Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Ek/2253/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125384133
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kocka
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125384133.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: SCYLLA SECURITY SERVIS s.r.o.,
so sídlom Ulica Československej armády 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46798811, práv. zast.:
Advokátska kancelária JUDr. Martina Slosiariková, s.r.o., so sídlom Topoľová 33, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 54830591, proti povinnému: BigON s.r.o., so sídlom Horná 18, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 44121989, o vymoženie 44,40 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom,

so sídlom exekútorského úradu A. XX, XXX XX B., o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu výdavkov za zastupovanie advokátom v súvislosti
s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 24,80 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 10.09.2025 domáhal od
povinného vymoženia 44,40 Eur s prísl. a to na základe exekučného titulu – platobného rozkazu
Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 6Up/499/2025 zo dňa 29.04.2025.

2. Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súd dňa 23.09.2025 poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára, so sídlom exekútorského úradu A. XX, XXX XX B.

3. Povinný podal u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že dňa
07.03.2025 sa povinný a oprávnený dohodli a podpísali dohodu o splátkach, podľa ktorej sa povinný
zaviazal uhradiť dlh vo výške 754,80 Eur v splátkach najneskôr do 31.12.2025. Na základe tejto dohody
uhradil oprávnenému dňa 16.06.2025 – spolu 133,20 Eur (3 platby po 44,40 Eur, VS: 2023178, 2022225,
2023178), dňa 28.07.2025 – spolu 577,20 Eur (VS: 2023196, 2023230, 2024005, 2024022, 2024038,

2024054, 2024071, 2024086, 2024100, 2024115, 2024129, 2024142, 2024157) a dňa 27.10.2025 –
poslednú splátku 44,40 Eur, VS: 2024129. Celkovo bolo uhradené 754,80 Eur, teda celá suma podľa
dohody bola k 27.10.2025 riadne a včas vysporiadaná. O existencii dohody a priebehu úhrad informoval
aj právneho zástupcu oprávneného a to dňa 10.06.2025 emailom o podpísanej dohode o splátkach a
dňa 26.07.2025 emailom o zrealizovaných úhradách. Dohodu o splátkach podpísal za oprávneného
konateľ C. D., ktorý so splátkovým kalendárom výslovne súhlasil. Povinný zároveň podal odpor proti

platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní, čím prejavil nesúhlas
s vymáhaním pohľadávky prostredníctvom exekúcie. Keďže záväzok bol v plnej výške splnený podľa
dohody uzatvorenej medzi účastníkmi, povinný má za to, že exekúcia je neoprávnená a nie sú splnené
podmienky podľa § 61 Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd exekúciu zastavil.

4. K uvedenému podaniu sa vyjadril aj oprávnený, ktorý so zastavením exekúcie nesúhlasil, pričom

potvrdil, že povinný vykonal ním uvedené platby, pričom neuhradená zostala faktúra č. V2024168
s lehotou splatnosti 15.01.2025 znejúca na sumu 44,40 Eur, ktorú povinný uhradil až v priebehuexekučného konania priamo oprávnenému, ktorý túto skutočnosť oznámil súdnemu exekútorovi.
Neuhradená tak naďalej zostáva zmluvná pokuta, úroky z omeškania, náklady spojené s uplatnením
pohľadávky a trovy konania. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie transparentne zohľadnil

čiastočné úhrady povinného, ktoré vykonal ku dňu podania návrhu a exekúcia sa teda viedla len na
zvyšok dlhu určeného exekučným titulom. Povinný nedoložil žiadne potvrdenie o úhrade zmluvnej
pokuty, úrokov z omeškania a ani trov konania, ktorých vymoženia sa oprávnený prostredníctvom
exekúcie domáha.

5. Ďalej uviedol, že uznanie záväzku v zmysle § 323 Obchodného zákonníka je primárne jednostranný
právny úkon dlžníka, ktorým potvrdzuje existenciu dlhu a sľubuje ho zaplatiť. Jeho právnym účinkom
je založenie vyvrátiteľnej právnej domnienky trvania dlhu a predĺženie premlčacej doby na 10 rokov.
Uznanie dlhu je jednostranným právnym úkonom dlžníka, ale ak je spojené s iným záväzkom,
predovšetkým so splátkovým kalendárom alebo dojednaním novej lehoty splatnosti, stáva sa zmluvným
prejavom vôle (dvojstranným právnym úkonom) a na jeho platnosť a účinnosť je potrebné, aby bol

prejav vôle prijatý aj druhou stranou – veriteľom a aby mu riadne došiel. Dohoda o splátkach (splátkový
kalendár) však predstavuje zmluvu (dvojstranný právny úkon), ktorou sa mení pôvodná splatnosť dlhu
(t.j. dlh sa z pôvodnej jednorazovej splatnosti mení na postupnú splatnosť v mesačných splátkach).
Pre platné uzavretie zmluvy je nevyhnutné, aby veriteľ poslal dlžníkovi návrh zmluvy (uznanie dlhu
s dohodou o splátkach), následne dlžník musí tento návrh prijať a podpísaný dokument doručiť späť

veriteľovi. Povinný sa účelovo odvoláva na návrh dohody o uznaní dlhu a o splátkach s názvom Uznanie
dlhu, ktorý mu bol zaslaný dňa 07.03.2025. Uvedený návrh však povinný oprávnenému nikdy riadne
a včas nepodpísal a nezaslal späť, čím nedošlo k platnému uzavretiu dohody v zmysle Občianskeho
zákonníka. Oprávnený teda nie je viazaný žiadnym splátkovým kalendárom a trvá na úhrade celej sumy,
ako bola uložená právoplatným platobným rozkazom. Uvedený návrh oprávnený predložil povinnému

preúčelyvyriešeniaúhradydlžnýchfaktúr,tenvšaknaňnijakonereagoval,soprávnenýmžiadnudohodu
neuzavrel, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že podľa predloženej listiny mal podpísať uznanie dlhu povinný
07.03.2025, pričom v tento deň ani návrhom na uznanie dlhu povinný nemohol disponovať, keďže tento
mu bol zaslaný oprávneným dňa 07.03.2025, poštovú zásielku povinný prevzal až 10.03.2025. Povinný
síce návrh od oprávneného prevzal dňa 10. 03.2025, ale nezaslal ho späť podpísaný oprávnenému

ako veriteľovi. Tým pádom ponuka oprávneného ako veriteľa nebola včas a riadne prijatá, a dohoda o
splátkach nebola nikdy uzavretá. Z uvedených dôvodov oprávnený trvá na pokračovaní v exekučnom
konaní a na vymožení celého zostatku pohľadávky vyplývajúcej z právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu. Zároveň si voči povinnému uplatnil aj nárok na náhradu trov za svoje vyjadrenie
k návrhu na zastavenie exekúcie.

6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok"), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak:
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo

niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní

od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie

môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa

k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

11. Súd pred samotným rozhodovaním o návrhu na zastavenie exekúcie najprv skúmal otázku, či bol

návrhpovinnéhopodanývzákonnejlehote.Exekučnýporiadokvustanovení§61kumožňujepovinnému
podať návrh na zastavenie exekúcie, ktorý je prostriedkom procesnej obrany, a to v lehote 15 dní odo
dňa doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie. Predmetom takéhoto návrhu môžu byť skutočnosti
procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je to, že nastali až po vzniku exekučného
titulu. Uvedená 15 dňová lehota je lehotou procesnou, čo znamená, že na jej zachovanie stačí, ak sa

návrh na zastavenie podá na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný ho doručiť v posledný deň
lehoty. Povinnému bolo Upovedomenie o začatí exekúcie doručené do vlastných rúk dňa 06.10.2025
(doručenka je súčasťou súdneho spisu).
12. Z uvedeného teda vyplýva, že posledný deň, v ktorom mohol povinný podať návrh na zastavenie
exekúcie pri zachovaní zákonom stanovenej 15 dňovej lehoty, bol deň 21.10.2025. Návrh povinného

bol však datovaný ku dňu 27.10.2025, čo znamená, že súd v danom prípade môže prihliadať len
na skutočnosti, ktoré nastali až po poslednom dni lehoty určenej na podanie návrhu na zastavenie
exekúcie s odkladným účinkom, t.j. po 21.10.2025. Skutočnosti namietané povinným (uzavretie dohody
o splátkach dňa 07.03.2025, čiastočné úhrady zo dňa 16.06.2025 a 28.07.2025, podanie odporu voči
exekučnému titulu) však nastali už pred týmto dátumom a preto na ne súd nemohol v konaní prihliadnuť.

Povinnému nič objektívne nebránilo uplatniť tieto námietky včas, čo však neurobil a preto v súlade so
zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“ t.j. „právo patrí bdelým“ je následne povinný znášať následky,
ktoré mu z takéhoto pasívneho správania vyplynuli.

13. Navyše ak by aj povinný podal svoj návrh včas tak ním tvrdené skutočnosti by nemali žiadny

vplyv na dôvodnosť samotnej exekúcie, nakoľko k údajnému uzavretiu dohody o uznaní záväzku
a splátkovom kalendári malo dôjsť dňa 07.03.2025 a teda ešte pred samotným vydaním platobného
rozkazu, t.z. že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať tieto skutočnosti v rámci exekučného
konania. Taktiež pokiaľ ide o vykonané platby zo dňa 16.06.2025 a 28.07.2025, tak tieto oprávnený už
zohľadnil pri samotnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie, keď ich započítal na vymáhaný nárok

a preto žiadal vymôcť už len neuhradenú časť judikovanej pohľadávky. Bez akéhokoľvek právneho
významu by bolo tak isto aj tvrdenie povinného, že voči platobnému rozkazu podal odpor, nakoľko zo
spisového materiálu konania 6Up/499/2025 mal súd za preukázané, že o tomto odpore bolo právoplatne
rozhodnuté uznesením zo dňa 27.06.2025 a to tak, že ho súd odmietol. Exekúcia je tak vedená na
podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia v zmysle § 45 Exekučného poriadku.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené sa tak súd rešpektujúc zákonnú koncentráciu konania ďalej zaoberal
len skutočnosťami, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a to
platbou zo dňa 27.10.2025 vo výške 44,40 Eur, pričom konštatuje, že v danom prípade nejde o riadne
splnenie vymáhaného nároku, nakoľko toto plnenie nastalo až po začatí exekúcie. Súd poukazuje na

to, že splnenie vymáhaného nároku povinným môže byť dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie
exekúcie len v prípade, ak k splneniu došlo ešte pred začatím exekúcie (pred doručením poverenia
súdnemu exekútorovi), čo je v tomto prípade deň 23.09.2025. Dôvody (okolnosti), ktoré spôsobili zánik
vymáhaného nároku (tak ako to má na mysli ustanovenie § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku),
ku ktorým došlo po vydaní exekučného titulu sú upravené v základných predpisoch súkromného práva

(Občiansky zákonník, Obchodný zákonník), napr. ide o splnenie, započítanie, dohodu, splynutie atď..
Najčastejším dôvodom zániku dlhu je jeho splnenie. Je si však potrebné uvedomiť, že splnenie je
dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu
došlo mimo exekúcie, t.j. ešte pred doručením poverenia súdnemu exekútorovi. V opačnom prípade,teda ak povinný plní nárok po začatí exekúcie, pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie
pohľadávky.

15. Súd zdôrazňuje, že v exekučných konaniach začatých po 31.03.2017 zákon rozlišuje tri možné
spôsoby ukončenia exekúcie, a to rozhodnutím exekučného súdu, rozhodnutím povereného súdneho
exekútora alebo zo zákona. Exekučný súd o zastavení exekúcie rozhoduje v sporných prípadoch,
ktoré prináleží posúdiť výlučne súdu a nie iba poverenému súdnemu exekútorovi. Ustanovenie §
61k (zastavenie exekúcie súdom) upravuje tie najvšeobecnejšie formulované dôvody pre zastavenie

exekúcie, ktoré vyplývajú jednak z tej skutočnosti, že exekučný súd síce preskúmava exekučný titul z
úradnej povinnosti už v štádiu posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie (t.j. pri rozhodovaní o vydaní
alebonevydanípoverenianavykonanieexekúcie),avšakpozačatíexekúciesamôžupreukázaťdôvody,
z ktorých bude vyplývať, že exekúcia sa ani nemala začať. Je pravdou, že súd musí exekúciu zastaviť
aj v prípade, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
napr. splnenie, avšak musí ísť o splnenie, ktoré nastalo v období po vydaní exekučného titulu a pred

začatím exekúcie, čo sa však v tomto prípade nestalo, nakoľko povinný vykonal úhradu vymáhanej istiny
až po doručení poverenia súdnemu exekútorovi a navyše z jeho strany doposiaľ nedošlo k zaplateniu
zvyšku judikovanej pohľadávky a ani trov exekúcie.

16. Z uvedeného tak vyplýva, že ak po začatí exekúcie dôjde k riadnemu splneniu vymáhaného nároku a

zároveň aj k úhrade trov exekútora a trov oprávneného, súdny exekútor vydá Upovedomenie o ukončení
exekúcie podľa § 61o Exekučného poriadku, t.z. že nedochádza k zastaveniu exekúcie uznesením súdu.

17. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto súd o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol tak,
že ho v celom rozsahu zamietol.

18. Podľa § 199a ods. 1,2 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom

konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

19. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

20. Podľa § 199d ods. 1,2 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu
účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v
poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na
zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Povinný
má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak

mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu,
ktorý možno oprávnenému pričítať.

21. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie

má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.

22. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

23. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.

z. (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. O trovách oprávneného rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že
mu priznal ich náhradu ako procesne úspešnej strane a to vo výške 24,80 Eur za jeden polovičnýúkon právnej služby (vyjadrenie k návrhu povinného) po 9,96 Eur a režijného paušálu po 14,84 Eur.
Po právoplatnosti rozhodnutia budú tieto trovy vymáhané na základe dodatku k povereniu pre súdneho
exekútora. O trovách povinného súd nerozhodoval, nakoľko mu žiadne nevznikli a ani si ich náhradu

neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.