Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/146/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425205136
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1425205136.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : OMNIUM CAPITAL,
o.c.p., a.s., Potočná 169/85, Skalica, IČO : 51 306 573, zastúpený : JUDr. Ľubomír Vanek, advokát,
Potočná169/85,Skalica,IČO:42293529,protižalovanému:NewsandMediaHoldinga.s.,Einsteinova
25, Bratislava, IČO : 47 256 281, zastúpený advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri s.r.o., Digital

Park II, Einsteinova 25, Bratislava, IČO : 36 861 154, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie
žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 30. 5. 2025 sp. zn. 4C/29/2025 - 43,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I, II m e n í tak, že návrh žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť odstrániť z portálu
A..L..sk a ostatných portálov prevádzkovaných žalovaným článok zo dňa 11.04.2025 s názvom „Ďalší
PODVOD? Nová firma pripomína ARCA CAPITAL, v ktorej prišli známe osobnosti o státisíce" a zdržať sa

šírenia nepravdivých informácií o žalobcovi, to všetko do troch dní po právoplatnosti uznesenia ( výrok
I ), ako aj povinnosť na internetovom portáli A..L..sk zverejniť ospravedlnenie v znení, že článok zo dňa
11.04.2025 s názvom „Ďalší PODVOD? Nová firma pripomína ARCA CAPITAL, v ktorej prišli známe
osobnosti o státisíce" sa nezakladal na pravde, nakoľko nejestvujú žiadne dôkazy, že žalobca vykonáva
akékoľvek podvodné praktiky, ani že je majetkovo a personálne prepojený so spoločnosťou Arca Capital
a.s. ( výrok II ). Napokon súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % ( výrok

III ).
2/ Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že konaním žalovaného
dochádza k zásahu do jeho práv, konkrétne k poškodzovaniu dobrej povesti v zmysle ust. § 19b ods. 3
Obč. zák. Uviedol, že dňa 11.04.2025 bol v denníku L. Y. J., ktorého prevádzkovateľom je žalovaný, na
internetovom portáli uverejnený článok „Ďalší PODVOD? Nová firma pripomína ARCA CAPITAL, v ktorej
prišli známe osobnosti o státisíce". Obsahom uvedeného článku sú informácie, ktoré sú nepravdivé,

zavádzajúce, klamlivé a spôsobilé poškodiť dobrú povesť a dobré meno žalobcu, ako aj povesť jeho
obchodných partnerov. Omnium Capital je obchodník s cennými papiermi a jeho obchodné aktivity sú
založené na vysokej miere dôvery so zákazníkmi a obchodnými partnermi, ktorí zverujú klientovi značné
finančné prostriedky, a to buď priamo, alebo prostredníctvom investícií do klientom odporúčaných
produktov. Nepravdivé a zavádzajúce informácie zverejnené v uvedenom článku poškodzujú dobrú
povesť žalobcu spoločnosti Omnium Capital a zároveň mu spôsobujú škodu veľkého rozsahu.

3/ V predmetnom článku, hneď v úvode, popisuje autor „investigatívne odhalenie", zrejme s cieľom
vzbudiť dojem, že v danej veci prebehlo minimálne zo strany denníka L. Y. J. nejaké šetrenie,výsledkom ktorého je zistené prepojenie medzi spol. Omnium Capital a spol. Arca Capital, čo však v
žiadnom prípade nie je pravdou. Celý článok je potom v kontexte prepojenia žalobcu a jeho zástupcov
so spol. Arca Capital, ktorá je v médiách dlhodobo označovaná ako podvodnícka spoločnosť, čím

úmyselne žalovaný vzbudzuje dojem, že konanie žalobcu a jeho obchodné aktivity sú rovnaké, alebo
prinajmenšom podobné ako u spoločnosti Arca Capital, čo je nepodložená fabulácia. V skutočnosti
však k žiadnemu hlbšiemu prevereniu zo strany redakcie a redaktorov nedošlo a všetky informácie
zverejnené v predmetnom článku je nutné označiť za nepravdivé s jedinou snahou autora a vydavateľa o
poškodenie dobrého mena a povesti žalobcu, na čo bola zneužitá zlá verejná mienka o spoločnosti Arca

Capital, a to napriek tomu, že s touto spoločnosťou nemá žalobca absolútne žiadne prepojenie, a to či
už personálne, majetkové, alebo akékoľvek iné. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreveroval informácie
pred ich uverejnením a zrejme ich len prijal od oznamovateľa, a tieto nepravdivé informácie bez ďalšieho
zverejnil.Upredmetnéhočlánkuniejeuvedenýautoranizdroj(informátor).SpoločnosťOmniumCapital,
ani osoby zmienené v článku p. T. P. a p. L. U. nie sú a nikdy neboli personálne ani majetkovo prepojení
so spoločnosťou Arca Capital, a nepravdivé informácie uvedené v predmetnom článku sú spôsobilé

značnou im mierou poškodiť dobrú povesť žalobcu a spôsobiť mu vážnu ujmu a škodu.
4/ Článok, ako aj výsledná grafika úmyselne budí dojem prepojenia Omnium Capital so spoločnosťou
Arca Capital a zneužíva pritom negatívne emócie a nálady spoločnosti, voči spoločnosti Arca Capital a
jej predstaviteľom. Z obsahu zverejneného článku je zrejmé, že zverejnené nepravdivé a nepodložené
informácie nie sú ani reakciou na aktuálne spravodajstvo, resp. na spoločenskú situáciu, ale sú

podsúvané čitateľovi s cieľom poškodiť povesť a dobré meno žalobcu Omnium Capital a ostatných
v článku uvedených osôb a znevýhodniť ho pred konkurenciou. Takýmto konaním vzniká žalobcovi
nenávratná škoda, rádovo v miliónoch eur, pričom táto škoda nie je nijako iluzórna, ale vychádza z
obchodných aktivít klienta a vysokej miery dôvery požívanej u zákazníkov a obchodných partnerov.
Po uverejnení uvedeného článku, ktorého obsah prevzali, resp. zdieľali aj iné portáli, čelí žalobca

extrémnemu a nevyžiadanému záujmu zo strany jeho klientov, ktorí konfrontujú klienta s obsahom
článku, teda s nepravdivými informáciami, ktoré boli zverejnené v predmetnom článku a domáhajú sa
vysvetlenia. V dôsledku zverejnenia článku dochádza k odlivu klientov žalobcu, resp. k odmietavému
postoju nových klientov, ktorí s poukazom na predmetný zverejnený článok akúkoľvek formu spolupráce
so žalobcom odmietli. Konanie žalovaného je preukázateľne účelovým, úmyselným konaním s cieľom

poškodiť dobrú povesť žalobcu, čo dokazuje tiež fakt, že redaktor O. T. zaslal žalobcovi emailom otázky
vo štvrtok dňa 10.4.2025 o 21.34 hod. s výzvou na ich zodpovedanie a v piatok ráno o 5.45 hod.
už zverejnil článok s nepravdivými informáciami spôsobilými značnou mierou poškodiť dobré meno a
povesť žalobcu, čím absolútne vylúčil možnosť akokoľvek reagovať a učiniť efektívnejšie kroky zo strany
žalobcu.

5/ Žalobca adresoval žalovanému výzvu na okamžité upustenie od neoprávneného zásahu do jeho
práv, a to tým, že vyzval žalovaného na okamžité odstránenie predmetného článku s poukazom na
nepravdivosť údajov v ňom uvádzaných. Táto výzva však ostala bez akejkoľvek odozvy a článok je
stále zverejnený na predmetnom portáli. Neodkladnosť zásahu súdu, teda bezodkladného vydania
neodkladného opatrenia je ďalej odôvodnená a zosilnená tiež tým, že uvedený článok, resp. práva

k nemu, poskytol žalovaný ďalším subjektom, ktoré zverejnili články s rovnakým alebo obdobným
obsahom, čím dochádza k trvalému a opakovanému zásahu do práv žalobcu a nenávratne poškodzuje
jeho dobrú povesť. Článok bol zverejnený dňa 23.5.2025 na internetovej stránke Slovenskej tlačovej
agentúry pod názvom „Omnium Capital vykazuje alarmujúce podobnosti s Arca Capital, varujú
odborníci", dňa 23.5.2025 v týždenníku O. na internetovom portáli pod názvom „Na slovenskom

finančnom trhu sa objavil „nástupca" podvodnej Arca Capital, varujú odborníci", dňa 23.5.2025 v
denníku L. na internetovom portáli uverejnený článok „Arca nechala stovky oklamaných a milióny eur
stratené. Slováci, pozor na novú investičnú spoločnosť", dňa 26.5.2025 na internetovej stránke U.O..sk
pod názvom „Investičnú spoločnosť označujú za nástupcu skrachovanej Arcy Capital. Firma hovorí o
diskreditačnej kampani". Nepravdivé informácie uverejnené v predmetnom článku a na iných verejných,

zdieľním a podobne majú za následok priamy zásah do dobrej povesti žalobcu, výsledkom čoho je
tiež aktívne konanie osôb požadujúcich vrátenie plnení od žalobcu, dokonca aj zo strany osôb, ktoré
so spoločnosťou žalobcu nemali nikdy akýkoľvek zmluvný vzťah a automaticky sa snažia prenášať na
žalobcu zodpovednosť, kedy žalobca je nútený vyvíjať právne a iné kroky k ochrane jeho povesti jeho
ostatných práv.

6/ Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2
písm. d/, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá , § 330 ods. 2 CSP.7/ Súd prvej inštancie po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu súdneho spisu,
priložených listín v predmetnej veci a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k
záveru, že sú splnené všetky zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.

8/ Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje
okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v
budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca tak musí osvedčiť také konkrétne
správanie sa žalovaného, ktorým spôsobuje žalobcovi nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť
nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä

naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných
pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov.
Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa
návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP),
sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie
situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Neodkladné opatrenie tak predstavuje

procesný zabezpečovací prostriedok, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej,
účinnej a efektívnej súdnej ochrany stranám, avšak za predpokladu aspoň osvedčenia nároku. Je taktiež
možné nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330
ods. 2 CSP), kedy návrh konzumuje vec samu.
9/ Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie

neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému
zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje
nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane
žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného. Procesnú zodpovednosť za výsledok
konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobca. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len
faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi
súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho
ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.
10/ Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné

opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného
opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom
tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z
ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť

ochranu, ktorej sa žalobca domáha, navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa
okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť
pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť

pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného
opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti
a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ dospeje k záveru, že žalobca sa
domáha niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, skúma bez ďalšieho splnenie
všeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne

dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených
listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd
nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Žalobca je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd
nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak žalobca neosvedčil svoj nárok.

11/ Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o
osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, a taktiež
o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami Z
návrhu a jeho príloh musí byť zároveň zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany
alebo jej predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť (alebo už

dochádza) a jeho uskutočnenie je pravdepodobné, pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej
protistrany.
12/ Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a
priloženými listinami mal súd prvej inštancie za preukázané, že sú tu dôvody pre jeho nariadenie podľavyššie citovaných ustanovení § 324 a nasl. CSP. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a
právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Je zrejmé, že žalobca svoj nárok,
ktorého ochrany sa domáha, osvedčil. Je nepochybné, že žalovaný na internetovom portáli A..L..sk

uverejnil predmetný článok, ktorého obsah sa týka žalobcu a ktorý obsahuje také nejasné, vágne a
nepreukázané tvrdenia, nie názor autora článku, ktoré sú bez ďalšieho spôsobilé zasiahnuť do dobrej
povestižalobcu.Autorčlánkunasvojetvrdenia,týkajúcesažalobcuneuvádzažiadnekonkrétne dôkazy,
napr. súdne rozhodnutia, rozhodnutia iných štátnych orgánov, prípadne vyjadrenia konkrétnych osôb,
ktorébyichpodporovali.Súdsijevedomý,žečlánokv,,bulvárnom“denníku,akýmportálnepochybneje,

nemusí spĺňať kritéria odborného časopisu, avšak ani v tomto prípade nemôže autor článku rezignovať
na označenie objektívnych skutočností a obviňovať žalobcu z nezákonného konania, resp. vytvárať o
ňom obraz podvodníka len na základe známeho ,,jedna baba povedala“, pričom ani reálne neumožní
pred uverejnením takéhoto ,,investigatívneho“ článku sa dotknutému subjektu k veci vyjadriť. Žalobca
tak isto osvedčil skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy vzájomných pomerov. Tým, že
predmetnýčlánokjenaďalejdostupnývinternetovomprostredíamáknemuprístupneobmedzenýpočet

užívateľov tohto média a to aj cez iné portály, ako osvedčil v návrhu žalobca, napriek predchádzajúcej
žiadosti žalobcu o jeho stiahnutie, existuje reálna obava, že by pri zachovaní terajšieho status quo
došlo k vzniku škody na dobrej povesti žalobcu, ktorá doposiaľ nebola žiadnym objektívnym spôsobom
narušená.
13/ O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP

a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným
uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia.
14/ Uvedené uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný, v celom rozsahu, domáhajúc sa
jeho zmeny ( výroky I a II ) tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne;
zároveň navrhoval zmeniť aj výrok III o trovách konania napadnutého uznesenia a žalobcovi nepriznať

nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a napokon mu voči žalobcovi priznať nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolanie podal žalovaný z dôvodu, že uznesenie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. h/ CSP ), ďalej,
že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 365 ods. 1 písm.
f/ CSP ), ďalej, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej

obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené ( § 365 ods. 1 písm. g/
CSP ), ďalej, že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 365
ods. 12 písm. d/ CSP ) a napokon, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces ( § 365 ods. 1 písm. b/ CSP ). Žalovaný v odvolaní uviedol, že je vydavateľom periodickej tlače

a prevádzkovateľom spravodajského portálu A..L..sk; na uvedenom internetovom portáli bol dňa 11.
4. 2025 zverejnený článok pod názvom „Ďalší PODVOD ? Nová firma pripomína ARCA CAPITAL, v
ktorej prišli známe osobnosti o státisíce“. Žalobca je obchodník s cennými papiermi. V napadnutom
uznesení súd prvej inštancie dospel k záveru, že Článok obsahuje nejasné, vágne a nepreukázané
tvrdenia, ktoré sú bez ďalšieho spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu, hoci v návrhu ani v

uznesení nie sú tieto tvrdenia/výroky uvedené. Uznesenie tak podľa žalovaného nedáva odpoveď na
základnú otázku, akými výrokmi žalovaný údajne zasiahol do povesti žalobcu. Konštatovanie žalobcu,
že celý Článok zasahuje do dobrej povesti žalobcu neobstojí, nakoľko sa Článok z prevažnej časti
týkal spoločnosti Arca ( skupiny Arca ) a nie žalobcu. Súd prvej inštancie v uznesení uviedol, že autor
Článku ku svojim tvrdeniam, týkajúcich sa žalobcu, neuviedol žiadne konkrétne dôkazy. Žalovaný v tejto

súvislosti poukázal na skutočnosť, že predmetný záver súdu sa nezakladá na pravde, nakoľko ku každej
informácii uvedenej v Článku autor uviedol aj zdroj odkiaľ túto informáciu prevzal. Žalovaný poukazuje na
niekoľko zdrojov informácií, ktoré boli uvedené priamo v Článku : U., J. B., obchodný register a odkazom
aj na konkrétne spoločnosti ( Triflex Consulting s.r.o., Private Consulting Group s.r.o., Median Analytics
s.r.o., SEPVAM s.r.o. ), ďalej sú to najmä sociálne siete MMA zápasníka H. P.É., ďalej rôzne internetové

fóra, register darov KDH, podanie na NBS a ČNB; týmito zdrojmi a pravdivosťou Článku sa žalovaný
zaoberá potom v texte odvolania nižšie. Súd prvej inštancie v uznesení tiež uviedol, že spoločnosť
žalobcunedostalapriestor navyjadreniepreduverejnenímČlánku;avšakžalovanýpoukazovalnato,že
priestor na vyjadrenie žalobca dostal, avšak keďže neodpovedal do uzávierky, Článok bol publikovaný
s poznámkou priamo v jeho texte, že ( v závere ) : „Spoločnosť Omnium Capital sme kontaktovali s

viacerými otázkami, do uzávierky nám však neodpovedali. V prípade, že sa tak stane, budeme článok
aktualizovať.“ Žalovaný tiež uviedol, že sa nestotožňuje ani so záverom súdu prvej inštancie o tom, že
žalobca osvedčil skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy vzájomných pomerov, keďže
súd ani len okrajovo nevykonal test proporcionality. Súdna prax pri posudzovaní stretu práva na sloboduprejavu a práva na ochranu osobnosti, ku ktorému dochádza aj v prejednávanom prípade, pristupuje
k tzv. testu proporcionality ( napr. II. ÚS 152/08, II. ÚS 326/09, I. ÚS 408/2010, IV. ÍS 492/2012 ).
Testom proporcionality sa posudzuje, ktoré právo má v okolnostiach konkrétneho prípadu väčšiu váhu

a teda prednosť. Žalovaný je názoru, že súd prvej inštancie sa daným testom mal zaoberať, aj keď
v prejednávanej veci ide o neodkladné opatrenie, a teda dokazovanie sa vykonáva v obmedzenom
rozsahu.
15/ V teste proporcionality je nutné dať odpovede na otázky KTO ?, O KOM ?, AKO ?, KEDY ?, KDE ?.
V prípade otázky KTO ? žalovaný zopakoval, že je vydavateľom periodickej tlače, pričom slobodu tlače

zaručuje čl. 26 ods. 2 Ústavy SR; slobode prejavu sa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR zaručuje osobitná ochrana.
Médiá majú kľúčovú úlohu pri ochrane demokracie, preto treba prísne posudzovať každý zásah do
slobody prejavu médií. Podľa názoru žalovaného zverejnením dotknutého Článku len realizoval právo
na slobodu prejavu plne v súlade s čl. 26 Ústavy SR; podľa konštantnej súdnej praxe ani existencia
zásahu do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu nemusí nevyhnutne viesť k záveru o neoprávnenosti
takéhoto zásahu, ak zásah bol dôsledkom uplatňovania iného základného práva ( v danom prípade

výkonom práva na slobodu prejavu ), pričom vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci tento zásah
nepresiahol hranice primeranosti ( proporcionality ).
16/ K otázke O KOM ? žalovaný uviedol, že Článok informoval o žalobcovi, ktorý je predmetom
verejného záujmu, nakoľko jeho personálne obsadenie ( T. P. - predseda predstavenstva a L. U. - člen
dozornej rady, s poukazom na výpis z obchodného registra SR ) je médiami spájané s kontroverznou

spoločnosťou Arca, kvôli ktorej investori prišli o nemalé finančné čiastky. Pre úplnosť žalovaný dodal,
že T. P. a L. U. sú aj konečnými užívateľmi výhod žalobcu. Žalovaný ďalej v odvolaní poukázal na
viaceré mediálne výstupy, ktoré potvrdzujú, že personálne obsadenie žalobcu je skutočne spájané so
spoločnosťou Arca a ktoré preukazujú, že žalobcu je potrebné z tohto dôvodu považovať za osobu
verejného záujmu : V.:/..J..U.-L.-T.I.-Q.-za-L.-P.-T.-H.-K.-S.-B.-L.-na-X.-W.; V.:/..J..U.-B.-H.-L.-P.-J.-D.-

U.-Y.-P.-O.-L.; V.:/..J..U.-U.-T.-H.-T.-W.-Q.-na-Y.-P.-Z.-Y.-W.-B.-H.-Z.-I.-T.; V.:/..J..U.-D.-P.-B.-U.-L.-Z.-O.-
U.-L.-L.; V.:/..J..U.-U.-T.-J.-Z.-L.-P.-H.S.-J.-W.-N.-H.-T.-T.. Žalovaný k tomu dodal, že podľa jeho názoru,
ale aj súdnej praxe, vrátane ESĽP, za osoby verejného záujmu je možné považovať aj známych
podnikateľov. Uvedené platí o to viac, pokiaľ je potrebné informovať verejnosť o činnosti takéhoto
podnikateľa v súvislosti s témami verejného záujmu.

17/ K otázke ČO ? žalovaný uviedol, že predmet Článku je potrebné podľa neho subsumovať pod tému
verejného záujmu. V zmysle súdnej praxe Ústavného súdu Českej republiky sa za verejnú vec považuje
všetko, čo na seba púta pozornosť, teda : „Vecou verejnou je nielen všetka agenda štátnych inštitúcií,
ako aj osôb pôsobiacich vo verejnom živote, t.j. napr. činnosť politikov, úradníkov, sudcov, advokátov
alebo kandidátov či čakateľov na tieto funkcie; vecou verejnou je aj umenie vrátane novinárskych aktivít

a showbiznisu a ďalej všetko, čo na seba upútava verejnú pozornosť. Tieto verejné záležitosti môžu
byť verejne posudzované.“ Článok vo svojom celku informoval hlavne o nasledovných skutočnostiach,
ktorých pravdivý skutkový podklad je daný ( keďže žalobca neoznačil výroky, ktoré v návrhu
napádal, žalovaný sa z právnej opatrnosti vyjadrí k hlavným témam/výrokom obsiahnutým v Článku ) :
18/ „Spoločnosť Omnium ( žalobca ) vykazuje alarmujúce podobnosti s obchodným modelom Arcy

a personálne prepojenia naznačujú, že nejde o náhodu.“ Žalobca do konania predložil dva výpisy z
obchodného registra ( Arca Capital, a.s. a OMNIUM CAPITAL, o.c.p., a.s. ), ktoré mali preukazovať,
že spoločnosť Arca nie je majetkovo a ani personálne prepojená so žalobcom. V Článku však žiadne
informácie o majetkovom prepojení týchto dvoch spoločností neodzneli, hoci sa za mne musel žalovaný
žalobcovi dokonca aj ospravedlniť. Na okraj žalovaný poznamenal, že do finančnej skupiny Arca patria

aj iné spoločnosti ako len Arca Capital Slovakia ( Arca Investments a.s. je materská spoločnosť ).
Čo sa týka personálneho prepojenia spoločnosti Arca a žalobcu, tak autor Článku nemal na mysli
prepojenie prostredníctvom identických štatutárnych orgánov a vlastníkov týchto dvoch spoločností, ale
prepojenia väčšieho významu, o ktorých informovali aj mnohé iné médiá. Personálnym prepojením sa
teda poukazovalo na prepojenia predstaviteľov žalobcu ( T. P. - predseda predstavenstva a L. U. - člen

dozornej rady ) ktorí boli významne zapojení do distribúcie zmeniek spoločnosti Arca, ktorá sa neskôr
ukázala ako údajne podvodná spoločnosť, kvôli ktorej prišli ľudia o finančné úspory. T. P. sa dokonca
aj na vlastnej stránke A..T..S. ( ktorá dnes už nie je aktívna ), prezentoval tým že sa ako finančník
pozná s bývalým spoluvlastníkom a zakladateľom Arcy L. W.. Na tejto stránke mal aj fotografiu, na ktorej
sedí a diskutuje spolu s G. P. z Arcy. Žalovaný dodal, že v prílohe predkladá aj odpoveď Národného

operačného centra Policajného prezídia ČR na žiadosť KRPZ v Trnave, v zmysle ktorého sú práve T. P.
a L. U. záujmovými osobami, ktoré sú policajnými orgánmi ČR preverované v súvislosti so slovenskou
spoločnosťou Arca Investments. Žalovaný súdu predkladá aj video, z ktorého je vidieť zásah kukláčov
priamo v sídle žalobcu; video potvrdzuje aj následne zverejnený status p. L. K. X. na sociálnej sieti K.,v ktorom bol tento zásah bližšie opísaný ako zásah súvisiaci s údajne podvodnou činnosťou žalobcu.
Predmetné doklady ( Odpoveď a video ) boli žalovanému doručené od zdroja informácií, ktorý
je chránený podľa § 6 zákona č. 265/2022 Z.z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a

audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
19/ „Medzi najznámejšie obete praktík spoločnosti Arca Investments patrí slovenský herec T. W..“ T.
W., ktorý bol obeťou podvodov spoločnosti Arca, o tejto téme verejne diskutoval v médiách a snažil sa
upozorniť verejnosť, aby chránila svoje investície a aby sa vyvarovala podobných chýb pri investovaní.
20/ „Podľa viacerých dôveryhodných zdrojov vrátane U., J. B. a oficiálnych obchodných registrov bol P.

významne zapojený do distribúcie zmeniek Arca Capital, ktoré sa neskôr ukázali ako problematické.“
Zdroj citovanej informácie vychádza priamo z textu Článku, pričom je ním napr. J. B.. Predstaviteľ
žalobcu, p. T. P., bol zapojený do distribúcie zmeniek spoločnosti Arca, za uvedené bral odplatu
a k tejto téme sa dokonca aj sám vyjadroval ( V.:/..J..U.-L.-T.-Q.-za-L.-P.-T.-H.-K.-S.-B.S.-L.-na-X.-
W.; V.:/..J..U.-B.-H.-L.-P.-J.-D.-U.-Y.-P.-O.-L.; V.:/..J..U.-U.-T.-H.-T.-W.-Q.-na-Y.-P.-Z.-Y.-W.-B.-H.-Z.B.-I.-
T.; V.:/..J..U.-D.-P.-B.-U.-L.-Z.-O.-U.-L.-L.; V.:/..J..U.-U.-T.-J.-Z.-L.-P.-H.-J.-W.-N.-H.-T.-T..

21/„P.menosaobjavujevsietifiriem,akojeTriflexConsultings.r.o.,kdepôsobilakokonateľaspoločník,
a Private Consulting Group s.r.o., ktorá je momentálne v likvidácii a bola predtým prepojená na L.
U.. Ďalšou firmou je Median Analytics s.r.o., kde mal v minulosti podiel L. U., pričom neskôr došlo k
prepisu na osobu z Maďarska. V mediálnych výstupoch sa spomína aj spoločnosť SEPVAM s.r.o. ako
sprostredkovateľ kontroverzných zmeniek.“ Žalovaný k uvedenému výroku uviedol, že jeho pravdivý

skutkový podklad vyplýva priamo z obchodných registrov a verejne dostupných zdrojov : v spoločnosti
PRIVATE CONSULTING GROUP, s.r.o., figuroval T. P. ako spoločník ( aj ako konateľ ) spolu s firmou
Arca Investments, a.s. Ďalej v spoločnosti Triflex Consulting s.r.o. figuroval T. P. ako spoločník ( aj ako
konateľ);vspoločnostiMedianAnalyticss.r.o.bolkonateľataktiežspoločníkL.U.,pričomvr.2021došlo
k prepisu na osobu z Maďarska a to konkrétne na J. X., čo dokladuje výpismi z obchodného registra. V

mediálnych výstupoch sa spomína aj spoločnosť SEPVAM s.r.o. ako sprostredkovateľ kontroverzných
zmeniek ( V.:/..J..U.-L.-T.-Q.-za-L.-P.-T.-H.-K.-S.-B.-L.-na-X.-W.; V.:/..U..U.-H.-B.-Y.-H.-X.-H.-S.-U.-B.-T.-
Y.-L.-C..V..
22/ „Zápasník H. P. aktívne propaguje produkty Omnium Capital, bez toho, aby komunikoval riziká
spojené s investíciami.“ Aj tieto tvrdenia sa zakladajú na pravdivých skutočnostiach, nakoľko H. P. na

svojich sociálnych sieťach skutočne propaguje/robí reklamu žalobcovi, dokonca ho vo svojom videu aj
priamo označil. V týchto príspevkoch však nie sú uvedené žiadne riziká týkajúce sa investovania.
23/ „T. P. je oficiálne spojený s viacerými firmami, ktoré v minulosti získavali finančné prostriedky od
klientov pre pochybné brokerské služby. Na internetových fórach sa jeho meno opakovane spomína v
súvislosti so schémou falošného obchodovania.“ Pravdivý skutkový podklad výroku vyplýva z dôkazov,

v ktorých bežní ľudia spomínajú meno T. P. :V.:/..K..S.; V.:/..U..L.?O.;V.:/..U..L.?O..
24/ „Zaujímavosťou je aj politické prepojenie - podľa verejne dostupných informácií daroval P. 26.
septembra 2022 sumu 5.000 eur politickej strane KDH, čo vyvoláva otázky o možnej snahe získať
politický vplyv a ochranu.“ Pravdivosť uvedeného výroku vyplýva z verejne dostupného zoznamu darcov
KDH : V.:/..U.-S. C. L.-na S. W. XXXX-X.L..

25/ „Podľa našich informácií boli na Národnú banku Slovenska podané podnety na prešetrenie
činnosti spoločnosti Omnium a jej prepojenia na osoby spojené s minulosťou Arca Capital.“ Pravdivosť
uvedeného výroku vyplýva z dokladov, ktorými žalovaný disponuje a to konkrétne z Oznámenia NBS
o prijatí podania zo dňa 26. 3. 2025. Pripravuje sa tiež podanie pre Českú národnú banku, keďže
niektoré aktivity presahujú aj do Českej republiky. NBS sa k prebiehajúcemu vyšetrovaniu zatiaľ oficiálne

nevyjadrila, čo je v súlade s jej štandardnými postupmi. Presah aktivít žalobcu na územie Českej
republiky vyplýva aj zo spomenutej odpovede Národného operačného centra Policajného prezídia
Českej republiky na žiadosť KRPZ v Trnave, v zmysle ktorej sú práve T. P. a L. U. záujmovými osobami,
ktoré sú policajnými orgánmi v Českej republike preverované v súvislosti so slovenskou spoločnosťou
Arca Investments.

26/ K otázke AKO ?, žalovaný poukazoval na to, že žalobca v návrhu neuviedol, ktoré konkrétne výroky
v Článku považuje za „nepravdivé“, ale en bloc označil za „nepravdivý“ celý Článok, hoci sa ho tento z
prevažnej časti ani len netýkal, ale týkal sa spoločnosti Arca. Napriek uvedenému súd vyhovel návrhu
žalobcu v plnom rozsahu, keď sa nezaoberal charakterom jednotlivých výrokov z pohľadu skutkových
tvrdení/hodnotiacich úsudkov. V tomto kontexte poukázal žalovaný na nález Ústavného súdu SR sp. zn.

II. ÚS 189/2010 zo dňa 13. 1. 2011, v ktorom Ústavný súd SR judikoval, že „v prípade ochrany osobnosti
v súvislosti s výrokmi uverejnenými v printových médiách je povinnosťou žalobcu v žalobe uviesť, ktoré
konkrétne výroky považuje za zásah do osobnostných práv. Bez jednoznačného vymedzenia týchto
výrokov nie je žaloba spôsobilým predmetom súdneho konania. Pokiaľ všeobecný súd i napriek tomuo žalobe meritórne koná a rozhodne, poskytne tým súdnu ochranu niekomu, kto o ňu predpísaným
spôsobom nepožiadal. Naopak, zároveň porušuje základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka
konania ( žalovaného ), keďže tento pre nejasnosť predmetu konania nemá možnosť účinne sa žalobe

brániť.“ Žalovaný ďalej upriamil pozornosť na rozdielnu povahu skutkového tvrdenia a hodnotiaceho
úsudku; keďže žalobca v návrhu nedefinoval výroky, ktoré napáda, žalovaný má za to, že návrhu
nemohlo byť už len z tohto dôvodu vyhovené.
27/ K otázke KEDY ?, žalovaný uviedol, že Článok zverejnil krátko po tom, ako obdržal od svojho zdroja
Oznámenie NBS o prijatí podania zo dňa 26. 3. 2025 a Podnet na preverenie činnosti spoločnosti

OMNIUM CAPIZAL, o.c.p., a.s. na území Českej republiky zo dňa 26. 3. 2025, resp. krátko po tom ako
zozbieral a sám preveril všetky potrebné informácie uverejnené v Článku.
28/ K otázke KDE ?, žalovaný uviedol, že v prípade tohto kritéria ide o priestor, v ktorom došlo k
zverejneniu informácií, pričom „vo všeobecnosti platí, že čím hromadnejšie sa informácia distribuuje,
tým vyššia je ochrana osobnostných práv....ak je ich autorom novinár, tak jeho privilegované postavenie
do určitej miery neutralizuje kritérium miesta ich zaznenia.“ ( Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS

302/2010 zo dňa 7. 7. 2011 ).
29/ Vo vzťahu k povinnosti ospravedlniť sa žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru nebolo možné
takémuto návrhu žalobcu vyhovieť, nakoľko domáhať sa primeraného zadosťučinenia, či už formou
ospravedlnenia alebo peňažnou formou, je možné v zásade len v konaní vo veci samej a nie v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré sa riadi osobitnými a špecifickými pravidlami, resp. ak by

aj bolo možné poskytnúť primerané zadosťučinenie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, tak
len v prípadoch absolútne zjavných zásadných pochybení a zásahov, čo v predmetnom prípade bez
akýchkoľvek pochybností nebolo. Okrem toho, súd prvej inštancie v odôvodnení svojho uznesenia nikde
nezdôvodnil, na základe akých skutočností a prečo priznal žalovanému morálne zadosťučinenie a prečo
práve takáto forma „bezodkladnej úpravy pomerov“ bola podľa súdu potrebná.

30/ Už z povahy veci je evidentné, že požiadavka na uverejnenie ospravedlnenia za údajný zásah
do osobnostných práv v sebe nenesie ani prvok naliehavosti a ani prvok nevyhnutnosti, čo si naopak
vyžaduje úprava pomerov formou neodkladného opatrenia. Žalobca potrebu vydania neodkladného
opatrenia odôvodňoval aj tým, že aj iné médiá zverejňovali na základe Článku informácie o žalobcovi;
žalovaný však za obsah článkov vydávaných inými médiami nezodpovedá. V prípade neodkladného

opatrenia súd riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza
z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Aby bolo
možné žalobcovi priznať akékoľvek primerané zadosťučinenie a teda aj ospravedlnenie, ktoré slúži ako
satisfakcia za spôsobenú nemajetkovú ujmu, musí sa v konaní vykonať riadne dokazovanie a žalobca
musí v konaní preukázať všetky hmotným právom predpokladané aspekty pre priznanie zadosťučinenia.

V danom prípade žalobca nedoložil jediný dôkaz, ktorým by preukazoval akúkoľvek ujmu, hoci návrh
podal po vyše mesiaci od zverejnenia Článku.
31/ Žalovaný je tiež názoru, že uloženie povinnosti žalovanému uverejniť ospravedlnenie nebolo
primerané a žalobcovi prinieslo nespravodlivú výhodu v tom, že dosiahol zadosťučinenie tým, že obišiel
riadne konanie vo veci samej s riadnym dokazovaním. Okrem toho žalovaný ospravedlnenie zverejnil,

čím mu vznikla škoda nie len v tom, že musel uhradiť náklady na jeho zverejnenie, ale aj škoda v
nemajetkovej podobe, keďže ho ospravedlnenie vykreslilo ako klamára, ktorý si neoveruje skutočnosti,
ktoré zverejňuje, čo nie je pravda. V neposlednom rade súd vytvoril nezvratnú situáciu, kedy žalovaný na
podklade uznesenia ospravedlnenie uverejnil; uvedený stav nemožno vziať späť, naproti tomu, keby mal
žalovaný povinnosť len odstrániť Článok ( ani na to však podmienky splnené neboli ). Odstránený článok

možno zverejniť znovu, avšak ospravedlnenie, ktoré už bolo zverejnené, nemožno „vziať späť“. Svojím
uznesením súd prvej inštancie rozhodol ( osobitne vo vzťahu k ospravedlneniu ) rovnakými výrokmi,
akoby rozhodol rozsudkom vo veci samej, hoci na to neboli splnené predpoklady.
32/ Samotné znenie ospravedlnenia je naformulované nesprávne materiálne aj formálne. Článok
neobsahoval žiadny výrok, ktorý by tvrdil, že žalobca „vykonáva podvodné praktiky“ a ani žiadny výrok,

ktorý by tvrdil, že žalobca je „majetkovo prepojený so spoločnosťou Arca Capital a.s.“ Žalovaný sa teda
žalobcovi ospravedlnil za niečo, čo v Článku ani len neodznelo. Keďže žalobca v návrhu nedefinoval
sporné výroky a súd sa ich pravdivosťou ani len nezaoberal, v žiadnom prípade nemohol súd takému
návrhu žalobcu vyhovieť. V tejto súvislosti žalovaný odkázal na obsah rozhodnutia II.ÚS 340/09 zo dňa
18. 9. 2012, v ktorom Ústavný súd uviedol : „Funkciou ( účelom ) je upútať a zaujať čitateľa, aby si článok

prečítal a až na tomto základe si osvojil tlačou ponúkané informácie a urobil si o nich vlastný úsudok.
Vychádzajúc z tejto funkcie titulku, možno aj z hľadiska ochrany práva na súkromie dotknutých osôb vo
všeobecnosti akceptovať a tolerovať, že sa v titulku objavujú expresívnejšie, provokujúce či zveličujúce
vyjadrovacie prostriedky, a to najmä vtedy, ak ide o médium bulvárneho typu.....novinárom sa dokoncaumožňuje používať určitú mieru preháňania a provokácie......zároveň treba tiež zdôrazniť, že izolovaným
posudzovaním titulku spravidla nemožno hodnoverne dôjsť k záveru, či v ňom obsiahnuté tvrdenie je
pravdivé alebo naopak nepravdivé.“

33/ Žalovaný v odvolaní osobitne poukazoval na to, že žalobca pripojil na preukázanie svojich tvrdení o
„nepravdivosti Článku“ v podstate dva výpisy z obchodného registra, ktorými preukazoval to, že žalobca
nie je majetkovo a personálne prepojený so spoločnosťou Arca Capital Slovakia, a.s. Článok však
neobsahoval informácie o tom, že tieto spoločnosti sú majetkovo prepojené; a ako už žalovaný uviedol v
textevyššie,personálnymprepojenímspoločnosti Arcaažalobcusamysleloprepojeniepredstaviteľov

žalobcu ( T. P., L. U. ), ktorí boli významne zapojení do distribúcie zmeniek spoločnosti Arca, t.j. uvedené
prepojenia nebolo možné výpisom z Obchodného registra SR nijako dokázať alebo vyvrátiť. Naopak,
žalovaný personálne prepojenia medzi spoločnosťou Arca a žalobcom preukázal. Súd prvej inštancie sa
nielen že nezaoberal obsahom Článku a dôkazmi predloženými žalobcom, ale ani znením samotného
ospravedlnenia, ktoré s Článkom nemá žiadny súvis.
34/ Súd prvej inštancie vo výroku I napadnutého uznesenia uložil žalovanému povinnosť „zdržať sa

šírenia nepravdivých informácií o žalobcovi“, ktorý výrok označil žalovaný za neurčitý a z ktorého
nie je zrejmé, šírenia akých konkrétnych informácií sa má žalovaný zdržať. Ak sa pod „nepravdivými
informáciami“ myslia informácie uverejnené v Článku, potom žalovaný uvádza, že tieto sú pravdivé,
čo žalovaný v rámci svojho odvolania aj riadne preukázal. Súd sa mal tiež zaoberať posudzovaním
toho, či uložením povinnosti „zdržať sa“ šírenia informácií do budúcnosti, nedôjde k obmedzeniu slobody

prejavu, ktorá môže predstavovať cenzúru.
35/ Záverom žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, keď
v rozhodnutí neposkytol základné odpovede na otázky, prečo vôbec vydal neodkladné opatrenie, aké
výroky Článku považoval súd za „klamlivé“ a z akých dôkazov vyvodil svoje závery a pod.
36/ Na odvolanie žalovaného podal žalobca písomné vyjadrenie ( č.l. 182 až 191 spisu ), v ktorom

označil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za vecne správne, riadne odôvodnené, vychádzajúce
z osvedčeného skutkového stavu. Žalobca zdôraznil, že je obchodníkom s cennými papiermi, na
základe riadne udeleného povolenia NBS a spoločnosť Arca bola klasickou spoločnosťou s ručením
obmedzeným, pričom táto informácia je celkom jasne vyvoditeľná z verejných registrov, ktoré mal
žalovaný k dispozícii a z ktorých pri tvorbe článku údajne čerpal. Túto informáciu žalovaný zrejme

zámerne zamlčuje a vyvoláva v čitateľoch dojem rovnakosti uvedených subjektov, s rovnakým
výsledkom pre koncových spotrebiteľov, teda že musia zaručene prísť o svoje investície. Teda nesporne
a hlavne nepodložene zasahuje do dobrej povesti žalobcu. Žalobca nikdy nepredával zmenky či už
vlastné alebo sprostredkovane, čo bolo naopak hlavnou náplňou činnosti spoločnosti Arca. Žalobca
tiež nikdy nevyberal investície do vlastných projektov ( stavby nehnuteľností, elektrární a pod. ).

Akákoľvek podobnosť medzi spoločnosťou Arca a žalobcom je absolútne vymyslená a nepodložená,
preto zverejnenie článku, ktorý hovorí o rovnakej či podobnej činnosti spoločnosti a praktikách je v
rozpore so spoločnosťou, s jediným úmyslom privodiť žalobcovi škodu a zasiahnuť do jeho dobrej
povesti. Celý článok je v kontexte prepojenia žalobcu a jeho zástupcov so spoločnosťou Arca, ktorá je v
médiách dlhodobo označovaná ako podvodnícka spoločnosť, čím žalovaný úmyselne vzbudzuje dojem,

že konanie žalobcu a jeho obchodné aktivity sú rovnaké alebo prinajmenšom podobné ako u spoločnosti
Arca Capital, čo je nepodložená fabulácia.
37/ Žalovaný žiadnym spôsobom nijako nepreveroval informácie pred ich uverejnením a zrejme ich len
prijal od oznamovateľa, a tieto nepravdivé informácie bez ďalšieho zverejnil. U predmetného článku nie
je uvedený autor ani zdroj ( informátor ). Spoločnosť žalobcu ani osoby zmienené v článku T. P. a L. U.

nie sú a nikdy neboli personálne ani majetkovo prepojené so spoločnosťou Arca Capital, a nepravdivé
informácie uvedené v predmetnom článku sú spôsobilé značnou mierou poškodiť dobrú povesť žalobcu
a spôsobiť mu vážnu ujmu a škodu. Zverejnené nepravdivé a nepodložené informácie sú v článku
podsúvané čitateľovi s cieľom poškodiť žalobcu pred konkurenciou.
38/ Zavádzajúce je aj tvrdenie žalovaného, že žalobca mal možnosť sa k článku vyjadriť - žalovaný

zaslal žalobcovi otázky emailom vo štvrtok dňa 10. 4. 2025 o 21.34 hod. ( evidentne po pracovnej
dobe ) s výzvou na ich zodpovedanie a v piatok 11. 4. 2025 ráno o 5.45 hod. ( pred začiatkom
pracovnej doby ) už žalovaný zverejnil článok. Test proporcionality podľa názoru žalobcu nie je a ani
nemá byť predmetom konania o neodkladnom opatrení, keď charakter tohto konania je ovplyvnený
zásadou osvedčenia skutočností, pričom žalobca nesporne osvedčil, že uvedený článok je poškodzujúci

dobrú povesť žalobcu, nakoľko sú v ňom uvádzané dezinterpretované, nepravdivé a nepodložené
informácie o žalobcovi sledujúce jediný cieľ, zdiskreditovať žalobcu. Sloboda prejavu nie je bezmedzná,
i keď je garantovaná ako prejav demokratického zriadenia; je však neprípustné, aby základné právo
slobody prejavu nedôvodne významne zasahovalo do iných základných práv ostatných subjektov. Určitámiera preháňania, ktorou argumentuje žalovaný, nemôže byť zamieňaná s fabulovaním a uvádzaním
zavádzajúcich, nepodložených a klamlivých informácií novinárom či vydavateľom.
39/ Povinnosť novinára overovať získané informácie patrí medzi základné zásady profesionálnej

žurnalistiky. Preverovanie informácií je v novinárskej praxi kľúčový prvok na zabezpečenie
dôveryhodnosti a objektivity poskytovanej informácie. Najmä etický kódex novinára Slovenského
syndikátu novinárov v čl. III, odstavec 1 uvádza, že novinár je povinný dôsledne si overiť každú
informáciu, ktorú zverejní, a to spravidla z dvoch navzájom nezávislých zdrojov a ďalej v čl. II
odstavec 2 sa zameriava na povinnosť novinára, dôsledne overovať fakty a považuje túto povinnosť za

jednu zo základných zásad práce novinára ( spolu s nestrannosťou, objektivitou, pravdivosťou atď. ).
Informácie zverejnené v spornom článku predstavujú nedodržanie všetkých vyššie opísaných zásad
práce novinára.
40/ Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného o tom, že je predmet článku potrebné subsumovať pod
tému verejného záujmu, a to ani rozšíreným výkladom pojmu ochrana verejného záujmu; žalobcova
činnosť nemá významný vplyv na spoločnosť alebo jej záujmy. Ide o súkromného podnikateľa,

obchodníka s cennými papiermi, preto snaha podradiť ho pod osobu verejného záujmu je nedôvodná a
účelová. Podľa názoru žalobcu ani jedno z tvrdení v článku nemá pravdivý skutkový podklad.
41/ Žalovaný na podporu svojich tvrdení predložil odpoveď Národného operačného centra Policajného
prezídia Českej republiky, v zmysle ktorého sú osoby T. P. a L. U. záujmovými osobami, ktoré sú
policajnými orgánmi ČR preverované v súvislosti so spoločnosťou Arca Investments. Z poverenia T. P.

a L. U. žalobca odvolaciemu súdu predkladá informáciu, že obaja menovaní boli vypočutí v právnom
postavení svedka orgánmi činnými v trestnom konaní vo veci spoločnosti Arca Investments, rovnako ak
ďalších cca 50 osôb. Postavenie oboch menovaných nemalo žiaden mimoriadne zásadný význam pre
vedené vyšetrovanie a od doby ich prvého a jediného výsluchu v r. 2022 neboli vo veci políciou ČR a
ani políciou SR kontaktovaní. Žalovaný súdu predložil aj video, z ktorého má byť vidieť zásah kukláčov

v sídle žalobcu, k tejto informácii žalobca uviedol, že v sídle spoločnosti žalobcu nikdy nezasahovali
špeciálne zložky PZ SR.
42/ V prípade činnosti H. P., ktorý podľa žalovaného aktívne propaguje produkty Omnium Capital, bez
toho, aby komunikoval riziká spojené s investovaním, žalobca uviedol, že aktivitu H. P. vyhodnotila NBS
po šetrení ako konanie neodporujúce regulatíve, a teda zistila, že p. P. nepropagoval svojím konaním

produkty žalobcu. Aj keby skutočne zo strany p. P. došlo k propagácii ( čo nedošlo ), nemohlo by to
znamenať taký záver, že sa jedná o podvodné praktiky žalobcu.
43/ Žalobca považuje za neprijateľné, aby žalovaný čerpal ako zdroj relevantných informácií sociálnu
sieť K.. Zo strany žalovaného nebola v žiadnom prípade preukázaná naliehavosť a nevyhnutnosť
ochrany spoločnosti zverejnením informácií v inkriminovanom článku, nakoľko žalovaný disponoval

jediným podnetom od svojho zdroja, ktorý bol následne vyhodnotený ako nedôvodný. Žalobca navrhol
odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a priznal mu náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
44/ Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný odvolacou replikou ( č. l. 215 až 218 spisu ), v ktorej
zopakoval a zotrval na svojich predošlých argumentoch a vyjadreniach.

45/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu ( t.j. v celom rozsahu ), v zmysle
§ 379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné.
46/ Žalobca sa voči žalovanému domáhal formou nariadenia neodkladného opatrenia jednak uloženia
povinnosti odstrániť z portálu A..L..sk a ostatných portálov prevádzkovaných žalovaným článok zo dňa

11.04.2025 s názvom „Ďalší PODVOD? Nová firma pripomína ARCA CAPITAL, v ktorej prišli známe
osobnosti o státisíce" a zdržať sa šírenia nepravdivých informácií o žalobcovi, to všetko do troch dní
po právoplatnosti uznesenia ( výrok I ), a rovnako formou neodkladného opatrenia aj povinnosti na
internetovom portáli A..L..sk zverejniť ospravedlnenie v znení, že článok zo dňa 11.04.2025 s názvom
„Ďalší PODVOD? Nová firma pripomína ARCA CAPITAL, v ktorej prišli známe osobnosti o státisíce"

sa nezakladal na pravde, nakoľko nejestvujú žiadne dôkazy, že žalobca vykonáva akékoľvek podvodné
praktiky, ani že je majetkovo a personálne prepojený so spoločnosťou Arca Capital a.s. ( výrok II ).
47/ Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
48/ Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
49/ V zmysle cit. ustanovenia § 325 ods. 1 CSP je predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia
ešte pred rozhodnutím vo veci samej bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava,
že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúciemusí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená, t.j. musí sa javiť aspoň
ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Spoločným znakom oboch typov
neodkladných opatrení je ich dočasný - predbežný charakter. Ustanovenie § 325 ods. 2 CSP potom

príkladmo ( t.j. nie taxatívne ) stanovuje prostriedky, ktorými môže súd poskytnúť dočasnú ochranu.
V danom prípade žalobca navrhovaným neodkladným opatrením sleduje dočasnú úpravu pomerov
strán sporu. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je
prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak
tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú dočasnú úpravu, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu

nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi
stranami ( t.j. že strana nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci ). V konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia,
učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti
a opodstatnenosti jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho

dokazovania ( § 328 ods. 2 CSP ). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia
na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinnú stranu
sporu obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere. Iný postup by mohol znamenať
prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení. Zásah súdu prostredníctvom
neodkladného opatrenia do právnych vzťahov strán sporu musí byť primeraný.

50/ Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o
potrebenariadiťnavrhovanéneodkladnéopatrenie,vzáujme,abydosiaholochrannýúčelneodkladného
opatrenia. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť ( t. j. nemusí tieto
skutočnosti preukázať ), teda tieto sa musia javiť aspoň ako pravdepodobné. Osvedčenie ( na rozdiel od

dokazovania ) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti ( t.j. nie všetky rozhodujúce skutočnosti ), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality
tak, ako pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti
javí ako nanajvýš pravdepodobná. Súd teda rozhoduje za situácie, kedy skutočný stav veci nie je
ešte náležite zistený a teda subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom

nepochybné. Vzhľadom na povahu neodkladného opatrenia a zákonný účel tohto inštitútu je ďalej
nevyhnutné, aby bolo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnuté pomerne rýchlo - v
zmysle § 328 ods. 2 CSP v danom prípade v lehote 30 dní. Bolo už povedané v texte vyššie, že táto
pomerne krátka lehota na rozhodnutie nevytvára podmienky pre plnohodnotné dokazovanie, ktoré súd
z objektívnych dôvodov nemôže vykonať. Preto súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

spravidla rozhoduje len na základe osvedčenia podstatných skutočností. Preskúmajúc spisový materiál
dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nerozhodol vecne správne, keď návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel ( výroky I, II napadnutého uznesenia ).

51/ Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdí, že žalovaný svojím konaním

poškodzuje jeho dobrú povesť v zmysle § 19b ods. 3 Obč. zák. Návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia sa domáha voči žalovanému ochrany dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b ods. 3
Obč. zák. na tom skutkovom základe, že žalovaný zverejnil na internete článok, obsah ktorého žalobca
považuje za nepravdivý a difamačný, a ktorý má potenciál spôsobiť mu ujmu.
52/ Podľa § 19b ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obč. zák., právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byť

určený pri ich zriadení. Pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde,
aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať
primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. Odsek 2 platí primerane aj pre
neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.
53/ Právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle cit. ust. Občianskeho zákonníka je

neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah je objektívne
spôsobilý vyvolať ujmu na dobrej povesti. K porušeniu práva na dobrú povesť môže dôjsť
slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej ( zneucťujúcej, znevažujúcej,
dehonestujúcej, diskreditačnej ) povahy; ak k takémuto porušeniu malo dôjsť slovom, je nutné pri
skúmaní primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade odlíšiť, či ide o skutkové tvrdenie alebo o

hodnotiaci úsudok ( kritiku ), nakoľko podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia.
54/ Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby
chránené v zmysle § 19b ods. 2, ods. 3 Obč. zák.; môže ním byť aj kritika, v prípade, že presiahla
rámec oprávnenej kritiky. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickejosoby je založená na objektívnom princípe, t.j. nevyžaduje sa aj zavinenie pôvodcu neoprávneného
zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví ( spočíva
na ňom dôkazné bremeno ) občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé

( tzv. dôkaz pravdy ). Od skutkových tvrdení je však potrebné odlišovať hodnotiace úsudky; kým
existenciu faktov možno preukázať, tak otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov nepripúšťa dôkazy.
Hoci hodnotiaci úsudok vzhľadom na svoj subjektívny charakter vylučuje dôkaz pravdy, musí vychádzať
z dostatočného faktického základu. Kým teda skutkové tvrdenia predstavujú fakty, ktorých pravdivosť
alebo nepravdivosť môže byť predmetom dokazovania, tak hodnotiaci úsudok dôkaz o nepravdivosti

nepripúšťa, nakoľko ide o subjektívne vyjadrenie názoru. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že
sloboda prejavu sa nevzťahuje len na informácie a myšlienky, ktoré sú prijímané priaznivo, resp.
sú pokladané za neškodné či neutrálne, ale aj na tie, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát
alebo časť obyvateľstva. To je dané požiadavkami pluralizmu, znášanlivosti a otvorenosti, bez ktorých
nemožno hovoriť o demokratickej spoločnosti (rozsudok ESĽP Handyside v. Spojené kráľovstvo zo
7. decembra 1976). Pri vyjadrení negatívneho postoja (informácií, myšlienok), teda pri kritike, treba

rozlišovať medzi oprávnenou kritikou a neoprávneným zásahom, pričom rozdiel medzi nimi treba vidieť v
rozhodujúcom hľadisku pravdivosti, hodnovernosti, objektívnosti a cieľa, ktorý sa konkrétnym prejavom
sleduje. Zákonná ochrana je daná len vtedy, ak vytýkané prejavy sú zásadne nepravdivé alebo pravdu
skresľujúce. Kritika nie je neoprávnená, ak nie sú prekročené medze vecnej kritiky (opierajúce sa o
pravdivé skutočnosti a z nich vyplývajúce závery, ktoré tieto skutočnosti odôvodňujú), a ak je primeraná

obsahom aj formou (R 103/1967). Posudzovaním oprávnenosti kritiky sa v početných rozhodnutiach
zaoberal i ESĽP (napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Barford v. Dánsko z 22. februára. 1989, rozhodnutie
ESĽP vo veci Prager a Oberschlick v. Rakúsko z 26. apríla 1995, rozhodnutie ESĽP vo veci De Haes
a Gijels v. Belgicko z 24. februára 1997, rozhodnutie ESĽP vo veci Schöpfer v. Švajčiarsko z 20. mája
1998, rozhodnutie ESĽP vo veci Perna v. Taliansko z 25. júla 2001, rozhodnutie ESĽP vo veci Nikula v.

Fínsko z 21. marca 2002, rozhodnutie ESĽP vo veci Steur v. Holandsko z 28. októbra 2003, rozhodnutie
ESĽP vo veci Veraart v. Holandsko z 30. novembra 2006), pričom dospel k záveru, že ak sa vychádza
z nepravdivých premís, ktorých výsledkom je znevažujúci hodnotiaci úsudok, je potrebné takúto kritiku
kvalifikovať ako neprípustnú. Z rovnakého dôvodu nie je prípustná ani kritika, ktorá nemá faktografický,
skutkový základ. Kritika by sa mala vyvarovať výlučne všeobecných súdov, ktoré nie sú podporené

konkrétnymi argumentmi. V prípade, keď má nejaké vyjadrenie podobu hodnotiaceho úsudku, môže
jeho prípustnosť závisieť od toho, či pre tento úsudok existuje dostatočný faktický podklad, pretože i
hodnotiaci úsudok bez akéhokoľvek faktického podkladu môže byť prehnaný (napr. rozhodnutie ESĽP
vo veci De Haes a Gijels v. Belgicko z 24. februára 1997, rozhodnutie ESĽP vo veci Feldek v. Slovenská
republika z 12. júla 2001).

55/ Samotné uverejnenie nepravdivého údaju, dotýkajúceho sa dobrej povesti právnickej osoby, zakladá
spravidla neoprávnený zásah do takejto dobrej povesti; avšak nie každé zverejnenie nepravdivého údaju
musí automaticky znamenať takýto zásah - ten je daný len vtedy, ak presiahol určitú prípustnú intenzitu
do takej miery, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať.
56/ Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

57/ Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy SR každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou,
obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez
ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu.
58/ Podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na
slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo

myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.
59/ Podľa čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, výkon týchto
slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam,
obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a

zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku
dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.
60/ Prejednávaná právna vec je typickým prípadom, kedy sa v rámci rozhodovania súdu o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia dostala do kolízie sloboda prejavu, právo na informácie na jednej
strane a ochrana dobrej povesti ( právnickej osoby ) na strane druhej. Napriek rôznorodosti judikatúry

možno vysledovať niekoľko základných orientačných kritérií, ktoré zvyknú byť tradične zohľadňované
pri riešení otázky ochrany osobnostných práv v strete so slobodou prejavu. Ich posúdením možno
uzavrieť, či bude daná prednosť ochrane slobody prejavu alebo naopak osobnostným právam. Na tento
účel judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva aj Ústavného súdu SR využíva test proporcionalityzaložený na hľadaní odpovedí na otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO v danom prípade
„hovorí“, resp. uverejnil informáciu ( napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 492/2012 z 18.
4. 2013 ). Nutno skonštatovať, že súd prvej inštancie v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení

spomínaný test proporcionality na danú vec nepoužil, hoci mal; bez ohľadu na to, že rozhodoval v konaní
o neodkladnom opatrení.
61/ V prípade výroku I uložil súd prvej inštancie žalovanej povinnosť odstrániť z portálu A..L..sk a
„ostatných portálov prevádzkovaných žalovaným“ sporný článok a tiež sa zdržať „šírenia nepravdivých
informácií o žalobcovi“. Tento žalobcom naformulovaný výrok obsahuje okrem špecifikovaného portálu

A..L..sk ďalej už len všeobecne určené „ostatné portály prevádzkované žalovaným“, čo odporuje
požiadavke vymedziť uložené povinnosti žalovanej strane natoľko konkrétne, aby nedochádzalo pri či
už dobrovoľnom alebo nútenom výkone ( v prípade právoplatne ) uloženej povinnosti k pochybnostiam
či sporom, na čo všetko sa vlastne súdom uložená povinnosť vzťahuje. Povinnosť zákazu „šírenia
nepravdivých informácií o žalobcovi“ v tomto výroku je obdobne formulovaná príliš všeobecne, ale
predovšetkým, takáto formulácia naráža na problém možnej cenzúry, ktorá v podmienkach nášho

právneho poriadku nie je dovolená. Uloženie takejto povinnosti zdržať sa zverejňovania informácií tak,
ako to navrhoval žalobca, by neprimerane zasahovalo do práva žalovaného na slobodu prejavu a práva
na informácie v zmysle čl. 26 ods. 2 Ústavy SR. Obrana proti zverejňovaniu prípadných nevhodných
textov, príspevkov či informácií a pod. by nemala spočívať v zákazoch, keď Občiansky zákonník má k
dispozícii prostriedky na ochranu proti zneužívaniu slobody slova a práva na informácie - ich zmyslom je

postihovať excesy z práva na slobodu slova, slobodu prejavu či práva na informácie, ale nie ustanovovať
zákazy. Odvolací súd preto aj túto časť napadnutého výroku I uznesenia súdu prvej inštancie, týkajúci
sa uloženia povinnosti zdržať sa „šírenia nepravdivých informácií“ do budúcna posúdil ako vecne
nesprávnu.

62/ Ďalej sa žalobca - navrhovateľ neodkladného opatrenia proti žalovanému domáhal výrokom II
tiež priznania morálneho zadosťučinenia vo forme písomného ospravedlnenia; súd prvého stupňa
vychádzal zo správneho záveru, že názov a dobrá povesť právnickej osoby sú obdobou mena a cti
fyzickej osoby, a ako také patria k primárnym individualizujúcim znakom každej právnickej osoby. V
prípade neoprávneného zásahu do názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby ochranu proti takýmto

zásahom poskytuje súd, ktorého úlohou je posúdiť, či neoprávnený zásah je objektívne spôsobilý
privodiť právnickej osobe ujmu na chránených nemateriálnych hodnotách. Povinnosť tvrdenia, dôkazná
povinnosť a dôkazné bremeno ohľadom objektívne spôsobilého zásahu do dobrej povesti, zaťažuje
dotknutú právnickú osobu - tu žalobcu ako navrhovateľa neodkladného opatrenia.
63/ Vo výroku II napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť uverejniť

na internetovom portáli A..L..sk ospravedlnenie s konkrétnym textom. Aj túto časť rozhodnutia súdu
prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd ako po vecnej stránke nesprávnu. Súd takúto povinnosť uložil
žalovanému vo forme neodkladného opatrenia; avšak zo skutočností uvedených v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a ani z ostatného obsahu spisu nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré
by osvedčovali naliehavosti a potrebe úpravy pomerov strán navrhovaným spôsobom. Žalobca ničím

neosvedčil, že je bezodkladne potrebné, aby bolo neodkladné opatrenie nariadené, a prečo by nemalo
prebehnúť riadne konanie o ochranu dobrej povesti právnickej osoby s riadne vykonaným dokazovaním.
Ako už uviedol odvolací súd v texte vyššie, predmetný spor je typickým sporom, v ktorom sa do
kolízie dostalo právo na slobodu prejavu s právom na ochranu dobrej povesti, ktoré práva sú navzájom
plne rovnocenné. Pri rozhodovaní, ochrane ktorého práva má dať súd v konkrétnom spore prednosť,

súdna prax používa už spomínaný test proporcionality. V prípade difamačných sporov je možné až po
vykonaní dokazovania posúdiť, či zverejnené informácie sú alebo nie sú pravdivé a či sú alebo nie
sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do práv žalobcu. Vykonávanie dokazovania v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia má svoje limity ( v zmysle ust. § 329 ods. 1 CSP súd spravidla rozhoduje bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania ). Potom nariadenie neodkladného opatrenia

navrhovanej povahy bude prípustné skôr výnimočne, keď pôjde napr. o prípady výrokov nenávistných,
podnecujúcich k násiliu, netolerantných, t.j. takých, ktoré by aj v podmienkach konania o neodkladnom
opatrení viedli k presvedčivému záveru o vzniku ťažko napraviteľnej majetkovej či nemajetkovej ujme,
t.j. vyžadovali by si bez akýchkoľvek väčších pochybností okamžitý zásah súdu. Z obsahu odôvodnenia
napadnutého uznesenia ( jeho výroku II ) však plynie, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nezaložil

na záveroch založených na teste proporcionality kolidujúcich práv na slobodu prejavu a ochranu
dobrej povesti. Ako už ale odvolací súd uviedol, na dôkladné vykonanie testu proporcionality jednak
nie je v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení potrebný časový priestor a jednak vykonávanie
samotného dokazovania naráža na limity právnej úpravy konania o neodkladnom opatrení ( § 329 ods.1 CSP ). Osobitne vo vzťahu k navrhovanému ospravedlneniu by až vykonanie riadneho dokazovania
a testu proporcionality umožnilo súdu rozhodnúť, či došlo k zverejneniu pravdivých alebo nepravdivých
informácií a či tieto boli objektívne spôsobilé zasiahnuť do práv žalobcu, a teda či je priznanie práva na

ospravedlnenie žalobcovi dôvodné.

64/ Odvolací súd tak dospel k odlišným záverom, než súd prvej inštancie; keď odvolací súd je názoru,
že v danom prípade neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia napadnutým

uznesením súdu prvej inštancie, a preto toto uznesenie v jeho výrokoch I, II zmenil tak, že návrh žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ( § 388 CSP ).

65/ O trovách celého ( prvoinštančného aj odvolacieho konania ) rozhodol odvolací súd podľa
§396ods.1,2vspojenís§255ods.1,§262ods.1,ods.2CSPavkonaníplneúspešnémužalovanému
priznal voči žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

66/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( §
3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 CSP ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).