Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/8/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124014432
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baločko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7124014432.8

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Baločka, PhD. a sudcov
JUDr. Jána Slovinského a JUDr. Mateja Čintalu, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. februára 2026,
v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr.zák.,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 18.7.2025 sp.zn. 2T/69/2024
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom mestský súd uznal obžalovaného A. B. za vinného zo zločinu lúpeže podľa §
188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr.zák. s poukázaním na § 138 písm. a) Tr.zák., § 122 ods. 3 Tr.zák. na tom
skutkovom základe, že:

v priestoroch predajne kvetinárstva s názvom C. na ulici C. D. XX E. C., dňa 23.08.2024 v čase 0 13:32
hod., po oslovení obsluhujúcej predavačky B. F. pod zámienkou kúpy črepníkového kvetu, pristúpil ku
nej v nestráženej chvíli sprava zboku a v snahe priložiť jej pod krk vo svojej pravej ruke uchopený kovový
otvárač na fľaše so zatváracím nožom s dĺžkou čepele 5 cm, ju v zovretí dotlačil ku pokladni za predajný
pult, kde ju s výzvou na vydanie peňazí prinútil vybrať z pokladne peňažnú hotovosť vo výške 250.- eur
a túto mu vložiť do pripravenej igelitovej tašky, po čom, nespôsobiac poškodenej B. F. žiadne zranenia,

s upozornením, aby nekričala, odišiel nerušene z predajne, čím majiteľke kvetinárstva poškodenej G.
H. I., J. spôsobil odcudzením peňazí škodu vo výške 250.- eur.

Za to obžalovanému A. B. mestský súd uložil podľa § 188 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 36 písm. j), písm.
l),písm. n), písm. k), § 38 ods. 2, § 39 ods. 5 Tr.zák. trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov a

8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr.zák. súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci :

1 ks kovový otvárač na fľaše s vyklápacou čepeľou o dĺžke 5 cm.

Podľa § 60 ods. 5 Tr.zák. sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný, a to ústne do zápisnice o hlavnom pojednávaní.
V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že sú jednoznačne toho

názoru, že nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov a 8 (osem) mesiacovuložený obžalovanému A. B. rozsudkom Mestského súdu Košice zo dňa 18.07.2025, sp.zn.: 2T/69/2024
je vzhľadom na všetky okolnosti ním spáchaného skutku a pomery obžalovaného neprimerane prísny.

Sú presvedčení, že v danom prípade mohol a mal súd pri uložení trestu aplikovať aj ustanovenie § 39
ods. 5 druhej vety Tr.zák., podľa ktorého, ak sú pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne
splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1, môže súd uložiť trest pod zákonom
ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.

Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

V zmysle ustanovenia § 39 ods. 3, písm. d) Tr.zák. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú

sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto
zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.

Súd mal pri ukladaní trestu prihliadať aj na všeobecné zásady ukladania sankcií, presnejšie na
ustanovenie § 33a ods. 2 prvá veta Tr.zák., v zmysle ktorého sa sankcie ukladajú s prihliadnutím na

povahuazávažnosťtrestnéhočinualebočinuinaktrestnéhoanaosobupáchateľaajehopomery,tiežna
ustanovenie§33aods.3Tr.zák.,podľaktoréhotam,kdepostačíuloženiesankciepostihujúcejpáchateľa
menejciteľne,nesmiebyt'páchateľoviuloženásankcia,ktoráhopostihujeciteľnejšie.Páchateľovinajmä
nesmie byt' uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie
dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

V neposlednom rade chceli odvolaciemu súdu venovať do pozornosti aj ustanovenie § 34 ods. 3 Tr.zák.,
podľa ktorého má trest postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby. V tomto kontexte majú na mysli 81-ročnú mamu obžalovaného, s ktorou má
vybudovaný silný citový vzťah, sú na seba dlhé roky naviazaní, vždy jej príkladne pomáhal, čo vyplýva
aj z jej výpovede zo dňa 27.01.2025. O tom, že voči sebe navzájom majú vybudovaný silný citový vzťah

svedčí aj skutočnosť, že je prítomná na každom jednom pojednávaní v predmetnej trestnej veci, taktiež
z jej návštev počas výkonu väzby obžalovaného, ako i každodennou korešpondenciou (niektoré jej listy
adresované obžalovanému sú súčasťou trestného spisu. V týchto listoch adresuje krásne slová svojmu
synovi, či telefonátmi. Jeho mama vzhľadom na svoj pokročilejší vek by však potrebovala stálu jeho
pomoc, choroby jej žiaľ pribúdajú, čo vyplýva aj z jej listu, ktorý bol súdu doručený dňa 26.05.2025.

Jeho brat má svoju vlastnú rodinu a navštevuje ju iba sporadicky, resp. raz za čas. Jeho mama je v
súčasnosti tiež v zlom psychickom stave, nakoľko veľmi zle na ňu vplýva prebiehajúce trestné konanie
voči obžalovanému, i jeho väzobné stíhanie. Vzťah obžalovaného so svojou 81 -ročnou mamou, ako ich
aj vzájomná odkázanosť na seba nebola podľa ich názoru nijakým spôsobom zohľadnená pri výmere
uloženého trestu. Taktiež väčšiu časť finančných prostriedkov (presnejšie 200,- eur), ktoré spáchaným

skutkom získal, vložil na mamin bankový účet, aby ju aspoň na krátku chvíľu zabezpečil, nakoľko bola
v tom čase chorá (mala vysoké teploty) a potrebovala lieky.

Chcú tiež uviesť, že na strane obžalovaného stále existujú v zmysle ustanovenia § 36 písm. j), písm.
l), písm. n) a písm. k) Tr.zák. 4 poľahčujúce okolnosti, o ktorých sa už zmienili aj pri prvom písomnom

doplnení odvolania zo dňa 14.02.2025, na druhej strane neexistuje ani jedna priťažujúca okolnosť v
zmysle ustanovenia § 37 Tr.zák.

Súd po vykonanom dokazovaní nepriznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť, že spáchal trestný čin
pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil (§ 36

písm. h) Tr.zák.), nakoľko po doplnenom dokazovaní je zrejmé, že si tieto tiesnivé osobné pomery
spôsobil sám. S týmto názorom súdu sa nestotožňujú. Pri tomto svojom závere súd vychádzal asi
predovšetkým z výpovede brata obžalovaného - E. B., ktorého vzťah s obžalovaným nie je vôbec
dobrý. Jeho tvrdenia sa však nijakým spôsobom nedali a nedajú overiť, ani ich ničím nepodložil.
Mama obžalovaného vo svojich vyjadreniach po jeho výsluchu uviedla, že výpoveď jej syna E. B. boli

polopravdy.Bratobžalovanéhosavykreslilakočlovek,ktorývôbecnemápodielnatom,žesajehomama
a brat (obžalovaný) ocitli na ulici. Pritom E. B. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 19.05.2025 uviedol, že došlo k dohode, že predá byt, ktorý naňho jeho mama prepísala darovacou
zmluvou a za finančné prostriedky z predaju tohto bytu postaví mame a bratovi šesťizbový rodinnýdom, pričom on doloží vyše 100.000,- eur, čo sa aj stalo. Postavil šesť izbový bungalov v hodnote cez
300.000,-eurvobciK.vB.,doktoréhovrajjehomamanechcelaísť,lebobytobolopreňunáročnejšiena
dochádzanie. Taktiež uviedol, že tento rodinný dom už predal, lebo tam nikto nechcel ísť bývať a bývajú

tam noví majitelia. Záverom uviedol, že zo súčasných prostriedkov, za ktoré dom predal, pre mamu
uzavrel kúpnu zmluvu na nový byt, ktorý je teraz vo výstavbe, kde jej vyplatí komplet všetky peniaze z
predaja domu. Je tam určitá postupnosť. Má sa jednať o projekt L. ako je amfiteáter. Brat obžalovaného
teda od roku 2021 užíva finančné prostriedky z predaja bytu, ktorý získal darom od svojej mamy, pričom
maljejakoisvojmubratovizanezaobstaraťinébývanie,čosadodnešnéhodňanestalo.Jehomamažije

v podnájme, ktorý si uhrádza zo svojho starobného dôchodku. Brat investoval do projektu, ktorý je ešte
len v štádiu výkopových prác, aj to na svoje meno, nakoľko jeho mama žiadnu zmluvu v predmetnej veci
nepodpisovala. Sú toho názoru, že výpoveď brata obžalovaného bola účelová, čo najviac ho vykresliť v
zlom svetle. Zároveň vo svojej výpovedi uviedol skreslené a nepravdivé skutočnosti, ktoré by dokázala
vyvrátiť iba jeho mama.

Súd nijakým spôsobom neskúmal ani skutočnosť, že pred spáchaním skutku mali byt' obžalovaný a
jeho matka okradnutí, bola im neznámou osobou v mestskom parku v C. odcudzená príručná taška so
všetkými peniazmi, bankovými kartami, dokladmi a mobilným telefónom, pričom táto skutočnosť mala
byť nahlásená na polícii. Obžalovaný pred súdom priznal, že odmietol vykonávanie aktivačných prác, aj
to, že od roku 2022 bol nezamestnaný, ale to nie sú jediné skutočnosti, ktoré viedli k tomu, že sa spolu

so svojou mamou dostali na ulicu, resp. do tiesnivých osobných pomerov. Oveľa väčší podiel na tom má
skutočnosť, že sa im brat otočil chrbtom, peniaze z predaja bytu si prisvojil a im nezabezpečil v zmysle
ich vzájomnej dohody vlastné bývanie.

Obžalovaný nie je žiaden násilník, či recidivista, ním spáchaný skutok nijakým spôsobom neplánoval,

konalskratovonazákladenáhlejmyšlienkyvúmyslezabezpečiťpresebaasvojumamunejakúhotovosť
na stravu, pitie a lieky.

Pri jeho protiprávnom konaní nedošlo k žiadnemu zraneniu osoby (predavačky), fyzicky nikomu nijakým
spôsobom nebolo ublížené. Ani nikdy nemal v úmysle. Multifunkčný otvárač, ktorý vždy nosil pri sebe,

použil, tak ako to aj uviedol vo svojej záverečnej reči, aby mu dodal odvahu na to, aby sa vôbec o
niečo také pokúsil a mal slúžiť iba na vystrašenie poškodenej (predavačky). Čepeľ multifunkčného
otvárača nikdy nebola priložená k jej krku. To všetko vyplýva aj z orgánmi činnými v trestnom konaní
zadováženého videozáznamu, ktorý má niekoľko minút. Svojim konaním teda spôsobil materiálnu škodu
vo výške 250,- eur, ktorú druhej poškodenej - vlastníčke kvetinárstva v plnej výške už uhradil.

Zo znaleckého posudku č. 46/2024 zo dňa 21.10.2024, ktorý vypracoval A. B. A. M., N.. B. vyplýva,
že A. B. nie je závislý od alkoholu ani iných návykových látok, že netrpí psychózou - nie je duševne
chorý v pravom zmysle slova, z hľadiska psychiatrického nie je jeho pobyt na slobode pre spoločnosť
nebezpečný, a že mu nie je potrebné nariadiť ochranné protialkoholické, protitoxikomanické liečenie ani

ochranné liečenie patologického hráčstva.

Do spáchania skutku viedol riadny život, má ukončené 6 - ročné konzervatórium, a to 3 diplomami.
Publikujehudobnédielaakoajfilozofickúliteratúru.NiektoréjehodielasúuloženévliterárnomarchíveO.
P. C. ako kultúrne dedičstvo. Za svoje hudobné diela získal aj medzinárodné ocenenia. Jeho filozofickú

literatúru je možné bežne zakúpiť v slovenských kníhkupectvách.

Možnosť jeho resocializácie je v súčasnosti oveľa vyššia, ako by tomu bolo po vykonaní trestu uloženého
Rozsudkom Mestského súdu Košice zo dňa 18.07.2025. V súčasnosti ešte jeho 81 - ročná mama žije,
sú na seba vzájomne naviazaní, okrem nej a brata inú blízku rodinu nemá. Pre neho je komponovanie

hudby jeho život, s hudbou je bytostne spätý od svojho útleho detstva. Bez komponovania hudby si nevie
svoj život predstaviť. Za múrmi väznice je táto jeho činnosť v súčasnosti takmer nemožná.

Sú si vedomí, že na mimoriadne zníženie trestu v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. neexistuje
právny nárok, na druhej strane si myslia, že vzhľadom na všetky okolnosti predmetného prípadu, ako

aj na osobu obžalovaného, ktorý je prvýkrát trestne stíhaný je trest uložený Rozsudkom Mestského
súdu Košice zo dňa 18.07.2025 neprimerane prísny, a že aplikácia predmetného ustanovenia je možná
a aplikovateľná.Tiež je zaujímavá skutočnosť, že prvostupňový súd pri prvom rozhodnutí v predmetnej trestnej veci, t.j.
dňa 27.01.2025 aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu, no pri Rozsudku
zo dňa 18.07.2025 konštatuje, že v danom prípade po doplnení dokazovania má súd za to, že v danom

prípade nie sú súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr.zák.,
pritom nijakým zásadným spôsobom sa nezmenili okolnosti, resp. skutočnosti z ktorých súd vychádzal
pred prvým rozhodnutím v predmetnej veci a súčasným druhým rozhodnutím zo dňa 18.07.2025.

Uviedli, že otázkou je, či sa dopustil A. B. ako prvotrestaná osoba tak závažného a zavrhnutia hodného

skutku, že nemôže od spoločnosti dostať druhú šancu.

Vzhľadom na tu uvedené žiadajú, aby odvolací súd napadnutý Rozsudok Mestského súdu Košice zo
dňa 18.07.2025 zrušil vo výroku o uloženom treste a A. B. uložil nepodmienečný trest odňatia slobody s
podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom. V takomto prípade bude plniť aj všetky
odvolacím súdom uložené obmedzenia a povinnosti.

Obžalovaný zaslal aj písomný dodatok k písomnému odvolaniu advokáta A. N. N., v ktorom uviedol
že na úvod chce poukázať na oprávnenosť svojej sťažnosti týkajúcej sa zaujatosti súdu – konkrétne
sudcu Q. N., ktorá bola zamietnutá a na skutočnosť, že sa rozsudkom zo dňa 18.07.2025 potvrdili slová
sudcu Q., keď sa na prejednávaní väzby mimo záznam vyjadril, že výšku trestu predchádzajúceho

rozsudku ponechá nezmenenú (ešte ju dokonca navýšil !) a to ešte predtým, než sa uskutočnilo hlavné
pojednávanie s výsluchom svedkov. K tomu sa pridružuje aj spôsob, akým rozhodoval či už o väzbe,
alebo o samotnom skutku, čo po celý čas pripomínalo doslova štvanicu na jeho osobu. Keď bolo dňa
30.6. odročené pojednávanie z objektívnych a včas nahlásených dôvodov, stanovil ďalšie len 3 dni po
skončení plánovanej dovolenky jeho právneho zástupcu, pričom mu hrozil aj pokutou a ešte naviac

nariadilsubstitučnúobhajobu,pričomzichstranynedochádzalokžiadnymobštrukciám,anineboldôvod
sa ich obávať. A k takému konaniu nedáva za normálnych okolností podnet ani to, že sa má stať sudcom
Krajského súdu, nakoľko je úplne bežnou praxou, že v takom prípade prevezme nedoriešené prípady
iný sudca.

Podľa obžalovaného existujú isté indície, ktoré do veľkej miery poukazujú na to, že sudca rozhodoval
na základe „objednávky“ zo strany istej osoby, ktorá chce pravdepodobne využiť jeho skratové konanie,
ktorého dôsledkom bol daný trestný čin, k tomu, aby sa ho niekoľkoročným väzením zbavila, k čomu
by malo dopomôcť aj vykonštruované obvinenie z iného zločinu, z ktorého je krivo obvinený. A nech
už bolo motiváciou sudcovi Q. k rozsudku čokoľvek, zmysel pre spravodlivosť to určite nebol. Rovnako

nie je náhodou, že v jednom prípade súdu predsedá Q. a v tom druhom sudcovia N. a N., i.e. v oboch
prípadoch sudcovia nechvaľne zvučného mena. Obžalovaný uvádza k faktom týkajúcim sa absurdnosti
rozsudku, voči ktorému sa odvolal.

Jedna vec je jeho vyhlásenie viny, kedy, žiaľ, nevedel o tom, že sa to vzťahuje na celý text prokurátorovej

obžaloby plnej výmyslov a lží, k čomu sa však dodatočne vyjadril, a druhá vec sú fakty a dôkazy –
predovšetkým kamerový záznam, nie účelovo vyrobené/vyselektované fotky z kamerového záznamu !,
ktorý jasne dokumentuje, čo a ako sa stalo. Avšak z vyjadrení prokurátora a sudcu vyplýva, že tento
dôkaz vôbec nevideli, alebo sa rozhodli účelovo jeho faktickosť ignorovať. Uznesenie prokurátora je
dokonca v príkrom rozpore aj s Uznesením vyšetrovateľa a výpoveďou poškodenej a to najmä v tej

časti, kde sa uvádza, že „v snahe priložiť jej pod krk vo svojej pravej ruke uchopený kovový otvárač
na fľaše so zatváracím nožom s dĺžkou čepele 5 cm ju v zovretí dotlačil ku pokladni...“. Uznesenie
vyšetrovateľa hovorí: „povedal jej, aby sa presunula ku pokladni... a keď sa presunula k pokladni..“.
Výpoveď poškodenej B.: „chytil ma za ruku a povedal mi, aby som išla ku kase ... išla som ku kase,
on išiel so mnou.“

Takisto nie je pravdou, že sa jej snažil priložiť nôž ku krku. V tomto bode si odporuje aj samotné
Uznesenie vyšetrovateľa, keď uvádza, že jej „priložil kuchynské náradie s nožíkom k bruchu“ a zároveň
„sa jej snažil priložiť nôž ku krku“.

Výpoveď poškodenej, a predovšetkým kamerový záznam dokazujú presný opak, a teda, že obžalovaný
s čepeľou otvárača sa nesnažil ju nijako ohrozovať. Je pravdou, že na krátku chvíľu zdvihol ruku
s otváračom niekde do výšky jej krku či tváre, ale akonáhle ho udrela po ruke, dal ju dolu a viac ju už
nedvíhal.K lživým tvrdeniam prokuratúry, že čepeľ merala 5 cm a že výber kvetu v kvetinárstve bol len zámienkou
k lúpeži, myslí si, že sa dostatočne vyjadril aj vo svojej záverečnej reči na pojednávaní dňa 18.07.2025.

Ani indivíduum s IQ idiota by sa v prípade plánovanej lúpeže nezdržiavalo viac než 8 minút v predajni
s kamerovým systémom za bieleho dňa úplne nemaskované v družnom rozhovore s predavačkou.

K výške trestu a spôsobu jeho výkonu
K záverečnej reči prokurátora:

Je síce pravdou, že bol v decembri r. 2022 vyradený z evidencie na ÚPSVaR z dôvodu odmietnutia
verejnoprospešných prác, ale bolo to hlavne z toho dôvodu, že sa už aktívne pripravoval na cestu do
R. za účelom umeleckého uplatnenia a zároveň zaopatrenia jeho mamy. Tieto práce sú podľa neho
ponižujúce, inak by sa legislatívne nevyužívali aj ako alternatíva trestu. Okrem toho, trestný čin, ktorého
sa dopustil, sa stal až v auguste č. 2024, a preto neexistuje žiadna objektívna súvislosť medzi jeho
vyradením z evidencie ÚPSVaR z decembra r. 2022 a osobnými a rodinnými pomermi, v akých sa spolu

so svojou mamou nachádzal v čase spáchania skutku, t.j. v auguste r. 2024. Naopak, z dlhodobejšieho
hľadiska na to mala zásadnejší vplyv skutočnosť, že jeho brat E. B. v r. 2022 predal mamin byt a všetky
peniaze si nechal. A zabúda sa aj na tú skutočnosť, že on a jeho mama boli pár dní pred spáchaním
trestného činu okradnutí o finančnú hotovosť, platobné karty, doklady, mobilný telefón a iné veci, čo bolo
zadokumentované privolanou policajnou hliadkou.

Niejepravdivýmtvrdenie,žežilprevažnezmatkinýchpeňazí,včomsaprokurátoropieraolživúvýpoveď
jeho brata E. B., k čomu sa podrobnejšie vyjadril vo svojej záverečnej reči dňa 18.07. (str. 2-3), kde
zároveň poukázal na to, že jeho brat klamal, čo v tejto reči aj zdôvodnil.

Preto považuje sudcovo odňatie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. h) za neopodstatnené,
nesprávne a nespravodlivé a žiada, aby bolo zohľadnené, že skutok spáchal pod vplyvom tiesnivých
osobných a rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil (§ 36 písm. h), ako aj v dôsledku núdze, ktorú
si sám nespôsobil (§ 36 písm. g).

Ďalej uvádza, že tvrdenie prokurátora, že v rámci výkonu trestu mu nič nebude brániť v počúvaní
hudby (Bacha, Beethovena...) a v komponovaní, hraničí s idiotizmom. Za celý rok väzby doposiaľ nemal
možnosť si vypočuť ani sekundu klasickej hudby a podarilo sa mu skomponovať za celý rok len 1
niekoľkominútovúskladbu,ajtoibavďakanesmiernejústretovostireferentov,ktorímunaistýčasposkytli
také podmienky väzby, aby aspoň po nociach pri slabom svetle malej led-lampy mohol niekoľko dní

komponovať, čo však vo výkone trestu nebude ani pri najlepšej vôli tzv. pedagógov možné. Ťažko si
totiž čo i len predstaviť, že by i ten najväčší génius písal hudbu vo väzenskom hluku, pri permanentne
spustenom väzenskom rádiu a TV prijímačoch a navyše bez použitia hudobného nástroja.

K sudcovmu odôvodneniu rozsudku:

V rozsudku zo dňa 27.1.2025 sa uvádza: „Súd má za to, že u obžalovaného boli splnené zákonné
podmienky pre použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák., vzhľadom na
také okolnosti prípadu, ktoré nemožno považovať s prihliadnutím za bežné.“

V rozsudku zo dňa 18.7.2025 sa kontroverzne uvádza: „Súd v danom prípade nezistil také pomery

obžalovaného, ktoré by mohli byť posúdené na účely mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1
Tr.zák...“

Obžalovaný sa teda pýta, čo sa v priebehu toho polroka, zatiaľ čo je vo výkone väzby zmenilo. Zmenil
sa snáď trestný čin, či okolnosti? Jediné, čo sa medzičasom zmenilo, je psychický a fyzický stav jeho

mamy a jej prehlbujúce sa depresívne stavy (o jeho nehovoriac), čo dokazujú aj kópie jej listov, ktoré
doručil Krajskému súdu pri prvom odvolaní, čo je o dôvod viac pre neprimeranosť výšky a spôsobu trestu
s ohľadom na rodinu a blízke osoby páchateľa podľa § 34 ods. 3.

Neprihliada sa ani na tú skutočnosť, že daným trestným činom nezískal, ani sa nesnažil získať majetkový

prospech, ale pomôcť jeho chorej mame, a tak ani na pohnútku spáchania trestného činu v zmysle § 34
ods. 4. Sumu 200 eur z odcudzených peňazí preukázateľne ihneď vložil na mamin bankový účet a zo
zvyšných 50 eur jej išiel kúpiť v staničnej reštaurácii teplú polievku a lieky v lekárni, čo však už nestihol.
Má za to, že je to dôvod viac pre mimoriadne zníženie trestu.Považuje tiež za absurdné, že sudca Q. prirovnáva komponovanie hudby v jeho prípade, teda v prípade
profesionálnehohudobnéhoskladateľa(očomsvedčiaajocenenianamedzinárodnýchsúťažiach),ktorý

sa tomu venuje po celý život už od detstva a prevažnú časť svojho života sa tým aj živí, k záľube.

U tvorivého umelca sa jedná o niečo, čo je s jeho osobou bytostne späté, čo by sudcovi potvrdil aj jeho
psychiater S. S., ktorého odborné kvality vyzdvihol aj súdny znalec S. M., ak by jeho výsluch účelovo
nezamietol. Parafrázujúc slová J.W.Goetheho – pre tvorivého umelca, ktorý nemôže tvoriť, život viac

nie je životom. Je to, akoby ste z vody vybrali všetky ingrediencie nutné pre to, aby z nej mohla byť
polievka, a začali vodu variť – avšak môžete ju variť, koľko len chcete, voda už zostane len vodou.
Niečím obdobným je život pre tvorivého umelca, ak mu vezmete to, čo je s jeho bytím neoddeliteľne
spojené a bez čoho jeho bytie postráda svoj zmysel – umieraním zaživa!

Možnosť mimoriadneho zníženia trestu a podmienečného odkladu výkonu trestu:

Súd rozsudkom zo dňa 18.07. úplne odignoroval tú skutočnosť, že je prvotrestanec, že 48 rokov
viedol bezúhonný život, pričom novelizovaný Trestný zákon umožňuje mimoriadne zníženie trestu pod
zákonom ustanovenú trestnú sadzbu (v jeho prípade až na trest odňatia slobody v trvaní iba 2 rokov
- § 39 ods. 5 a ods. 3 písm. d) s možnosťou podmienečného odloženia výkonu trestu (§ 51 ods. 1).
Počas 12 mesiacov trvajúceho výkonu väzby doposiaľ nepoznal žiadneho prvotrestanca, ktorému by

nebol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom (okrem jedinej výnimky, kedy sa jednalo
o sexuálne zneužívanie!) a to ani v takých prípadoch, kedy došlo k neporovnateľne závažnejšej ujme na
majetku a zdraví poškodenej osoby. A naopak, poznal mnoho recidivistov, ktorí sa dopustili úmyselných
a závažnejších zločinov a ktorým bol uložený oveľa nižší trest, než aký bol rozsudkom zo dňa 18.07.
uložený jemu – prvotrestancovi, ktorý konal v tiesni a „skratovo“ a ktorý, na rozdiel od týchto recidivistov,

neplánuje a ani nemá v úmysle pokračovať v páchaní trestnej činnosti, akonáhle nebude obmedzený na
svojej slobode. V prílohe uvádza len mizivé percento prípadov, ktoré počas výkonu väzby osobne zažil,
na porovnanie s jeho prípadom (viď prílohu: Príklady „spravodlivosti“ na Slovensku).

Krutosť a neprimeranosť sankcie rozsudku zo dňa 18.07.2025 a porušenie ustanovení Tr.zák.:

Výška trestu a spôsob výkonu trestu uloženého Rozsudkom Mestského súdu Košice zo dňa 18.07.2025
sú v príkrom rozpore s ustanoveniami Tr.zák., ktorý hovorí, že „páchateľovi nemožno uložiť kruté
a neprimerané sankcie“ (§33a ods. 1), že sankcie majú prihliadať na povahu a závažnosť trestného činu
a na osobu páchateľa a jeho pomery (§ 33a ods. 2), že „uložená sankcia nesmie byť spojená s ujmou na
osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na

osobnej slobode páchateľa“ (§ 33a ods. 3) a že má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby“ (§ 34 ods. 3).

Z vyjadrenia sudcu Q. v odôvodnení rozsudku je evidentné, že nemá ani najmenšiu predstavu
o štandardných podmienkach výkonu väzby a výkonu trestu, keďže odporúča, aby sa ohľadne

podmienok výkonu väzby, ktoré sčasti popisuje vo svojej záverečnej reči z 18.07., obrátil s prípadnou
sťažnosťou na riaditeľa ústavu, a teda ich považuje za niečo neštandardné. Opak je však pravdou:
väzenský systém reflektuje tú vrstvu spoločnosti, ktorá v ňom má majoritné zastúpenie a pre ktorú je
primárne určený, t.j. recidivisti, asociáli, narkomani, alkoholici, psychopati, rómski osadníci atď. To je
zrejme dôvodom, prečo sa už tieto ústavy nenazývajú a v praxi ani nepovažujú za výchovno-nápravné

zariadenia.

Ťažko si vôbec predstaviť, že by bolo možné docieliť napríklad prevýchovu nedisciplinovaného psa tým
spôsobom, že ho zavrieme do klietky spolu s divokými vlkmi. Bolo by preto žiadúce, aby každý kto má
obdržať titul Juris Ultriusque Doctor, mal povinnosť absolvovať aspoň 1 týždeň praxe vo väzbe v pozícii

väzňa,abyvôbectušil,kamdávasudcasvojimnedbalýmrozsudkomzavrieťnapr.hudobnéhoskladateľa
pre jeho jedno „pošmyknutie“ a zároveň vyvrheľa spoločnosti, ktorý na rozdiel od toho prvého nemá ani
v úmysle spôsob svojho trestného života zmeniť.

Naviac je absolútne vylúčené, aby mal pre jeho osobu trest v takomto prostredí výchovno-nápravný

účinok a zároveň je absolútne neopodstatnené domnievať sa, že by podmienečný trest bez obmedzenia
na jeho osobnej slobode mohol byť akokoľvek pre spoločnosť nebezpečný, čo dokazuje i správa
a výpoveď súdneho znalca z odboru psychiatrie – S. M., čo však neplatí pre desiatky tých zločincov
a recidivistov, ktorých počas výkonu väzby videl odchádzať na slobodu s podmienečnými trestami, ktorési určite nezaslúžili svojou predchádzajúcou bezúhonnosťou či zásluhami pre túto krajinu. Naopak, od
trestu odňatia slobody v takomto ústave by bolo prirodzenejšie očakávať, že sa aj on časom mentalite
spoluväzňov viac-menej z nevyhnutnosti prispôsobí a dozvie sa od nich ešte viac o tom, ako bezpečne

kradnúť, či páchať podvody, či sa mu dokonca celkom sprotiví čestnosť a poctivosť, vidiac, ako od nej
neraz bočia i tí, ktorí by mali byť jej reprezentantmi a zástancami a namiesto toho s ňou neváhajú
obchodovať.

Má snáď byť toto praktickým vyjadrením toho, čo deklaruje Trestný zákon v § 34 ods. 1 – že „trest má

zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život“?

Záverom uvádza, že počas 12 mesiacov strávených vo výkone väzby mal bohužiaľ možnosť poznať
pravú, odvrátenú tvár slovenského práva a spravodlivosti i s jej „cenníkmi“ a sám sa spolu so svojou
mamou stáva obeťou bezohľadnej nespravodlivosti prezentovanej absurdným rozsudkom sudcu Q..

Uvádza, že už si servítku pred ústa nebude dávať, pretože už nemá čo stratiť. Aktuálnym rozsudkom
totiž stráca spolu so svojim životom to najviac, čo má – svoju milovanú mamu, ktorá podobne ako on
už nechce ďalej žiť a ktorú už určite nikdy viac neobjíme, ak zostane v platnosti aktuálny, likvidačný
nepodmienečnýtrest.Zločin,ktoréhosatupodmaskouprávaaspravodlivostidopúšťaslovenskájustícia
je preto donebavolajúcim, v porovnaní s ktorým je ten jeho len nevinným zakopnutím.

Obžalovaný úmyselne nikomu nechcel ublížiť a vonkoncom nikoho neohrozil na zdraví, či dokonca na
živote. Pokrivená spravodlivosť slovenskej justície však vedome a teda úmyselne zneužíva a porušuje
samotný Trestný zákon, ktorý jasne deklaruje, čo má byť účelom trestu (§ 34 ods. 1) a čo má trest
predovšetkým zohľadňovať (§ 33a, § 39 ods. 1, § 49 ods. 1a a § 34 ods. 3 a 4), čím sa dopúšťa vraždy

dvoch ľudí, z toho jednej úplne nevinnej obete – jeho mamy. Už uplynulá 1-ročná väzba urobila z jeho
mamy a z neho ľudské trosky. „Trest“ v zmysle aktuálneho rozsudku už nie je ani tým, čomu on hovorí
„spoločenským konsenzom uznané právo na pomstu“.

Obžalovaný sa tu vonkoncom nesnaží vyviniť a svoj čin bude ľutovať do konca svojho života. A od súdu

nežiada nič iné než len spravodlivý trest v intenciách novelizovaného Trestného zákona Slovenskej
republiky namiesto toho, čo de facto presahuje i samotný zákon pomsty v aktuálnom rozsudku sudcu Q..

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. a zistil nasledovné:

Vkonaní,ktorépredchádzalonapadnutémurozsudkupostupovalmestský súdvsúladesustanoveniami

Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o odsúdení obžalovaného, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12
Tr.por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. mestský súd

jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové
zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal
a zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré charakterizujú osobné a rodinné pomery obžalovaného.

Krajskýsúdsivcelomrozsahuosvojilsprávneazákonnéodôvodnenienapadnutéhorozsudkuvovzťahu

ku všetkým napadnutým výrokom a keďže sa so závermi mestského súdu stotožňuje, tak na ne ako na
správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej
rozhodnutie prvostupňového súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto

právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor
a právny záver mestského súdu.Bolo by nad rámec hodnotiť vykonané dôkazy pred mestským súdom, nakoľko mestský súd toto
hodnotenie v napadnutom rozsudku vykonal úplne vyčerpávajúco, avšak je potrebné zvýrazniť už
spomínané z tohto napadnutého rozsudku a síce, že na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.1.2025

obžalovaný A. B., v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr.por. a za súčasného poučenia podľa § 257 ods. 2,
ods. 5 a ods. 8 Tr.por. urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý je uvedený v obžalobe.
Na to mestský súd postupoval podľa § 333 ods. 3 písm. c), d)/ f), g), h) Tr.por., kde obžalovaný na
všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Tr.por. mestský súd zistil stanovisko
prokurátora, pričom ten navrhol, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného. Následne prvostupňový súd

postupujúc podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr.por. uznesením rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a
zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná,
teda čo do výroku o vine a na hlavnom pojednávaní sa vykoná iba dokazovanie súvisiace s rozhodnutím
o druhu a výmere trestu a ochranným opatrením a náhradou škody.

Tento postup mestského súdu považuje odvolací súd za zákonný a správny. Správne teda prvostupňový

súd na hlavnom pojednávaní vykonal iba dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o druhu a výmere trestu
a ochranného opatrenia a náhrady škody.

Aj samotné odvolacie námietky obžalovaného v podstate smerovali okrem vecí procesného charakteru,
ktorými sa odvolací súd viac menej nezaoberal, do výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, kde

obžalovaný hlavne namietal tiež skutočnosti, že nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4
(štyroch) rokov a 8 (osem) mesiacov uložený obžalovanému A. B. napadnutým rozsudkom je vzhľadom
na všetky okolnosti ním spáchaného skutku a pomery obžalovaného neprimerane prísny. Obžalovaný
v odvolaní ďalej uviedol, že je presvedčený, že v danom prípade mohol a mal mestský súd pri uložení
trestu aplikovať aj ustanovenie § 39 ods. 5 druhej vety Tr.zák., podľa ktorého, ak sú pri vyhlásení o vine

na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1,
môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.

K uvedeným odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd uvádza, že okolnosťami prípadu sú
všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu,

vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj
okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo
intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a
preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také
okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a

kvantite pravidelne nevyskytujú.

Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú
osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov
rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako

význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého
charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by
páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné
pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho
zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky,

účasť v misiách pri ochrane života a zdravia ľudí v rozvojových krajinách a pod.).

Podľa názoru krajského súdu už z gramatického výkladu slova mimoriadne, vyplýva že pre existenciu
tohtoinštitútumusiabyťsplnenémimoriadneokolnosti,niebežnesavyskytujúce,pretožepotombytento
inštitút mohol byť použitý v každej trestnej veci, bez ohľadu na okolnosti prípadu a pomery páchateľa.

Podľa názoru krajského súdu skutočnosti uvádzané v odvolacích námietkach obžalovaným ohľadne
mimoriadneho zníženia trestu, t.j., že obžalovaný je osobou, ktorá je prvýkrát trestne stíhaná, že má silný
citový vzťah so svojou 81 ročnou matkou, ktorá je vzhľadom na svoj vek závislá na jeho starostlivosti,
ako aj zohľadnenie poľahčujúcich okolností, ako aj skutočnosť, že doposiaľ obžalovaný viedol riadny

život, nie sú mimoriadnymi okolnosťami.

Navyše krajský súd uvádza, že aj po novele trestných kódexov prijatou zák. č. 40/2024 Z. z. v spojení
s Nálezom Ústavného súdu SR č.k. PL. ÚS 3/2024 - 761 zo dňa 03.07.2024 je nutné prihliadaťna existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ale tieto nemajú byť súčasťou výroku o treste
rozsudku. Prvostupňový súd ich vo výroku o treste uvádza nadbytočne.

Správne teda mestský súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v zákonom stanovenej hranici
trestnej sadzby vo výmere 7 až 12 rokov, pričom za požitia § 39 ods. 5 Tr.zák. dolná hranica trestnej
sadzby predstavuje výmeru 4 rokov a 8 mesiacov. Vzhľadom na osobu páchateľa, ako aj okolnosti
prípadu mestský súd aplikoval ustanovenie § 39 ods. 5, a to, že pri vyhlásení o vine na hlavnom
pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom

ustanovenej trestnej sadzby.

Ak sú pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie
trestu podľa § 39 ods. 1 Tr.zák., môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa
odseku 3 písm. d), (v danom prípade pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu súd
nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica

trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov). Tieto však ako je vyššie uvedené zistené neboli.

Prvostupňový súd pri ukladaní trestu zníženom o jednu tretinu pod dolnú hranicu ustanovenej trestnej
sadzby (§ 39 ods. 5 Tr.zák.) zohľadnil povahu konania, ktorým obžalovaný prispel k spáchaniu žalovanej
trestnej činnosti, ako aj jeho správanie, ktoré nasledovalo po páchaní trestnej činnosti, teda uhradenie

spôsobenej škody vzhľadom na jeho aktuálne pomery. Súd takisto prihliadal aj na okolnosť prípadu,
keď obžalovaný sa ocitol bez domova, so svojou matkou prebýval pár dní na ulici, ako aj pohnútku, keď
získané peniaze potreboval nie len pre seba ale aj pre svoju matku. Zároveň pri tomto znížení trestu
zohľadnil aj poľahčujúce okolnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti aj krajský súd má za to, že
u obžalovaného boli splnené zákonné podmienky pre použitie ustanovenia § 39 ods. 5 Tr.zák. a uložený

trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov a 8 (osem) mesiacov považuje za primeraný, zákonný
a spravodlivý z hľadiska nápravy a tak individuálnej ako aj generálnej prevencie.

To boli dôvody, pre ktoré odvolací súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný