Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/174/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122354140
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6122354140.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu
JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: GAMA - poľnohospodárske
družstvo Pavlovce nad Uhom, IČO: 31 721 613, sídlo: Pavlovce nad Uhom č. 74, 072 14 Pavlovce
nad Uhom, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., IČO:
50 120 000, sídlo: Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: A. A. B., narodený:

XX.XX.XXXX, sídlo: C. X, XXX XX D., IČO: 32 474 075, o zaplatenie 68.980,95 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce, č.k. 5Cb/7/2022 – 201 zo dňa
22.októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie súdu prvej inštancie tak, že zrušuje rozsudok Okresného súdu Michalovce, č.k.
5Cb/7/2022 - 177 zo dňa 6.februára 2024 a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh žalovaného na zrušenie rozsudku
Okresného súdu Michalovce, č.k. 5Cb/7/2022 – 177 zo dňa 6.februára 2024 zamietol. Citovaný rozsudok
súd prvej inštancie vydal na základe návrhu žalobcu podľa § 274 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len
Civilný sporový poriadok, resp. „CSP“) ako rozsudok pre zmeškania žalovaného.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na zrušenie vydaného rozsudku pre
zmeškanie odôvodnil tak, že neboli splnené zákonné podmienky pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie
žalovaného. Dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie sú uvedené v nasledovných odsekoch 2.1 až 2.5.

2.1. Predpoklady pre vydanie napadnutého rozsudku pre zmeškanie žalovaného boli splnené. Žalovaný
v predvolaní na pojednávanie bol poučený, že ak sa na pojednávanie vo veci riadne a včas nedostaví, a

svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní, na návrh druhej strany rozhodne súd o
žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného (§ 274 a § 278 CSP). Z obsahu zápisnice o pojednávaní
zo dňa 06.02.2024 súd zistil, že žalovaný sa nedostavil na riadne vytýčený termín pojednávania, riadne a
včas neospravedlnil svoju neúčasť, pričom žalobca navrhol, aby súd rozhodol v tomto konaní v zmysle §
274 CSP, t.j. rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko sú splnené podmienky na vydanie
takéhoto rozhodnutia.

2.2. Včasnosť návrhu žalovaného na zrušenie predmetného kontumačného rozsudku sporná nebola.
Súd prvej inštancie sa preto venoval predovšetkým podmienke zákonnou úpravou stanovenej pre
zrušenie napadnutého rozhodnutia a to, či existuje na strane žalovaného ospravedlniteľný dôvod
vymedzený v návrhu, pre ktorý je potrebné vydaný kontumačný rozsudok zrušiť. Hoci zákon
taxatívne nevymenováva, čo je možné považovať na ospravedlniteľný dôvod neúčasti na nariadenom

pojednávaní,resp.čojemožnépovažovaťzavážnuokolnosťneúčastinanariadenompojednávaní,jeuž
rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov ustálené, že sa má jednať o okolnosť objektívnej povahy,ktorá je náhla, neočakávaná, nepredvídaná, brániaca v možnosti účasti na nariadenom pojednávaní.
Za ospravedlniteľný dôvod, resp. za vážnu okolnosť neprítomnosti na pojednávaní možno považovať
len závažné prekážky, ktoré sú preukázané a ktoré bránia žalovanému sa dostaviť na nariadené

pojednávanie. Existenciu takejto vážnej okolnosti je pritom povinný tvrdiť a preukázať žalovaný.

2.3. Súd pri skúmaní podmienok determinujúcich rozhodnutie sporu kontumačným rozsudkom
poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo345/2012, v ktorom sa uvádza, že v žiadosti
o odročenie pojednávania je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie pojednávania, ale

je potrebné preukázať aj ich dôvodnosť. V prejednávanom spore o takéto okolnosti nejde. Žalovaný síce
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 06.02.2024, t.j. v deň pojednávania, ktoré bolo doručené
súdu o 8.27 hod. a požiadal o vytýčenie nového termínu v predmetnej veci. Za ospravedlniteľný dôvod
nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalovanému bola známa, napr. nutnosť využiť lekársku pomoc,
ktoránastalavznačnompredstihupredpojednávaním,aktorábyžalovanémuneumožňovalajehoúčasť
na pojednávaní. Žalovaný nepreukázal lekárskym potvrdením existenciu tak nepriaznivého zdravotného

stavu, ktorý by ohrozoval jeho život a pod..

2.4. K dôvodom neúčasti žalovaného na pojednávaní súd uvádza, že vážne ochorenie alebo potreba
neodkladného ošetrenia strany sporu by mohlo samo osebe predstavovať ospravedlniteľný dôvod, pre
ktorý by súd po zvážení všetkých okolností mohol rozhodnúť o zrušení kontumačného rozsudku. V

prejednávanej veci sa však obrana žalovaného javí súdu ako účelová. Podľa názoru súdu žalovaný
nevyvinul dostatočné úsilie na to, aby ospravedlnil svoju neprítomnosť na predmetnom pojednávaní,
resp.abysiurčilzasebanáhradu(keďžepôsobíakoadvokát).Súdzvážilvšetkyokolnostiprejednávanej
veci a dospel k záveru, že neprítomnosť žalovaného na pojednávaní z dôvodov, ktoré uviedol, nemôže
súd považovať za ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý by bolo potrebné rozhodnúť o zrušení rozsudku

vydaného v neprítomnosti žalovaného tak, ako to má na mysli § 277 ods. 2 CSP. Súd má za to, že
žalovaným preukázané argumenty nepredstavujú ospravedlniteľný dôvod na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie. Žalovaný nepreukázal, že by v uvedenom termíne pojednávania bol jeho zdravotný stav tak
akútne zhoršený, že by došlo k ohrozeniu jeho zdravia, života, príp. že by bol napr. práceneschopný,
čo napokon ani netvrdil. Skutočnosť, že sa nezúčastnil pojednávania z dôvodu neuspokojivého

zdravotného stavu, nepovažuje súd za dôvod ospravedlniteľný, navyše skutočnosť, že jeho zdravotný
stav odôvodňoval zmeškanie pojednávania v uvedenom čase nie je dostatočne preukázaná. Žalovaný
mal dosť času na to, aby zabezpečil za svoju osobu zástupcu, prípadne ďalšie náhradné osoby, ktoré
by v prípade náhlej choroby alebo nepredvídanej udalosti boli schopné zúčastniť sa pojednávania.
Na základe uvedených skutočností, predovšetkým toho, že žalovaný bez ospravedlniteľného vážneho

dôvodu zmeškal pojednávanie, na ktorom súd vydal rozsudok pre zmeškanie, súd dospel k záveru, že
návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nemá oporu v zákone, a preto ho zamietol.

2.5. Nakoľko žalovaný v konaní nepreukázal dôvody, pre ktoré by bolo potrebné zrušiť rozsudok pre
zmeškanie žalovaného, súd sa ďalej v konaní nezaoberal dôvodmi, uvedenými v predmetnom podaní,

ktorými spochybňoval oprávnenosť nároku uplatňovaného v žalobnom návrhu. Súd v tejto súvislosti
poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (uznesenie č.k. II. ÚS 213/09-10 z
27.05.2009), v zmysle ktorej nemožno súdu pripísať zodpovednosť za okolnosti, ktoré nastali mimo jeho
sféry vplyvu, a tiež pripomenul aj zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá zdôrazňuje aj vlastné
pričinenie pre ochranu svojich práv, keď požaduje, aby účastník konania sledoval svoje subjektívne

práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu.

3. Žalovaný v zákonnej lehote podal proti citovanému uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie. Svoje
odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi danými v § 365 ods. 1 písm. a), b) f) a h) Civilného sporového
poriadku. Na základe uvedeného žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť

tak,žeodvolacísúdnapadnutýrozsudokprezmeškaniežalovanéhozrušíavecvrátisúduprvejinštancie
na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalovaný odôvodnil spôsobom uvedeným v nasledovných odsekoch
3.1 až 3.3.

3.1. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil včas, konkrétne o 8.27h dňa 6.2.2024, t.j.

pred začatím pojednávania, ktoré bolo vytýčené na deň 6.2.2024 o 9.10h. K tomuto dodal, že predložil
súdu prvej inštancie lekársku správu – nález zo dňa 6.2.2024, v ktorej bol definovaný zdravotný stav
žalovaného v čase vyšetrenia a to konkrétne telesná teplota 38,4 °C, subjektívne kašeľ, bolesti kĺbov,
svalov s diagnostickým záverom: virosis, chronická obštrukčná bronchopulmonálna choroba ac exac.GOLD IIB, Art. Hypertenzia IIB + ost. dg.. Ďalej uviedol, že predpokladal, že sa pojednávania zúčastní,
ale aj napriek snahe stabilizovať svoj zdravotný stav tak, aby sa mohol pojednávania zúčastniť, dňa
6.2.2024 sa jeho stav nezlepšil, ale naopak zhoršil do takej miery, že bol nútený vyhľadať lekársku

pomoc.

3.2. Žalovaný sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom zmysle, že neospravedlnil svoju
neúčasť na pojednávaní z dôvodu okolností, ktoré sú takej závažnosti, že z objektívnych dôvodov
znemožňujú strane sporu sa dostaviť na pojednávanie (napr. vážna choroba, úraz a pod.). Podľa

žalovaného je preukázané, že pojednávania sa nemohol zúčastniť z dôvodu zhoršenia zdravotného
stavu, čo včas oznámil súdu pred začatím pojednávania. Preto súd prvej inštancie rozhodol v rozpore
s ustanovením § 274 CSP, pretože vo veci boli dané vážne okolnosti, nakoľko diagnóza virosis –
viróza, infekčná choroba spôsobená vírusmi je objektívnym dôvodom, pre ktorý sa žalovaný nemohol
pojednávania zúčastniť a to nielen pre svoj zdravotný stav, ale aj pre ochranu verejného zdravia, pričom
žalovaný pripomenul nedávnu pandémiu COVID a s ňou súvisiace opatrenia zabraňujúce šíreniu tejto

choroby.

3.3. Na základe vyššie uvedeného podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, nesprávnemu právnemu posúdeniu a v konečnom dôsledku nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces. K ich porušeniu došlo tým, že súd prvej inštancie vydal
kontumačný rozsudok pre zmeškanie podľa § 274 CSP, napriek tomu, že kumulatívne neboli splnené
procesné podmienky na jeho vydanie.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým

zisteniam, vec správne právne posúdil a postupoval správnym procesným postupom bez porušenia práv
žalovaného. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil
a žalobcovi priznal voči žalovanému nahradenie trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Svoje
stanovisko odôvodnil spôsobom uvedeným v odsekoch 4.1 až 4.3.

4.1. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď nepovažoval za ospravedlniteľný dôvod okolnosť, ktorá
žalovanému bola známa už najmenej 3 dni vopred. Nutnosť využiť lekársku pomoc nastala v značnom
časovom predstihu pred pojednávaním, čo vyplýva z predloženej lekárskej správy žalovaného zo dňa
6.2.2024, kde je uvedený popis: pacient udáva tri dni febrility do 38 °C. Podľa žalobcu žalovaný
nepreukázal, žeby v uvedenom termíne pojednávania bol jeho zdravotný stav tak akútne zhoršený, že

by došlo k ohrozeniu jeho zdravia, života, prípadne, žeby bol práceneschopný, čo napokon ani netvrdil.

4.2. Súd prvej inštancie s prihliadnutím na doterajší priebeh konania neposudzoval vec príliš
formalisticky, ale v súlade s požiadavkou práva na spravodlivý proces, rozhodol rozsudkom pre
zmeškanie, ktorý je formou sankcie za zmeškanie procesného úkonu alebo účasti na pojednávaní. Preto

vydaný rozsudok pre zmeškanie predstavuje oprávnenú sankciu za skutočnú pasivitu žalovaného, ktorý
úmyselne mieri k zmareniu efektivity súdneho procesu. Konanie žalovaného od počiatku vzbudzuje
obavy z vytvárania obštrukcií. Zhoršenie zdravotného stavu žalovaného začalo najmenej tri dni pred
pojednávaním, avšak žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil až v deň pojednávania o 8.27h, pričom
pojednávanie bolo vytýčené na 9.10h. Žalovaný sa teda mohol ospravedlniť aj skôr, preto je rozhodnutie

súdu prvej inštancie namieste.

4.3. Žalobca na podporu svojho stanoviska poukázal na právny názor Ústavného súdu ČR, ktorý bol
formulovaný v jeho náleze sp. zn. I. ÚS 2656/12 zo dňa 7.mája 2013, podľa ktorého pri rozhodovaní
o návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je potrebné vziať do úvahy aj predchádzajúcu

procesnú aktivitu žalovaného. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že aj dve predchádzajúce pojednávania
sa neuskutočnili zo zdravotných dôvodov na strane žalovaného. Žalobca tiež argumentoval judikátom
NS SR sp. zn. 1Obdo/19/2014, podľa ktorého je možné akceptovať zdravotné dôvody na odročenie
pojednávania iba v prípade, že potvrdenie od lekára obsahuje vyjadrenie v tom zmysle, že zdravotný
stav neumožňuje neúčasť na pojednávaní. K tomuto žalobca dodal, že v predloženej lekárskej správe

bolo uvedené „kľud na lôžku“, čo neznamená obmedzenie mobility žalovaného.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku) viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku prejednal odvolanie beznariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval
to ani verejný záujem.

6. Podľa § 365 ( Odvolacie dôvody ) ods. 1 Civilného sporového poriadku: „(1) Odvolanie možno
odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.“

7. Podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.“

8. Podľa § 388 Civilného sporového poriadku: „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak
nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Podľa § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
zruší,lenaka)nebolisplnenéprocesnépodmienky,b)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej

inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody,
pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.“

10. Podľa § 274 Civilného sporového poriadku (Rozsudok pre zmeškanie žalobcu): „Na pojednávaní

rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe
vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v
predvolanínapojednávaniebolžalovanýpoučenýonásledkunedostaveniasavrátanemožnostivydania
rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.“

11. Podľa § 277 ods. 2 Civilného sporového poriadku : „Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu
zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh
žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.“

12. Vychádzajúc z predmetu a tiež z priebehu konania pred súdom prvej inštancie dospel odvolací súd

k záveru, že vo veci sú žalovaným namietané naplnené odvolacie dôvody (s výnimkou odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP). Tento záver je bližšie vysvetlený v nasledovnej časti tohto
odôvodnenia.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP (neboli splnené procesné podmienky):

Žalovaný sa k tomuto dôvodu vo svojom odvolaní dostatočne konkrétne nevyjadril a v zásade iba
deklaroval jeho existenciu. Existenciu tohto odvolacieho dôvodu sú podľa § 161 CSP súdy povinné
skúmať v každom štádiu súdneho konania a v prípade, žeby neboli procesné podmienky splnené a ich
nenaplnenie nie je možné odstrániť, tak by to malo mať za následok zastavenie konania. Z obsahu
spisu je však dostatočne zrejmé, že namietaný odvolací dôvod nie je vo veci daný. Tento odvolací

dôvod je totiž možné považovať za naplnený iba v prípade, žeby spor trpel niektorou z týchto zásadných
procesných vád: neexistencia žaloby, vec nepatrí do právomoci súdu, konal nepríslušný súd, strana
sporu nemá právnu subjektivitu, strana sporu nie je procesne spôsobilá, existuje prekážka začatého
konania (litispendencia) alebo existuje prekážka rozhodnutej veci (res iudicatae). V tomto súdnom
konaní sú splnené všetky procesné podmienky, preto tento odvolací dôvod nie je daný.

14. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces): Tento odvolací dôvod mal byť podľa žalovaného naplnený spôsoboma postupom konania súdu prvej inštancie, ktorý podľa neho postupoval v rozpore s ustanovením §
274 CSP, čím malo dôjsť k porušeniu jeho procesných práv v takom rozsahu, že bolo porušené jeho
právo na spravodlivý proces. Ako je to bližšie uvedené v nasledovnom odseku 15 tohto odôvodnenia,

tak súd prvej inštancie postupoval procesne nesprávne, keď na pojednávaní dňa 6.2.2024 vydal
rozsudok pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP. Týmto nesprávnym procesným postupom bolo
zásadným spôsobom znemožnené, respektíve obmedzené právo žalovaného na jeho obranu, nakoľko
na pojednávaní nemohol náležite odôvodniť a prípadne na základe aktuálneho stanoviska žalobcu
doplniť svoju obranu, pričom vo veci samej ani nedošlo k jej riadnemu meritórnemu prejednaniu.

Uvedený postup zásadným spôsobom porušil ústavné právo žalovaného na spravodlivý proces (Čl. 46
Ústavy SR).

15. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (nesprávne zistený skutkový stav a
nesprávne právne posúdenie): Tieto odvolacie dôvody spolu úzko súvisia, pretože nesprávne zistený
skutkový stav (v tomto prípade existencia vážnych okolností odôvodňujúca neúčasť žalovaného na

pojednávaní) v konečnom dôsledku viedla k nesprávnemu právnemu záveru, t.j. k nesprávnej aplikácii §
274 CSP (vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného) a tiež aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu,
keď súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 277
ods. 2 CSP.

15.1. Podľa § 277 ods. 2 CSP: „Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením
zruší a nariadi nové pojednávanie.“ Súd prvej inštancie si nesprávne vyložil obsah tohto zákonného
ustanovenia,pretožepodľacitovanéhozákonnéhoustanoveniajepodstatnýmprezrušenierozsudkupre
zmeškanie žalovaného už len samotná existencia ospravedlniteľného dôvodu neúčasti na pojednávaní.

15.2. Skutočnosť, že žalovaný neoznámil súdu včas existenciu prekážky, ktorá mu bráni v účasti na
pojednávaní (hoci podľa záveru súdu prvej inštancie o dôvode vedel viac ako 3 dni vopred), nemá
právny význam pre rozhodnutie o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 277
ods. 2 CSP. Toto vyplýva z obsahu príslušného zákonného ustanovenia, podľa ktorého je podstatnou

skutočnosťou pre rozhodnutie o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie iba to, či existoval
ospravedlniteľný dôvod neúčasti na pojednávaní a nie to, či sa žalovaný ospravedlnil alebo mohol
ospravedlniť včas.

15.3. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil ešte pred uskutočnením pojednávania dňa

6.2.2024(43minútpredpojednávaním),pričomsvojuneúčasťodôvodnilnáhlymzhoršenímzdravotného
stavu a túto svoju indispozíciu preukázal lekárskym potvrdením ošetrujúceho lekára. Z obsahu tohto
potvrdenia je zrejmé, že okrem iných skorších diagnóz mal žalovaný v deň pojednávania virózu, na
základe čoho mu lekár určil terapiu (liečbu) užívaním liekov a vitamínov spolu s kľudom na lôžku. Takýto
stav žalovaného je z pohľadu odvolacieho súdu potrebné považovať za ospravedlniteľný dôvod jeho

neúčasti na pojednávaní, pokiaľ by súdu nebol dostatočne relevantne preukázaný opak. Záver súdu
prvej inštancie (bez existencie príslušných medicínskych znalostí), podľa ktorého túto diagnózu a jej
liečbu nie je možné považovať za ospravedlniteľný dôvod neúčasti, sa preto odvolaciemu súdu javí
minimálne ako predčasný, nakoľko súd nie je na takéto závery (bez ďalšieho dokazovania) dostatočne
odborne spôsobilý.

16. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo zo zdravotných
dôvodov na strane žalovaného k zmareniu viacerých nariadených pojednávaní. K tomuto odvolací súd
dáva súdu prvej inštancie do pozornosti ustanovenie § 183 ods. 2 druhá veta CSP, podľa ktorého od
strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k

odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

17. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd rozhodol
takakojetouvedenévovýrokovejčastitohto uznesenia.T.j.napadnutérozhodnutiesúduprvejinštancie
podľa § 388 Civilného sporového poriadku zmenil, tak aby bolo v súlade s § 277 ods. 2 Civilného

sporového poriadku, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie a ani na jeho zrušenie.
Zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP neprichádzalo do úvahy, pretože porušenie práva
žalovaného na spravodlivý proces bolo možné a dokonca aj vhodnejšie napraviť priamo v konaní pred
odvolacím súdom.18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).