Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoPr/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219211088
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová, st.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:7219211088.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, st. a členov

senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: H.. V. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, S., zast. advokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o., Cimborkova 13,
Košice, proti žalovanému: ENGIE Services a.s., IČO: 35 966 289, Jarošova 2961/1, Bratislava, zast.
Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Námestie Martina Benku 9/C1,
Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede a určenie trvania pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č.k. B3-21Cpr/12/2020-279 zo dňa 7. mája 2024 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že výpoveď žalovaného daná žalobcovi podľa §
63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce (ďalej aj „ZP“) č. R.-XXXXXXXX zo dňa 01. júla 2019, doručená
žalobcovi dňa 18. júla 2019, je neplatná a pracovný pomer medzi stranami sporu naďalej trvá. Žalobcovi
voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v pomere úspechu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobcom, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti
výpovede žalovaného danej žalobcovi z pracovného pomeru zo dňa 01. júla 2019 č. R.-XXXXXXXX,
doručenej žalobcovi dňa 18. júla 2019 a určenia, že pracovný pomer medzi stranami sporu trvá,
tým, že je zamestnancom žalovaného na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 20.09.2019 na pracovnej
pozícii „koordinátor nákupu“ od 01.10.2016 na oddelení Centrálneho nákupu, pričom jeho úlohou bolo
poskytovať regionálnu podporu tohto oddelenia Centrálneho nákupu pobočke žalovaného v Košiciach.
Miestom výkonu práce žalobcu boli Košice, pôvodne Moldavská 10, a po presťahovaní sa pobočky

Magnezitárska 2/B. Žalovaný má 3 pobočky: na Jarošovej 1 v Bratislave, na Kragujevskej 1 v Žiline
a na Magnezitárskej 2/B v Košiciach. Žalobca je zamestnancom so zdravotným postihnutím v zmysle
§ 9 zák. č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, z dôvodu invalidity. Rozhodnutie o priznaní čiastočného invalidného dôchodku
žalobca zamestnávateľovi oznámil, na základe čoho žiadal žalovaný príslušný Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny o predchádzajúci súhlas s výpoveďou v zmysle § 66 ZP. Dňa 22.02.2019 žalovaný oznámil
žalobcovi, že jeho pracovné miesto s účinnosťou od 01.05.2019 ruší a nemá možnosť žalobcu ďalej

zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce. Následne
dňa 04.03.2019 mu žalovaný oznámil ďalšie rozhodnutie, že od 13.03.2019 bude agenda oddelenia
Centrálneho nákupu zabezpečovaná pre všetky regióny, divízie, oddelenia a projekty centrálne zo sídla
žalovaného v Bratislave, ktorým dňom prestala byť poskytovaná regionálna podpora tohto oddeleniaprostredníctvompracovnejpozíciežalobcu,zktoréhodôvodumužalovanýoznámil,ženebudežalobcovi
prideľovať prácu a čas jeho neprítomnosti v práci bude posudzovať ako prekážky v práci na strane
zamestnávateľa. Zároveň žalovaný vyzval žalobcu na odovzdanie práce a pracovných prostriedkov

dňa 12.03.2019. Podľa žalobcu uvedená organizačná zmena - centralizácia oddelenia Centrálneho
nákupu do Bratislavy a zabezpečovanie uvedených úloh spoločnosti zo sídla žalovaného v Bratislave
- nie je efektívna, pretože pokiaľ je možné uskutočňovať obstarávanie nákupov pre všetky pobočky
žalovaného na celom území Slovenska z centrály v Bratislave, toto sa dá realizovať aj z Košíc.
Uvedená organizačná zmena je predstieraná s cieľom pristúpenia k výpovedi žalobcu. Fingovanie

organizačnej zmeny podporuje aj skutočnosť, že žalobcovi žalovaný prestal ešte pred účinnosťou
organizačnej zmeny 01.05.2019 prideľovať prácu (13.03.2019). Listom zo dňa 19.03.2018 sa žalobca
u žalovaného domáhal prideľovania práce a umožnenia vstupu na pracovisko, na čo mu žalovaný
odpovedal listom zo dňa 05.04.2019 s tým, že pretrvávajú dôvody neprideľovania práce žalobcovi
a nie je dôvod sprístupnenia žalobcovi pracovného miesta. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava (ďalej len „ÚPSVaR“) rozhodnutím zo dňa 15.04.2019 č. záznamu 2019/123867, č. sp.

O. udelil predchádzajúci súhlas k rozviazaniu pracovného pomeru žalobcu výpoveďou podľa § 63
ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Po odstúpení odvolania žalobcu prípisom správneho orgánu prvého
stupňa zo dňa 21.06.2019 ÚPSVR rozhodnutím zo dňa 24.06.2019 č. T. zmenilo prvostupňové správne
rozhodnutie tak, že v zmysle § 66 ZP udelilo predchádzajúci súhlas k rozviazaniu pracovného pomeru
výpoveďou žalobcu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP. Žalovaný neponúkol v súvislosti so zrušením

pracovnej pozície žalobcovi žiadne iné pracovné miesto, a to ani na centrále na oddelení Centrálneho
nákupu, ani na pobočke v Košiciach. Na oddelení Centrálneho nákupu v rozhodujúcom období prijatého
rozhodnutia o organizačnej zmene až do doručenia výpovede žalobcovi a uplynutia mu výpovednej
doby pritom pôvodne pracovalo 5 zamestnancov vrátane žalobcu. Vedúci zamestnanec zostal na
uvedenej pozícii, dvaja zamestnanci dali výpoveď z pracovného pomeru a k skončeniu ich pracovného

pomeru došlo v dňoch 30.04.2019 a 31.05.2019. Teda ich pracovné miesta boli v rozhodnej dobe
voľné, štvrtý zamestnanec bol preradený na inú prácu a so žalobcom bol ukončený pracovný pomer z
organizačných dôvodov pre nadbytočnosť, zároveň od 01.06.2019 žalovaný na tomto úseku zamestnal
novú zamestnankyňu, hoci žalobcu ponechal na prekážkach v práci, čo žalobca považuje za rozpor
s dobrými mravmi a diskriminačný charakter realizovanej organizačnej zmeny a následnej výpovede

voči žalobcovi pre jeho zdravotné postihnutie, vek blízky dôchodkovému veku. Na pobočke v Košiciach
bolo voľné pracovné miesto po H.. B., senior manažérovi pre facility manažment, ktorý skončil pracovný
pomer u žalovaného dohodou vo februári 2019. V apríli 2019 bolo toto miesto obsadené p. P. bez toho,
aby ho ponúkol žalobcovi, čo svedčí o nesplnení si ponukovej povinnosti zo strany žalovaného a aj o
diskriminačnom postupe žalovaného. Dňa 18.07.2019 bola žalobcovi doručená výpoveď podľa § 63 ods.

1 písm. b/ ZP z dôvodu nadbytočnosti. Dvojmesačná výpovedná doba začala plynúť dňa 01.08.2019
a uplynula 30.09.2019, čím malo dôjsť k skončeniu pracovného pomeru. Výpoveď bola žalobcovi
doručenáeštepreddoručenímrozhodnutiaÚPSVaRzodňa24.07.2019.Žalobcaneplatnosťpredmetnej
výpovede odôvodnil diskriminačnou organizačnou zmenou a výpoveďou voči jeho osobe z dôvodu jeho
invalidity a veku blízkeho dôchodkovému veku, ako i tým, že nebola riadne splnená ponuková povinnosť

zamestnávateľa, a zároveň aj riadne neudelenie predchádzajúceho súhlasu príslušného ÚPSVaR s
výpoveďou. Organizačná zmena bola fingovaná, žalovaný rozhodol o zrušení len pracovnej pozície
žalobcu v celej štruktúre spoločnosti, žalovaný neponúkol žalobcovi žiadnu inú prácu napriek zjavnej
potrebe týkajúcej sa výkonu práce obstarávania nákupov, žalovaný v rozpore s § 47 ods. 1 písm.
a/ ZP neprideľoval žalobcovi prácu. Žalobca k žalobe pripojil listinné doklady: Pracovnú zmluvu zo

dňa 20.09.2016, Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 03.08.2012 o vzniku invalidného
dôchodku žalobcovi, Záznam rozhovoru so zamestnancom zo dňa 22.02.2019, Oznámenie žalovaného
žalobcovi o iných prekážkach v práci na strane zamestnávateľa v zmysle § 142 ods. 3 ZP zo dňa
04.03.2019, list žalovaného adresovaný H.. Y. P., predsedovi predstavenstva žalovaného zo dňa
19.03.2018 (správne 2019) o prideľovanie práce, Odpoveď žalovaného na žiadosť o prideľovanie práce

zo dňa 05.04.2019, Výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP č. R.-XXXXXXXX zo dňa 01.07.2019 danej
žalovaným žalobcovi, Odpoveď žalobcu zo dňa 29.11.2019 na výpoveď z pracovného pomeru.

3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že dňa 01.10.2016 vznikol pracovný
pomer medzi žalobcom a žalovaným na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 20.09.2016 a žalobca bol

zaradený na pracovnú pozíciu Koordinátor nákupu, kedy žalobcovi bola prideľovaná práca obstarávanie
tovarov a služieb v súlade so zaradením, administratívne práce pri nákupných procesoch, práca v
programe AXAPTA, spracovanie podkladov podľa požiadaviek nadriadeného. Miestom výkonu práce
žalobcu podľa pracovnej zmluvy boli Košice. V súlade s celosvetovou stratégiou Skupiny ENGIE, ktorejčlenom je aj žalovaný, zameranou na zefektívnenie procesov a optimalizáciou skladby pracovných
miest, ako aj s ohľadom na pokračujúcu tendenciu poklesu hospodárskeho výsledku Skupiny ENGIE na
Slovensku, pristúpil žalovaný k organizačnej zmene, ktorou bolo na základe Rozhodnutia o organizačnej

zmene zo dňa 08.02.2019 s účinnosťou od 01.05.2019 zrušené pracovné miesto žalobcu. Dôvody
organizačnej zmeny sú obsiahnuté v Zápise z porady zo dňa 15.01.209 a na ňu nadväzovalo
Rozhodnutie o organizačnej zmene. Bol nútený pristúpiť k mnohým úsporným opatreniam, nakoľko
po vyhodnotení hospodárskych výsledkov má čistý zisk od roku 2016 klesajúcu tendenciu, ktorými
opatreniami optimalizoval režijné náklady. Od roku 2018 žalovaný redukoval počty zamestnancov

najmä na podporných oddeleniach, napr. na HR oddelení (2), účtovnom oddelení (2), IT oddelení
(1). V rámci oddelenia centrálneho nákupu z rovnakých dôvodov, ako tomu bolo u žalobcu, vznikla
a zanikla pracovná pozícia koordinátor nákupu s miestom výkonu práce v Žiline pre región Stred
dňa 31.01.2019. V súčasných podmienkach žalovaný na oddelení Centrálneho nákupu nedokázal
efektívne využiť ani kapacitu Koordinátora nákupu v regióne Východ, a to ani na kratší pracovný
čas v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce-Košice. Žalovaný sa preto vrátil k pôvodnému

centralizovanému modelu poskytovania podpory oddelenia nákupu a pracovná pozícia koordinátora
nákupu s miestom výkonu práce v Košiciach bola zrušená dňom 01.05.2019. Z dôvodu potreby
hospodárnosti, zefektívnenia riadenia a centralizácie nákupu rozhodli orgány žalovaného o zrušení
pracovnej pozície žalobcu, čo bolo žalobcovi oznámené dňa 22.02.2019, žalovaný so žalobcom
vzniknutú situáciu prediskutoval, ponúkol mu skončenie pracovného pomeru, s čím žalobca nesúhlasil.

Z dôvodu, že žalobca bol osobou so zdravotným postihnutím, požiadal žalovaný dňa 22.02.2019
príslušný ÚPSVaR Bratislava podľa § 66 ZP o udelenie predchádzajúceho súhlasu so skončením
pracovného pomeru výpoveďou so zamestnancom so zdravotným postihnutím z dôvodu Rozhodnutia
o organizačnej zmene zo dňa 08.02.2019 s účinnosťou od 01.05.2019. V odôvodnení žiadosti žalovaný
uviedol rozhodujúce skutočnosti a predložil relevantné podklady, poukázal na ukazovateľ vývoja zisku

a nutnosť zefektívnenia riadenia a potrebu centralizácie nákupu. Pripojil doklady: kópiu Zápisu z porady
vedenia zo dňa 08.02.2019, kópiu Rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 08.02.2019, Potvrdenie,
že zamestnávateľ nemá vhodné miesto pre žalobcu, Organizačnú štruktúru ku dňu podania žiadosti
a organizačnú štruktúru od 01.05.2019, kópiu Pracovnej zmluvy a Dohôd o zmene obsahu pracovnej
zmluvy, kópiu rozhodnutia Sociálnej poisťovne o výške invalidného dôchodku žalobcu. Dňa 26.02.2019

ÚPSVaR Bratislava listom č. O. požiadal žalobcu o jeho písomné stanovisko k skončeniu pracovného
pomeru výpoveďou z organizačných dôvodov, ktorú žiadosť žalobca prevzal dňa 20.03.2019 a na ktorú
odpovedal žalobca listom zo dňa 08.04.2019. ÚPSVaR v Bratislave vydal ako prvostupňový orgán dňa
15.04.2019 rozhodnutie, ktorým udelil žalovanému predchádzajúci súhlas k rozviazaniu pracovného
pomeru žalobcu, voči ktorému rozhodnutiu sa žalobca odvolal. Dňa 14.06.2019 rozhodlo Ústredie práce,

sociálnychvecíarodinyakodruhostupňovýorgánoodvolanítak,žepredchádzajúcisúhlaskrozviazaniu
pracovného pomeru žalobcu udelil z dôvodu, že žalovaným predložené listinné dôkazy v súvislosti
s organizačnou zmenou sú dostatočné a preukazujú dôvod vykonania organizačnej zmeny. V oboch
rozhodnutiach príslušných orgánov bol konštatovaný postup žalovaného ako vecne správny a v súlade
so zákonom. Nešlo o protiprávne konanie žalovaného ani o žiadnu formu diskriminácie, či už z dôvodu

invalidity žalobcu alebo jeho veku blízkemu dôchodkovému veku.
Podľa žalovaného zrušením pracovného miesta s miestom výkonu práce v Košiciach už nemal
možnosť prideľovať žalobcovi prácu do skončenia jeho pracovného pomeru, pričom uvedené obdobie
sa posudzuje ako iné prekážky na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 ZP, za čo žalobcovi
patrila náhrada mzdy 100%. Argumentáciu žalobcu o počte zamestnancov na rovnakej pracovnej

pozícii považoval žalovaný za zavádzajúcu, nakoľko táto vychádza len z údajov a informácií, ku ktorým
mal žalobca v rámci výkonu svojej práce prístup a nezohľadňuje komplexné informácie dostupné
žalobcovi, na základe ktorých bolo o organizačnej zmene rozhodnuté. Či je organizačná zmena
efektívna, neprináleží hodnotiť zamestnancovi, rozhodnutie o organizačnej zmene patrí medzi výsostné
právo zamestnávateľa. Predmetnú Výpoveď bolo možné žalobcovi doručiť až po udelení súhlasu

ÚPSVaR v druhom stupni, po 27.06.2019. V tom čase žalovaný nemal k dispozícii žiadne voľné
pracovné miesto s výkonom práce uvedenom v pracovnej zmluve-v Košiciach. V čase prijatia iného
zamestnanca už bola realizovaná reorganizácia práce oddelenia Centrálneho nákupu s miestom výkonu
práce v Bratislave. V podmienkach žalovaného v žiadnom prípade nedochádza k diskriminácii, a
to ani z dôvodu veku či zdravotného stavu, preto tvrdenia žalobcu o diskriminácii kvôli invalidite

označil žalovaný za zavádzajúce. Čo sa týka údajnej vekovej diskriminácie, žalovaný uviedol, že
zamestnáva 11,6% zamestnancov, ktorí v roku 2000 dovŕšili vek 60 a viac rokov a 45,7% zamestnancov
nad 50 rokov. Jediným kritériom rozhodujúcim pre prijatie a zotrvanie zamestnanca v pracovnom
pomere u žalovaného je jeho odborná zdatnosť a efektívne využitie v štruktúre spoločnosti. Konaniežalovaného bolo výlučne voči žalobcovi postavené na objektívne zdôvodniteľných faktoroch, ktoré nie
sú spojené s diskriminačným znakom, žalobca nebol vystavený odlišnému zaobchádzaniu, naopak
mal za preukázané, že v dôsledku rozhodnutia žalovaného o organizačných zmenách s cieľom zvýšiť

efektívnosť práce, zaniklo miesto, ktoré žalobca zastával, a tým sa pre žalovaného stal nadbytočným.
Po prijatí rozhodnutia o organizačných zmenách žalovaný už nevytvoril iné pracovné miesto s miestom
výkonu práce v Košiciach. Pracovné miesto bolo na základe rozhodnutia o organizačnej zmene zrušené
a práce v mieste výkonu práce Košice nebola pridelená inému novoprijatému zamestnancovi. Žalovaný
k vyjadreniu pripojil listinné doklady: Pracovnú zmluvu zo dňa 20.09.2016, vyhodnotenie ziskovosti

a efektívnosti žalovaného za roky 2014-2017 na základe audítovaných výsledkov, Zápis z porady
vedenia žalovaného konanej dňa 08.02.2019 v Bratislave, Jarošova 1, Rozhodnutie žalovaného o
organizačnej zmene zo dňa 08.02.2019, Potvrdenie žalovaného adresovaného ÚPSVaR Bratislava o
nemožnosti naďalej po 01.05.2019 zamestnávať žalobcu, Záznam z rozhovoru so žalobcom zo dňa
22.02.2019, Oznámenie žalovaného žalobcovi o iných prekážkach v práci na strane zamestnávateľa
zo dňa 04.03.2019, Výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP zo dňa 01.07.2019 s doručenkou žalobcu,

Žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu v zmysle § 66 ZP zo dňa 14.02.2019 s prílohami,
Rozhodnutie ÚPSVaR Bratislava č. O. zo dňa 15.04.2019.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného označil konanie správnych orgánov za
neštandardné, o čom podľa neho svedčia minimálne časové súvislosti pri vydávaní rozhodnutia

odvolacieho správneho orgánu, pričom o odvolaní žalobcu rozhodol odvolací správny orgán v jeho
neprospech. Správne orgány neskúmali, či v súvislosti s organizačnou zmenou a následnou výpoveďou
došlo k protiprávnemu konaniu žalovaného alebo k diskriminácii. Žalobca poprel, že by pre zrušenie
jeho pracovného miesta s určitou účinnosťou nemal žalovaný možnosť od tejto účinnosti prideľovať
mu prácu do dňa skončenia jeho pracovného pomeru, t. j. do uplynutia výpovednej doby. Žalovaný

mu dňa 22.02.2019 oznámil, že ruší jeho pracovné miesto s účinnosťou od 01.05.2019, avšak ešte
pred 01.05.2019 dňa 04.03.2019 mu žalovaný oznámil ďalšie rozhodnutie, že od 13.03.2019 bude
agenda oddelenia Centrálneho nákupu zabezpečovaná pre všetky regióny, divízie, oddelenia a projekty
centrálne zo sídla žalovaného v Bratislave, teda musel odovzdať už od 12.03.2019 svoju prácu a
pracovné pomôcky. Žalobca taktiež poprel tvrdenia žalovaného, že nespĺňal predpoklady (kvalifikáciu a

prax) nevyhnutné na výkon pracovnej pozície senior manažéra pre facility manažment.

5. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že ak mal žalobca výhrady k postupu správnych orgánov
alebo k ich rozhodnutiam, nič mu nebránilo, aby trval na doplnení dokazovania. Žalobcovi neprináleží
skúmaťavyhodnocovaťrozhodnutiasprávnychorgánovanapádaťichzáverylenzdôvodu,ženenaplnili

očakávania žalobcu. Príslušné správne orgány súhlas s výpoveďou žalobcu udelili. K údajnému
diskriminačnému konaniu žalovaného voči žalobcovi, žalovaný uviedol, že dôvody organizačnej zmeny
sú uvedené v Zápise z porady zo dňa 15.01.2019, na ktorú nadväzovalo Rozhodnutie o organizačnej
zmene. Žalovaný už na oddelení Centrálneho nákupu nedokázal efektívne využiť ani kapacitu
KoordinátoranákupuvregióneVýchod,atoaninakratšípracovnýčasvmiestedohodnutomvpracovnej

zmluve-Košice, preto bola táto pozícia dňom 01.05.2019 zrušená.

6. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom generálneho
riaditeľa žalovaného H.. Y. P., výsluchom svedkov H.. V. J., P. Z., oboznámil sa s listinnými dokladmi
špecifikovanými v bode 2, 3a/ odôvodnenia tohto rozsudku, ďalej celým obsahom spisu ÚPSVaR

Bratislavač.O.,RozhodnutímÚstrediapráce,sociálnychvecíarodinyč.T./.zodňa24.06.2019,právopl.
18.09.2019 (správne 18.7.2019), Ročný výkaz o plnení povinného podielu občanov so zdravotným
postihnutím u žalovaného za roky 20192019,2020,2021, Vekovou štruktúrou zamestnancov žalovaného
za roky 2019, 2022,2023, Pracovnou zmluvou uzavretou medzi žalovaným a I. P.R. zo dňa 29.03.2019,
životopisom I.. P., životopisom žalobcu, pracovnou zmluvou uzavretou medzi žalovaným a P. Č. zo dňa

10.04.2019, emailovou komunikáciou medzi P. Z. a spoločnosťou Grafton zo dňa 10.12.2018 ohľadne
popisu pracovnej pozície Senior project manager/facility manager, ako i celým obsahom spisu.

7. Z takto vykonaného dokazovania zistil, že dňa 20.09.2016 bola medzi žalobcom ako zamestnancom a
žalovaným ako zamestnávateľom uzavretá pracovná zmluva, na základe ktorej bol žalobca zamestnaný

od 01.10.2016 u žalovaného na pracovnej pozícii Koordinátor nákupu s miestom výkonu práce Košice,
charakteristika druhu práce: obstarávanie tovarov a služieb v súlade so zadaním; administratívne
práce pri nákupných procesoch; práca v programe AXAPTA; spracovanie podkladov podľa požiadaviek
nadriadeného zamestnanca. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 03.08.2012 vznikolžalobcovi od 10.07.2012 nárok na invalidný dôchodok v zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
v znení neskorších predpisov. Zo Zápisu z porady vedenia žalovaného konanej 08.02.2019 za účasti
generálneho riaditeľa Y. P., riaditeľa Divízie financií a podporných činností V. J. a HR Managera P. Z.,

zistil, že programom porady bolo zrušenie 1 pracovného miesta koordinátor nákupu s miestom výkonu
práce Košice, na ktorom pracovnom mieste bol zaradený žalobca. Dôvodom zrušenia pracovného
miesta bola skutočnosť, že v roku 2016 prešla spoločnosť žalovaného reorganizáciou systému riadenia
z divíznej na regionálnu s cieľom zastaviť pokles čistého zisku, ku ktorému prišlo v rokoch 2014-2015
(z 3,4 mil. eur na 2,6 mil. eur). Posilnila sa preto autonómia regiónov, ich zodpovednosti a právomoci

s víziou rastu podnikateľských aktivít v regióne Východ na nasledujúce roky. V súvislosti s touto
zmenou bolo 01.10.2016 vytvorené nové pracovné miesto koordinátor nákupu s miestom výkonu
práce v Košiciach, pracovná pozícia doplnila bratislavský tím Centrálneho nákupu, ktorý dovtedy
poskytoval podporu zo sídla spoločnosti v Bratislave. Cieľom tohto riešenia bola geograficky bližšia
podpora oddelenia Centrálneho nákupu pre jednotlivé projekty regiónu a uľahčenie práce projektovým
manažérom v regióne z dôvodu predpokladaného nárastu im pridelených projektov. Pracovná pozícia

bola obsadená žalobcom, ktorý ako osoba zo zdravotným postihnutím spĺňal všetky podmienky na
výkon uvedenej práce. Po vyhodnotení hospodárskych výsledkov však realita nenaplnila očakávania,
čistý zisk mal aj naďalej klesajúcu tendenciu a žalovaný mal stále väčšie problémy udržať si v
súčasnom konkurenčnom prostrední existujúce projekty a získať nové. V uplynulom období preto
žalovaný pristúpil k mnohým úsporným opatreniam, ktorými sa optimalizovali režijné náklady. Od roku

2018 sa redukovali počty zamestnancov na HR oddelení (2), účtovnom oddelení (2), IT oddelení
(1/ ako aj na oddelení centrálneho nákupu (1), nedokázal naďalej na oddelení Centrálneho nákupu
efektívne využiť ani kapacitu koordinátora nákupu v regióne V7 chod, a to ani na kratší pracovný
čas v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce. Žalovaný sa preto rozhodol vrátiť k pôvodnému,
centralizovanému modelu poskytovania podpory oddelenia nákupu a k zrušeniu pracovnej pozície

žalobcu dňom 01.05.2019. Zástupcovia žalovaného si dali úlohu č. 01/01/2019, požiadať ÚPSVaR
Bratislava III o udelenie predchádzajúceho súhlasu k výpovedi v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ ZP
žalobcu, ktorý je osobou so zdravotným postihnutím. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 08.02.2019 bola
schválená organizačná zmena s účinnosťou od 01.05.2019 o zrušení 1 pracovného miesta na pracovnej
pozícii Koordinátor nákupu s miestom výkonu práce Košice u žalobcu.

Zo Záznamu žalovaného z rozhovoru so žalobcom zo dňa 22.02.2019 súd prvej inštancie zistil, že v
súvislosti s rozhodnutím predstavenstva žalovaného o organizačnej zmene zo dňa 08.02.2019, ktorou
sa dňom 01.05.2019 zrušilo jedno pracovné miesto Koordinátor nákupu s miestom výkonu práce Košice
sa dňa 21.02.2019 uskutočnil rozhovor so žalobcom ako zamestnancom žalovaného, ktorého sa toto
rozhodnutie bezprostredne týka. Žalobca bol oboznámený s organizačnou zmenou v zmysle uvedeného

rozhodnutia a s tým, že žalovaný ho nemá možnosť ďalej zamestnávať ani na kratší pracovný čas v
mieste dohodnutom podľa Pracovnej zmluvy. Žalobcovi bola ponúknutá možnosť skončenia pracovného
pomeru dohodou, bola mu ponúknutá odmena pri skončení pracovného pomeru 7.000 eur, čo žalobca
odmietol. Listom zo dňa 04.03.2019 žalovaný oznámil žalobcovi, že s cieľom zefektívniť procesy a
optimalizovať skladbu pracovných miest oddelenia Centrálneho nákupu v súlade s rozsahom úloh tohto

oddelenia mala byť agenda tohto oddelenia od 13.03.2019 zabezpečovaná pre všetky regióny, divízie,
oddelenia a projekty centrálne zo sídla žalovaného v Bratislave. Z uvedených dôvodov od 13.03.2019
do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ÚPSVaR vo veci Žiadosti o udelenie predchádzajúceho
súhlasu s výpoveďou s osobou so zdravotným postihnutím v zmysle § 66 ZP, nebude žalovaný žalobcovi
prideľovať práce, toto obdobie sa bude posudzovať ako iné prekážky na strane zamestnávateľa v

zmysle § 142 ods. 3 ZP. Listom zo dňa 19.03.2019 žiadal žalobca predsedu predstavenstva žalovaného
H.. Y. P. o prideľovanie práce v zmysle pracovnej zmluvy a umožnenie mu vstupu na pracovisko na
Magnezitárskej 2B v Košiciach, na čo reagoval žalovaný listom zo dňa 05.04.2019 tak, že žiadosti
žalobcu nebolo možné vyhovieť z dôvodu pretrvávajúcich dôvodov, na základe ktorých existujú iné
prekážky v práci na strane zamestnávateľa.

8. Výpoveďou č. R.-XXXXXXXX zo dňa 01.07.2019 podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP dal žalovaný
žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru založeného Pracovnou zmluvou zo dňa 20.09.2016 v znení
neskorších zmien a dodatkov v súlade s rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny
vo veci udelenia predchádzajúceho súhlasu v zmysle § 66 ZP k rozviazaniu pracovného pomeru
výpoveďou. Rozhodnutím Predstavenstva žalovaného o organizačnej zmene zo dňa 08.02.2019 bolo

dňom 01.05.2019 zrušené pracovné miesto koordinátor nákupu, na ktorom bol žalobca zaradený,
dôsledkom tohto rozhodnutia je nadbytočnosť žalobcu, ktorá je výpovedným dôvodom zo strany
žalovaného, ktorý nemá možnosť žalobu v zmysle § 63 ods. 2 písm. a/ ZP ďalej zamestnávať, a to ani
na kratší pracovný čas v mieste dohodnutom v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce. PredmetnúVýpoveď žalobca osobne prevzal dňa 18.07.2019 ako doporučenú zásielku do vlastných rúk. Listom zo
dňa 29.11.2019 žalobca oznámil žalovanému, že Výpoveď považuje za diskriminačnú z dôvodu invalidity
a veku blízkemu dôchodkovému veku žalobcu, preto výpoveď považuje za neplatnú. Zároveň žalobca

žiadal žalovaného, aby ho ďalej zamestnával.

9. Z obsahu spisu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbore služieb zamestnanosti
č. O. súd prvej inštancie zistil, že dňa 22.02.2019 bolo ÚPSVaR Bratislava zo dňa doručená Žiadosť
žalovanéhozodňa14.02.2019oudeleniepredchádzajúcehosúhlasusoskončenímpracovnéhopomeru

výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP s občanom so zdravotným postihnutím - žalobcom. Dôvodom
zrušenia pracovného miesta žalobcu boli skutočnosti uvedené v Zápise z porady vedenia zo dňa
08.02.2019, špecifikované v bode 9 odôvodnenia tohto rozsudku, s tým, že žalovaný situáciu žalobcovi
vysvetlil, ponúkol mu skončenie pracovného pomeru dohodou s vyplatením finančných prostriedkov
výrazne nad rámec právneho nároku, ktorý by vznikol v prípade výpovede z dôvodu organizačnej
zmeny, ktorú dohodu žalobca neakceptoval. ÚPSVaR Bratislava žiadosťou zo dňa 26.02.2019 vyzval

žalobcu na vyjadrenie sa k skončeniu pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti, ktorý
listom zo dňa 08.04.2019 vyzval ÚPSVaR Bratislava žalovaného na zaslanie vyjadrenia k stanovisku
žalobcu, ktorý list bol zaslaný na vedomie i žalobcovi. Rozhodnutím ÚPSVaR Bratislava č. O. zo dňa
15.04.2019 bol udelený predchádzajúci súhlas k rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou podľa §
63 ods. 1 písm. b/ ZP medzi žalobcom, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím a žalovaným ako

zamestnávateľom. Podaním doručeným ÚPSVaR Bratislava dňa 29.05.2019 podal žalobca odvolanie
voči rozhodnutiu ÚPSVaR Bratislava zo dňa 15.04.2019, listom zo dňa 03.06.2019 ÚPSVaR Bratislava
vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k odvolaniu žalobcu voči rozhodnutiu ÚPSVaR Bratislava zo dňa
15.04.2019. Dňa 21.06.2019 podal žalovaný na ÚPSVaR Bratislava vyjadrenie zo dňa 19.06.2019 k
odvolaniu žalobcu a dňa 21.06.2019 ÚPSVaR Bratislava odstúpil odvolanie žalobcu Ústrediu práce,

sociálnych vecí a rodiny ako druhostupňovému správnemu orgánu. Rozhodnutím Ústredia práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. T. zo dňa 24.06.2019 bolo o odvolaní žalobcu rozhodnuté a
odvolací orgán rozhodnutie ÚPSVaR č. záznamu XXXX/XXXXXX, č. spisu O. zo dňa 15.4.2019, ktorým
bol udelený predchádzajúci súhlas k rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods.
1 písm. b/ ZP z dôvodu, že sa zamestnanec stal nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie

zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení
stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo iných organizačných zmenách medzi
zamestnávateľom ENGIE Services, a.s. Jarošova 1, Bratislava, IČO: 35966289 a zamestnancom H..
V. S., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/X, S., ktorý je občanom so zdravotným postihnutím zmenil
tak, že v zmysle § 66 ZP udelil predchádzajúci súhlas k rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou

podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP, t. j. z dôvodu, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom
na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického
vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo iných
organizačných zmenách medzi žalovaným-zamestnávateľom a žalobcom-zamestnancom, ktorý je
občanom so zdravotným postihnutím. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.9.2019.

10. Po právnej stránke súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení § 61 ods. 1, 3, § 62 ods. 1, § 63 ods.
1 písm. b/ , § 63 ods. 2 písm. a/, § 38 ods. 1, § 66, § 77, § 14 ods. 7 Zákonníka práce.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané a medzi stranami sporu za

nesporné, že žalobca na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 20.09.2016 v znení neskorších zmien a
dodatkov bol u žalovaného zamestnaný ako Koordinátor nákupu s dohodnutým miestom výkonu práce
Košice. Rovnako nebolo sporné, že dňa 22.02.2019 žalovaný oznámil žalobcovi dôvod ukončenia jeho
pracovného pomeru u žalovaného z dôvodu organizačnej zmeny zrušenia jeho pracovnej pozície, v
dôsledku čoho sa tento stal nadbytočným. Rozhodnutie o organizačnej zmene žalovaný predložil súdu

zo dňa 08.02.2019 nadväzujúc na Zápis z porady vedenia žalovaného zo dňa 08.02.2019. Mal za
nesporné, že žalovaný návrh žalovaného na uzavretie Dohody o skončení pracovného pomeru odmietol,
z ktorého dôvodu, žalovaný v súlade s § 142 ods. 3 ZP ponechal žalobcu na prekážkach v práci na
strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 ZP. Dňa 01.07.2019 bla v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ ZP
daná žalovaným žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru pre nadbytočnosť, s čím žalobca nesúhlasil

a žiadal o prideľovanie práce žalovaným.

12. Konštatoval, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 29.11.2019 domáhal v lehote podľa §
77 ZP určenia neplatnosti predmetnej výpovede z pracovného pomeru, doručenej mu dňa 18.07.2019,a určenia, že pracovný žalobcu u žalovaného v zmysle Pracovnej zmluvy zo dňa 20.09.2016 naďalej
trvá. Dôvod neplatnosti predmetnej výpovede preukazoval žalobca jednak nesplnením podmienok § 63
ods. 1 písm. b/ ZP tým, že rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene, čo bolo predpokladom

dania mu výpovede, je vykonštruované; ďalej z dôvodu predčasnosti výpovede vo vzťahu k doručeniu
a právoplatnosti rozhodnutia ÚPSVaR o súhlase na danie žalobcovi výpovede; z dôvodu absencie
príčinnej súvislosti tvrdenej organizačnej zmeny z II/2019 u žalovaného pre trvanie potreby práce
žalobcu a z dôvodu prijatia a reálnych účinkov organizačnej zmeny žalovaného z marca 2019, kedy
došlo k centralizácii činnosti žalobcu do sídla spoločnosti a k postaveniu žalobcu na prekážky v práci na

strane zamestnávateľa a fingovaní organizačnej zmeny, z dôvodu neprípustnej diskriminácie žalobcu z
dôvodu jeho invalidity a veku blízkemu dôchodkovému veku, a taktiež z dôvodu nedodržania zákonných
požiadaviek na doručenie výpovede žalobcovi.
Uviedol, že jedným z hlavných dôvodov platnosti výpovede danej zamestnávateľom zamestnancovi
v zmysle § 61 ods. 1,2,3, § 63 ods. 1 písm. b/ ZP je splnenie okrem formálnoprávnych dôvodov i
hmotnoprávne dôvody jej platnosti.

13. Vyhodnotil, že predmetná výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 01.07.2019 daná žalovaným
žalobcovi spĺňa podmienku uplatnenia si neplatnosti na súde v lehote podľa § 77 ZP, ako i
konkretizovania výpovedného dôvodu, a to nadbytočnosť zamestnanca. Pre platnosť predmetnej
výpovede okrem iného je potrebné aj splnenie platnosti jej doručenia v súlade s § 61 ods. 1 ZP. Z

listinných dokladov - prevzatej zásielky adresovanej do vlastných rúk žalobcovi, ktorou bola predmetná
výpoveď doručovaná žalobcovi, súd prvej inštancie zistil, že predmetná výpoveď bola riadne a v súlade
s § 38 ods. 1 ZP doručená do vlastných rúk žalobcovi dňa 18.07.2019, ktorú skutočnosť ani žalobca
nenamietal. Žalobca síce namietal, že pri doručovaní mu výpovede nebol zachovaný postup podľa § 38
ods. 1 ZP, konkrétne, že mu žalovaný nedoručoval výpoveď na pracovisku, ale priamo mu ju zasielal

poštou, súd prvej inštancie však uviedol, že nedoručovanie výpovede zamestnancovi na pracovisku,
v byte, alebo kdekoľvek bude zastihnutý, ale priamo doručovanie výpovede poštou do vlastných rúk
zamestnanca, nespôsobuje neplatnosť tejto výpovede. Podmienka doručenia výpovede žalobcovi do
vlastných rúk bola splnená, a preto výpoveď z namietaného dôvodu nie je neplatná.

14. Čo sa týka dôvodu namietanej neplatnosti predmetnej výpovede tým, že pri predmetnej výpovedi
nebola splnená podmienka § 66 ZP, súd prvej inštancie uviedol, že predchádzajúci súhlas príslušného
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny s výpoveďou zamestnanca so zdravotným postihnutím je
hmotnoprávnou podmienkou výpovede. Jeho absencia spôsobuje neplatnosť výpovede. Súhlas
príslušného ÚPSVaR nemôže byť dodatočný, ale zamestnávateľ ho musí mať k dispozícii predtým,

ako voči zamestnancovi so zdravotným postihnutím uplatní výpoveď z pracovného pomeru. Na základe
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca v čase uplatnenia voči nemu predmetnej
výpovede zo dňa 01.07.2019 bol osobou so zdravotným postihnutím. Zo spisu Úradu práce, sociálnych
vecíarodinyBratislava(vbode16odôvodneniatohtorozsudku)malpreukázané,žeŽiadosťžalovaného
o udelenie súhlasu s výpoveďou žalobcu bola Úradu práce doručená dňa 22.02.2019, ÚPSVaR

Bratislava žiadosťou zo dňa 26.02.2019 vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k skončeniu pracovného
pomeru výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti, ktorý sa dňa 08.04.2019 vyjadril; listom zo dňa 08.04.2019
vyzval ÚPSVaR Bratislava žalovaného na zaslanie vyjadrenia k stanovisku žalobcu, ktorý list bol
zaslaný na vedomie i žalobcovi; Rozhodnutím ÚPSVaR Bratislava zo dňa 15.04.2019 bol udelený
predchádzajúci súhlas k rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP

medzi žalobcom ako osobou so zdravotným postihnutím a žalovaným ako zamestnávateľom; podaním
doručeným ÚPSVaR Bratislava dňa 29.05.2019 podal žalobca odvolanie voči rozhodnutiu ÚPSVaR
Bratislava zo dňa 15.04.2019; ku ktorému odvolaniu bol vyzvaný na vyjadrenie žalovaný listom zo
dňa 03.06.2019; podaním zo dňa 19.06.2019, doručeným ÚPSVaR Bratislava sa žalovaný vyjadril k
odvolaniu žalobcu. Listom zo dňa 21.06.2019 ÚPSVaR Bratislava odstúpil odvolanie žalobcu Ústrediu

práce, sociálnych vecí a rodiny ako druhostupňovému správnemu orgánu, ktorý o odvolaní žalobcu
voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 15.04.2019 rozhodol Rozhodnutím Ústredia
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. T. zo dňa 24.06.2019 tak, že zmenil pôvodné rozhodnutie
ÚPSVaR Bratislava a v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ ZP udelil predchádzajúci súhlas k rozviazaniu
pracovného pomeru žalobcu výpoveďou, t. j. z dôvodu, že sa stal nadbytočným vzhľadom na písomné

rozhodnutie zamestnávateľa s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo iných organizačných zmenách
medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom so zdravotným postihnutím.
RozhodnutieÚstrediapráce,sociálnychvecíarodinynadobudloprávoplatnosťdňa18.09.2019(správne
18.7.2019).Mal za nepochybné, že výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP bola daná zo
stranyžalovanéhožalobcovidňa01.07.2019,ktorávýpoveďboladoručenádovlastnýchrúkžalobcudňa
18.07.2019. V čase dania predmetnej výpovede žalovaným žalobcovi, ani ku dňu účinnosti organizačnej

zmeny 01.05.2019, nebol príslušným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava v zmysle §
66 ZP udelený predchádzajúci súhlas s výpoveďou žalobcu ako osoby so zdravotným postihnutím.
Žalovanýmalvedomosťotom,ževočirozhodnutiuÚPSVaRBratislavazodňa15.04.2019podalžalobca
odvolanie, ku ktorému odvolaniu sa vyjadroval i žalovaný, pričom žalovanému muselo byť zrejmé,
že na platnosť predmetnej Výpovede danej žalobcovi sa vyžaduje predchádzajúci súhlas príslušného

ÚSVaR, a to konkrétne právoplatné rozhodnutie odvolacieho orgánu. Vzhľadom na skutočnosť, že
rozhodnutie odvolacieho orgánu zo dňa 24.06.2019 nadobudlo právoplatnosť až dňa 18.09.2019
(správne 18.7.2019), z čoho jasne vyplýva, že žalovaný dal žalobcovi výpoveď zo dňa 01.07.2019 bez
predchádzajúceho súhlasu ÚPSVaR Bratislava, nebola splnená jedna z hmotnoprávnych podmienok
platnosti výpovede podľa § 66 ZP. Z tohto dôvodu, súd prvej inštancie žalobe ako dôvodnej
vyhovel, pričom z dôvodu nesplnenia tejto hmotnoprávnej podmienky nebolo podľa neho potrebné ani

vyhodnocovať ďalšie tvrdené hmotnoprávne dôvody neplatnosti predmetnej výpovede (diskriminácia
žalobcu žalovaným, fingovaná organizačná zmena, nesplnenie si ponukovej povinnosti žalovaným).

15. O nároku na náhradu trov konania procesných strán rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a žalobcovi ako úspešnej procesnej strane

priznal voči žalovanému, ktorý bol v spore neúspešný, náhradu trov konania v plnej výške 100% s tým,
že v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho

právneho zástupcu odvolanie žalovaný podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP a žiadal ho zmeniť
a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie týkajúceho sa namietanej neplatnosti výpovede.
Poukázal na bod 22 odôvodnenia rozsudku, ktoré označil za objektívne nepravdivé, keďže rozhodnutia
ÚPSVaR č. T. zo dňa 24.6.2019 nadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2019, a nie dňa 18.9.2019 tak,

ako uviedol súd prvej inštancie a na preukázanie tohto svojho tvrdenia doložil odvolaciemu súdu
predmetné rozhodnutie, ktoré bolo súdu prvej inštancie krátkou cestou doručené právnym zástupcom
žalovaného na pojednávaní dňa 12.9.2023 a je súčasťou spisu. Mal za to, že súd prvej inštancie
tak dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, že výpoveď zo dňa 1.7.2019 bola žalobcovi daná
bez predchádzajúceho súhlasu ÚPSVaR Bratislava. Následne toto skutkové zistenie aj nesprávne

právne posúdil, keď svoje rozhodnutie odôvodnil nenaplnením hmotnoprávnych podmienok platnosti
výpovede podľa ust. § 66 ZP. K nesprávnym skutkovým záverom súru prvej inštancie ohľadom údajného
nesplnenia jednej z hmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede podľa ust. § 66 ZP uvedený v
bode 22 odôvodnenia rozsudku žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle ust. § 61 ods. 1 ZP výpoveďou
môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec; výpoveď musí byť písomná a doručená,

inak je neplatná. Pri doručovaní výpovede poštou je dôležité, že tak pri doručovaní zamestnávateľom,
ako aj pri doručovaní zamestnancom, je rozhodujúci okamih doručenia písomnosti, nie jej podania
na poštovú prepravu. Uvedené má podľa neho vplyv najmä na začiatok plynutia výpovednej doby,
ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená. Uviedol, že z uvedenej dikcie zákona je zrejmé, že z

hľadiska posudzovania právnych účinkov výpovede nie je podstatné ani to, aký dátum bol na výpovedi
uvedený, ani kedy bola výpoveď zaslaná , ale len skutočnosť, kedy bola výpoveď doručená, t. j.
dostala sa do dispozičnej sféry žalobcu. Mal za to, že na základe predložených dôkazov je zrejmé
a dostatočne preukázané, že v čase doručenia (prevzatia) výpovede žalobcom dňa 18.7.2019 bolo
už rozhodnutie ÚPSVaR č. T. zo dňa 24.6.2019 právoplatné. V čase doručenia výpovede žalovaný

teda disponoval právoplatným rozhodnutím ÚPSVaR, čo potvrdzuje splnenie hmotnoprávnej podmienky
platnosti výpovede podľa ust. § 66 ZP. V súvislosti s rozhodnutím ÚPSVaR č. T. zo dňa 24.6.2019,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.7.2019, poukázal žalovaný na to, že proti tomuto rozhodnutiu správnu
žalobu nepodal. Poukázal na ust. § 220 ods. 2 CSP, ktorého kritériá podľa neho napadnuté rozhodnutie
nespĺňa, preto ho nemožno považovať za preskúmateľné. Apeloval na zásadu úplnosti zistenia

a vykonania všetkých skutočností potrebných na objasnenie rozhodujúcich okolností dôležitých pre
posúdenie veci a presnosti ako potreby zhody týchto zistení so skutočnosťou, pričom naplnenie tejto
zásady napomáha presvedčivo odôvodniť súdne rozhodnutie. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie
nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne právne posúdil vec a v tejto súvislosti sa nedostatočnevysporiadal s predpokladmi a dôkazmi nevyhnutnými pre objektívne a správne určenie opodstatnenosti
žaloby. Konanie súdu a nesprávne posúdenie predložených dôkazov malo podľa žalovaného za
následok vyvodenie nesprávneho právneho záveru, ktorý bol následne súdom aplikovaný v rozsudku.

Súd prvej inštancie podľa neho v napadnutom rozsudku vykonaný dôkaz vyhodnotil nesprávne a na
základe toho dospel k nedôvodným zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu predmetnej veci.

17. Žalobca vo vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu žalovaného
navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu voči

žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie založil
svoje rozhodnutie na jednom z ním uvedených dôvodov, a to na absencii predchádzajúceho súhlasu
ÚPSVaR podľa § 66 ZP pred daním výpovede, s prihliadnutím na moment doručenia a právoplatnosti
tohto rozhodnutia ÚPSVaR (bod 22 odôvodnenia rozsudku), s jeho tvrdením ohľadom vady riadneho
doručenia výpovede podľa § 38 ZP sa nestotožnil (bod 21 odôvodnenia rozsudku). K ostatným
tvrdeným dôvodom zakladajúcim neplatnosť výpovede sa súd prvej inštancie nevyjadril považujúc

ich vyhodnocovanie za nadbytočné (bod 23 odôvodnenia rozsudku). Pritom i na týchto ostatných
dôvodoch neplatnosti výpovede trval, a to vrátane nedodržania § 38 ZP a pre naplnenie ktoréhokoľvek
z ním uvedených dôvodov, pre ktoré je potrebné dôvodiť neplatnosť tejto výpovede zamestnávateľa.
Považoval za správny záver súdu prvej inštancie o absencii právoplatného rozhodnutia podľa § 66 ZP
o udelení súhlasu k výpovedi zamestnávateľa uplatnenej voči nemu v čase uplatnenia tejto výpovede, a

to už bez ohľadu na prípadný nesprávne súdom v rozsudku uvedený dátum právoplatnosti rozhodnutia
ÚPSVaR z 24.6.2019 č. T. ako odvolacieho orgánu. Žalovaný nepreukázal a ani zo spisu nevyplynulo,
že by ako zamestnávateľ disponoval v čase uplatnenia výpovede voči nemu (ako zamestnancovi
podliehajúcemu režimu § 66 ZP) takýmto súhlasom; a to ani v prípade skutkového záveru, že označené
rozhodnutie ÚPSVaR nadobudlo právoplatnosť 18.7.2019. Nie je podľa neho správny východiskový

predpoklad žalovaného, že „je rozhodujúci okamih doručenia písomnosti, nie jej podanie na poštovú
prepravu“ a že „nie je podstatné ani to, aký dátum bol na výpovedi uvedený, ani kedy bola výpoveď
zaslaná, ale len skutočnosť, kedy bola výpoveď doručená“. Takýto prístup k výkladu zákona, ako
tvrdí žalovaný, by z požiadaviek zákona, hmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede, činil čisto
formálne a bezobsažné požiadavky (formality), preto je potrebné ho v základoch i dôsledkoch a priori

odmietnuť. Vo vzťahu k niektorým z týchto požiadaviek bolo výslovne i súdnou praxou dôvodené, že
nie je dovolené ani len vyhotovovať listinu výpovede pred splnením zákonnej podmienky (ako je napr.
požiadavka rozhodnutia o organizačnej zmene, čo je požiadavka obdobnej závažnosti ako požiadavka
na súhlas podľa § 66 ZP-dátum vyhotovenia výpovede -1.7.2019 však nepochybne predchádza aj
žalovaným uvádzanému dátumu právoplatnosti rozhodnutia ÚPSVaR -18.7.2019). Nesporne je však

podľa žalobcu potrebné z hľadiska účelu a účinkov zákonných podmienok trvať na ich splnení minimálne
v čase (do momentu) učinenia prejavu vôle zamestnávateľa; pričom tento prejav vôle s prihliadnutím
na uplatnený spôsob doručenia výpovede a žalovaným tvrdený dátum právoplatnosti rozhodnutia
ÚPSVaR z 24.6.2019 zo spisu nevyplýva ani splnenie tejto zákonnej podmienky v čase doručenia
výpovede žalobcovi. Preto žalobca považoval za správny záver súdu prvej inštancie, že výpoveď

žalovaného je pre nesplnenie podmienky § 66 ZP neplatná a uvedené zodpovedá správnemu právnemu
posúdeniu veci. Uviedol tiež, že ust. § 38 ZP o postupe pri doručovaní písomností týkajúcich sa vzniku,
zmeny a skončenia pracovného pomeru, je ustanovením kogentným. Postup, kedy sa uprednostňuje
priame doručenie zamestnancovi, zákon výslovne vyžaduje, pred uplatnením doručovania poštovým
podnikom. Pričom pri nedodržaní tohto postupu a pokusu o takéto doručovanie (ako vyplynulo i v

jeho prípade z výsluchu svedkyne - zamestnankyne žalovaného), je potrebné dôvodiť neplatnosť
výpovede zamestnávateľa zamestnancovi, ako dôvodila i súdna prax. Predchádzajúce uvedené
dôvody neplatnosti skončenia pracovného pomeru zamestnávateľom voči nemu sú pre dôvodenie
tejto neplatnosti postačujúce. Pokiaľ by sa z akýchkoľvek dôvodov od danosti a existencie týchto
dôvodov chcel odvolací súd odchýliť, je nutné, aby sa v odôvodnení vysporiadal s jeho tvrdeniami

a závermi o danosti ostatných dôvodov neplatnosti výpovede, ktoré sú pre tento záver podstatné
(pri zásade efektivity súdneho konania však nemusia prísť na rad posudzovania, ak iné dôvody pre
dôvodenie neplatnosti sú postačujúce). Na ostatných dôvodoch neplatnosti výpovede z pracovného
pomeru rovnako trval a v ich podstate odkazoval na ním tvrdené skutočnosti a vyjadrenia a obsah spisu,
napokon najmä na ich sumarizáciu v jeho písomne podanej záverečnej reči s prihliadnutím na obsah

spisu, výsledky dokazovania a jeho prípadné podporné návrhy na vykonanie ďalšieho dokazovania,
ktoré sa v konaní neuskutočnili. Konštatoval, že reálne sa v jeho osobe stretla kombinácia faktorov zvlášť
zraniteľného zamestnanca, ako osoby zdravotne postihnutej a vo veku tesne blízko dôchodkovému
veku. V konaní preukázal, že s ním bolo zaobchádzané menej priaznivo, už nerealizáciou hodnotiacehopohovoru za rok 2018 tesne pred daním mu výpovede z pracovného pomeru, nepriznaním mu ročného
bonusu za tento rok, a to bez dôkazu existencie objektívne nastavených kritérií zamestnávateľa
pre takýto postup a nediskriminačných pravidiel zamedzujúcich ich zneužitie na jeho diskrimináciu.

Poukazoval na to, že malo byť osobitne prihliadané k tomuto jeho statusu, a že i s prihliadnutím
naň mali byť preskúmavané pravidlá vytvárania nových funkcií (pani Č.) a ich obsadzovania, či
obsadzovania uvoľnených funkcií (pán B. - senior manažér facility manažment), na ktoré spĺňal
kvalifikačné predpoklady. Pre špecifickú povahu ním vykonávanej práce bolo a malo byť zvažované i
jej ďalšie vykonávanie z pôvodného miesta jej výkonu, prípadne na diaľku, a pri nastavovaní kritérií

(špecialista centrálneho nákupu - pani Č. - špecializácia aj na poistenie) či požiadaviek na senior
manažéra FM - mali byť preskúmavané opodstatnenosti požiadaviek na tieto pozície vrátane miesta
výkonu, praxe či požadovanej kvalifikácie.
Zamestnávateľ je v zásade oprávnený organizovať svoju činnosť podľa svojich rozhodnutí a vôle;
avšak v prípade pochybností o materiálnej dôvodnosti a prípadne zakázaných spôsoboch použitia
inštitútov práva, je tieto potrebné preskúmať z hľadiska dovolenosti ich použitia; a tu neboli použité

správne a v súlade s dovoleným účelom. Vo vzťahu k tvrdenej organizačnej zmene v roku 2016
pri prechode z centrálneho na regionálny systém a vytvoreniu jeho pozície na pobočke v Košiciach
neboli žalovaným tvrdené žiadne konkrétne nastavené parametre ani očakávania, a to rovnako ani pri
následnej tzv. centralizácii systému neboli doložené žiadne konkrétne dôvody vo vzťahu k zrušeniu
jeho pozície v roku 2019 a výpovedi. Naopak v konaní produkoval dôkazy o úsporách v dôsledku

jeho pôsobenia na pozícii koordinátor nákupu na pobočke v Košiciach, ktoré sú doložené podkladmi
samotného žalovaného ako ich doložil na pojednávaní súdu do spisu, a ktoré žalovaný nepoprel.
Argumentácia veľmi všeobecnými makroekonomickými ukazovateľmi poklesu zisku (ktorý bol napokon
alemenšíakoočakávanývúčtovnýchzávierkachžalovanéhopredjehoprepustením),danévšeobecnou
ekonomickou situáciou, a v podstate prirodzeným percentom úbytku zamestnaneckej základne u

žalovaného pri objeme tejto základne, neboli podľa žalobcu spôsobilé preukázať žiadne dramatické
ekonomické zmeny, a teda ani zásahy zamestnávateľa, ktoré by odôvodňovali napokon objektívne i jeho
prepustenie jednostrannou výpoveďou tohto zamestnávateľa. Ako poukázal na judikatúru Najvyššieho
súdu ČR pri obdobnej právnej úprave v pracovno-právnych vzťahoch a spoločných komunitárnych
princípoch, zamestnanec v tesne preddôchodkovom veku si zasluhuje osobitné zaobchádzanie, ktoré

je subsumovateľné pod požiadavku zachovania dobrých mravov, a obsahuje zachovanie existujúcej
pozície, prípadne aspoň v časti, alebo vytvoreniu iných osobitných podmienok zamestnávania tohto
zamestnanca vo vlastnej prípadne inej entite; v prípade ukončovania jeho pracovného pomeru
žiadne takéto opatrenia neboli prijaté a realizované. V prípade osoby so zdravotným postihnutím
(aj bez kombinácie s faktorom blízkeho dôchodkového veku sťažujúceho akékoľvek hľadanie iného

zamestnania), si tento status vyžaduje osobitné podporné zaobchádzanie zo strany zamestnávateľa,
ak tieto požiadavky nie sú neprimerané (rozsudok ESD C-631/22); v jeho prípade uvedené nebolo
dodržané. Nebol dôvod ho nijako diskriminovať ani pre dlhodobejšie trvanie vydávania súhlasu ÚPSVaR
s ukončením jeho pracovného pomeru; a mali byť po celú dobu - od prijatia tvrdeného rozhodnutia
zakladajúceho jeho nadbytočnosť vo februári 2019 zvažované pri tvorbe nových pozícií a uvoľňovaní

existujúcich a prípadnej možnosti zachovania jeho pozície; možnosti jeho ďalšieho zamestnávania v
spoločnosti i mimo mali byť aktívne zamestnávateľom hľadané; toto zamestnávateľ nijako nedoložil,
ani netvrdil, že tak činil. Pritom nespochybnil, že na samotnej pobočke centrálneho nákupu v Košiciach
boli ukončované pozície kolegov v apríli i máji 2019, ďalej bola uvoľnená pozícia senior manažéra
facility manažmentu - znovu obsadená v apríli 2019 a napokon bola vytvorená pozícia špecialista

centrálneho nákupu obsadená pani Č.. Z hľadiska náplne týchto pozícií, žalovaný nijako nepreukázal,
že by nespĺňal požiadavky na výkon týchto funkcií, pričom miesto výkonu pozície centrálneho nákupu
bolo jednoznačne prispôsobiteľné z hľadiska jeho náplne a výkonu takýchto pozícií v uplynulých rokoch
2016-2019 a celkovej elektronizácie spoločnosti ako takej i žalovaného. Žalovaný mu však tieto pozície
neponúkol, resp. sa tvári vytvárať dojem ich nedosiahnuteľnosti jeho osobou. Jeho prax u žalovaného i

predchádzajúcichzamestnávateľov,reálnezastávanéúlohyavýsledkydávalipredpokladprezastávanie
aj týchto pozícií. Pochybnosti o tom, či existovala organizačná zmena spôsobujúca jeho nadbytočnosť
v dôsledku rozhodnutia žalovaného vo februári 2019, ako tvrdil žalovaný, vniesol samotným svojím
postupom do veci žalovaný, keď prijal ďalšie rozhodnutie v marci 2019 o centralizácii, ktoré mu reálne v
ďalšom výkone práce zamedzilo; príčinná súvislosť sa tak prerušila a ostala sporná. Vo veci pre prípad

potreby preukázania skutočností ohľadom jeho tvrdení navrhol aj ďalšie dôkazy svedkami, ktoré súd
bez ďalšieho ignoroval.18. Žalovaný toto vyjadrenie žalobcu vo svojom vyjadrení k nemu považoval za účelové prekrúcanie
faktov, keď sa žalobca snaží opätovne poukazovať aj na iné, ako v rozsudku uvedené hmotnoprávne
dôvody údajnej neplatnosti výpovede, ktoré podľa odôvodnenia súdu prvej inštancie v bode 22 však

vôbec nie je potrebné vyhodnocovať. S týmito hmotnoprávnymi dôvodmi žalobcu sa súd prvej inštancie
v odôvodnení rozsudku vôbec nezaoberal a rovnako tak nie sú predmetom odvolacieho konania. Preto
vyjadrenie žalobcu v tejto časti považoval žalovaný za obsolentné so zrejmým zámerom podprahovo
poukázal na slabšiu stranu tohto konania. Uviedol, že samotný žalobca v bode 7 svojho vyjadrenia
pripúšťa žalovaným tvrdenú skutočnosť, o ktorú opiera svoje odvolanie, a to súdom prvej inštancie

nesprávne v rozsudku uvedený dátum právoplatnosti rozhodnutia ÚPSVaR Bratislava. Žalobca podľa
neho v bode 8 vyjadrenia nepravdivo uviedol, že žalovaný ako zamestnávateľ nedisponoval v čase
uplatnenia výpovede súhlasom ÚPSVaR Bratislava, s ktorým rozhodnutím (voči ktorému nebolo
prípustné odvolanie) žalovaný v čase uplatnenia výpovede disponoval. Uviedol, že uvedené rozhodnutie
mu bolo doručené dňa 27.6.2023. Vo zvyšku sa pridržiaval svojho odvolania.

19. Žalobca vo svojej odvolacej duplike zotrval na tom, že odvolanie žalovaného je neopodstatnené a
napadnuté rozhodnutie považoval za vecne a právne správne. V odvolacej replike žalovaného sa podľa
žalobcu nenachádzajú argumenty, ktoré by boli vecné, podložené, či relevantné. Považoval za zrejmé
z povahy a obsahu jeho vyjadrenia k odvolaniu žalovaného, že bolo dostatočne konkrétne a vedené
celkom zrejmou snahou napomôcť, aby bolo rozhodnuté súdom vo veci samej. Zovšeobecňujúce

tvrdenie žalovaného o prekrúcaní faktov celou jeho argumentáciou je všeobecným bezdôvodným
osočovaním, ktoré žalovaný podsúva, ale nijako nekonkretizuje. V plnom rozsahu sa pridržiaval svojho
vyjadrenia k odvolaniu žalovaného a všetkých dôvodov a skutočností v ňom uvedených, relevancia
ktorých skutočností sa podáva z ich právnej povahy a ich danosť z obsahu spisu a realizovaného
dokazovania súdom prvej inštancie. Subsidiárny poukaz na existenciu procesno-právnych ustanovení

pre individuálne pracovnoprávne spory v rámci CSP smerujúce k vyvažovaniu i hmotnoprávne slabšej
pozície zamestnanca voči zamestnávateľovi v závere jeho vyjadrenia k odvolaniu žalovaného v bode 26
má podľa žalobcu oporu v zákona a bol namieste. K otázke nesplnenia podmienky predchádzajúceho
právoplatného rozhodnutia ÚPSVaR podľa § 66 ZP pred daním mu výpovede žalovaným sa vyjadril v
konaní, ako aj vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Mal za zrejmé, že v bode 8 tohto vyjadrenia

poukázal na to, že v čase dania výpovede mu zamestnávateľom tento nedisponoval právoplatným
rozhodnutím ÚPSVaR podľa § 66 ZP. Potvrdenie z elektronickej schránky o doručení tohto rozhodnutia
žalovanému predložil žalovaný neprípustne až v tomto štádiu konania, pritom ani táto skutočnosť nič
nemení na tom, že právoplatnosť rozhodnutia nezávisí len od momentu doručenia jednému z účastníkov
konania (zamestnávateľovi), ale nastala až neskôr.

20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379, § 380 CSP) a skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, ktorý nebolo potrebné doplniť ani
znova zopakovať (§ 385 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a vo veci
rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, keď dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného nie je dôvodné.

21. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).

23. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. S poukazom na vyššie citované ustanovenie §
387 ods. 2 CSP a prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací

súd nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a
právnej stránke stotožnil s dôvodmi týkajúcimi sa napadnutého rozsudku, na základe ktorých súd prvej
inštancie žalobe žalobcu vyhovel. Súd prvej inštancie vykonal vo veci z hľadiska žalobcom uplatneného
práva dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky aj náležite v súlade s ust. § 191 CSP zhodnotil. Naskutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správne právne
závery a napadnuté rozhodnutie aj podrobne a náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodnil.

24. Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov,
ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov
s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý
je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na

skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný
pomer na určitú dobu.
25. Pre platnosť výpovede musia byť splnené nielen formálne podmienky, a to že musí byť písomná,
dôvod výpovede musí byť skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom,
a musí byť riadne doručená, inak by bola výpoveď neplatná, ale aj hmotnoprávne podmienky, ktoré
musia byť splnené ešte pred daním výpovede. Čo sa týka formálnych podmienok predmetnej výpovede

danej žalovaným žalobcovi, tieto boli splnené, a to aj čo sa týka žalobcom namietaného doručovania
výpovede, že pri doručovaní mu výpovede nebol zachovaný postup podľa § 38 ods. 1 ZP, konkrétne,
že mu žalovaný nedoručoval výpoveď na pracovisku, ale priamo mu ju zasielal poštou Z ust. §
38 ZP, upravujúceho doručovanie výpovede vyplýva pre zamestnávateľa povinnosť doručiť výpoveď
zamestnancovi do vlastných rúk a spôsob doručovania nie je sankcionovaný neplatnosťou výpovede.

Je však potrebné splniť si povinnosť doručenia preukázateľným spôsobom, čo v danom prípade nebolo
sporné.

26. Zamestnávateľ, ktorý v zmysle organizačnej zmeny, resp. z iného dôvodu chce skončiť pracovný
pomer alebo štátnozamestnanecký pomer so zamestnancom, ktorý je občanom so zdravotným

postihnutím je povinný požiadať o udelenie predchádzajúceho súhlasu príslušný Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny podľa § 66 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.
Vprípade,aksizamestnávateľnesplnípovinnosť,ktorúmuv§66ustanovujeZákonníkpráceapredtým,
ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny, je výpoveď neplatná.

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so
zdravotne postihnutím zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom
príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník
práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým

zamestnancom. Relatívnej neplatnosti podanej výpovede sa zamestnanec so zdravotným postihnutím
môže dovolávať na príslušnom súde.

27. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca v čase uplatnenia voči nemu
predmetnej výpovede danej mu žalovaným podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP dňa 01.07.2019, bol osobou

so zdravotným postihnutím. Žiadosť žalovaného o udelenie súhlasu s výpoveďou žalobcu bola Úradu
práce doručená dňa 22.02.2019, ÚPSVaR Bratislava žiadosťou zo dňa 26.02.2019 vyzval žalobcu
na vyjadrenie sa k skončeniu pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti, ktorý sa dňa
08.04.2019 vyjadril; listom zo dňa 08.04.2019 vyzval ÚPSVaR Bratislava žalovaného na zaslanie
vyjadrenia k stanovisku žalobcu, ktorý list bol zaslaný na vedomie i žalobcovi; Rozhodnutím ÚPSVaR

Bratislava zo dňa 15.04.2019 bol udelený predchádzajúci súhlas k rozviazaniu pracovného pomeru
výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP medzi žalobcom ako osobou so zdravotným postihnutím
a žalovaným ako zamestnávateľom; podaním doručeným ÚPSVaR Bratislava dňa 29.05.2019 podal
žalobca odvolanie voči rozhodnutiu ÚPSVaR Bratislava zo dňa 15.04.2019; ku ktorému odvolaniu bol
vyzvaný na vyjadrenie žalovaný listom zo dňa 03.06.2019; podaním zo dňa 19.06.2019, doručeným

ÚPSVaR Bratislava sa žalovaný vyjadril k odvolaniu žalobcu. Listom zo dňa 21.06.2019 ÚPSVaR
Bratislava odstúpil odvolanie žalobcu Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny ako druhostupňovému
správnemu orgánu, ktorý o odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo
dňa 15.04.2019 rozhodol Rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. T. zo dňa
24.06.2019 tak, že zmenil pôvodné rozhodnutie ÚPSVaR Bratislava a v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ ZP

udelil predchádzajúci súhlas k rozviazaniu pracovného pomeru žalobcu výpoveďou, t. j. z dôvodu, že sa
stal nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa s cieľom zabezpečiť efektívnosť
práce alebo iných organizačných zmenách medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom akozamestnancom so zdravotným postihnutím. Rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny
nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2019.
Výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP bola daná zo strany žalovaného žalobcovi

dňa 01.07.2019, ktorá výpoveď bola doručená do vlastných rúk žalobcu dňa 18.07.2019. V čase
dania predmetnej výpovede žalovaným žalobcovi nebol príslušným Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava v zmysle § 66 ZP udelený predchádzajúci súhlas s výpoveďou žalobcu ako osoby so
zdravotným postihnutím, pričom žalovaný mal vedomosť o tom, že voči rozhodnutiu ÚPSVaR Bratislava
zo dňa 15.04.2019 podal žalobca odvolanie, ku ktorému odvolaniu sa aj vyjadroval, pričom žalovanému

muselo byť zrejmé, že na platnosť predmetnej výpovede danej žalobcovi sa vyžaduje predchádzajúci
súhlas príslušného ÚSVaR, a to konkrétne právoplatné rozhodnutie odvolacieho orgánu. Vzhľadom na
skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho orgánu zo dňa 24.06.2019 nadobudlo právoplatnosť až dňa
18.07.2019, a žalovaný dal žalobcovi výpoveď zo dňa 01.07.2019, nešlo o výpoveď danú žalobcovi
po riadnom predchádzajúcom súhlase ÚPSVaR Bratislava, v dôsledku čoho nebola splnená jedna z
hmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede podľa § 66 ZP.

Odvolací súd sa tak stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že zo strany zamestnávateľa
nebola splnená hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede podľa ustanovenia § 66 ZP, z ktorého
dôvodu je predmetná výpoveď daná žalobcovi žalovaným neplatná a tiež s tým, že už aj z hľadiska
hospodárnosti nebolo potrebné sa zaoberať ďalšími hmotnoprávnymi podmienkami výpovede.
Za nedôvodnú považoval odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej inštancie tak

dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, že výpoveď zo dňa 1.7.2019 bola žalobcovi daná bez
predchádzajúceho súhlasu ÚPSVaR Bratislava, dôvodiac tým, že výpoveď musí byť písomná a
doručená, inak je neplatná a pri doručovaní výpovede poštou je dôležité, že tak pri doručovaní
zamestnávateľom, ako aj pri doručovaní zamestnancom, je rozhodujúci okamih doručenia písomnosti,
nie jej podania na poštovú prepravu. K argumentácii žalovaného, že z hľadiska posudzovania právnych

účinkov výpovede nie je podstatné ani to, aký dátum bol na výpovedi uvedený, ani kedy bola výpoveď
zaslaná , ale len skutočnosť, kedy bola výpoveď doručená, t.j. dostala sa do dispozičnej sféry žalobcu,
odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o predchádzajúci súhlas ÚPSVaR už z dikcie ust. § 66 ods. 1
veta prvá ZP vyplýva, že zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď
len s predchádzajúcim súhlasom príslušného Ú radu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď

neplatná.TedapredchádzajúcisúhlasÚPSVaRsavyžadujepridanívýpovede,anievčasedoručovania.
Pokiaľ žalovaný poukázal na bod 22 odôvodnenia rozsudku, ktoré označil za objektívne nepravdivé,
keďže rozhodnutia ÚPSVaR č. T. zo dňa 24.6.2019 nadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2019, a nie
dňa 18.9.2019 tak, ako uviedol súd prvej inštancie, a na preukázanie tohto svojho tvrdenia doložil
odvolaciemu súdu predmetné rozhodnutie, ktoré bolo súdu prvej inštancie krátkou cestou doručené

právnym zástupcom žalovaného na pojednávaní dňa 12.9.2023 a je súčasťou spisu, odvolací súd
pripúšťa, že došlo k zrejmej chybe v písaní pri dátume právoplatnosti rozhodnutia ÚPSVaR č. T.
zo dňa 24.6.2019, ktorý dátum je správny 18.7.2019. Avšak táto zrejmá nesprávnosť v chybnom
uvedení mesiaca právoplatnosti tohto rozhodnutia súdom prvej inštancie nemá vplyv na správny záver,
že predmetná výpoveď daná žalovaným žalobcovi dňa 1.7.2019 bola daná pred právoplatnosťou

rozhodnutia rozhodnutia ÚPSVaR č. T. zo dňa 24.6.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2019.
Na žalovaným doloženú Notifikáciu o doručení k Rozhodnutiu o udelení predchádzajúceho súhlasu (č.l.
325) až v odvolacej replike žalovaného odvolací súd vzhľadom na koncentráciu konania neprihliadal,
nakoľko ide o dôkaz doložený až v odvolacom konaní a nejde o novotu uplatnenú v odvolacom konaní
v zmysle § 366 CSP, keďže takýmto dôkazom musel žalovaný disponovať už v rámci prvoinštančného

konania. Navyše odvolací súd poukazuje na to, že ani žalovaným tvrdený dátum doručenia mu
rozhodnutia ÚPSVaR č. T. zo dňa 24.6.2023, zrejme chcel uviesť dňa 27.6.2019, by nevyvrátilo
skutočnosť, že k daniu výpovede žalobcovi dňa 1.7.2019 došlo pred právoplatnosťou doručenia
predchádzajúceho súhlasu ÚPSVaR dňom 18.7.2019. Žalovaný sám v odvolaní uviedol, že v čase
doručenia výpovede žalovaný disponoval právoplatným rozhodnutím ÚPSVaR, čo potvrdzuje splnenie

hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede podľa ust. § 66 ZP, v súvislosti s rozhodnutím ÚPSVaR
č. T. zo dňa 24.6.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.7.2019 a poukázal na to, že proti tomuto
rozhodnutiusprávnužalobunepodal.Sámžalovanýboluzrozumenýstým,žesavyžadujeprávoplatnosť
rozhodnutia ÚPSVaR, čo uviedol aj v samotnej výpovedi danej žalobcovi a aj v odvolaní uviedol, že
v čase doručenia výpovede žalovaný disponoval právoplatným rozhodnutím ÚPSVaR, čo potvrdzuje

splnenie hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede podľa ust. § 66 ZP.

28. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného mal odvolacie námietky žalovaného za nedôvodné a
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP a žalobcovi, úspešnému v odvolacom konaní, priznal voči žalovanému nárok na náhradu

trov odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 2 CSP nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné,
ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/CSP.