Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2026

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 32T/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123012395
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vodičková

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2026:1123012395.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Andreou Vodičkovou v trestnej veci proti obžalovaným

1/ Š. O., Z.. XX.XX.XXXX V. X. B. T. X/ F. A., Z.. XX.XX.XXXX V. B., pre zločin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1
písm. h) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 17.02.2026 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1) Š. O., Z.. XX.XX.XXXX V. X. B.,

K. B. H. XXXX/X, X.Ž. B.

X) F. A., Z.. XX.XX.XXXX V. B.,
K. B. X. O. XXXX/XX, Bratislava,
s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e
dňa 04.03.2023 v čase približne o 23:28 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode pod vplyvom
alkoholu vnikli na pozemok patriaci k rodinnému domu nachádzajúceho sa na ulici X. U. XX V. L. Z. V. v

Bratislave zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, X.. Č.. XXXX/X, XXXX/X, ktorý je vo vlastníctve D.. J.
F., F.., v tom čase ministra vnútra SR, a to tým spôsobom, že potom, čo opakovane bezvýsledne zvonili
na zvonček na bráne domu, v snahe stretnúť sa s ministrom vnútra SR a toho požiadať o vybavenie
prevozu hospitalizovanej sestry obv. Š.K. O., kadetky Akadémie PZ, do nemocnice sv. Michala, v ktorej
je poskytovaná špecifická zdravotná starostlivosť a služby s tým spojené i pre príslušníkov Policajného
zboru, preliezli kovovú bránu vo výške 148 cm až 168 cm, vošli na pozemok rodinného domu, kde
obvinený Š. O. klopal na okno rodinného domu a po ňom obvinený F. A. klopal na vchodové dvere
rodinného domu, pričom potom čo na klopanie nikto nereagoval, obaja obvinení preskočili tú istú kovovú

bránu späť na ulicu,

t e d a
spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného a to prekonaním prekážky, ktorej účelom je
zabrániť vniknutiu a skutku sa dopustili voči chránenej osobe - verejnému činiteľovi,
č í m s p á c h a l i
zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona

účinného od 06.08.2024 (ďalej len ,,Tr. zákon“) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. h) Tr. zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

Za to sa
odsudzujú:
1. Obž. Š.K. O.
Podľa § 194 ods. 3 Tr. zákona, § 56 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona

na peňažný trest vo výmere 200,- (dvesto) Eur.Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona sa obvinenému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.

2. Obž. F. A.
Podľa § 194 ods. 3 Tr. zákona, § 56 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona
na peňažný trest vo výmere 200,- (dvesto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona sa obvinenému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť

úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 03.10.2023 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV podal obžalobu na Š. O., Z.. XX.XX.XXXX
V. X. B. T. F. A., Z.. XX.XX.XXXX V. B.e pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona účinného v čase spáchania
skutku s poukazom na § 139 ods. 1 písm. h) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona,

na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.
Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci, vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaných, výsluchom svedka-poškodeného D.. J. F., výsluchom svedkov: F. A., F. L., čítaním
výpovede svedkov V. E. T. U. A. z prípravného konania postupom podľa 263 ods. 3 pís. a) Tr. poriadku,
čítanímznaleckýchposudkovF..A.Q.-znalkynezodboruzdravotníctvoafarmácia,odvetviepsychiatria

č. 63/2023 a č.67/2023 postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku, prehratím na technickom zariadení
kamerový záznam z č.l. č.l.154, 155 a 156 postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku, čítaním listinných
dôkazov postupom podľa § 269 Tr. poriadku, a to konkrétne, odpisy registra trestov obžalovaných
zo dňa 16.02.2026 a výpisy registra priestupkov obžalovaných zo dňa 16.02.2026. Na základe takto
vykonaného dokazovania súd zistil skutkový a právny stav, tak ako je uvedený vo výrokovej časti tohto

rozsudku.
Súd na hlavnom pojednávaní podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku odmietol vykonať dôkaz pripojením a
oboznámením priestupkového spisu týkajúceho sa pána X. a oboznámením rozhodnutia o spôsobe
vybavenia podnetu OP Pezinok č. Pd 10/24/1107-6 zo dňa 05.03.2024, nakoľko išlo o dôkazy, ktoré sa
netýkali prejednávanej trestnej veci.

Súd po vykonaní dokazovania v uvedenom rozsahu považoval skutkový stav za náležite zistený v
rozsahu potrebnom na rozhodnutie, pričom strany uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania, preto súd podľa § 274 ods. 1 Tr. poriadku rozhodol, že ďalšie dôkazy sa vykonávať nebudú
a vyhlásil dokazovanie za skočené.
Súd po vykonanom dokazovaní tieto dôkazy vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od
toho, či ich obstarali strany alebo súd a dospel k nižšie uvedeným skutkovým a právnym záverom.
Obžalovaný Š. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinný. Uviedol, že jeho sestra bola
po postrelení niekoľko dní v kóme a v deň skutku rozhodoval hokejbalový zápas. Následne išiel do
nemocnice, kde sa jeho matka niekoľkokrát psychicky zrútila. Uviedol, že celá situácia ho psychicky

veľmi zasiahla. Následne sa stretol s kamarátmi v pohostinstve, kde požívali alkohol, pričom uviedol,
že bol vo veľmi zlom psychickom stave a viackrát sa rozplakal. Počas stretnutia prišla reč na to, že
jeden z jeho kamarátov pozná ministra vnútra pána F. a mohol by im pomôcť s prevozom jeho sestry
z jednej nemocnice do druhej, keďže bola kadetkou a podľa jeho názoru by mala byť hospitalizovaná
v nemocnici pre policajtov. Uviedol, že na samotný priebeh skutku si presne nepamätá, keďže bol pod

vplyvom alkoholu. Pamätá si len, že klopal na okno a následne sedel na zemi, pričom ho policajti odviedli
na policajnú stanicu. Jeho cieľom bolo nájsť pomoc pri riešení ťažkej rodinnej situácie. Uviedol, že v
pohostinstve boli spolu s ním F. A., F. A. a pravdepodobne aj D. Z., avšak jeho prítomnosť si nebol
istý. Uviedol, že pili pivo, pričom nevie uviesť, koľko alkoholu vypil, keďže to nesledoval a bol zároveň
psychicky rozrušený. Uviedol, že za ministrom vnútra chceli ísť preto, aby im pomohol s premiestnením

jehosestryzjednejnemocnicedodruhej,keďžesadomnieval,ževdruhejnemocnicijejbudeposkytnutá
lepšia zdravotná starostlivosť. Nevedel uviesť, kto s týmto nápadom prišiel ako prvý. Ďalej uviedol,
že nevedel, kde minister vnútra býva, nepamätá si ani presný čas odchodu z pohostinstva, ani trasu,
ktorou sa na miesto dostali. Uviedol, že Devínsku Novú Ves nepozná a nepamätá si, odkiaľ vedel, kadiaľ
majú ísť, keďže bol v tom čase pod vplyvom alkoholu. Dodal, že od stretnutia očakával najmä radu,

ako postupovať v súvislosti s prevozom jeho sestry do inej nemocnice. Uviedol, že hoci v prípravnomkonaní uviedol, že sa chcel s ministrom vnútra rozprávať aj o tom, čo sa stalo jeho sestre, pridržiava sa
svojej výpovede na hlavnom pojednávaní, podľa ktorej jediným dôvodom ich návštevy bolo získať radu
ohľadom možnosti prevozu jeho sestry z jednej nemocnice do druhej.

Obžalovaný F. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa cíti byť nevinný a jeho úmyslom bolo pomôcť
kamarátovi. Pred začiatkom hokejbalovej sezóny sa podľa jeho slov zvyčajne stretávajú, čo sa stalo aj
v daný deň. Na stretnutí v podniku Oskar Café v Devínskej Novej Vsi boli prítomní on, O., A.Á. T. Z.,
pričom sa tam zdržali približne od 19.00 hodiny do 23.00 až 24.00 hodiny. Uviedol, že počas stretnutia
požívali alkohol, pričom O. vypil približne 10 pív a 2 až 3 poldeci alkoholu a on približne pol litra tvrdého

alkoholu. Uviedol, že prišiel O. na stretnutie veľmi rozrušený, takmer sa rozplakal, a po niekoľkých
pivách im povedal, že jeho sestra bola v škole postrelená, je vo vážnom stave a leží v nemocnici na
Kramároch. Uviedol, že sa rozprávali o tom, že keďže je sestra O. žiačkou policajnej školy, mala by byť
hospitalizovaná v nemocnici sv. Michala. Následne uviedol, že pozná pána z bezpečnostných zložiek,
ktorý býva v jeho susedstve, a domnieval sa, že by im mohol poradiť alebo pomôcť s prevozom do
uvedenej nemocnice. Približne okolo jednej hodiny v noci sa rozhodli ísť za ním. Na mieste najskôr

zvonili, avšak nikto neotváral. Myslí si, že sa následne rozsvietilo svetlo, avšak nevie uviesť, či išlo o
svetlo v dome alebo o fotobunku. Uviedol, že následne preskočili bránku, znovu zazvonili a približne po
krátkom čase odišli. Zdôraznil, že ich úmyslom bolo pomôcť sestre kamaráta a nemali v úmysle nikomu
ublížiť ani spôsobiť škodu. Dodal, že po vytriezvení si uvedomil, že o prevoze pacienta rozhoduje lekár a
nieuvedenáosoba.Kzabezpečeniupozemkupoškodenéhouviedol,žeboloplotenýazvonkubolovidieť

kamery, pričom bránku bolo možné preskočiť cez múrik. Uviedol, že zvonili približne jednu až dve minúty.
Ďalej uviedol, že poškodeného osobne poznal, keďže býva približne o tri domy ďalej. Vysvetlil, že v roku
2021 jeho manželka začala rodiť v aute počas dopravnej zápchy na diaľnici, a preto zavolal na linku
158, pričom policajti im zabezpečili doprovod do nemocnice. Na druhý deň sa rozhodol poškodenému
zazvoniť a povedal mu o tejto udalosti, pričom následne boli policajti, ktorí im pomohli, vyznamenaní.

Uviedol, že s poškodeným mali susedský vzťah, pri stretnutiach sa pozdravili a krátko porozprávali,
avšak netykali si, nemal na neho telefonický kontakt a poškodený ho nikdy nepozval na návštevu. V čase
skutku podľa jeho slov nevedel presne, akú funkciu poškodený zastáva, keďže vláda padla, pričom ho
vnímal najmä ako odborníka na bezpečnostné zložky, ktorý by im mohol poradiť. Uviedol, že v roku 2021
vedel, že poškodený bol ministrom vnútra. K palici, ktorú mal pri sebe, uviedol, že ju používal ako oporu,

pričom ju našiel na zemi. Pri preskakovaní bránky ju nechal na zemi a po odchode si ju znovu zobral,
pričom sa o ňu opieral aj počas zásahu polície. Počas stretnutia riešili najmä otázku, či je sestra pána O.
už policajtka a či by mala byť hospitalizovaná v nemocnici sv. Michala. Po incidente už otázku prevozu
neriešili a približne o dva až tri dni bola sestra pána O. prevezená do nemocnice sv. Michala. Ďalej
uviedol, že polícia prišla približne do piatich minút od preskočenia plotu. Keď O. preskakoval bránku

späť, on išiel prvý, pričom O.a videli a z druhej strany domu k nim už prichádzal ochrankár. Následne
prišla polícia. Uviedol, že z ich strany nebola žiadna snaha o útek, hoci by to podľa jeho slov bolo možné,
keďže by sa mohli rozísť rôznymi smermi. Uviedol, že nemali dôvod utekať, pretože sa domnievali, že
neurobili nič zlé. Počas celej udalosti prevládala pokojná atmosféra a neprejavovala sa agresivita ani z
ich strany, ani zo strany polície. Po príchode dvoch policajných hliadok bol zadržaný O., keďže ho videli

na pozemku, zatiaľ čo jeho nie. Uviedol, že len raz policajt zvýšil hlas, a to vtedy, keď sa pýtal, na aké
oddelenie O. odvážajú, aby to mohol oznámiť jeho priateľke. Policajt mu odpovedal, že ho to nemusí
zaujímať, pričom následne bolo O. oznámené, že bude prevezený do Devínskej. K rozporu medzi jeho
výpoveďami na hlavnom pojednávaní a prípravnom konaní uviedol, že poškodeného vnímal ako ministra
vnútra, avšak keďže vláda padla, nevedel, či túto funkciu ešte zastáva. Preto ho v čase skutku vnímal

najmä ako odborníka na bezpečnostné zložky, ktorý by im mohol poradiť. Zároveň uviedol, že v čase
udalosti z roku 2021 vedel, že poškodený bol ministrom vnútra.
Z výpovede svedka-poškodeného D.. J. F. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že k udalosti došlo
večer niekedy po 23. hodine, pričom sa nachádzal mimo svojho bydliska. Dostal informáciu, že na jeho
pozemku sa nachádza cudzia osoba, ktorá bola následne zadržaná. Po tejto udalosti sa okolo polnoci

vrátil domov, kde príslušníci polície uviedli, že niekto preskakoval plot jeho pozemku a bol následne
zadržaný pred domom. Bol vyzvaný na poskytnutie súčinnosti, ktorú poskytol, a to formou poskytnutia
kamerových záznamov. Až následne z médií sa dozvedel, že sa jednalo o brata postrelenej kadetky a o
ďalšiu osobu, suseda z ulice. Uviedol, že v čase skutku zastával funkciu ministra vnútra. Obžalovaného
pozná ako suseda, ktorý býva niekoľko domov vedľa jeho bydliska, stretol sa s ním niekoľkokrát, pričom

spomenul jedno stretnutie v súvislosti so športovou udalosťou a zabezpečením ukážky pre deti, na ktoré
obžalovaný prišiel autom. Obžalovaný podľa jeho slov nemá na neho telefonický kontakt, nenavštevujú
sa a okrem spomínaného stretnutia sa stretli ešte jedenkrát, keď sa obžalovaný prišiel ospravedlniť.
Svedok-poškodený uviedol, že mu pri danom skutku nevznikla žiadna škoda a že v čase skutku neboldoma nikto. Uviedol, že vníma ako nevhodné, aby sa cudzia osoba prechádzala po pozemku v nočných
hodinách,pričomrešpektujeprávaajpovinnostivlastníkaadomovúslobodu.Uviedol,žeposkutkudošlo
k doplneniu kamerového systému a k zmene zabezpečenia jeho objektu, pričom systém bol napojený na

pult centrálnej ochrany. Iniciatíva zvýšenia ochrany prišla zo strany úradu na ochranu verejných činiteľov.
Uviedol, že skutok v ňom nevzbudil zvýšený pocit ohrozenia a vnímal ho len ako udalosť, ktorá by sa
nemala diať, pričom jeho pocit bezpečia sa nezmenil. Nepamätal si na iné stretnutia s obžalovaným,
avšak pripustil, že vzhľadom na lokalitu, kde býva, a množstvo ľudí, s ktorými sa stretáva, ich stretnutia
nemôže vylúčiť.

Z výpovede svedka F. A. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že išlo o spontánny nápad ísť sa
porozprávať a neexistoval žiadny predchádzajúci zámer. Uviedol, že poznal obžalovaného O. z pískania
zápasov a videl, že bol psychicky veľmi zničený. Svedok v deň skutku pískal zápas v Bratislave a
následne sa nachádzal v Devínskej Novej Vsi, kde prespal v hoteli. Stretol sa s obžalovanými O.A. a F.
A., pričom šli spoločne na večeru okolo 18.00 hodiny. Uviedol, že počas stretnutia si dali malé množstvo
alkoholu - nejaké vínko. Rozprávali sa o zápase a o stave obžalovaného O., ktorý im vysvetlil, že jeho

sestra F. bola postrelená, a že bol z toho psychicky veľmi zničený. Debata o ministrovi vnútra F. Q.
neuskutočnila, téma rozhovoru sa sústredila na udalosti súvisiace so sestrou obžalovaného. Uviedol, že
jeho cieľom bolo zmierniť situáciu. Odchádzali približne okolo 23.00 hodiny. Po ceste z hotela vznikol
nápad, aby sa išli porozprávať s ministrom vnútra. Nevedel, kde sa nachádza rodinný dom vtedajšieho
ministravnútra,avšakmuselniektozprítomnýchvedieť,kamísť,alenepamätási,ktotobol.Popríchode

k rodinnému domu poškodeného zazvonili, no nikto neotváral. Debatovali a následne z osobného auta
vystúpili muži, ktorí sa pýtali, či vedia, kde sa nachádzajú. Svedok odpovedal, že nevie, pričom mu bolo
oznámené, že ide o ochranku verejných činiteľov. Bol prekvapený, identifikoval sa a následne ho odviezli
na hotel. Ráno po incidente ho policajti odviezli do Bratislavy na výsluch. Uviedol, že zvonil aj on, aj
obžalovaní. Keď nikto nereagoval, stál pred bránou a reagoval na muža, ktorý vystúpil z auta. Z miesta,

kde stál, bolo vidieť na dvor rodinného domu, pričom v dome sa nesvietilo. Nevidel, ako obžalovaní
preskakujú plot, keďže sa sústredil na muža z auta a bol k obžalovaným otočený chrbtom. Domnieva
sa, že obžalovaní museli byť tiež legitimovaní, keďže on sám bol pri tejto príležitosti identifikovaný.
Z výpovede svedka F. L. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že mal v čase udalosti službu a pri
obhliadke objektu pána F. zo zadnej časti videl osobu, ktorá preliezla plot z vnútornej strany. Po príchode

na miesto zbadal tri osoby pred objektom, ktoré boli podľa jeho slov značne podnapité. Svedok sa
riadne legitimoval a osoby mu podľa vlastných slov predložili rôzne príbehy, vrátane údajnej prehodenej
peňaženky. Uviedol, že následne zavolal hliadku OO PZ. Tri osoby nekládli odpor, vyzval ich na
preukázanie totožnosti, pričom dve osoby predložili občiansky preukaz a jedna tvrdila, že ho nemá pri
sebe. Po príchode hliadky boli všetky osoby odovzdané polícii. Svedok zotrval do príchodu kolegov a

následne pokračoval vo svojej službe. Osobu, ktorá preliezla plot, vedel identifikovať. Svedok uviedol, že
podľa jeho pozorovania bol jeden z obžalovaných opretý o plot, druhý z nich prejavoval známky požitia
alkoholu a tretí, tu prítomný obžalovaný A., prejavoval najmenšie známky požitia alkoholu a nachádzal
sa od neho najďalej. Osoba, ktorá preliezla plot, mu sama uviedla, že pili alkohol. Uviedol, že kontrolu
vykonával štandardne, prechádzal ulicu od spodnej časti, dom sa nachádzal v strednej časti slepej ulice.

Pri objavení osoby ešte zasvietil baterkou a následne sadol do auta a obišiel objekt k prednej časti.
Pán A. mal pri sebe palicu, pričom svedok necítil žiadne ohrozenie, vzdialenosť od neho bola približne
10 metrov.Pokiaľ ide o zvuky spojené s preliezaním plotu, tie počul, ale myslel tým, že nepočul žiaden
iný hluk. Uviedol, že obžalovaný O.Á. nebol agresívny, avšak mal nálady typické pre stav opitosti - raz
plakal, potom bol hlučný a chcel odísť domov. Svedok vysvetlil, že pri svojej službe najskôr vykonáva

obchôdzku vozidlom a následne fyzickú vizuálnu kontrolu objektu z vonkajšej strany, pričom daný objekt
nebol permanentne strážený.
I. V. Q. V. E. z prípravného konania vyplynulo, že dňa 04.03.2023 v čase okolo 23:45 hod. boli vyslaní
na ulicu X. U. XX V. B., kde mali byť opité osoby, ktoré mali preskočiť plot na pozemku ministra vnútra.
Na mieste sa stretli s príslušníkom UOUČ a ten im odovzdal dva občianske preukazy, a to Š. O. T. F.

A., ktoré boli na mieste. Tretiu osobu F. A. na mieste museli stotožniť cez systém SOITRON, pretože
nemal doklad totožnosti. Ten sa najprv odmietal legitimovať, ale napokon dal rodné číslo a potvrdili jeho
totožnosť.F.A.vočinimnevystupovalagresívne,agresívnevystupovalF.A..Š.O.bolskôrtakýzlomený,
aj plakal. Š. O.A. im potvrdil, že bol na pozemku ministra vnútra, vraj tam hľadal peňaženku. Ostatní
dvaja povedali, s tým nemajú nič spoločné. Š. O. bol na mieste zadržaný a eskortovaný na oddelenie v

Devínskej Novej Vsi a tam bol podrobený dychovej skúške s výsledkom 0,49 mg/l. Ostatní dvaja neboli
zadržaní, nakoľko nebol na to dôvod, keďže príslušník ochranky uviedol, že videl na pozemku len Š.
O. a ten sa k tomu aj priznal. F. A. bol oblečený v čiernej bunde s kapucňou, ktorú mal stále na hlave,mal čierne alebo tmavomodré nohavice, vysoký bol asi 180 cm. F. A. mal športovú teplákovú súpravu
so slovenským znakom na ľavej ruke a kapucňu nemal. Š. O. nemal kapucňu.
Z výpovede svedka U. A. z prípravného konania vyplynulo, že 04.03.2023 v čase okolo 23:45 hod. boli

vyslaní operačným strediskom na ulicu X. U. XX V. B., pretože mali nejaké opité osoby preliezať plot k
ministrovi vnútra. Po príchode na miesto už kolega z UOUČ mal zadržanú osobu Š. O. a to z dôvodu,
že ho videl preskakovať plot, smerom von z pozemku domu na ulicu. Okrem tejto zadržanej osoby
tam boli ešte dvaja prítomní, ktorý boli asi 10 metrov od nich. Kolega z UOUČ im najprv odovzdal dva
občianske preukazy. Jeden bol Š. O., druhý bol F. A.. To bola jedna z dvoch osôb, ktorí stáli ďalej mimo,

tretia osoba občiansky preukaz nemala tohto vylustrovali. Kolega z UOUČ vôbec nevidel tých dvoch,
že by preskakovali plot. Stotožnili tu tretiu osobu, bol to F. A.. Osoby boli kľudné, akurát agresívnejšie
vystupoval F. A.Á.. Š. O. im uviedol, že preskočil plot pozemku a išiel na pozemok preto, lebo mal tam
mať peňaženku, ako sa mu tam mala dostať nevedel povedať. Š. O. zadržali a eskortovali na Obvodné
oddelenie do Devínskej Novej Vsi. Ostatných dvoch nezadržiavali, lebo na pozemku mal byť iba tento Š.
O.. Na oddelení bol podrobený dychovej skúške, s pozitívnym výsledkom. Uviedol, že Š. O. mal športovú

teplákovú súpravu s nápisom rozhodca v anglickom jazyku, mal čiernu ladvinku zn. Calvin Clain, je asi
175 cm vysoký, chudšej postavy, F. A.D. mal tiež teplákovú súpravu, takú istú T. O., vysoký asi 180 cm,
plnšej postavy, starší pán, cca 55- 60 rokov, F. A. mal čiernu bundu s kapucňou, kapucňu mal na hlave,
výška asi 180 cm, držal v ruke väčšiu palicu. Keď sa ho pýtali, že načo má palicu, povedal, že palicu
potrebuje, že sa o ňu opiera. Potom ho vyzvali aby palicu odhodil, čo aj urobil. On mal vek cca 40 rokov.

Zo záverov znaleckého posudku znaleckého F.. A. Q. - znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria č. 63/2023 vyplynulo, že obvinený Š. O. v čase spáchania trestného činu netrpel
a v súčasnosti netrpí žiadnym ochorením zo spektra schizofrénnych porúch, organického poškodenia
mozgu, ani mentálnou retardáciou, teda ochorením ktoré by malo forenzne významný vplyv na zníženie
či vymiznutie ovládacích či rozpoznávacích porúch. Pred spáchaním trestného činu excesívne nadužíval

alkohol, ktorý následne determinoval jeho konanie. V čase spáchania skutku sa obvinený nachádzal v
stave jednoduchej alkoholickej opojenosti, objektivizovanej dychovou skúškou, s výsledkom meranie 0,
49 mg/l, čo orientačne predstavuje 1,02 promile alkoholu v krvi teda išlo o stav opitosti - stredne ťažkého
stupňa. Podľa popisu skutku patický priebeh opitosti, znalkyňa vylúčila. Na spáchania trestného skutku
obvinený deklaruje čiastočný výpadok pamäti, čo možno vysvetliť prítomným alkoholický okienkom,

tzv. palimpsestom, išlo o prechodný amnestický stav, ktorý nie je z forenzného hľadiska významný.
Konanie obvineného v čase spáchania skutku bolo deliberované alkoholom, bolo odbrzdené, pudovo
determinované, so zníženou autokontrolou a autoritičnosťou, avšak v ničom odtrhnuté od reality, nemalo
chorobný charakter, v motivácii ani v realizácii. Obvinený sa alkoholom intoxikoval svojvoľne, pričom
z predchádzajúcich skúsenosti pozná účinky alkoholu na svoje konania. V tejto súvislosti znalkyňa

konštatuje, že obvinený v čase spáchania trestného činu svoje konanie vedel ovládať. Znaleckým
psychiatrickým vyšetrením bolo preukázané, že obvinený nie je závislý od alkoholu, omamných a
psychotropných látok. Alkohol užíva príležitostne, denne pitie, ebriety, palimpsesty, craving, zmenu
tolerancie a výskyt abstinenčných prejavov negoval. Aktuálne neboli u obvineného pozorované prejavy
abstinenčného stavu, ani intoxikácie alkoholom, či inou psychoaktívnou látkou. Závislosť od drog,

návykových liekov a hracích automatov znalkyňa nedetegovala. Obvinený je schopný chápať zmysel
trestného konania. Intelektová úroveň obvineného orientačným psychiatrickým vyšetrením sa nachádza
v pásme populačnej normy, je primeraný v jeho veku, vzdelaniu a sociálnej polohe. Pobyt obvineného
na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný. Zo psychiatrického hľadiska nie je potrebné nariadenie
ochranného protialkoholického liečenia, nakoľko somatopsychická závislosť od alkoholu nebola u

vyšetreného klinickým psychiatrickým vyšetrením preukázaná. Je vo vlastnom záujme obvineného aby
si zobral z uvedeného skutku ponaučenie a excesívnemu pitiu alkoholu sa vyhýbal.
Zo záverov znaleckého posudku znaleckého F.. A. Q. - znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria č. 67/2023 vyplynulo, že obvinený F. A. netrpí a ani v čase spáchania
trestného činu netrpel žiadnym závažným duševným ochorením pri ktorom by boli ovládacie a

rozpoznávacie schopnosti forenzne znížené, či vymiznuté. Zistená je poruchy psychiky a správania
zapríčinená užitím alkoholu, bez známok závislosti a ebrieta simplex v čase spáchania trestného
činu, uvedené diagnostické závety nemali forenzne významný vplyv na ovládacie a rozpoznávacie
schopnosti obvineného. Obvinený v čase spáchania trestného činu vedel rozpoznať nebezpečenstvo
a protiprávnosť svojho konania. V čase spáchania trestného činu bol pod vplyvom alkoholu, ktorý

deliberoval jeho konanie. Podľa popisu a priebehu spáchania trestného činu sa nachádzal v stave
jednoduchejopitosti/ebrietasimplexI.Konanieobvinenéhovčasespáchaniatrestnéhoboloodbrzdené,
eskalované abusu ethylu, bez distorzie s realitou. Obvinený v čase spáchania trestného činu svoje
konanie vedel ovládať. Rozborom addiktologickej anamnézy nebola u obvineného zistená somatická apsychická závislosť od alkoholu, omamných a psychotropných látok, návykových liekov, ani závislosť od
hracích automatov. Obvinený požíva alkohol príležitostne, výskyt abstinenčných prejavov po zníženom
prísune alkoholu negoval. Obvinený je schopný chápať zmysel trestného konania. Intelektová úroveň

obvineného orientačným psychiatrickým vyšetrením sa nachádza v pásme populačnej normy, je
primeraná jeho veku, vzdelaniu a sociálnej polohe. Pobyt obvineného na slobode nie je pre spoločnosť
nebezpečný. Zo psychiatrického hľadiska nie je potrebné nariadenie ochranného protialkoholického
liečenia, nakoľko somatopsychická závislosť od alkoholu nebola u vyšetreného klinickým psychiatrickým
vyšetrením preukázaná.

Z kamerových záznamov prehratých na technickom zariadení z č.l. 154, 155 a 156 v podstate vyplynulo,
že dve osoby, jedna s a druhá bez kapucne, preliezli bránu smerom na pozemok rodinného domu a po
určitom čase zase naspäť.
Z odpisu registra trestov obžalovaného O. vyplynulo, že nebol doposiaľ súdne trestaný.
Z odpisu registra trestov obžalovaného A. vyplynulo, že bol súdne trestaný jedenkrát, avšak na
odsúdeného sa hľadí akoby nebol odsúdený.

Z výpisu z registra priestupkov obžalovaného O. vyplynulo, že má 4 záznamy, všetky na úseku cestnej
premávky.
Z výpisu z registra priestupkov obžalovaného A. vyplynulo, že má 4 záznamy, 3 na úseku cestnej
premávky a 1 na úseku súkromných bezpečnostných služieb
Na základe vykonaného dokazovania v zmysle návrhov procesných strán na hlavnom pojednávaní

a vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z
procesných strán tieto dôkazy navrhla, či obstarala, mal za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je
uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku a ako bol popísaný v písomne podanej obžalobe.
Súd tak po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že skutok, tak ako je uvedený vo výroku rozsudku,
sastal,spáchalihoobžalovaníŠ.O.T.F.A.anapĺňavšetkyzákonnéznakyzločinuporušovaniadomovej

slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona účinného od 06.08.2026 (ďalej
len ,,Tr. zákon“) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. h) Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zákona.
Súd vychádzajúc zo vzájomne sa dopĺňajúcich výpovedí obžalovaných, svedka F. A., ako aj z
kamerových záznamov mal za preukázané, že obžalovaní po predchádzajúcej dohode, hoci aj

spontánnej, spoločne prišli k rodinnému domu poškodeného, kde po neúspešnom zvonení preskočili
oplotenie pozemku a neoprávnene vstúpili na jeho pozemok. Tento priebeh potvrdzuje aj svedok F. L.,
ktorý videl jednu z osôb preliezať plot z vnútornej strany, ako aj kamerové záznamy zachytávajúce pohyb
dvoch osôb cez bránu.
Súd mal taktiež za preukázané, že obžalovaní neoprávnene vnikli na oplotený pozemok patriaci k

obydliupoškodeného,čímzasiahlidojehodomovejslobody.Skutočnosť,žepoškodenýsavčaseskutku
nenachádzal doma, nie je právne významná, keďže ochrana domovej slobody sa vzťahuje na obydlie
ako také, pričom konanie obžalovaných bolo zároveň spáchané prekonaním prekážky - preskočením
oplotenia, ktoré zjavne slúžilo na ochranu pozemku, čím bol naplnený aj kvalifikačný znak. Z hľadiska
subjektívnej stránky si boli obžalovaní vedomí, že vstupujú na cudzí, oplotený pozemok bez súhlasu jeho

vlastníka, a boli uzrozumení s tým, že tým porušujú jeho domovú slobodu. Ich obhajoba založená na
požití alkoholu nemôže obstáť, nakoľko aj zo znaleckých posudkov vyplýva, že obžalovaní sa nachádzali
len v stave jednoduchej opitosti, pričom ich rozpoznávacie a ovládacie schopnosti neboli vymiznuté ani
podstatne znížené. Alkohol len odbrzdil ich správanie, avšak nevylučoval ich schopnosť uvedomiť si
protiprávnosť konania.

Za zásadnú považoval súd otázku, či obžalovaní vedeli, že vstupujú na pozemok osoby, ktorá je
verejným činiteľom, a teda chránenej osoby podľa § 139 ods. 1 písm. h) Tr. zákona. V tomto smere súd
nepovažoval obhajobu obžalovaných za vierohodnú.
Obžalovaný F. A. sám uviedol, že poškodeného osobne poznal ako svojho suseda, pričom vedel, že v
roku 2021 zastával funkciu ministra vnútra. Zároveň priznal, že za ním v minulosti osobne prišiel riešiť

konkrétnu situáciu, čo potvrdzuje, že si bol vedomý jeho postavenia a kontaktoval ho práve pre jeho
funkciu. Rovnako z výpovedí oboch obžalovaných vyplýva, že motívom ich konania bola snaha obrátiť sa
napoškodenéhoakonaosobuschopnúzabezpečiťprevozsestryobžalovanéhoO.A.doinejnemocnice.
Takáto úvaha sama osebe vylučuje tvrdenie, že by poškodeného nevnímali ako osobu disponujúcu
verejnou autoritou a vplyvom vyplývajúcim z výkonu verejnej funkcie. Súd považuje za nelogické a

účelové tvrdenie obžalovaného A., že si nebol istý, či poškodený v čase skutku ešte zastáva funkciu
ministra vnútra. Z výpovede svedka F. A. zároveň vyplýva, že cieľom bolo ísť „za ministrom vnútra“, čo
potvrdzuje, že skupina ako celok smerovala svoje konanie voči konkrétnej osobe práve pre jej verejné
postavenie. Súd preto dospel k záveru, že obžalovaní minimálne vedeli, prípadne boli uzrozumení stým, že ide o osobu požívajúcu zvýšenú trestnoprávnu ochranu, a ich konanie bolo proti takejto osobe
aj objektívne smerované.
Súd taktiež poukazuje na to, že nepochybuje o tom, že obžalovaný O. bol v čase skutku v ťažkej

psychickej situácii, táto okolnosť však nemôže ospravedlniť protiprávny zásah do domovej slobody inej
osoby, a to zvlášť v nočných hodinách a po prekonaní zabezpečenia pozemku.
Podľa názoru súdu bolo konanie obžalovaných koordinované, smerovalo k spoločnému cieľu a každý z
nich sa na ňom podieľal, pričom ich konanie tvorilo jeden celok. Preto súd ich konanie právne posúdil
ako spolupáchateľstvo podľa § 20 Tr. zákona

Na základe uvedeného súd uzavrel, že obžalovaní svojím konaním naplnili všetky znaky skutkovej
podstaty zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr.
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. h) Tr. zákona, keďže ich konanie smerovalo voči chránenej
osobe - verejnému činiteľovi, a to formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Súd posudzoval trestnosť činu a trest ukladal podľa Tr. zákona účinného od 06.08.2025, nakoľko tento
je pre páchateľa priaznivejší. Ustanovenie o časovej pôsobnosti upravuje možnú konkurenciu

viacerých zákonov tak, že pri posudzovaní trestnosti činu a ukladaní trestu sa použije ten zákon,
ktorý je pre obžalovaného priaznivejší. Súd tiež poznamenáva, že pri posudzovaní, ktorý zákon je pre
obžalovaného priaznivejší je nevyhnutné tieto porovnať a posúdiť ako celok. Je nevyhnutné vždy uvážiť,
či použitie toho ktorého zákona je pre obvineného priaznivejšie vcelku, t. j. tak z hľadiska ustanovení
osobitnej časti, ako aj so zreteľom na ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona (bližšie viď aj R

19/1962). Je vylúčené posudzovať trestnosť toho istého činu podľa skoršieho Tr. zákona pri súčasnom
použití niektorých ustanovení neskoršieho Tr. zákona (bližšie viď R 12/1993). Podstata je, že vždy (za
každých okolností) je potrebné pri posudzovaní vyššie uvedeného použiť ten ktorý zákon ako celok
(nie na niektorú časť skorší a na inú časť neskorší Trestný zákon). Nakoľko pri trestnom čine - zločine
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona nedošlo

novelizáciou Trestného zákona účinnej od 06.08.2024 ku smene trestnej sadzby, súd však posudzoval
trestnosť činu a trest ukladal podľa Tr. zákona účinného od 06.08.2025, nakoľko novelou Tr. zákona
zákonom č. 40/2024 Z.z., sa zmenili okrem iného aj zásady ukladania trestov podľa § 33a, § 34, § 38
Tr. zákona.
Pri rozhodovaní o výmere trestu súd u obžalovaných vzal do úvahy viacero skutočností vymedzujúcich

výšku trestu odňatia slobody. Súd je povinný, okrem ostatných kritérií upravených v § 34 odsek
4 Trestného zákona, posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Súd u oboch
obžalovaných zistil jednu poľahčujúcu okolnosť - viedli pred spáchaním trestného činu riadny život a
žiadnu priťažujúcu okolnosť. V prejednávanom prípade tak trestná sadzba u obžalovaných bola určená
podľa zákonných ustanovení v rozmedzí 3 (tri) roky až 8 (osem) rokov.

Súd však dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaných, z hľadiska individuálnej prevencie ako aj
z hľadiska výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti, bude postačovať uloženie
peňažného trestu v súlade s ustanovením § 56 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, ktorým nedôjde k
obmedzeniu ani výraznejšiemu zásahu do bežného života obžalovaných a ich spoločenských väzieb ich

izoláciou od spoločnosti, pričom súd obom uložil peňažný trest vo výmere 200,- Eur a pre prípad, že
by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo
výmere 1 (jeden) mesiac. Súd tak zohľadnil závažnosť ich konania pre spoločnosť, osoby obžalovaných,
okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu skutku, pričom takto uložený trest je podľa názoru súdu v
súlade so zásadami proporcionality a primeranosti pri ukladaní trestov a prihliadol na potrebu ochrany

spoločnostipredďalšímpáchanímtrestnejčinnostiobžalovanýmiasúčasnenato,abyinýchtrestodradil
od páchania trestných činov, majúc tiež na zreteli vytvorenie podmienok na výchovu obžalovaných k
tomu, aby viedli riadny život a ďalšiu trestnú činnosť už nepáchali a aby trest zároveň vyjadril morálne
odsúdenie obžalovaných spoločnosťou. Pritom súd prihliadal na ustanovenia § 38 Trestného zákona,
pričom zohľadnil pomer a mieru priťažujúcich okolností a poľahčujúcich okolností. Súd prihliadol aj

na konkrétne okolnosti prípadu, najmä na to, že konanie obžalovaných nebolo sprevádzané násilím
voči osobám, nevznikla žiadna škoda na majetku a skutok nemal závažnejšie následky. Zároveň súd
prihliadol aj na to, že obžalovaní sa nachádzali v osobitnej životnej situácii, najmä obžalovaný O.,
ktorého konanie bolo ovplyvnené nepriaznivými rodinnými okolnosťami, ako aj na skutočnosť, že obaja
obžalovaní viedli doposiaľ riadny život.

Súd tak dospel k záveru, že vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti a s poukazom na okolnosti
vzťahujúce sa k osobe obžalovaných považoval peňažný trest vo výmere 200,- Eur za dostatočný.
Uloženie prísnejšieho trestu súd nepovažoval za primerané, keďže má za to, že tento trest môžeobžalovaných viesť k zmene spôsobu života a rovnako dobre zabezpečí ochranu spoločnosti pred
páchaním ďalšej trestnej činnosti zo strany obžalovaných ako prípadný trest prísnejší.
Keďže si poškodený v konaní neuplatnil nárok na náhradu škody, súd o danom nerozhodoval.

Záverom je potrebné pripomenúť, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkom
konania (I. ÚS 241/2007). Súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých
sa zakladajú. Článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd však nemožno

chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument strany (García Ruiz proti Španielsku z
21. januára 1999).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd
v Bratislave prostredníctvom Mestského súdu Bratislava I.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť

a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d/ zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
uvedeným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.