Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2023

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 11Cb/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123258330
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Laurenčíková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2023:6123258330.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Natáliou Laurenčíkovou, v právnej veci žalobcu Slovenská

konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, Cintorínska 21, 814 99 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému:
HDTS, a.s. IČO: 45 522 219, Dlhá 2/B, Stupava, zast. Advokátska kancelária Mišík, s.r.o., Bajkalská 21/
A, 821 01 Bratislava, o zaplatenie 10 637,50 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 10 637,50 Eur, poplatok z omeškania 0,05 ‰ denne zo
sumy 3 212,50 Eur od 21.3.2020 do zaplatenia, poplatok z omeškania 0,05 ‰ denne zo sumy 3 712,50
Eurod21.6.2020dozaplatenia,poplatokzomeškania0,05‰dennezosumy3712,50Eurod21.9.2020
do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o ktorých
výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Upomínaciemu súdu dňa 13.03.2023 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 10
637,50 Eur, poplatku z omeškania 0,05 ‰ denne zo sumy 3 212,50 Eur od 21.3.2020 do zaplatenia,
poplatku z omeškania 0,05 ‰ denne zo sumy 3 712,50 Eur od 21.6.2020 do zaplatenia, poplatku z
omeškania 0,05 ‰ denne zo sumy 3 712,50 Eur od 21.9.2020 do zaplatenia. Svoju žalobu zdôvodnil
tým, že na základe Zmluvy č. XX/XXXX o nájme bytových priestorov uzavretej medzi Slovenskou

republikou - Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky v zastúpení
Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Ruskej federácii ako prenajímateľom a spoločnosťou HDTS,
a.s., IČO: 45 522 219 ako nájomcom, prenajímateľ prenechal nájomcovi predmet nájmu a žalovaný ako
nájomca sa zaviazal na úhradu nájomného vo výške uvedenej v článku V tejto zmluvy a v lehotách
dohodnutých v článku VIII tejto zmluvy. Žalovaný ako nájomca z tohto zmluvného vzťahu neuhradil
nájomné dohodnuté v článku VIII zmluvy za 2. štvrťrok v lehote do 20.3.2020, za 3. štvrťrok do
20.06.2020 a za 4. štvrťrok do 20.09.2020, za každý štvrťrok vo výške 3.712,50 eur. V zmysle článku XIII

bod 1 tejto zmluvy nájomca uhradil kauciu vo výške 500 eur, ktorú v súlade s týmto článkom prenajímateľ
použil na úhradu nedoplatku žalovaného a o túto čiastku ponížil výšku neuhradeného nájomného za
2. štvrťrok. V zmysle článku XIII zmluvy je žalobca oprávnený uplatniť poplatok z omeškania vo výške
0,05% za každý deň omeškania. Na základe Dodatku č. 3 k Zmluve o vymáhaní pohľadávok štátu č. X/
XXXX/XXXXX SR zo dňa 02.06.2022 uzatvoreného dňa 27.10.2022 medzi Ministerstvom zahraničných
vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky ako správcom pohľadávky štátu a Slovenskou
konsolidačnou,a.s.akopoverenouosobouvzmysleust.zákonač.374/2014Z.z.opohľadávkachštátua

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov postúpil správca pohľadávky štátu
právo vymáhať (konsolidovať) pohľadávku štátu, ktorú žalobca uplatňuje v tomto konaní. Predmetná
zmluva je povinne zverejňovanou zmluvou podľa ustanovenia § 5a ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z.
o slobodnom prístupe k informáciám z dôvodu, že Slovenská konsolidačná, a.s. je povinnou osobouv zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 citovaného zákona a bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv
vedenom Úradom vlády

2. Dňa 30. marca 2023 upomínací súd vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 29Up/360/2023.

3. Žalovaný voči vydanému platobnému rozkazu podal odpor, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu v
celom rozsahu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Má za to, že žalobca dostatočne nepreukázal
vznik a existenciu záväzku žalovaného. Predmetom žalobcom uvádzanej nájomnej zmluvy bol nájom

priestorov v Slovenskom dome v Moskve, ktorý prevádzkuje organizácia Správa účelových zariadení
(SÚZA). V roku 2020 nastala však nepredvídateľná okolnosť, a to celosvetová pandémia - ochorenia
SARS-CoV-2 (COVID-19). V čase covidovej pandémie, t. j. v období od 01.03.2020 do 31.12.2020,
za ktoré je nájomné za prenajatý priestor v zmysle zmluvy predmetom žalovaného nároku, bolo
nájomcovireálneznemožnenévyužívaťprenajatépriestory,atopoceléšpecifikovanéobdobieavcelom
rozsahu. Spoločnosť HDTS, a.s. v postavení žalovaného a jej dcérske spoločnosti viac ako 99 % svojej

produkcie reálne vyváža do zahraničia. Vo vyššie uvedenom období žalovaný nemal možnosť reálne
využívať prenajaté priestory v Slovenskom dome v zmysle zmluvy, a to v dôsledku prijatých opatrení
a rozhodnutí štátnych orgánov v súvislosti s celosvetovou situáciou spôsobenou koronavírusom.
Nemožnosť využívania prenajatých priestorov nastala v dôsledku okolností a následných záväzných
rozhodnutí zo strany štátu, resp. štátnych inštitúcií, za ktoré nájomca v postavení žalovaného

nenesie akúkoľvek zodpovednosť. Táto skutočnosť odôvodňovala tiež písomnú žiadosť žalovaného
zo dňa 24.8.2020, adresovanú Veľvyslanectvu Slovenskej republiky v Ruskej federácii, o odpustenie
žalovaného nájomného resp. žiadosť o zníženie sumy nájmu. Tejto žiadosti zo strany prenajímateľa
v postavení štátneho orgánu nebolo vyhovené, pričom nemožnosť využívania priestorov zo strany
nájomcubolaspôsobenávýlučnevdôsledkurozhodnutíštátnehoorgánu,predmetomktoréhoboljednak

absolútnyzákazvycestovaniamimoúzemiaSRakoajkomplikácievsúvislostisvycestovanímdoRuska,
t.j. zrušením víz a vydávaním nových víz, z dôvodu čoho bolo žalovanému značne znemožnené riešenie
väčšiny jeho obchodných prípadov. Možnosť užívania predmetu nájmu bola teda znemožnená, avšak
nie v dôsledku nepredvídateľných a neodvrátiteľných udalostí - pandémie, tzv. vyššej moci (vis maior),
ale až následkom týchto udalostí, ktorými boli prijaté zákazy, rozhodnutia, opatrenia a iné obmedzenia zo

stranu štátnej inštitúcie, ktorá vystupuje tiež v postavení žalobcu. Došlo k úplnej nemožnosti využívania
predmetu nájmu v zmysle zmluvy tzn. bol zmarený účel zmluvy bez akéhokoľvek pričinenia na strane
žalovaného, za ktorý by inak prenajímateľovi patril nárok na úhradu nájomného. Žalovaný prejavil
opakovane snahu o vyriešenie celej situácie zmierovou cestou, avšak žiadna súčinnosť zo strany
prenajímateľa tomuto poskytnutá nebola. Prenajímateľ jednostranne a nedôvodne nevyhovel žiadosti

nájomcu o dohodu v súvislosti so zrušením nájomného vzťahu počas doby nemožnosti vycestovania
mimo územia SR, ani s predčasným ukončením nájmu, rovnako tak žiadna ústretovosť nebola prejavená
ani pri snahe o kompromis v podobe zníženia sumy nájomného. Nakoľko v danom období predmet
nájmu žalovaný neužíval, a to preukázane z dôvodov na strane žalobcu v postavení štátneho orgánu (v
zmysle inej štátnej inštitúcie) resp. z dôvodov, ktoré žalovaný nezavinil a tieto mu nemôžu byť na ťarchu,

preto výška požadovaného nároku v predmetnej veci je nedôvodná resp. neadekvátna. Žalovaný nárok
žalobcu v celom rozsahu neuznáva.

4. Podaním zo dňa 16.05.2023 sa k odporu vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že tvrdenie žalovaného,

že v období od 01.03.2020 do 31.12.2020 mu bolo reálne znemožnené využívať prenajaté priestory v
celom rozsahu, sa nezakladá na pravde. Predmet nájmu sa nachádza v budove Slovenského domu,
pričom počas celej doby nájmu a teda aj počas pandémie Covid-19 Slovenský dom nebol uzavretý
a užívanie predmetu nájmu nebolo žiadnym spôsobom ani len obmedzené. Obmedzenia sa týkali
iba nájmu kancelárskych priestorov, ktoré sa nachádzali priamo v budove Zastupiteľského úradu SR

v Moskve, pričom uvedené bolo nájomcom týchto kancelárskych priestorov kompenzované zľavou
na nájomnom. Žalovaný mal však na základe zmluvy SR v nájme byt nachádzajúci sa v budove
Slovenského domu, a to v súlade s článkom III tejto zmluvy za účelom bývania, pričom právo žalovaného
užívať predmetný byt za účelom bývania zostalo po celú dobu nájmu nedotknuté a ničím neobmedzené.
Stotožňovať prenajímateľa v rámci tohto zmluvného záväzkového vzťahu s orgánom verejnej moci

rozhodujúcim o právach a povinnostiach účastníkov tejto zmluvy na báze autoritatívnosti je zavádzajúce
a právne neobstojí. Žiadosti žalovaného o odpustenie nájomného, resp. zľavu z nájomného MZVEZ SR
nevyhovelo a ani vyhovieť nemohlo, nakoľko neboli splnené zákonné dôvody na takýto postup a MZVEZ
SR s poukazom na znenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môže konať iba na základe ústavy,v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a v súlade so zásadou hospodárneho,
efektívneho, účinného a účelného hospodárenia s verejnými financiami. Tvrdenia žalovaného, že
prenajímateľ neprejavil žiadnu súčinnosť o vyriešenie celej situácie zmierovou cestou sa nezakladá na

pravde. Prenajímateľ informoval žalovaného o možnosti využívať predmet nájmu v súlade s jeho účelom
e-mailom zo 17.09.2020. Žalovaný predmetný byt v celom rozsahu a neobmedzene užívať nielenže
mohol, ale podľa názoru žalobcu ho aj de facto užíval, čomu nasvedčuje napríklad aj samotná spotreba
elektrickej energie prislúchajúca k predmetu nájmu (každý byt mal vlastný merač a odpočet sa robil
mesačne) uvedená v jednotlivých mesačných vyúčtovaniach nákladov za služby, ktorých poskytovanie

je spojené s užívaním predmetu nájmu (ďalej len „VBN“) z ktorých vyplýva, že v rozhodnom období od
apríla 2020 do novembra 2020 žalovaný spotreboval určité množstvo elektrickej energie, s výnimkou
až obdobia december 2020, kedy spotreba elektrickej energie je 0 kWh. Navyše z porovnania spotreby
elektrickej energie za predmet nájmu v roku 2019 a v roku 2020 (žalovaný užíval predmet nájmu nielen
v roku 2020 ale aj v roku 2019) vyplýva, že táto je v niektorých mesiacoch takmer identická. Rovnako
nezanedbateľným faktom je aj to, že náklady na VBN za obdobie od apríla 2020 do decembra 2020

platil žalovaný takmer pravidelne každý mesiac do pokladne ZÚ SR v Moskve. Vzhľadom na vyššie
uvedené má žalobca za to, že tvrdenie žalovaného o tom, že predmet nájmu neužíval sa nezakladá
na pravde a údajné zmarenie účelu nájmu aj vzhľadom na faktické užívanie bytu a platenie VBN je len
ďalším rozporuplným tvrdením žalovaného v snahe vyhnúť sa splneniu svojich záväzkov. Pokiaľ však
žalovanýnemalzáujemzotrvaťvnájomnomvzťahuniejezrejmézakéhodôvodudoručilprenajímateľovi

„Výpoveď zmluvy o nájme bytu zo dňa 26.11.2020“ až dňa 27.11.2020, v ktorej výpovedi žalovaný
zároveň uznal svoje záväzky voči prenajímateľovi, keď uviedol „Naše záväzky voči Vám uhradíme“. Vo
vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že nemožnosť využívania predmetu nájmu spôsobili aj komplikácie v
súvislosti s vycestovaním do Ruska uviedol, že v r. 2020 (apríl – december 2020) bolo síce cestovanie
do Ruskej federácie obmedzené, avšak nie nemožné. Obmedzenia spočívali v povinnej vakcinácií,

predkladaní PCR testov (nie iba do cieľovej destinácie, ale aj tranzitujúcich krajín) a v obmedzení
leteckej dopravy. Čo sa týka tvrdenia žalovaného ohľadom zrušenia a vydávania víz a tým znemožnenia
riešenia väčšiny jeho obchodných prípadov, nie je žalobcovi zrejmé, akú súvislosť ma uvedené k údajnej
nemožnosti užívať byt na účel bývania. Platenie nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním
bytu patrí medzi základné povinnosti nájomcu bytu (§ 685 a nasledujúce Občianskeho zákonníka).

Splnenie tejto povinnosti nemožno podmieňovať tým, či prenajímateľ plní svoju povinnosť zabezpečiť
nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu (rozsudok NS ČR z 24. 4. 2003, sp.
zn. 26 Cdo 2083/2002, zo dňa 7. 4. 2004, sp. zn. 26Cdo 2325/2003). Tejto povinnosti nie je nájomca
zbavený ani v prípade, že prenajímateľ neplní svoju povinnosť odstrániť kvalifikované vady brániace
riadnemu užívaniu bytu. Z toho vyplýva, že ani v prípade nesplnenia povinnosti prenajímateľa odstrániť

závady v byte nie je nájomca oprávnený prestať platiť nájomné, inak povedané povinnosť prenajímateľa
zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv a povinnosti nájomcu platiť nájomné nemajú povahu
vzájomných záväzkov v zmysle ustanovenie paragrafu 560 OZ. (rozsudok KS BB 15Co/218/2017 z
19.12.2018) Uviedol, že prenajímateľ neznemožnil ani neobmedzil užívanie bytu a okolnosti, na ktoré
žalovaný poukazuje (prijaté zákazy, rozhodnutia, opatrenia a iné obmedzenia zo strany štátnej inštitúcie)

nie sú vadou na predmete nájmu, pre ktorú by nemohol žalovaný užívať predmet nájmu na dohodnutý
účel bývania.

5. Dňa 18.05.2023 bola vec z Upomínacieho súdu postúpená z dôvodu príslušnosti na Okresný súd
Malacky.

6. Dňa 06.06.2023 právny zástupca žalovaného doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalovaný
nemal možnosť reálne využívať prenajaté priestory v Slovenskom dome v zmysle Zmluvy, a to v
dôsledku prijatých opatrení, a rozhodnutí štátnych orgánov v súvislosti s celosvetovou situáciou,
spôsobenou koronavírusom. Skutočnosť, že tieto opatrenia resp. rozhodnutia štátnych orgánov nevydal

priamo žalobca resp. jeho predchodca (MZV SR) tzn. že žalobca priamo nespôsobil nemožnosť užívať
predmetný byt za účelom bývania, nemôže podľa názoru žalovaného obstáť, nakoľko vzniknutá situácia
reálne spôsobila nemožnosť využívania prenajatých priestorov. Argumentáciu žalobcu, že žiadosti
žalovaného o odpustenie nájomného, resp. zľavu z nájomného MZVEZ SR nevyhovelo a ani vyhovieť
nemohlo, nakoľko neboli splnené zákonné dôvody na takýto postup a MZVEZ SR s poukazom na

znenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach
a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a v súlade so zásadou hospodárneho, efektívneho,
účinného a účelného hospodárenia s verejnými financiami, v celom rozsahu odmieta, nakoľko túto je
dôvodné považovať za účelovú. Pokiaľ sa zmluvný vzťah spravuje výlučne súkromnoprávnou úpravouOZ(akotvrdížalobca),prenajímateľbolvcelomrozsahuoprávnený,spoukazomnavtomčaseaktuálnu
situáciu, zvážiť všetky okolnosti a dôvodnosť žiadosti žalovaného minimálne v súvislosti so znížením
sumynájomného,čovšakneurobil.Prenajímateľjednostranneanedôvodnenevyhovelžiadostinájomcu

o dohodu v súvislosti so zrušením nájomného vzťahu počas doby nemožnosti vycestovania mimo
územia SR, ani s predčasným ukončením nájmu, rovnako tak žiadna ústretovosť nebola prejavená
ani pri snahe o kompromis v podobe zníženia sumy nájomného. Predloženú emailovú komunikáciu
zo strany žalobcu považuje na účely predmetnej veci za irelevantnú, nakoľko sám žalobca uvádza,
že žiadosti žalovaného o odpustenie nájomného, resp. zľavu z nájomného MZVEZ SR nevyhovelo.

Žalovaný zotrváva na tvrdení, že bol zmarený účel Zmluvy bez akéhokoľvek pričinenia na strane
žalovaného, za ktorý by inak prenajímateľovi patril nárok na úhradu nájomného. Žalovaný predmet
nájmu v danom období neužíval z dôvodov, ktoré žalovaný nezavinil a tieto mu nemôžu byť na ťarchu.
Tvrdenie žalobcu, že došlo v predmetnej veci k faktickému užívaniu bytu z dôvodu, že došlo k plateniu za
služby,ktorýchposkytovaniejespojenésužívanímpredmetunájmu,považuježalovanýzazavádzajúce.
Vykonané platby zo strany žalovaného v zmysle čl. VII zmluvy, nesúvisia s predmetom sporu (čl. VIII

– nájomné), pričom tieto žiadnym spôsobom nepreukazujú akékoľvek využívanie predmetu nájmu zo
strany žalovaného. Túto skutočnosť nepreukazuje ani údajná spotreba energie v predmete nájmu,
ktorú mal údajne spotrebovať samotný žalovaný. Tvrdenia žalobcu považuje v tomto smere za ničím
nepodložené subjektívne konštatovania, ktoré sa nezakladajú na pravde. Samotné užívanie predmetu
nájmu opätovne žiadnym spôsobom nepreukazuje ani skutočnosť, že výpoveď zo strany nájomcu -

žalovaného bola datovaná až na deň 26.11.2020. Túto žalovaný uskutočnil až po uplatnení všetkých
možných spôsobov resp. po vynaložení snahy vyriešiť vzniknutú situáciu k obojstrannej spokojnosti.
Žalovaný ponechal žalobcovi dostatočný časový priestor na zváženie všetkých vzniknutých okolností,
pričom mal za to, že snahou žalobcu (ako štátnej inštitúcie), nebude konanie resp. rozhodnutie, ktorým
dôjde k poškodeniu, znevýhodneniu na strane žalovaného. Aj z tohto dôvodu tzn. v snahe o zmierové

ukončenie vzniknutej situácie, žalovaný uviedol, že záväzky (v čiastočnom rozsahu) voči prenajímateľovi
je ochotný uhradiť, avšak nie v celom rozsahu, nakoľko tento nárok považoval a považuje za absolútne
nedôvodný. Žalovaný je naďalej toho názoru, že napriek osobitnej úprave nájmu bytu podľa § 698 OZ,
na ktorý poukazuje žalobca, je na predmetnú situáciu (vzhľadom na okolnosti a dôvody zmarenia resp.
obmedzenia účelu Zmluvy), nevyhnutné aplikovať tiež ustanovenia OZ z časti obsahujúcej všeobecné

ustanovenia o nájme (§ 673 OZ). Zákon nevylučuje, aby sa popri osobitnej úprave v otázkach, ktoré
táto neupravuje, uplatnila aj úprava všeobecných ustanovení. Žalovaný opakovane tvrdí, že predmet
nájmu nemohol užívať v celom rozsahu v dôsledku rozhodnutí iného štátneho orgánu. Dôvodnosť
požadovaného zníženia sumy nájomného zo strany prenajímateľa bola riadne preukázaná, pričom
zásada hospodárneho, efektívneho, účinného a účelného hospodárenia s verejnými financiami nemôže

byť aplikovaná na úkor inej tretej osoby – súkromnoprávneho subjektu. Na základe uvedeného žalovaný
nárok na úhradu nájomného z titulu Zmluvy uzatvorenej so štátnou inštitúciou neuznávam, a to z
dôvodu na starne inej štátnej inštitúcie, ktorá v dôsledku obmedzení, proticovidových opatrení a iných
štátnych zásahov zmarila účel nájmu tzn. spôsobila nemožnosť užívania predmetu nájmu Zmluvy v
dohodnutom rozsahu. Súčasne bolo zo strany žalobcu zmarené právo žalovaného na odpustenie alebo

na poskytnutie zľavy z nájomného, a to napriek preukázanej skutočnosti, že k jeho uplatneniu zo strany
žalovaného došlo včas, v súlade s § 675 Občianskeho zákonníka. Konanie žalobcu je podľa neho v
rozpore deklarovanými vyhláseniami štátnych predstaviteľov počas obdobia pandémie, súčasne tak
v rozpore s platnou právnou úpravou vzťahujúcou sa na konanie štátnych orgánov vo vzťahu k tretí
osobám, a v neposlednom rade so zásadou konania v súlade s dobrými mravmi.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27.10.2023, na ktorom právny zástupca žalobcu zotrval na
svojej žalobe a žalovaný uviedol, že je štatutárom spoločnosti, ktorá produkuje diagnostické tréningové
hokejové centrá a len v Rusku má cca 40 riešení a vzhľadom k tomu si prenajali v slovenskom
dome v Moskve byt, aby sa tam mohli zdržiavať kvôli podnikaniu. Uzavreli zmluvu na 1 rok, inak

sa nedalo dohodnúť. Prvý kvartál bol v poriadku, byt užívali aj platili nájom. Dňa 16.02.2020 bol
vyhlásený núdzový stav, 18.03.2020 bolo pozastavené vydávanie ruských víz, tie ktoré boli vydané
boli zrušené. Do A. sa dodnes nevie dostať a má tam ešte veci. Pán B. ako premiér vystupoval tak,
že idú podporovať slovenských podnikateľov a že situácia v súvislosti s pandémiou sa bude riešiť.
Ubezpečili ho (šéfka slovenského domu), že faktúru vystavujú len preto, lebo potrebujú preukázať

štátnym orgánom aké výdavky vznikajú podnikateľom, aby to vedeli preplatiť. Byt uvoľnili v septembri
2020 a 4 mesiace musel čakať na víza a dodnes sa tam nedostal. Mal za to, že nejaká spravodlivosť
existuje a bude mu umožnené sa nejako dohodnúť, avšak štát ich spoločnosť nepodporuje napriek tomu,
že ich obrat predstavuje v 95% zahraničný obchod. Žiaľ dnes prišla ďalšia situácia a to vojna medziRuskom a Ukrajinou. Dňa 17.04.2023 písal priamo ministrovi zahraničných vecí, ale dodnes žiadnu
reakciu nedostal. V zmluve sú uvedené konkrétne osoby, ktoré boli oprávnené používať byt, muselo
ísť o slovenských alebo českých občanov. Tieto osoby sa nemohli z objektívnych dôvodov dostať do

Ruska lebo: 1) mali zrušené víza Ruskou federáciou, mohli si požiadať o nové víza ale museli čakať 4
mesiace, 2) karanténne povinnosti tak na slovenskej aj ruskej strane, 3) nemožnosť cestovania z dôvodu
zrušenia cestových liniek Bratislava-Viedeň-Moskva. Výpoveď uplatniť skôr nemohol nakoľko netušil, že
pandémia bude trvať tak dlho.

8. Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

9. Dňa 18.12.2019 uzavreli Slovenská republika – Ministerstvo zahraničných vecí a európskych
záležitostí (ďalej len „MZVEZ SR“) v zastúpení Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Ruskej federácii
v postavení prenajímateľa a žalovaný v postavení nájomcu zmluvu č. 34/2020 o nájme bytových
priestorov (ďalej len „zmluva“), ktorou prenajímateľ prenechal žalovanému predmet nájmu a žalovaný

ako nájomca sa zaviazal na úhradu nájomného dohodnutého v článku V tejto zmluvy. Predmetom
nájmu bol byt nachádzajúci sa v objekte Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Moskve (v Slovenskom
dome) na 5. nadzemnom podlaží, č. bytu C. D. E. XXXX. Spolu s bytom bolo predmetom nájmu aj 1
parkovacie miesto v garážach objektu. Nájom bol v zmysle článku IV zmluvy dojednaný na dobu určitú
od 01.01.2020 do 31.12.2020. Žalovaný ako nájomca sa zaviazal uhrádzať nájomné za predmet nájmu

vo výške 12 540 eur za dobu nájmu a za parkovacie miesto 1 320 eur za dobu nájmu. V čl. VI zmluvy
sa žalovaný zaviazal na úhradu príspevku na opravu a údržbu objektu vo výške 990 eur za dobu nájmu.
V zmysle čl. VIII zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný bude hradiť vyššie uvedené nájomné
a príspevok na opravu a údržbu predmetu nájmu na účet prenajímateľa štvrťročne vo výške 3 712,50
eur do dohodnutých termínov splatnosti, t.j. do 25.12.2019, 20.03.2020, 20.06.2020 a 20.09.2020. V

článku VII sa zmluvné strany dohodli, že náklady za služby spojené s užívaním predmetu nájmu, najmä
vodu (aj teplú), stočné, kúrenie, odvoz smetí, upratovanie a pod. bude žalovaný hradiť podľa podielu
prenajatej plochy predmetu nájmu ku všetkým priestorom v objekte. Elektrickú energiu bude hradiť na
základe skutočnej spotreby. Podľa čl. VIII bod 3 úhradu za tieto služby bude nájomca hradiť mesačne v
pokladni zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Moskve. V zmysle článku XIII bod 1 tejto zmluvy

nájomca mal uhradiť do 15 dní po uzavretí zmluvy kauciu vo výške 500 eur
V zmysle článku XIII je prenajímateľ oprávnený uplatniť poplatok z omeškania vo výške 0,05% za každý
deň omeškania.

10. Na základe Dodatku č. 3 k Zmluve o vymáhaní pohľadávok štátu č. X/XXXX/XXXXX SR zo

dňa 02.06.2022 uzatvoreného dňa 27.10.2022 medzi Ministerstvom zahraničných vecí a európskych
záležitostí Slovenskej republiky ako správcom pohľadávky štátu a Slovenskou konsolidačnou, a.s. ako
poverenou osobou v zmysle ust. zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov postúpil správca pohľadávky štátu právo vymáhať
(konsolidovať) pohľadávku štátu, ktorú žalobca uplatňuje v tomto konaní.

11. V zmysle Poslednej výzvy na plnenie zo dňa 02.02.2023 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie
dlžnej sumy v celkovej výške 10637,50 Eur najneskôr do 15.02.2023 inak pristúpi k vymáhaniu
pohľadávky.

12. Listom zo dňa 24.08.2020 žalovaný požiadal žalobcu o odpustenie nájomného za II a III. kvartál 2020
z dôvodu nevyužívania priestorov v Slovenskom dome pre opatrenia v súvislosti s vírusom Covid – 19.

13. E-mailom zo dňa 17.09.2020 Veľvyslanectvo SR v Moskve odpovedalo žalovanému na jeho
požiadavku ohľadom poskytnutia zľavy z nájomného a informovalo ho o odsúhlasení zníženia

nájomného zo strany MZVEZ SR, ale len pre kancelárske priestory, pretože prístup do bytových
priestorov nebol počas prísnych opatrení v súvislosti s pandémiou COVID-19 zo strany Veľvyslanectva
SR v Moskve nijakým spôsobom obmedzený.

14. Listom zo dňa 26.02.2021 žalovaný požiadal žalobcu, aby ešte raz prehodnotil posledné stanovisko

a skúsil odkomunikovať s MZVEZ SR uvedenú situáciu a aspoň čiastočne spravili finančné úľavy
z hľadiska nájmu.15. Listom zo dňa 26.11.2020 žalovaný vypovedal Zmluvu č. 34/2020 o nájme bytových priestorov ku
dňu 30.11.2020.

16. Podľa § 671 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), nájomca je povinný
platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu
prenajatej veci a spôsob jej užívania.

17. Podľa § 673 OZ, nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil,

nemoholprenajatúvecužívaťdohodnutýmspôsobomaleboaksaspôsobužívanianedohodolprimerane
povahe a určeniu veci.

18. Podľa § 674 OZ, ak nájomca môže užívať prenajatú vec z dôvodov uvedených v § 673 iba
obmedzene, má nájomca nárok na primeranú zľavu z nájomného. Prenajímateľ si však musí započítať
náklady, ktoré ušetril, a cenu výhod, ktoré mal z toho, že nájomca užíval vec len obmedzene.

19. Podľa § 675 OZ, právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného sa musí uplatniť u
prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich mesiacov odo dňa,
keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim.

20. Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;
nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak
nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

21. Podľa § 696 ods. 2 OZ, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa
platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

22. Podľa § 698 ods. 1 OZ, nájomca má právo na primeranú zľavu z nájomného, dokiaľ prenajímateľ
napriek jeho upozorneniu neodstráni v byte alebo v dome závadu, ktorá podstatne alebo po dlhší čas

zhoršuje ich užívanie. Právo na primeranú zľavu z nájomného má nájomca aj vtedy, ak sa neposkytovali
plnenia spojené s užívaním bytu alebo sa poskytovali vadne, a ak sa v dôsledku toho užívanie bytu
zhoršilo.

23. Podľa § 575 ods. 1-3 OZ, (1) Ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.

(2)Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími
nákladmi alebo až po dojednanom čase. (3) Ak sa nemožnosť týka len časti plnenia, zanikne povinnosť,
len pokiaľ ide o túto časť; veriteľ má však právo ohľadne zvyšujúceho plnenia od zmluvy odstúpiť. Ak
však z povahy zmluvy alebo z účelu plnenia, ktorý bol dlžníkovi známy v čase uzavretia zmluvy, vyplýva,
že plnenie zvyšku záväzku nemá pre veriteľa žiaden hospodársky význam, zaniká záväzok v celom

rozsahu, ibaže veriteľ bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nemožnosti časti plnenia dozvedel,
oznámi dlžníkovi, že na zvyšku plnenia trvá.

24. Podľa § 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy,

najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.

25. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu, pohľadávkou štátu je právo štátu
na peňažné plnenie, ktoré vzniklo zo zákona, na základe zákona, z činnosti správcu pohľadávky štátu
alebo na základe činnosti správcu pohľadávky štátu, jeho hodnota je určená alebo určiteľná a dlžník

je známy,

26. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť v celom
rozsahu.

27. V konaní bolo preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi Slovenskou republikou –
Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí (ďalej len „MZVEZ SR“ alebo „prenajímateľ“)
v zastúpení Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Ruskej federácii ako prenajímateľom a žalovaným
ako nájomcom bola dňa 31.12.2019 uzavretá Zmluva č. XX/XXXX o nájme bytových priestorov,predmetom ktorej bol nájom bytu nachádzajúceho sa v objekte Veľvyslanectva Slovenskej republiky v
Moskve (v tzv. Slovenskom dome). Zmluva č. XX/XXXX o nájme bytových priestorov bola uzavretá na
základe ustanovení § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka. Účelom nájmu podľa článku III tejto zmluvy

bolo užívať predmet nájmu na bývanie. Medzi strana nie je sporná ani výška nájomného za predmet
nájmu vo výške 12 540 eur za dobu nájmu a za parkovacie miesto 1 320 eur za dobu nájmu. Rovnako nie
je medzi stranami sporné, že žalovaný neuhradil nájomné za predmet nájmu za 2. štvrťrok 2020 v lehote
do 20.3.2020, za 3. štvrťrok 2020 do 20.06.2020 a za 4. štvrťrok 2020 do 20.09.2020, za každý štvrťrok
vo výške 3.712,50 eur. V zmysle článku XIII bod 1 tejto zmluvy žalovaný uhradil kauciu vo výške 500 eur,

ktorú v súlade s týmto článkom právny predchodca žalobcu použil na úhradu nedoplatku žalovaného a
o túto čiastku ponížil výšku neuhradeného nájomného za 2. štvrťrok.

28. Súd posúdil zistený skutkový stav v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o nájme bytu podľa OZ (§
685 a nasl.). Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu prenechal byt žalovanému, ktorý

bol povinný platiť nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu v súlade s nájomnou
zmluvou. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Platenie nájomného je základnou povinnosťou
nájomcu podľa ust. § 685 Občianskeho zákonníka a žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil. Súd neuznal
obranu žalovaného, že prenajatý byt nemohol užívať v dôsledku objektívnych okolností a následných
rozhodnutí zo strany štátnych inštitúcií, v dôsledku zákazov, opatrení a obmedzení zo strany štátnych

inštitúcií, ktoré vystupujú v postavení žalobcu, pričom poukazoval v tejto súvislosti na ust. § 673 Obč.
zákonníka, teda na všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy. Podľa názoru súdu sa na nájom bytu vzťahujú
osobitné ustanovenia a konkrétna úprava vád bytu (§ 698 OZ), v zmysle ktorej má nájomca právo na
primeranú zľavu z nájomného, iba v prípade vady, ktorá sa týka bytu a ktorú prenajímateľ neodstránil.
Takáto vada bytu v konaní nebola preukázaná. Zákazy, rozhodnutia, opatrenia zo strany štátu, resp.

štátnych inštitúcií nie sú vadou predmetu nájmu, pre ktorú by žalovaný nemohol predmetný byt užívať
(na dohodnutý účel bývania) a za ktorú nesie zodpovednosť prenajímateľ. Predmet nájmu sa nachádza
v budove Slovenského domu, pričom počas celej doby nájmu, a teda aj počas pandémie Covid-19, nebol
podľa tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nepoprel, Slovenský dom uzavretý a užívanie predmetu nájmu
nebolo žiadnym spôsobom ani len obmedzené. Prenajímateľ neznemožnil ani neobmedzil užívanie bytu

a byt nemal žiadne vady, ktorých odstránenie je resp. bolo vo faktickej moci prenajímateľa.
Konaním prenajímateľa nebolo užívanie bytu obmedzené. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal
neplnenie si povinností prenajímateľa vyplývajúcich zo Zmluvy č. XX/XXXX o nájme zo dňa 31.12.2019,
ktoré by zakladali nárok žalovaného na primeranú zľavu z nájomného.

29. Žalobca dokonca preukázal, že žalovaný počas trvania nájmu bytu hradil poplatky za služby spojené
s užívaním predmetu nájmu do pokladne Zastupiteľského úradu v Moskve, tzn. priamo v objekte, kde sa
prenajatý byt nachádza. Žalobca predložil doklady o spotrebe elektrickej energie, z ktorých vyplýva, že,
spotreba elektrickej energie bola porovnateľná so spotrebu žalovaného z predchádzajúceho roku, kedy
mu nebránila covidová pandémia v užívaní bytu. Sám žalovaný na pojednávaní potvrdil, že prenajatý

byt uvoľnil až v septembri 2020. Žalovaný tvrdil, že prenajímateľ (žalobca) jednostranne a nedôvodne
nevyhovel žiadosti nájomcu- žalovaného o dohodu v súvislosti so zrušením nájomného vzťahu počas
doby nemožnosti vycestovania mimo územia SR, ani s predčasným ukončením nájmu avšak sám
žalovaný výpoveď zo zmluvy žalobcovi doručil až dňa 27.11. 2020. Navyše vo svojej výpovedi už zľavu
ani odpustenie nájmu nežiadal, naopak uviedol, že „naše záväzky voči Vám uhradíme“.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že žalovaný porušil svoju povinnosť platiť nájomné za 2.,
3. a 4. štvrťrok kalendárneho roka. Žalovanému tak vznikol nedoplatok na nájomnom vo výške celkom
10637,50 Eur (po odrátaní zaplatenej kaucie), preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného
na úhradu tejto sumy zaviazal.

31. Keďže sa žalovaný s peňažným plnením, na ktoré bol povinný dostal do omeškania, súd ho zaviazal
aj na zaplatenie poplatku z omeškania z dlžných súm odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých
súmnájomnéhotakakobolatátodojednanávnájomnejzmluve.Pokiaľideovýškupoplatkuzomeškania
súd ho priznal vo výške ako si ho žalobca uplatnil, nakoľko táto výška neodporovala § 4 nariadenia vlády

SR č. 87/1995 Z.z.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Vo veci mal plný úspech žalobca, keďže jeho žalobe bolo v plnom rozsahu vyhovené, preto mu súd
priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

35. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený
súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára,

ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada.
Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7
Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku,
možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je vtakom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie
exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).