Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 18Ek/2120/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119468671
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6119468671.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s.,
so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: A. B.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., o vymoženie pohľadávky 346,86 Eur s
príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Mgr. Ivan Šteiner, PhD., so sídlom exekútorského
úradu Lipová 7, 915 01 Nové Mesto n/Váhom, zast. súdnou exekútorkou: JUDr. Eva Šteinerová (st.), o

sídlom exekútorského úradu Lipová 7, 915 01 Nové Mesto n/Váhom, pod sp. zn. 263EX 2/20, o sťažnosti
súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/2120/2019 zo dňa 18.
12. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
18Ek/2120/2019 zo dňa 18. 12. 2025 z a m i e t a.

II. Súd návrh súdnej exekútorky na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania
o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky a návrh súdneho exekútora na
podanienávrhunazačatiekonaniaosúladeprávnychpredpisovnaÚstavnomsúdeSlovenskejrepubliky
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 30. 12. 2019 od povinného

vymoženia pohľadávky vo výške 346,86 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Výkazu
nedoplatkov vydaného oprávneným č. 1928490417 zo dňa 25. 07. 2019, ktorý nadobudol vykonateľnosť
dňa 28. 10. 2019 (ďalej aj ako „exekučný titul“).

2.Poverenímzodňa03.01.2020súdpoverilvykonanímexekúciesúdnehoexekútora JUDr.Mgr.Ivana
Šteinera, PhD., so sídlom exekútorského Lipová 7, 915 01 Nové Mesto n/Váhom, ktorý má v súčasnosti

pozastavenú činnosť súdneho exekútora, a z tohto dôvodu ho zastupuje súdna exekútorka: JUDr. Eva
Šteinerová, so sídlom exekútorského úradu Lipová 7, 915 01, Nové Mesto nad Váhom; exekúcia sa
vedie pod sp. zn. 263EX 2/20.

3. Súdna exekútorka vydala dňa 25. 09. 2025 upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle ustanovenia
§ 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby

sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť
majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov
exekútora. Zároveň vyzvala oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov súdneho exekútora vo výške
73,80 Eur.

4. Oprávnený podal v zákonnej lehote proti upovedomeniu o zastavení exekúcie námietky, o ktorých

vyššia súdna úradníčka rozhodla uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/2120/2019
zo dňa 18. 12. 2025 tak, že: „I. Súd námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie avýzvenaúhradutrovsúdnehoexekútorasp.zn.263EX2/20zodňa25.09.2025,včastivýzvynaúhradu
trov súdneho exekútora podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku v y h o v u j e . II. Súd v r a c i a výzvu na
úhradu trov exekútora sp. zn. 263EX 2/20 zo dňa 25. 09. 2025 súdnemu exekútorovi na prepracovanie.“

Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že nárok na náhradu paušálnych výdavkov má súdna exekútorka
pri zastavení exekúcie vždy (odhliadnuc od výnimočných, zákonom vopred nepredvídateľných situácií
(napr. zánik oprávneného a povinného)), avšak tieto majú byť pokryté (uhradené) najskôr z prípadne
čiastočne vymoženej odmeny. V prípade, ak je čiastočne vymožená odmena vyššia ako paušálne
výdavky, môže si ju súdna exekútorka v súlade s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ponechať. Ak je

čiastočne vymožená odmena súdnou exekútorkou nižšia ako určená náhrada paušálnych výdavkov, má
od oprávneného nárok iba na úhradu rozdielu medzi vymoženou odmenou a vyhláškou určenou výškou
náhradypaušálnychvýdavkov.Nemožnovšakzožiadnehoustanoveniavyvodiť,žebysúdnaexekútorka
mala nárok ponechať si pri zastavení exekúcie čiastočne vymoženú odmenu (od povinného) a popri
nej aj nárok na vyhláškou určenú náhradu paušálnych výdavkov (od oprávneného). Po preskúmaní
vyjadrenia zastupujúcej súdnej exekútorky (nakoľko zastupujúca súdna exekútorka súdu nepredložila

konečné vyúčtovanie exekučného konania, ale súdu len uviedla v akej výške bola čiastočne vymožená
pohľadávka,avakejvýškejupoukázalanaúčetoprávneného,avakejvýškesijuponechalanaodmenu)
a rovnako aj vyjadrenia oprávneného, sa vyššia súdna úradníčka stotožnila s názorom oprávneného,
že pokiaľ v rámci prebiehajúcej exekúcie súdna exekútorka od povinného vymohla časť pohľadávky
vo výške 325,98 Eur, z ktorej zaslala oprávnenému sumu vo výške 247,75 Eur a súdna exekútorka

si ponechala sumu vo výške 78,23 Eur, táto suma sa započítava do náhrady výdavkov podľa § 61n
a § 198 ods. 2 Exekučného poriadku. Ak takto uplatnené trovy exekútorky prevyšujú sumy náhrady
výdavkov v danom konaní, exekútorka nemá nárok na náhradu výdavkov voči účastníkovi konania. Z
uvedeného vyplýva, že plnenie prijaté v prospech trov súdnej exekútorky sa uplatňujú prednostne na
náhradu výdavkov a exekútorka nemá nárok na ich náhradu len v rozsahu, v ktorom neboli uspokojené.

Vyššia súdna úradníčka, napriek rozsiahlej argumentácii zastupujúcej súdnej exekútorky, nevzhliadla
dôvod, pre ktorý by sa mala odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe.

5. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podala v zákonom stanovenej lehote sťažnosť súdna
exekútorka, ktorú odôvodnila tým, že súd nezisťoval, či podstatné ustanovenia zákona a podzákonnej

normy o trovách exekúcie nie sú v rozpore s ústavným poriadkom. Ak súd síce nenašiel dôvod na odklon
od ustálenej rozhodovacej praxe, argumentácia uvedená vo vyjadrení exekútora silne naznačovala,
že právny názor ustálenej rozhodovacej praxe síce môže byť zákonný, avšak jeho právny základ nie
je ústavne súladný. Preto navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Súčasne
spolu so sťažnosťou podala návrh na prerušenie konania a návrh na podanie návrhu na konanie pred

Ústavným súdom SR, pričom namietala rozpor ust. § 198 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
„EP“) v časti „náhrada výdavkov“ a rozpor ustanovenia § 30b vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z. ktorou sa
vykonávajúniektoréustanoveniazákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.233/1995Z.z.osúdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov. s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru. Poukázala na to, že ak sa majú použiť ustanovenia zákona a vyhlášky, podľa
ktorých exekútor (i) nemá nárok na odmenu pri zastavení exekúcie za vykonanú exekučnú činnosť a (ii)
vynakladá náklady na exekúciu, ktoré sú vyššie ako paušálne náhrady, tak možno celkom jednoznačne

uzavrieť, že dochádza k porušovaniu ústavných práv exekútora, a to vlastníckeho práva a práva na
ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ďalej práva na slobodnú voľbu
povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, ktoré v sebe
zahŕňa aj právo na odmenu za vykonanú činnosť podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej

práva na súdnu ochranu (ďalej len „Dohovor“), podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a práva na (ďalej len „porušený katalóg
základných práv“). 8. Zákon umožňuje priznať pri zastavení exekúcie pri náhrade trov exekútora len
nárok na paušálne výdavky. Zákon tak vylučuje nárok exekútora na odmenu za vykonanú exekučnú
činnosť, čím opakovane dochádza k porušeniu uvedeného katalógu základných práv.

6. Oprávnený k podanej sťažnosti uviedol, že Exekučný poriadok neumožňuje súdnemu exekútorovi
ponechať si súčasne čiastočne vymožené plnenie povinného na úhradu trov exekúcie a požadovať od
veriteľa v prípadne nevymoženia plnej žalovanej istiny aj plnú náhradu paušálnych výdavkov. Oprávnenýtaktiež poukazuje na fakt, že ako veriteľ dlžníka nemal vplyv na fakt, že exekučné konanie z dôvodu
nemajetnosti dlžníka nebolo úspešné vymožené súdnym exekútorom. Z uvedeného dôvodu požaduje
výzvu na úhradu trov exekúcie v planej výške za neprimeranú úspešnosti vymoženia pohľadávky. Z

uvedených dôvodov nebola vo vzťahu k veriteľovi naplnená zásada efektívnosti exekučného konania.
Oprávnený v súlade so základným princípom právnej istoty judikovaným Ústavným súdom Slovenskej
republiky pre civilné spory poukazuje na fakt, že rozhodnutia súdov sa riadia ustálenou judikatúrou,
poukazujúc na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 399/2025, zo dňa 17.07.2025. Ústavný
súd taktiež v uznesení sp. zn. II. ÚS 315/2023 zo dňa 14.06.2023 uvádza že nezistil, že by okresným

súdomaplikovanýpostupprivýpočtetrovsúdnehoexekútoramoholzakladaťdôvodnazásahústavného
súdu do napadnutého uznesenia, keďže nezistil, že by posudzované rozhodnutie bolo svojvoľné,
alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle v nesúlade s platnou právnou
úpravou, či nedostatočne odôvodnené. Ústavný súd je v záujme zachovania princípu právnej istoty
povinnýdávaťvrovnakých(porovnateľných)podmienkachrovnakúodpoveďnaurčitúprávnerelevantnú
otázku. Uvedená požiadavka sa premieta do viazanosti Ústavného súdu SR svojou predchádzajúcou

judikatúrou. Uvedená sťažnosť exekútora neobsahuje žiadne nové dôkazy, s ktorými by príslušný súd
nebol oboznámený už pri prvotnom rozhodovaní o námietke oprávneného.

7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdneho úradníka.

8. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd
konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o
súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania.

10. Podľa § 162 ods. 2 a 3 CSP, súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním
uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia
konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

11. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR, ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, s

ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej
republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

12. Podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy SR, ústavný súd začne konanie, ak podá návrh súd.

13. Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy SR, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho
časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému
zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie
konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd
záväzný.

14. Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

15. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

16. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

17. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením

konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie
práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku
vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.18. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada
výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor
predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria

mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov
podľa prvej vety.

19. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre
vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému

pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre
maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

20. Podľa § 199c ods. 4 Exekučného poriadku, v ostatných prípadoch platí trovy exekútora povinný, a
to splnením vymáhaného nároku alebo tým, že strpí ich uspokojenie zo svojho majetku podliehajúceho

exekúcii.

21. V prvom rade sa súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) zaoberal podaním súdnej
exekútorky v časti sťažnosti proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky, pričom po zistení, že sťažnosť
bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo

uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a
2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP),
preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti, a postupom bez
nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola
podaná dôvodne, a preto ju zamietol.

22. Sťažnostný súd pripomína, že v predmetnej veci došlo Upovedomením o zastavení exekúcie sp.
zn. 263EX 2/20 zo dňa 25. 09. 2025 k zastaveniu exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia
exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré

by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora - majetkové
pomery povinného boli opakovane preverované a počas vedenia exekúcie sa nezmenili. V súvislosti
so zastavením exekúcie súdna exekútorka vyzvala oprávneného na náhradu trov exekúcie vo výške
73,80 Eur. Proti výzve na náhradu paušálnych výdavkov oprávnený podal námietky. Ďalej nebolo
sporné, že v rámci exekúcie došlo k čiastočnému vymoženiu pohľadávky v sume 325,98 Eur, z čoho

suma 247,75 Eur bola poukázaná na účet oprávneného a zvyšok v sume 78,23 Eur si ponechala
súdna exekútorka na pokrytie svojich trov. Spornou (medzi oprávneným a súdnou exekútorkou) sa
v prejednávanej veci stala otázka nároku súdnej exekútorky na náhradu paušálnych výdavkov pri
zastavení exekúcie, ak v rámci exekúcie si súdna exekútorka na trovy vymohla sumu 78,23 Eur, ktorú
vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení vyhodnotila v neprospech súdnej exekútorky, keď

konštatovala, že súdna exekútorka nepostupovala pri vyčíslení trov v súlade so zákonom, keď uvedenú
sumu mala pri vypracovaní upovedomenia o zastavení exekúcie zohľadniť a mala ju odpočítať od
paušálnych výdavkov, na náhradu ktorých jej vznikol nárok v súvislosti so zastavením exekúcie.

23. Na podklade zisteného skutkového stavu, vychádzajúc z relevantnej právnej úpravy, musí

sťažnostný súd súhlasiť s právnym záverom vyššej súdnej úradníčky o nesprávnosti upovedomenia
o zastavení exekúcie v časti výzvy na náhradu trov exekúcie. Napriek nesúhlasu súdnej exekútorky, je aj
sťažnostný súd toho názoru, že vymoženú sumu 78,23 Eur mala súdna exekútorka správne zohľadniť pri
výpočte náhrady, na ktorú jej v konaní vznikol nárok v súvislosti so zastavením exekúcie pre nemajetnosť
povinného. V tejto súvislosti sťažnostný súd upriamuje pozornosť na § 198 ods. 2 Exekučného poriadku,

ktorý upravuje, že ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov. Zákon tak
explicitnevyjadruje,žeprizastaveníexekúciepatrísúdnemuexekútorovilennáhradavýdavkov,odmenu
zákon spomína len v tej súvislosti, že ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal
plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy (vrátane odmeny), ktoré si ponechal
v súlade s § 60 Exekučného poriadku, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov. Bez

ohľadu teda na to či v priebehu exekúcie došlo alebo nedošlo k čiastočnému splneniu vymáhaného
nároku treba konštatovať, že pri zastavení exekúcie Exekučný poriadok súdnemu exekútorovi v žiadnom
prípade nárok na odmenu z vymoženého plnenia nepriznáva, ale priznáva mu len náhradu výdavkov.V uvedenom tak došlo k zmene právnej úpravy oproti právnej úprave Exekučného poriadku účinnej do
31. 03. 2017.

24. Ďalej, zo žiadneho ustanovenia, a to ani použitím ústavnokonformného výkladu, nemožno vyvodiť,
že by súdny exekútor mal nárok ponechať si pri zastavení exekúcie čiastočne vymoženú odmenu (od
povinného) a popri nej aj nárok na vyhláškou č. 68/2017 Z.z. určenú náhradu paušálnych výdavkov
(od oprávneného) v plnej sume tak, ako to prezentuje súdny exekútor. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného
poriadku je nepochybné, že v prípade čiastočného vymoženia odmeny súdnym exekútorom počas

vedenia exekúcie má byť táto pri následnom zastavení exekúcie použitá na úhradu „náhrady výdavkov,
ktoré znáša účastník konania“, a teda na úhradu „náhrady paušálnych výdavkov“ podľa § 22 vyhlášky.
Platí teda, že v prípade, ak súdny exekútor zastaví exekúciu, pričom v rámci exekúcie došlo k vymoženiu
časti nároku, má súdny exekútor v tejto exekúcii nárok na trovy exekúcie len v rozsahu 60,- Eur + DPH
(§ 198 ods. 2 Exekučného poriadku), do ktorých sa započítava aj vymožená odmena. Ak teda súdna
exekútorka v rámci exekúcie čiastočne vymohla od povinného na svoje trovy sumu prevyšujúcu náhradu

paušálnych výdavkov, pri zastavení exekúcie už od oprávneného nemá nárok na žiadnu náhradu.

25. Navyše, možno poukázať i na to, že § 60 Exekučného poriadku neuvádza, že by prijaté plnenie sa
malo primárne započítavať na „odmenu“ súdneho exekútora. Hoci Exekučný poriadok a ani Vyhláška
neupravujú prioritu uspokojovania odmeny pred paušálnymi výdavkami, ustanovenie § 60 Exekučného

poriadku uvádza „trovy exekútora,“ pod ktoré sa zaraďuje nielen odmena, ale aj paušálne výdavky.
Z uvedeného tak vyplýva, že sumu 78,23 Eur mohla súdna exekútorka započítať aj na paušálne výdavky,
potom by si však od oprávneného nemohla požadovať náhradu paušálnych výdavkov.

26. V danom prípade nie je sporné, že si súdna exekútorka pred zastavením exekúcie v súlade s § 60

Exekučného poriadku ponechala z vymoženého plnenia na svoje trovy sumu 78,23 Eur. Pri zastavení
exekúcie tak bolo podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku potrebné použiť pravidlo započítania a z
celkového nároku na trovy exekúcie (t. j. 73,80 Eur) odpočítať sumu, ktorú si už súdny exekútor pred
zastavenímexekúcieponechalpodľa§60Exekučnéhoporiadku(t.j.78,23Eur).Keďževdanomprípade
ponechanásumaprevyšujecelkovýnárokexekútorkynasumupaušálnychhotovýchvýdavkov,exekútor

nemá nárok na náhradu trov voči oprávnenému, ako to správne konštatovala aj vyššia súdna úradníčka
v napadnutom uznesení.

27. Súd prvej inštancie musí len súhlasiť so záverom prezentovaným v uznesení Okresného súdu
BanskáBystricasp.zn.27Ek/3635/2021zodňa14.10.2024,naktorépoukázaloprávnený,že„Rovnako

ako oprávnený, tak aj súdny exekútor musí niesť (určitú) zodpovednosť za neúspešný výkon exekúcie,
teda za nevymožene pohľadávky oprávneného v jej celistvosti. Prenesenie všetkej zodpovednosti na
oprávneného by bolo neúnosné a nespravodlivé. Súdnemu exekútorovi zrejme uniká, že tak ako je
právom a nie povinnosťou oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, súdny exekútor nie je do
pôsobenia v rámci tohto svojho spoločenského postavenia nútený. Súdny exekútor vykonáva exekučnú

činnosť na vlastnú zodpovednosť, pričom dosahovanie príjmov či ziskov z nej je jeho rizikom. Je tak
nanajvýš v súlade s princípom zásluhovosti, aby súdny exekútor niesol nielen výhody z (len) čiastočného
vymoženia pohľadávky oprávneného, ale aj nevýhody v podobe značne obmedzenia výšky trov, ktoré
mu v takom prípade prináležia. Len takýto postup totiž môže súdneho exekútora efektívne motivovať v
každom štádiu exekúcie vyvíjať všetko úsilie potrebné pre vymoženie pohľadávky oprávneného.“

28. Napokon treba zdôrazniť, že vyššie prezentovaný výklad sťažnostného súdu k § 198 ods. 2
Exekučného poriadku už bol vyjadrený i vo viacerých rozhodnutiach tunajšieho súdu (napr. sp. zn.
79Ek/1567/2019 z 19. 03. 2020, sp. zn. 6Ek/44/2017 z 06. 04. 2020, sp. zn. 76Ek/44/2017 z 06. 04.
2020, sp. zn. 29Ek/368/2019 z 27. 01. 2022, sp. zn. 73Ek/930/2021 z 14. 07. 2022, 59Ek/1086/2018

z 25. 01. 2023, sp. zn. 46Ek/650/2022 zo dňa 07. 02. 2024 či sp. zn. 54Ek/521/2021 zo dňa 16. 02.
2024) a bol aprobovaný aj uznesením ÚS SR sp. zn. II. ÚS 315/2023 z 14. 06. 2023 a uznesením ÚS
SR sp. zn. III. ÚS 627/2024 z 21. 11. 2024. Ide tak o ustálenú rozhodovaciu prax.

29. Týmito úvahami tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že uznesenie vyššej súdnej úradníčky je

vecne správne, a preto sťažnosť súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 18Ek/2120/2019 zo dňa 18. 12. 2025 ako nedôvodnú zamietol. (výrok I. napadnutého uznesenia)30. Pokiaľ ide o návrh súdnej exekútorky na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie
konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky a návrh súdneho
exekútora na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde

Slovenskej republiky, hoci podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 488/2017-25 zo dňa
24.01.2018, všeobecný súd má možnosť prerušiť exekučné konanie, ktoré sa pred ním vedie, pre účely
podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, s ohľadom na čl. 144 zákona č.
460/1992 Zb. Ústava SR v znení neskorších predpisov, účastník konania (súdny exekútor je účastníkom
konania, ak sa rozhoduje o trovách exekúcie) nemá právny nárok na prerušenie konania podľa § 162

ods. 1 písm. b) CSP na vlastnú žiadosť, avšak má možnosť predniesť súdu svoje argumenty o tom, že
skutkový a právny stav konania v jeho veci odôvodňuje uplatnenie postupu súdu podľa § 162 ods. 1
písm. b) CSP. Toto právo účastníka konania je obsiahnuté v ľudskom práve na prístup k súdu a zároveň
v základnom práve na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a preto je implikované v norme
§ 162 ods. 2 CSP („Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o
prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.“).

Formulácia „súd konanie preruší aj bez návrhu“ vytvára súdu príležitosť, aby konanie prerušil aj na
návrh. Účastník konania navrhujúci prerušenie konania za účelom rozhodnutia ústavného súdu o súlade
právneho poriadku s Ústavou má v takom prípade právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu o
zamietnutí návrhu na prerušenie konania zo zorného uhla namietnutého porušenia Ústavy, teda na
dôkladné vysvetlenie príčin, pre ktoré sa súd nedomnieva, že Ústava je porušená spôsobom, ktorý tvrdí

účastník konania.

31. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred Ústavným súdom SR konanie o súlade právneho
poriadku nie je absolútna a vzniká iba ak sú splnené dve podmienky, a to v prípade, ak sa nesúlad
všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s Ústavou spája s prejednávanou

vecou, a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore, a v prípade, ak sa
súd domnieva, že medzi podústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a Ústavou je nesúlad.
Podľa právneho názoru Ústavného súdu SR, všeobecný súd splní podmienku čl. 144 ods. 2 Ústavy,
t.j. „domnieva sa“ iba vtedy, ak je presvedčený o nesúlade prameňa práva s ústavou, resp. ústavným
zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonom.

32. Súd tiež poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 20/06 zo dňa 18. 10. 2006:
„Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť
alebo jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu,
medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania

na základe čl. 125 ods. 1. Na túto formuláciu ústavy nadväzuje ustanovenie § 37 ods. 1 zákona o
ústavnom súde, podľa ktorého, ak osoby uvedené v ustanovení § 18 ods. 1 písm. a) až e) dospejú k
názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily
(...), môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania. Navrhovateľ vo svojom návrhu výslovne
uviedol, že „Aj keď sa okresný súd nestotožňuje s právnymi závermi žalobcu, urobil tak z opatrnosti...“,

čo znamená, že v danom prípade nie je splnená zákonná náležitosť návrhu na začatie konania, pretože
samotný okresný súd síce podal návrh na začatie konania, ale podľa jeho vlastnej formulácie nie je
presvedčený o nesúlade namietaných ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
s uvádzanými článkami ústavy, listiny a dohovoru, ale návrh na začatie konania podal len z dôvodu
opatrnosti s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania a rozhodovaciu prax odvolacieho súdu“.

33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak treba sumarizovať, že podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP možno
prerušiť konanie iba v tom prípade, ak súd dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou SR, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná, a teda nie v prípade, ak k takému záveru dospel účastník konania (v tomto

prípade súdny exekútor). V predmetnej exekučnej veci súd po preskúmaní návrhu súdnej exekútorky
na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na
Ústavnom súde SR nedospel k presvedčeniu o rozpore namietaných právnych noriem s Ústavou SR,
vdôsledkučohoniejesplnenápodmienkaprepodanienávrhunazačatiekonaniapredÚstavnýmsúdom
SR podľa čl. 125 ods. 1 v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy SR.

34. Exekučný súd má za to, že právna úprava trov exekúcie (vrátane trov súdneho exekútora) tak,
ako je nastavená v rámci Exekučného poriadku od novely účinnej od 1. apríla 2017, ako aj právna
úprava obsiahnutá vo Vyhláške MS SR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa ktorou sa vykonávajú niektoréustanovenia Exekučného poriadku, zodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi
konania, pričom tu boli nastavené jasné pravidlá, ktoré sa uplatňujú pri rozhodovaní o trovách exekúcie.
Oproti predchádzajúcej právnej úprave bolo zavedené základné pravidlo, že poverený súdny exekútor

má v zásade vždy nárok na náhradu paušálnych výdavkov, ktoré sú stanovené pevnou sumou, a ak
v priebehu vykonávania exekúcie došlo k uspokojeniu vymáhaného nároku, tak vtedy mu vzniká aj nárok
na odmenu za výkon exekučnej činnosti. Práve vo vzťahu k náhrade paušálnych výdavkov zákonodarca
stanovením pevnej sumy náhrady eliminoval spory o výške tejto náhrady, čím odbremenil exekučný súd
od rozhodovacej činnosti a v konečnom dôsledku (aj v prospech súdnych exekútorov) urýchlil proces

ukončenia exekučných konaní, pretože práve rozhodovanie o náhrade trov súdneho exekútora trvalo
častokrát niekoľko mesiacov i rokov, čo bránilo ukončeniu exekučného konania. Zároveň, pri začatí
exekučného konania účastník (najmä oprávnený) vie predvídať náklady, ktoré sú s exekučným konaním
spojené a ktoré možno bude musieť aj sám vynaložiť v prípade neúspešnej exekúcie.

35. Výška náhrady paušálnych výdavkov bola zákonodarcom stanovená tak, aby táto suma

kompenzovala súdnemu exekútorovi minimálne náklady na vedenie spisu, na cestovné, na poštovné,
na šetrenie majetkových pomerov povinného v informačných systémoch, na náklady spojené s
podávaním správ exekútora o zisťovaní majetku povinného zaslaných elektronickými prostriedkami a
iné administratívne náklady (§ 21 Vyhlášky č. 68/2017 Z.z.). Ak v konkrétnom konaní presiahnu hotové
výdavky exekútora sumu paušálnych výdavkov, tieto náklady znáša súdny exekútor bez refundácie.

V nadväznosti na uvedené však ďalej vyvstáva otázka počtu exekúcií, v ktorých súdny exekútor
vynakladá vyššie výdavky než je stanovená náhrada paušálnych výdavkov, oproti exekúciám, v ktorých
vzniká exekútorovi nárok na odmenu z vymoženého nároku a práve táto odmena (častokrát) niekoľko
násobne prevyšuje skutočné náklady, ktoré súdny exekútor v konkrétnej exekúcii vynaložil, vrátane
úkonov, ktoré vykonal. V tomto smere súd preto považuje úvahu, ktorú súdna exekútorka vo svojom

návrhu prezentovala ohľadom priemerných nákladov na jeden exekučný spis, za hypotetickú a len
ťažko verifikovateľnú. Hoci súdny exekútor nemá postavenie podnikateľa, nevykonáva podnikateľskú
činnosť v pravom zmysle slova, jeho povolanie takisto so sebou nesie určité podnikateľské riziko, že
súdnemu exekútorovi nebudú v konkrétnej exekúcii nahradené všetky náklady, čo však neznamená,
že „strata“ v jednej exekúcii nebude vyrovnaná „ziskom“ v inej exekúcii. Hoci sa môže javiť, že použitý

výklad zasahuje do práva súdneho exekútora vlastniť majetok, opačný výklad by naopak zasiahol do
práv oprávneného. A keďže exekúcia predstavuje nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí ako súčasť
základného práva oprávneného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (napr. I. ÚS 5/00, I. ÚS
164/04), súd zvolil výklad priaznivejším práve pre oprávneného, pretože zastavením exekúcie dochádza
k významnejšiemu zásahu do jeho práv ako do práv na strane súdneho exekútora. Exekučný súd si

uvedomuje, že pre riadny a odborný výkon exekútorskej činnosti ako výkonu verejnej moci je nevyhnutná
aj primeraná úprava paušálnych náhrad, ktorá aspoň čiastočne kopíruje ekonomický a hospodársky
vývoj v spoločnosti, má však za to, že právna úprava trov súdneho exekútora v spojení s už prijatou
novelou Vyhlášky č. 68/2017 Z.z. tomu zodpovedá.

36. V nadväznosti na vyššie uvedené tak exekučný súd nepovažuje namietané právne normy za
rozpornésÚstavouSR,apretonebudezaúčelompodanianávrhunazačatiekonaniaosúladeprávnych
predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky iniciovať konanie pred Ústavným súdom SR a z toho
dôvodu prerušovať toto konanie. V dôsledku uvedeného tak súd návrh súdnej exekútorky na prerušenie
konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom

súde Slovenskej republiky o ústavnosti špecifikovaných ustanovení, ako aj návrh súdneho exekútora na
podanienávrhunazačatiekonaniaosúladeprávnychpredpisovnaÚstavnomsúdeSlovenskejrepubliky
o ústavnosti špecifikovaných ustanovení zamietol. (výrok II. napadnutého uznesenia)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).