Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. november 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6Pc/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725203311
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6725203311.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci navrhovateľa: A.

B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. A. XXXX/X, XXX XX D., občana SR, proti odporkyni: D. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/XX, XXX XX D., občianke SR, zast.: JUDr. Drahomírom Ivanom,
advokátom AK Zvolen, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o návrhu na zrušenie vyživovacej
povinnosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e navrhovateľovi A. B., nar. XX.XX.XXXX vyživovaciu povinnosť voči odporkyni
D. B., nar. XX.XX.XXXX ku dňu 01.03.2025.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči svojej dcére, a to ku
dňu 01.03.2025.

2. Dcéra navrhovateľa s podaným návrhom ako takým súhlasila, nesúhlasila však, aby bola vyživovacia
povinnosť zrušená ku dňu 01.03.2025. Požadovala túto zrušiť až od 1.09.2025.

3. Súd na základe skutočností uvedených v odôvodnení podaného návrhu zo dňa 08.09.2025, prednesu
navrhovateľa, prednesu právneho zástupcu dcéry navrhovateľa, vyjadrenia dcéry navrhovateľa zo dňa
06.10.2025, plnej moci zo dňa 29.10.2025, zistil tento skutkový stav:

4. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 9C/191/2010-47 zo dňa 01.02.2011 bola navrhovateľovi
uložená povinnosť prispievať na výživu dcéry, v tom čase maloletej, sumou vo výške 70,- Eur mesačne.
Rozsudkom toho istého súdu sp.zn. 14P/35/2022-73 zo dňa 06.09.2022 došlo ku zmene pôvodného

rozsudku zo dňa 01.02.2011 v časti určenia výživného, ktoré bolo zvýšené z pôvodnej čiastky 70,- Eur
na sumu 230,- Eur. Uznesením sp.zn. 13Pc/3/2024-72 zo dňa 04.11.2024 Okresný súd Zvolen schválil
zmier, ktorým sa navrhovateľ zaviazal prispievať na výživu dcéry sumou 250,- Eur mesačne.

5. Uvedené tvrdenia súd nepovažoval za potrebné preukazovať, pretože tieto skutočnosti neboli dcérou
navrhovateľa popierané. Ak by aj mal súd rozhodnutia k dispozícii, tieto by nemali vplyv na rozhodnutie
o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, vzhľadom k tomu, že verdikt súdu bol viazaný na

preukázanieskutkovéhostavuato,čivčaseodkedynavrhovateľpožadovalzrušiťvyživovaciupovinnosť
voči svojej dcére, táto bola odkázaná na výživu z jeho strany, alebo nie.6. Dcéra navrhovateľa ukončila štúdium na vysokej škole a od 18.02.2025 bola zaradená do
evidencie uchádzačov o zamestnanie. Podľa informácie navrhovateľa sa zamestnala dňom 01.09.2025.
S poukazom na tieto skutočnosti mal navrhovateľ za to, že už je schopná vlastným pričinením postarať

sa o zabezpečenie finančných prostriedkov na pokrytie životných, kultúrnych a sociálnych potrieb.
S poukazom na to, že dcéra ukončila prípravu na budúce povolanie v mesiaci február 2025, požadoval
zrušiť vyživovaciu povinnosť od 01.03.2025, teda od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci
kedy jeho dcéra ukončila prípravu na budúce povolanie.

7. Dcéra navrhovateľa sa písomne dňa 06.10.2025 k návrhu vyjadrila a uviedla, že s návrhom otca
súhlasí pokiaľ ide o zrušenie vyživovacej povinnosti. Potvrdila, že v mesiaci september 2025 si našla
zamestnanie a teda už nie je odkázaná na výživné zo strany svojho otca/navrhovateľa. Nesúhlasila
ale s tým, aby bolo toto zrušené spätne, s odkazom na skutočnosť, že otec sa počas celého obdobia
trvania vyživovacej povinnosti žiadnym spôsobom o ňu nezaujímal, nepodporoval ju či už finančne alebo
osobne. Tvrdila, že až do 01.09.2025 zamestnanie nemala, nájsť zamestnanie bolo pre ňu extrémne

ťažké a uviedla, že rozhodne nie je pravdivé tvrdenie otca, že od 01.03.2025 až do času kedy sa
zamestnala (01.09.2025) bola schopná sa sama živiť. Ďalej uviedla, že trvalo dlhšiu dobu nájsť si
zamestnanie. V dotknutej časti preto považovala návrh otca za šikanózny a žiadala súd, aby mu v tejto
časti nevyhovel.

8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

11. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je plne dôvodný
a opodstatnený. Pokiaľ išlo o akt zrušenia vyživovacej povinnosti otca voči dieťaťu, v tejto časti

dcéra navrhovateľa nemala námietky s navrhovaným rozhodnutím a súhlasila s tým, aby súd zrušil
súdom uloženú vyživovaciu povinnosť jej otca voči nej. Námietky však mala voči dátumu, ku ktorému
mala byť navrhovateľovi vyživovacia povinnosť voči nej zrušená. Navrhovateľ sa domáhal zrušenia
súdom určenej vyživovacej povinnosti voči svojej dcére ku dňu 01.03.2025, vzhľadom k tomu, že
v predchádzajúcom mesiaci, a to dňom 18.02.2025 dcéra ukončila vysokoškolské štúdium – fakticky

ukončila reálnu prípravu na svoje budúce povolanie. Z toho dôvodu žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť
od prvého dňa nesledujúceho po dni ukončenia prípravy dcéry na svoje budúce povolanie.

12. Dcéra navrhovateľa uviedla a prostredníctvom svojho právneho zástupcu tvrdila, že bolo veľmi
obtiažne nájsť sivhodnúprácuvobdobíod01.03.2025do01.09.2025,pričommalasnahusazamestnať

a tým mať možnosť finančného príjmu, ktorý by pokrýval jej osobné, sociálne, kultúrne a iné potreby.

13. Je pravdou, že v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, avšak kedy
dôjde k takémuto stavu, závisí od okolností konkrétneho prípadu. Medzi rozhodujúce faktory na strane

oprávneného dieťaťa patrí jeho vek, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať konkrétnu
prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a v neposlednom rade aj zdravotný stav.
V súlade s právnym názorom vyšších súdnych inštancií možno konštatovať, že zákon uprednostňuje
záujem oprávneného, preto možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné
samostatne uspokojovať svoje potreby. V živote však môže nastať situácia, kedy k takémuto reálnemu

stavunikdynedôjde–napríkladvprípadeťažkejinvaliditydieťaťa.Nadruhejstranevšaktrebazdôrazniť,
že povinnosť rodičov živiť svoje dieťa rozhodne netrvá, ak dieťa už ukončilo prípravu na povolanie, má
primeraný zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti, avšak dieťa o ne nemá záujem a z vlastnej
vôle nepracuje. Na takéto prípady sa vyživovacia povinnosť rodičov nevzťahuje. Je potrebné však
poukázať aj na závery súdnej praxe, ktoré spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom

nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie
a neuplatnenia sa na trhu práce. Ďalej je potrebné poukázať aj na to, že dcéra navrhovateľa síce tvrdila,
že si nevedela nájsť pre ňu vhodnú prácu po skončení prípravy na budúce povolanie (v období od
01.03.2025 do 01.09.2025), avšak súdu nepredložila dôkazy o tom, že sa reálne uchádzala o konkrétnezamestnanie u konkrétneho subjektu, že bola napr. na konkurze, resp. na osobnom pohovore, ak áno
s akým výsledkom; ak nebola prijatá aké dôvody viedli zamestnávateľa k tomu, že upustil od uzavretia
pracovnej zmluvy, resp. iného zákonníkom práce upraveného pracovného vzťahu s menovanou. Taktiež

súdu nebol predložený dôkaz o tom, že ak bola vedená na úrade práce ako nezamestnaná, že
urobila všetko preto, aby si v kooperácii s týmto orgánom našla primeranú, aj keď len dočasnú prácu,
ktorá by jej zabezpečila aspoň určitý finančný obnos na pokrytie nevyhnutných životných mesačných
nákladov. Taktiež možno konštatovať, že nič nebránilo dcére navrhovateľa oznámiť otcovi v mesiaci
február skutočnosť, že ukončila štúdium a prípadne a s ním dohodnúť na určitej finančnej podpore

v období pokiaľ si nenájde vhodnú a pre jej kvalifikáciu zodpovedajúcu prácu. S poukazom na uvádzané
skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti vyhovel,
tak ako to uviedol vo výrokovej časti rozsudku, pričom mal za to, že nielen zákonné, ale aj spravodlivé
bolo zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa ku svojmu dieťaťu ku dňu 01.03.2025.

14. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. S odkazom na zhora citované procesné ustanovenie, súd nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšiehosúdunaKrajskýsúdvŽiline, atopísomnev2vyhotoveniach(§355ods.1,§362ods.1CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej

forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,

b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).