Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. január 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 23Csp/79/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6423203353

Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Beňo

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6423203353.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

23Csp/79/2023
– 12 –

OkresnýsúdŽiarnadHronomvkonanípredsudcomJUDr.RadovanomBeňomvprávnejvecižalobkyne
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., proti žalovanému BENCONT COLLECTION,
a. s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, o určenie neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy a iné, takto

r o z h o d o l :

23Csp/79/2023
– 11 –

I. Súd žalobu v časti o určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, je neplatná, z a m i e t a .

II. Súd žalobu v časti o určenie, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere č.

XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, je bezúročný a bez poplatkov, z a m i e t a .

III. Súd žalobu v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia z a m i e t a .

IV. Súd n e p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

23Csp/79/2023
– 9 –

1.1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 19.12.2023, po pripustení zmeny žaloby
uznesením č.k. 23Csp/79/2023-54 zo dňa 25.11.2024 sa žalobkyňa domáhala, aby súd I. určil, že
dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
je neplatná; II. určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zodňa XX.XX.XXXX, je bezúročný a bez poplatkov; a III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
finančné zadosťučinenie vo výške 100,- Eur.
1.2. Žalobkyňa sa pôvodne domáhala aj zaplatenia sumy 60,27 Eur z titulu vydania bezdôvodného

obohatenia. V tejto časti vzala žalobu v priebehu konania späť, preto súd uznesením č.k.
23Csp/79/2023-54 zo dňa 25.11.2024 v tejto časti konanie zastavil.

2.1. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorila s právnym predchodcom
žalovaného (Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890) úverovú spotrebiteľskú zmluvu č. XXXXXXXXXX,

ktorá sa stala právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o formulárovú typovú
predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu. Uviedla, že v zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a
ustanovenia v rozpore so zákonom (nečitateľnosť zmluvných podmienok, neprijateľná rozhodcovská
doložka, sankčné poplatky, dohoda o zrážkach zo mzdy a pod.) Súčasťou uvedenej formulárovej zmluvy
je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok
zo mzdy listom zo dňa 15.11.2023, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobkyni uložilo

povinnosť plniť. Žalovaný výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom.
2.2. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje žalobkyňa za rozporný s právom Európskej únie
a v predmetnej veci za neplatný. Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať
majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to
napriekneexistenciisúdnehorozhodnutia,ktorébyjudikovalospornýprávnyvzťah.Veriteľmátakprávny

priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa, vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok,
prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona.
2.3. Žalobkyňa ďalej poukázala na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie týkajúce sa
výkladu nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, resp. na smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa
05.04.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách.Uviedla,žeinštitútdohodyozrážkach

zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa
o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Ani v prípade upustenia od použitia dohody o zrážkach zo
mzdy nemá žalobkyňa bez presného vyhlásenia súdu istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve
jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy. Žiadala, aby súd podrobil zmluvu súdnej kontrole
z úradnej moci. Dojednanie o predmetnej dohode o zrážkach zo mzdy v zmluve o úvere považuje

žalobkyňa za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je preto neplatná.

3. Uznesením č.k. 23Csp/79/2023-16 zo dňa 17.01.2024 súd na návrh žalobkyne nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo
dňa XX.XX.XXXX, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a

zamestnávateľovi žalobkyne uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy podľa Dohody o
zrážkach zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX. Súd rozhodol, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania
vo veci samej vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 23Csp/79/2023. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 07.02.2024.

4.1. Žalovaný v písomných vyjadreniach uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou
zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu. Dohoda o zrážkach zo mzdy
je zákonný zabezpečovací inštitút práve pre prípad neplnenia si povinností zmluvnou stranou. Zároveň

dohoda o zrážkach zo mzdy nie je zmluvnou podmienkou, ale samostatným dvojstranným právnym
vzťahom, ktorý zabezpečuje hlavný záväzok. Nemožno poskytovať absolútnu ochranu spotrebiteľovi
a absolútne zanevrieť na práva veriteľov, ktorí sa zákonným spôsobom domáhajú uspokojenia svojej
pohľadávky. Žalovaný má za to, že predmetná dohoda o vykonaní zrážok bola platne uzatvorená,
je súčasťou zmluvy o úvere a obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle § 551 Občianskeho

zákonníka. Žalobkyňa nepreukázala nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za
následok neplatnosť právneho úkonu, ani v čom má spočívať hrubá nerovnováha v právach
a povinnostiach na jej strane. Spoločnosť Poštová banka, a.s. ako právny predchodca žalovaného
na svojom internetovom sídle zverejňuje svoje obchodné podmienky, tieto boli žalobkyni dostupné
k nahliadnutiu v akomkoľvek formáte písma a žalobkyňa si ich mohla preštudovať kedykoľvek pred

uzavretím predmetnej zmluvy o úvere a tak mala možnosť si vybrať či uzavrie zmluvu úvere. Zo strany
žalobkyne došlo k omeškaniu so splátkami, čím vznikol žalovanému nárok na úroky z omeškania, ako
aj oprávnenie uspokojiť svoju pohľadávku prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy, ktorý
si zmluvné strany medzi sebou dohodli. Postup v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka boldodržaný upomienkou zo dňa 07.09.2009, pričom výzvou na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa
02.11.2009 právny predchodca žalovaného vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a táto výzva je zároveň
výzvou banky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, nakoľko žalobkyňa bola do

dňa postúpenia pohľadávky v roku 2013 viac ako 90 dní v omeškaní. Právny predchodca žalovaného
oznámil žalobkyni postúpenie pohľadávky listom zo dňa 22.01.2013. Žalobkyňa v rámci splátok úveru
zo zmluvy č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej právny predchodca žalovaného poskytol úver 2.000,-
Eur, uhradila len sumu 419,41 Eur a po postúpení pohľadávky sumu 120,54 Eur, čo nezodpovedá ani
polovici poskytnutého úveru.

4.2. Žalovaný tiež uviedol, že možnosť domáhať sa určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. Vzhľadom na to považuje žalobu za procesne neprípustnú.
4.3. Žalovaný tiež nesúhlasil s uplatneným nárokom na zaplatenie finančného zadosťučinenia, ktorý
žalobkyňa vôbec neodôvodnila.

5.1. Žalobkyňa v ďalších písomných vyjadreniach uviedla, že na základe predmetnej zmluvy o úvere zo

dňa XX.XX.XXXX jej ako dlžníkovi bol poskytnutý úver vo výške 2.000,- Eur, ktorý sa zaviazala splácať
70-timi mesačnými splátkami vo výške 60,27 Eur s tým, že konečná splatnosť úveru mala nastať dňa
14.03.2015. Súčasťou zmluvy o úvere bola okrem iného Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551
Občianskeho zákonníka v bode 5. zmluvy. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná
a žalobkyňa musela akceptovať uzavretie zmluvy o úvere aj s touto dohodou o zrážkach zo mzdy

ako celok, inak by jej úver nebol poskytnutý. V dohode o zrážkach zo mzdy absentuje dojednanie
o druhu a výške pohľadávky, ktorú má zabezpečovať, pričom žalobkyňa nebola poučená o následkoch
dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný ako domnelý právny nástupca Poštovej banky, a.s. predložil
zamestnávateľovi žalobkyne dohodu o zrážkach zo mzdy spolu s výzvou na vykonanie zrážok zo mzdy
zo dňa 15.11.2023 za účelom uspokojenia pohľadávky vo výške 11.128,78 Eur, pričom výška takto

špecifikovanej pohľadávky nemá byť konečná, keďže je naďalej úročená. Zamestnávateľ žalobkyne
začal na základe výzvy žalovaného počnúc mesiacom november 2023 vykonávať zrážky zo mzdy vo
výške 60,27 Eur mesačne.
5.2. Z výzvy žalovaného vyplýva, že Poštová banka a.s. mala vyhlásiť úver za predčasne splatný,
pohľadávka mala byť postúpená na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, následne na PRO

CIVITAS s.r.o., ktorá zanikla zlúčením so žalovaným, ktorý sa tak mal stať novým veriteľom žalobkyne
zo zmluvy o úvere. Žalobkyňa nevie o tom, že úver bol zosplatnený a takisto nevie ani o postúpení
pohľadávky na tieto spoločnosti, nakoľko jej nič od právneho predchodcu žalovaného nebolo posielané.
Žalovaný nepreukázal existenciu a výšku dlhu žalobkyne zo zmluvy o úvere, pre ktorý žiada vykonanie
zrážok zo mzdy. Neosvedčil skutočnosť, že pohľadávka zo zmluvy o úvere bola z dôvodu žalovaným

tvrdeného omeškania žalobkyne vyhlásená za predčasne splatnú, a to okrem iného postupom v zmysle
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalovaný tiež neosvedčil platnosť údajného postúpenia pohľadávky
zo zmluvy o úvere s poukazom na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Neosvedčil existenciu
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2012, resp. 15.01.2013. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa
namieta vecnú legitimáciu žalovaného v otázke

uplatňovania zrážok zo mzdy žalobkyne. Žalobkyňa má tiež za to, že žalovaný si uplatnil zrážky zo mzdy
po 12 rokoch po premlčaní.
5.3. Žalobkyňa svoj naliehavý právny záujem na určení, že zmluvná podmienka uvedená v bode
5. zmluvy o úvere je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná odvodzuje zo zákonného práva
spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách v zmysle § 3

ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.
5.4. V čase uzatvorenia zmluvy musela táto obsahovať celkovú čiastku, ktorú zaplatí spotrebiteľ za
poskytnutý úver. V zmluve je nesprávne uvedená celková výška nákladov v sume 1.687,44 Eur, keď v
skutočnosti má byť uvedená suma 2.218,90 Eur (výška mesačnej splátky 60,27 Eur x počet mesačných
splátok 70). Zmluva neobsahuje túto náležitosť a obsahuje nesprávny údaj, preto sa poskytnutý úver

považuje za bezúročný a bez poplatkov.

6. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 10.01.2025, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi.

7.1. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že bola uzavretá medzi
veriteľom Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, a žalobkyňou ako dlžníkom. Zmluva obsahuje
nasledovné údaje o poskytnutom úvere: Výška úveru: 2.000,- Eur; Počet mesačných splátok: 70; Výška
mesačnej splátky: 60,27 Eur; Celková výška nákladov: 1.687,44 Eur; Dátum prvej platby do: 14.06.2009;Dátum každej ďalšej platby k 14. dňu v mesiaci; Dátum konečnej splatnosti: 14.03.2015; Úroková
sadzba: 24 % p.a.; Priemerná RPMN: 17,91 %; RPMN banky: 26,82 %. V zmluve o úvere je uvedené, že
banke ňou vzniká záväzok poskytnúť klientovi peňažné prostriedky za splnenia podmienok stanovených

bankou do výšky uvedenej v zmluve. Poskytnutím prostriedkov zo zmluvy o úvere vzniká klientovi
záväzok tieto peňažné prostriedky vrátiť zaplatiť úroky, poplatky a plniť ostatné povinnosti v zmysle
Obchodných podmienok pre úver.
7.2. Podľa časti 2, ods. 3 zmluvy, právne vzťahy neupravené v zmluve o úvere sa riadia
Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver, Sadzobníkom poplatkov,

Oboznámením spotrebiteľa s niektorými zmluvnými podmienkami dostupnej pôžičky, Oznámením
o úrokových sadzbách a informáciami o poistení.
7.3. Podľa časti 2, ods. 5 zmluvy, podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach
zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, ktorá je zabezpečením pohľadávky
banky vzniknutej zo zmluvy o úvere v súlade s čl. 4, bod 4.8 OP pre úver.

8. Z dokumentu Aktuálny stav úveru ku dňu 30.11.2012 vyplýva, že v období od 14.06.2009 do
09.04.2010 žalobkyňa uhradila F. E., G. v súvislosti s predmetným úverom spolu sumu 419,41 Eur. Z
jednotlivých úhrad žalobkyne bola časť započítavaná na istinu úveru, časť na úroky a časť na poplatky.

9. Z listu „II. upomienka – výzva na splatenie dlžnej sumy“ zo dňa 07.09.2009 vyplýva, že ňou Poštová

banka a.s. mala oznamovať žalobkyni, že jej záväzok po splatnosti z predmetnej zmluvy o úvere ku
dňu 07.09.2009 bol 108,- Eur plus poplatok za upomienku 24,90 Eur. Banka požiadala žalobkyňu, aby
dlžnú sumu uhradila do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy s tým, že ak dlžná suma nebude
uhradená v lehote, úver sa v zmysle príslušných ustanovení zmluvy o úvere a obchodných podmienok
stane predčasne splatným.

10. Z listu „Výzva na splatenie úveru s príslušenstvom“ zo dňa 02.11.2009 vyplýva, že ním Poštová
bankaa.s.malaoznamovaťžalobkyni,ženakoľkopodstatneporušilaustanoveniazmluvyoúverezodňa
14.05.2009 a obchodných podmienok, predmetný úver sa stal predčasne splatným ku dňu 02.11.2009.
Dlžná suma mala ku dňu 02.11.2009 byť tvorená istinou 1.986,77 Eur, úrokom 187,66 Eur, poplatkami za

upomienky 36,05 Eur a poistným 6,27 Eur, spolu 2.216,75 Eur. Žalobkyňa bola vyzvaná na jej úhradu do
10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Banka súčasne oznámila žalobkyni, že ak nedodrží uvedenú
lehotu, banka svoju pohľadávku odpredá spoločnosti zaoberajúcej sa vymáhaním pohľadávok.

11. Z Oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 22.01.2013 vyplýva, že ním Poštová banka,

a.s. mala oznamovať žalobkyni, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2012 bola
pohľadávka voči žalobkyni vyplývajúca zo zmluvy o úvere č. 8074006109 postúpená na spoločnosť
BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, Arch. Makariou & Kalograion 4, Nicolaides Sea View City, 9th
Floor, Flat/Office 903-906, Block A-B, P.C. 6016, Larnaca, Cyprus.

12.1. Z listu „Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy, výzva na vykonávanie zrážok zo
mzdy“ zo dňa 15.11.2023 vyplýva, že ním žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie
zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej pôvodný veriteľ Poštová banka, a.s. poskytol žalobkyni finančné
prostriedky s tým, že keďže žalobkyňa úver riadne nesplatila, pôvodný veriteľ ho vyhlásil za predčasne

splatný. Žalovaný uviedol, že ku dňu 15.11.2023 eviduje voči žalobkyni pohľadávku vo výške 11.128,78
Eur, ktorá je naďalej úročená.
12.2. Žalovaný uviedol, že ako aktuálny veriteľ nadobudol predmetnú pohľadávku zo zmluvy o úvere
so všetkými s ňou súvisiacimi právami. Dňa 18.12.2012 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok
medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS

LIMITED ako postupníkom. Dňa 15.01.2013 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok medzi
spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a spoločnosťou PRO CIVITAS s. r.
o. ako postupníkom. Na základe zmluvy o zlúčení došlo dňa 09.08.2017 k zlúčeniu spoločnosti PRO
CIVITAS s. r. o. so žalovaným, pričom žalovaný sa stal nástupníckou spoločnosťou spoločnosti PRO
CIVITAS s. r. o., ktorá zanikla, čím sa žalovaný stal novým veriteľom.

13. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa§1ods.1zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,vzneníúčinnomkudňu14.05.2009
(ďalej len „ZSÚ“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených

s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a) ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,

ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 ZSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 3 ZSÚ, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), v znení účinnom do
30.06.2024, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ, v znení účinnom do 30.06.2024, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou

zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.
Podľa § 551 ods. 1 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom
a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone

rozhodnutia.
Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, účinného do 30.06.2024, proti
porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ
proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi
domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj

vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen„kolektívnezáujmyspotrebiteľov“).
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva

alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebopobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá

je veriteľom, v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o
úvere podľa osobitného predpisu, pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky

omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky

a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa§137písm.d)zákonač.160/2015Z.z.,Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen“CSP“),žaloboumožno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

14. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru,

že žaloba nie je dôvodná.

15. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalovaného –
Poštovou bankou, a.s. a žalobkyňou bola uzavretá zmluva o úvere zo dňa XX.XX.XXXX, pričom súd túto
zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých

prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných
prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú. Právny predchodca žalovaného mal pri uzatváraní
a plnení zmluvy postavenie dodávateľa, o čom svedčí predovšetkým predmet jeho činnosti uvedený v
Obchodnom registri. Z obsahu predmetnej zmluvy nevyplýva a žiadna okolnosť nenasvedčuje tomu, že
by ju žalobkyňa uzatvorila v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, tento právny úkon ani

neuskutočnila pod svojím obchodným menom. Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny
režim zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s poukazom na vyššie citované zákonné
ustanovenia, keďže žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojho podnikania
alebo povolania a naopak právny predchodca žalovaného do právneho vzťahu vstupoval ako právnická
osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

16. Keďže žaloba v prejednávanej veci bola v časti aj určovacou žalobou, súd sa prednostne zaoberal
otázkou, či formulovaná žaloba je procesne prípustnou, ktorú súd môže vecne prejednať. Aktuálna
procesná úprava v Civilnom sporovom poriadku rozlišuje žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie
je v zmysle § 137 písm. c) CSP, ktoré sú procesne prípustné len ak je na požadovanom určení

naliehavý právny záujem, od žalôb na určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP, ktoré
sú prípustné len ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu je
svojím charakterom žalobou o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP (k tomu porov.
aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/238/2022 zo dňa 29.01.2024, zverejnené v Zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 75/2024). Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia,

platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pri žalobách
o určenie právnej skutočnosti nie je podmienkou ich procesnej prípustnosti existencia naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení (tá je rozhodná len pre žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP),
ale len to, či prípustnosť takejto žaloby vyplýva z osobitného predpisu.

17. Bolo preukázané, že zmluvné dojednanie v časti 2, ods. 5 zmluvy o úvere obsahuje zhodné prejavy
vôle žalobkyne a pôvodného veriteľa smerujúce k vzniku dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá mala slúžiť
na zabezpečenie pohľadávky veriteľa z predmetnej zmluvy o úvere v prípade jej neplnenia zo strany
žalobkyne ako dlžníka. Na základe uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy mal vzniknúť medzi účastníkmi
občianskoprávny vzťah, z ktorého by obom jeho účastníkom mali vyplývať určité práva a povinnosti.

Vychádzajúc zo žalobného návrhu je zrejmé, že žalobkyňa sa nedomáha určenia existencie určitého
práva z dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 137 písm. c) CSP. Nedomáha sa určenia existencie, resp.
neexistencie nejakého práva, ktoré mohlo vzniknúť uzavretím tejto dohody (napr. že žalovaný nemá
právo na zrážky zo mzdy podľa predmetnej dohody). Takisto sa vo veci samej nedomáha v tomto smereuloženia žiadnej povinnosti žalovanému v zmysle § 137 písm. a) CSP (napr. uloženia povinnosti zdržať
sapoužitiapredmetnejdohodyozrážkachzomzdy).Žalobkyňasadomáhaurčeniaprávnejskutočnosti-
neplatnosti právneho úkonu (predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy) uzavretého medzi stranami sporu,

resp. ich právnymi predchodcami. V tejto časti sa jedná o žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP.

18. V zmysle dikcie § 137 písm. d) CSP určiť právnu skutočnosť na základe žaloby je možné iba
v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V danom prípade na právny vzťah medzi stranami
sporu - zmluvu o spotrebiteľskom úvere sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z., resp.

zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý nahradil predošlý zákon o spotrebiteľských úveroch. V zmysle § 11
ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zákonodarca teda určil dve špeciálne žaloby, kde sa spotrebiteľ v súvislosti s uzavretou zmluvou
o spotrebiteľskom úvere môže domáhať svojho práva určením právnej skutočnosti. Žalobkyňou zvolený
žalobný návrh (petit) sa v tomto osobitnom ustanovení nenachádza. Nenachádza sa ani v žiadnom

inom osobitnom predpise. Žiadny hmotnoprávny predpis nedáva možnosť domáhať sa žalobou určenia
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Na uvedenom závere by nič nemenilo ani pokiaľ by predmetná
dohoda o zrážkach zo mzdy bola vyhodnotená ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve (v
danom prípade bola uzavretá ako súčasť zmluvy o úvere v podobe jedného z jej zmluvných dojednaní).
Rovnako totiž zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa žalobou samotného

určenia neplatnosti zmluvného dojednania z dôvodu, že by sa malo jednať o neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Otázku neprijateľnosti zmluvných dojednaní môže súd riešiť ako predbežnú otázku v konaní
o príslušnej žalobe na plnenie, príp. určovacej žalobe.

19. Súd teda dospel k záveru, že žalobkyňou formulovaná žaloba v časti, v ktorej sa domáhala určenia

neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, nie je procesne prípustná v zmysle § 137 písm. d) CSP. V tejto časti súd preto žalobu
zamietol.

20. K obdobným záverom ohľadom prípustnosti žaloby na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo

mzdy dospel napr. Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudkoch sp. zn. 15CoCsp/18/2020 zo dňa
10.06.2020, resp. sp. zn. 15CoCsp/2/2021 zo dňa 03.02.2021. Pokiaľ žalobkyňa vo svojich vyjadreniach
poukazovala na rozhodnutia súdov, ktorými bolo obdobnej žalobe vyhovené, jednalo sa o rozhodnutia,
kde súdy postupovali podľa procesnej úpravy v Občianskom súdnom poriadku účinnom do 30.06.2016,
ktorý vychádzal z odlišnej koncepcie prípustnosti určovacích žalôb, ktorá už v súčasnosti nie je

aplikovateľná.

21. Žalobkyňa sa ďalej domáhala určenia, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere
č.XXXXXXXXXXzodňaXX.XX.XXXX,jebezúročnýabezpoplatkov.Vprípadezmlúvospotrebiteľskom
úvere je možnosť domáhať sa určenia ich neplatnosti, resp. určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti

poskytnutého spotrebiteľského úveru vyslovene zakotvená v § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z.
Jedná sa o určenie právnych skutočností, pričom označené ustanovenie zakladá procesnú prípustnosť
predmetnej žaloby v zmysle § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, pričom pri tomto druhu
určovacích žalôb už súd neskúma okolnosti existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení. Podaná žaloba teda bola v tejto časti procesne prípustná.

22. Žalobkyňa v konaní spochybňovala skutočnosť, že by pohľadávka voči nej z predmetnej úverovej
zmluvy bola platne postúpená z pôvodného veriteľa Poštová banka, a.s. na iný subjekt. Poprela, že
by jej bolo doručené oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, ako aj to, že by pri takomto
zosplatnení úveru bol dodržaný zákonný postup v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (v

znení v akom platilo do 31.10.2024; v znení účinnom do 30.06.2011 sa jednalo o § 53 ods. 8 OZ).
Takisto uviedla, že jej nebolo nijako oznámené postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa Poštová
banka, a.s. na iný subjekt a namietla skutočnosť, že by bol dodržaný postup v zmysle § § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Je potrebné uviesť, že uvedené ustanovenie zákona č. 483/2001
Z.z. sa netýka len verejnoprávnych otázok súvisiacich s bankovým tajomstvom, ale tiež stanovuje

podmienky nevyhnutné pre platnosť postúpenia pohľadávky banky na iný subjekt, pri ktorých nesplnení
je potrebné takéto postúpenie pohľadávky považovať za neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom
(§ 39 OZ). Tento právny názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, ktorý bol zverejnený v Zbierke pod č. R 60/2018. Predmetnýmizákonnými podmienkami je skutočnosť, že aj napriek písomnej výzve banky je klient nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke.

23. Žalovaný uvádzal, že výzvou banky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. bola v danom
prípade výzva na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 02.11.2009. Z jej obsahu vyplýva, že
pôvodný veriteľ – Poštová banka, a.s. ňou oznámil žalobkyni, že ak nedodrží lehotu na uhradenie
zosplatneného úveru, banka svoju pohľadávku odpredá spoločnosti zaoberajúcej sa vymáhaním
pohľadávok. Takýto právny úkon obsahujúci upozornenie na omeškanie dlžníka so splácaním úveru,

resp. upozornenie na možnosť postúpenia pohľadávky voči nemu z banky na iný subjekt, musí byť
učinený písomne a musí sa dostať do dispozičnej sféry dlžníka, inak nemožno hovoriť o tom, že by
nastali jeho zákonom predpokladané účinky. Žalobkyňa popierala doručenie oznámenia o zosplatnení
úveru zo dňa 02.11.2009. Je potrebné konštatovať, že napriek tomu, že bol s argumentáciou žalobkyne
oboznámený, v konaní skutočne nebolo zo strany žalovaného preukázané doručenie tohto právneho
úkonu žalobkyni. Vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru (v danom prípade majúce plniť aj úlohu

písomnej výzvy banky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.) je jednostranným právnym
úkonom adresovaným žalobkyni a na to, aby vyvolalo účinky je nevyhnutné, aby sa dostalo do jej
dispozičnej sféry. Doručenie tohto oznámenia do dispozičnej sféry žalobkyne nebolo preukázané.
Žalovaný nepredložil žiadnu doručenku, poštou vrátenú obálku, resp. iný doklad o tom, že by oznámenie
bolo doručované, resp. doručené žalobkyni. Pokiaľ sa jedná o samotné tvrdené postúpenie pohľadávky

voči žalobkyni z predmetného úveru, žalovaný predložil len oznámenie postupcu – Poštovej banky, a.s.
zo dňa 22.01.2013 o tom, že pohľadávka bola postúpená na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS
LIMITED, ku čomu malo dôjsť zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2012. Následne podľa
tvrdení žalovaného, ktoré však žalobkyňa popierala, malo dôjsť k uzavretiu ďalšej zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 15.01.2013 na spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o. ako postupníka. Súdu však nebola

predložená takáto zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.01.2013, ani oznámenie postupcu –
spoločnosti BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, z ktorého by jej uzavretie malo vyplývať.

24. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie jednotlivých strán sporu z hľadiska ich hmotnoprávneho
vzťahu. Vecnú legitimáciu má ten, kto je nositeľom subjektívneho práva alebo nositeľom subjektívnej

povinnosti vyplývajúcich z hmotného práva. Skúmanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania, a to aj vtedy, pokiaľ žiadna zo strán sporu nenamieta nedostatok vecnej
legitimácie, pričom v prípade zistenia jej nedostatku to má vždy za následok zamietnutie žaloby.

25. S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nebolo preukázané platné postúpenie,

resp. iný prevod či prechod pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX
z pôvodného veriteľa – Poštová banka, a.s. až na súčasného žalovaného. Z uvedeného vyplýva,
že žalovaný sa platne nestal nositeľom práva na zaplatenie dlžnej sumy voči žalobkyni a nie je
teda súčasným veriteľom z predmetnej zmluvy o úvere. Žaloba na určenie, že spotrebiteľský úver je
bezúročný a bez poplatkov je síce procesne prípustná, možno ju však úspešne podať len voči tomu

subjektu,ktorýmje(aktuálny)veriteľzdanejzmluvyospotrebiteľskomúvere.Keďženebolopreukázané,
že by týmto veriteľom bol žalovaný (pričom to spochybňovala aj samotná žalobkyňa), nie je daná jeho
pasívna vecná legitimácia v prejednávanej veci, pokiaľ sa žalobkyňa voči nemu domáhala určenia, že
predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. V tejto časti súd preto žalobu zamietol pre
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.

26. Žalobkyňa sa konečne domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni finančné
zadosťučinenie vo výške 100,- Eur. Primerané finančné zadosťučinenie je nárokom nemajetkovej
povahy. Z dikcie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. (ktorý sa v prejednávanej veci aplikuje s prihliadnutím
na prechodné ustanovenie v § 53 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z.z.) vyplýva, že nárok na primerané

finančné zadosťučinenie sa viaže na skutočnosť, že spotrebiteľ na súde uplatnil úspešne porušenie
svojho práva alebo povinnosti dodávateľa. Pokiaľ ide o predmet porušenia práv alebo povinností, zákon
o ochrane spotrebiteľa vymedzil veľmi široký okruh právnych predpisov, z ktorých takéto právo alebo
povinnosť musí vyplývať. Môže ísť o právo alebo povinnosť ustanovenú zákonom o ochrane spotrebiteľa
alebo osobitnými predpismi. Za osobitné predpisy pritom je nutné považovať všetky predpisy, ktoré

upravujú práva spotrebiteľa, a to vrátane Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník je základným
kódexom civilného práva, ktorý ucelene upravuje právny základ pre ochranu spotrebiteľa, následne
doplnenú právnymi predpismi v oblasti ochrany spotrebiteľa, v oblasti úpravy spotrebiteľských úverov
a podobne.27. Žalobkyňa neoznačila žiadne súdne konanie, v ktorom by na základe podanej žaloby úspešne
uplatnila porušenie svojich práv zo strany žalovaného, resp. porušenie jeho povinností vyplývajúcich

z právnych predpisov súvisiacich s ochranou spotrebiteľa. V teraz prejednávanej veci so svojou žalobou
v jej určovacích výrokoch úspešná nebola. Nebolo teda preukázané splnenie zákonných podmienok pre
vznik nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie. Aj v tejto časti preto súd žalobu zamietol.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalovaný
bol v konaní úspešný, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Preto by žalovaný mal nárok na
náhradu trov konania voči žalobkyni. Keďže však z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovanému v konaní

nejaké trovy vznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

23Csp/79/2023
– 2 –

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362

ods. 1 veta prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon

na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.