Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/123/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124203368
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5124203368.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej
(sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci
žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., právne zastúpeného: JANČI & Partners
s.r.o., so sídlom Belopotockého 720/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748 proti žalovaným: 1/ F.
G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., 2/ A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX

XX G., o porušenie predkupného práva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k.
41C/22/2024-75 zo dňa 25.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe žalobcu, ktorou sa žalobca
domáhal ochrany proti žalovaným 1/, 2/ z dôvodu porušenia svojho predkupného práva. Na pojednávaní
konanom dňa 14.10.2024 právny zástupca žalobcu spolu so žalovanými 1/, 2/ zhodne navrhli, aby súd
odročil pojednávanie, resp. prerušil konanie. Súd prvej inštancie na pojednávaní vyhlásil uznesenie,
ktorým konanie prerušil v zmysle ust. § 163 CSP. Súd prvej inštancie s poukazom na zistenú skutočnosť,
že odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o prerušení konania (dňom 14.10.2024) nebol

podaný na súd návrh na pokračovanie v konaní žiadnou stranou sporu, pri aplikácii § 163 ods. 2 CSP
konanie zastavil. O náhrade trov konania rozhodol pri aplikácii ust. § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP,
konštatujúc, že dôvodom zastavenia konania bola skutočnosť, že ani jedna zo strán sporu nepodala
v zákonnej lehote návrh na pokračovanie v konaní, pričom toto právo prináležalo ktorejkoľvek zo
sporových strán. Naviac, konanie bolo prerušené na základe zhodného návrhu strán sporu. Z tohto
dôvodu súd prvej inštancie obom sporovým stranám pričítal rovnakú mieru zavinenia na zastavení

konania a žiadnej z nich nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Včas podaným odvolaním domáha sa žalobca zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca namieta nesprávne posúdenie veci súdom prvej inštancie,
ako aj porušenie jeho práva na spravodlivý proces.
3. Prioritne odvolateľ namieta, že uznesenie, ktorým bolo konanie prerušené, neodráža vôľu strán

sporu prezentovanú na pojednávaní dňa 14.10.2024, nakoľko na ňom zhodne strany navrhli odročiť
pojednávanie, resp. prerušiť konanie. Z vôle strán sporu nie je teda možné jasne ustáliť, že žiadali
prerušiť konanie. Je možné len určiť, že žiadali dostať primeraný časový priestor na to, aby bola vec
vyriešená zmierlivým spôsobom.
4. Odvolateľ ďalej vytýka súdu prvej inštancie absenciu písomnej formy uznesenia o prerušení konania.
Zastáva názor, že dané uznesenie o prerušení konania je pre vedenie konania podstatné a dôležité pre

strany sporu, a preto malo byť písomne vyhotovené a doručené. V nadväznosti na uvedené zastáva
odvolateľ názor, že zastavenie konania je tak závažný zásah do procesných práv strán sporu, že munemôže predchádzať vydanie uznesenia bez jeho vyhotovenia v písomnej forme. Uvedeným postupom
bolo porušené právo žalobcu na prístup k súdu a nemôže dosiahnuť stav, v ktorom môže legitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych

autorít.

5. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu odmietol tvrdenie odvolateľa o porušení jeho práva na súdnu
ochranu. Zastáva názor, že súd konal v súlade so zákonom a za súhlasu oboch strán. Žalobca v lehote
6 mesiacov nepredložil žiadny návrh tak, ako sa dohodli, preto je dôvod pre automatické zastavenie

konania.

6. Žalovaný 2/ v súdom stanovenej lehote vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepodal.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania (§ 379, § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario

uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne.

8. Odvolací súd po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie
a jemu predchádzajúceho konania konštatuje, že súd prvej inštancie dospel na základe vlastných
zistení z obsahu súdneho spisu k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje

rozhodnutie, vrátane výroku o náhrade trov konania, náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie, a preto
naň v celom rozsahu aj v podrobnostiach v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

9. Námietku, podľa ktorej z vôle strán sporu nie je možné ustáliť, že žiadali prerušiť konanie, vyhodnotil

odvolací súd ako nedôvodnú. Strany sporu (pred otvorením pojednávania) pred súdom (ako je
zrejmé z obsahu zápisnice zo dňa 14.10.2024 – č. l. 72 spisu) zhodne navrhli „odročiť pojednávanie,
resp. prerušiť konanie“. Zákonodarca v hypotéze právnej normy § 163 ods. 1 CSP stanovil dva
na sebe nezávislé predpoklady, pri naplnení ktorých súd obligatórne pristúpi k prerušeniu konania.
Z hľadiska nastúpenia účinkov uvedených v dispozícii normy § 163 ods. 1 CSP je irelevantné, či

nastane jeden z uvedených predpokladov - strany zhodne navrhnú len prerušenie konania alebo len
odročenie pojednávania, ako tomu bolo v prejednávanej veci alebo strany sporu navrhnú popri odročení
pojednávania variantné riešenie – prerušenie konania. Stranami sporu pred súdom prvej inštancie
použitý výraz „resp.“ možno v zmysle Krátkeho slovníka slovenského jazyka (základného výkladového
slovníka spisovného slovenského jazyka) považovať za časticu uvádzajúcu opravný al. variantný výraz,

eventuálne, prípadne.

10. Na základe uvedených úvah mal odvolací súd za to, že vôľa strán sporu bola vyjadrená jasne
a zrozumiteľne a ich vyjadrenie adresované súdu založilo povinnosť súdu konanie prerušiť v intenciách
ust. § 163 ods. 1 CSP.

11. Odvolateľ ďalej namieta, že uznesenie o prerušení konania v zmysle § 163 CSP malo byť vyhotovené
v písomnej forme a doručené stranám sporu, cit. „Nakoľko len týmto spôsobom môžeme deklarovať, že
boli zabezpečené všetky patriace procesné práva stranám sporu a bola daná možnosť stranám sporu
uplatňovať všetky ich procesné práva. Z uvedeného jasne vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal

z nesprávneho právneho posúdenia veci pri vydaní Uznesenia.“ Uvedenú námietku vyhodnotil odvolací
súd ako nedôvodnú.

12. Zákonodarca v úprave § 235 ods. 2 CSP stanovil tri prípady, pri ktorých je súd povinný vyhotoviť
uznesenie písomne a doručiť ho. Ad 1/ proti uzneseniu je prípustné odvolanie, ad 2/ písomné

vyhotovenie a doručenie je pre vedenie konania potrebné, ad 3/ ide o uznesenie, ktorým sa v konaní
ukladá nejaká povinnosť. V prejednávanej veci proti dotknutému uzneseniu odvolanie prípustné nebolo
a nebola ním v konaní uložená žiadna povinnosť. Ostalo teda odvolaciemu súdu posúdiť, či malo
charakter uznesenia, ktorého písomné vyhotovenie a doručenie účastníkom je pre vedenie konania
potrebné.Jetedaotázkou,kedynestačí„len“uznesenie(jehovýrokidôvodyapoučenieoneprípustnosti

riadneho opravného prostriedku) vyhlásiť na pojednávaní (resp. pri inom úkone súdu), ale je potrebné
opakovane ozrejmiť výrok, dôvody i poučenie, teda „zduplikovať“ už súdom na pojednávaní učinený
úkon. Podľa mienky odvolacieho súdu je tomu tak v situácii, ak neboli vyhlásenia uznesenia účastné
všetky strany sporu (ktorých sa uznesenie dotýka) a pre ochranu ich práv je potrebné, aby boli svýrokom, odôvodnením i poučením (v danom prípade o neprípustnosti riadneho opravného prostriedku)
informované. V konkrétnostiach prejednávanej veci, aby mali strany sporu vedomosť o prerušení
konania a s danou skutočnosťou spätými právnymi dôsledkami, vrátane možnosti pokračovať v konaní

nanávrhstrany,resp.hrozbuzastaveniakonaniapreprípadnepodanianávrhunapokračovanievkonaní
do 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania. Z uvedenej úvahy teda vyplýva, že
aj vo vzťahu k uzneseniu o prerušení konania podľa § 163 ods. 1 CSP je potrebné rozlišovať situácie,
kedy je pre vedenie konania potrebné písomne vyhotovenie vyhotoviť a doručiť stranám sporu a kedy
táto potreba nevyvstane.

13. V prejednávanej veci takáto potreba nevyvstala, nakoľko pri vyhlásení uznesenia o prerušení
konania boli prítomné všetky strany sporu. Mali teda súdom vytvorený priestor pre rozpoznanie právne
významných následkov s takýmto rozhodnutím súdu ex lege spätých, vrátane možnosti uvedomiť
si počiatok behu šesťmesačnej lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. Súd prvej
inštancie teda nepochybil, pokiaľ uznesenie písomne nevyhotovil a stranám sporu nedoručil. Takýto

úkon by bol podľa mienky odvolacieho súdu celkom nadbytočný, neúčelný a v rozpore s článkom
17 CSP a v ňom obsiahnutou zásadou hospodárnosti konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd
ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu o porušení práva žalobcu na súdnu ochranu v dôsledku
absencie písomného vyhotovenia predmetného uznesenia.

14. Záverom odvolací súd na podporu vlastnej argumentácie poukazuje za Sborník směrnic, usnesení,
rozborů a zhodnocení soudní praxe NS 1965-1967, sv. I. vydal NS ČSSR nákladom ŠEVT, Praha 1974
str. 196, z ktorého plynie, cit.: „Uznesenie o prerušení konania podľa ust. § 110 OSP (aktuálne § 163
CSP – poznámka odvolacieho súdu) treba účastníkom doručiť, pokiaľ nie sú prítomní pri jeho vyhlásení;
doručenie rozhodnutia je potrebné pre ďalšie vedenie konania.“

15. Žalobca záverom odvolania uvádza, cit.: „V prípade žalobcu absentuje právna istota, kedy žalobca
už nemôže dosiahnuť stav, v ktorom môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade
s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.“ K uvedenej odvolacej argumentácii
odvolací súd dodáva, že odvolací súd nemôže posúdiť, či boli/neboli porušené legitímne očakávania

odvolateľa, ak neidentifikoval, v čom je postup súdu (nevyhotovenie písomnej formy uznesenia a jeho
nedoručenie stranám sporu) v nesúlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.
Odvolací súd konštatuje, že námietka žalobcu postráda atribút konkrétnosti. Podľa ustálenej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. vo veciach Hiro Balani v. Španielsko, § 28; Bochan v.
Ukrajina, § 84; Krasulya v. Rusko, § 52) je potrebné vysporiadať sa s argumentom spĺňajúcim atribút

argumentu relevantného (t. j. týkajúceho sa veci) a zároveň konkrétneho (t. j. formulovaného dostatočne
jasným spôsobom). Záverom odvolací súd dodáva, že zákonodarca v ust. § 380 ods. 1 CSP zakotvil
viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi. Odvolací súd nemôže sám z vlastnej iniciatívy
prekročiť odvolaciu argumentáciu a vyhľadávať namiesto strany sporu mimo „mantinelov“ založených
podaným odvolaním konkrétne nedostatky skutkových, resp. právnych záverov súdu prvej inštancie. Je

to práve odvolateľ, ktorý je povinný formulovať konkrétne a vecné odvolacie argumenty, na ktoré má
odvolací súd v rámci prieskumu rozhodnutia súdu prvej inštancie reagovať. Pokiaľ takéto dostatočne
konkrétne a substancované odvolacie námietky odvolateľ neformuluje, bolo by v rozpore s princípom
rovnosti strán konania, aby odvolací súd ex offo revidoval závery súdu prvej inštancie.

16. Žalobca síce odvolaním napadol „celé“ uznesenie súdu prvej inštancie, t. j. aj výrok o nároku
na náhradu trov prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ním tvrdenou nesprávnosťou
rozhodnutia vo veci samej (zastavením konania). Nadväzne potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti
zakladá vecnú správnosť (pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi – § 380
ods. 1 CSP) aj od neho závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj odvolací súd dopĺňa, že

okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Odvolateľ – žalobca nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto v odvolacom
konaní fakticky plne úspešnej druhej strane – žalovaným 1/, 2/ vznikol v zásade nárok na náhradu trov

odvolacieho konania, o ktorom nároku v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj
bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Z obsahu
spisu vyplýva, že v danom prípade úspešní žalovaní 1/, 2/ si náhradu trov konania neuplatnili a ani
podľa obsahu spisu nemal súd preukázaný ich vznik. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu,ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov
zjavne neprejavila záujem, naviac, podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na
daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku

alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Odvolací súd preto s použitím základných princípov
článok 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho
zákonodarcu a o náhrade trov konania rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní,
ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s článkom 17 základných princípov

CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania
nepriznáva. Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu potom rozhodol tak, že žalovaným 1,
2 nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal.
18. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)