Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. máj 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 88Cb/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121413761
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Trnečková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6121413761.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou Mgr. Janou Trnečkovou, v spore žalobkyne Prima banky Slovensko, a.s.,

IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému A. B., IČO: 47 153 831, s miestom
podnikania Gen. Svobodu 917/2, Sobrance, v konaní o zaplatenie 4 361,35 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 4 361,35 eur spolu s úrokom vo výške 28,00 % ročne
zo sumy 2 461,17 eur od 24. júna 2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne
zo sumy 2 461,17 eur od 24. júna 2021 do zaplatenia a s paušálnou náhradou nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % proti žalovanému s tým, že o
výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu (ďalej len "žaloba"), podaným pôvodne
na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 23. júna 2021, domáhala v konaní začatom podľa zákona
č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o upomínacom
konaní"), aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej istinu vo výške 4 361,35 eur spolu s úrokom
vo výške 28,00 % ročne zo sumy 2 461,17 eur od 24. júna 2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo
výške 9,00 % ročne zo sumy 2 461,17 eur od 24. júna 2021 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur a nahradiť jej trovy konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 25. apríla 2013 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o poskytnutí
bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie podnikateľského účtu č. IBAN
B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Keďže na účte žalovaného došlo k nepovolenému prečerpaniu
vo výške 2 274,77 eur, dňa 1. augusta 2018 mu žalobkyňa zaslala upomienku. Následne, listom
z 27. augusta 2018 bol žalovaný opätovne vyzvaný na vysporiadanie nepovoleného debetného

zostatku, keďže napriek zaslanej upomienke nevyrovnal nepovolené prečerpanie na podnikateľskom
účte. Žalovaný na predmetnú výzvu nereagoval. Vzhľadom na skutočnosť, že napriek písomným
upozorneniamzostranyžalobkynesaúčetžalovanéhonachádzalvnepovolenomprečerpaní,žalobkyňa
oznámením z 19. septembra 2018 od zmluvy odstúpila. Listom z 15. júna 2021 bol žalovaný opätovne
vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy pred podaním žaloby. Napriek tomu pohľadávka žalobkyne voči
žalovanému nebola uhradená. Ku dňu podania žaloby, t.j. k 23. júnu 2021, vrátane, predstavuje
dlžná čiastka úveru sumu vo výške 4 361,35 eur, pričom pozostáva z istiny vo výške 2 461,17 eur

a z naakumulovaných úrokov vo výške 1 900,18 eur. Žalobkyňa si uplatnila nárok na zaplatenie
zmluvného úroku vo výške 28,00 % ročne, ktorá sadzba je platná pre nepovolené prečerpanie a vyplýva
zo Všeobecných obchodných podmienok v spojení s výveskou úrokových sadzieb, ako aj nárok nazaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne a nárok na zaplatenie paušálnej
náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila Zmluvu o poskytovaní bankových produktov
a služieb z 25. apríla 2013, Úrokové sadzby produktov – II. časť: Právnické osoby a fyzické osoby
– podnikatelia, účinné od 1. januára 2018, Upomienku z 1. augusta 2018, Výzvu na vysporiadanie
nepovolenéhodebetnéhozostatkuz27.augusta2018,Odstúpenieodzmluvyoúčtez19.augusta2018,
Výzvu na zaplatenie dlžnej sumy pred podaním žaloby z 15. júna 2021, Výpis č. 10 z účtu XXXXXXXXXX

za obdobie od 29. septembra 2018 do 4. októbra 2018.

4. V zmysle návrhu žalobkyne Okresný súd Banská Bystrica dňa 13. októbra 2021 vydal vo veci platobný
rozkaz, proti ktorému podal žalovaný dňa 18. novembra 2021 v zákonom stanovenej lehote odpor
s vecným odôvodnením, následkom čoho došlo v zmysle § 267 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len "CSP") k zrušeniu platobného rozkazu ex lege.

5. V zmysle podaného odporu žalovaný, vychádzajúc z toho, že v danom prípade sa jednalo
o spotrebiteľský vzťah (kontokorentný spotrebiteľský úver), namietal nárok žalobkyne z dôvodu jeho
premlčania uplynutím premlčacej doby troch rokov v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Poukázal na
to, že pred Upomienkou z 1. augusta 2018, pripojenou k žalobe, obdržal od žalobkyne aj iné upomienky,

a to už od 7. februára 2018, majúc za to, že už od prvej zaslanej upomienky mohla žalobkyňa pristúpiť
k jej vymáhaniu. Na podporu svojej argumentácie odkázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne,
sp. zn. 19Co/312/2014, vydaný v takmer identickom prípade. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal
o zrušenie konania v danej právnej veci, keďže na základe skutočností, na ktoré sa odvolával, došlo
k premlčaniu vymáhaného nároku. K odporu pripojil Upomienku zo 7. februára 2018, Upomienku z 5.

marca 2018, Upomienku z 26. marca 2018, Upomienku z 30. apríla 2018, Ukončenie povoleného
prečerpania na účte č. B. – výpoveď z 1. mája 2018 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 30.
decembra 2015, sp. zn. 19Co/312/2014.

6. V reakcii na odpor žalovaného žalobkyňa v podaní z 3. decembra 2021 po tom, ako v súlade

s § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní navrhla pokračovanie v konaní na súde príslušnom
na prejednanie veci podľa CSP, pripomenula, že so žalovaným uzatvorili 25. apríla 2013 Zmluvu
o poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie podnikateľského účtu,
pričom pri poskytovaní tohto bankového produktu sa žalovaný dostal do nepovoleného prečerpania.
Nestotožnila sa preto s tvrdením žalovaného, že na zmluvný vzťah medzi nimi je potrebné aplikovať

právny režim zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení. Trvala na tom, že zmluva
medzi stranami bola uzatvorená ako medzi podnikateľskými subjektmi, poukazujúc na to, že žalovaný
uzatvoril zmluvu ako osoba zapísaná v živnostenskom registri. Odkazujúc na ustanovenia § 708, § 710
a § 497 Obchodného zákonníka, konštatovala, že v zmluve o bežnom účte môže byť dohodnuté, že
banka prevedie do určitej čiastky príkazy majiteľa účtu k platbám, i keď na účte nie sú potrebné peňažné

prostriedky (ide o tzv. kontokorentný úver). Dodala, že bežný účet môže byť zriadený s úverovým
rámcom, ktorý klientovi umožňuje skĺznuť do debetného zostatku, avšak len v rozsahu úverového
rámca. Vznik uvedenej kombinácie bežného a úverového účtu musí byť medzi stranami dohodnutý, čo
v danom prípade dohodnuté bolo. Žalobkyňa v tejto súvislosti odkázala na čl. 3. bod 3.13 Všeobecných
obchodných podmienok, v zmysle ktorého prekročenie na bežnom účte nesie produktové označenie

nepovolené prečerpanie. Ozrejmila, že nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri
ktorom banka umožňuje klientovi disponovať finančnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku
na bežnom účte alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Nepovolené prečerpanie na
bežnom účte žalovaného nie je dovolené a jeho vznik považovala žalobkyňa za porušenie zmluvných
povinností žalovaného. Z dôvodu vzniku takéhoto nepovoleného debetu žalobkyňa zaslala žalovanému

upomienku s požiadavkou na vyrovnanie nepovoleného debetu v stanovenej lehote. Vzhľadom
na skutočnosť, že účet žalovaného bol v prekročení aj po upozornení žalobkyne, toto prekročenie
v zmysle Všeobecných obchodných podmienok považovala žalobkyňa za ďalšie porušenie zmluvných
povinností žalovaného, s ktorým je spojená povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle Sadzobníka.
V ďalšej časti repliky žalobkyňa upriamila pozornosť súdu na to, že žalovaný použil v podanom odpore

ako jediný prostriedok procesnej obrany námietku premlčania, ktorú podľa jej názoru nie je možné
v danej veci aplikovať, keďže vzhľadom na obchodnoprávny charakter záväzkového vzťahu medzi
stranami sporu je plynutie premlčacej doby potrebné posudzovať podľa § 397 Obchodného zákonníka,
a teda štvorročná lehota na uplatnenie nároku bola zachovaná. V nadväznosti na to zdôraznila,že žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil, že finančné prostriedky čerpal, ani existenciu nároku
žalobkyne. K žalovaným predloženému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19Co/312/2014,
uviedla, že tento nie je možné použiť na danú právnu vec a súčasne ani nejde o takmer identický

prípad, keďže v prejednávanom prípade medzi stranami sporu nejde o spotrebiteľský vzťah. Zároveň
poznamenala, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je v zmysle § 193 CSP rozhodnutím, ktorým by bol
prvoinštančný súd pri rozhodovaní v danej veci viazaný. S ohľadom na uvedené žalobkyňa navrhla, aby
súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. V prílohe repliky žalobkyňa predložila súdu Všeobecné obchodné
podmienky Prima banka Slovensko, a.s., účinné od 1. júna 2021.

7. Dňa 14. decembra 2021 Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec podľa § 14 ods. 3 zákona
o upomínacom konaní Okresnému súdu Michalovce ako súdu príslušnému na jej prejednanie, ktorý
listom z 30. októbra 2023, postupujúc v zmysle § 40 CSP, postúpil predmetnú vec (vedenú na Okresnom
súde Michalovce pod sp. zn. 25Cn/1/2023) tunajšiemu súdu. Mestskému súdu Košice bola predmetná
vec s príslušným spisovým materiálom doručená dňa 10. novembra 2023.

8. V nadväznosti na výzvu tunajšieho súdu, ktorým tento vyzval žalovaného na vyjadrenie, či súhlasí
s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania, a zároveň ho poučil o jeho procesných právach
a povinnostiach, žalovaný podaním z 27. decembra 2023 súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia
pojednávania. Zároveň, reagujúc na repliku žalobkyne z 3. decembra 2021, zotrval na svojej predošlej

argumentácii týkajúcej sa premlčania predmetného úveru, tvrdiac, že so žalobkyňou neuzatvoril zmluvu
o podnikateľskom účelovom úvere, ale zmluvu o spotrebiteľskom bezúčelovom úvere, ktorý môže
byť použitý na súkromné účely a osobnú spotrebu. Vychádzajúc z uvedeného, mal žalovaný za to,
že v danom prípade sa má naňho pozerať ako na spotrebiteľa, a teda sa má uplatniť trojročná
premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka. Ponúkajúc definíciu pojmu spotrebiteľa, zdôraznil, že aj

podnikateľ – živnostník sa považuje za spotrebiteľa v situácii, keď určitý druh tovaru či služby nakupuje
vyslovene pre svoju osobnú spotrebu. Žalovaný ďalej poukázal na definíciu povoleného prečerpania
ako formu spotrebiteľského úveru na krátkodobé preklenutie nedostatku finančných zdrojov. Podľa
názoru žalovaného tak ide o kontokorentný úver, ktorý umožňuje klientovi disponovať s peňažnými
prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného, respektíve bežného účtu, ktorý má

vedený v banke. Dodal, že spravidla ide o bezúčelový úver, čo podľa neho znamená, že môže byť
použitý na kúpu súkromných vecí, poprípade financovanie iných ako podnikateľských aktivít. Na základe
uvedeného mal žalovaný za to, že bankou mu bol poskytnutý spotrebný bezúčelový úver, ktorý mohol
použiť pre svoje súkromné potreby. Nejednalo sa o podnikateľský účelový úver, a teda finančné
prostriedkynebolipriamourčenéaaniviazanénafinancovanieaktivítspojenýchspodnikaním.Žalovaný

doplnil, že peňažné prostriedky neboli ani priamo určené na kúpu tovarov alebo služieb za účelom ich
ďalšieho predaja a vytvárania zisku. Vychádzajúc z toho, že peňažné prostriedky neboli určené a ani
použité na podnikateľské účely, mal žalovaný za to, že v danom prípade sa má na jeho osobu prihliadať
akonaspotrebiteľa,hocijezároveňfyzickouosoboupodnikateľom.Záveromžalovanýopätovneodkázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 30. decembra 2015, sp. zn. 19Co/312/2014.

9. K duplike žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 12. januára 2024. V ňom
taktiež súhlasila s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Zároveň zotrvala na podanom
žalobnom návrhu v celom rozsahu a, poukazujúc na obsahovú identickosť podaní žalovaného, mala za
to, že sa k jeho poslednému podaniu dostatočne vyjadrila vo svojom predchádzajúcom vyjadrení.

10. Podľa § 177 ods. 2 písm. b) CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím
vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.

11. Súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 písm. b)

CSP vzhľadom na to, že obe strany sporu zhodne súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia
pojednávania. Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 2. mája 2024, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods. 3 CSP.

12.Súdsaoboznámilsobsahomžalobyapísomnýchpodanístránsporu,posúdilichpodstatnéskutkové

tvrdenia a právne argumenty, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich
sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:13. Dňa 25. apríla 2013 uzavrela žalobkyňa ako banka so žalovaným ako klientom, identifikovaným
obchodným menom: A. B., IČO-m: 47 153 831, a sídlom: Gen. Svobodu 917/2, 073 01 Sobrance,
zapísaným v registri Obvodného úradu Michalovce č. 840-20510, Zmluvu o poskytovaní bankových

produktov a služieb (ďalej aj len "Zmluva") (na č. l. 12 spisu), zahŕňajúcu Zmluvu o zriadení platobného
účtu, a to ako podnikateľského účtu, č. účtu: IBAN B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (čl. I. ods. 1);
Zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty Maestro s denným limitom vo výške 1 500,00 eur (čl. I. ods.
2);Zmluvuoposkytovaníslužiebelektronickéhobankovníctva(čl.I.ods.3);Žiadosťošpecifikáciuslužby
SMS notifikácia (čl. I. ods. 4); a Poskytovanie platobných služieb v súlade so Všeobecnými obchodnými

podmienkami banky (čl. I. ods. 5).

V zmysle čl. II. (Práva, povinnosti a ďalšie dojednania) ods. 1 Zmluvy je časť obsahu tejto Zmluvy
týkajúca sa jednotlivého produktu / služby upravená vo Všeobecných obchodných podmienkach Prima
banky Slovensko, a.s. (ďalej len "VOP") (na č. l. 48-70 spisu), Obchodných podmienkach pre platobné
karty (ďalej len "OPPK") a Obchodných podmienkach pre elektronické bankovníctvo (ďalej len "OPEB"),

ktoré podrobnejšie upravujú práva a povinnosti zmluvných strán pri poskytovaní produktov a služieb,
špecifikovaných v článku I. tejto Zmluvy, tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto Zmluvy a zmluvné strany sa
zaväzujú ich bezvýhradne dodržiavať. V zmysle ustanovenia nachádzajúceho sa v rovnakom odseku
čl. II. Zmluvy žalovaný vyhlásil a podpisom na Zmluve potvrdil, že pred podpisom Zmluvy sa oboznámil
s ich obsahom.

Podľa bodu 3.12.5 časti 3. (Bežné účty) VOP, upravujúceho Odstúpenie, banka môže odstúpiť od zmluvy
o bežnom účte v prípade, ak klient podstatne poruší zmluvné povinnosti alebo povinnosti ustanovené
platnými právnymi predpismi. Odstúpenie musí byť odôvodnené. Zmluva o bežnom účte zanikne ku
dňu doručenia odstúpenia. Vzájomné záväzky z nej vyplývajúce musia klient a banka vysporiadať bez

zbytočného odkladu po zániku zmluvy. Odstúpením končí platnosť všetkých súvisiacich bankových
produktov a služieb viažucich sa k bežnému účtu. Zároveň sa rušia všetky platobné prostriedky vydané
kbežnémuúčtu.Klientmusítietoplatobnéprostriedkybankebezodkladnevrátiť.Zapodstatnéporušenie
zmluvných povinností sa okrem iného považuje v zmysle písm. b) uvedeného ustanovenia skutočnosť,
že bežný účet je v prekročení a klient v lehote stanovenej bankou prekročenie nevyrovnal.

Podľa bodu 3.13 časti 3. (Bežné účty) VOP, upravujúceho Prekročenie zostatku bežného účtu, je
prekročenieautomatickyprijatéprečerpanie,priktorombankaumožňujeklientovidisponovaťfinančnými
prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte klienta alebo nad rámec dohodnutého
povoleného prečerpania. Prekročenie bežného účtu klientom nie je dovolené a jeho vznik sa považuje za

porušenie zmluvných povinností klienta vyplývajúcich zo zmluvy o bežnom účte. S prekročením bežného
účtu je spojená povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle Sadzobníka. Banka zároveň môže z dôvodu
prekročenia bežného účtu zablokovať klientovi služby elektronického bankovníctva. Ak prekročenie
na bežnom účte nastane, musí majiteľ účtu záporný zostatok bežného účtu bez zbytočného odkladu
vyrovnať. Po dobu trvania prekročenia musí majiteľ účtu platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný

na základe úrokovej sadzby „Úrok pri prekročení zostatku účtu.“ V označenom bode Zmluvy bolo ďalej
okrem iného uvedené, že banka upozorní klienta na prekročenie formou krátkej textovej správy (SMS)
alebo písomnou upomienkou, ktorú klientovi zašle bežnou listovou zásielkou alebo prostredníctvom
elektronickej pošty (e-mailom), alebo ju klientovi uloží do priečinka Správy v internet bankingu klienta.
Prekročenie na bežnom účte nesie produktové označenie „nepovolené prečerpanie.“

14.VzmysleII.častiÚrokovýchsadziebproduktov,t.j.úrokovýchsadziebproduktovpreprávnickéosoby
a fyzické osoby podnikateľov, účinných od 1. januára 2018 (vrátane) (na č. l. 14 spisu), bola úroková
sadzba pri nepovolenom prečerpaní účtu, platná pre všetky typy bežných a vkladových účtov, 28,00 %
ročne.

15. Listom zo 7. februára 2018, označeným ako Upomienka (na č. l. 36 spisu), žalobkyňa upozornila
žalovaného, že ku dňu spísania Upomienky eviduje na jeho bežnom účte číslo IBAN B. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX nepovolené prečerpanie vo výške 6,05 eur, a žiadala ho o doplnenie zostatku na
účte minimálne o čiastku 21,05 eur do 21. februára 2018.

16. Listom z 5. marca 2018, označeným ako Upomienka (na č. l. 36 p.v. spisu), žalobkyňa upozornila
žalovaného, že ku dňu spísania Upomienky eviduje na jeho bežnom účte číslo IBAN B. XXXX XXXXXXXX XXXX XXXX nepovolené prečerpanie vo výške 192,47 eur, a žiadala ho o doplnenie zostatku na
účte minimálne o čiastku 207,47 eur do 19. marca 2018.

17. Listom z 26. marca 2018, označeným ako Upomienka (na č. l. 37 spisu), žalobkyňa upozornila
žalovaného, že ku dňu spísania Upomienky eviduje na jeho bežnom účte číslo IBAN B. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX nepovolené prečerpanie vo výške 570,04 eur, a žiadala ho o doplnenie zostatku na
účte minimálne o čiastku 585,04 eur do 9. apríla 2018.

18. Listom z 30. apríla 2018, označeným ako Upomienka (na č. l. 37 p.v. spisu), žalobkyňa upozornila
žalovaného, že ku dňu spísania Upomienky eviduje na jeho bežnom účte číslo IBAN B. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX nepovolené prečerpanie vo výške 573,65 eur, a žiadala ho o doplnenie zostatku na
účte minimálne o čiastku 588,65 eur do 14. mája 2018.

19.Listomz1.mája2018,označenýmakoUkončeniepovolenéhoprečerpanianaúčteč.B.XXXXXXXX

XXXX XXXX XXXX – výpoveď (na č. l. 38 spisu), žalobkyňa oznámila žalovanému, že s účinnosťou
k 1. júlu 2018 vypovedá zmluvu o povolenom prečerpaní na účte, zriadenom pre žalovaného na jeho
bežnom účte. Týmto dňom sa povolené prečerpanie ukončuje a výška jeho limitu bude od nasledujúceho
dňa 0,00 eur. Žalobkyňa vysvetlila, že k ukončeniu povoleného prečerpania a výpovedi zmluvy pristúpila
v súvislosti s prehodnocovaním limitov pre povolené prečerpanie, ako to vyplýva z VOP. Žalovaného

zároveň požiadala, aby najneskôr do dňa účinnosti výpovede splatil celý doposiaľ nevyrovnaný zostatok
povoleného prečerpania s tým, že po účinnosti výpovede budú vyčerpané a nevrátené peňažné
prostriedky považované za nepovolené prečerpanie bežného účtu, s čím je spojená povinnosť platiť
úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.

20. Listom z 1. augusta 2018, označeným ako Upomienka (na č. l. 13 spisu), žalobkyňa upozornila
žalovaného, že ku dňu spísania Upomienky eviduje na jeho bežnom účte číslo IBAN B. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX nepovolené prečerpanie vo výške 2 274,77 eur, a žiadala ho o doplnenie zostatku
na účte minimálne o čiastku 2 289,77 eur do 15. augusta 2018 s tým, že inak je oprávnená odstúpiť
od príslušnej zmluvy o bežnom účte a spolu so zánikom zmluvy o bežnom účte zaniknú všetky zmluvy

o poskytovaní produktov / služieb, ktoré sa viažu k uvedenému účtu.

21. Listom z 27. augusta 2018, označeným ako Výzva na vysporiadanie nepovoleného debetného
zostatku (na č. l. 15 spisu), žalobkyňa oznámila žalovanému, že k uvedenému dňu eviduje na jeho
bežnom účte číslo C. B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX nepovolené prečerpanie vo výške 2 291,77

eur, a žalovaného poslednýkrát vyzvala na vyrovnanie nepovoleného prečerpania na jeho bežnom účte
v termíne do 10. septembra 2018 s tým, že inak je oprávnená odstúpiť od príslušnej zmluvy o bežnom
účte a spolu so zánikom zmluvy o bežnom účte zaniknú všetky zmluvy o poskytovaní produktov / služieb,
ktoré sa viažu k uvedenému účtu.

22. Listom z 19. septembra 2018 (na č. l. 16 spisu) žalobkyňa v zmysle VOP odstúpila od zmluvy
o účte číslo C. B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX z dôvodu, že aj po upozornení je účet žalovaného
v nepovolenom prečerpaní v aktuálnej výške 2 385,02 eur. Žalovanému oznámila, že odstúpením
zanikne zmluva o účte a zmluvy o poskytovaní súvisiacich bankových produktov a služieb.

23. Vo Výzve na zaplatenie dlžnej sumy pred podaním žaloby z 15. júna 2021 (na č. l. 17 spisu)
žalobkyňa, pripomenúc žalovanému, že dňa 17. septembra 2018 z dôvodu nedodržania zmluvných
podmienok odstúpila od Zmluvy, pričom neuhradený zostatok úveru s príslušenstvom je naďalej úročený
až do jeho vyrovnania sankčnou úrokovou sadzbou v zmysle ňou stanovených platných úrokových
sadzieb, tomuto oznámila, že k uvedenému dňu eviduje zo Zmluvy nezaplatenú pohľadávku vo výške

4 344,15 eur, pozostávajúcu z nezaplatenej istiny vo výške 2 461,17 eur a nezaplatených úrokov vo
výške 1 882,98 eur. Žalovaného vyzvala, aby všetky splatné pohľadávky zo Zmluvy uhradil v lehote do
22. júna 2021 s tým, že inak pristúpi k podaniu návrhu na príslušný súd.

24.ZVýpisučíslo10zpodnikateľskéhoúčtužalovanéhočíslo2501478001zaobdobieod29.septembra

2018 do 4. októbra 2018 (na č. l. 18 spisu) vyplýva, že ku dňu zrušenia uvedeného účtu (t.j. k 4. októbru
2018) predstavoval dlh na uvedenom účte 2 461,17 eur.

25. Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:26. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu
uzavretia Zmluvy (k 25. aprílu 2013), t.j. do 30. septembra 2013 (ďalej len "Občiansky zákonník")

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

27.Podľa§261ods.1zákonač.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníkavzneníúčinnomkudňuuzavretia
Zmluvy (k 25. aprílu 2013), t.j. do 30. novembra 2013 (ďalej len "Obchodný zákonník"), táto časť zákona

upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky
okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

28. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá
podniká na základe živnostenského oprávnenia.

29. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy
o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu

(§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§
708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

30. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

31. Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

32. Podľa § 709 ods. 1 Občianskeho zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene,
na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných

prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok
určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným
osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať
zúčtovanieuskutočnenýchplatiebvsúladesozmluvouobežnomúčteavlehotáchazaďalšíchzákonom
ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

33. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

34. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

35. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

36. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.37. Podľa § 392 ods. 1, prvá veta, Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie
premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba
splatnosti).

38. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

39. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku

alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

40. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

41. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

42. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, v účinnom znení (ďalej len "nariadenie") namiesto úrokov
z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe,
ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania

zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby
omeškania.

43. Podľa § 2 nariadenia výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa
§ 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

44. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

45. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

46. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

47. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd posúdil záväzkový vzťah strán sporu ako vzťah
obchodnoprávny podľa § 261 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b) a § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného
zákonníka a podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel, keďže mal preukázanú jej dôvodnosť. Súd pritom
vychádzal zo žalobkyňou tvrdeného skutkového stavu, ktorý žalovaný nerozporoval. Medzi stranami
nebolo sporné (a vykonaným dokazovaním bolo preukázané), že dňa 25. apríla 2013 bola medzi

žalobkyňou ako bankou a žalovaným uzavretá zmluva o bežnom účte, na základe ktorej žalobkyňa
zriadila a viedla pre žalovaného bežný podnikateľský účet č. IBAN B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
a súčasne mu k predmetnému bežnému podnikateľskému účtu poskytovala platobné služby v súlade
s VOP. Žalovaný nerozporoval, že na jeho podnikateľskom účte došlo k nepovolenému prečerpaniu,
ktoré napriek upomienke z 1. augusta 2018 a následnému listu z 27. augusta 2018 nevyrovnal.

Nespochybnil ani tvrdenie žalobkyne, že z uvedeného dôvodu oznámením z 19. septembra 2018
odstúpila od zmluvy o predmetnom bežnom účte žalovaného. Žalovaný nenamietal ani výšku dlžnej
sumy, ktorá bola žalobkyňou vyčíslená ku dňu podania žaloby (t.j. k 23. júnu 2021) v sume 4 361,35 eur,
ako ani jej jednotlivé zložky – istinu vo výške 2 461,17 eur a naakumulované úroky vo výške 1 900,18 eur.
Na druhej strane, žalobkyňa potvrdila, že k predmetného bežnému podnikateľskému účtu žalovaného

bolo poskytnuté aj povolené prečerpanie ako forma kontokorentného úveru. Vzhľadom na uvedené
považoval súd tieto skutkové tvrdenia v súlade s § 151 ods. 1 CSP za nesporné.48. Žalovaný založil svoju procesnú obranu na námietke premlčania, vznesenej s odkazom na
ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka a uplatnenej v nadväznosti na Upomienku zo 7. februára
2018, majúc za to, že už od tejto žalobkyňa mohla pristúpiť k vymáhaniu žalobou uplatneného

nároku. Aplikácie premlčacej doby v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka sa žalovaný domáhal
s poukazom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, z ktorého nárok žalobkyne vznikol a ktorého
predmetom malo byť poskytnutie kontokorentného spotrebiteľského úveru.

49. Vychádzajúc z vyššie ustálených nesporných skutkových tvrdení strán sporu a výsledkov

vykonaného dokazovania, dospel súd k záveru, že Zmluvou založený vzťah medzi stranami sporu,
z ktorého vznikol žalobou uplatnený nárok, nemožno právne kvalifikovať ako spotrebiteľský vzťah.
Medzi žalovaným a bankou (žalobkyňou) bola uzatvorená zmluva o bežnom účte (v rámci tzv. Zmluvy
o poskytovaní bankových produktov a služieb) a následne zmluva o (kontokorentnom) úvere, ktoré
obe sa ako tzv. absolútne obchody riadia režimom Obchodného zákonníka [§ 261 ods. 6 písm. d)].
Zároveň, z obsahu Zmluvy je zrejmé, že táto bola uzavretá medzi podnikateľmi a v súvislosti s ich

podnikateľskou činnosťou (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka). Jej zmluvnými stranami boli žalobkyňa
ako banka (t.j. podnikateľský subjekt) a žalovaný, vymedzený v záhlaví Zmluvy obchodným menom,
IČO-m, sídlom a číslom zápisu v živnostenskom registri, teda identifikovaný ako podnikateľ v zmysle
§ 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka. V uvedenej Zmluve sa síce nachádza aj rodné číslo
žalovaného,akoajúdajoadresejehotrvaléhopobytu(zhodnejsadresoujehomiestapodnikania),avšak

zo Zmluvy je zrejmé, že ide len o špecifikáciu fyzickej osoby konajúcej za subjekt, ktorý s poukazom
na § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka podniká na základe živnostenského oprávnenia. Pri
ustálení obchodnoprávno-právneho charakteru Zmluvou založeného záväzkového vzťahu súd zároveň
vychádzal z predmetu v nej inkorporovanej Zmluvy o zriadení platobného účtu (čl. I. ods. 1), ktorým
bol záväzok banky (žalobkyne) zriadiť a viesť pre žalovaného (ako klienta) podnikateľský účet č. IBAN

B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (čl. I. ods. 1 Zmluvy a čl. II. ods. 1 Zmluvy v spojení s časťou
3. VOP). Práve na predmetnom podnikateľskom účte následne v súlade s dojednanými podmienkami
(čl. II. ods. 1 Zmluvy v spojení s časťou 3. VOP, bodom 3.13) a spôsobom tam uvedeným, t.j.
disponovanímfinančnýmiprostriedkaminadrámecaktuálnehozostatkunabežnomúčte,respektívenad
rámec dohodnutého povoleného prečerpania, vzniklo nepovolené prečerpanie. Po zániku povoleného

prečerpania, v zmysle zhodných tvrdení strán sporu poskytnutého žalovanému, a to podľa žalovaným
predloženého listu z 1. mája 2018 (Ukončenie povoleného prečerpania na účte číslo B. XXXX XXXX
XXXXXXXXXXXX–výpoveď)právekvyššieoznačenémupodnikateľskémubežnémuúčtužalovaného,
bolo k nemu sa viažuce nepovolené prečerpanie navýšené aj o nevyrovnaný zostatok zaniknutého
povoleného prečerpania. Z uvedeného je zrejmé, že nepovolené prečerpanie (a to aj v časti, v ktorej

vzniklo pretransformovaním povoleného prečerpania) vzniklo disponovaním finančnými prostriedkami
zbežnéhopodnikateľskéhoúčtužalovaného.Žalovanýsícetvrdil,žekontokorentnýúver(zodpovedajúci
povolenému prečerpaniu) mu bol poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom bezúčelovom úvere
a že ho použil pre svoje súkromné potreby, avšak na preukázanie svojich tvrdení nepredložil a ani
len neoznačil ani príslušnú zmluvu ani prípadnú inú písomnosť. Naopak, na základe žalovaným

predloženého listu z 1. mája 2018 mal súd za preukázané, že aj finančné prostriedky, ktoré po zániku
povoleného prečerpania a nevyrovnaní jeho zostatku nadobudli charakter nepovoleného prečerpania,
boli v rámci poskytnutého povoleného prečerpania (kontokorentného úveru) čerpané z podnikateľského
účtu žalovaného, zriadeného a vedeného na základe Zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel v postavení
podnikateľa. Odhliadnuc od toho, že žalovaný ani nepreukázal svoje tvrdenie, že finančné prostriedky

z poskytnutého (kontokorentného) úveru použil pre svoje súkromné potreby, považoval súd za potrebné
zdôrazniť, že bolo na žalovanom, aby pri vzniku zmluvného vzťahu správne uviedol údaje týkajúce
sa jeho postavenia ako fyzickej osoby nepodnikateľa alebo fyzickej osoby podnikateľa. Súd mal za
to, že nemôže byť na ťarchu dodávateľa, ak fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy vystupuje ako
podnikateľ, sa neskôr, pri plnení svojich zmluvných povinností domáha štatútu spotrebiteľa. Pokiaľ sa

skutočný účel využitia a osoba konečného užívateľa líšia od údajov, ktoré uvedie žalovaný ako zmluvná
strana do zmluvy, nemôže sa následne domáhať zvýšenej ochrany spotrebiteľa na základe toho, že
ním samotným uvedené údaje nezodpovedajú skutočnosti. Uvedené platí tým skôr, ak žalovaný v
následnom spore zo zmluvy, o ktorej tvrdí, že je spotrebiteľská, poukazuje na nedostatok nejakých jej
náležitostí, ktoré ale právna úprava platná v čase jej uzavretia kládla len na zmluvy spotrebiteľské, alebo

ak (rovnako ako v prejednávanej veci) sa žalovaný z titulu svojho postavenia „spotrebiteľa“ domáha
premlčacej doby podľa ustanoví Občianskeho zákonníka. V posudzovanom prípade z vyhodnotenia
ustáleného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný disponoval (či už v rámci povoleného alebo
nepovolenéhoprečerpania)sfinančnýmiprostriedkamiviažucimisakjehopodnikateľskémuúčtu,atedazo strany banky (žalobkyne) bolo dôvodné vychádzať z toho, že tak postupuje v súvislosti so svojou
podnikateľskou činnosťou. Napokon, od banky (ale ani iného dodávateľa) nemožno rozumne očakávať
posudzovanie každej finančnej operácie z toho hľadiska, či súvisí s výkonom podnikateľskej činnosti

podnikateľského subjektu, pre ktorý vedie podnikateľský účet, z ktorého sa taká operácia realizuje,
alebo bola prípadne realizovaná za účelom uspokojenia súkromných potrieb v mene podnikateľského
subjektu konajúcej osoby, ako sa toho v konaní de facto domáhal žalovaný. Pokiaľ žalovaný dôvodil
tým, že finančné prostriedky neboli priamo určené a ani viazané na financovanie aktivít spojených
s podnikaním, z ktorého dôvodu sa nemalo jednať o podnikateľský účelový úver, k tomu súd len pre

úplnosť poznamenáva, že ich určenie vyplývalo z toho, že mu boli dané k dispozícii v rámci bežného
účtu, ktorý bol na základe prejavu jeho vôle zriadený a vedený ako podnikateľský. Možno teda zhrnúť,
že Zmluvou založený vzťah medzi stranami sporu nie je vzťahom spotrebiteľským. Z toho dôvodu nebol
v danej veci relevantný ani odkaz žalovaného na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 30. decembra
2015, sp. zn. 19Co/312/2014, vydaný v právnej veci spotrebiteľského charakteru.

50. Vychádzajúc z uvedeného, bolo v prejednávanom prípade potrebné aplikovať štvorročnú premlčaciu
dobu podľa Obchodného zákonníka (§ 397). Žaloba bola na súde podaná dňa 23. júna 2021. Z toho je
evidentné, že ku dňu podania žaloby by premlčacia doba neuplynula ani v prípade, ak by sa začiatok
jej plynutia datoval (vo vzťahu k celému, žalobou uplatnenému nároku z nepovoleného prečerpania)
ku dňu vystavenia prvej z radu upomienok (k 7. februáru 2018), na ktoré žalovaný upriamil pozornosť

a ktoré v konaní predložil. Pritom so zreteľom na povahu samotného nepovoleného prečerpania ako
nedovoleného, premietnutú i do zmluvných ustanovení (viď bod 3.13 časti 3. VOP, v ktorom bolo
okrem iného dohodnuté, že ak prekročenie na bežnom účte nastane, musí majiteľ účtu záporný
zostatok bežného účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať), nastáva jeho splatnosť v okamihu jeho
vzniku. Inak povedané, pre každú položku vytvárajúcu nepovolené prečerpanie (debetnú položku) plynie

premlčacia doba samostatne. To znamená, že ku dňu vystavenia jednotlivých upomienok, na ktoré
poukazoval žalovaný, bolo nepovolené prečerpanie vzniknuté na jeho podnikateľskom účte splatné,
a teda podliehalo plynutiu premlčacej doby vždy len vo výške uvedenej v tej – ktorej upomienke,
respektíve výzve, t.j. k 7. februáru 2018 vo výške 6,05 eur, k 5. marcu 2018 vo výške 192,47 eur, k 26.
marcu 2018 vo výške 570,04 eur, k 30. aprílu 2018 vo výške 573,65 eur, k 1. augustu 2018 (po jeho

navýšení o ukončené a nevyrovnané povolené prečerpanie) vo výške 2 274,77 eur, k 27. augustu 2018
vo výške 2 291,77 eur, k 19. septembru 2018 vo výške 2 385,02 eur. S poukazom na konštatované súd
uzavrel, že ku dňu podania žaloby (k 23. júnu 2021) nebola pohľadávka žalobkyne, a to ani len sčasti,
premlčaná.

51. Keďže žalovaný po začatí súdneho konania dlžnú sumu neuhradil a zároveň, výšku žalovanej
pohľadávky v priebehu sporu nerozporoval, pričom žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno, považoval
súd žalobu za dôvodnú, a preto jej v celom rozsahu vyhovel. Vzhľadom na v súlade s § 151 ods. 1
CSP a s výsledkami vykonaného dokazovania ustálený skutkový stav a s poukazom na vyššie citované
zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a teda

zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 4 361,35 eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 2 461,17 eur
a z kapitalizovaných úrokov vo výške 1 900,18 eur.

52. Žalobkyni patrí v súlade s § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a dojednaním obsiahnutým v bode
3.13 časti 3. VOP aj zmluvný úrok v dohodnutej výške 28,00 % ročne, uplatnený zo sumy istiny vo výške

2 461,17 eur odo dňa nasledujúceho po dni podania žaloby až do zaplatenia.

53. Súd v súlade s § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia priznal
žalobkyni aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy istiny vo výške 2 461,17 eur od
24. júna 2021, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni podania žaloby, do zaplatenia. Omeškanie žalovaného

s úhradou dlžnej sumy v konaní nebolo sporné. Zákonný úrok z omeškania bol žalobkyňou uplatnený
v sadzbe súladnej s nariadením, teda o deväť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania.

54. Z rovnakého dôvodu (omeškanie žalovaného s úhradou dlžnej sumy) súd podľa § 369c ods. 1

Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia priznal žalobkyni aj uplatnenú paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur.55. Sumarizujúc uvedené, považoval súd žalobu v celom rozsahu za dôvodnú, a preto žalobkyni priznal
nároknazaplateniesumyvovýške4361,35eur,úrokuvovýške28,00%ročnezistinyvovýške2461,17
eur od 24. júna 2021 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne z istiny vo výške 2 461,17

eur od 24. júna 2021 do zaplatenia aj paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 40,00 eur. Keďže v priebehu konania nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobkyne, že dlžnú
sumujejžalovanýdodňapodaniažalobyanidodňavyhláseniarozsudkunezaplatil,bolktejtopovinnosti
zaviazaný súdom.

56. Podľa § 232 ods. 2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

57. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

58. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa citovaných ustanovení § 232 ods. 2, ods. 3 CSP.
Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd žiaden dôvod nezistil.

59. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

60. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

62. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami
CSP. Vychádzajúc z toho, že žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, súd jej priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % proti žalovanému. Súd zároveň nevidel priestor
pre aplikáciu § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto

rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch
vyhotoveniach na Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).