Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 36C/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119200282
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7119200282.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom D. XX, XXX XX D., proti žalovaným: 1/ E. F., G. H., nar. X.X.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D., 2/
I. J., nar. X.X.XXXX, D. XX, XXX XX D., 3/ H. C. D., G. H., nar. X.X.XXXX, K. XX, XXX XX D., 4/ L. D.,
G. L., nar. X.X.XXXX, D. XX, XXX XX D., 5/ I. G., G. D., nar. XX.XX.XXXX, M. XX, XXX XX N., 6/ O.
G., nar. X.X.XXXX, M. XX, XXX XX N., 7/ P. Q., nar. X.X.XXXX, D. XX, XXX XX D., 8/ D. Q., G. R., nar.

X.X.XXXX, D. XX, D., 9/ G. S., nar. XX.X.XXXX, C. X, XXX XX B., 10/ Q. S. K., nar. X.X.XXXX, bytom
D. XX,XXX XX D., 11/ G. K., nar. XX.X.XXXX, D. XX, XXX XX D., 12/ H. K. K., nar. XX.X.XXXX, D. XX,
XXX XX D., 13/ A. G., nar. XX.X.XXXX, S. XX, XXX XX D., 14/ R. G., G. I., 30.9.1952, D. XX, XXX XX
D., 15/ A. I. D., G. K., nar. XX.X.XXXX, D. XX, XXX XX D., 16/ B. I., nar. XX.X.XXXX, D. XX, XXX XX D.,
17/ A. F. I., G. N., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D., 18/ K. P., nar. X.X.XXXX, T. XX, XXX XX
D., 19/ G. P., nar. XX.X.XXXX, T. XX, XXX XX D., 20/ A. G. D., nar. XX.X.XXXX, D. XX, XXX XX D., 21/
E. D., G. K., nar. X.X.XXXX, D. XX, XXX XX D., 22/ H. Q., G. U., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, XXX XX D.,

23/ H. V., nar. XX.X.XXXX, D. XX, XXX XX D., 24/ C. V., G. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, D., 25/ D. R.,
G. H., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, XXX XX D., 26/ C. M., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX D.,
27/ S. M., G. C., nar. X.X.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX D., 28/ TRADE TK s.r.o., so sídlom Obrody
27, 040 11 Košice, IČO: 46 165 916, 29/ A. I. O., nar. X.X.XXXX, D. XX, XXX XX D., 30/ B. M. O., G. Q.,
nar. XX.X.XXXX, D. XX, XXX XX D., 31/ P. E., G. N., nar. XX.X.XXXX, D. XX, XXX XX D., 32/ P. K., G.
H., nar. XX.X.XXXX, D. XX, XXX XX D., 33/ H. H. M., G. V., nar. XX.X.XXXX, D. XX, XXX XX D., 34/ A.

H. M., nar. X.X.XXXX, D. XX, XXX XX D., 35/ F. G., nar. XX.X.XXXX, K. X, XXX XX D., XX/ A. B. E., nar.
XX.X.XXXX, Kurská 24, 040 22 Košice, 37/ H. L. E., G. B., nar. XX.X.XXXX, D. XX, XXX XX D., 38/ W.
G., nar. XX.X.XXXX, D. XX, XXX XX D., 39/ A. L. G., G. L., nar. X.X.XXXX, D. XX, XXX XX D., 40/ L. L.,
G. O., nar. XX.X.XXXX, D. XX, XXX XX D., 41/ G. F., nar. XX.X.XXXX, D. XX, XXX XX D., 42/ H. F., G. B.,
nar. X.XX.XXXX, D. XX, XXX XX D., 43/ A. L. N., G. N., 36C/2/2019 2 nar. XX.X.XXXX, D. XX, XXX XX
D., 44/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, XXX XX D., 45/ A. P. D., nar. X.XX.XXXX, bytom I. C. XX, XXX XX
I. C., 46/ I. F., nar. X.XX.XXXX, D. XX, XXX XX D., 47/ L. F., G. N., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, XXX XX D.,

48/ H. L. I., nar. XX.X.XXXX, D. XX, XXX XX D., všetci zo zákona zastúpení správcom: Stavebné bytové
družstvo III Košice, Furčianska 60, 040 14 Košice, IČO: 00 222 089, 49/ Stavebné bytové družstvo III
Košice, Furčianska 60, 040 14 Košice, IČO: XX XXX XXX, o uplatnenie práva vlastníka bytu

r o z h o d o l :

I. Určuje, že uznesenie VII., o ktorom sa hlasovalo na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov
bytového domu D. XX, 24 v Košiciach dňa 10.12.2018, nebolo schválené.
II. V prevyšujúcej časti žalobu o určenie, že uznesenia VIII., IX., X., XI., o ktorých sa hlasovalo na

schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu D. 22, 24 v Košiciach dňa 10.12.2018,
neboli schválené, zamieta.
III. Konanie voči žalovanému 44. zastavuje.
IV. Žalobu voči žalovanému 49. zamieta v celom rozsahu.
V. Žalovaným 1. až 49. nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 10.1.2019 sa voči žalovaným domáhal určenia, že
uznesenia VII., VIII., IX., X., XI., o ktorých sa hlasovalo na schôdzi vlastníkov bytového domu na ulici D.

XX, 24 v Košiciach dňa 10.12.2018, neboli schválené.
2. Žalobu odôvodnil nasledovnými skutočnosťami: Žalobca je vlastníkom bytu č. XX, U. V. D. XX F. D.,
zapísanom na LV č. XXXX pre katastrálne územie X., pričom byt je súčasťou bytového domu, ktorý sa
skladá z dvoch vchodov na ulici Kurská 22, 24. Bytový dom má 32 bytov. Dňa 10.12.2018 sa ako vlastník
bytu zúčastnil schôdze vlastníkov bytov Kurská 22, 24 v Košiciach a jeho účasť je zaznamenaná na
prezenčnej listine. Na tejto schôdzi bol v napadnutých uzneseniach VI až XI prehlasovaný a dôvodil,

že trval na tom, aby sa do zápisnice zaznamenali aj jeho dôvody hlasovania proti, ktoré spočívali v
nemožnosti sa oboznámiť s cenovými ponukami, ako aj so spôsobom obstarávania tovarov a služieb
správcom. Uviedol, že žalovaný 49., ako správca, porušovaním jeho povinností danými v § 8b ods. 1
písm.k)zákonač.182/1993Z.z.vytvárakorupčnéprostredieapredražujenákladynaúdržbuarenovácii
bytového domu. Uviedol, že správca porušil zákon a nezverejnil materiály k schôdzi, čo vyplýva aj z

oznámenia o zvolaní schôdze. Tiež mal za to, že správca v súvislosti so schôdzou porušil aj § 14a
ods. 6 citovaného zákona, nakoľko nezverejnil výsledok hlasovania schôdze vlastníkov bytov podľa
dodatku č. 3 k zmluve o výkone správy. Tiež porušil aj § 14b ods. 5 citovaného zákona, nakoľko
sa o rovnakých veciach hlasovalo do jedného roka od právoplatného hlasovania, čo sa pri vedení
schôdze správcom nezohľadnilo. V tejto súvislosti poukázal na schôdzu vlastníkov zo dňa 20.12.2017.

Mal za to, že zápisnica obsahuje aj viacero formálnych chýb, je zmätočná, niektoré hlasovania neboli
zaznamenané, niektoré boli zaznamenané chybne, a preto je zápisnica neúplná. K uzneseniu č. VII.
uviedol, že vlastníci bytov rozhodli o energetickom audite tepelných rozvodov bytového domu podľa
cenovej ponuky (rozpočtu) zo dňa 1.9.2018, ktorý je neoddeliteľnou prílohou zápisnice prostredníctvom
A. L. F., D. X, M., IČO: 45 495 262 v celkovej cene maximálne 175 EUR s 20 % DPH s tým, že

dielo bude financované nasledovným spôsobom: za hlasovalo 17 vlastníkov, proti: 1, nezdržal sa:
nikto. K rozhodovaniu o výmene PRVN za elektrické - uznesenie číslo VIII. uviedol, že, vlastníci bytov
rozhodli o realizácii diela, dodávka a montáž pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov( PRVN)
na všetky vykurovacie telesá v bytovom dome prostredníctvom zhotoviteľa Stavebné bytové družstvo
III Košice, IČO: 00 222 089, so sídlom Furčianska 60, Košice v cene 19 EUR s DPH / 26 EUR

s DPH za 1 ks PRVN, cena vrátane montáže s tým, že cena bude financovaná nasledovne:(z fondov
vchodov/fondu domu), bez vyznačenia. Vlastníci rozhodli, že po realizácii dodávky a montáži PRVN
bude zabezpečovať spracovanie a rozúčtovanie vykurovacích nákladov spotreby tepla, tzv. tepelnú
službu, SBD III Košice v cene podľa platného a účinného cenníka úkonov a služieb SBD III Košice.
Za hlasovalo 14 vlastníkov, proti 1, nikto sa nezdržal. V tejto súvislosti dodal, že namietal, že neboli

vyvesenécenovéponuky.Kuzneseniu č.IX/1.uviedol,žesarozhodovaloopredmetediela-hydraulické
vyregulovanie a termostatizácia vykurovacej sústavy, zhotoviteľovi diela, cene diela a jeho financovaní,
pričom vlastníci bytov mali hlasovať, že splnomocňujú zástupcu vlastníkov bytov, aby vybral zhotoviteľa
narealizáciudielavyregulovanievykurovacejsústavybytovéhodomu,atovcelkovejcenedo1.500EUR
s DPH + možné náklady z projektu + možné náklady z dôvodov nefunkčnosti ventilov s tým, že dielo

bude financované nasledovným spôsobom – uviesť z akých finančných prostriedkov, bankového úveru,
z fondu domu alebo vchodov, prípadne v akom pomere, ďalej, ak celá cena diela alebo časť ceny diela
má byť zaplatená v splátkach, treba uviesť koľko mesiacov a v akej sume alebo či splátky môže určiť
SBD. Za hlasovalo 14 proti: 1, nikto sa nezdržal, pričom bol proti, lebo namietal, že nebola daná cenová
ponuka. K uzneseniu č. IX./2 a k uzneseniu č. X. a XI. uviedol, že o týchto sa nehlasovalo.

3. K žalobe sa vyjadril správca Stavebné bytové družstvo III Košice, so sídlom Furčianska 60, Košice,
ako zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov a žalobcom označený ako žalovaný 49. podaním
zo dňa 17.4.2019, v ktorom uviedol, že rozhodovanie o konkrétnej záležitosti realizujú vlastníci bytov
a nebytových priestorov bytového domu formou uznesenia na schôdzi vlastníkov alebo v písomnom
hlasovaní. Uviedol, že schôdza vlastníkov bytového domu D. 22, 24 sa uskutočnila dňa 10.12.2018

o 18.00 hodine, s miestom konania spoločné priestory Kurská 22, 24, s počtom prítomných vlastníkov
podľa prezenčnej listiny - 20. K žalobcom napádaným uzneseniam uviedol nasledovné stanovisko:
uznesenie č. VII. - toto bolo prijaté v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. nakoľko za prijatie uznesenia
hlasovalo 17 vlastníkov bytového domu, proti prijatiu hlasoval len 1 vlastník, teda dosiahlo sa platné
kvórum podľa § 14b ods. 4 citovaného zákona, t. j. nadpolovičná väčšina hlasov vlastníkov bytov a

nebytových priestorov v dome, ktorí boli prítomní na schôdzi vlastníkov. V oznámení o zvolaní schôdze,ktoré bolo v zmysle zákona vyvesené na vstupnej nástenke v spoločných priestoroch bytového domu
a vhodené každému vlastníkovi bytu v bytovom dome D. XX, XX D. do poštovej schránky najmenej 7
dní pred konaním schôdze bolo napísané: „Materiály k uvedeným bodom programu schôdze je možné

pred konaním schôdze vlastníkov bytového domu preštudovať na SBD III 3 Košice po predchádzajúcom
telefonickom dohovore.“. Správca mal za to, že podmienka informovanosti vlastníkov pri obstarávaní
tovarov služieb bola splnená, nakoľko v prípade požiadavky niektorého z vlastníkov o preštudovaní
cenových ponúk postačovalo požiadať zamestnanca správcu SBD III Košice o ich predloženie. Žiadny
vlastník takúto požiadavku nepredniesol a ani za tým účelom správcu nekontaktoval. V deň konania

schôdze vlastníkov bytového domu splnomocnený zástupca správcu predložil dve cenové ponuky
na energetický audit tepelných rozvodov a vlastníci bytov bytového domu sa na schôdzi rozhodli
pre cenovú ponuku, čo sa zapísalo do pripraveného uznesenia číslo VII. a následne aj schválilo
potrebnou väčšinou hlasov v zmysle citovaného zákona. V prípade nedostatočnej informovanosti alebo
nespokojnosti s predloženými cenovými ponukami mali vlastníci dotknutého bytového domu stále
možnosť hlasovať proti uzneseniu číslo VII. a uznesenie by nebolo schválené. K uzneseniu č. VIII.

uviedol, že toto bolo prijaté v súlade s § 14b ods. 4 citovaného zákona, nakoľko za prijatie uznesenia
hlasovalo 14 vlastníkov, proti prijatiu hlasoval len jeden vlastník, čo predstavuje nadpolovičnú väčšinu
hlasov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí boli prítomní na schôdzi vlastníkov.
Správca poskytol vlastníkom v predpripravenom uznesení na výber medzi dvoma typmi pomerových
rozdeľovačov vykurovacích nákladov (PRVN), ktoré typy sú odporúčané vo všetkých bytových domoch,

ktoré spravuje ako správca. Vďaka množstevnej zľave, vzhľadom na počet spravovaných domov,
predstavujú najvýhodnejšiu ponuku a sú v súlade s § 8b ods. 2 citovaného zákona, na základe ktorého
pri obstarávaní služieb a tovaru je správca povinný dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa
dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Skonštatoval, že aj vo
vzťahu k tomuto uznesenie č. VIII. pred konaním schôdze mali vlastníci bytového domu možnosť

sa bližšie informovať u správcu o cenovej ponuke a technických parametrov meračov; túto možnosť
však nevyužili a pri hlasovaní o predmetnom uznesení mali možnosť vyjadriť svoj názor, na základe
ktorého mohli odmietnuť správcom predložené návrhy. Uviedol, že v danom prípade nebolo porušené
žalobcom tvrdené ust. § 14b ods. 5 citovaného zákona - o hlasovaní v tej istej veci do jedného roka
od platného rozhodovania, nakoľko na schôdzi vlastníkov bytového domu konanej dňa 20.12.2017 pri

otázke rozhodovaní o energetickom audite tepelných rozvodov sa vôbec nehlasovalo; predpripravená
zápisnica nebola vyplnená menom dodávateľa a v predošlom uznesení k bodu č. 5 - uznesenie číslo V.
po b) je napísané: plán opráv bez energetického auditu. Naopak v bode číslo 8. rôzne je formulovaná
požiadavka na zaslanie cenových ponúk na energetický audit tepelných rozvodov na e-mailové adresy
zástupcov vlastníkov, teda je zrejmé, že daný bod programu nebol odhlasovaný. Z uvedeného vyplýva,

že sa na prijatie uznesenia č. VII. nevyžadovalo vyššie kvórum ako nadpolovičná väčšina hlasov
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí sú prítomní na schôdzi vlastníkov. Dodal, že
v prípade, ak by súd vyhodnotil, že by sa jednalo o rozhodovanie o tej istej veci do roka od platného
rozhodovania, uvedené uznesenie č. VII. schválilo 17 vlastníkov z celkového počtu 32, čo predstavuje
súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Aj

napriek uvedenému mal za to, že na schôdzi konanej dňa 20. 12. 2017 na schôdzi vlastníkov bytového
domu nebolo ani v bode programu predmetnej schôdze ani sa o ňom nerozhodovalo o výmene PRVN
za elektronické, preto sa nejedná o hlasovanie v tej istej veci do jedného roka. K uzneseniam číslo
IX/1, IX/2, X., XI. uviedol, že tieto boli na schôdzi vlastníkov vyňaté z programu a vôbec sa v daných
otázkach nehlasovalo, tzn. že vlastníci neprijali nijaké rozhodnutie, voči ktorému by mohlo byť uplatnené

právo žalobcu ako prehlasovaného vlastníka. S poukazom na § 14a ods. 2 citovaného zákona dôvodil,
že zákon nič nehovorí o vyvesení cenových ponúk spolu s oznámením o zvolaní schôdze vlastníkov.
Na oznámení o zvolaní schôdze vlastníkov bolo napísané: „materiály k uvedeným bodom programu
schôdze je možné pred konaním schôdze vlastníkov bytového domu preštudovať na SBD III Košice
po predchádzajúcom telefonickom dohovore“. S poukazom na dodatok číslo 3 ku zmluve o výkone

správy č. 14 zo dňa 28.11.2007 dôvodil, že zápisnica zo schôdze vlastníkov bola uverejnená na portáli
T. spolu s cenovými ponukami dňa 19.12.2018. Každý vlastník dotknutého bytového domu mal možnosť
nahliadnuť do cenových ponúk pred konaním schôdze, odkonzultovať svoje nové ponuky na samotnej
schôdzivlastníkovavprípadenesúhlasusnimihlasovaťprotiuzneseniuarovnakoajpokonaníschôdze
boli uverejnené na portáli T.. Dodal, že schôdza dotknutého bytového domu má priebeh zachytený v

zápisnici zo schôdze a dôvodil, že vlastníci si na schôdzi spomedzi seba volia zapisovateľa a dvoch
overovateľov. Správca následne po doručení zápisnice zo schôdze vyhodnocuje platnosť jednotlivých
uznesení vzhľadom na platnosť hlasov v zmysle citovaného zákona. Zápisnica zo schôdze vlastníkom
dotknutého bytového domu konanej dňa 10.12.2018 mala všetky podstatné náležitosti, a to termín amiesto konania schôdze vlastníkov, odsúhlasený program schôdze vlastníkov a výsledky hlasovania
k jednotlivým bodom programu, znenie prijatých rozhodnutí schôdze vlastníkov a iné skutočnosti, o
ktorých rozhodli vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome na schôdzi vlastníkov, meno, priezvisko

a podpisy predsedajúceho, zapisovateľa a overovateľa. Dodal, že správca vykonáva správu v mene a na
účet vlastníkov bytového domu, pričom komunikácia a dohoda s vlastníkmi dotknutého bytového domu
odjakživa prebiehala bez väčších problémov, s výnimkou osoby žalobcu, ktorý všemožnými spôsobmi
komplikuje snahu ostatných vlastníkov bytového domu D. XX, XX o zlepšenie a zveľadenie bytového
domu.

4. K žalobe sa vyjadrili aj niektorí žalovaní, t. j. vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového
domu D. XX, 24, ktorí zhodne uviedli, že uznesenia prijaté na schôdzi sú platné a schôdza prebiehala
v súlade so zákonom. Výsledok hlasovania bol riadne zverejnený obvyklým spôsobom v bytovom
dome. Konkrétne E. F., ako zástupkyňa vlastníkov bytov pre bytový vchod D. Y. 24 uviedla, že cenové
ponuky na vyregulovanie vykurovacej sústavy boli ňou prevzaté dňa 19. 2. 2018, tieto následne boli
ňou aj zverejnené obvyklým spôsobom. Poukázala na skutočnosť, že po hlasovaní na vytýkanej schôdzi

žalobcom,žalobca,ktorýbolvovýberovejkomisiipráveohľadomvyššieuvedenejproblematiky,nezaujal
konštruktívny postoj k výberu dodávateľa, prešiel do osobných slovných útokov na členov komisie.
Vlastníci bytov a nebytových priestorov dotknutého bytového domu ako žalovaní zhodne potvrdili, že
zvolenými zástupcami sú riadne informovaní o mieste a čase konania tej ktorej schôdze, sú informovaní
o programe schôdze a vo vzťahu k osobe žalobcu uviedli, že tento je komplikovanou osobou, a priori

s ničím nesúhlasí, svojím správaním narúša susedské vzťahy, na schôdzach sa správa deštruktívne
a vyvoláva konfliktné situácie.
5. Žalobca v podaní zo dňa 5. 6. 2019 navyše oproti skutkovým tvrdeniam v žalobe namietal, že schôdze
sa mali zúčastniť aj osoby, ktoré nie sú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a
títo podľa jeho tvrdení mali aj hlasovať, konkrétne sa jedná o H. F. S., G. E. H. a C. D. bytom D. XX,

D.. Tiež namietal, že zápisnica zo schôdze zo dňa 20. 12. 2018 bola vyhotovovaná H. S., ktorá nie je
vlastníčkoubytuanebytovéhopriestoruvbytovomdome.Ostatnéskutkovétvrdeniažalobcusanetýkajú
predmetukonania.Žalobcakvyjadreniamžalovaných-vlastníkovbytovanebytovýchpriestorovuviedol,
že naďalej má za to, že výsledky hlasovania vyvesené neboli, a tiež, že zástupkyňa vlastníkov E. F.
nevyvesila pred predmetnou schôdzou vlastníkov bytov konaného dňa 10.12.2018 cenové ponuky.

6. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu podľa ust. § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení
účinnom do 31.12.2018.
7. Podľa ust. § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z., prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci
rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o

výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia
výsledku hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v
dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa
potrebná väčšina podľa § 14b nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo

nebytového priestoru v dome súd.
8. Podľa ust. § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
9. Pri určení právnej skutočnosti rozsudok len deklaruje určitý minulý stav a nevypovedá nič o stave
prítomnom, resp. budúcom. Takéto určenie, ak nie je naviazané na konkrétne právne postavenie

dotknutých subjektov v rovine hmotnoprávnych vzťahov, je bez právnej relevancie a z takéhoto určenia
by neplynuli žiadne práva alebo povinnosti. Bolo by bez akéhokoľvek právneho významu. Preto právna
úprava CSP pripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti len za predpokladu, ak to vyplýva z
osobitného predpisu. Pritom v rovine hmotnoprávnej je takáto možnosť určenia odôvodnená dôsledkom
z neho plynúcim, teda v dopade na práva a povinnosti dotknutých subjektov.

10. S poukazom na § 137 písm. d) CSP musí z osobitného právneho predpisu vyplývať oprávnenie
subjektu podať žalobu o určenie právnej skutočnosti.

11. Citovaný zákon č. 182/1993 Z.z. v ust. § 14a ods. 8 priznáva prehlasovanému vlastníkovi domáhať

sa svojich práv spojených s hlasovaním vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
12. Žalobca je nepochybne prehlasovaným vlastníkom v uzneseniach č. VII. a VIII. a žaloba ním podaná
žaloba vyplýva z ust. § 14a ods. 8 zákona č.182/1993 Z.z.13. Je nesporné, že schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu D. XX, XX F.
D. sa konala dňa 10. 12. 2018, ktorej sa žalobca zúčastnil, pričom už na tejto schôdzi mal vedomosť
o výsledku hlasovania, najneskôr vyvesením oznámenia výsledku hlasovania spôsobom obvyklým v

dome, pričom toto oznámenie bolo vyvesené v zákonom stanovenej lehote 7 dní od konania schôdze,
čo potvrdili aj žalovaní, ktorí sa k predmetu sporu vyjadrovali, t.j. najneskôr ku dňu 17.12.2018. Keďže
žaloba na súd bola podaná dňa 10. 1. 2019, t. j. v 30 dňovej prekluzívnej lehote, pričom žalobca bol
prehlasovaný v uzneseniach č. VII. a č. VIII., súd konštatuje, že žaloba bola podaná včas.
14. Súd zároveň skúmal pasívnu vecnú legitimáciu a dospel k záveru, keďže z povahy nároku podľa ust.

§ 14a ods. 8 citovaného zákona vyplýva, že ide o spor medzi jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov, pasívne legitimovaní v tomto spore sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí sú
oprávnení hlasovať na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov; ide o nerozlučné spoločenstvo.
15. Inak povedané, ak má byť určená neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
musiasakonaniazúčastniťvšetcivlastnícibytovanebytovýchpriestorov(obdobnepriurčeníneplatnosti
zmluvy sa musia konania zúčastniť všetci účastníci zmluvy, resp. ich právni nástupcovia). V prípade,

že účastníkmi konania na základe predmetného určujúceho návrhu nie sú všetci vlastníci bytov a
nebytových priestorov, rozhodnutie, ktoré by malo byť v konaní vydané, by nemohlo byť záväzné aj pre
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí neboli účastníkmi konania ( § 228 ods. 1 CSP)
16. Žalobca v žalobe označil za žalovaného 44. I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, D., ktorý však
v čase rozhodovania súdu nebol vlastníkom bytu nachádzajúceho sa v bytovom dome D. XX, XX, t. j.

uvedenému nesvedčala pasívna legitimácia.
17. Na pojednávaní konanom dňa 7.12.2023 vzal žalobca žalobu voči žalovanému 44. v celom rozsahu
späť a žiadal konanie zastaviť.

18. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca

môže vziať žalobu späť.

19. Podľa ust. § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

20. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

21. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či už
celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci

meritórne nerozhodol. Toto právo mu patrí od začatia konania až do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí.

22. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu voči žalovanému 44. v celom rozsahu
späť a po súhlase zástupcu žalovaných so späťvzatím žaloby, súd v súlade s citovanými zákonnými

ustanoveniami konanie voči žalovanému 44. zastavil.

23. Podľa ust. § 9 ods. 8 písm. a) zákona č. 182/1993 Z.z., spoločenstvo a správca zastupujú v konaní
pred súdom a iným orgánom verejnej moci aj vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti
ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu alebo nebytového

priestoru v dome, návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu
záložného práva podaný iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome.
24. Žalobca správne označil okruh pasívne vecne legitimovaných osôb osobami - vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov tak, ako to vyplýva z príslušného LV č. XXXXX pre katastrálne územie X.. Súd
s poukazom na § 9 ods. 8 citovaného zákona konštatuje, že vlastníci bytov a nebytových priestorov tak

ako sú v žalobe označení ako žalovaní 1. až 43. a 45. až 48. sú zo zákona zastúpení správcom.
25. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., správu domu vykonáva spoločenstvo vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo") alebo iná právnická osoba alebo
fyzická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy (ďalej
len "správca"). Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní zabezpečiť správu domu

spoločenstvom alebo správcom. Povinnosť správy domu vzniká dňom prvého prevodu vlastníctva bytu
alebo nebytového priestoru v dome.
26. Podľa ust. § 8 zákona č. 182/1993 Z.z., Správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba
podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu;správca, ktorý spravuje bytové domy, musí spĺňať aj podmienky podľa osobitného predpisu. Činnosť
správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona. (5) Správca zodpovedá vlastníkom bytov a
nebytových priestorov v dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného

plnenia svojich povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy.
27. Podľa ust. § 8a zákona č. 182/1993 Z.z., (1) Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo
zánik schválené podľa § 14b ods. 1 písm. e) sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome, ak sú podpísané správcom a osobou poverenou vlastníkmi bytov a nebytových

priestorov v dome, pričom pravosť podpisov týchto osôb musí byť úradne osvedčená. Vlastník bytu
alebo nebytového priestoru v dome nemôže zmluvu o výkone správy vypovedať. (7) S prevodom alebo
prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu
alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Ak
vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na
základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, pristupuje k zmluve o výkone správy. Prevodom alebo

prechodom bytu alebo nebytového priestoru v dome na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník
bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o výkone správy; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy
zanikajú až ich usporiadaním. Nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj
právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva
a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v

dome.
28. Podľa ust. § 8b) zákona č. 182/1993 Z.z., (1) Pri správe domu je správca povinný f) zvolať schôdzu
vlastníkov podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiada najmenej štvrtina vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome, k) priebežne zverejňovať na mieste v dome obvyklom v spoločných
častiach domu alebo na webovom sídle správcu, ak ho má zriadené, postup pri obstarávaní tovarov a

služieb, v rámci zabezpečovania prevádzky, údržby, opravy, rekonštrukcie a modernizácie a pri všetkých
iných činnostiach spojených so správou domu, vrátane jednotlivých cenových ponúk.
29. Podľa ust. § 8b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., pri obstarávaní služieb a tovaru je správca povinný
dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome. Správca je povinný riadiť sa rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov

v dome o výbere dodávateľa, ak nejde o zabezpečenie odborných prehliadok a skúšok technického
zariadenia, ktoré je správca povinný vykonávať pri správe domu.
30. Podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome
má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o
všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu,

spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého
pozemku.
31. Podľa ust. § 14 ods. 2 Zákona č. 182/1993 Z.z., rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome sa prijímajú na schôdzi vlastníkov alebo písomným hlasovaním; na účely rozhodovania
vlastníkov sa za schôdzu vlastníkov považuje aj zhromaždenie.

32. S cieľom zabezpečenia práva všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podieľať
sa na správe domu zákon ustanovuje, že je nielen právom, ale aj povinnosťou každého vlastníka bytu
alebo nebytového priestoru zúčastňovať sa na správe, a najmä rozhodovať o spoločných častiach,
spoločných zariadeniach, príslušenstve domu a pozemkoch. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru
v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a na schôdzi vlastníkov hlasovaním

a rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí
domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku. V
niektorých veciach sú oprávnení správca a spoločenstvo konať aj bez súhlasu vlastníkov v dome. Určité
rozhodnutia sú však oprávnení prijať len so súhlasom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
ktorí sú aj spoluvlastníkmi spoločných častí, zariadení a príslušenstva domu, prípadne priľahlého a

zastavaného pozemku. Správca a spoločenstvo majú napríklad oprávnenie sami uzatvárať zmluvy o
prívode základných energií, s výnimkou uvedenou v § 8b ods. 3 citovaného zákona. Pri obstarávaní
služieb a tovaru je správca povinný dohodnúť čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dohodnúť v
prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný riadiť sa rozhodnutím
nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa. Takisto

môžu sami konať vo veci vymáhania nedoplatkov alebo iných škôd od vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome.
33. Z vyššie uvedeného vyplýva, že len jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov majú právo a
povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastníci o spoločnýchčastiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a
pozemku na schôdzi vlastníkov. Je tak nepochybné, že sú to iba a len vlastníci bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome, ktorí realizujú svoje vlastnícke práva práve hlasovaním a závery v hlasovaní

prijaté sú rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Tieto rozhodnutia prijaté príslušnou
väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov je prejavom ich väčšinovej vôle a až následne
je toto ich rozhodnutie realizované, v danom prípade, správcom – žalovaným 49. Z povahy nároku
prehlasovaného vlastníka vyplývam že ide o spor medzi jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov a nie medzi vlastníkom a správcom.

34. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom
súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú
legitimáciumátenzúčastníkov,komusvedčístavzhmotnéhopráva,tedaktojenositeľomsubjektívneho
práva(aktívnavecnálegitimácia)alebonositeľomsubjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva
(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
35. Pokiaľ žalobca, ako prehlasovaný vlastník, domáhajúci sa určenia, že uznesenia prijaté na schôdzi

vlastníkov bytov a nebytových priestorov neboli prijaté, podal žalobu aj voči správcovi bytového domu,
tento nie je v spore pasívne legitimovaný, keďže nie je nositeľom hmotného práva, ktoré je predmetom
tohto konania. Prijaté rozhodnutia na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov zaväzujú
všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a preto žaloba môže smerovať iba proti všetkým
ostatným vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu.

36. Z tohto dôvodu súd žalobu voči správcovi bytového domu - žalovanému 49. v celom rozsahu
zamietol.
37. Pokiaľ žalobca namieta postup správcu, že tento nebol v súlade s ust. § 8b ods. 2 citovaného zákona,
súd poukazuje na oznámenie o konaní schôdze, v ktorom bolo zo strany správcu dané poučenie pre
vlastníkov bytov o možnosti oboznámiť sa s materiálmi, ktoré sa mali prejednávať na schôdzi konanej

dňa 10.12.2018, a tieto mali byť zverejnené aj na webovej stránke T. práve v súlade s ustanovením § 8b
ods. 1 písm. k), čo je v súlade s dodatkom č. 3 k zmluve o výkone správy - čl. 8. V tejto súvislosti súd
poukazuje aj na vyjadrenie žalovanej E. F., a aj na vyjadrenia ostatných žalovaných vlastníkov bytov,
že táto si osobne prevzala cenové ponuky na vyregulovanie vykurovacej sústavy dňa 19.2.2018, tieto
boli zverejnené ňou obvyklým spôsobom vyvesením v spoločných vstupných priestorov a vo výťahu s

poukazom na zmluvu o výkone správy. Je potrebné však uviesť, že predmetom konania je nárok žalobcu
podľa ust. § 14a ods. 8 citovaného zákona a pokiaľ žalobca tvrdí vo vzťahu k správcovi porušenie jeho
povinností, či už v zmysle zmluvy o výkone správy alebo v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z., vo vzťahu
k požadovanému petitu sú žalobcom údajné porušenia správcom, ktorý tak, ako súd uviedol v spore
prehlasovaného vlastníka nie je pasívne vecne legitimovaný, právne irelevantné.

38. Podľa ust. § 14 zákona č. 182/1993 Z.z., (3) Za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu
alebo nebytového priestoru v dome jeden hlas pripadajúci na byt alebo na nebytový priestor v dome; to
platí aj vtedy, ak je byt alebo nebytový priestor v dome v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb.
(4) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže v listinnej podobe, s úradne osvedčeným
podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho pri hlasovaní zastupovala. Súčasťou plnomocenstva musí

byť aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach, ak nejde o plnomocenstvo
na konanie v celom rozsahu práv a povinností vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome.
Splnomocnená osoba sa originálom plnomocenstva preukazuje na začiatku schôdze vlastníkov rade,
zástupcovi vlastníkov alebo na požiadanie aj vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome. Pri
písomnom hlasovaní sa splnomocnená osoba preukazuje originálom plnomocenstva overovateľom.

Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže splnomocniť na zastupovanie a) správcu, b)
kandidáta na volené funkcie v spoločenstve a na funkciu zástupcu vlastníkov, ak ide o hlasovanie o ich
voľbe, c) predsedu, člena rady alebo zástupcu vlastníkov, ak ide o hlasovanie o ich odvolaní.
39. Podľa ust. § 14a zákona č. 182/1993 Z.z., (1) Schôdzu vlastníkov zvoláva správca alebo rada podľa
potreby, najmenej raz za kalendárny rok, alebo keď o to požiada aspoň štvrtina vlastníkov bytov a

nebytových priestorov v dome alebo predseda. Termín konania schôdze vlastníkov musí byť určený tak,
aby sa jej mohol zúčastniť čo najväčší počet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Písomné
hlasovanie vyhlasuje správca alebo rada podľa potreby, alebo keď o to požiada aspoň štvrtina vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome alebo predseda. O písomnom hlasovaní môžu rozhodnúť vlastníci
bytov a nebytových priestorov v dome aj hlasovaním na schôdzi vlastníkov. Schôdza vlastníkov alebo

začiatok písomného hlasovania sa musí uskutočniť do 15 dní od doručenia žiadosti predsedu alebo
aspoň štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak správca alebo rada v tomto termíne
nekoná alebo sa rada podľa § 7c ods. 6 nezriaďuje, právo zvolať schôdzu vlastníkov alebo vyhlásiť
písomné hlasovanie má aspoň štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo predseda.(2) Termín, miesto a program schôdze vlastníkov alebo termín, miesto a otázky písomného hlasovania
musia byť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome oznámené najneskôr sedem dní vopred.
Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo oznámenie o písomnom hlasovaní musí byť v listinnej podobe

doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome, ak zmluva o spoločenstve alebo
zmluva o výkone správy neurčí iný spôsob doručenia. Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo písomnom
hlasovaní musí byť doručené správcovi alebo predsedovi, ak sa ich rozhodovanie dotýka. (3) Schôdzu
vlastníkov vedie predseda alebo správca, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nerozhodli
inak.(4) Písomné hlasovanie sa uskutočňuje na hlasovacej listine alebo na viacerých listinách, ktoré

obsahujú úplné znenie schvaľovaného návrhu, otázky označené poradovými číslami, termín hlasovania,
meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, jeho súhlas alebo nesúhlas
vyjadrený vlastnoručným podpisom s uvedením dátumu hlasovania. Podpis vlastníka bytu a nebytového
priestoru v dome na hlasovacej listine potvrdia najmenej dvaja overovatelia prítomní pri podpise, ktorí
boli zvolení na schôdzi vlastníkov; zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy môže určiť,
kedy je potrebné úradné osvedčenie pravosti podpisov pri hlasovaní. Ak vlastník bytu alebo nebytového

priestoru v dome nevyznačí svoj názor na hlasovacej listine, je hlas neplatný. Po vykonaní písomného
hlasovania správca, predseda, rada alebo zvolený zástupca aspoň jednej štvrtiny vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania za účasti dvoch overovateľov. (5) Zo schôdze
vlastníkovalebozpísomnéhohlasovaniamusíbyťvyhotovenázápisnica,ktorúspíšesprávca,predseda,
člen rady, zástupca vlastníkov alebo zvolený vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome a podpíšu

ju overovatelia. Prílohou zápisnice je originál prezenčnej listiny alebo hlasovacej listiny s priloženými
splnomocneniamiavyjadrenieoverovateľa,ktorýjuodmietolpodpísať.Zápisnicamusíobsahovaťnajmä
a) termín a miesto konania schôdze vlastníkov alebo písomného hlasovania, b) odsúhlasený program
schôdze vlastníkov a výsledky hlasovania k jednotlivým bodom programu, c) znenie prijatých rozhodnutí
schôdze vlastníkov, d) iné skutočnosti, o ktorých rozhodli vlastníci bytov a nebytových priestorov v

dome na schôdzi vlastníkov, e) otázky písomného hlasovania a jeho výsledky, f) meno, priezvisko a
podpisy predsedajúceho, zapisovateľa a overovateľov.(6) Zápisnicu a výsledok hlasovania schôdze
vlastníkov alebo písomného hlasovania musí zverejniť ten, kto schôdzu vlastníkov zvolal alebo vyhlásil
písomné hlasovanie, a to do siedmich dní od konania schôdze vlastníkov alebo od skončenia písomného
hlasovania spôsobom v dome obvyklým; oznámenie o výsledku hlasovania musí obsahovať dátum jeho

zverejnenia. Spôsob zverejňovania, ktorý sa považuje v dome za obvyklý, si vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome upravia v zmluve o spoločenstve alebo zmluve o výkone správy. Ak aspoň štvrtina
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zvolala schôdzu vlastníkov alebo vyhlásila písomné
hlasovanie, originál zápisnice a výsledok hlasovania schôdze vlastníkov alebo výsledok písomného
hlasovania musí predsedovi spoločenstva alebo správcovi doručiť poverený zástupca vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v dome do siedmich dní od konania schôdze vlastníkov alebo od skončenia
písomného hlasovania. (7) Platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome. Zmluvy a ich zmeny schválené vlastníkmi sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome, ak ich za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podpísala
nimi poverená osoba.

40. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytového domu Kurská 22, 24 konanej dňa 10. 12. 2018 so
začiatkom o 18.00 hodine, miestom konania spoločné priestory Kurská 22, 24 v Košiciach vyplýva, že
táto bola zvolaná v súlade s § 8b ods. 2 písm. g) ( tu nesprávne použitie § znenia zákona, keďže v čase
jednak oznámenia o zvolaní schôdze zo dňa 21.11.2018 a aj v čase konania schôdze povinnosť správcu
zvolať schôdzu vlastníkov upravoval § 8b ods.1 písm. f) zákona č. 182/1993 Z.z.; do 31.10.2018 táto

povinnosťbolazakotvenáv§8bods.2písm.g)citovanéhozákona),vnadväznostina§14ods.1zákona
182/1993 Z. z. s nasledovným programom: 1. otvorenie, určenie zapisovateľa a schválenie programu,
2. voľba overovateľov zápisnice, 3. kontrola úloh z predchádzajúcej schôdze, 4. návrh plánu opráv na
rok 2019, 5. rozhodovanie o poverení osoby oprávnenej podpísať zmluvu o výkone správy jej zmenu
(dodatok), jej zánik alebo výpoveď 6. rozhodovanie o poverení osoby oprávnenej k podpisu zmlúv a ich

zmien, 7. rozhodovanie o energetickom audite tepelných rozvodov, 8. rozhodovanie o výmene PRVN za
elektronické,9.rozhodovanieopredmetediela(hydraulickévyregulovanieatermostatizáciavykurovacej
sústavy), zhotoviteľovi diela, cene diela a jeho financovaní, 10. plnomocenstvo pre SBD III Košice na
dohodnutie a podpísanie zmluvy o dielo alebo vystavenie objednávky, 11. rozhodovanie o predmete
diela (vyregulovanie rozvodov teplej úžitkovej vody), zhotoviteľovi diela, ceny diela a jeho financovaní,

12. rôzne, 13. záver schôdze vlastníkov.
41. Zo zápisnice vyplýva, že hlasovanie začalo o 18.10 hodine a boli prijaté, a to platne uznesenia
číslo I./1, uznesenie č. I./2, uznesenie č. II., uznesenie č. IV, uznesenie č. V., uznesenie č. VI. Zo
zápisnice tiež vyplýva, že o bodoch 9., 10., 11. v zmysle programu schôdze sa vlastníkmi bytov anebytových priestorov nehlasovalo. Resp. o bode č. 9 sa malo hlasovať uzneseniami č. IX./1 a č. IX/2.
Uznesením č. IX./1 sa malo hlasovať o zástupcovi vlastníkov bytov bytového domu D. XX, 24, ktorý by
bol poverený, resp. splnomocnený vlastníkmi bytov bytového domu na vybratie zhotoviteľa na realizáciu

dielavyregulovanievykurovacejsústavybytovéhodomuvcelkovejcenedo1.500EURsDPH,pričomzo
zápisnice vyplýva, že malo prebiehať hlasovanie za 14, proti 1, a kde je dopisované: A. C. – proti, nebola
daná cenová ponuka. Zo zápisnice však nevyplýva akého zástupcu vlastníci dotknutého bytového domu
si zvolili. K uvedenému je potrebné poznamenať, že pri uznesení č. IX./2 bolo uvedené, že sa vymenuje
komisia, ktorá následne vyberie jedného dodávateľa s tým, že následne sa uskutoční o tomto bode

písomné hlasovanie vlastníkmi bytov. Komisia v zložení 5 vlastníkov bytov, ktorej členom bol aj žalobca,
bola platne schválená. Pokiaľ sa jedná o ostatné uznesenia č. IX./2, X., XI., o týchto vlastníci bytov a
nebytových priestorov bytového domu vôbec nehlasovali. V danom prípade tak žalobcovi vo vzťahu k
týmto uzneseniam, o ktorých žiada žalobou rozhodnúť tak, že neboli schválené, nemá aktívnu vecnú
legitimáciu, pretože nie je prehlasovaným vlastníkom.
42. Zo zápisnice tiež vyplýva, že zástupca vlastníkov zverejnil výsledky hlasovania schôdze do 7 dní od

konania schôdze vyvesením kópie zápisnice zo schôdze vlastníkov v spoločných priestorov bytového
domu a tiež, že táto bola zverejnená aj na webovej stránke T.. Tiež vyplýva, že zapisovateľom bola H.
F. S..
43. Predmetom konania zostalo skúmanie hlasovania o bodoch č. 7., a 8. programu, s ktorými súviseli
uznesenia č. VII. a VIII., ktoré žalobca ako prehlasovaný vlastník namieta.

44.Obodeč.7.programubolohlasovanévlastníkmibytovdotknutéhobytovéhodomuuznesenímč.VII.,
kdejeuvedené:„vlastnícibytovéhodomuD.22,24vKošiciachrozhodlioenergetickomauditetepelných
rozvodov bytového domu podľa cenovej ponuky (rozpočtu) zo dňa 1. 9. 2018, ktorý je neoddeliteľnou
prílohou tejto zápisnice prostredníctvom A. L. F., D. X, M., IČO: 45 495 262 v celkovej cene do max.
175 EUR s 20 % DPH s tým, že dielo bude financované nasledovným spôsobom – neuvedené“. Za

hlasovalo 17 vlastníkov bytov, proti 1. O bode č. 8 program sa hlasovalo uznesením č. VIII a uznesenie
znie: „ vlastníci bytového domu D. 22, 24 v Košiciach rozhodli o realizácii diela: dodávka a montáž
pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov na všetky vykurovacie telesá v bytovom dome - typ:
QUNDIS Caloric 5.5 P3-WB bez rádiového odpočtu/ QUNDIS Caloric 5.5 P3-WB s rádiovým odpočtom
prostredníctvom zhotoviteľa: STAVEBNÉ BYTOVÉ DRUŽSTVO III KOŠICE (skrátene SBD III Košice),

IČO: 00222089, so sídlom X. Y. XX, D. v cene: 19 EUR s DPH za 1 ks PRVN/26 EUR s DPH za 1
ks PRVN, cena je vrátane montáže, s tým, že cena bude financovaná nasledovne: z fondov vchodov/
fondu domu, kde je uvedená poznámka: A. C. namietal, že neboli vyvesené cenové ponuky a ďalej je
uvedené, že vlastníci zároveň rozhodli, že po realizácii dodávky a montáži PRVN bude zabezpečovať
spracovanie a rozúčtovanie vykurovacích nákladov spotreby tepla (tzv. tepelnú službu): STAVEBNÉ

BYTOVÉ DRUŽSTVO III KOŠICE (skrátene SBD III Košice), IČO: 00222089, so sídlom Furčianska č.
60, Košice v cene podľa platného a účinného Cenníka výkonov a služieb SBD III Košice “. Za hlasovalo:
14 vlastníkov, proti: 1, zdržal sa: 0.
45. Z prezenčnej listiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu D. 22, 24 zo schôdze
konanej dňa 10.12.2018 vyplýva, že bytový dom má 32 vlastníkov a schôdze sa zúčastnilo 20 osôb.

46. Vzhľadom na námietku žalobcu, že tejto schôdze sa mali zúčastniť aj nevlastníci bytov v bytovom
dome a títo mali zastupovať ich vlastníkov, avšak bez plnomocenstva a konkrétne uviedol, že sa jedná o
osoby F. S., E. H. a C. D.. Žalobca pri týchto osobách tvrdil, že títo sa zúčastnili schôdze bez toho, aby
mali plnomocenstvo, tvrdil, že tieto osoby aj hlasovali a k osobe F. S. uviedol, že táto ako nevlastníčka
bola aj zapisovateľkou na tejto schôdzi a E. H. overovateľkou zápisnice.

47. Na návrh žalobcu v spore vyššie uvedené osoby podali písomnú výpoveď v súlade s § 196 ods. 3
CSP. G. E. H. uviedla, že dňa 10. 12. 2018 sa schôdze zúčastnila, zastupovala svoju dcéru H. C. D.,
G. H., bytom D. XX a v jej mene aj hlasovala, pričom písomné splnomocnenie nemala, toto od nej
nikto nežiadal a ani jej neoznámil, že je potrebné. Prezenčnú listinu podpísala svojim menom v riadku
s menom jej dcéry. K priebehu schôdze uviedla, že žalobca počas celej schôdze nemal žiadne výhrady

ani pripomienky k jej priebehu ani obsahu a až po odhlasovaní prejednávaných záležitostí, prečítania a
podpísaní zápisnice začal protestovať a neadekvátne a vulgárne nadávať všetkým prítomným. Svedok
C. D., nar. 4. 1. 1952, bytom D. XX tiež uviedol, že sa schôdze dňa 10. 12. 2018 zúčastnil, zastupoval
vlastníka bytu I. G. a konal na základe generálneho splnomocnenia, podpisoval prezenčnú listinu svojím
menom. Svedok predložil plnú moc zo dňa 22.2.2008, z ktorej vyplýva, že I. G., G. D., nar. XX.XX.XXXX

splnomocnila svojho otca C. D., nar. X.X.XXXX, bytom D., D. XX na všetky právne úkony týkajúce sa jej
bytu zapísaného v správe katastra Košice pod číslom V 364407. Plná moc je podpísaná nečitateľným
podpisom, avšak z osvedčenia o pravosti podpisu zo dňa 22.8.2008 vykonaného na Notárskom úrade
JUDr. Pavla Semana vyplýva, že podpis patrí I. G., ktorej totožnosť bola zistená zákonným spôsobom,a ktorá listinu pred notárom vlastnoručne podpísala, pričom centrálny register osvedčených podpisov
pridelil podpisu poradové číslo O 170544/2008. Svedkyňa F. S. uviedla, že tiež sa zúčastnila schôdze
dňa 10. 12. 2018, na schôdzi zastupovala svojho syna G. S. ako vlastníka bytu v predmetnom bytovom

dome,podpisovalaajprezenčnúlistinu,pričompodpisnaprezenčnejlistinejeSidor.Dodala,žezostrany
vlastníkov bola požiadaná o vyhotovenie zápisnice z predmetnej schôdze, pretože nikto z vlastníkov
prítomných na schôdzi funkciu zapisovateľa nechcel robiť. Tiež uviedla, že konala tak na základe
plnomocenstva udeleného jej vlastníkom bytu; plnomocenstvo však nedoručila.
48. Súd vyhodnotiac výpovede vyššie uvedených svedkov dospel k záveru, že svedkyne G. E. H.

a H. F. S., ktoré sa nepochybne schôdze dňa 10. 12. 2018 zúčastnili a mali zastupovať vlastníkov
bytu v predmetnom bytovom dome, tieto neboli týmito vlastníkmi splnomocnené, pretože v tom čase
nedisponovali plnomocenstvom, ktoré navyše musí obsahovať aj úradne osvedčený podpis a tiež príkaz,
ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach, pokiaľ nejde o plnomocenstvo na konanie
v celom rozsahu práv a povinnosti vlastníka bytu. Z uvedeného vyplýva, že tieto osoby, aj keď sa
na schôdzi vlastníkov bytov predmetného bytového domu zúčastnili a aj hlasovali, ich hlasovanie bez

plnomocenstva sa nemôže považovať za platné.
49. V prípade svedka C. D., ktorý na schôdzi dňa 10. 12. 2018 zastupoval vlastníčku bytu I. G., za ktorú
aj hlasoval, predložil generálne splnomocnenie zo dňa 22.2.2008. Z ust. § 14 ods. 4 citovaného zákona
však vyplýva povinnosť splnomocnenca preukázať sa originálom plnomocenstva na začiatku schôdze
vlastníkovrade,zástupcovivlastníkovalebonapožiadanieajvlastníkovibytualebonebytovéhopriestoru

v dome. Preukázať sa znamená v tejto súvislosti predložiť kompetentnej osobe na účely zistenia
prezencie a oprávnenia splnomocnenca zastupovať vlastníka počas rokovania schôdze. V danom
prípade nie je možné bez akýchkoľvek pochybnosti dospieť k záveru, že C. D. na začiatku schôdze si
vyššie uvedenú povinnosť splnil, a teda že zastupoval vlastníčku bytu na základe plnomocenstva zo dňa
22.2.2008. Pokiaľ aj hlasoval, hlasovanie bez plnomocenstva nemožno považovať za platné.

50. Žalobca tvrdil, že na schôdzi vlastníkov bytov nebolo prijaté uznesenie č. VII. týkajúce sa bodu
7. programu predmetnej schôdze vlastníkov bytov dotknutého bytového domu ohľadom rozhodovania
o energetickom audite tepelných rozvodov, vo vzťahu ktorému žalobca je prehlasovaným vlastníkom,
keďže hlasoval proti prijatiu tohto uznesenia. Zo zápisnice z predmetnej schôdze vyplýva, že ohľadom
bodu 7. hlasovalo za: 17 vlastníkov bytov predmetného bytového domu. Žalobca namietal, že pri tomto

hlasovaní, poukazujúc na § 14b ods. 5 citovaného zákona, sa presne o tejto otázke rozhodovalo
naposledy na schôdzi dňa 20.12.2017 a preto by sa malo postupovať podľa citovaného ustanovenia,
pretože, ak sa o tej istej otázke na schôdzi hlasuje do jedného roka od platného hlasovania, vyžaduje
sa súhlas dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov.
51. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytového domu D. 22, 24 v Košiciach konanej dňa 20. 12. 2017

so začiatkom o 17.30 hodine, s miestom konania spoločné priestory Kurská 22/24 Košice vyplýva, že
schôdza bola zvolaná v súlade s § 8b ods. 2 písm. g) v nadväznosti na § 14 ods. 1 zákona č. 182/93 Z. z.
s nasledovným programom: 1. otvorenie, určenie zapisovateľa a schválenie programu, 2. rozhodovanie
o predmetne diela (hydraulické vyregulovanie a termostatizácia vykurovacej sústavy) zhotoviteľovi diela,
cene diela a jeho financovaní, 3. plnomocenstvo pre SBD III Košice na dohodnutie a podpísanie zmluvy

o dielo alebo vystavenie objednávky, 4. rozhodovanie o predmete diela (vyregulovanie rozvodov TÚV
zhotoviteľovi diela, cene diela a jeho financovaní), 5. návrh plánu opráv na rok 2018, 6. rozhodovanie
o energetickom audite tepelných rozvodov, 7. rozhodovanie o schválení prístupu zástupcov vlastníkov
na portál T., 8. rôzne, 9. záver schôdze vlastníkov. Z bodu 6. programu vyplýva, že vlastníci bytov
na schôdzi konanej dňa 20.12.2017 mali rozhodovať o energetickom audite tepelných rozvodov. Z

prezenčnej listiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyplýva, že tejto schôdze sa zúčastnil z počtu
celkových vlastníkov 32, 13 vlastníkov. O bode č. 6 programu bolo hlasované o 18.45 hodine s tým, že
vlastníci v počte 7 predmetného bytového domu boli proti, t. j. uznesenie č. VI. prijaté nebolo, keďže
na prijatie rozhodnutia bol potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome podľa ust. § 14 ods. 3 veta druhá zákona č. 182/1993 Z.z. v znení

účinnom do 31.10.2018.
52. Inštitút „tej istej veci“, v preklade nie dvakrát o tom istom, v kontexte k zákonu č. 182/1993 Z. z. z
hľadiska vykladania a objasnenia tohto pojmu, citovaný zákon nedefinuje a nestanovuje ani výkladové
pravidlo, podľa ktorého by bolo určiť, čo je v tom ktorom prípade tá istá vec.
53. Podľa ust. § 14b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018, vlastníci bytov a

nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome, ak hlasujú o a) zmluve o spoločenstve, jej zmene alebo
o zrušení, zlúčení, splynutí alebo rozdelení spoločenstva a o poverení osoby oprávnenej podpísať
zmluvu o spoločenstve, b) voľbe alebo odvolaní predsedu, c) stanovách spoločenstva a zásadáchhospodárenia spoločenstva, d) výške odmeny predsedovi a členom rady a výške mesačných platieb
za správu spoločenstva, e) zmluve o výkone správy, jej zmene, zániku alebo výpovedi a o poverení
osoby oprávnenej podpísať tieto právne úkony po schválení vlastníkmi bytov a nebytových priestorov

v dome, f) výške platby za správu, g) zmene formy správy, h) výške odmeny zástupcu vlastníkov,
i) preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv a účele použitia prostriedkov fondu prevádzky,
údržby a opráv, zásadách hospodárenia s týmito prostriedkami vrátane rozsahu oprávnenia disponovať
s nimi, j) zásadách určenia výšky mesačných úhrad za plnenia, k) zohľadnení miery využívania
spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v

dome, l) súhlase s úpravou bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorou môžu byť ohrozovaní
alebo rušení ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome v neprimeranom rozsahu, m)
súhlase s úpravou bytu alebo nebytového priestoru, ktorou vlastník bytu a nebytového priestoru v dome
mení vzhľad domu a zasahuje do spoločných častí domu, zasahuje do spoločných zariadení domu
vrátane odpojenia od spoločných rozvodov vykurovania a teplej úžitkovej vody v dome, príslušenstva
alebo priľahlého pozemku, ak zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy neurčuje inak, n)

inštalácii alebo úprave spoločnej antény alebo umiestnení elektronických komunikačných sietí v dome
vrátane zavedenia bezpečnostného kamerového systému v spoločných častiach domu a spoločných
zariadeniach domu, o) podaní návrhu na exekučné konanie alebo návrhu na vykonanie dobrovoľnej
dražbybytualebonebytovéhopriestoruvdome,p)nájmeavýpožičkespoločnýchnebytovýchpriestorov,
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, r) práve výlučne užívať nové

spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu alebo príslušenstvo len niektorými vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov v dome podľa § 19 ods. 8.
54. Podľa ust. § 14b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018, vlastníci bytov a
nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome, ak hlasujú o a) zmene účelu užívania spoločných častí domu

a spoločných zariadení domu, b) zmluve o úvere alebo jej zmene, c) zmluve o zabezpečení úveru
alebo jej zmene, d) zmluve o nájme a kúpe veci, ktorú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
užívajú s právom jej kúpy po uplynutí dojednaného času užívania, alebo jej zmene, e) zmluve o vstavbe
alebo nadstavbe bytu alebo nebytového priestoru v dome, vstavbe alebo nadstavbe novej spoločnej
časti domu, nového spoločného zariadenia domu alebo nového príslušenstva, alebo o ich zmene; ak sa

rozhoduje o nadstavbe alebo o vstavbe v podkroví alebo povale, vyžaduje sa zároveň súhlas všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí majú s nadstavbou alebo vstavbou bezprostredne
susediť, f) zriadení vecného bremena k spoločným častiam domu, spoločným zariadeniam domu,
príslušenstvu a k priľahlému pozemku.
55. Podľa ust. § 14b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018, súhlas všetkých

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa vyžaduje pri rozhodovaní o prevode vlastníctva
nebytového priestoru, priľahlého pozemku, príslušenstva alebo ich častí, ktoré sú v podielovom
spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytového priestoru v dome.
56. Podľa ust. § 14b zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018, (4) O veciach, ktoré
nie sú upravené v odsekoch 1 až 3, je na prijatie rozhodnutia potrebná nadpolovičná väčšina hlasov

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí sú prítomní na schôdzi vlastníkov alebo sa
zúčastnili písomného hlasovania. (5) Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodli o veci,
nové rozhodnutie o tej istej veci nahrádza predchádzajúce rozhodnutie. Pri hlasovaní o tej istej veci
podľaodseku1dojednéhorokaodplatnéhohlasovaniasavyžadujesúhlasdvojtretinovejväčšinyhlasov
všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Pri hlasovaní o tej istej veci podľa odseku 2

do jedného roka od platného hlasovania o tej istej veci sa vyžaduje súhlas štvorpätinovej väčšiny hlasov
všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Pri hlasovaní o tej istej veci podľa odseku 4
do jedného roka od platného hlasovania o tej istej veci sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov
všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
57. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že bod programu č. 6 vo vzťahu k uzneseniu č. VI. na

schôdzi konanej dňa 20.12.2017 nespadá pod ust. § 14b ods. 1 a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., a preto
na hlasovanie o bode programu č. 7 vo vzťahu k uzneseniu č. VII. na schôdzi konanej dňa 10.12.2018
je potrebné aplikovať §14b ods. 4 v spojení s § 14b ods. 5 posledná veta citovaného zákona, keďže
na tejto schôdzi išlo o hlasovanie o tej istej otázke, a to nepochybne do jedného roka, a išlo o otázku
neupravenú v odsekoch 1 až 3 § 14b, pre hlasovanie platí ust. § 14b ods. 5 posledná veta citovaného

zákona, t. j. v danom prípade sa vyžadovalo súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome. V tomto prípade počet vlastníkov v dome predstavuje 32, teda
pre platnosť hlasovania sa vyžadovalo platných 17 hlasov. Zo zápisnice vyplýva, že 17 vlastníkov bytov
bytového domu hlasovali za. Je potrebné však uviesť, že schôdze sa zúčastnili aj osoby za vlastníkovbytov nedisponujúcimi plnomocenstvom a ktorí potvrdili, že za týchto vlastníkov aj hlasovali. Ich hlasy
však nie je možné zarátavať pre platné hlasovanie. Teda pokiaľ sa jedná o hlasovanie osôb H. F. S.,
G. E. H. a C. D., ich hlasy sú neplatné a preto uznesenie č. VII. na schôdzi konanej dňa 10.12.2018

prijaté platne nebolo.
58. Vo vzťahu k uzneseniu č. VIII., vo vzťahu ktorému je žalobca prehlasovaným vlastníkov, keďže
žaloval proti prijatiu uzneseniu; za bolo 14 vlastníkov, a tak ako je to uvedené v zápisnici 13 + 1, v
danom prípade sa jednalo o rozhodovaní o otázke podľa § 14b ods. 4 citovaného zákona, kde na prijatie
rozhodnutia je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,

ktorí sú prítomní na schôdzi vlastníkov alebo sa zúčastnili písomného hlasovania. Keďže na schôdzi,
tak ako to vyplýva z prezenčnej listiny, sa zúčastnilo oprávnene 17 vlastníkov; nie je možné zarátavať
účasť H. F. S., G. E. H. a C. D., vzhľadom už na vyššie uvedené. S poukazom na citované ustanovenie
v danom prípade sa vyžadovalo 9 hlasov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Od počtu
hlasov za: 13 + 1 = 14, je potrebné odrátať 3 neplatné hlasy, potom počet hlasov za: 11, uznesenie č.
VIII tak bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou hlasov vlastníkov bytov a nebytových priestorov prítomných

na schôdzi vlastníkov konanej dňa 10.12.2018.
59. Zhrnúc vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v danom prípade na schôdzi vlastníkov bytov a
nebytových priestorov bytového domu D. XX, XX F. D. nebolo platne prijaté uznesenie č. VII. Vo vzťahu
k uzneseniu VIII., toto bolo prijaté platne, vo vzťahu k uzneseniam IX., X., XI., o týchto vlastníci bytov
a nebytových priestorov nehlasovali, čo znamená, že žalobca vo vzťahu k týmto uzneseniam nemá

aktívnu vecnú legitimáciu, keďže nie je prehlasovaným vlastníkom.
60. Žalobca namietal, že zápisnicu mala vyhotovovať pani F. S., ako nevlastníčka a táto dokonca
nemalasplnomocneniezastupovaťvlastníkabytu,zápisnicatakbolavyhotovenáneoprávnenouosobou.
Uviedol tiež, že pokiaľ by aj dotyčná osoba disponovala plnomocenstvom nie je možné, aby vykonávala
funkciu zapisovateľa, pretože splnomocniteľ nebol zvolený za zapisovateľa.

61. Ustanovenie § 14a ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom v čase konania schôdze
ustanovuje povinnosť vyhotovenia zápisnice zo schôdze vlastníkov, ktorú spisuje správca, predseda,
člen rady, zástupca vlastníkov alebo zvolený vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome a
podpisujú ju overovatelia, jej prílohou je originál prezenčnej listiny alebo listiny hlasovacej s priloženými
splnomocneniami a vyjadrenie overovateľa, ktorý ju odmietol podpísať. Zároveň v písmenách a) – f)

citovaného ustanovenia sú stanovené obsahové náležitosti tejto zápisnice. Okruh osôb, na ktoré sa
vzťahuje povinnosť vyhotoviť zápisnice a spísať ju, sa odvíja od okruhu osôb, ktoré sú oprávnené zvolať
schôdzu alebo vyhlásiť písomné hlasovanie. Teda ide o správcu, predsedu a člena rady, zástupcu
vlastníkov alebo zvoleného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome. Z uvedeného teda
vyplýva, že spísaním zápisnice môže byť poverený ktokoľvek, kto je prítomný na schôdzi alebo sa

zúčastni písomného hlasovania.
62. Význam slova „ spísať „ je „ písomne zostaviť“, synonymom je “napísať, zapísať, písomne zachytiť“.
63. K zápisnici zo schôdze zo dňa 10.12.2018 je potrebné, tak ako to uviedol aj správca, uviesť, že
táto bola predpripravená samotným správcom ako zvolávateľom schôdze, tzn. že túto zápisnicu spísal
správca s tým, že pokiaľ ako zapisovateľka je uvedená H. F. S., táto do tejto zápisnice zaznamenávala

iba priebeh tejto schôdze, výsledky hlasovania, a to ručne.
64. Napokon zákon č. 182/1993 Z.z. nerieši situáciu v prípade, ak zápisnicu z jej konania spisuje
nevlastník, prípadne iná osoba ako je uvedená v citovanom ustanovení, pričom táto skutočnosť nemôže
spôsobiť neplatnosť hlasovania na predmetnej schôdze ako celku, pretože žalobca ako prehlasovaný
vlastník je legitimovaný spochybniť rozhodnutie schôdze vlastníkov bytov, resp. jeho hlasovanie.

65. Z citovaného ustanovenia § 14a ods. 8 citovaného zákona je zrejmé, že prehlasovaný vlastník bytu
alebo nebytového priestoru, prípadne pri rovnosti hlasov alebo ak sa potrebná väčšina nedosiahne,
ktorýkoľvek vlastník bytu alebo nebytového priestoru sa môže domáhať na súde iba toho, aby o
veci - čím sa rozumie predmet hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov na schôdzi
vlastníkov bytov a nebytových priestorov - rozhodol súd. Iný druh žaloby zákon č. 182/1993 Z.z. v

prípade hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových
priestorov nepripúšťa. Nepripúšťa teda ani žalobu o určenie, že zápisnica z hlasovania vlastníkov bytov
a nebytových priestorov a výsledky vyhodnotenia písomného hlasovania sú neplatné. Zákonodarca
uvedeným spôsobom racionálne odmietol pripustiť žaloby, ktorých (kladný) výsledok by nespôsoboval
konkrétny vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností dotknutých subjektov, resp. by spôsobil iba

toľko, aby sa o spornej otázke znova na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov hlasovalo.
Zákonodarca stanovuje, aby sa za podmienok § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. rovno o spornej
veci rozhodlo súdom, čím sa vylučuje stav právnej neistoty v konkrétnom bytovom dome a zabraňuje
nemožnostiprijaťrozhodnutienaschôdzivlastníkovbytovanebytovýchpriestorov(keďžestálebymoholprehlasovaný vlastník žiadať zrušenie uznesenia zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
čím by sa znemožnilo prijatie akéhokoľvek rozhodnutia). Pre úplnosť je potrebné dodať, že ani žiadny iný
osobitnýpredpisnepripúšťaurčenie,žezápisnicazhlasovanianaschôdzivlastníkovbytovanebytových

priestorov a výsledky písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú neplatné.
66. Žalobca v písomnom podaní došlom súdu dňa 17.1.2024 navrhol dopočuť svedkyňu G. E. H.,
nar. XX.XX.XXXX k zodpovedaniu otázok, či bola prítomná pri všetkých hlasovaniach, kedy, ako
overovateľka, podpísala zápisnicu zo schôdze vlastníkov, či zápisnicu podpísali aj ďalší overovatelia
pani F. a A. O. a či z jeho strany došlo voči jeho osobe k vulgárnym nadávkam, prípadne, či došlo k

vulgárnym nadávkam z jeho strany aj voči iným osobám. V písomnom podaní zo dňa 26.2.2024 navrhol
vykonať dôkaz „ohľadom jeho tvrdení o neúčasti oboch overovateľov zápisnice na schôdzi vlastníkov
dňa 10.12.2018“.
67. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument,
podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez
relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti

tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec
tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo
vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo
vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv.

opomenutédôkazy)takmervždyzaložínielennepreskúmateľnosťvydanéhorozhodnutiaprenedostatok
dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp.
zn. 5Cdo/107/2019).
68. Súd, vzhľadom k predmetu konania, návrh žalobcu na vykonanie tohto dokazovania zamietol, majúc
zato, že v danom prípade bolo predmetom konania skúmanie platnosti, resp. neplatnosti hlasovania a

otázky, ktoré vyšpecifikoval žalobca vo vzťahu k osobe G. E. H., sú bez právneho významu. Tiež aj jeho
ďalší návrh na vykonanie dokazovania je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania.
69. Zhodnotiac vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, že určil, že uznesenie č. VII., o ktorom sa
hlasovalo na schôdzi vlastníkov bytov bytového domu na ulici D. XX, 24 v Košiciach dňa 10.12.2018
nebolo schválené, v prevyšujúcej časti žalobu voči žalovaným 1. až 43. a 45. až 48., t. j. voči ostatným

vlastníkom bytového domu na D. XX, 24 v Košiciach zamietol, konanie voči žalovanému 44. zastavil a
žalobu voči správcovi, t. j. žalovanému 49. zamietol v celom rozsahu.
70. Žalobu voči žalovaným 1. až 48 vo vzťahu k uzneseniam IX., X., XI., zamietol z dôvodu nedostatku
aktívnej legitimácie žalobcu, pretože v danom prípade žalobca nie je prehlasovaným vlastníkom, keďže
o prijatí týchto uznesení sa na schôdzi dňa 10.12.2018 vôbec nehlasovalo. Vo vzťahu k uzneseniu č. VIII.

žalobu zamietol z dôvodu, že toto uznesenie bolo vlastníkmi bytov bytového domu na schôdzi prijaté
platne.
71. Súd považuje za potrebné zaujať stanovisko aj k žalobcom prezentovaným tvrdeniam vo vzťahu
k Zmluve o výkone správy č. 14 v znení jej Dodatku č. 3 s poukazom na čl. V ods. 3, čl. VIII ods. 14,
ktoré majú podľa jeho názoru byť neprijateľnými podmienkami, dodajúc, že preto je daná pasívna vecná

legitimácia žalovaného 49. – správcu. V tejto súvislosti mal zato, že súd má aj pri nároku prehlasovaného
vlastníka z úradnej povinnosti zhodnotiť zmluvné podmienky v Zmluve o výkone správy, a v prípade
zistenia ich neprijateľnosti, toto vysloviť v rozsudku.
72. V prvom rade súd uvádza, že vyššie uvedenú argumentáciu žalobcu uviedol až v záverečnej reči
( viď. bod I. písomnej záverečnej reči žalobcu).

73. Je pravdou, že požiadavku, aby zo žaloby bolo zrejmé, čoho sa žalobca domáha, nemožno vykladať
tak, že je povinný urobiť úplné a presné znenie výroku rozsudku a takáto povinnosť nevyplýva ani z ust.
§ 132 ods. 1 CSP, t.j. uviesť, keďže za žalobný nárok nie je možné považovať iba žalobný návrh ( petit ),
ale aj skutkové odôvodnenie žaloby, ktoré spolu so žalobným návrhom vymedzujú predmet žaloby.
74. Žaloba o vyslovenie, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve

je neprijateľná, je osobitným právnym prostriedkom ochrany spotrebiteľa, a to obdobne, ako je napríklad
v prípadoch ochrany pred diskrimináciou považovaná za takýto osobitný právny prostriedok ochrany
práva žaloba o vyslovenie, že bolo porušené právo žalobcu na rovnaké zaobchádzanie, alebo v
prípadoch ochrany osobnostných práv žaloba o vyslovenie, že určitý výrok je nepravdivý, resp., že
bolo určitým spôsobom neoprávnene zasiahnuté do osobnostných práv. Povaha takejto žaloby ako

osobitného právneho prostriedku ochrany spotrebiteľa (a teda nie ako určovacej žaloby) bola naznačená
už v rozhodnutí Najvyššieho súdu zo 14. septembra 2016 sp. zn. 6 Cdo 389/2015. V tomto rozhodnutí
Najvyšší súd v súvislosti s ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,podľa ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva, konštatoval, že pod
úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť

úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu
škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej
zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
6Cdo/27/2018 zo dňa 28.03.2019) .
75. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veľkom senáte občianskoprávneho kolégia v uznesení sp.

zn. 1VCdo/5/2019 zo dňa 28.04.2021 vyslovil: „ Pravidlá na ochranu spotrebiteľa sa uplatnia aj na
zmluvy o výkone správy podľa § 8a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
uzavreté medzi správcovskou spoločnosťou a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, ktorí sú fyzické
aj právnické osoby. „
76. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019 uviedol nasledovné: „ Uvedená
žaloba vychádza z predpokladu, že dodávateľ porušuje svoju povinnosť nepoužívať neprijateľné

podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Je teda založená na protiprávnom konaní dodávateľa voči
spotrebiteľovi. Výsledkom prijatým na základe takejto žaloby, sa priamo nedeklaruje (ne)existencia
práva, ale sa deklaruje existencia nečestnej podmienky, ktorá je v spotrebiteľskej zmluve od jej vzniku.
Rozdiel v porovnaní s určovacou žalobou je ďalej v tom, že žalobu o neprijateľnosť zmluvnej podmienky
možno uplatniť len v prípade spotrebiteľskej zmluvy. Úplne odlišný v porovnaní s určovacou žalobou

je aj účel, ktorému má uvedená žaloba slúžiť (jej cieľom je zabrániť používaniu neprijateľnej zmluvnej
podmienky). Dovolací súd dospieva preto k záveru, že v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky ide o osobitný druh žaloby patriaci spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti
porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v
osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č.

250/2007 Z. z.). „.
77. Súd poukazujúc na odseky 8,9,10 rozsudku uvádza, že z osobitného predpisu teda musí vyplývať
taká úprava použitia určovacej žaloby, že práve prostredníctvom určenia konkrétneho práva sa vyrieši
sporná situácia predpokladaná v danom právnom predpise. Inak povedané, určitý právny predpis musí
vyslovene predvídať, že na riešenie určitej situácie je nevyhnutné podať určovaciu žalobu a výsledok

konania o nej bude mať priamy vplyv na vyriešenie danej situácie.
78. Opis rozhodujúcich skutočností v žalobe jednoznačne predstavuje, že základom žaloby je nárok
žalobcu podľa ust. § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. Žalobca v žalobe uviedol také skutočnosti,
ktorými opísal skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a tým vymedzil predmet konania.
Vžalobeaanivďalšíchpodaniachžalobcunieježiadnazmienkaoneprijateľnostizmluvnýchpodmienok

vZmluveovýkonesprávy.Predmetkonaniabolžalobcomposkutkovejstránkevymedzenýjasneaurčito
a smeroval k uplatňovaniu práv prehlasovaného vlastníka.
79. Preto sa nemožno stotožniť s argumentáciou žalobcu, že už v žalobe poukazoval na neprijateľnú
podmienku v Zmluve o výkone správy. Žalobca v žalobe vo vzťahu k žalovanému 49. tvrdil porušovanie
jeho povinností ako správcu a s uvedeným sa súd vysporiadal v odseku 37 rozsudku.

80.Vdanejvecivšakzožiadnychokolnostínebolomožnéusudzovať,žežalobcasadomáhavyslovenia,
že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná, čo je
osobitným právnym prostriedkom ochrany spotrebiteľa, osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s
cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde,
ktorá má podklad v osobitných predpisoch ( § 53 ods. 1, ods. 4 a 5, § 53a Občianskeho zákonníka, §

3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. ).
81. Súd zdôrazňuje, že pokiaľ žalobca sa chcel domáhať aj vyslovenia, že určitá zmluvná podmienka
používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná, v danom prípade by žalobca musel
tento nárok odvodzovať od iných skutkových okolností než uviedol v žalobe.
82. Žalobca však až v záverečnej reči doplnil (veľmi stručne), že Zmluva o výkone správy v znení jej

Dodatku č. 3 obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, čo je možné vnímať ako zmenu žaloby podľa
§ 140 ods. 1, 2 CSP – uplatnil si aj iné právo podstatnou zmenou rozhodujúcich skutočností - a keďže
žalobca môže žalobu meniť iba so súhlasom súdu (§ 139 CSP), žalobca nežiadal a nepodal návrh, aby
súd rozhodol o zmene žaloby postupom v zmysle § 139 CSP; súd nemohol danú zmenu skutkových
tvrdení sám od seba vyhodnotiť ako návrh, pretože by tak vstupoval do oblasti dispozície so žalobou,

ktoré právo patrí jedine samotnému žalobcovi ako dominus litis.
83. Súd uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovuvádzanýchsporovoustranou(porovnajnapr.nález Ústavného súdu SR zo dňa 14.9.2011 č.k. I. ÚS 361/2010, rozsudok NS SR zo dňa 14.9.20211
sp. zn. 5MCdo/8/2008).
84. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

85. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

86. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
87. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.
88. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď
stranysporustojaprotisebeajenamieste,abystrana,ktorávsporesosvojímnárokomzvíťazila,dostala

ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je teda
okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Porazenej strane takto potom vzniká povinnosť nahradiť
trovy konania víťaznej strane. Ak nie sú tieto okolnosti splnené, strana nemá na náhradu trov konania
nárok a vynaložené trovy znáša trvale zo svojho. Nárok na náhradu trov konania má strana sporu voči
protistrane. Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 ako esenciálne kritérium priznania

náhrady trov konania. „Úspech vo veci“ súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky
priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická
pre sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej
strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu
sporu úspechom (t. j. víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti

(petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný.
U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným
petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej (v prípade žaloby na plnenie ide nielen o istinu, ale
aj o príslušenstvo), t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu. Pomer úspechu (miera úspechu)
je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Ak mala strana plný úspech v spore, prizná sa jej

celá náhrada trov konania. Ak žiadna zo strán nemala v spore plný úspech, má každá z nich úspech
čiastočný, t. j. každá zo strán sporu (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala
strana úspech v spore len čiastočný, potom sa náhrada trov pomerne rozdelí. Aby čiastočný úspech
založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní
procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom

úspechu jednej zo strán sporu. Ak sa v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov
sa spravidla neprizná žiadnej zo strán sporu. Na rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania
má teda zásadný vplyv pomer úspechu konkrétnej sporovej strany voči protistrane. Pomer rozdelenia
náhrady trov konania zodpovedá pomeru víťazstva strany vo veci samej, zníženého o pomernú časť
jej neúspechu. Pomer úspechu treba určiť vždy, ak má byť náhrada trov rozdelená, pričom sa určuje

k celému predmetu konania.

89. Vo všeobecnosti platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí. Pomerné rozdelenie trov je jednak odrazom reálneho výsledku sporu a jednak
predstavuje prevenciu, aby strany nežalovali viac, ako im podľa hmotného práva patrí. Nakoľko niet

žiadny rozumný dôvod, aby si strany v prípade čiastočného úspechu nahradili trovy konania navzájom,
časť, ktorá sa prekrýva, sa odpočíta. Zásadne teda platí, že sa určuje najskôr pomer úspechu
a neúspechu v spore a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa vynaložené trovy,
a to u strany, ktorej úspech bol vyšší a má teda nárok na ich náhradu.
90. V prípade zastavenia súdneho konania nemôže konanie dospieť do štádia meritórneho

rozhodovania. Preto nemožno k určeniu, kto vznik nákladov súdneho konania spôsobil, použiť kritérium
úspechu vo veci a týmto kritériom sa stáva práve zavinenie toho (chápané v čisto procesnom slova
zmysle), kto zavinil, že súdne konanie neskončilo meritórnym rozhodnutím. Kritérium procesného
zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana
v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana

neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby
bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval
v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné
zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inými slovami, použitý termín„zavinenie“ nemožno interpretovať – čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre – v doslovnom jazykovom
zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania, teda aj jeho
prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (m. m. III. ÚS 292/2010).

91. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa
hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného
nároku vo veci samej. Preto, ak žalobca zobral žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie
konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému jeho trovy. Pri rozhodovaní o trovách konania je právne
významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, čiže dôvod, pre ktorý vzal žalobca

žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby úhrada žalovanej sumy (alebo splnenie iného žalobou
uplatneného nároku) žalovaným po podaní žaloby, zastavenie konania zavinil žalovaný. To však platí len
vtedy, ak žalobca v späťvzatí žaloby preukáže, že žalovaný splnil po podaní žaloby uplatnený nárok. V
ostatných prípadoch zavinil zastavenie konania žalobca a znáša povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré
v spore vznikli žalovanému. Skutočnosť, či bola žaloba podaná pôvodne dôvodne, je pre rozhodnutie o
trovách konania právne bezvýznamná. Posúdenie, či žaloba bola podaná (ne)dôvodne, je predmetom

rozhodovania súdu vo veci samej, a nie je predmetom skúmania pri vydaní procesného rozhodnutia o
zastavení konania.
92. Ak nejde o prípad, keď bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia §
255 ods. 2 CSP náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch účastníkov
(oboch strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odčítať jeho neúspech (t. j. mieru úspechu

druhej strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník (druhá strana) nahradil
pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré
v konaní vznikli druhému účastníkovi, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch
strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby alebo pre

nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť.
Najprv teda posúdi, v režime § 256 ods. 1 CSP, otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti
zastavené, a s prihliadnutím na tento záver potom hodnotí podľa § 255 ods. 2 CSP celkovú otázku, z akej
časti bol ten ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu,
treba z pohľadu § 255 ods. 2 CSP dôvodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo veci úspech. Vždy

platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadom tejto časti žaloby neúspech a úspech sa
z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.
93. Žalobca tým, že vzal žalobu proti žalovanému 44. v celom rozsahu späť, z procesného hľadiska
zavinil zastavenie konania v tejto časti, čo z pohľadu ust. 255 ods. 2 CSP znamená, že v rozsahu
čiastočnéhozastaveniamaliúspechžalovaní.Súdzamietolžalobuvočižalovanému49.vcelomrozsahu

a tiež v časti o určenie, že uznesenia VIII., IX., X., XI., o ktorých sa hlasovalo na schôdzi vlastníkov
bytov a nebytových priestorov bytového domu D. 22, 24 v Košiciach dňa 10.12.2018, neboli schválené.
V tomto rozsahu nemal žalobca vo veci úspech. Úspešný bol žalobca v časti o určenie, že uznesenie
VII., o ktorom sa hlasovalo na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu D. XX,
24 v Košiciach dňa 10.12.2018, nebolo schválené.

94. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný 49. bol voči žalobcovi úspešný v celom rozsahu a žalovaní 1.
až 48. mali v spore úspech prevažujúci oproti žalobcovi, čo z pohľadu § 255 ods. 2 CSP znamená, že
v tomto rozsahu nemal žalobca vo veci úspech.
95. S poukazom na vyššie uvedené, žalovaný 49. má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi
v rozsahu 100% a žalovaní 1. až 48. v pomere ich úspechu a neúspechu, čo činí 60% (20% = úspech

žalobcu, 80% = neúspech žalobcu alebo inak 20% = neúspech žalovaných 1. až 48., 80% = úspech
žalovaných 1. až 48.). Keďže evidentne žalovaným 1. až 49. v spore žiadne trovy konania nevznikli, súd
im ich náhradu proti žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje (§ 355 ods. 1 CSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Mestský súd Košice.

Odvolanie môže podať strana, ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy nájsť preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).