh na výkon rozhodnutia. Poprel akékoľvek zastrašovanie osôb v súvislosti
s incidentom z 25.11.2025 a rezolútne odmietol krivé obvinenie z užívania omamných látok. Zároveň
spresnil, že s pani L. A., u ktorej matka zisťovala informácie, nie je v kontakte viac ako 8 rokov.

6. Opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom,
účastníkom konania, matkou maloletého dieťaťa (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného
mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie

pripúšťa (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363Civilnéhosporovéhoporiadku),ažeodvolateľkapoužila
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah (§ 65 Civilného
mimosporového poriadku) a dôvody odvolania (§ 66 C Civilného mimosporového poriadku), postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého dieťaťa nie je dôvodné, napadnuté uznesenie je vecne
správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bez poukazu na uplatnenú odvolaciu argumentáciu matky
maloletého dieťaťa, ako aj s poukazom na obsah napadnutého uznesenia, je posúdiť, či súd prvej
inštancie rozhodol správne, keď zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa
domáhala, aby súd otcovi zakázal priblížiť sa k maloletej na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov, a abymuzakázalzdržiavaťsavbytovomdomevoE.F.XXXavjehookolí,akoajakýmkoľvekspôsobommatku
kontaktovať osobne, prostredníctvom elektronickej komunikácie, sociálnych sietí alebo prostredníctvom
tretích osôb, a to až do právoplatného skončenia konania o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a

povinností k maloletému dieťaťu, vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 32P/145/2025.

9. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konanie podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

11. Odvolací súd preskúmal obsah spisu, najmä návrh matky, jej odvolacie námietky, ako aj písomné
vyjadrenie otca, ktoré bolo súdu doručené v reakcii na odvolanie, ako aj odvolaním napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie (nielen v zmysle obsahu a dôvodov odvolania matky) a nezistil žiaden
dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s napadnutým uznesením a s podstatou argumentácie pojatej
súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu do odôvodnenia. Práve pre správnosť a

objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak
zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s
odvolaním sa na ne. Nakoľko tu však bol i nesúhlas matky s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba
vysporiadania sa aj s jej tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

12. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi
neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých slúži na poskytnutie rýchlej a
efektívnej, avšak zásadne len bezodkladnej úpravy rodinnoprávnych vzťahov. Bezodkladnosť opatrenia
spočíva v tom, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania ani tretích osôb, pričom pri jeho
nariaďovaní spravidla prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Z

tohto dôvodu sa v tomto štádiu nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním
rozhodnutia vo veci samej, keďže takéto dokazovanie by presahovalo rámec konania o neodkladnom
opatrení a bolo by v rozpore so zmyslom okamžitej a rýchlej ochrany dieťaťa. Preto zákon ani
nepredpokladá, aby pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vykonával dokazovanie (§ 329
ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku). Postačuje, ak sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje

odôvodnenosť návrhu, aspoň osvedčené. Posúdenie, či a kedy je daná naliehavosť bezodkladnej
úpravy pomerov účastníkov, je ponechané na úvahu súdu, pričom je vhodné starostlivo zvažovať
aj dôsledky, ktoré by mohli pre účastníkov nastať nariadením neodkladného opatrenia. Nariadenie
neodkladného opatrenia však vždy predpokladá preukázanie (aspoň v rovine osvedčenia), že je tu
naliehavosť okamžite upraviť pomery. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie neodkladného

opatreniajeopodstatnenosťochranyprávmaloletýchdetívsituáciách,keďsúichprávazjavneohrozené
alebo im hrozí závažná ujma. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti je prvoradý
najlepší záujem dieťaťa, ktorý však nemožno zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov.17. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, s napadnutým uznesením Okresného súdu
Galanta č. k. 32P/169/2025 – 191 zo dňa 04.12.2025 a s odvolaním matky, ako aj s vyjadrením otca
k odvolaniu, dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie matky

nie je dôvodné. Súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa matka domáhala, aby bol otcovi uložený zákaz priblíženia sa k maloletej A. na vzdialenosť
menšiu ako 100 metrov (vylúčená časť návrhu z konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod
sp. zn. 8C/81/2025), pričom návrh v tomto rozsahu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

18. Z obsahu spisu preskúmavanej veci vyplýva, že maloletá A. pochádza z partnerského vzťahu
rodičov, ktorí od marca 2024 nežijú v spoločnej domácnosti, pričom rozsudkom č. k. 32P/47/2024-38 zo
dňa 24.04.2024 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej je maloletá zverená do osobnej
starostlivosti matky, obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otec sa
zaviazalprispievaťnavýživumaloletej sumou200,-eurmesačneod02.04.2024.Týmtorozhodnutímbol

súčasneupravenýajstykotcasmaloletouvbežnomrežimevrámcibežnéhorežimustykudo31.12.2024
každý párny kalendárny týždeň v utorok od 16:00 hod. do 18:00 hod., vo štvrtok od 10:00 hod. do 12:00
hod., a v nedeľu od 10:00 hod. do 12:00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň v utorok od 16:00 hod.
do 18:00 hod. a vo štvrtok od 10:00 hod. do 12:00 hod., s tým, že otec si maloleté dieťa v určený čas
prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku maloletú matke na tom istom mieste odovzdá,

od 01.01.2025 každý párny kalendárny týždeň v utorok od 16:00 hod. do 18:00 hod., vo štvrtok od 09:00
hod. do 12:00 hod., a v nedeľu od 09:00 hod. do 12:00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň v utorok
od 16:00 hod. do 18:00 hod. a vo štvrtok od 09:00 hod. do 12:00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa v
určený čas prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku maloletú matke na tom istom mieste
odovzdá. Súčasne bol upravený špeciálny režim styku počas vianočných sviatkov od roku 2025. Matka

bývasmaloletouvdvojizbovombytevjejvlastníctvenaadreseE.F.XXX,otecvmenšejbytovejjednotke
naposchodíobjektunaadreseJ.XX,I.,pozostávajúcejzjednejizbyskuchynskýmkútikomaoddeleným
sociálnym zariadením, s bežným neporiadkom a priemernou hygienou, pričom sa v priestore nachádzali
aj veci určené pre malé dieťa; zistený priestor je použiteľný na návštevy dieťaťa a občasné prespanie.
Matka zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloletú, ktorá je v zdravotnej starostlivosti pediatričky

M. K.. Popri pediatrickej starostlivosti maloletá absolvuje aj odborné konzultácie u psychologičky M.
H. pre ťažkosti uvádzané matkou (najmä vyprázdňovanie, pomočovanie a zmeny správania). Maloletá
má od januára 2026 nastúpiť do materskej školy. Rodičovská komunikácia je konfliktná, medzi rodičmi
pretrvávaspororealizáciustykuotcasmaloletou,ktorýsaprestalod14.11.2025.UznesenímOkresného
súdu Galanta, č.k. 8C/81/2025 - 71 zo dňa 11.11.2025 (ďalej len ako „konanie sp. zn. 8C/81/2025),

bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo otcovi zakázané zdržiavať sa v bytovom dome vo E.
F. XXX, v ktorom býva matka, úmyselne sa približovať na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov k matke
tým, že pokiaľ by matka a otec boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy
súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov
verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov

tento zákaz nevzťahuje a s výnimkou písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami kontaktovať žalobkyňu. V odôvodnení súd uviedol, že vychádzajúc z tvrdení žalobkyne
uvedenýchvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaazpredloženýchlistinnýchdôkazov,malsúd
za preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti - bytu číslo 6 bytového domu vo E. F. N. XXX,
v ktorom býva. Dôvodné podozrenie z úmyselného sledovania a zastrašovania či psychického násilia

žalobkyňa osvedčila priloženými listinnými dôkazmi, najmä trestným oznámením podaným Obvodnému
oddeleniu PZ v Galante dňa 28.8.2025, doplneným trestným oznámením doručeným OO PZ v Galante
dňa 20.10.2025 a dňa 3.11.2025. Už len samotné listinné dôkazy je možné považovať za osvedčenie
nároku na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovaným spôsobom.

19. Na základe takto zisteného skutočného stavu odvolací súd súhlasí so závermi súdu prvej inštancie,
že v prejednávanej veci nie je daná naliehavosť na nariadenie neodkladného opatrenia podľa návrhu
matky, pri posudzovaní ktorého bolo potrebné mať na zreteli aj to, že zákaz priblíženia sa rodiča
k maloletému dieťaťu, resp. zákaz styku alebo jeho faktické znemožnenie, predstavuje mimoriadne
intenzívny zásah do rodičovských práv, ako aj do práva maloletého dieťaťa na zachovanie a rozvíjanie

vzťahu s oboma rodičmi. Takýto zásah je v rovine neodkladného opatrenia odôvodniteľný len vtedy,
ak sú osvedčené také závažné okolnosti, ktoré objektívne a bezprostredne indikujú ohrozenie zdravia,
bezpečia alebo priaznivého vývinu maloletého dieťaťa, a súčasne sa javí, že miernejšími opatreniami
sa sledovaný účel nedá dosiahnuť. V tomto rámci odvolací súd zdieľa záver súdu prvej inštancie, žematkou tvrdené okolnosti – aj keď ich nemožno bagatelizovať na úroveň „bežnej rodičovskej nezhody“
– v rozhodnom čase neboli v dostatočnej miere osvedčené tak, aby odôvodňovali nariadenie zákazu
priblíženia sa otca k maloletému dieťaťu.

20. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že styk otca s maloletou bol právoplatne upravený rozsudkom
Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 32P/47/2024, pričom podľa vyjadrení rodičov
a kolízneho opatrovníka styk spočiatku prebiehal bez zásadných problémov a následne sa komplikoval
najmä v dôsledku narastajúcej konfliktnej komunikácie rodičov a problémov pri odovzdávaní dieťaťa.

Súd prvej inštancie zároveň prihliadol na tvrdenia matky o trestných oznámeniach a o správaní otca v
okolí bytového domu, avšak uzavrel, že v rozsahu relevantnom pre uloženie zákazu priblíženia k dieťaťu
nemá osvedčené, že by sa otec maloletej vyhrážal, ubližoval jej fyzicky alebo psychicky, týral ju alebo
jej inak spôsoboval ujmu, a že z predložených podkladov nevyplýva ani bezprostredne hroziaca ujma,
ani taký stav, ktorý by vyžadoval okamžitú dočasnú úpravu pomerov vo forme zákazu priblíženia sa k
dieťaťu.

21. Na týchto skutkových a právnych východiskách súd prvej inštancie založil záver, že v štádiu
rozhodovania o neodkladnom opatrení neboli osvedčené zákonné predpoklady pre uloženie zákazu
priblíženia otca k maloletému dieťaťu ako mimoriadne intenzívneho zásahu do rodičovských práv.
Odvolací súd preto v ďalšom posudzoval, či odvolacie námietky matky spochybňujú uvedený záver,

najmä pokiaľ ide o osvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy a dôvodnosť okamžitej dočasnej úpravy
pomerov.

22. Odvolacie námietky matky (najmä tvrdenia o nedostatočnom vyhodnotení dôkazov, o „zúžení“
veci na zlú komunikáciu, o prepojení situácie matky a dieťaťa, o nevyporiadaní sa s videozáznamom

a doplneniami podaní, ako aj o zámere „preklenúť“ obdobie do znaleckého dokazovania úplným
obmedzením styku) odvolací súd nepovažuje za spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého
uznesenia. Z odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nezaoberal len
samotnou komunikáciou rodičov, ale hodnotil širší kontext tvrdení matky (trestné oznámenia, údajné
prenasledovanie, tvrdené obavy) a konfrontoval ich s tým, čo bolo v danom štádiu konania osvedčené

listinami a správami zo spisu, vrátane správ opatrovníka, pričom rozhodujúce bolo, či boli osvedčené
kľúčové predpoklady pre tak závažný zásah, akým je zákaz priblíženia rodiča k dieťaťu. V tomto bode
súd prvej inštancie postupoval primerane a jeho úvahy sú preskúmateľné.

23. K odvolaciemu argumentu matky, že ak bolo v inom konaní nariadené neodkladné opatrenie na

ochranu jej osoby, mal by byť analogicky uložený zákaz priblíženia aj vo vzťahu k maloletej, odvolací súd
uvádza, že predmetom konania sp. zn. 32P/169/2025 je výlučne posúdenie dočasnej úpravy vo vzťahu
k maloletej a závery prijaté v konaní medzi rodičmi v konaní sp. zn. 8C/81/2025 nemožno automaticky
„preniesť“ bez samostatného osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, najmä ak rozhodnutie
vydané v konaní sp. zn. 8C/81/2025 doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, keďže proti nemu otec podal

odvolanie. Navyše, ochrana dospelej osoby ako v konaní sp. zn. 8C/81/2025 a zásah do kontaktu
dieťaťa s rodičom sledujú odlišný predmet ochrany a predstavujú kvalitatívne odlišnú mieru ingerencie
do rodinného života; preto nemožno vychádzať z mechanickej analógie bez individuálneho posúdenia
okolností vzťahujúcich sa priamo k maloletému dieťaťu. Za tejto procesnej situácie preto nemožno z
existencie (dočasnej) ochrany poskytnutej matke vyvodzovať bez ďalšieho rovnaký záver aj vo vzťahu

k maloletej; v konaní vedenom pod sp. zn. 32P/169/2025 je rozhodujúce, či boli samostatne osvedčené
konkrétne skutočnosti svedčiace o bezprostrednej hrozbe zásahu do práv alebo záujmov maloletého, a
to v intenzite odôvodňujúcej nariadenie neodkladného opatrenia.

24. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že posúdenie návrhu na zákaz priblíženia vo vzťahu k dieťaťu

nemôže byť výsledkom mechanickej analógie s konaním medzi rodičmi, ale musí vychádzať z
individuálneho hodnotenia najlepšieho záujmu maloletej, t. j. z vyhodnotenia, či navrhovaný zásah je vo
vzťahu k dieťaťu nielen účelný, ale aj primeraný, opodstatnený a v danom štádiu osvedčený konkrétnymi
okolnosťami prípadu. Samotná existencia rozhodnutia v inom konaní, navyše neprávoplatného,
túto požiadavku bez ďalšieho nenahrádza; odvolací súd je povinný osobitne zvážiť, či navrhované

obmedzenie kontaktu/priblíženia je v danom okamihu skutočne opodstatnené ochranou maloletej, alebo
by naopak mohlo neprimerane zasiahnuť do jeho práva na zachovanie vzťahu s rodičom bez toho, aby
bolo osvedčené bezprostredné riziko ujmy.25. Odvolací súd dodáva, že psychická nepohoda matky a jej subjektívne prežívanie konfliktu môžu
mať nepochybne sekundárny dopad aj na maloleté dieťa, avšak samy osebe ešte neosvedčujú
bezprostredné ohrozenie maloletej realizáciou styku s otcom v intenzite odôvodňujúcej zákaz priblíženia

alebofaktickévylúčeniestykuvrežimeneodkladnéhoopatrenia.Prenariadenietaktozásadnéhozásahu
je rozhodujúce osvedčenie konkrétnych skutočností vzťahujúcich sa priamo k interakcii dieťa – otec (t. j.
objektívne identifikovateľného rizikového mechanizmu), nie iba existencia vysoko konfliktnej atmosféry
medzi rodičmi alebo prenos napätia z rodičovskej roviny. V opačnom prípade by dočasná ochrana
jedného rodiča automaticky viedla k vylúčeniu kontaktu dieťaťa s druhým rodičom bez samostatného

osvedčenia ujmy, čo by nebolo zlučiteľné so zásadou primeranosti zásahu ani s právom dieťaťa
na zachovanie rodinných väzieb. V podmienkach pretrvávajúceho rodičovského konfliktu je pritom
zvýšené riziko, že dieťa bude preberať negatívne postoje a interpretácie jedného rodiča voči druhému;
v kombinácii s obmedzeným osobným kontaktom to môže viesť k postupnému odcudzeniu maloletej od
otca. Z tohto hľadiska je významná stabilita a pravidelnosť styku.

26. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že zákaz styku (resp. jeho vylúčenie) predstavuje mimoriadne
intenzívny zásah do rodinného života, a to aj z toho dôvodu, že dieťa má samostatné, objektívne
právo na zachovanie rodinných väzieb a na pravidelný osobný kontakt s oboma rodičmi; vylúčenie
styku preto prichádza do úvahy len výnimočne, pri osvedčení konkrétneho a závažného ohrozenia
dieťaťa realizáciou styku, ktorá by bola spôsobilá bezprostredne alebo závažne ohrozovať jeho priaznivý

telesný, psychický alebo sociálny vývin. Pri voľbe typu zásahu je preto opodstatnené uprednostniť
také riešenie, ktoré pri zachovaní ochrany dieťaťa ponecháva priestor na rozvoj a stabilizáciu vzťahu
s druhým rodičom. V posudzovanej veci však tvrdenia matky o dôvodoch na vylúčenie styku neboli
podložené takými zisteniami, ktoré by umožňovali prijať záver o existencii tohto druhu ohrozenia; zostali
predovšetkýmvrovinesubjektívnychobávahodnotiacichzáverov.Zatejtosituácieneboloopodstatnené

pristúpiťknajprísnejšejformeingerencie,aleboloprimeranévychádzaťzmenejinvazívnejúpravystyku,
ktorá zachováva kontakt dieťaťa s otcom.

27. Osobitne k tvrdeniam matky o zmenách správania dieťaťa (poruchy spánku, reči, pomočovanie
a pod.) odvolací súd uvádza, že aj keď ide o okolnosti, ktoré si zasluhujú citlivé posúdenie a v

meritórnom konaní môžu viesť k opodstatnenosti odborného (najmä znaleckého) dokazovania, v štádiu
neodkladného opatrenia nepostačuje ich opis bez dostatočne presvedčivého osvedčenia príčinnej
súvislosti medzi stykom s otcom a tvrdenou ujmou. Zo spisu pritom vyplýva, že aj samotný opatrovník
zaznamenal, že matka počas spolužitia ani počas styku za jej prítomnosti neevidovala agresiu
alebo nevhodné správanie otca voči maloletej (s uvedením jedinej epizodickej udalosti „ráznejšieho

posadenia“), čo objektívne oslabuje záver o bezprostrednom ohrození dieťaťa zo strany otca v rovine,
ktorá by odôvodnila zákaz priblíženia. Čo sa týka matkou uvádzaných negatívnych prejavov v správaní
maloletej, v režime neodkladného opatrenia sa vyžaduje aspoň základné osvedčenie, že ide o následok
styku s otcom (a nie následok konfliktu rodičov, separačnej úzkosti, vývinových fáz, adaptácie a pod.),
a že predložené podklady (ako sú opísané) túto väzbu v rozhodnom čase neosvedčili v intenzite pre

zákaz styku/priblíženia. V posudzovanej veci však matkou uvádzané okolnosti zostali v rovine tvrdení,
bez dostatočnej osvedčovacej opory pre tak zásadný zásah, akým je zákaz priblíženia alebo faktické
vylúčenie styku. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepovažoval za splnené predpoklady pre uloženie
zákazu priblíženia v režime neodkladného opatrenia.

28. Odvolací súd zároveň prihliadol aj na vyjadrenie otca, podľa ktorého matka neumožňuje styk s
maloletou od 14.11.2025 a odmieta hľadať aj dočasné alternatívy realizácie styku, pričom otec deklaruje
ochotu podrobiť sa znaleckému dokazovaniu, no nesúhlasí s úplným podmieňovaním akéhokoľvek
kontaktu výsledkom znaleckého posudku; otec naopak zároveň poukazuje, že matka subjektívne
interpretuje správanie dieťaťa v útlom veku a jednostranne pripisuje všetky zmeny výlučne otcovi, pričom

uvádza existenciu správy psychologičky zo dňa 28.10.2025, z ktorej podľa neho nevyplývajú tvrdené
„psychické poruchy“ v čase, keď sa styk ešte realizoval. Aj tieto skutočnosti podporujú záver, že otázka
príčin správania dieťaťa a vhodného nastavenia styku vyžaduje širšie dokazovanie, typicky realizované
v konaní o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností (sp. zn. 32P/145/2025), a nie je vhodné
ju v rovine neodkladného opatrenia riešiť najprísnejšou formou zásahu bez dostatočného osvedčenia

bezprostredného ohrozenia. Vzájomne protichodné tvrdenia rodičov o priebehu odovzdávania maloletej,
o správaní účastníkov a o tom, kto a akým spôsobom situácie vyvoláva alebo eskaluje, môžu byť
významné z hľadiska hodnotenia vierohodnosti a celkového skutkového základu vo veci samej. V štádiu
rozhodovania o neodkladnom opatrení však takéto tvrdenia – aj keby sa neskôr v konaní vo veci samejukázali ako pravdivé – samy osebe nepredstavujú osvedčenie bezprostredného a závažného ohrozenia
maloletejrealizácioustykuvintenziteodôvodňujúcejzákazpriblíženiaalebofaktickévylúčeniestyku.Pre
nariadenie takto intenzívneho zásahu je rozhodujúce osvedčenie konkrétnych skutočností svedčiacich

o bezprostredne hroziacej ujme priamo na strane maloletej, čo z doteraz predložených podkladov v
dostatočnej miere nevyplýva.

29. K výhrade matky, že súd prvej inštancie „nezohľadnil“ jej doplnenia a videozáznam, odvolací súd
uvádza, že rozhodujúce nie je formálne označenie dôkazu, ale jeho osvedčovacia sila vo vzťahu k

predpokladom neodkladného opatrenia. Aj keby videozáznam zachytával emočne náročnú situáciu
pri odovzdávaní, bez ďalšieho v tomto štádiu neosvedčuje takú intenzitu ohrozenia dieťaťa, ktorá by
legitimizovala zákaz priblíženia sa otca k maloletému dieťaťu ako najkrajnejší zásah. Pri absencii
údajov o okolnostiach vzniku záznamov a o priebehu udalostí, ktoré im predchádzali, ako aj o tom,
či zachytávajú celý priebeh relevantnej situácie, nemožno v tomto štádiu a bez znalosti kontextu
považovať videozáznam za podklad, ktorý by sám osebe tvoril spoľahlivý podklad pre skutkové závery

týkajúce sa maloletej v intenciách tvrdení matky. Navyše, zo zistení súdu prvej inštancie aj zo správ v
spise vyplýva, že problémové odovzdávania maloletej sú úzko previazané s konfliktom rodičov, s ich
vzájomnou komunikáciou a s dynamikou odovzdávania, čo je typická oblasť pre odborné posúdenie a
pre hľadanie organizačných riešení v meritórnom konaní, nie však pre okamžitý zákaz kontaktu rodiča
s dieťaťom bez osvedčenia násilia alebo bezprostrednej ujmy. Navyše, existencia emočne vypätých

situácií pri odovzdávaní maloletej, prípadne nevhodné organizačné zvládnutia odovzdania maloletej
zo strany rodičov, bez ďalšieho neodôvodňuje nariadenie najkrajnejšieho opatrenia v podobe zákazu
priblíženia sa otca k maloletej alebo faktického vylúčenia styku. Takéto okolnosti spravidla indikujú
opodstatnenosť prijatia menej invazívnych organizačných opatrení smerujúcich k stabilizácii realizácie
styku a k eliminácii konfliktnej interakcie rodičov (najmä určenie neutrálneho miesta odovzdania,

presné vymedzenie postupu odovzdávania, prípadne využitie asistovaného styku alebo súčinnosti
tretej osoby), a nie automaticky absolútne obmedzenie osobného kontaktu dieťaťa s rodičom. K tak
intenzívnemu zásahu, akým je zákaz styku alebo zákaz priblíženia, možno pristúpiť len výnimočne, pri
hodnovernom osvedčení konkrétnych skutočností svedčiacich o bezprostrednom a závažnom ohrození
dieťaťa realizáciou styku, čo však z doteraz predložených podkladov v potrebnej miere nevyplýva.

30. Na tomto základe odvolací súd tiež posudzoval, či matkou predložené listiny počas odvolacieho
konania majú takú dôkaznú silu, aby v rovine osvedčenia preukázali existenciu bezprostredného
ohrozenia maloletej a zároveň odôvodnili proporcionalitu navrhovaného zásahu. Predložené listiny
v podstatnej miere zachytávajú ťažkosti maloletej na úrovni rodičovského popisu a anamnestických

údajov, resp. ambulantných klinických záznamov bez zistenia organickej príčiny; ide teda prevažne
o podklady odvodené od tvrdení matky a o symptómy, pri ktorých zdravotná dokumentácia spravidla
neustanovuje príčinu ani neuzatvára príčinný vzťah ku konkrétnej osobe. Tieto podklady preto môžu
osvedčovať, že matka opakovane deklaruje určité symptómy týkajúce sa zhoršeného stavu maloletej,
že vyhľadávala poradenskú a psychologickú pomoc, a že dieťa bolo v ambulantnom režime vyšetrené,

samy osebe však neosvedčujú príčinnú súvislosť medzi uvádzanými prejavmi a konaním otca, ani
bezprostrednú intenzitu ohrozenia dieťaťa ku dňu rozhodovania, ktorá by odôvodňovala nariadenie
neodkladného opatrenia - uloženie najprísnejšieho zásahu do rodičovských práv v podobe zákazu styku,
resp. zákazu priblíženia.

31. Odvolací súd zároveň dodáva, že neodkladné opatrenie nemá slúžiť na to, aby do podania
znaleckého posudku fakticky nahradilo meritórne rozhodnutie o úprave styku, resp. aby vytvorilo stav,
ktorý by svojimi účinkami zodpovedal predbežnému rozhodnutiu vo veci samej. Úplné vylúčenie styku
(alebo akéhokoľvek kontaktu) iba z dôvodu, že znalecké dokazovanie ešte len má byť vykonané, by
viedlo k obchádzaniu štandardu dokazovania v konaní vo veci samej a k uloženiu najintenzívnejšieho

zásahu bez toho, aby boli v režime neodkladného opatrenia hodnoverne osvedčené konkrétne
skutočnosti svedčiace o bezprostrednom a závažnom ohrození dieťaťa realizáciou styku. Aj z tohto
dôvodu bolo primerané ponechať riešenie otázky rozsahu a podmienok styku na prebiehajúce konanie
vo veci samej, v ktorom bude vytvorený priestor na vykonanie komplexného dokazovania vrátane
odborných posudkov.

32. Odvolací súd sa napokon stotožňuje aj s úvahou súdu prvej inštancie, že pri existencii paralelne
prebiehajúceho konania o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností (sp. zn. 32P/145/2025)
bude v tomto konaní vytvorený adekvátny priestor na vykonanie širšieho dokazovania, vrátaneodborných posudkov, a na nastavenie takého režimu styku, ktorý bude zodpovedať najlepšiemu záujmu
maloletej. V danom procesnom momente však podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia
požadovaného matkou (zákaz priblíženia sa otca k dieťaťu, resp. v odvolacom návrhu fakticky až zákaz

styku/akéhokoľvek kontaktu do právoplatnosti uvedeného konania) osvedčené neboli. Z týchto dôvodov
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, keď odvolacie námietky matky
vyhodnotil v zmysle horeuvedeného ako nedôvodné, pretože v rozhodnom čase neboli hodnoverne
osvedčené také okolnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie zákazu priblíženia sa otca k maloletému
dieťaťu v režime neodkladného opatrenia, pri zachovaní zásady primeranosti zásahu a pri rešpektovaní

práva maloletej na kontakt s oboma rodičmi.

33. Vedený všetkými vyššie uvedenými úvahami odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ako vecne správne potvrdil.

34. Odvolací súd v časti náhrady trov konania uzatvára, že v prejednávanej veci nebol zistený žiadny

skutkový ani právny dôvod, ktorý by umožňoval odchýliť sa od zásadného pravidla vyjadreného v
§ 52 Civilného mimosporového poriadku. Odvolací súd preto ako vecne správny potvrdil aj výrok
napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnemu
z účastníkov, pričom ani v odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne okolnosti spôsobilé odôvodniť odklon
od uvedenej zásady. Z rovnakých dôvodov odvolací súd rozhodol aj o trovách odvolacieho konania tak,

že ich nepriznal žiadnemu z účastníkov.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu

záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u

ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o
predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanieprípustnépodľa§421Civilnéhosporovéhoporiadkumožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného

sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).