Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 80Ek/1172/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122305613
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6122305613.3

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavexekučnejvecioprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom
Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 42 185 190 proti povinnej: A. B., C.
D. XXXX/X, XXX XX E. F. G., IČO: XX XXX XXX, nar.: XX.XX.XXXX, zastúpenej: JUDr. Roman Škerlík,
Letná 61, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 42 109 264, o vymoženie 1 479,55 Eur s príslušenstvom,

vedenej súdnym exekútorom: H. I. C., J., E. E. K. L. H. M. D. XX, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX,
ktorý exekúciu vedie pod zn. 88EX 484/2022, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 80Ek/1172/2022 zo dňa 11. 09. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. . 80Ek/1172/2022 zo
dňa 11. 09. 2025 z a m i e t a.

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 80Ek/1172/2022 zo dňa 11. 09. 2025.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd, konajúc vyšším súdnym úradníkom, uznesením sp. zn. 80Ek/1172/2022 zo dňa 11. 09.
2025 na základe návrhu na zastavenie exekúcie podanej povinnou exekúciu zastavil a povinnej voči
oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 124,19 eura z dôvodu

nedostatku právomoci rozhodcu vydať oprávneným predložený exekučný titul.
2. Proti uzneseniu podal oprávnený včas sťažnosť, ktorú odôvodnil v predovšetkým tým, cit.: „Opravený
má za to, že súd sa nevysporiadal správne v rámci tvrdenia že oprávnený si uplatnil totožný nárok,
istinu vo výške 1479,55 spolu so úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1479,55 Eur od 03. 10. 2012 do
zaplatenia a trovy konania vo výške 373,17 Eur aký mu už bol raz Uznesením Okresného súdu Spišská
Nová Ves sp. zn. 11Er/503/2014 zo dňa 07. 03. 2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 08. 2024

zamietnutý.“.
3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti
ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
4. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

5. Po preskúmaní sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka dospel súd k
záveru, že bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu
povinnej na zastavenie exekúcie (námietok proti exekúcii) v predchádzajúcej, tzv. „starej“ exekúcii nie
je prekážkou opätovného právneho posúdenia tých istých otázok, keď takéto rozhodnutie nevytvára pre
exekučný súd prekážku právoplatne rozsúdenej veci res iudicatae.
6. V prípade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie sa jednalo o opätovný návrh na vykonanie

exekúcie podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), kde dal zákonodarca možnosť oprávnenému ajv prípade, že dôjde k zastaveniu starej exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky,
a to prostredníctvom opätovného návrhu. Preto oprávnený mohol podať opätovný návrh na vykonanie
exekúcie, pokiaľ bolo predchádzajúce exekučné konanie ukončené jedným zo spôsobov stanovených

v ZoUNEK-u a nebola vymožená pohľadávka oprávneného. Je potrebné ale zdôrazniť, že hoci sa jedná
o opätovný návrh na vykonanie exekúcie, exekučný súd v tomto „novom“ exekučnom konaní začatom
na základe opätovného návrhu oprávneného musí skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť
exekučného titulu zo svojej úradnej povinnosti, a to ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
konkrétnemu súdnemu exekútorovi, t.j. pred začatím exekúcie, pričom ak pri jeho posudzovaní vyjde

najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný,
je povinný návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť (v celom rozsahu alebo v časti). Uvedený záver
podporuje napríklad aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 106/2022-19 zo dňa
24. 02. 2022, podľa ktorého, či už zákon o starých exekúciách (233/2019 Z.z. – pozn.) alebo Exekučný
poriadok neobsahujú žiadne ustanovenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že nový návrh na vykonanie
exekúcie nemôže exekučný súd posúdiť inak a nepreskúmať exekučný titul. Účelom zákona o starých

exekúciách bolo zastaviť jasne vymedzený okruh exekučných konaní. Z toho však nemožno vyvodiť, že
nové návrhy na vykonanie exekúcie na podklade starých exekučných titulov by boli vyňaté z procesu
ich posúdenia v prípade, ak sa oprávnený rozhodol podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie.
7. K námietke právneho posúdenia rozhodcovskej doložky sudca považoval za preukázané, že
rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodovanie

v spore medzi oprávneným a povinným bola uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru.
Pokiaľ má byť rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav
jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo

9/2012 zo dňa 16. 01. 2013). Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú
zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich
obsah, čo je daný prípad podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Samotný obsah a jednotlivé
náležitosti rozhodcovskej doložky boli vopred pripravené dodávateľom (oprávneným) a spotrebiteľ
(povinný) ich nemohol ovplyvniť. Na tejto skutočnosti nič nemení ani tvrdenie oprávneného, že v zmysle

znenia rozhodcovskej zmluvy bolo možné spory riešiť aj pred všeobecným súdom. Táto skutočnosť
vzbudzuje pochybnosti o tom, že spotrebiteľ sa skutočne oboznámil s obsahom rozhodcovskej doložky a
následkami jej uzavretia, čo preukazuje aj tá skutočnosť, že nedošlo ani k jej podpísaniu, keď Všeobecné
obchodné podmienky nie sú spotrebiteľom podpísané. Zo znenia rozhodcovskej doložky síce vyplýva,
že spory medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nemusia byť riešené len v rozhodcovskom konaní, ale

aj v súdnom konaní, ide ale len o zdanlivú alternatívu, pretože výber spočíva na žalobcovi, ktorým je
vo väčšine prípadov práve dodávateľ, ako veriteľ. Ten sleduje riešenie sporov práve v rozhodcovskom
konaní, čo je aj dôvod, pre ktorý rozhodcovskú zmluvu naformuloval. O doložku, ktorá vyžaduje,
aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa
nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky

začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu. Dôsledkom rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľovi je odopretá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči
spotrebiteľovi žalobu na ním vopred vybranom rozhodcovskom súde. Spotrebiteľovi je tak odopretá
možnosť brániť svoje práva vo všetkých sporoch, v ktorých sa domáha svojich práv v rozhodcovskom

konaní dodávateľ. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného
ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenia dodržané neboli,
teda zákon obchádza (in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom
dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje
cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL.ÚS 16/95 zo

dňa 24. 05. 1995). Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení právne záväzného pravidla správania
sa zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy osebe nie sú zákonom zakázané, v dôsledku čoho
sa nastolený stav javí z hľadiska pozitívneho práva ako nenapadnuteľný. Konanie in fraudem legis
predstavuje postup, keď sa niekto správa formálne podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok
právnounormouzakázanýalebonepredvídanýanežiaduci(nálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,

sp. zn. III. ÚS 314/07 zo dňa 16. 12. 2008). Rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa neodvolateľne sa
podrobiť rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch ak bude vystupovať na strane žalovaného
a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom, ak sa dodávateľ
bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovský súd jesúkromnoprávnym orgánom, ktorý neoplýva atribútmi nositeľa verejnej moci. Aj keď rozhodcovská
doložka je tzv. nevýhradná, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna. Pokiaľ má spotrebiteľ
postavenie žalovaného, tak v prípade žaloby na rozhodcovskom súde si už nemôže zvoliť všeobecný

súd. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej doložky je zrejmé, že dodávateľ už od počiatku sleduje
jej koncipovaním riešenie prípadných sporov rozhodcovským súdom za účelom reálneho sťaženia
uplatnenia práv spotrebiteľa.

8. Súd tiež pre úplnosť uvádza, že rozhodcovská doložka vo Všeobecných podmienkach poskytnutia

úveru nespĺňa požiadavky na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy písomnou formou podľa § 4 ods.
2 zákona o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.12.2014, keď Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru nie sú obsiahnuté v dokumente podpísanom zmluvnými stranami (chýba podpis
dlžníka aj veriteľa). V takejto forme absentuje písomná forma uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy
(doložky), ktorá podľa zákona o rozhodcovskom konaní vyžaduje dokument podpísaný zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch. V danom prípade takúto písomnú formu uzatvorenia

rozhodcovskej zmluvy (doložky) oprávnený nepreukázal, nepredložil Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru podpísané oboma zmluvnými stranami. Z týchto dôvodov dospel exekučný súd k záveru o
neexistencii platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy - rozhodcovskej doložky, ktorá ak nie je uzavretá
písomnou formou je neplatná. Právne posúdenie platnosti uzavretia rozhodcovskej doložky uvedenej
vo všeobecných obchodných podmienkach nepodpísaných zmluvnými stranami podľa právnej úpravy

účinnej do 31. 12. 2014 súdna prax najvyšších súdnych autorít v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Obdo 19/2009 zo dňa 24. 11. 2010 a 2 Cdo 245/2010 zo dňa 30. 11. 2011 vykonala
v zhode s názorom exekučného súdu.

9. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného

poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydanému vyšším
súdnym úradníkom 80Ek/1172/2022 zo dňa 11. 09. 2025 zamietol, keď sa stotožnil so záverom,
že rozhodcovský súd nemal právomoc na vydanie exekučného titulu, keď rozhodcovská doložka
uzatvorená medzi oprávneným a povinným je absolútne neplatná z dôvodu nedodržania predpísanej
formy právneho úkonu a z dôvodu neprijateľnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách, následkom

čoho je oprávneným predložený exekučný titul nevykonateľný, a preto podľa 61k ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku je daný dôvod na zastavenie exekúcie po podanom návrhu povinného na
zastavenie exekúcie Nakoľko v súvislosti s podaním návrhu vznikli povinnej náklady, spočívajúce
v zastúpení povinnej advokátkou, je správny aj výrok o zaviazaní oprávneného na náhradu účelne
vynaložených trov povinnej spojených s podaním návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 56,92 eura.

10. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným
podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu, keď jeho sťažnosť bola v celom
rozsahu zamietnutá.

11. K vyjadreniu povinnej k sťažnosti a s tým súvisiacim uplatnením nároku na náhradu trov konania
súd uvádza, že súd nevyzýval povinnú na vyjadrenie k sťažnosti a pokiaľ jej v súvislosti s nevyžiadaným
zaslaním vyjadrenia vznikli náklady, nejde o náklady, ktoré by jej mala nahrádzať protistrana, keď
nejde o účelne vynaložené náklady a naviac civilný sporový poriadok v zásade ani nepredpokladá

rozhodovanie o náhrade trov konania o sťažnosti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).