Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/18/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123231625
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5123231625.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci oprávnenej z výživného: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C., D. E. XXX/XX, XXX XX C., zastúpená zástupcom Advokátska
kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom D. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, IČO: 36 854 956,
a povinného z výživného: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom G. XXXX/X, XXX XX H., zastúpený
právnym zástupcom Mgr. Tomášom Michnicom, advokátom, so sídlom Na Priekope č. 174/13 Žilina,
v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní povinného z výživného proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 21Pc/2/2023-574 zo dňa 23. septembra 2025 do výrokov I., II. v spojení so

závislým výrokom IV., takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I., II. v spojení so závislým výrokom IV. o trovách
prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa výroku I. uložil osobe povinnej z výživného povinnosť
prispievať na výživu oprávnenej z výživného vo výške 180,- Eur mesačne s účinnosťou od 12.06.2023
a vo výške 230,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2024 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám

oprávnenej z výživného.
Podľa výroku II. nedoplatok na výživnom vo výške 4.044,- Eur za obdobie od 12.06.2023 do 30.09.2025
je povinný z výživného povinný splácať v pravidelných mesačných splátkach po 70,- Eur spolu s bežným
výživným pod následkom straty výhody splátok až do jeho zaplatenia.
Výrokom III. vo zvyšnej časti návrh zamietol.
Podľa výroku IV. o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na návrh oprávnenej z výživného
(ďalej aj len „oprávnená z výživného, resp. navrhovateľka“), jeho odôvodnenie, vyjadrenie povinného
z výživného, jeho odôvodnenie a po vykonanom dokazovaní za aplikácie ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65
ods. 3, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej
časti svojho rozsudku.

3. Okresný súd pri posudzovaní návrhu na určenie výživného vychádzal zo skutočnosti, že doteraz
vyživovacia povinnosť povinného z výživného určená nebola. Povinný z výživného si plnil vyživovaciu
povinnosť voči oprávnenej z výživného podľa vlastného uváženia, pretože oprávnená z výživného v časerozvodu rodičov už bola plnoletá, úprava rodičovských práv a povinností k jej osobe nebola predmetom
konania.
Vzhľadom k uvedenému okresný súd posúdil pomery na strane všetkých účastníkov, t.j. tak na

strane povinného otca, matky, ktorá má rovnako vyživovaciu povinnosť, ako aj na strane oprávnenej
z výživného. Pre účely posudzovania výšky výživného okresný súd vychádzal z majetkových pomerov
plnoletého dieťaťa, majetkových pomerov rodičov a prihliadol na odôvodnené potreby plnoletého
dieťaťa, možnosti oboch rodičov.

4. Vo všeobecnosti súd prvej inštancie uviedol, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi
tak na strane výživou oprávneného dieťaťa, ako aj na strane povinného rodiča. Výživné pre dieťa nemá
slúžiť len na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie,
obuv),aleajďalšíchodôvodnenýchpotriebdôležitýchprevýchovuavývojdieťaťa(vzdelávanie,prípravu
na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a podobne). Potreby oprávneného dieťaťa sa však
posudzujú aj s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo

podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť
na okruh osôb, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť, je tiež potrebné zohľadniť starostlivosť o dieťa
a jeho domácnosť. Na strane povinného rodiča sa prihliada tiež na jeho schopnosti, faktické príjmy, ale
aj na možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti a situáciu na trhu práce.

5. Navrhovateľka ako osoba oprávnená z výživného je plnoletá a sústavne sa pripravuje na budúce
povolanie. Študuje na vysokej škole formou denného štúdia. V akademickom roku 2025/2026 je riadnou
študentkou v 2. roku štúdia študijného programu právo – denná forma I. stupeň so štandardnou dĺžkou
štúdia 3 roky. Do 2. roku štúdia sa zapísala dňa 10.09.2025. Na základe zisteného vyživovacia povinnosť

rodičov voči nej trvá, hoci doposiaľ nebola určená súdnym rozhodnutím.

6. Z vyjadrení oprávnenej, ako aj z vyjadrení povinného bolo zistené, že jej vzťah je výrazne narušený
a oprávnená z výživného odmieta sa stýkať s povinným. Oprávnená ako študentka vysokej školy je vo
veku, keď náklady na vyživované dieťa sú vyššie, je odkázaná výživou na svojich rodičov, pretože nie

je schopná si svoje potreby hradiť sama z dôvodu pokračujúcej prípravy na budúce povolanie. Hoci sa
povinnému správanie oprávnenej môže javiť ako správanie v rozpore s dobrými mravmi, Zákon o rodine
a ani iný zákon platný na území SR nepodmieňuje povinnosť rodičov prispievať na výživu na plnoleté
dieťa do času, kým toto nie je schopné sa samé živiť, povinnosťou dieťaťa správať sa podľa predstáv
povinného rodiča. Výživné je za splnenia zákonných predpokladov právom dieťaťa.

7. K vyšpecifikovaným výdavkom zo strany navrhovateľky okresný súd ustálil ako odôvodnené potreby
náklady na stravu, oblečenie, hygienu, školské výdavky – študijné materiály, písacie potreby, skriptá,
poplatky, mobil, cestovné – MHD (H. – I.) a SAD, internát. Okresný súd k vyčísleniu výdavkov
navrhovateľkou uviedol, že ich porovnal s bežnými výdavkami oprávnených v tom istom veku, ktoré sú

súduznámezrozhodovacejčinnostivinýchobdobnýchprípadochazpraktickýchaživotnýchskúseností
a zohľadnení nákladov, ktoré musia byť zabezpečené. Súčasne poukázal aj na sumarizáciu výdavkov
oprávnenej z výživného pre školský rok 2023/2024: cestovné 20,- Eur mesačne, doučovanie 50,- Eur
mesačne, náklady na učebné materiály 40,- Eur mesačne, školské obedy 60,- Eur mesačne, školné
(ZRŠ) 30,- Eur na rok, športové aktivity 28,- Eur mesačne, umelecká škola a náklady s tým spojené 50,-

Eur mesačne, zvýšená suma za stužkovú 450,- Eur mesačne, strava plnoletého dieťaťa doma 200,- Eur
mesačne, ošatenie a obuv spolu 50,- Eur mesačne, hygiena, kozmetika, čistiace a pracie prostriedky
25,- Eur mesačne, lieky na alergiu a pravidelné užívanie Magnosolv 15,- Eur mesačne.
V nasledujúcom školskom roku boli výdavky takmer rovnaké, zvýšili sa výdavky na stravu doma na
sumu 250,- Eur mesačne, pretože sa oprávnená nestravovala v školskej jedálni a zvýšili sa výdavky na

doučovanie na sumu 114,- Eur mesačne, čo súviselo s prípravou na prijímačky na vysokú školu.
S nástupom na vysokú školu boli aktualizované výdavky na strane navrhovateľky, a to cestovné v I.
(električenka) 16,- Eur mesačne, SAD 10,- Eur mesačne, internát 115,- Eur mesačne + kaucia 10,- Eur
mesačne, strava na menze cca 90,- Eur mesačne, pri použití ISIC karty jeden obed/večera 4,90 Eur,
strava 200,- Eur, oblečenie a obuv 60,- Eur mesačne, hygiena vrátane čistiacich prostriedkov 30,- Eur,

lieky a výživové doplnky 30,- Eur, mobil 18,- Eur, skriptá 10,- Eur mesačne.
Ako mimoriadne výdavky za dobu od podania návrhu boli špecifikované: nákup tabletu v 08/2024 v sume
414,20 Eur, zubár, poplatky za prihlášky na vysokú školu spolu vo výške 170,- Eur, náklady v domácnosti
u matky – plyn 150,- Eur, elektrina 80,- Eur, voda 40,- Eur, internet 20,- Eur.8. Okresný súd zistil, že oprávnená žije v spoločnej domácnosti s matkou a súrodencami, pričom matka
zabezpečuje oprávnenej bytové potreby, oprávnená z výživného na náklady domácnosti neprispieva.

Náklady na bývanie mesačne predstavujú: plyn 150,- Eur, elektrina 80,- Eur, voda 40,- Eur, internet 20,-
Eur, t.j. po prepočte na osobu 58,- Eur mesačne. Matka si plní vyživovaciu povinnosť aj poskytovaním
finančných prostriedkov v prospech oprávnenej, výška je pohyblivá, odvíja sa od potrieb oprávnenej
v tom-ktorom mesiaci, z čoho si hradí stravu, školské výdavky, mobil, cestovné. Zároveň matka
zabezpečuje aj ďalšie potreby oprávnenej ako je stravovanie, pranie, žehlenie v rámci spoločnej

domácnosti.

9. U povinného z výživného bolo zistené, že je poberateľom invalidného výsluhového dôchodku
a náhrady za stratu na služobnom plate, ktorý mu vypláca Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Za
obdobie od 01.09.2023 do 01.04.2024 bola výška invalidného výsluhového dôchodku 871,82 mesačne
a výška náhrady za stratu na služobnom plate 324,82 Eur mesačne. V období od 01.05.2024 do

01.06.2024 bola výška invalidného výsluhového dôchodku 871,82 Eur mesačne a výška náhrady za
stratu na služobnom plate 324,82 Eur mesačne. V období od 01.07.2024 do 01.10.2024 bola výška
invalidného výsluhového dôchodku 998,24 Eur mesačne a výška náhrady za stratu na služobnom plate
198,40 Eur mesačne. V období od 01.01.2025 do 01.04.2025 výška invalidného dôchodku u povinného
bola 998,24 Eur mesačne a výška náhrady za stratu na služobnom plate 198,40 Eur mesačne.

Povinnému je aj naďalej vyplácaný invalidný výsluhový dôchodok a náhrada za stratu na služobnom
plate v nezmenenej výške.
Povinný z výživného je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti B. A., prostredníctvom ktorej
vykonáva podnikateľskú činnosť. Do 22.09.2024 mal uzavretú zmluvu č. 2024/1 so spoločnosťou „F.“ F.
F., pričom podnikateľskú činnosť vykonával v zahraničí. Od 24.09.2024 má spoločnosť povinného B. A.

uzavretú mandátnu zmluvu o poskytovaní promotérskych služieb so spoločnosťou I. G. A..
Podľa predložených faktúr príjem povinného v sledovanom období bol zistený nasledovne: 05/2023
314,50 Eur, 06/2023 2.791,04 Eur, 07/2023 1.343,68 Eur, 08/2023 2.008,56 Eur, 09/2023 738,- Eur,
10/2023 2.081,60 Eur, 11/2023 579,70 Eur, 12/2023 869 Eur, 01/2024 bez príjmu, 02/2024 1.590,- Eur,
03/2024 600,- Eur, 04/2024 2.400,- Eur, 05/2024 960,- Eur, 06/2024 1.883,- Eur, 07/2024 1.660,- Eur,

08/2024 820,- Eur, 09/2024 800,- Eur, 10/2024 bez príjmu, 11/2024 681,50 Eur, 12/2024 1.683,50 Eur,
01/2025 bez príjmu, 02/2025 bez príjmu, 03/2025 363,50 Eur, 04/2025 587,- Eur, 05/2025 857,- Eur,
06/2025 1.323 Eur, 07/2025 396,- Eur, 08/2025 603,- Eur.
Povinný z výživného má aj postavenie SZČO. Podľa daňového priznania hlavnou činnosťou je výroba
ostatných chemických výrobkov I.N.. V zmysle daňového priznania za rok 2023 príjmy zo živnosti boli

6.100,- Eur, výdavky 3.791,89 Eur, základ dane (zisk) 2.308,11 Eur. Podľa daňového priznania za rok
2024 príjmy zo živnosti boli 6.739,- Eur, výdavky 4.287,81 Eur, základ dane (zisk) 2.451,19 Eur.

10. Okresný súd poukázal na jednotlivé výdavky povinného a príjem, ktorý uviedol, a to invalidný
výsluhový dôchodok vo výške 1.096,- Eur a príležitostný mesačný príjem do 800,- Eur v závislosti od

zdravotného stavu.

11. Okresný súd ustálil výšku výživného na sumu 180,- Eur mesačne za obdobie od podania
návrhu a následne 230,- Eur mesačne od 01.09.2024, t.j. od nástupu oprávnenej na vysokú školu,
s prihliadnutím na prezentované odôvodnené potreby a výdavky oprávnenej, ktoré sa za obdobie od

podania návrhu, kedy navštevovala strednú školu, do rozhodnutia súdu, kedy je študentkou vysokej
školy, menili a jednoznačne zvýšili.

12. Na strane povinného rodiča okresný súd prihliadol k okruhu osôb, voči ktorým má vyživovaciu
povinnosť, a to k maloletým deťom – G. 180,- Eur, A. 150,- Eur, G. 150,- Eur mesačne. Povinný,

vedomý si svojich príjmových pomerov, výdavkov, ako aj ďalšej vyživovacej povinnosti, pristúpil na
výšku výživného na maloleté deti v rámci rodičovskej dohody, ktorú okresný súd schválil rozsudkom
č. k. 30P/98/2023-140 zo dňa 28.08.2023. V porovnaní s maloletými deťmi sa povinný na výdavkoch
oprávnenej podieľal neprimerane a nie v dostatočnom podiele vzhľadom na jej vek, štúdium na strednej
škole a aktuálne na vysokej škole. Otec sa zaviazal na výživné k maloletému G. vo výške 180,- Eur

mesačnepopriplateníškolného,pričommaloletýG.včaseurčeniavýživného(august2023)navštevoval
3. ročník Súkromného gymnázia v H., čo je porovnateľné s tým, že oprávnená v čase podania návrhu
(jún 2023) tiež navštevovala strednú školu.13. Okresný súd poukázal na dôkazy doložené povinným z výživného týkajúce sa jeho zdravotného
stavu s priznaním invalidného dôchodku, avšak mal za to, že nepreukázal, že by došlo od roku 2023 k tak
výraznému zhoršeniu stavu, že by mu to bránilo vykonávať akúkoľvek prácu v akomkoľvek rozsahu.

Výdavky u povinného sa v priebehu súdneho konania menili, dokonca zvyšovali, kedy v 09/2023 boli
1.660,- Eur + 480,- Eur výživné, 02/2024 boli 1.234,- Eur + 500,- Eur nájom a 10/2024 boli 1.897,- Eur
+ mimoriadne výdavky po prepočte na mesiac ďalších 126,25 Eur, a to napriek tomu, že povinný od
začiatku konania uvádzal, že má zhoršený zdravotný stav, ktorý mu bráni vykonávať pracovnú činnosť
a dosahovať príjem v takom rozsahu, ako to bolo pred rokom 2023.

Povinný vedomý si svojej viacnásobnej vyživovacej povinnosti musí svoje príjmové pomery, ako aj
výdavkovéprispôsobiťtomu,abysiplnilzákonnúvyživovaciupovinnosť.Podľaokresnéhosúduaktuálne
pomery na strane otca dovoľujú mu hradiť súdom určené výživné. Vo zvyšnej časti, v ktorej návrh
prevyšoval priznané výživné, okresný súd návrh zamietol, a to s poukazom na odôvodnené výdavky na
strane oprávnenej a príjmové pomery povinného.

14. Okresný súd priznal zameškané výživné od podania návrhu a nedoplatok za obdobie od 12.06.2023
do 30.09.2025 v sume 4.044,- Eur (pomerná časť za mesiac 06/2023 180/30 x 14 dní, t.j. 84,- Eur, 14
mesiacov 07/2023 – 08/2024 x 180,- Eur, t.j. 2.520,- Eur a 13 mesiacov, 09/2024 – 09/2025 x 230,- Eur,
t.j. 2.990,- Eur). Zohľadnil, že povinný z výživného poskytol oprávnenej z výživného v danom období
finančnéplnenia,ato11/2023100,-Eur,12/202350,-Eur,01/2024100,-Eur,02/2024100,-Eur,03/2024

50,- Eur, 05/2024 50,- Eur a od 11/2024 doteraz podľa neodkladného opatrenia každý mesiac 100,- Eur,
t.j. spolu 1.550,- Eur.
Okresný súd povolil povinnému z výživného splácať dlžné výživné po 70,- Eur mesačne spolu s bežným
výživným k rukám oprávnenej z výživného. Ak povinný si nebude plniť určenú vyživovaciu povinnosť,
stratí výhodu splátok dlžného výživného. Okresný súd povolenie splátok odôvodnil úpravou výživného,

výškou nedoplatku na zameškanom výživnom, platobnou schopnosťou povinného z výživného
apomermioprávnenej,ktorejvýživanebudeohrozená,ajkeďnebudenedoplatoknavýživnomuhradený
jednou splátkou.

15. Súd prvej inštancie zdôraznil, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pri určení rozsahu výživného je potrebné
vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi
ktoré patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom slova zmysle aj ďalšie potreby súvisiace
s prehlbovaním vzdelania dieťaťa, k rozvoju jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne,
športové, rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho

človeka. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú
spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného
zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej a záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak
rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, teda ide o všeobecne
známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovanie je potrebné len u tých

výdavkov na výživu dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v danom veku. Súd prvej inštancie
zdôraznil, že je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu
výživy a ďalších potrieb svojich detí podľa svojich schopností a možností v zmysle § 62 Zákona a rodine.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. O trovách prvoinštančného konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, pretože neboli zistené dôvody pre aplikáciu § 53, § 55 CMP.

17. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie povinný z výživného (otec
navrhovateľky), ktorý mal za to, že určenie výživného a nedoplatok na výživnom je rozhodnutím, ktoré

vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že
odôvodnenie rozsudku viažuce sa k týmto výrokovým častiam vykazuje znaky arbitrárnosti, účelovosti.
Povinný z výživného namietal odôvodnenie rozsudku okresného súdu, ktoré sa nevysporiadalo
s argumentáciou povinného v priebehu súdneho konania. Pravidelne prispieval navrhovateľke
sumou 100,- Eur mesačne. Navrhovateľka odmieta s povinným komunikáciu. Nebráni sa prispievať

navrhovateľke určitou sumou, ktorá však musí zohľadniť nevyhnutné výdavky navrhovateľky. Je
nedôstojné, aby navrhovateľka bezdôvodne odmietala s otcom akúkoľvek komunikáciu. Povinný
má aktuálne naplánované viaceré operačné zákroky, ktoré sú neodkladné a vyžadujú si dlhú
rekonvalescenciu. Je teda reálny predpoklad, že povinný nebude môcť oprávnenej prispievať na výživnév takej výške, akou bol zaviazaný napadnutým rozsudkom okresného súdu. Povinný mal za to, že
oprávnená nepreukázala, že jej matka finančne vypomáha a prispieva. Z dôvodu zhoršeného stavu
povinného, tento bude mať obmedzené možnosti nájsť si prácu, pričom preukázal, že si ju aktívne hľadá

a vyvíja maximálne úsilie sa zamestnať. Povinný primárne uhrádza vyživovaciu povinnosť a až následne
svoje finančné prostriedky spotrebuje na živobytie a svoj režim. Súd je povinný prihliadnuť aj na otázku
dobrých mravov, keď navrhovateľka odmieta s otcom akúkoľvek komunikáciu, nezaujíma sa o jeho
zdravotný stav. Počas bývania v spoločnej domácnosti táto opakovane povinnému vulgárne nadávala,
osočovala ho a ponižovala ako otca. Nemá vybudovanú riadnu úctu k otcovi. Okresný súd nepostupoval

v súlade so zásadou rovnosti, ak na viaceré dôkazy a argumenty povinného neprihliadol a jednostranne
sa priklonil na stranu oprávnenej z výživného. V tejto súvislosti poukázal na Čl. 6 CSP, nález ústavného
súdu.Malzato,ževrozsudkuniesújasneazrozumiteľneuvedenédôvodyrozhodnutia.Žiadalrozsudok
okresného súdu v napadnutých výrokoch I., II. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

18. K odvolaniu povinného z výživného sa vyjadrila oprávnená z výživného prostredníctvom zvolenej

zástupkyne v podaní zo dňa 16.12.2025. Považovala odvolanie za neopodstatnené s návrhom na
potvrdenie rozsudku okresného súdu v dotknutých výrokových častiach s priznaním trov odvolacieho
konania.Ťažiskoodvolaniajevtom,žesúdnerozhodnutieniejeriadneodôvodnené.Poukázalanaust.§
220 ods. 2 CSP s tým, že okresný súd sa v odôvodnení vysporiadal so všetkými relevantnými tvrdeniami
a skutočnosťami. Pokiaľ má povinný obavy o svoj zhoršený zdravotný stav a zvýrazňoval správanie

sa oprávnenej z výživného, k tomuto sa vyjadril okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku.
S prihliadnutím na okolnosti daného prípadu nie je možné hodnotiť napadnutý rozsudok okresného súdu
za arbitrárny. Nedošlo k porušeniu zásady rovnosti. Výsledok dokazovania pred súdom je v tom, že
súd má právo sa prikloniť pri rozhodovaní k tým tvrdeniam a argumentom účastníka, ktoré vyhodnotil
ako preukázané, pretože v opačnom prípade by nemohol rozhodnúť, ak by sa stotožnil s tvrdeniami

a dôkazmi obidvoch účastníkov. Okresný súd porovnal oprávnené potreby oprávnenej, možnosti,
schopnosti povinného a dospel k správnemu záveru, keď určil výživné podľa výrokovej časti rozsudku
okresného súdu. Napadnutý rozsudok okresného súdu spĺňa všetky atribúty riadneho odôvodnenia.
Na rozdiel od 3-och maloletých detí povinný plnoletej – navrhovateľke výživné neplatil a takmer vôbec
neprispieval na jej výživu. Životná úroveň povinného je daná nielen jeho príjmami, ale aj výdavkami, t.j.

okresný súd správne uviedol, keď poukázal na to, že výdavky prevyšujú príjmy povinného. Oprávnená
bezdôvodne neprestala komunikovať s otcom, resp. túto komunikáciu bezdôvodne neobmedzila, keď
poukázala na incident v prevádzke „J.“, kde ju povinný verejne urážal, hanlivo oslovoval, a to aj pred
jej partnerom. Pokiaľ otec, resp. povinný z výživného poukazoval na e-maily, väčšina z nich obsahovo
nesúvisí s oprávnenou, ale smerujú voči jej matke. Povinný nevhodne komunikuje s oprávnenou

z výživného a zaťahuje ju do konfliktu s jej matkou. Podľa oprávnenej sám povinný z výživného
koná zjavne v rozpore s dobrými mravmi a k súčasnému stavu ich vzájomného vzťahu prispel
zásadnou mierou. Dlhodobo pred podaním návrhu na výživné je komunikácia navrhovateľky s povinným
z výživného problematická. Podľa nej jej konanie nie je v rozpore s dobrými mravmi. Samotné konanie
povinného z výživného je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Podľa oprávnenej z výživného v konaní

neboli zistené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 75 ods. 2 Zákona o rodine.
V ďalšej časti vyjadrenia k odvolaniu osoby povinnej z výživného oprávnená z výživného uviedla, že
všetky jej potreby, bývanie, zabezpečovala matka, a preto vyznie absurdne odvolací dôvod osoby
povinnej platiť výživné, že nebolo preukázané plnenie si vyživovacej povinnosti matkou. Okresný súd po
vykonanom dokazovaní správne skonštatoval, že povinný nepreukázal, že by od roku 2023 došlo k tak

výraznému zhoršeniu zdravotného stavu, že by mu to bránilo vykonávať akúkoľvek prácu v akomkoľvek
rozsahu. V samostatnom konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. 30P/20/2025 sa snaží
znížiť svoju vyživovaciu povinnosť voči 2 maloletým deťom a plnoletému G.. Osoba povinná z výživného
sa snaží minimalizovať svoju vyživovaciu povinnosť voči svojim 4 deťom a túto preniesť v plnej miere na
matku. Matka oprávnenej hradí bývanie, energie, internet, stravu počas jej pobytu doma, ako aj nákupy

potravín, zakupuje jej oblečenie, drogériu, osobné hygienické potreby, zdravotnú starostlivosť a lieky,
mobil, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou bežného života. Matka oprávnenej mesačne hradí aj internát vo
výške 115,- Eur. Od podania návrhu matka hradila školské obedy, učebné materiály, športové aktivity.
Mala za to, že odvolanie povinného z výživného je neopodstatnené.

19. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.

20. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote osobou na to oprávnenou, a to povinným z výživného, postupom bez nariadeniapojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, prejednal vec za aplikácie ust. § 65, § 66
CMP a contrario v spojení s ust. § 155 CMP a napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II.

v spojení so závislým výrokom IV. potvrdil ako v týchto výrokoch ako vecne správne rozhodnutie podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

21. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané povinným z výživného
(otcom navrhovateľky – oprávnenej z výživného) sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline

č. k. 15CoP/18/2026-625 zo dňa 12.02.2026, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením,
v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 13.02.2026 a na webovej stránke Krajského
súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským
súdom.

22. Primárne krajský súd k odvolaniu podanému povinným z výživného a dôvodom odvolania uvádza,
že konanie o návrhu osoby oprávnenej z výživného (ďalej aj len „oprávnená z výživného“, „resp.
navrhovateľka“) ako plnoletého nezaopatreného dieťaťa bolo konaním, ktoré sa začína len na návrh
(§ 155 CMP), preto odvolací súd bol viazaný rozsahom odvolania povinného z výživného (ďalej aj len
„povinný z výživného“, resp. „otec navrhovateľky“).

23. Odvolaním otec navrhovateľky napadol výroky I., II., o jeho povinnosti prispievať na výživu
navrhovateľkyakoosobyoprávnenejzvýživnéhosumou180,-Eurmesačnesúčinnosťouod12.06.2023
a vo výške 230,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2024 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám oprávnenej z výživného a o povinnosti nedoplatok na výživnom vo výške 4.044,- Eur splácať

v pravidelných mesačných splátkach po 70,- Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody
splátok až do jeho zaplatenia.

24. Podstatou odvolania podaného otcom navrhovateľky bolo namietanie, že odôvodnenie napadnutého
rozsudku je arbitrárne, nedostatočné vysporiadanie sa s podstatnými argumentami tvrdenými otcom

navrhovateľky, porušenie práva rovnosti, nezohľadnenie nepriaznivého zdravotného stavu na jeho
strane, nerešpektovanie schopností a možností ako osoby povinnej z výživného s dôrazom na to, že
vyživovaciu povinnosť má aj matka navrhovateľky. Otec navrhovateľky v odvolaní poukázal aj na to,
že má aktuálne naplánované viaceré operačné zákroky, ktoré sú neodkladné a budú si vyžadovať dlhú
rekonvalescenciu, a tým podľa neho existuje reálny predpoklad, že nebude môcť navrhovateľke ako

oprávnenej z výživného prispievať vo výške určenej okresným súdom. Podľa otca navrhovateľky bolo
potrebné v danej veci posudzovať aj otázku dobrých mravov, a to správanie sa navrhovateľky k nemu,
odmietanie akejkoľvek komunikácie z jej strany.

25. Primárne krajský súd na základe odvolacieho dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého

rozsudku uvádza, že rozsudok okresného súdu je k napadnutým výrokovým častiam I., II. riadne
odôvodnený, náležitosťami vyžadovanými ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
Odôvodnenie rozsudku okresného súdu sa vysporiadalo so všetkými podstatnými rozhodujúcimi
skutočnosťami. Postupy a závery súdu prvej inštancie sú v odôvodnení dostatočne vysvetlené nielen
s poukazom na všetky rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom

na právne závery, ktoré prijal. V odôvodnení rozsudku okresného súdu je popísaný obsah podstatných
skutkových tvrdení účastníkov konania a dôkazov vykonaných v konaní, uvedené, z ktorých dôkazov
vychádzal okresný súd a ako ich vyhodnotil, zároveň citoval zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval
a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Vzhľadom k uvedenému nie je možné vyhodnocovať
odôvodnenienapadnutéhorozsudkuokresnéhosúduviažucesakvýrokovýmčastiamI.,II.zaarbitrárne,

resp. zákonne požadovaným spôsobom neodôvodnené.

26. Priebehom konania, vykonaním dôkazov a ich vyhodnotením nedošlo k porušeniu práva rovnosti
účastníkovkonania,pretožetakosobaoprávnenázvýživného,akoajpovinnýzvýživnéhomalivprocese
rovnakú možnosť obhajovať svoje tvrdenia, predkladať dôkazy. Žiaden z účastníkov konania nemal

vytvorenú možnosť podstatnej výhody voči druhému účastníkovi, pretože mali rovnaké procesné práva
a povinnosti, ktoré uplatňovali a plnili za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo
diskriminácie niektorého z účastníkov daného konania. Okresný súd v súlade s Čl. 10 CMP, ktorý patrí do
základných princípov Civilného mimosporového konania, dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotilpodľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva Civilný mimosporový poriadok. Žiaden
z vykonaných dôkazov nemá predpísanú zákonnú silu. Dôkazy boli tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej
súvislosti vyhodnotené, pričom bolo prihliadané na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

27. Súd prvej inštancie v potrebnom a dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, z ktorého vyvodil
vecne správne závery, s ktorými sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje a za aplikácie ust. § 387
ods. 2 CSP v podrobnostiach na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu viažuce sa
k výrokovým častiam I., II. odkazuje. Pre vyhodnotenie odvolacích dôvodov osoby povinnej z výživného,

za dostatočne vykonaného dokazovania okresným súdom, nebolo potrebné v štádiu odvolacieho
konania zopakovať, resp. doplniť dokazovanie, a to ani na základe doplnených dôkazov osobou
oprávnenou z výživného v zmysle č.l. 609 a 621 spisu, ak okresný súd z vykonaného dokazovania zistil
skutkový stav veci v akceptovateľnom rozsahu.

28. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP krajský súd nebol povinný v odôvodnení svojho rozsudku

zopakovať skutkové zistenia a právne závery vyjadrené okresným súdom v napadnutom rozsudku
viažuce sa k výrokom I., II., t.j. opätovne vyjadriť v jednotlivosti odôvodnené výdavky, potreby osoby
oprávnenej z výživného a schopnosti, príjmové možnosti a výdavky povinného z výživného, ak práve
aplikáciou ust. § 387 ods. 2 CSP napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského
súdu tvoria z hľadiska predmetu konania jeden celok. V záujme vysporiadania sa s odvolacími dôvodmi

za aplikácie ust. § 387 ods. 3 druhá veta CSP k správnosti určenia vyživovacej povinnosti, zameškaného
výživného uvádza krajský súd nasledovné.

29. V konkrétnosti danej veci doteraz súdnym rozhodnutím nebola určená vyživovacia povinnosť
otcovi navrhovateľky. Vzhľadom k danému stavu okresný súd správne aplikoval ust. § 75 ods. 1

Zákona o rodine, keď pri určení vyživovacej povinnosti prihliadol k odôvodneným potrebám oprávnenej
z výživného a k schopnostiam, možnostiam, majetkovým pomerom povinného z výživného. Okresný
súd dôsledne mal za zistené odôvodnené pomery oprávnenej z výživného, ktoré neboli v odvolaní
namietané, a to ani v konkrétnosti ako boli zisťované a vyjadrené okresným súdom v odseku
13. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s diferencovaním a zohľadnením období, keď oprávnená

z výživného navštevovala strednú školu a osobitne s nákladmi a potrebami, ktoré boli dokazovaním
zistené a ktorých nárast zákonite nastal s nástupom na vysokú školu. Okresný súd pri vyjadrovaní
opodstatnených výdavkov osoby oprávnenej z výživného vecne správne prihliadol na ustálenú
rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov v tom, že odôvodnené potreby v rovnakom veku a na
rovnakom stupni vzdelávania sa nemusia dokazovať, ak sú spravidla totožné a sú súdu všeobecne

známe, tak z praktických, ako aj životných skúseností, ako na to vecne správne poukázal okresný súd
v odseku 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v porovnaní s bežnými výdavkami oprávnených
v tom istom veku. Okresný súd preto pri určení vyživovacej povinnosti povinného z výživného vecne
správne vyhodnotil zákonné kritérium vyplývajúce z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď prihliadol na
odôvodnené potreby oprávnenej z výživného.

30. V odvolaní povinný z výživného namietal, že určené výživné nezodpovedá jeho schopnostiam,
možnostiam, majetkovým pomerom a jeho zdravotnému stavu, naviac, keď má naplánované viaceré
operačné zákroky, ktoré si budú vyžadovať dlhú rekonvalescenciu.

31. Z obsahu odvolania povinného z výživného nevyplývajú konkrétne vyjadrené položky, ktoré sú
namietané ako v komplexe okresným súdom vyjadrené príjmové možnosti povinného z výživného, ktoré
sú podrobne uvedené v odseku 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Okresný súd za jednotlivé
obdobia od 01.09.2023 až do 01.04.2025 vyjadril výšku invalidného výsluhového dôchodku povinného
z výživného, ako aj náhradu za stratu na služobnom plate, keď od 01.09.2023 výška invalidného

výsluhového dôchodku bola 871,82 Eur a náhrada za stratu na služobnom plate 324,82 Eur mesačne,
ktorá výška invalidného výsluhového dôchodku v období od 01.01.2025 do 01.04.2025 predstavovala
998,24 Eur mesačne a výška náhrady za stratu na služobnom plate 198,40 Eur mesačne. Povinný
z výživného je aj SZČO, spoločníkom a konateľom spoločnosti B. A., prostredníctvom ktorej vykonáva
podnikateľskú činnosť a aj v tomto statusovom postavení okresný súd v odseku 14. odôvodnenia

napadnutého rozsudku mal za preukázané ďalšie príjmy povinného z výživného, na ktoré v podrobnosti
za aplikácie § 387 ods. 2 CSP krajský súd odkazuje. Sám povinný z výživného uviedol, že jeho príjem
je invalidný výsluhový dôchodok vo výške 1.096,- Eur mesačne a príležitostný mesačný príjem do 800,-
Eur. Okresný súd poukázal aj na vyživovacie povinnosti povinného z výživného k maloletým deťom G.180,- Eur, A. 150,- Eur, G. 150,- Eur. Komplexne boli vzaté do úvahy príjmové možnosti, schopnosti
osoby povinnej z výživného a ani v tomto smere krajský súd nezistil vecnú nesprávnosť.
Ak povinný z výživného poukazoval na jeho zdravotný stav a od neho sa odvíjajúcu príjmovú možnosť,

tak aj ním sa zaoberal okresný súd skonštatovaním, že nebolo preukázané také výrazné zhoršenie
zdravotného stavu, ktoré by bránilo povinnému z výživného vykonávať akúkoľvek prácu, a tým vytvoriť
príjmovú možnosť, aby si popri poberanom invalidnom výsluhovom dôchodku a náhrady za stratu na
služobnomplate,akoajosobaSZČO,spoločníkakonateľspoločnostiB.A.,zabezpečilpríjemnaplnenie
si primárnej zákonnej povinnosti, akou je vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke.

32. Pokiaľ povinný z výživného v odvolaní namietal, že má naplánované viaceré operačné zákroky,
ktoré si budú vyžadovať dlhú rekonvalescenciu, tak krajský súd poukazuje na ust. § 217 ods. 1 veta
prvá CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP, v zmysle ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia, pričom k vyhláseniu rozsudku okresným súdom došlo dňa 23. septembra 2025, a preto
prípadné zmeny stavu, ktoré nastanú po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie nemôžu spätne meniť

pohľad na správnosť napadnutého rozsudku v čase jeho vydania. Naviac súd v čase rozhodovania ani
nemá zákonný priestor prihliadať k okolnostiam, ktoré majú nastať až v budúcnosti.

33. Otec navrhovateľky žiadal, že v danom prípade je potrebné posudzovať otázku tzv. dobrých mravov,
ak sa navrhovateľka k nemu správa v rozpore s dobrými mravmi, odmieta s nim akúkoľvek komunikáciu,

kontakt.

34. Na základe vzájomných podaní účastníkov konania, a to navrhovateľky a otca navrhovateľky tak,
ako to vecne správne vyjadril okresný súd, je zrejmé, že majú konfliktné vzťahy. Ani krajský súd nezistil
dôvody pre aplikáciu ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine v okolnostiach danej veci. Práve odmietanie

komunikácie navrhovateľky s otcom má svoj základ v ich vzájomne narušených vzťahoch. Ustanovenie
§ 75 ods. 2 Zákona o rodine znamená úplnú stratu nároku na výživné, preto nemožno toto zákonné
ustanovenie použiť ani ako modifikačný činiteľ a na jeho základe výšku požadovaného výživného
primerane znížiť. Vzájomný konfliktný vzťah medzi navrhovateľkou a jej otcom, odmietanie komunikácie
navrhovateľky s otcom nie je možné vyhodnotiť tak, že by nastali skutočnosti odôvodňujúce zánik nároku

na výživné. Správanie navrhovateľky má svoj základ v narušených rodinných vzťahoch, čo sa zákonite
premieta aj do odmietavého postoja navrhovateľky voči otcovi ako povinnému z výživného. Nepochybne
vzťah rodič a dieťa je výsledkom vzájomného budovania, a preto konanie navrhovateľky, ktoré je v jej
odmietavom postoji voči otcovi, nie je možné pričítať len na vrub navrhovateľky, ale aj samotnému
nedostatku v budovaní vzájomného vzťahu k navrhovateľke zo strany jej otca ako osoby povinnej

z výživného. Otec navrhovateľky nepredložil v konaní dôkazy preukazujúce správanie navrhovateľky
voči nemu, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, resp. také správanie, ktoré by viedlo k zániku
nároku oprávnenej na výživné voči otcovi.

35. Výsledky dokazovania preukázali, že vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke si plní jej matka,

a preto nebolo namieste apelovať na jej plnenie v odvolaní povinného z výživného.

36. Krajský súd nezistil relevantnosť ani jedného z odvolacích dôvodov osoby povinnej z výživného,
pretože boli vzaté do úvahy obidve zákonné kritériá vyplývajúce z ust. § 75 ods. 1 Zákona
o rodine, a to odôvodnené potreby oprávnenej z výživného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného, ktorý má príjmy z viacerých zdrojov, zohľadnené vyživovacie povinnosti povinného
z výživného tak, ako vecne správne poukázal okresný súd v odseku 15. odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Neboli dané dôvody pre iné rozhodnutie odvolacím súdom, preto rozsudok okresného súdu vo
výrokoch I., II. o určení vyživovacej povinnosti, nedoplatku na výživnom v spojení so závislým výrokom
IV.otrováchprvoinštančnéhokonania,bolpotvrdenýakovecnesprávnerozhodnutie(§387ods.2CSP).

37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené dôvody
postupu pre iné rozhodnutie o týchto trovách v zmysle § 54, § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.