Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/91/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724200004
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6724200004.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra
Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcov: 1/
A. B., nar. XX.XX.XXXX, a 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom D. E. XX, XXX XX F. E., obaja
právne zastúpení JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Námestie
SNP 41, 960 01 Zvolen, proti žalovaným: 1/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. XXXX/XX, XXX

XX H., 2/ K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. XXXX/XX, XXX XX H., žalovaní 1/ a 2/ v konaní
zastúpení splnomocneným zástupcom L. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. XXXX/XX, XXX XX H.,
3/ K. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. N. H. XXX/XX, XXX XX J., 4/ Slovenská republika, v mene
ktorej koná Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345,
5/ Slovenská republika, v mene ktorej koná Okresný úrad Banská Bystrica, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1,
974 05 Banská Bystrica, 6/ M. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom pod H. XXXX/X, XXX XX H., 7/ L. H.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. XXXX/XX, XXX XX H., 8/ P. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XX
R. P. S., T. J., G. XXX, C., X/ M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. K. X, E.. S. J., B. XXX, C., 10/
A. M. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, XXX XX F., 11/ U. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom P. X, XXX XX O. O., 12/ U. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX O. O., 13/ G. G.
C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/X, XXX XX E. – N., 14/ A. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom O. XXXX/X, XXX XX F., 15/ G. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX XXX/XX, XXX XX J.,

16/ K. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. I. XXX/X, XXX XX J., 17/ M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom P. G. XX, XXX XX O., 18/ G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. N. XXXX/XX, XXX XX F., 19/
A. H. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. B. XXX, XXX XX G., o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného 5/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/1/2024 –
310 zo dňa 15. mája 2025 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v XXIII. výroku o nároku žalobcov 1/ a 2/ na náhradu trov konania voči
žalovanému 5/ v rozsahu 100% p o t vrdzuje.

II. Žalovaný 5/ j e p o v i n n ý nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do
troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov

a žalovaných k pozemku - parcele CKN č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 636 m2
evidovanému na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor pre
okres Zvolen, obec J., katastrálne územie J. a k pozemku – parcele CKN č. XXXX – orná pôda o
výmere 1475 m2 evidovanému na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor
preokresZvolen,obecJ.,katastrálneúzemieJ.(I.výrok);prikázaltietonehnuteľnostidobezpodielového
spoluvlastníctva manželov – žalobcov (II. výrok); uložil žalobcom povinnosť vyplatiť vyrovnací podiel

ustupujúcim podielovým spoluvlastníkom – žalovaným 1/ - 3/ a 6/ – 19/ za príslušný spoluvlastnícky
podiel k parcelám č. XXXX K. XXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a to žalovanej 1/ sumu1 335,99 eur, žalovanému 2/ sumu 559,62 eur žalovanej 3/ sumu 1 234,80 eur žalovanej 6/ sumu
559,62 eur žalovanej 7/ sumu 1 088,39 eur, žalovanej 8/ sumu 3 687,75 eur, žalovanej 9/ sumu 3
687,75 eur, žalovanej 10/ sumu 1 940,92 eur, žalovanej 11/ sumu 172,53 eur, žalovanej 12/ sumu 172,53

eur, žalovanej 13/ sumu 345,05 eur, žalovanej 14/ sumu 3 881,85 eur, žalovanej 15/ sumu 345,05 eur,
žalovanej 16/ sumu 345,05 eur, žalovanému 17/ sumu 345,05 eur, žalovanej 18/ sumu 345,05 eur a
žalovanému 19/ sumu 2 199,70 eur (III. – V. a VIII. – XXI. výrok); uložil žalobcom povinnosť vyplatiť
vyrovnací podiel vo výške 5 011,85 eur ustupujúcemu podielovému spoluvlastníkovi – žalovanému 4/ za
príslušný spoluvlastnícky podiel k parcele č. XXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku (VI. výrok);

uložil žalobcom povinnosť vyplatiť vyrovnací podiel vo výške 3 916,40 eur ustupujúcemu podielovému
spoluvlastníkovi – žalovanému 5/ za príslušný spoluvlastnícky podiel k parcele č. XXXX do troch dní
od právoplatnosti rozsudku (VII. výrok); žalobcom náhradu trov konania voči žalovaným 1/ - 4/ a 6/ -
19/ nepriznal (XXII. výrok) a priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 5/ v
rozsahu 100% s tým, že žalovaný 5/ je povinný zaplatiť náhradu trov konania žalobcom do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia o ich výške (XXIII. výrok).

2. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že vyhovel návrhu žalobcov
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, s ktorým súhlasili v priebehu súdneho sporu
(vrátane stanovenia jednotkovej ceny za m2 pri parcele CKN č. XXXX v sume 40,16 eur a pri parcele
CKN č. XXXX v sume 22,16 eur znaleckým posudkom vypracovaným dňa 28.02.2023 a predloženým

vkonanížalobcami)všetcižalovaníokremžalovaného5/.Jednásaoparcely–jednu–zastavanúplochu
a nádvorie nachádzajúcu sa pod rodinným domom žalobcov, ktorý je v ich vlastníctve a druhú – záhradu
v bezprostrednej blízkosti rodinného domu. Obe tieto parcely využívajú výlučne žalobcovia, preto navrhli
tieto nehnuteľnosti prikázať do ich výlučného vlastníctva s povinnosťou výplaty protihodnoty ustupujúcim
spoluvlastníkom v zmysle znaleckého posudku. Nakoľko žalobcovia vzhľadom na postoj žalovaných 1/

- 4/ a 6/ - 19/ v konaní nežiadali priznať im voči týmto žalovaným náhradu trov konania, títo žalovaní boli
ochotní sa so žalobcami dohodnúť mimosúdne, prípadne skončiť konanie súdnym zmierom, súd prvej
inštancie vyhovel požiadavke žalobcov. Vzhľadom na nesúhlasný postoj žalovaného 5/ však žalobcovia
navrhli, aby jeho súd prvej inštancie zaviazal na ich náhradu trov konania.

3. Žalovaný 5/ sa v konaní bránil tým, že nebol a priori proti zrušeniu a vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, keďže na žiadosť žalobcov zo dňa 24.08.2023 reagoval tak, že
zadal Centru podpory Banská Bystrica požiadavku na vypracovanie znaleckého posudku na pozemok
parcela č. XXXX pre potrebu stanovenia primeranej ceny nehnuteľného majetku v súlade s § 8a ods. 2
zákona o správe majetku štátu, ktorý ustanovuje, že primeraná cena majetku je všeobecná cena majetku

stanovená podľa osobitného predpisu - vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, t.j. cena podľa znaleckého posudku. V písomnej
odpovedi zo dňa 08.09.2023 na žiadosť žalobcov ich oboznámil, že zadal požiadavku na vypracovanie
znaleckého posudku. V konaní poukázal na to, že Okresný úrad Banská Bystrica je dočasným správcom
majetku štátu v zmysle ustanovenia § 5 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení

neskorších predpisov. Ako dočasný správca majetku štátu nakladá s majetkom štátu podľa zákona.
Postup dočasného správcu pri prevode vlastníctva majetku štátu je striktne stanovený a tento postup bol
žalobcom v liste zo dňa 08.09.2023 žalovaným 5/ vysvetlený. V tejto súvislosti opakovane poukazoval na
zákonné znenie, kde vyporiadaniu súdnou cestou má predchádzať dohoda. Postup žalobcov, ktorí dňa
24.08.2023 oslovili spoluvlastníkov za účelom uzavretia mimosúdnej dohody na zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva považoval len za formálny postup. V konaní sa teda bránil tým, že na
žiadosť žalobcov reagoval a na základe jeho reakcie mali žalobcovia vyčkať na vypracovanie ním
zadaného znaleckého posudku. Preto nerozumie postupu žalobcov, ktorí podali žalobu a žiadal ju
zamietnuť. Pre prípad vyhovenia žalobe žalovaný 5/ žiadal vo vzťahu k nemu rozhodnúť o náhrade trov
konania podľa § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej aj „CSP“),

teda žalobcom náhradu trov konania nepriznať. Mal totiž z dôvodov uvedených vyššie za to, že nijakým
spôsobom neprispel k vzniku súdneho konania.

4. O nároku žalobcov na náhradu trov konania voči žalovanému 5/ súd prvej inštancie rozhodol
v zmysle § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalobcov v konaní. Dôvod hodný osobitného

zreteľa na výnimočnú aplikáciu ust. § 257 CSP nevzhliadol. Poukázal na to, že žalovaný 5/ bol
od roku 2023, kedy oznámil žalobcom, že zadal požiadavku na vyhotovenie znaleckého posudku
nečinný. Nepredložil žalobcom relevantný listinný dôkaz vyvracajúci nimi uplatňovaný nárok v konaní v
zmysle znaleckého posudku. V liste adresovanom žalobcom žalovaný 5/ uviedol, že neakceptuje cenustanovenú znaleckým posudkom predloženým žalobcami, avšak neoznámil a nedoložil relevantným
dôkazomcenuzaustupujúcipodielvzmyslenímzadanéhoznaleckéhoposudku.Odreakciežalovaného
5/ do podania žaloby prešlo niekoľko mesiacov, žalovaný v tomto medziobdobí nepredložil žalobcom

svoju predstavu o finančnom vysporiadaní. V takomto počínaní žalovaného 5/ súd prvej inštancie nevidel
ochotu dohodnúť sa so žalobcami na vyriešení sporu mimosúdne. Súd prvej inštancie zdôraznil, že
kpredloženiuznaleckéhoposudkuzostranyžalovanéhonedošloanidorozhodnutiasúduprvejinštancie
vo veci. Žalovaný 5/ teda nesúhlas s jednotkovou cenou za m2 parcely CKN č. XXXX stanovenou
znaleckým posudkom predloženým žalobcami nezdôvodnil, neuviedol, v čom vidí jej nesprávnosť, ani

nepredložil dôkaz podporujúci jeho nesúhlas. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že k podaniu žaloby a k
rozhodnutiu autoritatívnym súdnym rozhodnutím došlo práve pre postoj žalovaného 5/.

5. Proti XXIII. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o nároku žalobcov na náhradu trov konania voči
žalovanému 5/ podal žalovaný 5/ v zákonnej lehote odvolanie. Rozhodnutie súd prvej inštancie označil

za nesprávne z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. z dôvodu, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V skutočnosti však podľa
obsahu odvolania (viď nižšie) uplatnil aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. rozhodnutie
súduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,nakoľkomalzato,ženazáklade
nesprávneho vyhodnotenia skutkových okolností prípadu dospel súd prvej inštancie k nesprávnemu

právnemu posúdeniu veci, keď v okolnostiach prípadu nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa na
aplikáciu § 257 CSP.

6. Žalovaný 5/ trval na to, že žalobcovia mali na základe jeho odpovede zotrvať v mimosúdnom konaní
a preto, že tak neurobili, žiadal žalobu zamietnuť. V žiadnom zo svojich vyjadrení neuviedol, že odmieta

zrušenie podielového spoluvlastníctva, ani to, že nesúhlasí s cenou, ktorú predložili žalobcovia tak, ako
to uvádza súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku (napr. v posledných dvoch vetách
bodu 10 odôvodnenia). Tvrdil, že v čase doručenia žiadosti žalobcov (24.08.2023) nebolo možné ako
podklad ku kúpnej zmluve na prevod vlastníctva majetku štátu predložiť znalecký posudok vypracovaný
na základe objednávky kupujúceho. Nespochybňoval teda cenu stanovenú znaleckým posudkom

predloženým kupujúcimi, na tento však nebolo podľa neho možné prihliadať. Pred súdom prvej inštancie
zdôraznil, že Okresný súd Banská Bystrica ako dočasný správca majetku štátu (§ 5 zákona č. 278/1993
Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe majetku štátu“))
môže nakladať s majetkom, ktorý mu je zverený do správy len spôsobom výslovne upraveným v
zákonoch. Taktiež poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba

na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Postup dočasného
správcu pri prevode vlastníctva k majetku štátu je striktne stanovený a tento bol aj žalobcom vysvetlený
a uvedený. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil tento postup ako
nesúhlas so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, nesúhlas s navrhovanou náhradou.
Zákonný postup správcu majetku štátu nemožno považovať za konanie smerujúce k vyvolaniu súdneho

sporu. Bežnou praxou okresných úradov v prípadoch vyporiadania podielového spoluvlastníctva je
uzatváranie kúpnych zmlúv na základe uplatnenia zákonného predkupného práva spoluvlastníka podľa
§ 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej aj „OZ“).

7. Pokiaľ ide o znalecký posudok zadaný Okresným úradom Banská Bystrica, žalovaný 5/ vysvetlil,

že znalecké posudky okresných úradov sa obstarávajú centrálne na Ministerstve vnútra Slovenskej
republiky, na ktorého rozpočet je okresný úrad ako preddavková organizácia napojená, a to v súlade
s právnymi predpismi o verejnom obstarávaní. Preto je nereálne očakávať predloženie znaleckého
posudku v týždňovej lehote. Žiadosť o vypracovanie znaleckého posudku bola dňa 25.04.2024 zrušená
z dôvodu, že v tom čase znalkyňa, ktorá bola víťazkou obstarávania, síce kontaktovala úrad ohľadne

obhliadky nehnuteľností, avšak nakoľko bola dňa 18.04.2024 žalovanému 5/ doručená žaloba žalobcov,
bolo podľa názoru žalovaného 5/ neúčelné nechávať oceňovať predmetný majetok, keďže ten bol
ocenený žalobcami predloženým znaleckým posudkom. Ako dôkaz o zrušení zadania znaleckého
posudku žalovaný 5/ predložil email o zrušení časti objednávky. Žalovaný 5/ preto nesúhlasil s názorom
súdu prvej inštancie, ktorý nepredloženie znaleckého posudku a neakceptovanie ceny stanovenej

znaleckým posudkom predloženým žalobcami posúdil ako neochotu žalovaného 5/ dohodnúť sa.
Poukázal tiež opätovne na svoju odpoveď žalobcom zo dňa 08.09.2023, na stranu 2, prvý odsek:
„Nakoľko Okresný úrad Banská Bystrica v súčasnosti nemá vypracovaný znalecký posudok k pozemku
v katastrálnom území J., obec J., okres Zvolen, ktoré je Okresným úradom Zvolen, katastrálnymodborom vedený na LV č. XXXX Okresný úrad Banská Bystrica zadal pre potrebu stanovenia primeranej
ceny nehnuteľného majetku požiadavku na jeho vypracovanie, avšak v súčasnej dobe nevieme
predpokladať dátum jeho vypracovania. Okresný úrad Banská Bystrica Vám oznamuje, že pre potrebu

stanovenia primeranej ceny nehnuteľného majetku nebude môcť akceptovať Vami poskytnutý znalecký
posudok.“ Žalovaný 5/ zdôraznil, že nikdy nevyjadril nesúhlas s cenou stanovenou znaleckým posudkom
predloženým žalobcami.

8. Žalovaný 5/ nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že ako jediný nesúhlasil s možnosťou

uzavretia dohody. Poukázal na bod I. ods. 6 svojho vyjadrenia zo dňa 13.11.2024: „Rovnako uvádzame,
že žalovaný 5./ vo svojom vyjadrení adresovanom právnemu zástupcovi žalobcov a ani vo vyjadrení k
žalobenevyjadrilnesúhlassmajetkovoprávnymvysporiadaním,žalovaný5./poukázalnato,ženavýzvu
žalobcov reagoval a v súlade so zákonom ďalej konal, no i napriek uvedenému žalobcovia podali na
súd žalobu. Toto konanie žalobcov vyvoláva domnienku, že výzvou na uzatvorenie dohody o zrušení a
vysporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorá bola Okresnému úradu Banská Bystrica doručená dňa

24.08.2023,lenformálneoslovilispoluvlastníkov.Tútodomnienkueštepodporujevyjadreniežalovaného
19./, zo dňa 27.04.2024“. Žalovaný 5/ teda nesúhlasil len s postupom žalobcov – podaním žaloby na
súd. Aj z tohto dôvodu nebol súdu prvej inštancie zo strany žalovaného 5/ predložený žiaden dôkaz,
ktorým by namietal náhradu navrhovanú žalobcami.

9. Pokiaľ mu súd prvej inštancie vyčíta nečinnosť od roku 2023, žalovaný 5/ uviedol, že nemal možnosť
začať konať vo veci prevodu vlastníctva, nakoľko akékoľvek kroky mohol podľa zákona o správe majetku
štátu začať až po doručení znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie objednal ešte v roku 2023. Z jeho
vyjadrení jednoznačne vyplýva, akým spôsobom a z akého dôvodu znalecké posudky zabezpečuje. Na
časovú náročnosť tohto postupu žalobcov vo svojej odpovedi upozornil. Žalovaný 5/ preto považoval

za neprimerané zaväzovať ho povinnosťou na úhrady trov za dodržiavanie zákonných postupov pri
správe majetku štátu. Poukázal tiež na to, že ani zo strany žalobcov od obdŕžania odpovede žalovaného
5/ (13.09.2023) nebol rovnako vykonaný žiaden krok, či dopyt voči nemu smerujúci k vysporiadaniu
podielového spoluvlastníctva, okrem podania žaloby na súd v decembri 2023.

10. Žalovaný 5/ preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu
zmenil a nepriznal žalobcom náhradu trov konania ani voči žalovanému 5/.

11. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 5/ navrhli rozsudok súd prvej inštancie v
napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho

konania. Rozsudok súdu prvej inštancie považovali za spravodlivý, vychádzajúci z riadne zisteného
skutkového a právneho stavu. Mali za to, že žalovaný 5/ v predsúdnej fáze konania neposkytol
dostatočnú súčinnosť a odmietol ďalej rokovať z ním určených subjektívnych dôvodov nemajúcich
oporu v skutkovom a právnom stave prejednávanej veci. Aj v rámci súdneho konania žiadal žalobu ako
nedôvodnúzamietnuť,čímvstúpilsožalobcamidootvorenéhosporu.Podľažalobcovsúdprvejinštancie

zistil skutkový stav v súlade s vykonanými dôkazmi, keď konštatoval, že žalovaný 5/ bol od 08.09.2013
pasívny, nepredložil vlastný znalecký posudok a deklaroval neochotu akceptovať znalecký posudok
žalobcov. Žalovaný 5/ odmietol žalobcami navrhovanú cenu bez alternatívneho návrhu a jediného
dôkazného prostriedku preukazujúceho opodstatnenie tohto odmietnutia. To spôsobilo vznik súdneho
sporu. Žalovaný 5/ ani v rámci súdneho konania neprejavil záujem o uzatvorenie napr. súdneho zmieru,

ani o iné alternatívne vybavenie veci. Tým, že navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a nesúhlasil,
aby bolo rozhodnuté vo veci bez nariadenia pojednávania, vyvolal potrebu trov konania spojených s
reakciou na jeho vyjadrenie a s účasťou na pojednávaní vo veci samej. Na dané pojednávanie konané
dňa 15.05.2025 sa ani nedostavil, čím úmyselne predlžoval konanie. Žiadosť žalovaného 5/ o postup
podľa ustanovenia § 257 CSP (zrejme len preto, že sa jedná o orgán štátnej správy ) za daných okolností

nemá podľa žalobcov oporu v právnej úprave, ani v základných morálnych pravidlách.

12. Podľa žalobcov tvrdenia žalovaného 5/ o nemožnosti konať skôr, nakoľko musel čakať na výsledok
verejného obstarávania ohľadne ním zadanej požiadavky na vypracovanie znaleckého posudku
predstavujú účelovú argumentáciu, nakoľko zákon o správe majetku štátu nebráni vyhodnotiť znalecký

posudok druhej strany a rokovať na jeho základe. Žalobcovia poukázali na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.06.2022, sp. zn. 2 Obdo/53/2021, zverejnené v Zbierke stanovísk
NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 5/2023, ktorého právna veta znie: „V zmysle § 185 ods.
1 CSP patrí do právomoci súdu rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, resp.nevykoná, a preto súd nemusí v prípade dvoch protichodných záverov v znaleckých posudkoch nariadiť
ďalšie znalecké dokazovanie, ak zváži jeho nehospodárnosť vo vzťahu k skutkovým okolnostiam,
ktoré vyplynuli z iných dôkazov. Právo strany sporu predložiť súkromný znalecký posudok nie je

podmienené predchádzajúcim nariadením znaleckého dokazovania zo strany súdu, keďže žiaden dôkaz
nemá predpísanú zákonnú silu.“ Z uvedeného vyplýva, že súkromný znalecký posudok je rovnocenný
dôkazným prostriedkom; strana, ktorá ho spochybňuje, musí predložiť relevantné alternatívu, inak
neunesie dôkazné bremeno. Žalovaný 5/ alternatívu nielenže nepredložil, ale ani nežiadal znalecké
dokazovanie na pojednávaní vykonať. Preto podľa žalobcov nebolo nevyhnutné čakať na znalecký

posudok obstaraný prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Žalovaný 5/ napokon sám
zrušil zadanie znaleckého posudku, až do vyhlásenia rozsudku vlastný znalecký posudok nepredložil
a neformuloval ani hmotnoprávny návrh, ktorý by bolo možné považovať za návrh mimosúdneho
riešenia. Podľa názoru žalobcov preto súdu prvej inštancie neostávalo nič iné než konštatovať, že takéto
počínanie žalovaného 5/ bolo rozhodujúcim dôvodom vzniku sporu a nákladov, ktoré z neho vzišli.

13. Podľa žalobcov neobstojí ani poukaz Okresného úradu Banská Bystrica na jeho pozíciu ako
dočasného správcu majetku štátu podľa zákona o správe majetku štátu, nakoľko v občianskoprávnych
vzťahoch štát nevystupuje v autoritatívnom, nadriadenom postavení. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho
zákonníka majú subjekty občianskoprávnych vzťahov rovné postavenie. Interné rozpočtové, či
obstarávacie mechanizmy rezortu vnútra nemôžu zasahovať do práv tretích osôb ani ospravedlňovať

prieťahy. Za nečinnosť orgánu verejnej moci sa považuje aj odďaľovanie konania prostredníctvom
„formálnych úkonov bez reálneho výsledku“.

14. Žalobcovia napokon nesúhlasili ani s tvrdením žalovaného 5/, že ho iba formálne oslovili, aby
vytvorili dojem snahy o zmier a následne bezdôvodne podali žalobu. Zdôraznili, že dňa 24.08.2023

predložiližalovanému5/vyčerpávajúcuponukudoloženúznaleckýmposudkom,pričomkorešpondencia
preukazuje, že boli pripravení uzavrieť dohodu okamžite. Ak mala byť prekážkou výlučne cena
vyrovnacieho podielu, žalovaný 5/ najneskôr do niekoľkých týždňov mal ponúknuť alternatívu, nakoľko
sám tvrdí, že objednávka posudku bola zadaná už 30.08.2023. Podľa žalobcov skutočnosť, že ani po
deviatich mesiacoch vlastný znalecký posudok nepredložil a objednávku na jeho vypracovanie dňa

25.04.2024 zrušil, je najlepším dôkazom toho, že jeho deklarovaná ochota bola prezentovaná len s
cieľom vyhnúť sa povinnosti nahradiť trovy súdneho konania. Žalobcovia zopakovali, že už z postoja
žalovaného 5/, ktorý ako jediný zo strán sporu požadoval žalobu zamietnuť vyplýva, že dohoda s ním
by nebola možná. Podľa žalobcov teda súd prvej inštancie správne rozhodol v zmysle ustanovenia §
255 ods. 1 a CSP, nakoľko žalobcovia boli v spore plne úspešní, súd prvej inštancie potvrdil zrušenie

podielového spoluvlastníctva, akceptoval cenu určenú znaleckým posudkom predloženým žalobcami a
žalovanému 5/ nevyhovel v jedinej požiadavke. Nečinnosť, absentujúca dôkazné iniciatíva a odmietanie
komunikovať cenu, nie sú dôvodom hodným osobitného zreteľa odôvodňujúcim aplikáciu ustanovenia
§ 257 CSP. Práve naopak, išlo o vedomé procesné rozhodnutie žalovaného 5/, ktoré generovalo trovy,
a preto mu súd prvej inštancie v súlade s právnou úpravou uložil povinnosť ich nahradiť.

15. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného 5/ podľa

§ 34 ods. 1 CSP, po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP,
len v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP, z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a
mimo nich podľa § 380 ods. 2 CSP v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, dospel k názoru,
že XXIII. výrok rozsudku súdu prvej inštancie je vecne správny a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdiť. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

na toto v celom rozsahu poukazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia reagujúc na
odvolacie dôvody žalovaného 5/ uvádza, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho
posúdenia veci.

17. Na úvod odvolací súd podotýka, že stranami sporu v tomto odvolacom konaní sú už len žalobcovia
1/ a 2/ a žalovaný 5/, nakoľko I. – XXI. výrok rozsudku súdu prvej inštancie týkajúce sa veci samej -
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a od nich závislý XXII. výrok
o nepriznaní žalobcom náhrady trov konania voči žalovaným 1/ - 4/, 6/ - 19/ neboli odvolaním žalovaného5/ napadnuté, sú odvolaním nedotknuté, nadobudli právoplatnosť dňa 29.07.2025. Žalovaný 5/ napadol
odvolaním len XXIII. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku žalobcov na náhradu trov konania
voči nemu, teda týkajúci sa len žalobcov a žalovaného 5/.

18. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie a žalobcov, že žalovaný 5/ zapríčinil vznik
súdneho sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, konkrétne k
parcele CKN č. XXXX evidovanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Zvolen, katastrálny
odbor, pre okres Zvolen, obec J., katastrálne územie J.. Pre dohodu podielových spoluvlastníkov na

zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je totiž potrebný súhlas všetkých zmluvných strán
z jej náležitosťami, t.j. aj s cenou vyrovnacích podielov, ktoré vypláca spoluvlastník nadobúdajúci
nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva ostatným ustupujúcim spoluvlastníkom, ktorí v dôsledku dohody
prichádzajú o svoje spoluvlastnícke právo. Nie je teda relevantné, že žalovaný nevyjadril výslovný
nesúhlas s touto cestou odvolávajúc sa na potrebu vypracovania vlastného znaleckého posudku, ale
to, že nevyjadril ani súhlas s touto cenou, k uzatvoreniu dohody teda nedošlo. Nakoľko súd prvej

inštancie vyhovel žalobe žalobcov v celom rozsahu, t.j. vrátane nimi navrhovanej ceny vyrovnacích
podielov žalovaných, žalobcovia mali plný úspech v spore, preto majú nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému 5/, ktorí dohodu pred podaním žaloby odmietol uzavrieť.

19. Z ustanovenia § 142 ods. 1 OZ vyplýva, že ak nedôjde k dohode a niektorý zo spoluvlastníkov sa

so žalobou obráti na súd, tento je v zásade povinný zrušiť spoluvlastníctvo a vykonať vyporiadanie (nie
je však viazaný návrhom spoluvlastníka ohľadne spôsobu vyporiadania, s ktorým sa môže a nemusí
stotožniť). Zamietnuť žalobu, nezrušiť a nevyporiadať spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo
predajom veci a rozdelením výťažku môže v zmysle § 142 ods. 2 OZ len výnimočne z dôvodov hodných
osobitného zreteľa, medzi ktoré žalovaným 5/ tvrdená predčasnosť podania žaloby nepatrí. Žaloba o

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemôže byť v zásade podaná predčasne, pretože
ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov sa môže kedykoľvek rozhodnúť, že už nechce zotrvať v spoluvlastníckom
vzťahu, pričom nikoho nemožno k takémuto zotrvaniu nútiť. Z ust. § 142 ods. 1 OZ nevyplýva, že
podmienkou podania žaloby je (neúspešný) pokus o dohodu na zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, k (neúspešnému) pokusu o dohodu môže dôjsť aj v priebehu súdneho konania.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/303/2021
z 24.08.2022, zverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 24/2023, ktorého
právna veta znie: „Neúspešný pokus o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou
spoluvlastníkov v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je povinnou podmienkou pre podanie
žaloby na súd.“ a v bode 11 odôvodnenia daného rozhodnutia sa uvádza: „Z § 142 ods. 1 OZ vyplýva, že

rozhodnutiu súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, musí predchádzať neúspešná
snaha podielových spoluvlastníkov o uzavretie dohody o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní. Vychádzajúc z dikcie predmetného ustanovenia, toto neurčuje, že o predmetnú dohodu
sa musí žalobca pokúsiť pred podaním žaloby na súd, na základe čoho pre splnenie tejto podmienky
stačí, ak sa žalobca pokúsil uzavrieť mimosúdnu dohodu so žalovaným až počas súdneho konania,

avšakpredvydanímrozhodnutiasúdomprvejinštancie.“Nepokúseniesaodohodupredpodanímžaloby
by mohlo mať vplyv len na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, ak by sa ukázalo, že
žaloba a vznik sporu neboli nevyhnutné, pretože ostatní spoluvlastníci by so zrušením a vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva navrhovaným v žalobe (vrátane ceny vyrovnacích podielov) boli súhlasili,
dohodu by boli uzavreli, ak by ich žalobca – podielový spoluvlastník s takýmto návrhom mimosúdnej

dohody oslovil, čo však nie je tento prípad. Preto nie je relevantná námietka žalovaného 5/, že ponuka
žalobcov pred podaním žaloby bola len formálna, pretože po odpovedi žalovaného 5/ nepočkali na
predloženie znaleckého posudku z jeho strany a podali žalobu, čo videl ako dôvod jej zamietnutia.

20.Žalovaný5/anivpriebehusúdnehosporu,hocizrušilzadanienavypracovanievlastnéhoznaleckého

posudku vo svojom vyjadrení k žalobe navrhoval túto zamietnuť ako predčasne podanú. Je otázne,
na čo sa malo čakať, keď požiadavka žalovaného 5/ na vypracovanie vlastného znaleckého posudku
bola ním zrušená. Napriek tomu, že žalovaný 5/ v odvolaní tvrdí, že po podaní žaloby túto požiadavku
zrušil, nakoľko je názoru, že by bolo neúčelné oceňovať majetok, keďže tento bol ocenený žalobcami
predloženým znaleckým posudkom, sa žalovaný 5/ v súdnom konaní naďalej odmietal dohodnúť na

zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, na uzavretí súdneho zmieru, naopak žiadal žalobu
zamietnuť. Je prinajmenšom zvláštny postoj žalovaného 5/, keď sa v konaní bránil tým, že pred
podanímžalobynemoholznaleckýposudokpredloženýžalobcamiakceptovať,popodanížalobyvšakuž
ocenenie nehnuteľnosti vlastným znaleckým posudkom nepovažoval za účelné vzhľadom na znaleckýposudok predložený žalobcami, teda akoby ho akceptovať už mohol. Neúčelnosť oceňovania majetku
pre účely stanovenia vyrovnávacích podielov ustupujúcich spoluvlastníkov nebolo možné konštatovať
vopred bez znalosti výsledku štátom predloženého znaleckého posudku, ktorý mohol stanoviť cenu

nižšiu alebo vyššiu. V prípade, ak by táto cena bola vyššia, žalovaný 5/ by nemusel byť v celom
rozsahu neúspešný v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, nakoľko na základe
takéhoto znaleckého posudku by mohol požadovať vyššiu cenu vyrovnacieho podielu, než navrhli
žalobcovia a súd by mohol tejto požiadavke vyhovieť, ak by sa s daným znaleckým posudkom ako
aktuálnejším stotožnil. Ak sa teda žalovaný 5/ rozhodol (vzhľadom na ním uvedenú argumentáciu), že

znalecký posudok predložený žalobcami neakceptuje, resp. ak mal za to, že ho akceptovať nemôže,
mal na tom trvať aj po podaní žaloby. Tým, že žiadosť o vypracovanie znaleckého posudku po podaní
žaloby žalovaný 5/ zrušil a zároveň naďalej trval na zamietnutí žaloby, sám sa pripravil o možný
čiastočný úspech v spore. Je vecou žalovaného 5/, aby si zvážil, čo ho bude stáť viac, či vypracovanie
vlastného znaleckého posudku, alebo náhrada trov konania protistrany, nemôže však požadovať, aby
súd nepriznal žalobcom náhradu trov konania, ak zapríčinil vznik sporu a ani v jeho priebehu nebol

ochotný sa s nimi dohodnúť, ale žiadal žalobu zamietnuť, hoci zrušil proces, ktorého výsledkom mohlo
byť iné rozhodnutie súdu vo veci ohľadne výšky jeho vyrovnacieho podielu.

21. Pokiaľ žalovaný 5/ apeluje na ust. § 8a ods. 2 zákona o správe majetku štátu, dané zákonné
ustanovenie upravuje osobitné ponukové konanie, ktoré je nutné v prípade, ak štát ponúka na predaj

prebytočný nehnuteľný majetok, čo nie je tento prípad. Z daného zákonného ustanovenia ani nevyplýva,
že by sa malo aplikovať pre prípad uvádzaný žalovaným, t.j. v prípade uzatvárania kúpnych zmlúv na
základe uplatnenia zákonného predkupného práva spoluvlastníka v súlade s ustanovením § 140 OZ.
Žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci totiž nepostupovali v zmysle § 140 OZ, t.j. neurobili ponuku na
odpredaj ich spoluvlastníckeho podielu ostatným spoluvlastníkom, vrátane žalovaného 5/, ani žalovaný

5/ neponúkal svoj spoluvlastnícky podiel na predaj. Žalobcovia chceli uzavrieť dohodu o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa § 142 OZ so všetkými podielovými spoluvlastníkmi. V
tomto prípade teda neponúkal štát svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnom majetku, ale iní podieloví
spoluvlastníci ho chceli od neho nadobudnúť v rámci dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva. Jedná sa teda o rozdielne právne inštitúty.

22. Odvolací súd navyše poukazuje na ust. § 8e písm. a) a c) zákona o správe majetku štátu, podľa
ktorýchsprávcaniejepovinnývykonaťosobitnéponukovékonaniealeboelektronickúaukciupriprevode
nehnuteľného majetku štátu uvedeného v § 8 ods. 4 ani pri prevode podielu štátu z nehnuteľného
majetku, ktorým sa realizuje zákonné predkupné právo spoluvlastníka. Nehnuteľný majetok uvedený v

§ 8 ods. 4 zákona o správe majetku štátu správca je o. i. pozemok zastavaný stavbou vo vlastníctve
kupujúceho vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok s
touto stavbou. V tomto posudzovanom prípade sa zrušilo a vyporiadavalo podielové spoluvlastníctvo
k pozemku zastavanému stavbou - rodinným domom vo vlastníctve žalobcov, t.j. kvázi kupujúcich,
jednalo sa teda o nehnuteľný majetok štátu uvedený v § 8 ods. 4 zákona o správe majetku štátu.

Aj keby súd akceptoval žalovaným 5/ tvrdenú bežnú prax Okresného úradu Banská Bystrica, že v
prípadoch vyporiadania podielového spoluvlastníctva postupuje ako pri uzatváraní kúpnych zmlúv na
základe uplatnenia zákonného predkupného práva spoluvlastníka podľa § 140 OZ, ani v tomto prípade
by sa ustanovenie § 8a ods. 2 zákona o správe majetku štátu upravujúce osobitné ponukové konanie
neuplatnilo vzhľadom na znenie ust. § 8e písm. c) zákona o správe majetku štátu, jednalo by sa

totiž o prevod podielu štátu z nehnuteľného majetku, ktorým sa realizuje zákonné predkupné právo
spoluvlastníka. Neobstojí preto tvrdenie žalovaného 5/ v konaní, že potreboval vypracovať vlastný
znalecký posudok pre po účely stanovenia primeranej ceny nehnuteľného majetku v súlade s § 8a ods.
2 zákona o správe majetku štátu.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd v postoji a argumentácii žalovaného 5/ pred začatím
súdneho sporu a v jeho priebehu nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce
výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalobcom voči žalovanému 5/.

24. Nad rámec uvedeného možno žalobcom, resp. ich právnemu zástupcovi a súdu prvej inštancie

vytknúť len to, že Slovenská republika mala v konaní vystupovať len ako jeden žalovaný, nie dvaja
– žalovaný 4/ a 5/. Na tom nič nemení skutočnosť, že v jej mene by vzhľadom na druh pozemkov
konali dvaja správcovia majetku štátu. Štát totiž nemôže byť sám so sebou v procesnom spoločenstve.
Nie je pre účely civilného sporu relevantné, ktorej organizácii štátu by sa platil vyrovnací podiel, resp.z ktorej rozpočtovej kapitoly by štát nahrádzal trovy konania. Jedná sa totiž o vyrovnací podiel patriaci
spoluvlastníkovi, ktorým je štát. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 87/2019 z 24. júna 2020: „K otázke označenia orgánu, ktorý

koná za štát a procesného postupu a jeho následkov v prípade, že nedošlo v žalobe k jeho riadnemu
označeniu sa Najvyšší súd SR vyjadril už v rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 149/2011, v ktorom uviedol, že ak by
bola v žalobe ako strana sporu Slovenská republika označená viackrát, teda ako žalovaná 1/, žalovaná
2/, žalovaná 3/, nebolo by takéto označenie správne. Išlo by o vadu žaloby, na odstránenie ktorej (a
obvykle aj na odstránenie s tým spojenej vady petitu žaloby) je súd povinný vyzvať žalujúcu stranu. Štát

ako ten istý subjekt môže mať procesné postavenie žalovaného len jedenkrát; nemôže v konaní tvoriť
sám so sebou spoločenstvo účastníkov, resp. z hľadiska hmotného práva napríklad dlžnícku solidaritu
(pozri tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 9/2016). Okrem toho vyslovil názor, že ak
uplatnený nárok proti štátu môže byť posudzovaný podľa rôznych právnych predpisov a spadať tak do
pôsobnosti rôznych orgánov štátu, alebo ak uplatnené nároky sa týkajú pôsobnosti rôznych štátnych
orgánov, nič nebráni, aby v konaní proti štátu ako jedinému žalovanému vystupovali ako subjekty

konajúce za štát (v jeho mene) všetky tie štátne orgány (prípadne aj právnická osoba oprávnená podľa
osobitného predpisu), do pôsobnosti ktorých vec patrí, pričom každý z nich bude konať v mene štátu
ohľadne toho nároku, ktorý sa týka jeho pôsobnosti.“ Odvolací súd však nepristúpil vzhľadom na štádium
konania k zmene označenia štátu ako žalovaného 4/ a 5/, nakoľko by musel zadefinovať štát buď ako
žalovaného 4/ alebo ako žalovaného 5/, čím by sa narušila konzistentnosť právoplatnej výrokovej časti

rozsudkusúduprvejinštancietýkajúcejsavecisamejanaňunadväzujúcehoprávoplatnéhoXXII.výroku
o nepriznaní náhrady trov konania žalobcom voči žalovaným 1/ - 4/ a 6/ – 19/, pričom odvolací súd do
právoplatného výroku (vo veci samej), ktorý nie je závislým výrokom od výroku odvolaním napadnutého
(o nároku na náhradu trov konania) zasahovať nemôže (§ 379 CSP).

25. O nároku strán sporu v odvolacom konaní (žalobcov 1/ a 2/ a žalovaného 5/) na náhradu trov
odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a §
262 ods. 1 CSP tak, že žalobcom 1/ a 2/ priznal voči žalovanému 5/ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, pretože odvolanie žalovaného 5/ nie je dôvodné, plný úspech v odvolacom
konaní mali teda žalobcovia 1/ a 2/. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262

ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník, preto odvolací súd určil aj začiatok lehoty na plnenie náhrady
trov odvolacieho konania od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov
odvolacieho konania.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 ods.u 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods.u 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania
lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11

ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods.u 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436
ods. 1 CSP).