Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Tos/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4225010437
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Formel Kováčová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4225010437.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD.
a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Libantovej, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B.
o zahladenie odsúdenia, o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo
dňa 05.11.2025 sp. zn. 4Nt/14/2025, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 17.03.2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a, pretože

nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 469 Tr. por. s
použitím § 92 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. zamietol žiadosť odsúdenému A. B. (ďalej len „odsúdený“)
o zahladenie odsúdenia a to úhrnného výnimočného trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1T 45/96 zo dňa 16.12.1996, nepodmienečne na

20 (dvadsať) rokov, so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny.

VodôvodnenínapadnutéhouzneseniasúdI.stupňauviedol,žeodsúdenýžiadalozahladenieodsúdenia
rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1T 45/96 zo dňa 16.12.1996, pričom po
preskúmaní žiadosti odsúdeného zistil, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1T 45/96 zo
dňa 16.12.1996, právoplatným dňa 30.04.1997 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 4To 24/97 dňa 30.04.1997, mu bol uložený úhrnný výnimočný trest odňatia slobody
vo výmere na 20 rokov a vo výkone trestu odňatia slobody bol od 13.11.1995 do 06.07.2010, kedy bol
z výkonu trestu podmienečne prepustený, pričom v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia sa
osvedčil a má sa za to, že trest vykonal dňom 06.07.2010.
Ďalej zistil, že rozhodnutím rakúskeho súdu Landesgericht Korneuburg sp. zn. 514 Hv 2/2013 zo dňa
25.02.2013, právoplatným 25.02.2013, bol odsúdenému pre trestný čin krádeže po neoprávnenom

vstupe na súkromný pozemok uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, ktorý vykonal dňa
10.02.2019.
Poukázal na to, že podmienkou zahladenia odsúdenia je, aby právoplatne uložený trest bol už vykonaný,
odpustený alebo premlčaný, aby uplynula stanovená doba podľa výmery uloženého trestu a odsúdený
v tejto dobe nepretržite viedol aj riadny život, pričom v trestnej veci Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
1T 45/96 je predpokladom zahladenia odsúdenia podľa § 92 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. nepretržité vedenie

riadneho života odsúdeným po dobu najmenej 10 rokov po skončení výkonu trestu.
Ďalejuviedol,žeodsúdenýpo06.07.2010spáchaljedentrestnýčinvzahraničí(dňa27.05.2012),pričom
odsúdeniesúdominéhočlenskéhoštátuEurópskejúnievtrestnomkonanísanaúčelytrestnéhokonania
zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný
aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, teda v danom prípade bola jednoznačne splnená
podmienka obojstrannej trestnosti činu, pretože ide o čin, ktorý je trestným aj podľa právneho poriadku

Slovenskej republiky.Poukázal aj na to, že doba nepretržitého výkonu riadneho života sa pre zahladenie odsúdenia prerušuje
každým ďalším odsúdením a prerušenie doby spôsobuje, že predchádzajúce vedenie riadneho života
odsúdeným stráca význam z hľadiska posudzovania podmienok pre zahladenie odsúdenia a zákonná

doba začína plynúť odznova.
Z lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov zo dňa 10.09.2025 mal preukázané,
že odsúdený v období od 15.09.2020 do 23.08.2025 spáchal celkovo 19 priestupkov, páchaním ktorých
taktiež dochádza k prerušeniu plynutia doby nepretržitého vedenia riadneho života.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj na to, že odsúdený podľa § 92 ods. 3 Tr. zák. netvrdil,

ani nepreukázal vzorné správanie, ktoré sa pozitívne vymyká z rámca riadneho života, napríklad
nadpriemernými spoločenskými či sociálnymi aktivitami, resp. nadpriemernými pracovnými výkonmi,
z ktorých by bolo nad všetky pochybnosti možné usúdiť, že správanie odsúdeného je prínosom
pre spoločnosť a že v budúcnosti sa nedopustí trestnej činnosti, žiadosť odsúdeného o zahladenie
odsúdenia zamietol v celom rozsahu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odsúdený sťažnosť, v ktorej uviedol, že ju podáva
formálne, t. j. v žiadnom prípade si nepraje, aby touto sťažnosťou boli voči súdu I. stupňa
prijaté nejaké negatívne opatrenia, nemá voči predmetnému uzneseniu v prevažnej časti žiadne
výhrady, považuje ho za zákonné, objektívne, kvalifikované a profesionálne, nemá žiadnu averziu voči
predmetnému uzneseniu, ide mu len o vysvetlenie určitých nejasností.

Uviedol, že po dôkladnej analýze predmetného uznesenia je pre neho nejasná informácia a to, že na
základe právoplatného rozhodnutia rakúskeho súdu zo dňa 25.02.2013 bol odsúdený na trest odňatia
slobody vo výmere 18 mesiacov, ktorý vykonal dňa 10.02.2019, pričom si dovolil úctivo poznamenať, že
predmetný trest (ak sa dobre pamätá a môže sa mýliť) vykonal v rokoch 2013, resp. 2014, t. j. nie dňa
10.02.2019 a dovoľuje si to poznamenať len z dôvodu, že nevie, či uvedená skutočnosť má zásadný

vplyv na závery predmetného uznesenia.
Ďalej uviedol, že jeho žiadosť o zahladenie trestu vychádza z tej myšlienky, že má XX rokov a existujúci
záznam vo výpise z registra trestov mu podstatne bráni v tom, aby si našiel vyššie kvalifikované
zamestnanie s vyšším legálnym príjmom, ktoré mu zabezpečí, aby sa vo svojej starobe o neho nemusel
starať štát, t. j. aby nebol na ťarchu štátu, ale aby si vedel zabezpečiť svojim legálnym príjmom primeraný

dôchodok.
Žiadal preto o prehodnotenie uznesenia súdu I. stupňa.

Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou
podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia,

proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru,
že sťažnosť nie je dôvodná.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia preskúmal krajský súd postup
súdu I. stupňa pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o zahladenie odsúdenia a zistil, že v konaní

predchádzajúcom napadnutému uzneseniu sa nedopustil žiadneho procesného pochybenia, ktoré by
bolo v neprospech odsúdeného a rozhodnutie je právne správne. Nadriadený súd v rámci tejto svojej
prieskumnej povinnosti zistil, že jasné a úplné skutkové zistenia a zrozumiteľné právne úvahy
súdu I. stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, sú zákonu zodpovedajúce,
opodstatnené a na tieto závery ako na vecne správne a zákonné v celom rozsahu poukazuje, pretože

odôvodnenie napadnutého uznesenia zodpovedá § 176 ods. 2 Tr. por.
Podľa § 92 ods. 1 Tr. zák. súd môže zahladiť odsúdenie, ak odsúdený viedol po výkone alebo odpustení
trestu, alebo po premlčaní jeho výkonu riadny život nepretržite po dobu najmenej
a/ desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci päť rokov,
b/ päť rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci jeden rok,

c/ tri roky, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody neprevyšujúci jeden rok.
Podľa § 92 ods. 2 Tr. zák. ak ide o odsúdenie na tresty uvedené v § 32 písm. b/ až l/, k zahladeniu
dochádza ich vykonaním (všetky ostatné druhy trestov okrem trestu odňatia slobody).
Podľa § 92 ods. 3 Tr. zák. ak odsúdený preukázal po výkone alebo odpustení trestu alebo premlčaní jeho
výkonusvojímvzornýmsprávaním,žesanapravil,môžesúdzahladiťodsúdenienažiadosťodsúdeného

i pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1.
Podľa § 92 ods. 4 Tr. zák. doba uvedená v odseku 1 sa v prípade, že sa u podmienečne prepusteného
a podmienečne prepusteného s dohľadom má za to, že trest bol vykonaný dňom, keď odsúdenýbol podmienečne prepustený, spravuje dĺžkou skutočného výkonu trestu. Ak bol trest zmiernený
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky, spravuje sa dĺžkou trestu takto zmierneného.

V nadväznosti na citované zákonné ustanovenia krajský súd konštatuje, že v dobe určenej pre
zahladenie odsúdenia v § 92 Tr. zák. musí odsúdený viesť nepretržite riadny život. Nesplnenie
uvedenej podmienky má za následok, že uvedená doba vôbec nezačne plynúť alebo dôjde k jej
prerušeniu. K prerušeniu plynutia doby pre zahladenie odsúdenia dôjde spravidla vtedy, keď odsúdený
spácha ďalší trestný čin. Nemusí však ísť len o konanie trestné alebo inak protiprávne, stačí,

ak sa odsúdený správa tak, že nevedie riadny život. Odsúdený vedie riadny život, ak dodržiava
právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plní si svoje povinnosti voči štátu
a spoločnosti (zamestnávateľovi, rodine), nezneužíva svoje práva proti spoluobčanom, nenarušuje
občianske spolužitie v mieste bydliska ani v zamestnaní, nedopúšťa sa priestupkov, iných deliktov a
trestných činov.

Nadriadený súd preskúmaním obsahu spisu dospel k zhodnému záveru ako súd I. stupňa,
že odsúdený nesplnil podmienky na zahladenie odsúdenia z dôvodu, že počas plynutia rozhodnej doby,
ktorá mala trvať 10 rokov s poukazom na § 92 ods. 1 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. od 07.07.2010 do
07.07.2020, neviedol riadny život, pretože v čase jej plynutia sa dopustil nielen priestupkov na úseku
cestnej premávky a priestupkov proti majetku a občianskemu spolunažívaniu, ale predovšetkým bol

právoplatne odsúdený za trestný čin krádeže v Rakúskej republike, kde mu bol uložený trest odňatia
slobody 18 mesiacov.

Nadriadený súd po zabezpečení podkladov z C. C. zistil, že odsúdený bol v predmetnej veci vo väzbe od
10.01.2013 do 25.02.2013, kedy nastúpil výkon trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov. Z výkonu

trestu bol prepustený 11.02.2014 s tým, že zvyšok trestu v rozsahu 4 mesiace 27 dní bude vykonaný
podmienečne. Dátum uvedený v registri trestov 10.02.2019 označuje podľa uvedenia rakúskeho súdu
Landesgericht Korneuburg začiatok doby výmazu.

Uvedenú skutočnosť skutočného dátumu výkonu trestu namietal v sťažnosti odsúdený, preto

nadriadený súd zabezpečil okrem informácií z registra trestov doplňujúce informácie z rakúskeho súdu
Landesgericht Korneuburg a to:
1/ záznam zo zápisnice a skrátené vyhotovenie rozsudku 514 Hv 2/13z zo dňa 25.02.2013,
2/ čiastkovú správu o výkone trestu Ústavu na výkon trestu Korneuburg zo dňa 10.02.2014 a
3/ vyrozumenie o prepustení v zmysle § 133a rakúskeho zákona o výkone trestu Ústavu na výkon trestu

Korneuburg zo dňa 10.02.2014.

Odsúdenému z uvedeného dôvodu plynula nová rozhodná doba, t. j. od 12.02.2014 do 12.02.2024.

NadriadenýsúdužvminulostirozhodovalosťažnostiodsúdenéhoprotiuzneseniusúduI.stupňa,ktorým

mu bola zamietnutá žiadosť o zahladenie odsúdenia a to rozhodnutím sp. zn. 2Tos/15/2022 zo dňa
23.02.2022, z dôvodu nesplnenia podmienok vedenia riadneho života v rozhodnej dobe, keďže sa okrem
skutku spáchaného v zahraničí (27.05.2012), za ktorý bol právoplatne odsúdený, dopustil viacerých
priestupkov a to v dňoch 06.08.2016, 21.10.2016, 09.11.2016, 14.01.2017, 16.05.2017, 24.05.2017,
15.03.2018, 21.03.2018, 13.06.2018, 05.09.2018, 18.05.2020, 07.08.2020, 15.09.2020, 29.11.2020,

02.12.2020, 20.01.2021, 22.01.2021, 30.03.2021.

Odsúdený sa však i po rozhodnutí nadriadeného súdu, opakovane dopúšťal priestupkov a to na úseku
cestnej premávky v dňoch 07.04.2022, 05.05.2022, 18.06.2022, 30.08.2022, 22.09.2022, 05.11.2022,
06.02.2023, 08.03.2023, 21.04.2023, 12.09.2024 a 23.08.2025, čím opätovne nesplnil podmienky na

zahladenie odsúdenia, keďže v novo plynúcej rozhodnej dobe zase neviedol riadny život.

Nadriadený súd k „formálnej“ sťažnosti odsúdeného zdôrazňuje, že zahladenie odsúdenia podľa § 92
Tr. zák. nie je automatickým právom odsúdeného po uplynutí určitého času, v tomto prípade 10 rokov,
ale mimoriadnym právnym inštitútom, ktorého účelom je umožniť odstránenie nepriaznivých následkov

odsúdenia iba vtedy, ak správanie odsúdeného po výkone trestu presvedčivo preukazuje jeho trvalú
nápravu. Čiže samotné uplynutie zákonom stanovenej doby ešte nepostačuje, súd musí posudzovať
celkový spôsob života odsúdeného, jeho rešpektovanie právneho poriadku a spoločenských pravidiel,
pričom bremeno preukázania riadneho života spočíva na odsúdenom.Kľúčovým argumentom je, že odsúdený nesplnil zákonnú podmienku vedenia riadneho života počas
celej rozhodnej doby. Možno zdôrazniť, že už počas prvej rozhodnej doby od 07.07.2010 do 07.07.2020

sa odsúdený dopustil nielen viacerých priestupkov, ale najmä trestného činu v zahraničí, čo samo osebe
vylučuje záver o vedení riadneho života, keďže nejde o ojedinelé porušenie právnych predpisov, ale
o závažné zlyhanie, ktoré vyústilo do nepodmienečného trestu. Opakovane nadriadený súd uvádza, že
na tento skutok mohol súd prihliadnuť vzhľadom na obojstrannú trestnosť.

Aj po skončení tejto rozhodnej doby a začatí plynutia novej (od ukončenia výkonu trestu odňatia
slobodyvrakúskejrepublike)od12.02.2014do12.02.2024,odsúdenýpokračovalvpáchanípriestupkov.
V období od 2020 – 2025 sa dopustil 19 priestupkov, z toho 11 priestupkov na úseku cestnej premávky
len od právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o jeho v poradí druhej žiadosti o zahladenie
odsúdenia, t. j. od 23.02.2022, posledný priestupok spáchal na úseku cestnej premávky dňa 23.08.2025.
Hoci jednotlivé priestupky nedosahujú intenzitu trestného činu, ich množstvo a opakovaný charakter

svedčia o tom, že odsúdený dlhodobo nerešpektuje právne normy. Zo súdnej praxe vyplýva, že
opakované priestupky môžu samy osebe viesť k záveru, že odsúdený neviedol riadny život.

Nadriadený súd považuje za potrebné poukázať aj na povahu pôvodného odsúdenia, ktorým bol
odsúdený uznaný vinným z trestného činu vraždy spolupáchateľstvom a bol mu uložený výnimočný

trest odňatia slobody 20 rokov. Z toho možno vyvodiť, že pri takto závažnej trestnej činnosti
musí byť požiadavka na preukázanie dlhodobého riadneho života posudzovaná obzvlášť prísne.
Následné správanie odsúdeného, vzhľadom na vyššie uvedené, vôbec nenasvedčuje stabilizovanému
rešpektovaniu právneho poriadku.

K sociálnym a pracovným dôvodom odsúdeného nadriadený súd uvádza, že snaha odsúdeného zlepšiť
si pracovné uplatnenie je z ľudského hľadiska pochopiteľná, tieto okolnosti však nemôžu nahradiť
nesplnenie zákonných podmienok zahladenia odsúdenia, pretože účelom zahladenia nie je riešenie
pracovného uplatnenia odsúdeného, ale konštatovanie jeho dlhodobého riadneho života.

Zároveň nadriadený súd poukazuje na skutočnosť, že ide už o tretiu žiadosť odsúdeného o zahladenie
odsúdenia, avšak ani od predchádzajúceho rozhodovania nenastali také zmeny v jeho správaní, ktoré
by umožňovali odlišný právny záver. Naopak, v období po poslednom rozhodnutí sa odsúdený dopustil
ďalších 11 priestupkov na úseku cestnej premávky. Ak správanie odsúdeného ani po uplynutí rozhodnej
doby nenasvedčuje stabilizovanému rešpektovaniu právneho poriadku, súd nemôže konštatovať

splnenie podmienky vedenia riadneho života, ktorá je základným predpokladom zahladenia odsúdenia.
Záverom nadriadený súd zdôrazňuje, že zahladenie odsúdenia je právnym benefitom, ktorý môže byť
priznaný len tomu odsúdenému, ktorého správanie po výkone trestu nevzbudzuje žiadne pochybnosti
o jeho trvalej náprave, pričom takýto záver v prípade odsúdeného, vzhľadom na jeho opakované
porušovanie právnych predpisov, prijať nemožno.

Keďže súd I. stupňa správne vyhodnotil všetky rozhodné skutočnosti, jeho právne závery sú logické
a v súlade s účelom § 92 Tr. zák., ani odvolací súd nenašiel dôvod na zmenu napadnutého uznesenia,
v zmysle žiadosti odsúdeného o prehodnotenie rozhodnutia súdu I. stupňa, preto sťažnosť odsúdeného
ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.