Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2026

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 1Pc/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6926200336
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Hudák

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2026:6926200336.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota, sudcom Mgr. Jánom Hudákom, v právnej veci navrhovateľky: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, a druhého účastníka - osoby povinnej platiť výživné: D. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 23.01.20256 navrhovateľka A. B., nar. XX.XX.XXXX podala na tunajšom súde návrh na určenie
vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa vo výške 30% zo sumy životného minima spätne od 01.10.2025
so splatnosťou mesačne vopred vždy do 15-ho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky. Navrhovateľka

návrh odôvodnila čestným vyhlásením, v ktorom uviedla, že v súčasnosti nevykonáva žiadnu zárobkovú
činnosť, nemá žiadny pravidelný ani nepravidelný príjem zo zamestnania, podnikania, dohôd ani
inej pracovnej alebo hospodárskej činnosti, nepoberá žiadne sociálne dávky, rodičovské príspevky,
dôchodky, príspevky na bývanie, štipendiá alebo iné formy príjmu, je teda bez vlastného príjmu a nie je
schopná pokrývať svoje základné životné náklady bez pomoci.

2. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP"), na konania podľa tohto zákona

sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

3. Podľa § 180 Civilného sporového poriadku, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré
boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude
konať v ich neprítomnosti a otvorí pojednávanie.

4.Podľazákonač.36/2005Z.z.orodine(ďalejlen"ZR"),jeho§62ods.1,plnenievyživovacejpovinnosti

rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

5. Podľa § 65 ods. 2, ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

6. Podľa § 65 ods. 3, ZR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

7. Podľa § 65 ods. 5, ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.8. Podľa § 77 ods. 1, ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania.

9. Podľa § 78 ods. 1, ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

10. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

11. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

12. Druhý účastník, otec navrhovateľky sa z prítomnosti na pojednávaní ospravedlnil, zaslal však
vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí, svoj nesúhlas odôvodnil tým, že

navrhovateľka je plnoletá a schopná samostatne sa živiť. V súčasnosti navrhovateľka nepreukázala,
že by sa sústavne pripravovala na budúce povolanie alebo, že by jej zdravotný stav objektívne bránil
v zamestnaní. Skutočnosť, že nie je zamestnaná, nepovažoval za dôvod na ďalšie platenie výživného,
keďže ide o plnoleté dieťa, ktoré má možnosť zabezpečiť si vlastný príjem, preto z uvedených dôvodov
považoval návrh na určenie výživného za neopodstatnený a navrhol, aby ho súd zamietol.

13. Na nariadenom pojednávaní súd výsluchom navrhovateľky overoval, či sa v súčasnosti pripravuje
na budúce povolanie, tá uviedla, že nie. Na otázku súdu ohľadom zdravotného stavu, uviedla, že chodí
k MUDr. Györfimu "s nervami", tieto návštevy, resp. diagnózu však nijako nepreukázala. Z vystupovania
a prejavu navrhovateľky mal súd dojem, že zmysel konania chápe len na minimálnej úrovni.

14. Súd podaný návrh vyhodnotil ako nedôvodný, pretože podľa názoru súdu navrhovateľka hoci
pravdepodobne nikdy nebude môcť vykonávať nejakú sofistikovanejšiu činnosť, nič jej ako občianke
Európskej únie nebráni hľadať si prácu primeranú jej schopnostiam v rámci jednotného trhu EÚ.

15. K výroku č. II, o trovách konania súd uvádza, že účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a
jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Ak nejde o prípadnú možnosť podľa § 53 CMP
alebo moderačné právo súdu podľa 55 CMP, súd v meritórnom rozhodnutí podľa § 52 CMP rozhodne o
trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Rimavská Sobota. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.