Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 34C/66/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425209528
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Soňa Valoušková
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1425209528.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore navrhovateľky: H. H., nar. XX.XX.XXXX, P. F. XX/A, T., proti povinnej
z neodkladného opatrenia: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, Panónska cesta 2,
Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Súd návrhy navrhovateľky zo dňa 02.11.2025 na zabezpečenie dôkazov od Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, a
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, z a m i e t a.

III. Povinnej z neodkladného opatrenia nepriznáva proti navrhovateľke nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným súdu dňa 12.10.2025 sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd nariadil povinnej z neodkladného opatrenia (ďalej len „povinná“) a/ zabezpečiť,
vykonať pre navrhovateľku úplnú dostupnosť zdravotnej, lekárskej a liekovej starostlivosti hradenej z
verejného zdravotného poistenia; b/ vykonať, opraviť viditeľnosť navrhovateľky v centrálnom registri
poistencov, alternatívne obnoviť viditeľnosť navrhovateľky v centrálnom registri poistencov; c/ zdržať sa,
upustiť od diskriminačného konania proti navrhovateľke; o náhrade trov konania navrhla rozhodnúť tak,

že žiadna zo strán nemá nárok na trovy konania.

2. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že predmetné neodkladné opatrenie navrhuje ako konečné
rozhodnutie, ak súd neurčí inak, a teda, že nemá v úmysle podávať aj žalobu. Na návrhu trvá z dôvodnej,
trvajúcej a opodstatnenej obavy o svoj život a zdravie, spôsobenej diskrimináciou navrhovateľky
povinnou; je tu teda prítomné nerovnovážne postavenie strán sporu. Navrhovateľka potrebuje lieky a

viditeľnosť v centrálnom registri pacientov verejného zdravotného poistenia, pričom činnosťou povinnej
spočívajúcej v jej vymazaní, resp. zablokovaní, je v centrálnom registri neviditeľná, z ktorého dôvodu
ju lekári a lekárne nevidia; ako občan Slovenskej republiky a Európskej únie má pritom právo na
život. Navrhovateľka je poistencom štátu a má diagnózu ulcerosa colitis; ide o diagnózu, ktorá požíva
ochranu Organizácie spojených národov. Podľa mienky navrhovateľky stav hmotnej núdze, t.j. sociálne
postavenie, neexistencia/zablokovanie poistenca štátu v centrálnom registri poistencov a potreba život

zachraňujúcich liekov, t.j. zdravotný stav, je špecifickou potrebou. Pri ochorení navrhovateľky je potrebný
neobmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti a k liekom. Povinná navrhovateľku diskriminačne
vymazala, resp. ju zablokovala v centrálnom registri poistencov a odňala jej lieky a zdravotnú
starostlivosť, a to všetko po prepustení z neodkladnej hospitalizácie, kam navrhovateľku prijali ako
poistenca štátu. Od mája 2022 je totiž osobou v hmotnej núdzi, a teda je poistenec štátu; ako dôkaz
označila stanovisko Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Povinná bez najmenšej pochybnosti

dostala od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny informáciu, že navrhovateľka je v hmotnej núdzi.
Nemocnica navrhovateľke okamžite nasadila liek mesalazín (napr. Salofalk, Pentasa), ktorý zastavilkrvácanie a odstránil zápal; tento liek prakticky okamžite účinkoval, ale po akútnom ataku je potrebné
mesalazín dlhodobo užívať, aby prejavy vymizli úplne. Mesalazín bol nutný počas 24 hodín vo vysokých
dávkach. V živote zmenila určité zvyky a mala cca 10 rokov kľud, avšak traumatizujúca a stresujúca

situácia v spojení s infekciou (baktériou) spôsobili tzv. akútny atak a bola potrebná neodkladná
hospitalizácia; ako dôkaz označila nemocničnú správu. S odkazom na nemocničnú správu uviedla, že
mala hraničnú spodnú hodnotu hemoglobínu. Nemocnica vydala eRecepty, ktoré však po prepustení z
nemocnice v lekárni nikto nenašiel, pretože navrhovateľka je vymazaná; lekárnička zadala rodné číslo
do online centrálneho registra a monitor bol prázdny. Navrhovateľkin účet eZdravie, kam sa občan pripojí

iba autorizáciou cez eID, je doslova vyčistený; nie sú tam ani exspirované, stornované a iné kategórie
eReceptov alebo papierových receptov. Podľa dátumov medikačnej histórie boli predpísané opakované
eRecepty na 3 mesiace, v ktorej súvislosti označila ako dôkaz printscreen obrazovky. Informácie v
elektronickej zdravotnej knižke pritom spravuje zdravotná poisťovňa, teda povinná. Po prepustení z
nemocnice po neodkladnej hospitalizácii sa ozvala povinnej iniciatívne ako prvá v dobrej vôli opraviť
chybu; ak by sa jej neozvala, je takmer isté, že nesprávne označenie by trvalo dodnes. V nemocnici sa

navrhovateľka zaoberala vlastným zdravotným stavom, a teda nebol priestor vyzývať povinnú. Odpoveď
povinnej bola a dodnes aj je vymazanie, neviditeľnosť v centrálnom registri poistencov; tento jeden klik
navrhovateľku ohrozuje na živote. Povinná pritom nemá zákonný dôvod obmedzovať navrhovateľku
a vymazať ju z centrálneho registra poistencov; nemá dovolené ohrozovať navrhovateľku na živote a
zdraví tak, že jej úplne odoprie zdravotnú starostlivosť. V centrálnom registri poistencov je uvedená

informácia o poistencovi tak, ako ju odošle povinná. Označenie diskriminácia je tak veľmi jemné a
poľahčujúce.

3. Navrhovateľka ďalej poukázala na to, že sú tu tri úplne protichodné statusy navrhovateľky, a to 1/ Úrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej aj len „úrad“) na webovom sídle www.portaludzs.sk

zobrazuje navrhovateľku ako zamestnanú v EÚ od 2009, čo sa však nikdy nestalo a ohľadom uvedeného
označila ako dôkaz printscreen obrazovky; 2/ povinná navrhovateľku zobrazuje ako „bez poistenia“,
ohľadom čoho označila ako dôkaz overenie poistenosti a nároku; a 3/ Ústredie práce, sociálnych vecí
a rodiny potvrdilo hmotnú núdzu a doručenie tejto informácie povinnej, ohľadom čoho označila ako
dôkaz jeho stanovisko; pravdivý status je pritom len posledný tretí. Navrhovateľka nikdy nebývala,

nežila, nepracovala, ani neštudovala mimo Slovenskej republiky, nemá dvojité občianstvo a ani nemala
občianstvo iného štátu. Každý občan Slovenskej republiky je súčasťou systému zdravotného poistenia;
zdravotná poistenosť a účasť v systéme sa nadobúda od narodenia a zaniká zánikom života; čo
vzniká zo zákona, nemôže byť sporné, pričom právo na život je prvoradé. Navrhovateľka práva zo
zdravotného poistenia nemá, nakoľko z dôvodu diskriminačného konania povinnej nie je účastníkom -

poistencom v zdravotnom poistení. Keďže navrhovateľka nie je verejne zdravotne poistená, nemá práva
pri výkone zdravotného poistenia. Diskriminácia navrhovateľky v tomto prípade spočíva v tom, že každý
poistenec štátu je verejne zdravotne poistený štátom, ale navrhovateľka nie. S osobou navrhovateľky
sa preto zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza alebo by sa zaobchádzalo s inou osobou
v porovnateľnej materiálnej a zdravotnej situácii. Navrhovateľka žije izolovaný život, pretože nemá

zdravotné poistenie, je vedená de iure ako mŕtva. Nemôže riskovať úraz alebo opäť infekciu, zápal, či
atak.

4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila listinné dôkazy: stanovisko Ústredia práce,
sociálnych vecí a rodiny zo dňa 27.09.2024; printscreen obrazovky - overenie poistenosti a nároku na ZS

na stránke www.vszp.sk; printscreen obrazovky z Národného portálu zdravia, elektronickej zdravotnej
knižky navrhovateľky - zoznam receptov; pacientsky sumár; zoznam medikačnej histórie; výsledky
vyšetrení - zoznam; laboratórne vyšetrenia; osobné a administratívne údaje; printscreen obrazovky -
overenie poistného vzťahu poistenca: Register aktuálny k 5.9.2025 na stránke www.portaludzs.sk.

5. Posúdením obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že návrh
je podaním vo veci samej, avšak zároveň podaním neúplným a nezrozumiteľným. Uznesením zo
dňa 21.10.2025, č.k. 34C/66/2025-32, súd preto navrhovateľku vyzval, aby v lehote 10 dní odo dňa
doručeniauzneseniapravdivoaúplneopísalarozhodujúceskutočnosti,ktorýmiopíšeskutok,nazáklade
ktorého si uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu,

t.j. aby vymedzila predmet konania po skutkovej stránke s tým, že tvrdenia, z ktorých má vyplynúť
oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene
s iným skutkom; opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Ďalejsúdnavrhovateľkuvyzval,abyoznačiladôkazynapreukázanierozhodujúcichskutočností;pripojiladôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny; špecifikovala
žalobný petit tak, aby bol presný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný; opísala rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená; opísala

skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana;
uviedla,akéhoneodkladnéhoopatreniasadomáha;pripojilalistiny,naktorésaodvoláva.Súdvuznesení
navrhovateľkupoučilvzmysle§129ods.3Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“),ževprípade,
ak sa podanie v lehote určenej súdom nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak
pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. Predmetné uznesenie súdu bolo navrhovateľke

doručené fikciou dňa 07.11.2025.

6. Navrhovateľka po oboznámení sa s obsahom vyššie uvedeného uznesenia z elektronického súdneho
spisu v reakcii doručila predsedníčke súdu dňa 27.10.2025 podnet o predsedníckom dohľade a
podnet na disciplinárne konanie zo dňa 25.10.2025, ktorého obsahom bola i námietka zaujatosti
zákonnej sudkyne, ktorej dôvodom boli okolnosti spočívajúce v procesnom postupe. Z dôvodu, že

podnet navrhovateľky obsahoval i uvedenú námietku zaujatosti, súd jej podanie zažurnalizoval aj do
predmetného spisu spolu s úradným záznamom, že súd námietku zaujatosti podľa § 53 ods. 3 CSP
nadriadenému súdu nepredkladal. Z obsahu podania navrhovateľky je však zrejmé, že sa v tomto
vyjadruje aj k samotnému návrhu, resp. k uzneseniu súdu, ktorým ju vyzval na odstránenie vád podania.
Súd preto prihliadol aj na toto podanie navrhovateľky a tvrdenia v ňom uvedené.

7. Navrhovateľka v podaní uviedla, že podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v
antidiskriminačnom konaní, kde navrhla obnoviť (zviditeľniť) jej osobu v centrálnom registri poistencov,
pretože je bez najmenšej pochybnosti poistencom povinnej, ale nemá prístup k liekom, ktoré potrebuje,
nakoľko je z centrálneho registra poistencov vymazaná. Táto nutnosť je okrem iného preukázaná

správou z nemocnice a snímkami obrazovky z Národného portálu zdravia, kde jasne dokazuje
vymazanosť jej osoby. Uviedla, že súd ju uznesením vyzval na doloženie prakticky všetkého, akoby
podala prázdny formulár; návrh má pritom 7 husto písaných strán, v ktorom opísala súvislosti. Podľa
jej mienky nie je povinná odôvodňovať nárok, ktorý jej patrí zo zákona a nakoľko je to uvedené v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nič viac nemusí dokazovať. Podstatou je, že hľadá súdnu

ochranu svojho práva byť verejne zdravotne poistená. Poukázala na to, že v konaní vedenom pod sp.
zn. B3-15Csp/31/20201, ktoré viedol sudca JUDr. Kurinec, viackrát uviedla, že nepríde na pojednávanie,
pretože o.i. nemá zdravotné poistenie a je vedená de iure ako mŕtva, a preto čokoľvek by sa jej stalo,
k pomoci sa nedostane, pretože ju lekári a lekárne nevidia; nevidia ju pritom z dôvodu, že povinná ju
vymazala z centrálneho registra poistencov. Bola by ľudovo povedané cvok, ak by v poradí druhému

sudcovi klamala ohľadom zdravotného poistenia. Žalobe sa nevyhýba, čo uviedla na začiatku návrhu,
a teda ak jej súd nariadi, aby podala tzv. antidiskriminačnú žalobu, určite ju podá. Presne tento scenár
„doložte, doplňte, navrhnite petit...“ zažila na inom súde v rámci žaloby o ukončenej zmluve, a teda
bol jasný začiatok aj koniec zmluvného vzťahu a nebolo tam aké iné dôkazy dokladať; vyššia súdna
úradníčka si však vymyslela to isté ako vyššia súdna úradníčka v predmetnom konaní a po oprave a

doplnení, keď navrhovateľka podala to isté, konanie zastavila. Podľa jej mienky ide v prípade uznesenia
súdu o zámerné, cielené naťahovanie času, nakoľko súbežne s konaním na tunajšom súde prebiehajú
iné konania proti nej. Je známe, že neodkladné opatrenie má osvedčiť základné fakty odôvodňujúce
nárok a hroziace riziko ujmy. Keďže nie je verejne zdravotne poistená, ale potrebuje lieky a lekárenské
sledovanie, ujma a hroziace riziko tu jednoznačne sú. Zároveň je tu povinnou trvajúci zásah do jej

integrity, ktorý nie je v súlade s právnymi predpismi. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
jasne osvedčená nutnosť liekov po nemocnici, diagnóza, liečba, rozbory; je tam rozvedený celý príbeh,
ako sa dozvedela, že je nepoistená. Ide o ochorenie, kde za určitých súvislostí dôjde k vnútornému
krvácaniu; na to stačí Google, kde možno nájsť množstvo odkazov a PDF, nie je potrebné znalecké
dokazovanie. V jej veci ide o zdravie a život, o nárok zo zákona. Sú tu jasné znaky prípravy vraždy, t.j.

zbavenie života akýmikoľvek prostriedkami a spôsobom a zásahom do jej integrity. Zákon č. 580/2004
Z.z. ani zákon č. 576/2004 Z.z. nepozná možnosť: 1/ nepoistený občan celoživotne s trvalým pobytom
na Slovensku (nemusí byť ani poistenec štátu); a 2/ storno o potvrdení prechodu do novej poisťovne od
1.1. nového roku (taký list dostala). Záverom uviedla, že uznesenie súdu neprevezme a nebude na to
reagovať, pretože ide o podvod; prevzatím uznesenia by podvod legalizovala.

8. Dňa 03.11.2025 navrhovateľka doručila súdu do konania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia z dôvodu právnej istoty návrhy na zabezpečenie dôkazov zo dňa 02.11.2025. V prvom
návrhu na zabezpečenie dôkazu navrhla, aby súd uložil povinnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnoustarostlivosťou dodať súdu dôkaz - výpis prítomnosti rodného čísla XXXXXX/XXXX v centrálnom registri
poistencov; uvedený dôkaz jednoznačne preukáže, či navrhovateľka je ako poistenec štátu vedená v
centrálnom registri poistencov od mája 2022. V druhom návrhu na zabezpečenie dôkazu navrhla, aby

súd uložil povinnosť Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky dodať súdu dôkaz
- výpis platieb poistného za poistenca štátu od 01.05.2022 do 31.10.2025; tento dôkaz jednoznačne
preukáže, že navrhovateľka je v uvedenom období vedená ako poistenec štátu. V treťom návrhu na
zabezpečenie dôkazu navrhla, aby súd uložil povinnosť Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky
dodať súdu dôkaz - súhrn poistencov štátu za roky 2022, 2023 a 2024, kde je uvedené rodné číslo

XXXXXX/XXXX; tento dôkaz jednoznačne preukáže, že navrhovateľka v uvedenom období je vedená
ako poistenec štátu.

9. Podľa § 324 ods. 1, ods. 2, ods. 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný

účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,

d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

12. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

13.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti

alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

17. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenieodmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

18. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť nielen v prípade obavy z ohrozenia exekúcie, ale aj vtedy,
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je
osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, prípadne, že by bola ohrozená exekúcia.

Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať povahu právnych a nie faktických
vzťahov. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti.
V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj
splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany
navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Preto je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o

pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu
nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy; tá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých
konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje,
v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať
nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Chýbajúce osvedčenie bezodkladnej

potreby úpravy pomerov strán sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre
nariadenie neodkladného opatrenia. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia
teda nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, ale tieto je potrebné osvedčiť, a to
aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní
neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových

zistení.

19. Aj v prípade osvedčenia existencie nároku, ako aj skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia, je nutné, aby nariadením konkrétneho neodkladného opatrenia súdu bolo
skutočne možné dosiahnuť ochranu, ktorej sa strana domáha, t.j. aby formulácia povinnosti či

obmedzenia, ktorého sa strana požadovaným návrhom domáha, bola objektívne spôsobilou k
ochrane osvedčeného práva (nároku). Súd tiež musí dbať na to, aby právne účinky neodkladného
opatrenia neobmedzilo povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp
proporcionality); strana, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje preto môže byť obmedzená iba do
takejmiery,abyneodkladnéopatrenienemalozanásledokreálneznemožnenieochranyjejoprávnených

záujmov. Pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia.

20. Nariadením neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti niečo vykonať, niečoho
sa zdržať alebo niečo strpieť, s výnimkou niečo dať ide o zovšeobecňujúce transformovanie

hmotnoprávneho ustanovenia o obsahu záväzku v zmysle § 494 Občianskeho zákonníka; výrok
rozhodnutia o neodkladnom opatrení tak môže znieť na individuálny výkon alebo zákaz niektorej
z uvedených možností, prípadne i na kumuláciu všetkých alebo niektorých z nich. Aj v prípade
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP je však súd povinný zohľadniť reálne dôsledky
jeho nariadenia s osobitným dôrazom na prevenciu vzniku neprimeranej ujmy na strane povinnej osoby.

21. Pre civilné sporové konanie je charakteristická procesná zodpovednosť strany za obsah podania;
iba úplné, zrozumiteľné a určité podanie umožňuje súdu vecne vymedziť predmet konania a legitímnym
spôsobom o ňom rozhodnúť. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany. V
prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osobitne významné, či zistené vady návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia bránia pokračovaniu v konaní. Pokračovaniu v konaní bránia
také vady návrhu, v dôsledku ktorých je návrh neprejednateľný; ide predovšetkým o vady všeobecných
náležitostí návrhu podľa § 326 CSP v nadväznosti na § 132 a § 127 CSP. V prípade nedostatkov
osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tieto spravidla nespôsobujú stav
brániaci pokračovaniu v konaní. Vadou návrhu v zmysle jeho neúplnosti, nezrozumiteľnosti alebo

neurčitosti nie je to, že návrhu nemožno vyhovieť z hľadiska splnenia zákonných predpokladov pre
nariadenieneodkladnéhoopatrenia.Opisrozhodujúcichskutočností,ktorýjesícezostranynavrhovateľa
daný, avšak nie je dostatočný pre nariadenie neodkladného opatrenia, má za následok zamietnutie
návrhu; pokračovaniu v konaní nebráni ani úplná absencia opisu skutočností hodnoverne osvedčujúcichdôvodnosť a trvanie nároku, či absencia označenia dôkazov alebo listín, ktoré má navrhovateľ
pripojiť. Tieto vady návrhu sú dôvodom na jeho zamietnutie, pričom sa aplikuje striktná zodpovednosť
navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh. Ak má

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia charakter podania vo veci samej, je súd povinný skúmať
návrh z hľadiska jeho obsahových náležitostí, resp. vád. Ak je návrh neúplný, nezrozumiteľný, prípadne
z neho nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, vyzve súd navrhovateľa na doplnenie alebo
opravu návrhu a určí mu na to lehotu, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Následne ak pre
uznesením vytknutý nedostatok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (vo veci samej) nemožno

v konaní pokračovať, súd po márnom uplynutí lehoty stanovenej na doplnenie alebo opravu návrhu tento
odmietne; inak v konaní ďalej pokračuje a o návrhu rozhodne štandardným postupom. Súd je viazaný
petitom návrhu po obsahovej stránke, pričom petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými
tvrdeniami v návrhu.

22. Hoci návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia možno vyhodnotiť ako hraničný

pokiaľ ide o jeho náležitosti či zrozumiteľnosť, keď navrhovateľka na viacerých miestach uvádza
protichodné skutkové tvrdenia, súd z jej návrhu i z podania navrhovateľky zo dňa 25.10.2025,
vyhodnotiac tieto po obsahovej stránke, dospel k záveru, že je možné ustáliť, čoho sa navrhovateľka
svojím návrhom domáha; vady, ktorými trpí návrh navrhovateľky, na odstránenie ktorých ju súd vyzval,
taknespôsobujústavbrániacisúduvkonaní.Navrhovateľkamázato,ženakoľkojeosoboupoberajúcou

pomoc v hmotnej núdzi, je poistencom štátu a z toho dôvodu usudzuje, že je verejne zdravotne
poistená u povinnej, čo zakladá jej povinnosť zabezpečiť navrhovateľke úplnú dostupnosť zdravotnej,
lekárskej a liekovej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia, a tiež zabezpečiť vo
vzťahu k navrhovateľke, aby boli jej údaje ako poistenej u povinnej zverejnené v centrálnom registri
poistencov.Navrhovateľkamátiežzato,žepovinnásňouzaobchádzadiskriminačnevporovnanísinými

poistencami štátu, ktorí majú zabezpečenú zdravotnú starostlivosť hradenú z verejného zdravotného
poistenia.

23. Vyhodnotením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však súd dospel k záveru, že tomuto
nemožno vyhovieť.

24. Navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že je poistencom
štátu, keďže od mája 2022 poberá pomoc v hmotnej núdzi, a nakoľko má diagnózu ulcerosa colitis,
potrebuje lieky a viditeľnosť v centrálnom registri pacientov verejného zdravotného poistenia. Povinná
však navrhovateľku diskriminačne vymazala z centrálneho registra poistencov a to po jej prepustení

z neodkladnej hospitalizácie, kam ju prijali ako poistenca štátu. Nemocnica navrhovateľke okamžite
nasadila liek mesalazín (napr. Salofalk, Pentasa), ale po akútnom ataku je potrebné mesalazín dlhodobo
užívať, aby prejavy vymizli úplne. Nemocnica vydala eRecepty, ktoré však po prepustení z nemocnice
v lekárni nikto nenašiel, pretože navrhovateľka je vymazaná. Povinná bez najmenšej pochybnosti
dostala od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny informáciu, že navrhovateľka je v hmotnej núdzi.

Navrhovateľkin účet eZdravie je doslova vyčistený; nie sú tam ani exspirované, stornované a iné
kategórie eReceptov alebo papierových receptov; informácie v elektronickej zdravotnej knižke pritom
spravuje zdravotná poisťovňa. Podľa dátumov medikačnej histórie boli predpísané opakované eRecepty
na 3 mesiace. Zdravotná poistenosť a účasť v systéme sa nadobúda od narodenia a zaniká zánikom
života; navrhovateľka práva zo zdravotného poistenia nemá, nakoľko z dôvodu diskriminačného konania

povinnej nie je účastníkom - poistencom v zdravotnom poistení. Keďže navrhovateľka nie je verejne
zdravotne poistená, nemá práva pri výkone zdravotného poistenia. Podstatou je, že hľadá súdnu
ochranu svojho práva byť verejne zdravotne poistená. Pokiaľ je na portáli Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou evidovaná ako zamestnaná v EÚ od 2009, uvedené sa nestalo, keďže nikdy
nebývala, nežila, nepracovala, ani neštudovala mimo Slovenskej republiky, nemá dvojité občianstvo

a ani nemala občianstvo iného štátu. Navrhovateľka tiež uviedla, že dostala list o storne potvrdenia
prechodu do novej poisťovne od 1.1. nového roku.

25. Ohľadom verejného zdravotného poistenia súd uvádza, že fyzická osoba povinne verejne zdravotne
poistená (§ 3 zákona č. 580/2004 Z.t.) je podľa § 6 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. povinná podať

prihlášku na verejné zdravotné poistenie v zdravotnej poisťovni do ôsmich dní odo dňa vzniku
skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia, pričom v zmysle § 7 ods. 1 citovaného
zákona má právo podať prihlášku v zdravotnej poisťovni, ktorú si vybrala. Ak poistenec prihlášku
nepodal, aj keď ju podať mal, príslušnou zdravotnou poisťovňou sa v zmysle § 6 ods. 3 zákonač. 580/2004 Z.z. stane zdravotná poisťovňa, ktorú si poistenec vyberie a ktorej uhradí poistné
na zdravotné poistenie; príslušná zdravotná poisťovňa je následne povinná zabezpečiť poistencovi
zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise (§ 25 ods. 2 zákona č. 580/2004

Z.z.). Poistenec, ktorý nepodal prihlášku, má v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z.z. právo len na
úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ktorú uhrádza zdravotná poisťovňa s najväčším počtom
poistencov; poisťovňa s najväčším počtom poistencov uhrádza zdravotnú starostlivosť v zákonom
stanovenom rozsahu (§ 9 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z.z.) aj za človeka, ktorý nemôže preukázať poistný
vzťah preukazom poistenca, ak jeho poistný vzťah nemožno zistiť v centrálnom registri poistencov, ak

nie je zdravotne poistený v inom členskom štáte a je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo v nej
má bydlisko a zdržiava sa na jej území. Štát je v zmysle § 11 ods. 7 písm. n) zákona č. 580/2004 Z.z.
platiteľom poisteného za fyzickú osobu, ktorá poberá pomoc v hmotnej núdzi. Na účely vykonávania
verejného zdravotného poistenia o fyzickej osobe podľa § 11 ods. 7 písm. n) zákona č. 580/2004 Z.z.
poskytuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
elektronicky údaje (§29b ods. 12 zákona č. 580/2004 Z.z.) a následne Úrad pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou je povinný tieto údaje oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni (§ 29b ods. 6 zákona č.
580/2004 Z.z.). Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v rámci výkonu dohľadu nad zdravotnou
starostlivosťou vykonáva dohľad na diaľku o.i. nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poisteného,
poistencami a tiež dohľad na mieste nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného a poskytovateľmi
zdravotnej starostlivosti (§ 43 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z.). Poistenec má podľa § 22 ods. 1 písm.

g) zákona č. 580/2004 Z.z. v spojení s § 17 zákona č. 581/2004 Z.z. právo domáhať sa ochrany svojich
práv a právom chránených záujmov vyplývajúcich z verejného zdravotného poistenia v konaní pred
Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Osoba, ktorá sa domnieva, že boli porušené jej
práva alebo právom chránené záujmy pro poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo pri vykonávaní
verejného zdravotného poistenia, môže v zmysle § 43a zákona č. 581/2004 Z.z. podať Úradu pre dohľad

nad zdravotnou starostlivosťou podnet na výkon dohľadu. Pokiaľ ide o centrálny register poistencov,
tento vedie Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (§ 20 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004
Z.z.), pričom zdravotná poisťovňa je na účel vedenia centrálneho registra poistencov povinná sprístupniť
úradu elektronicky údaje v rozsahu stanovenom zákonom (§ 16 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z.z.).

26. Navrhovateľka na jednej strane uvádza, že je poistencom štátu z dôvodu, že je osobou v hmotnej
núdzi, na strane druhej uvádza, že nie je verejne zdravotne poistená, pričom uvedený záver spája
s údajným vymazaním jej osoby v centrálnom registri poistencov, ktoré mala vykonať povinná, a to
po prepustení navrhovateľky z nemocnice, kde ju prijali ako poistenca štátu. Pokiaľ je navrhovateľka
poistencom štátu, znamená to, že je verejne zdravotne poistenou osobou, pričom poistné za ňu

hradí štát. Uvedené však navrhovateľku ako poistenca nezbavuje povinností, ktoré jej ukladá zákon
č. 580/2004 Z.z., t.j. okrem iného podať prihlášku do zdravotnej poisťovne, ktorú si môže vybrať.
Skutočnosť, že je osoba poistencom štátu v zmysle ustanovení zákona č. 580/2004 Z.z. bez ďalšieho
neznamená, že je táto osoba automaticky poistencom práve u povinnej; na to, aby bola poistencom
povinnej je potrebné tejto poisťovni podať prihlášku. Navrhovateľka pritom neuviedla, že by takúto

prihlášku podala povinnej, ani súdu nepredložila žiadny dôkaz osvedčujúci jej poistný vzťah s povinnou.
V podaní zo dňa 25.10.2025 síce uviedla, že jej bol doručený list o storne potvrdenia prechodu do
novej poisťovne od 1.1. nového roku, avšak v tejto súvislosti neuviedla žiadne ďalšie skutočnosti a
takýto list súdu ani nepredložila; súdu preto nie je zrejmé, či, z akých dôvodov a ktorej zdravotnej
poisťovni navrhovateľka prípadnú prihlášku adresovala. Navrhovateľka uviedla, že na portáli Úradu pre

dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je evidovaná ako zamestnaná v EÚ od 2009. Z predloženého
listinného dôkazu - printscreen obrazovky - overenie poistného vzťahu poistenca: Register aktuálny
k 5.9.2025 na stránke www.portaludzs.sk., vyplýva, že na tomto portáli je vo vzťahu k rodnému číslu
navrhovateľky uvedené, že rodné číslo má v centrálnom registri poistencov ukončený poistný vzťah ku
dňu 28.09.2008 v poisťovni 25 - Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. z dôvodu: ukončenie poistného

vzťahu v prípade, že slovenský zamestnanec alebo SZČO vykonáva prácu mimo územia SR - v
krajinách EÚ. Hoci navrhovateľka uviedla, že nikdy nebývala, nežila, nepracovala, ani neštudovala mimo
Slovenskej republiky, k tomuto všeobecnému tvrdeniu neuviedla žiadne ďalšie tvrdenia nasvedčujúce
pravdivosti tvrdenia; nemožno preto bez ďalšieho spochybniť evidenciu navrhovateľky na portáli Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, z ktorých vyplýva, že poistný vzťah v poisťovni povinnej bol

ukončený ku dňu 28.09.2008. V kontexte uvedeného potom nie je prekvapivé, že povinná navrhovateľku
neeviduje ako svojho poistenca, čo vyplýva aj z listinného dôkazu - printscreen obrazovky - overenie
poistenosti a nároku na ZS na stránke www.vszp.sk. Pokiaľ povinná eviduje poistný vzťah medzi ňou
a navrhovateľkou ako ukončený ku dňu 28.09.2008, samotná skutočnosť, že by navrhovateľka bola odmája 2022 poistencom štátu z dôvodu poberania pomoci v hmotnej núdzi, automaticky neznamená, že
by ju povinná mala evidovať ako svojho poistenca. Navrhovateľka uviedla, že povinná bez najmenšej
pochybnosti dostala od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny informáciu, že navrhovateľka je v

hmotnej núdzi, v ktorej súvislosti poukázala na predložené stanovisko Ústredia práce, sociálnych vecí
a rodiny zo dňa 27.09.2024. Z predmetného stanoviska však takýto záver nevyplýva. V stanovisku je
uvedené, že nakoľko je od 01.05.2022 poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi, od tohto dátumu je v
prípade zdravotného poistenia poistencom štátu. Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sú
mesačne zasielané informácie o poberateľoch pomoci v hmotnej núdzi; úrad tieto informácie, podľa

toho, s ktorou poisťovňou má občan spísanú dohodu, zasiela na príslušnú poisťovňu. Ústredie práce
pritom nemá k dispozícii údaj, v ktorej zdravotnej poisťovni je navrhovateľka prihlásená. Z uvedeného
je teda zrejmé, že ani Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, neeviduje, v akej zdravotnej poisťovni
je navrhovateľka prihlásená; nie je preto pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že Ústredie práce, sociálnych
vecí a rodiny nepochybne informovalo povinnú o tom, že navrhovateľka je poberateľkou pomoci v
hmotnej núdzi; zo stanoviska ústredia vyplýva len to, že ústredie informácie o poberateľoch pomoci v

hmotnej núdzi mesačne zasiela Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

27. V ďalšom navrhovateľka uviedla, že povinná ju z centrálneho registra vymazala po prepustení
navrhovateľky z nemocnice, kde ju prijali ako poistenca štátu. K tomuto súd uvádza, že samotná
skutočnosť, že navrhovateľka bola prijatá do nemocnice, kde jej bola poskytnutá potrebná neodkladná

starostlivosť, sama osebe ani len neosvedčuje, že v čase poskytnutia jej neodkladnej starostlivosti
bola evidovaná ako poistenec povinnej, nakoľko aj poistenec, ktorý nepodal prihlášku, prípadne človek,
ktorý nemôže preukázať poistný vzťah preukazom poistenca, ak jeho poistný vzťah nemožno zistiť v
centrálnom registri poistencov, ak nie je zdravotne poistený v inom členskom štáte a je štátnym občanom
Slovenskejrepublikyalebovnejmábydliskoazdržiavasanajejúzemí,máprávonaúhraduneodkladnej

zdravotnej starostlivosti, ktorú uhrádza zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov. S ohľadom
na vyššie uvedené súd nemal ani len osvedčenú existenciu poistného vzťahu medzi navrhovateľkou a
povinnou. Naviac, navrhovateľka ohľadom prepustenia z nemocnice označila ako dôkaz nemocničnú
správu, avšak túto nepredložila a neurobila tak ani po výzve súdu, aby pripojila dôkazy, na ktoré sa
odvoláva. V návrhu neuviedla, kedy bola hospitalizovaná v nemocnici, neuviedla konkrétnu nemocnicu,

v ktorej bola hospitalizovaná, ani dobu, počas ktorej bola hospitalizovaná, resp. kedy bola z nemocnice
prepustená. Z predložených listinných dôkazov vyplýva len to, že navrhovateľka podstúpila odborné
vyšetrenie dňa 26.04.2024 a odborné vyšetrenie s diagnózou ulcerózna kolitída, bližšie neurčená, dňa
23.04.2024. Zo zoznamu medikačnej histórie navrhovateľky vyplýva, že jej boli predpísané lieky Salofalk
500 tablety - ulcerózna (chronická) pankolitída, so začiatkom platnosti 02.05.2024, Ciprinol 500 - akútna

tubulointersticiálna nefritída, so začiatkom platnosti 30.04.2024, a Ciprinol 500 - ulcerózna kolitída,
bližšie neurčená, so začiatkom platnosti 23.04.2024. Vyšetrenia a lieky predpísané navrhovateľke v
súvislosti s diagnózou ulcerózna kolitída, ktorú označila v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
tak bolo možné považovať za osvedčené len vo vzťahu k obdobiu 04/05 roka 2024, t.j. obdobiu viac ako
rok predchádzajúcemu podaniu predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

28. Zároveň, aj keby mal súd osvedčený poistný vzťah medzi navrhovateľkou a povinnou, v prípade
neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti povinnej zabezpečiť
navrhovateľke úplnú dostupnosť zdravotnej, lekárskej a liekovej starostlivosti hradenej z verejného
zdravotného poistenia, a tiež zabezpečiť vo vzťahu k navrhovateľke, aby boli jej údaje ako poistenej

u povinnej zverejnené v centrálnom registri poistencov, dospel súd k záveru, že nariadením takéhoto
neodkladného opatrenia by zasiahol do právomoci iného orgánu verejnej moci. Súd je vždy povinný
skúmať, či má právomoc v danej veci konať a rozhodnúť. V prípade návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia pre vyriešenie otázky, či vec patrí do právomoci civilného súdu, správneho súdu, alebo
iného orgánu verejnej moci, nie je rozhodujúca povaha samotného hmotnoprávneho vzťahu, na ktorého

ochranu má navrhované neodkladné opatrenie slúžiť, ani navrhovaný obsah samotného neodkladného
opatrenia; rozhodujúce je, že neodkladné opatrenie je procesný inštitút upravený Civilným sporovým
poriadkom, o ktorom vždy rozhoduje okresný súd (§ 324 ods. 2 CSP). Právomoc na konanie o
neodkladných opatreniach ako procesnom prostriedku má teda vo všeobecnosti súd podľa CSP.
Uvedené však samo osebe neznamená, že ak sú splnené podmienky v zmysle § 324 a § 325 ods. 1

CSP, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek
práva. Neodkladným opatrením totiž nemožno brániť vo výkone právomoci inému orgánu verejnej moci
(k tomu aj rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 1Obo/240/98, R 123/1999, a sp. zn. 7Cdo/59/2011).
Z ustanovení § 336 a § 337 CSP možno vyvodiť záver, že neodkladné opatrenie možno nariadiť lenvtedy, ak povinnosť, ktorá sa ním ukladá, môže mať vecný súvis s následnou žalobou vo veci samej.
Neodkladné opatrenie preto možno nariadiť len v súvislosti s takou vecou, na ktorej prejednanie je daná
právomoc súdu. Je preto potrebné posúdiť okolnosti, či v danej veci možno nariadiť práve neodkladné

opatrenie s práve navrhovaným obsahom, práve voči danému povinnému z neodkladného opatrenia
a práve na ochranu toho práva, ktoré je označené v návrhu; skúmanie týchto okolností je úlohou
civilného súdu, ktorý o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje (k tomu aj rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1SKomp/5/2022).

29. Pokiaľ má navrhovateľka za to, že vo vzťahu k prihláške navrhovateľky, resp. vo vzťahu k vzniku
a zániku jej tvrdeného poistného vzťahu s povinnou, došlo k chybnému postupu povinnej, ktorého
následkom je, že povinná navrhovateľku neeviduje ako svojho poistenca, hoci ju tak evidovať má
a z toho dôvodu jej zabezpečiť ako poistencovi zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v
osobitnom predpise, navrhovateľka má právo domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených
záujmov vyplývajúcich z verejného zdravotného poistenia v konaní pred Úradom pre dohľad nad

zdravotnou starostlivosťou, ktorý nad zdravotnými poisťovňami vykonáva dohľad. Preskúmavanie
postupu zdravotnej poisťovne, prípadne Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a ukladanie
im povinností v súvislosti so zdravotným poistením, nepatrí do právomoci civilného súdu. Priamo z
ustanovenia § 2 ods 2 zákona č. 580/2004 Z.z. vyplýva verejnoprávny charakter verejného zdravotného
poistenia, a preto všetky právne vzťahy, ktoré vznikajú na jeho základe, vrátane z toho plynúcich práv

a povinností, sú verejnoprávnymi (k tomu aj stanovisko správneho kolégia najvyššieho súdu zo dňa
26.04.2016, sp. zn. Snj/39/2014, R 36/2016). Keďže neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak
povinnosť, ktorá sa ním ukladá, môže mať vecný súvis s následnou žalobou vo veci samej, a teda len s
takou vecou (samou), na prejednanie ktorej je daná právomoc civilného súdu, s ohľadom na uvedené
závery súd dospel k záveru, že požadované neodkladné opatrenie v tejto časti nariadiť nemožno.

30. V prípade tvrdenia navrhovateľky, že povinná ju vymazala z centrálneho registra poistencov po
prepustení z nemocnice, kde bola prijatá ako poistenec štátu, k tomuto súd uvádza, že centrálny register
poistencov vedie Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a nie zdravotná poisťovňa, či už
povinná, alebo iná. Zdravotná poisťovňa Úradu pre dohľad nad verejnou starostlivosťou na účel vedenia

centrálneho registra poistencov sprístupňuje zákonom stanovené údaje, avšak samotná zdravotná
poisťovňa centrálny register poistencov nevedie; nemožno sa preto priamo voči zdravotnej poisťovni
domáhať uloženia povinnosti zverejniť akékoľvek údaje priamo v centrálnom registri poistencov. Sama
navrhovateľka uviedla, že v centrálnom registri poistencov je uvedená informácia o poistencovi tak, ako
ju odošle povinná. Označenie subjektu povinného z neodkladného opatrenia je pritom na navrhovateľke.

Naviac aj v súvislosti s ukladaním povinností vo vzťahu k centrálnemu registru poistencov súd odkazuje
na svoje závery uvedené vyššie o nemožnosti nariadiť neodkladné opatrenie v prípade, ak by na
prejednanie veci samej nebola daná právomoc civilného súdu.

31. Okrajovo súd dopĺňa, že navrhovateľka vo vzťahu k vymazaniu jej osoby z centrálneho registra

poistencov povinnou poukázala aj na to, že jej účet eZdravie je doslova vyčistený a nie sú tam
ani exspirované, stornované a iné kategórie eReceptov alebo papierových receptov; informácie v
elektronickej zdravotnej knižke pritom spravuje zdravotná poisťovňa; podľa dátumov medikačnej
histórie boli predpísané opakované eRecepty na 3 mesiace. V tejto súvislosti označila a pripojila
ako dôkaz aj printscreen obrazovky z Národného portálu zdravia, elektronickej zdravotnej knižky

navrhovateľky - zoznam receptov; pacientsky sumár; zoznam medikačnej histórie; výsledky vyšetrení
- zoznam; laboratórne vyšetrenia; osobné a administratívne údaje. Súd v prvom rade uvádza, že
Národný portál zdravia je v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom
informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 153/2013 Z.z.“)
súčasťou národného zdravotníckeho informačného systému, ktorého správcom a prevádzkovateľom je

Národnécentrumzdravotníckychinformácií,ktoréprevádzkuzabezpečujevspoluprácisposkytovateľmi
zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami (§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 153/2013 Z.z.).
Hoci sa navrhovateľka vo vzťahu k Národnému portálu zdravia, resp. elektronickej zdravotnej knižky,
voči povinnej žiadneho konkrétneho nároku nedomáhala, aj v tomto smere súd poznamenáva, že
údaje evidované v Národnom portáli zdravia priamo nespravuje žiadna zdravotná poisťovňa. Súd tiež

poukazuje na rozpornosť tvrdení navrhovateľky vo vzťahu k tomuto portálu, keď na jednej strane uvádza,
že jej účet je vyčistený a nie sú tam ani exspirované, stornované a iné kategórie receptov, a následne
v rozpore s tým uvádza, že podľa dátumov medikačnej histórie boli predpísané opakované eRecepty
na 3 mesiace. Z priložených dôkazov vyplýva, ako už bolo uvedené, že v elektronickej zdravotnejknižke navrhovateľky sú v zozname medikačnej histórie uvedené lieky: Salofalk 500 tablety - ulcerózna
(chronická) pankolitída, so začiatkom platnosti 02.05.2024; Ciprinol 500 - akútna tubulointersticiálna
nefritída, so začiatkom platnosti 30.04.2024; Ciprinol 500 - ulcerózna kolitída, bližšie neurčená, so

začiatkom platnosti 23.04.2024. V zozname výsledkov vyšetrení je uvedené odborné vyšetrenie zo dňa
26.04.2024 a odborné vyšetrenie s diagnózou ulcerózna kolitída, bližšie neurčená, zo dňa 23.04.2024.
Tvrdenie o tom, že predmetný účet navrhovateľky na Národnom portáli zdravia je vyčistený, preto
nemožno vyhodnotiť ako pravdivé, keď z predložených dôkazov vyplývajú údaje aj o vyšetreniach
navrhovateľky, aj o predpísaných liekoch.

32. Ako nedôvodný súd vyhodnotil aj návrh v časti neodkladného opatrenia, ktorým by súd povinnej
uložil povinnosť zdržať sa, upustiť od diskriminačného konania proti navrhovateľke.

33. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z., pri právach poistenca v súvislosti so zdravotným
poistením sa uplatňuje zásada rovnakého zaobchádzania ustanovená osobitným zákonom.58) Zásada rovnakého zaobchádzania
podľa prvej vety sa uplatňuje len v spojení s právami poistencov vyplývajúcimi zo vzniku zdravotného
poistenia a s právami poistencov pri výkone zdravotného poistenia.

34.Podľa§29ods.2zákonač.580/2004Z.z.,poistenec,ktorýsadomnieva,žejehoprávaaleboprávom

chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa
domáhať právnej ochrany na súde.

35. Podľa § 307 CSP, antidiskriminačný spor je spor, ktorý sa týka porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou.

36. Podľa § 11 ods. 2, ods. 3 zákona č. 365/2004 Z.z. o (ďalej len „zákon č. 365/2004 Z.z.“),
žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu
skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania
došlo. Na konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania sa vzťahuje

Občiansky súdny poriadok (teraz Civilný sporový poriadok - pozn. súdu), ak tento zákon neustanovuje
inak.

37. Navrhovateľka vo vzťahu k diskriminačnému zaobchádzaniu s ňou zo strany povinnej uviedla, že na
návrhutrvázdôvodnej,trvajúcejaopodstatnenejobavyosvojživotazdravie,spôsobenejdiskrimináciou

navrhovateľky povinnou; je tu teda prítomné nerovnovážne postavenie strán sporu. Navrhovateľka
potrebuje lieky a viditeľnosť v centrálnom registri pacientov verejného zdravotného poistenia, pričom
povinná navrhovateľku diskriminačne vymazala, resp. ju zablokovala v centrálnom registri poistencov
a odňala jej lieky a zdravotnú starostlivosť, a to všetko po prepustení z neodkladnej hospitalizácie,
kam navrhovateľku prijali ako poistenca štátu, nakoľko od mája 2022 je osobou v hmotnej núdzi. Po

prepusteníznemocniceponeodkladnejhospitalizáciisaozvalapovinnejiniciatívneakoprvávdobrejvôli
opraviť chybu; ak by sa jej neozvala, je takmer isté, že nesprávne označenie by trvalo dodnes. Odpoveď
povinnej bola a dodnes aj je vymazanie, neviditeľnosť v centrálnom registri poistencov; povinná pritom
nemá zákonný dôvod obmedzovať navrhovateľku a vymazať ju z centrálneho registra poistencov; nemá
dovolené ohrozovať navrhovateľku na živote a zdraví tak, že jej úplne odoprie zdravotnú starostlivosť.

Navrhovateľka nemá práva zo zdravotného poistenia, nakoľko z dôvodu diskriminačného konania
povinnej nie je účastníkom - poistencom v zdravotnom poistení. Keďže navrhovateľka nie je verejne
zdravotne poistená, nemá práva pri výkone zdravotného poistenia. Diskriminácia navrhovateľky v tomto
prípade spočíva v tom, že každý poistenec štátu je verejne zdravotne poistený štátom, ale navrhovateľka
nie. S osobou navrhovateľky sa preto zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza alebo by

sa zaobchádzalo s inou osobou v porovnateľnej materiálnej a zdravotnej situácii. Navrhovateľka žije
izolovaný život, pretože nemá zdravotné poistenie, je vedená de iure ako mŕtva. V návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je jasne osvedčená nutnosť liekov po nemocnici, diagnóza, liečba, rozbory; je
tam rozvedený celý príbeh, ako sa dozvedela, že je nepoistená. Sú tu jasné znaky prípravy vraždy, t.j.
zbavenie života akýmikoľvek prostriedkami a spôsobom a zásahom do jej integrity.

38. Súd v prvom rade poukazuje na svoje závery uvedené vyššie, a to, že navrhovateľka ani len
neosvedčila, že práve povinná je zdravotnou poisťovňou, ktorá by navrhovateľke mala ako poistencovi,
za ktorého platí poistné štát, zabezpečiť zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v osobitnompredpise, resp. že by bola zodpovednou za údaje poskytnuté o navrhovateľke v centrálnom registri
poistencov. Súd preto nemal za osvedčenú ani len dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, resp. základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má

poskytnúť neodkladná ochrana, keď nemal osvedčené, že návrh smeruje proti osobe, ktorá sa vôbec
vo vzťahu k navrhovateľke môže dopúšťať diskriminačného konania. Následne všeobecné tvrdenie
navrhovateľky o tom, že každý poistenec štátu je verejne zdravotne poistený štátom, ale navrhovateľka
nie, a teda, že s osobou navrhovateľky sa zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza alebo
by sa zaobchádzalo s inou osobou v porovnateľnej materiálnej a zdravotnej situácii, súd nepovažuje

v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. za skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať,
že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo; v takom prípade by nedošlo ani k obráteniu
dôkazného bremena v tom zmysle, že len na základe navrhovateľkou tvrdených skutočnosti by povinná
bola v konaní povinná preukázať, že neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania. V tejto súvislosti
však hodno uviesť, že aj v prípade, ak by tvrdenia navrhovateľky bolo možné vyhodnotiť ako postačujúce
pre obrátenie dôkazného bremena na povinnú, v takom prípade je súd toho názoru, že nemožno v

takomto antidiskriminačnom spore rozhodnúť neodkladným opatrením, nakoľko preukázanie tvrdeného
diskriminačného konania zo strany povinnej presahuje rámec dokazovania v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia. Priamo zákon č. 365/2004 Z.z. ukladá žalovanému (resp. v danom konaní
povinnej), preukázať, že zásadu rovnakého zaobchádzania neporušil, pričom v konaní o nariadenie
neodkladnéhoopatreniasúdspravidlanevykonávariadnedokazovaniezaúčastiobochsporovýchstrán,

ale rozhoduje bez vyjadrenia protistrany a len po posúdení, či navrhovateľ osvedčil dôvodnosť ním
navrhovaného neodkladného opatrenia. Hoci je teda inštitút neodkladného opatrenia vo všeobecnosti
prípustný aj v antidiskriminačných sporoch, jeho účelom v takýchto konaniach nie je nahrádzať konanie
vo veci samej, keď zákon vyžaduje aktívnu účasť obidvoch sporových strán v priebehu konania.
Neodkladným opatrením preto nemožno s konečnou platnosťou posúdiť prípadnú diskrimináciu bez

náležitého dokazovania a prejednania veci; v antidiskriminačných sporoch by malo poskytnúť len
podpornú a doplnkovú ochranu (k tomu napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 27.03.2025, sp. zn. 5CdoPr/11/2024).

39. So zreteľom na uvedené súd návrh navrhovateľky na nariadenie požadovaného neodkladného

opatrenia v celom rozsahu zamietol.

40. Napokon súd vo vzťahu k návrhom navrhovateľky na zabezpečenie dôkazov zo dňa 02.11.2025
uvádza, že aj tieto vyhodnotil ako nedôvodné.

41. Podľa § 345 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci samej
možno na návrh zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ak je obava, že neskôr ho nebude možné
vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami.

42. Podľa § 345 ods. 2 CSP, na zabezpečenie dôkazu sa primerane použijú ustanovenia o dokazovaní.

43. Navrhovateľka navrhla uložiť povinnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dodať
súdu dôkaz - výpis prítomnosti rodného čísla XXXXXX/XXXX v centrálnom registri poistencov, ktorý mal
jednoznačne preukázať, či navrhovateľka je ako poistenec štátu vedená v centrálnom registri poistencov
od mája 2022; ďalej navrhla uložiť povinnosť Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej

republiky dodať súdu dôkaz - výpis platieb poistného za poistenca štátu od 01.05.2022 do 31.10.2025,
ktorý dôkaz mal preukázať, že navrhovateľka je v uvedenom období vedená ako poistenec štátu; a
napokon navrhla uložiť povinnosť Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky dodať súdu dôkaz -
súhrn poistencov štátu za roky 2022, 2023 a 2024, kde je uvedené rodné číslo XXXXXX/XXXX; ktorý
mal jednoznačne preukázať, že navrhovateľka v uvedenom období je vedená ako poistenec štátu. Súd

k tomuto uvádza, že nebolo podstatné pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia bez ďalšieho len zistenie, či je navrhovateľka poistencom štátu, nakoľko, ako
už bolo uvedené vyššie, ak by navrhovateľka aj bola poistencom štátu, uvedené by samo osebe nemalo
automaticky za následok vznik jej poistného vzťahu práve s povinnou. Súhrn poistencov štátu za
roky 2022, 2023 a 2024 súd zároveň považoval už len z hľadiska navrhnutého obdobia za absolútne

nerelevantné a nadbytočné vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, keď nie sú podstatné informácie o poistencoch, naviac iných ako navrhovateľky, za roky
predchádzajúce podaniu návrhu. Ani zistenie prítomnosti rodného čísla navrhovateľky ako poistenca
štátu v centrálnom registri poistencov by vo vzťahu k neodkladnému opatreniu smerujúcemu vočipovinnej nemalo zásadný význam pre posúdenie dôvodnosti návrhu, a to aj s poukazom na závery
už uvedené vyššie týkajúce sa centrálneho registra poistencov. Zároveň navrhovateľka nezdôvodnila
existenciuobavy,žedôkazynebudemožnéneskôrvykonať,aleboichbudemožnévykonaťlensveľkými

ťažkosťami; tieto dôvody pritom musia byť objektívne dané a nemôžu vychádzať len zo subjektívneho
pocitu navrhovateľky.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa§ 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP. Keďže súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol,
povinnámalavkonaníúspech,zktoréhodôvodubymalanároknanáhradutrovkonania.Nakoľkovšakz

obsahuspisuvyplýva,žepovinnejvkonanížiadnetrovynevznikli,súdjejnároknaichnáhradunepriznal.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.