Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. február 2026

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 1T/77/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6925010675
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Černák

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2026:6925010675.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Tomášom Černákom v trestnej veci proti

obžalovanému A. B., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02. februára 2026 v Revúcej, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: A. B. C. B.
D. XX.XX.XXXX v Lučenci, trvale bytom E. F. XX, G. XXX XX

j e v i n n ý , ž e

v období minimálne od roku 2022 až do 26.06.2025 v obci Gemerská Ves, časť H. v dome č. 222

opakovane, bezdôvodne, najmä pod vplyvom alkoholu a niekedy aj drog sa vyhrážal svojim rodičom F.
B., nar. XX.XX.XXXX a F. B., nar. XX.XX.XXXX, po tom čo mu odmietli dať peniaze a to tým spôsobom,
že im hovoril, že ich zabije a podpáli im dom, pričom minimálne raz strčil otca na zem, kde ho udieral
a raz chytil mamu za ruku a vykrútil jej ju a pri tom jej zlomil článok prsta na pravej ruke a toto jeho
správanie sa vystupňovalo dňa 26.06.2025 v čase okolo 11.00 h, kedy v dome č. 222 pod vplyvom
alkoholu napadol svoju matku F. B., ktorú udrel nad jej pravé oko a roztrhol jej tričko a v tomto konaní
prestal až po tom, ako poškodení zavolali políciu, čím týmto svojím agresívnym konaním spôsoboval

poškodeným F. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F., H. XX, G. E. F., H.
XXX dôvodnú obavu o ich život a zdravie,

t e d a

inému vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže
vzbudiť dôvodnú obavu, čin spáchal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas a na chránenej

osobe, blízkej osobe - rodičoch,

t ý m s p á c h a l

pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), b) Trestného
zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c), § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej

okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.Podľa § 49 ods. l písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá
a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c), ods. 4 Trestného zákona v spojení s § 74 ods. 1 Trestného zákona ukladá
obžalovanému ochranné ústavné protitoxikomanické a protialkoholické liečenie.

Podľa § 74 ods. 4, ods. 5 veta prvá Trestného zákona ochranné protitoxikomanické a protialkoholické
liečenie ústavnou formou potrvá, dokiaľ to vyžaduje jeho účel, najviac tri mesiace s následným

doliečovaním ambulantnou formou, ktorá trvá najviac dvanásť mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryvRevúcejdňa30.10.2025podsp.zn.1Pv133/25/6608podalobžalobu
na obžalovaného A. B., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno
a), odsek 3 písmeno d) Tr. zákona a pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/
Tr. zákona, na tom skutkovom základe ako je to uvedené v tejto obžalobe.

Obhajca obžalovaného zaujal stanovisko, v zmysle ktorého obžalovaný bol ochotný urobiť vyhlásenie
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zákona, a bol ochotný podrobiť sa ochrannému
liečeniu ambulantnou formou v Psychiatrickej liečebne S. Bluma z Plešivca. Svedkova poškodení si
nárok na náhradu škody neuplatňovali.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov poškodených F.
B., F. B., čítaním výpovede svedka G. B. z prípravného konania, oboznámením znaleckých posudkov
a listinnými dôkazmi.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby prokurátorom podľa § 257 ods. 1 písm.
a) Trestného poriadku vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu,
pričom vo veci ďalej vypovedal tak, že to, že by bil rodičov permanentne to nie je pravda. Raz ich udrel,
matku presnejšie povedané, keď ho aj zobrali policajti. Ani to nie je pravda, že robieva toto od r. 2019,
je to veľmi zle napísané, čo je v obžalobe. Svojich rodičov má rád a aj oni ho majú radi. Je pravda, že

si od nich pýtal peniaze raz alebo dvakrát. Ale nepovedal im nič také, že by tie peniaze potreboval na
drogy alebo alkohol, on si ich iba požičal. To nezodpovedá skutočnosti čo je v obžalobe, že nerobil, stále
pracoval, nie permanentne, ale väčšinou. Keď pracoval, tak prispieval na chod domácnosti, na jedlo,
stále im pomáhal aj okolo domu, pri rekonštrukcii domu.
Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol k zraneniam otca a matky, že nevykrútil matke prst, na to si

nepamätá, že by to spravil. Neubližoval im takto nikdy. Nestalo sa, že by kopol do otca. Im priamo sa
nikdy nevyhrážal zabitím, sám so sebou sa rozprával nahlas, nepamätá si čo si hundral, iba toľko mu
povedali, že sa rozpráva sám so sebou, keď má vypité. Nepamätá si, že by hovorili niekedy rodičom,
že ich zabijet, alebo podpáli dom. K poslednému incidentu si pamätal, že išiel do obchodu, dal si tam
niečo, tak poriadne. A zobral rodičom obed zo školy, a už nevie čo bolo potom, ale pamätal si, že na

neho kričali, preplo mu v hlave, a potom si ľahol. Hodinu spal, takže to nie je pravda, nezodpovedá to v
skutočnosti, že prestal iba vtedy, keď prišli policajti. Boli hádky to je pravda, pýtal od nich peniaze aj to
je pravda, ale nie stále. Peniaze im vrátil, čo si od nich požičal. Peniaze pýtal raz či dvakrát za mesiac
od mamy. Nehádali sa stále, stalo sa aj tak, že mu dala peniaze, lebo vedela, že z výplaty jej vráti. Stalo
sa, že zvýšil hlas aby mu dali peniaze, aj ona zvýšila hlas a tak vykrikovali. Hádali sa, že nech mu dá

peniaze, potom jej vráti, že ona mu nedá a tak. Možno, že pri tom rozprával škaredo, iba tak nadával,
ale nie na ňu. Fyzické ataky popieral. Od otca peniaze nepýtal. Zvykol piť alkohol, tak si teda dal, 3 dni
pil, týždeň pauza, ale nerobil cirkus, neubližoval nikomu, nerobil problémy, raz sa to stalo. Drogy užíval
1-2x do mesiaca, asi 2 roky pred posledným skutkom, a to previtín. Alkohol a drogy momentálne vôbec
neužíva. Cíti sa dobre od tej doby čo nepije a je to 7 mesiacov. Od tej doby žiadne hádky ani problémy

nie sú. Výpoveď rodičov si vysvetľoval tak, že asi boli nervózni, hnevali sa na neho, a chceli aby sa
trošku zľakol, a chceli aby už konečne prestal. Z posledného incidentu sa pamätal len na to, že hodil
obed o zem, a na to, že matke dal jednu facku. Rodičia sa ho nebáli, ale prišli k nemu kamaráti, tak
preto sa zamkli. Keď mal vypité, tak báli sa o neho, tak preto boli nervózni. Bol taký prípad, že odpadol v
dedine a zobrala ho sanitka. O tom nemal vedomosť, že by sa jeho báli. Čo predal, tak to boli jeho veci,ale inak nerozpredával veci, iba jeden laptop.17.3.2026 mal by nastúpiť na liečenie. Ohľadne práce,
chcel by ísť pracovať znova do JURI do Rim. Soboty.

Svedkyňa poškodená F. B. pri svojom výsluchu uviedla, že nevedeli, že budú takto ťažko robiť synovi,
nevie sama sebe odpustiť, on nie je taký zlý ako sa toto povedalo, že týra a je vydierač. To robil iba v
takom stave, a bol v zlej partii, tak to dopadlo tak ako to dopadlo. Kamaráti povedali, že treba pýtať od
mami peniaze, ale keď bol triezvy tak on je veľmi dobrý. Keď pýtal peniaze, tak mu dala koľko mala,
na drogy to nikdy nevedela, to nepochytili, že by bol na drogách, alebo že by bol na nich závislí, na

alkohole to áno, to bol závislý. Nevie si bez neho predstaviť život. Nevedeli, že to takto bude závažné,
keď dávali trestné oznámenie, len chceli, aby išiel na liečenie. Tam bolo napísané, že chce ich zabiť,
možno že on to pod nosom povedal, to nemôže povedať, lebo on nie je takej povahy, aby toto urobil.
On nie je taký človek. Seba viní, že jemu takéto urobila.
Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla ohľadom posledného incidentu, že otec od neho niečo pýtal, a
otec nevedel, že je opitý, tak sa pýtala čo mu je, on že nič, a iba s dlaňou ju udrel a roztrhol jej tričko, ale

neboli takto s ním, že boli bití, raz do mesiaca robil nejaký problém, ale nie že stále boli v tom. Oni chceli,
aby bol policajtmi zastrašený, aby konflikty nerobil, lebo kamaráti mu stále, že pýtaj od mami peniaze,
nie on sám, ale kamaráti mali na neho veľký vplyv. Celkom vymenený človek je od kedy bol vo väzbe.
Konanie obžalovaného, keď pýtal peniaze trvalo posledné 3 roky. Dala mu koľko mala, ale keď nemala,
tak mu nedala. Keď mu nedala peniaze bol agresívny. Keď bol triezvy tak max. 3 eurá pýtal, on keď

robil tak im dal z výplaty. Aj keď vyhral 5000 eur, tak aj z toho im dal. Keď nedostal peniaze jej osobne
sa nevyhrážal, len pod nosom si niečo mrmlal. Tam v spise bolo napísané, že zamkli dvere kde spia,
a to preto, že jemu kamaráti, chodili, nebolo to kvôli nemu, že by ich chcel zabiť, to v žiadnom prípade
nie. Okrem posledného incidentu keď ju udrel do tváre, pred 3 rokmi vykrútil jej palec. Pohádali sa kvôli
peniazom a aj kvôli tomu, čo si povedali medzi sebou. On jej iba ruku chytil, a mala také kosti, nelámal

jej ruku, len jej vykrúcal. Dala mu vtedy peniaze, ale nie toľko koľko pýtal. Ale pred tým nikdy. Neudrel ju
ani ju nebil. Posledné 3 roky bol taký agresívnejší, bolo to 2krát. Iba si tam niečo mrmlal, ale v spise bolo,
že sa vyhrážal, ale jej sa osobne nevyhrážal. Pri vyšetrovaní to mohlo byť zapísané inak ako to myslela.
Policajti sami povedali, že majú dať tr. oznámenie a oni to nechceli, ani nechceli vôbec a nevedeli, že
čo sa z toho môže až takéto závažné stať. Manžel je taký ostrejší, takže medzi nimi boli hádky. Lebo

otec mu chcel dobre a on to nechcel, rodičia synovi stále chcú dobre a keď neposlúcha tak človek povie
veľa vecí keď je nervózny, to vtedy z človeka vyjde všetko možné. V ten deň napadol aj manžela fyzicky,
bola v kuchyni a keď vyšla, tak oni sa už strkali a hádali. To nebolo denno-denne, len keď bol opitý, raz
za mesiac, alebo za dva mesiace. Hádali sa to vie, že by kopal tak to nie. Medzi tým aj robil, rok pauza,
rok a zase pauza. Pýtal od nej 10, 20, 5, 2 eurá podľa toho na čo potreboval. Niekedy mu požičala a

niekedy vracal naspäť. Keď si požičal tak vtedy jej vždycky vrátil. Jej nepovedal, že podpáli dom, ani
nepočula, že by si to šomral. Do záložne nosil svoje čo si kúpil, nie ich veci. Niekedy jej nadával, aj ona
mu nadávala. Tam čo je napísané tak to on tak nerobil, že by ich každý deň týral a vydieral za peniaze,
to prisahá, to iba keď bol taký čas, raz za mesiac. Udrel ju, nezbil ju, to nikdy, iba udrel. To bolo v rámci
hádok. To isté platí aj pre manžela, strkali sa spolu. Strach z neho nikdy nemala, len sa bála ako príde

domov, ako mama. To manžel hovoril, že mal z neho strach. Ona sa ho vôbec nebála. Možno to tak
povedala na polícii, ale to nechcela. Hádky boli keď bol opitý, za peniaze. Možno si niečo šomral popod
nos, že sú nenormálni ľudia alebo také niečo. Možno jej povedal, že by bol najradšej, keby zdochla, aj
ona tak by mu povedala. Pri hádkach sa nebála, lebo tam mala manžela. Od prepustenia z väzby nepije
ani nedroguje. Porozprávali sa o tejto veci. Trestné oznámenie podávala aby ho zobrali na liečbu. Ale

aj policajtom povedala, že nechce aby ho zobrali do väzby, iba na liečenie, skrz tej agresie, lebo keď
by bol triezvy tak by to neurobil.

Svedok F. B. pri svojom výsluchu uviedol, že keď bol triezvy, tak bol dobrý chlapec, ale keď si vypil, tak
vtedy sa u neho stupňovala agresivita. Inak s ním problémy neboli, len to že sa dostal do partie čo ho

na to navádzali.
Nadoplňujúceotázkysvedokuviedol,žetotrvalo4-5rokovzhruba,slovnéhádky,mamunapadolfyzicky,
ale na druhý deň si na to nepamätal. Ich zámer bol to, aby ho dostali na protialkoholické a protidrogové
liečenie. Nevie povedať ako napadol manželku, lebo robil. Raz sa dostali do roztržky. Prišiel domov opitý
a potom už rýpal do neho. Bol napitý a slovne aj fyzicky na neho útočil. On sa ho nebál. Spadol na zem,

je ťažký diabetik, má problémy s nohami, očami, a vtedy ho začal napádať. Dva razy ho udrel v oblasti
tváre. Nemal modriny, bol nervózny lebo mal vypité. Na zemi ležal a udieral ho. Opitý chodil domov raz
za dva týždne. Začal vyrývať do mamy. Boli to slovné hádky, keď mu povedal, že zase si opitý a už
sa začal brániť. Do neho tak nevyrýval ako do mamy. Keď ju drel zavolal policajtov, nieže raz prídemdomov a stane sa dačo hrozné. Nemala modriny, mamu raz udrel. Jemu sa nevyhrážal, manželke čo
všetko vykrikoval, tak to nevie. Zvykol mu nadávať, tak slovné hádky mali. Jemu sa nevyhrážal, že by ich
zabil, alebo ženu, alebo že by podpálil dom. V podnapitom stave vykrikoval kadečo. On z neho strach

nemal, ale bál sa aby manželke neublížil. Od neho si nepýtal peniaze. Najskôr to bolo, že daj 30, potom
20 a stačilo mu aj 10 eur. Vtedy keď pýtal peniaze, tak bol podnapitý a chcel ísť s kamarátmi. Keď bol
triezvy, tak si nepýtal peniaze. Dovtedy hučal kým mu peniaze nedali. Vkuse len daj 10 eur, daj 20 euro
kým mu tie peniaze nedali. Bolo aj také, že povedal že zdochne, že ich zabije, že podpáli dom, ale on to
bral len tak, kvôli tomu že bol opitý a nevedel čo vystrája. Obavu vôbec nemal, že by im ublížil alebo že

by podpálil dom. Manželka zamykala spálňu, lebo večer chodili ku nemu aj kamaráti. Nie vždy si pýtal
peniaze, keď bol pod vplyvom. To čo uviedol vo výpovedi, keď povedal, že to bral tak, že ich vydieral,
k tomu uviedol, že on na svoje peniaze ťažko robil. Slovné hádky boli, ale on sa od neho nebál. Keď
ho napádal, on sa vedel ubrániť. Ak si dovolal, tak väčšinou do manželky a to bolo slovne. Fyzických
atakov nevie povedať koľko ich bolo. Trestné oznámenie podávali kvôli alkoholu. Stalo sa to, že napadol
mamu, a povedal, že ďalej nemieni, aby mu ženu napádal a na druhý deň si to nepamätal, tam boli

vážne problémy. Nie na darmo mu bolo určené aj liečenie. Od prepustenia z väzby seká dobrotu, do
roboty chce ísť, na liečenie chce ísť, peniaze odo nepýta ani od mami, pomáha čo treba.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku so súhlasom procesných strán bola prečítaná výpoveď svedka G. B.
z prípravného konania, kde využil svoje právo a odmietol vypovedať. Výpoveď svedka učinenú pred

vznesením obvinenia súd nepripustil, z dôvodov porušenia kontradiktórnosti konania.

Podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku so súhlasom procesných strán bol prečítaný znalecký posudok č.
97/2025 od B. I. E. z odvetvia psychiatria na osobu obžalovaného. Zo záverov znaleckého posudku
súd zistil, že u obvineného je plne dokázateľný sklon k zneužívanú alkoholu, až do vytvorenia plnej

závislosti a je preukázané nadužívanie drog podľa dokumentácie už v roku 2015 s následkami
s poruchami správania. U obvineného znalkyňa nezistila žiadne telesné zmeny následkom zneužívania
alkoholu. Znalkyňa zistila závislosť hlavne psychickú, nekontrolovateľnú túžbu po alkohole, drogách,
s neschopnosťou abstinovať, čo vyzdvihuje na povrch jeho nevyvážené črty osobnosti, a zvýrazňuje
primárne nestály osobnostný terén. Znalkyňa zistila u obvineného Závislosť na alkohole na úrovni

3. štádia podľa Jelineka a Závislosť na psychopatkiných látkach. Pitie alkoholu užívanie drog je
nekontrolované, pretože je závislý. Akcentovaná osobnosť je stav vrodený, trvalý, a alkohol ich
zvýrazňuje. Tieto nevyvážené osobnostné črty, uvoľňuje etické a morálne zábrany. Jeho alkoholický
a prodorgový vývoj a hlavne dopad účinku alkoholu na jeho osobnosť a správanie vyjadruje potrebu
užiť alkohol a drogu na dosiahnutie istého psychického efektu v prežívaní, preto sa sále k alkoholu

a drogám a k ich prísunu vracia. Jeho poruchy správania, zmena tolerancie a dopad na kvalitu života
svedčia pre plne vytvorený syndróm závislosti na alkohole a plne rozvinutý syndróm závislosti na
psychoaktivnych látkach. Obvinený bol v čase skutku v stave simplexne ebriety, stredne ťažkého stupňa.
A pod vplyvom metabolitov pervitinu, jeho schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a jeho
schopnosť svoje konanie ovládať, bola nepodstatne zmenšená. Pobyt obvineného na slobode nie je

nebezpečný z hľadiska psychiatrického, pretože obvinený nie je duševne chorý v zmysle duševnej
poruchy. Jeho alkoholický vývoj a jeho prodrogovo orientovaný vývoj preto u menovaného doporučuje
ochranné ústavné protialkoholické liečenie a ochranné ústavné protitoxikomanické liečenie, a vzhľadom
na vývoj neschopnosti abstinovať v nechránenom prostredí.

Podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku so súhlasom procesných strán bol prečítaný znalecký posudok
č. 20/2025 od znalkyne G. J. F. z odboru Psychológia na osobu poškodenej F. B., zo záverov
ktorého súd zistil, že osobnosť poškodenej je priemerne diferencovaná, neurotickou akceptáciou
prežívania, submisívnejšia, intelektovo priemerne zdatná, bez markerov závažnej duševnej poruchy,
bez akcentovaných osobnostných rysov v zmysle čŕt špecifickej poruchy osobnosti. Emocionalita je

menej stabilná, senzitívna, ovládanie emócii v istých osobne prežívaných situáciách a pri psychickom
tlaku, frustrácii, záťaži môže zlyhávať. Racionálna kontrola môže byť slabšia obzvlášť nad úzkostným
prežívaním, poškodenú môžu tieto negatívne pocity zaplaviť, prevalcovať ju, často koná tak pod
ich vplyvom a tlakom, je pravdepodobné, že sa nedokáže takej situácii postaviť racionálne, riešiť ju
konštruktívne, skôr možno predpokladať regresné reagovanie, teda na nižšej vývinovej úrovni ako je

reagovanie plačom, stiahnutím sa, podrobením sa. Stresové prežívanie zvyšuje jej ovplyvniteľnosť a
býva aktivátorom a udržiavacím faktorom nejakého i keď nefunkčného správania (napr. permanentne
sa o dospelého syna stará, financuje ho, preberá za neho zodpovednosť s presvedčením, že mu
pomáha atď). Poškodená je schopná správne vnímať, zapamätať si i reprodukovať zažité udalosti ajv súvislosti so spolužitím s ich synom, jej výpoveď ohľadom prežitého je dostatočne vierohodná, u
poškodenej neboli zistené sklony ku konfabulácii, fantazijnému spracovaniu či pseudológiam ohľadom
skutočných udalostí. Všeobecná vierohodnosť svedkyne poškodenej, teda jej svedecká spôsobilosť

je dostatočná. Špecifická vierohodnosť jej výpovede vo vzťahu k vyšetrovanému skutku je rovnako
primeraná a adekvátna jej mentálnej vyspelosti, osobnostnej i kognitívnej vybavenosti. Na aktuálnom
psychickom stave poškodenej F. B. v čase znaleckého vyšetrenia badať známky opakovane prežitých
stresových vyhrotených konfliktov, napriek snahe o racionálne pôsobenie, je jej prežívanie týmito
problémami neurotizované, tieto neurotické prvky prežívania ale nezasahujú do bežného každodenného

fungovania a majú tendenciu pri priaznivej vzťahovej situácií sa zmierňovať až odoznieť. Toto neurotické
ovplyvnenie psychickej, resp. emocionálnej rovnováhy možno dať do priamej súvislosti s konaním
A. B.. Osobnosť poškodenej je primerane diferencovaná, bez znakov patologickej nevyváženosti ,
nejedná sa o poruchovú osobnosť. Spolužitie so synom prežíva poškodená vnútorne konfliktne, situačne
reaguje v rámci svojej senzitívnej povahy stresovo, dlhodobo pociťuje krivdu ublíženie sklamanie,
vracia sa v predstavách do minulosti a snaží sa uchovávať idealizovanú predstavu o synovi. Výsledky

vyšetrenia poukazujú na aktuálne zosilnené prežívanie pocitov viny, vo vzťahu k synovi, úzkostné
pociťovanie, projekciu zážitkov frustrácie, stresu, vystupňovanú potrebu bezpečia a istoty na podklade
prežitej skúsenosti neistoty, frustrácie, úzkosti, stresu. Zároveň projektívne vyšetrenia poukazujú aj na
jej kompulzívnu snahu o zmenu správania syna, ktorá sa nestretáva s efektom a poškodenú psychicky
vyčerpáva. Vo vyšetrení poškodenej F. B. sa manifestovali neurotické prvky na prežívaní ako reakcia

na stresové, konfliktné prostredie a vzťahy, opakované a prolongované vzťahové problémy so synom,
prejavujúce sa zníženou toleranciou vzťahovej záťaže, ľahšou pohotovosťou pre stresové prežívanie
a z dlhodobejšieho hľadiska pocitmi psychického vyčerpania či rezignácie. Znalkyňa však zmeny na
psychike v súvislosti s konaním obvineného nevyhodnotila ako tzv. syndróm K. L., u poškodeného
ide o reaktívne stresové meny prechodného charakteru, ktoré boli aj v čase vyšetrenia na ústupe

a pri priaznivej situácii nekonfliktnom prostredí bez provokujúceho spúšťača (poruchového správania
obvineného) majú tendenciu odoznieť. Na aktuálnom psychickom stave poškodenej F. B. v čase
znaleckého vyšetrenia badať známky opakovane prežitých stresových vyhrotených konfliktov, ktoré ale
nezasahujú do bežného fungovania a majú tendenciu pri priaznivej vzťahovej situácii sa zmierňovať až
odoznieť. Toto neurotické ovplyvnenie psychickej, resp. emocionálnej rovnováhy možno dať do priamej

súvislosti s konaním A. B..

Podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku so súhlasom procesných strán bol prečítaný znalecký posudok č.
21/2025 od znalkyne G. J. F. z odboru Psychológia na osobu poškodeného F. B., pričom zo záverov
posudku súd zistil, že osobnosť vyšetrovaného je priemerne diferencovaná, t.č. sa javí byť zúženejšia,

s možným organickým kauzálnym pozadím, s neurotizáciou prežívania, priemerne intelektovo zdatná,
bez závažnej duševnej poruchy. Emocionalita je kolísavejšia, senzitívna, navonok rigidne kontrolovaná,
poškodený má zúžený rozsah zdrojov prežívania, emócie pod tlakom odkážu mať veľký náboj, v ktorom
je ale agresivita vyvažovaná úzkosťou a prežívaná formou výčitiek svedomia, charakteristická je pre
neho totiž zvýšená citlivosť voči morálnym problémom. Racionálne brzdové a regulačné mechanizmy

sú až nadmieru silné, vyšetrovaný sa veľmi snaží byť racionálny, vzťah racionality a emotivity možno
u neho považovať za centrálny problém v jeho živote. Poškodený je schopný správne vnímať prežité
udalosti, v reprodukcii môžu byť isté skreslenia, ktoré sú ale následkom zisteného organického
oslabenia CNS, nie osobnostnou tendenciou k produkcii účelových konštrukcií, v základe je ale
schopný adekvátne reprodukovať udalosti ich spolužitia so synom A. B.. Vierohodnosť jeho výpovedí je

dostatočná, zažité udalosti dokáže reprodukovať tak, ako ich prežil a uložil si v pamäti. U poškodeného
neboli zistené sklony k fantazijnému spracovaniu skutočnosti, pseudologickým produkciám či účelovým
konfabuláciám. Všeobecná vierohodnosť svedka poškodeného, je dostatočná, špecifická vierohodnosť
výpovedí poškodeného vo vzťahu k vyšetrovanému skutku je dostatočná. Reprodukcia udalosti je
adekvátna jeho mentálnej, kognitívnej i osobnostnej výbave. Vyšetrovaná udalosť vyprovokovala na

psychike poškodeného F. B. neurotické symptómy a zmeny, ktoré ale nedosahujú kvalitu neurotickej
úzkostnej poruchy, no jedná sa o reaktívne stresové zmeny na psychike v súvislosti so zažitými
udalosťami ktoré majú tendenciu časom ustúpiť až odozniet (pri priaznivej životnej situácii). Osobnosť
poškodeného je priemerne diferencovaná, bez znakov patologickej nevyváženosti jednotlivých čŕt,
nejedná sa o poruchovú osobnosť. Spolužitie so synom prežíva vnútorne konfliktne, situačne reaguje

v rámci svojej povahy stresovo, aj keď navonok sa snaží pôsobiť racionálne. Pociťuje nielen zlosť
vo vzťahu k synovi, keď je pod vplyvom nejakej psychoaktívnej látky, ale aj ľútosť a zodpovednosť
voči manželke, voči ktorej je syn viac nátlakový, viac si k nej dovoľuje a snaží sa ju chrániť. V
základe pociťuje voči obvinenému synovi ale citovú viazanosť prirodzenú pre vzťahové postavenierodiča otca voči dieťaťu, jeho prežívanie je adekvátne. Vo vyšetrení poškodeného F. B. sa manifestovali
neurotické prvky na prežívaní ako reakcia na stresové, konfliktné prostredie a vzťahy, opakované a
prolongované vzťahové problémy so synom, prejavujúce sa zníženou toleranciou vzťahovej záťaže,

ľahšou pohotovosťou pre stresové prežívanie, ľahkým vzplanutím afektov situačne a z dlhodobejšieho
hľadiska pocitmi psychického vyčerpania či rezignácie. Znalkyňa však zmeny na psychike v súvislosti
s konaním obžalovaného nevyhodnotila ako tzv. syndróm K. L., u poškodeného ide o reaktívne stresové
zmeny prechodného charakteru, ktoré boli a v čase vyšetrenia na ústupe a pri priaznivej situácii v
nekonfliktnom prostredí bez provokujúceho spúšťača majú tendenciu odoznieť. V čase znaleckého

vyšetrenia badať známky opakovane prežitých stresových konfliktov, napriek snahe o racionálne
pôsobenie, je jeho prežívanie týmito problémami neurotizovane, tieto neurotické prvky prežívania ale
nezasahujú do bežného fungovania a majú tendenciu pri priaznivej vzťahovej situácii sa zmieňovať až
odoznieť. Toto neurotické ovplyvnenie psychickej resp. emocionálne rovnováhy možno dať do súvislosti
s konaním obžalovaného.

Z listinných dôkazov súd zistil nasledovné skutočnosti
Z trestného oznámenia od poškodenej F. B. súd zistil, že syn sa po maturite dostal do zlej partie, potom
to začalo, v tom čase začal popíjať alkohol. Jeho správanie sa zmenilo v tom, že začal sa doma správať
agresívne, čo sa prejavovalo doma búchaním, kričaním. Pred troma rokmi sme sa presťahovali na
adresu Šankovce 222. Syn býva stále pri nich, nepracuje poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 80,- €.

Mal sem tam nejaké zamestnanie. Syn začal vo veľkom požívať alkoholické nápoje tak, že minimálne
2 krát do týždňa prišiel domov opitý. Niekto z jeho kamarátov mu zavolali, alebo napísali na telefón
niečo, na to vždy prišiel za ňou, že potrebuje peniaze. Hovoril to tak, že ostatní majú peniaze a on nemá.
Spočiatku mu dala stále nejaké peniaze a to tak 2 krát do týždňa a to okolo 20,- € alebo 30,- €, podľa
toho koľko mala u seba, dakedy mu stačili aj 2€ na čipsy a tak. Toto sa však postupne zhoršovalo tak,

že keď mu nechcela už dať peniaze, tak začal byt agresívny. Agresivita sa začala u neho prejavovať
tak, že doma kričal, začal aj rozbíjať nábytok, okno, televízor, rozhadzoval vecami, ktoré hádzal po byte.
Toto jeho správanie sa stupňovalo každým dňom, aj keď sa snažila s manželom ako aj s rodinou mu
dohovoriť, že nech prestane piť alkohol, lebo potom nie je normálny. Takto začal potom ku nej už chodiť
tak, že jej povedal: Daj mi peniaze, ak nedáš, tak ťa zabijem, podpálim dom. Toto hovoril aj manželovi,

respektívekričal.Tosaopakovaloskorokaždýtýždeňatopribližnetých10rokov.Manželmunikdynedal
peniaze. Ona sa sem tam zľutovala zo začiatku, ale potom už pozdejšie mu dala zo strachu peniaze a to
stále tak 20 alebo 30 eur. Dávala mu zo strachu, lebo nechcela by bol doma bordel, aby hádzal vecami,
aby sa im vyhrážal, že ak mu nedajú peniaze, že ich zabije a podpáli dom. Jej pred 3 rokmi takto pri
hádke znova za peniaze, lebo mu nechcela dať, tak ju chytil za ruku a vykrútil jej palec na pravej ruke.

Toto bolo prvý krát čo na ňu fyzicky zaútočil a spravil jej niečo. Syn sa skôr zvykol biť s manželom a to
po ich hádkach, že on nie je jeho syn a podobne, ale aj za peniaze. Na mňa zaútočil druhý krát po hádke
medzi nami a to tak, že ju chcel biť, tak si dala ruky pred seba a on do nej nejak strčil a spadla pri tom
na zem. Potom k fyzickému útoku zo strany syna došlo aj dnešného dňa, kedy prišiel syn prišiel domov
znova opitý. On sa hádal už s mužom, kričala nech ide dole ku sebe, už sa s mužom naťahovali, syn

ju udrel raz nad pravé oko nevie či päsťou alebo dlaňou, pri tom jej aj roztrhol tričko. Potom na to keď
mu povedali, že volajú políciu, prestal a zišiel ku sebe dole. Synove správanie sa nemení tých 10 rokov,
stále je horšie a horšie, jeho agresivita stúpa, lebo už fyzicky zaútočí aj na ňu aj na manžela. Vždy keď
chce peniaze, tak príde s tým, že dajte mi peniaze lebo ak nedáte tak vás zabijem, podpálim dom. Toto
sa opakuje približne 2 krát do týždňa s tými vyhrážkami, vydieraním bitkami, kričaním a rozbíjaním vecí.

Sú s manželom už staršie osoby a nevládzu so synom, boja sa ho, lebo pred tým to boli iba reči ale už
v poslednej dobe došlo aj k útokom, teda už to začalo pred troma rokmi a pokračuje to. Nie sú schopní
mu dávať toľko peňazí čo on od nich žiada a nechce si to nechať vysvetliť. Už ako začal sa správať
agresívne a zaútočil na manžela a aj na ňu, tak zo strachu sa v noci aj zamykajú v spálni, aby náhodou
neprišiel k ním keď spia a niečo im nespravil. Bojí sa, čo sa môže stáť, lebo sa to stupňuje k horšiemu

a horšiemu. Na ošetrenie s prstom, alebo keď spadla, alebo keď ju dnes udrel, takisto aj keď manžela
bil, nešli ani jeden, lebo nechceli aby mal syn horšie, aby sa to nenahlasovalo, lebo sa báli čo by potom
syn robil. Bála sa to hovoriť niekomu inému, hanbila sa.
Z trestného oznámenia od poškodeného F. B. súd zistil, že so synom od približne 20teho roku neboli
žiadne problémy. Potom po maturite to začalo. Začal piť alkohol, užívať drogu Herbu, peniaze stále

pýtal od nich. On mu peniaze nedával, ale manželka áno. Od neho by darmo pýtal, on by mu peniaze
nedal. Stále mu dávala minimálne 2 eurá každé ráno, to si kupoval tie malé poldecáky a minimálne raz
do týždňa pýtal väčšiu sumu minimálne 20 eur, hlavne ak išiel víkend, vtedy pýtal najviac. To už bol v
strese, lebo vedel že bude pýtať peniaze, že zase budú hádky. Takto to pokračovalo asi do roku 2019.Samozrejme bol opitý a tak sa aj doma správal ako opilec. Vykrikoval, búchal do vecí, kopal do vecí,
nechcelo sa mu nič robiť. Potom okolo roku 2019 sa presťahovali na adresu H. XXX, tu sa začal správať
ešte viac agresívne. Syn začal pýtať ešte viac peňazí. Agresivita sa začala u neho prejavovať viac a

horšie, kde doma vykrikoval a začal aj rozbíjať nábytok. Už mu jednoducho nestačili peniaze, ktoré mu
dávali a začal pýtať čoraz viac. On stále povedal, že má dosť peňazí a tak stále pýtal a pýtal tak mu
manželka dala tých pár eur čo mala pri sebe. Ak mu odmietla dať peniaze tak im povedal, že ich zabije,
že zdochnú a povedal, že podpáli dom. Toto jeho správanie sa prejavovalo hlavne keď bol opitý, ale aj
vtedy ak bol triezvy a dostal tzv. slinu. On potreboval jednoducho peniaze a ak mu ich odmietli dať tak

bol agresívny správal sa ako povedal. No a následne posledné 3 roky ich začal už aj fyzicky napádať.
Nevie uviesť ako pravidelne to bolo, ale bolo to v takej fáze, že za tieto posledné 3 roky minimálne raz
do mesiaca fyzicky napadol manželku, udieral ju päsťami a fackami na hlavu. Chcel svoju manželku
chrániť a tak zasiahol a tak dostal bitku aj on. Aj jeho udrel päsťou riadne do tváre, pokiaľ som sa
nevedel ubrániť, ale dva-krát sa stalo že spadol na zem, kde ho na zemi kopal nohami. Tieto útoky
nehlásili na políciu, lebo sa hanbili a nechceli mu zle. Preto trpeli toto jeho správanie, a bolo to vždy pre

peniaze pre nič iné. Zhruba 3 roky sa už pred spaním aj zamykajú v izbe, lebo sa ho boja. Manželka
sa ho jednoducho bojí a povedala, že nás vyvraždí. On príde domov jednoducho opitý a my sa cítime
v bezpečí len vtedy ak sa zamknú, hlavne manželka to tak chce. On sa ho až tak nebojí. Manželka o
tomto správaní povedala synovcovi G. B.. Potom k fyzickému útoku zo strany syna došlo aj dnešného
dňa, kedy prišiel syn domov znova opitý. Najprv sa hádal so ženou a potom aj s ním. Žene roztrhol tričko

a jeho chcel tiež udrieť do tváre, ale sa uhol. Potom si povedali, že a dosť a volali na políciu. Manželka
ani on neutrpel žiadne zranenia. Jednoducho je to tak, že syn vždy keď chce peniaze tak príde s tým,
že dajte mi peniaze, lebo ak nedáte, tak vás zabijem, podpálim dom.
Opatrením vyšetrovateľa zo dňa 26.06.2025 bolo nariadené vykonanie u obžalovaného odobratie vzorky
moču. Podľa laboratórneho vyšetrenia NsP Revúca zo dňa 26.06.2025 bol tento biologický materiál

obžalovaného pozitívny na metamfetamín.
Z hodnotenia obžalovaného z ÚVVaÚVTOS Banská Bystrica súd zistil, že správanie a vystupovanie
obžalovaného počas väzby bolo na požadovanej úrovni, ústavný poriadok dodržiava, príkazy
príslušníkov plní, interpersonálne konflikty nevyvoláva, čistotu a poriadok dodržiava. Extramurálne
vzťahy s blízkymi osobami udržiava prostredníctvom návštev, korešpondencie, telefonovania a balíkov.

Od 08.10.2025 bol zaradený do prác. Doposiaľ nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný.
Obec E. F. obžalovaného hodnotila všeobecne.
Podľa odpisu z registra trestov doposiaľ nebol súdne trestaný a podľa evidencie priestupok bol doposiaľ
3 krát potrestaný, 1 krát za znečistenie verejného priestranstva a 2 krát za vedenie bicykla pod vplyvom
alkoholu.

Z potvrdenia Psychiatrickej liečebne v Plešivci vyplýva, že v prípade nariadenia ochranného liečenia
ambulantnou formou, menovaný môže vykonávať z dôvodu jazykovej bariéry.

Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočnom na náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení

podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd
dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaní sa voči obžalobe bránil tým, že to čo mu je kladené, za vinu sa nestalo, popieral to, že

by permanentke bil rodičov. Taktiež spochybňoval aj to, že by sa im bol vyhrážal. Obžalovaný pripustil
nezhody v rodine ako taj to, že od rodičov resp. len od matky pýtal peniaze, pričom hádky boli hlavne
kvôli peniazom. Výpoveď obžalovaného súd hodnotil do značnej miery ako účelovú, nakoľko z pohľadu
súdu obžalovaný zľahčoval celú situáciu, pričom na vyhrážky uvádzal, že na takéto si nepamätal, ani
na to, že by sa bol rodičom vyhrážal tým, že podpáli dom, pričom uvedenú skutočnosť potvrdil pri

svojom väzobnom výsluchu. Zároveň vypovedal tak, že ak nedostal od rodičov peniaze, tak nerobil
kvôli tomu cirkus, nemal peniaze a hotovo. Na druhej strane potvrdil, že sa stalo, že zvýšil hlas na
matku, pripustil aj nadávky, avšak nemal nadávať voči jej osobe. Obžalovaný tiež potvrdil, že peniaze
si pýtal približne 2-3krát do mesiaca, avšak nie vždy to bolo spojené s hádkou. Zároveň je potrebné
uviesť, že ak si aj obžalovaný pýtal peniaze od rodičov, tak tieto napríklad v čase keď bol zamestnaný,

tak rodičom peniaze vrátil, pričom túto skutočnosť potvrdili poškodení, pričom súd uvedenú skutočnosť
zohľadňoval v tom smere, že konanie obžalovaného a jeho požadovanie peňazí od rodičov následne
nie vždy napĺňalo skutkovú podstatu trestného činu. V zásade ale je potrebné uviesť, že obžalovaný
pripustil, že sa opakovane priviedol do stavu opitosti, čo potvrdil sám, že pil 3 dni a následne mal týždeňpauzu, alebo do stavu, keď požil návykovú látku, ktorú užíval raz až dva krát do mesiaca, a súd má
dôvodne zato, tak ako aj vyplýva z výsluchu poškodených, že pod vplyvom alkoholu alebo drogy sa
následne dopúšťal abnormálneho správania voči svojím rodičom, a teda dôvodne si na svoje konanie

následne nepamätal.

Súd výpoveď svedkyne poškodenej F. B. hodnotil rezervovane, nakoľko oproti svojej výpovedi
z prípravného konania a predovšetkým oproti trestnému oznámeniu, skutočnosti ktoré vyplývali z jej
výsluchu zmierňovala. Súd musí v tomto smere poukázať aj na závery znaleckého posudku na jej osobu,

kedy poškodená situačne reaguje v rámci svojej senzitívnej povahy, vracia sa v predstavách do minulosti
a snaží sa uchovávať idealizovanú predstavu o synovi. Výsledky vyšetrenia poukazujú na aktuálne
zosilnené prežívanie pocitov viny, vo vzťahu k synovi. Je teda zrejmé, že poškodená si vyčíta vzniknutú
situáciu, ako aj trestné stíhanie syna, ako badať aj z jej výpovedi na hlavnom pojednávaní, pričom ich
cieľom bolo aby sa syn liečil a nie aby mu privodili trestné stíhanie. Je teda zrejmé, že poškodená
oproti prvotným výsluchom zmierňovala svoje vyjadrenia v tom, ako malo dochádzať ku skutku, ktorý je

obžalovanému kladený za vinu, ako mali prebiehať fyzické ataky, vyhrážky, alebo či z neho pociťovali
strach. Na jednej strane teda poškodená konala v rámci svojej osobnostnej vybavenosti, avšak na druhej
strane, aj dostatočným spôsobom zmeny vo svojej výpovedi vysvetlila súdu na hlavnom pojednávaní,
že pri vyšetrovaní to mohlo byť zapísané ináč ako to myslela, boli pod stresom. Avšak pri vyhodnotení
jej výpovede je zrejmé, že obžalovaný sa voči nej a manželovi poodpúšťal agresívneho správania,

čo konštatovala aj znalkyňa, že správanie obžalovaného zanechalo u poškodenej známky opakovane
prežitých vyhrotených konfliktov. Poškodená na pojednávaní jednoznačne popierala to, že by boli synom
týraní spolu s manželom, tak ako bolo uvedené v skutkovej vete podanej obžaloby, a to raz do mesiaca,
pričom ale pripustila, že bol so synom problém, ale nie že by boli stále bití alebo týraní. Taktiež svedkyňa
uviedla, že syn nie je tyran a vydierač. Na druhej strane svedkyňa pripustila, že boli hádky v domácnosti

a to predovšetkým kvôli peniazom, ktoré od nich pýtal (na alkohol alebo drogy a to na popud kamarátov),
pričom nie vždy boli tieto hádky spojené s vyhrážaním sa, práve naopak, podľa svedkyne sa často
jednalo len o pôžičku, nakoľko jej penzie vrátil a aj v dobe keď pracoval prispieval na domácnosť, pričom
aj z výhry 5000 Eur im prispel. Avšak je potrebné uviesť, že svedkyňa pripustila, že možno si povedal
popod nos, že ich zabije, čo by zodpovedalo verzii poškodeného, v tom že on sa priamo rodičom

nevyhrážal, len si to mal nahlas hundrať. Súd musí vzhľadom na rozpor vo výpovedi svedkyni uviesť, že
svedkyňa pripustila agresiu zo strany syna, ako aj to, že padali vyhrážky z jeho strany, kedy v zásade
pripustila, že sa im vyhrážal zabitím, pričom zjavne sa snažila svojou výpoveďou chrániť syna, pričom
túto pohnútku badať z jej výsluchu (pri svojej výpovedi plakala). Svedkyňa však zároveň uviedla, že syn
bol v prípade keď mu nedala peniaze agresívny, nadával jej (aj ona jemu späť), avšak napadol ju len

pri poslednom incidente a pred tým pred 3 rokmi, keď jej zlomil palec, ale ináč ju neudrel ani ju nebil.
Svedkyňaďalejuviedla,žeakjuudreltaklenvrámcihádok,avšaknikdyjunezbillenudrel,asmanželom
saspolustrkali.Svedkyňazároveňpripustilahádkymedziobžalovanýmajehootcom,atopredovšetkým
pod vplyvom alkoholu a to raz za mesiac alebo za dva mesiace. Taktiež pripustila len jeden fyzický
atak voči manželovi. Zároveň svedkyňa opakovane uviedla, že obžalovaný pýtal od nich peniaze len za

posledné 3 roky. Poškodená tvrdila, že z obžalovaného strach nemala, bála sa len ako príde domov,
ako mama, mal to byť manžel, ktorý sa ho bál, pričom následne uviedla, že sa ho pri hádkach nebála,
lebo tam mala manžela. Uvedené tvrdenia poškodenej ohľadom toho či sa obžalovaného v opitom stave
ne/bála sú nelogické a zrejme účelové (syna sa nebála, nakoľko tam mala ako oporu manžela, ktorý ale
mal z neho strach), pričom k motivácií pre podanie trestného oznámenia uviedla, že toto podávala skrz

agresie syna s tým, že sa musí liečiť lebo je alkoholik. Z uvedeného je podľa názoru súdu zrejmé, že
syn bol voči obom poškodeným agresívny, a vyvolávalo jeho správanie v poškodenej strach, preto sa
rozhodli podať na syna trestné oznámenie.

Súd výpoveď svedka poškodeného F. B. taktiež vyhodnocoval zdržanlivo, nakoľko aj tento svedok oproti

trestnému oznámeniu ako aj výpovedi v prípravnom konaní uberal na intenzite útokov, ktoré sa mali diať
vspoločnejdomácnosti.Avšakakovyplynulozjehovýpovedeobžalovanýkeďbolpodvplyvomalkoholu,
tak sa u neho stupňovala agresivita, čo sa prejavovalo slovnými hádkami, a tým, že napadol manželku
a na druhý deň si to nepamätal. Uvedená skutočnosť, by za daných okolností zodpovedala výpovedi
obžalovaného v tom, že tento si pri svojom výsluchu na spáchanie skutkov nespomínal v tom, že by sa

bol dopúšťal fyzických a verbálnych atakov voči poškodeným. Svedok pripustil jeden fyzický atak voči
jeho osobe, kedy ho syn napadol, a to tak, že bol opitý, rýpal do neho, sotil ho na zem a tam ho udieral.
Iné fyzické napadnutie zo strany syna svedok poškodený vylučoval, avšak následne uviedol, že vždy
vedel sa synovi ubrániť. Z uvedeného je zrejmé, že nemohlo sa jednať len o jeden jediný fyzický atak,tak ako tvrdil poškodený, ale muselo sa jednať o viac konaní. Súd taktiež poukazuje na konštatovanie
svedka, že väčšinou sa jednalo o slovné ataky, a to koľko malo byť fyzických uviesť nevie. Súd teda
konštatuje, že sa zjavne nemohlo jednať len o jeden fyzický atak, avšak intenzitu iných atakov alebo ich

frekvenciu súd preukázanú nemal, len to, že sa nejednalo o ojedinelé konanie. Svedok uviedol, že keď
bol syn opitý, čo bolo tak raz za dva týždne tak do neho a manželky začal vyrývať, pričom prevažne
sa takto správal k manželke, a potvrdil slovné hádky a nadávky. Zároveň svedok pripustil, že sa bál
syna, nakoľko čo môžete čakať od opitého človeka, a následne uvádzal, že syna sa nebál. To, že by
sa mu bol syn vyhrážal zabitím alebo tým, že podpáli dom to svedok popieral, avšak na druhú stranu

uviedol, že v podnapitom stave vykrikoval kadečo, teda zjavne padali zo strany syna k ich osobám aj
vyhrážky. Zároveň svedok na takto položenú otázku uviedol, že bolo aj také, že keď nedostal peniaze
povedal, že zdochne, že ich zabije a podpáli dom, ale on to bral len tak, kvôli tomu že je opitý a nevie
čo vystrája, avšak obavu, že by mu ublížil nemal. Aj keď svedok uviedol, že z neho strach nemal, sám
uviedol, že bál sa o manželku, aby syn jej neublížil. Z toho je súdu zrejmé, že zo syna strach mal,
nakoľko dôvodne pociťoval obavu, ak už nie o život a zdravie seba ako deklaroval, tak minimálne o život

a zdravie manželky. Svedok zároveň poprel, že by si aj od neho obžalovaný pýtal peniaze a peniaze
pýtal len od manželky. Zároveň svedok potvrdil, že syn pod vplyvom alkoholu bol agresívny, ale nie vždy
pýtal peniaze.

Výpoveď svedka G. B. z prípravného konania nijako neprospela objasneniu skutku, nakoľko tento

odmietol vo veci vypovedať.

Súd sa následne zameral na vyhodnotenie znaleckých posudkov od PhDr. Vozárovej, na osoby
poškodených. Z uvedeného je zrejmé, že v správaní a prežívaní oboch poškodených znalkyňa
konštatovala neurotické prvky na prežívaní ako reakcia na stresové, konfliktné prostredie a vzťahy,

opakované a prolongované vzťahové problémy so synom, prejavujúce sa zníženou toleranciou
vzťahovej záťaže, ľahšou pohotovosťou pre stresové prežívanie a z dlhodobejšieho hľadiska pocitmi
psychického vyčerpania či rezignácie. Znalkyňa však zmeny na psychike v súvislosti s konaním
obvineného nevyhodnotila u poškodených ako tzv. syndróm týranej osoby, ide o reaktívne stresové
zmeny prechodného charakteru, ktoré boli aj v čase vyšetrenia na ústupe a pri priaznivej situácii

nekonfliktnom prostredí bez provokujúceho spúšťača (poruchového správania obvineného) majú
tendenciu odoznieť. Vzhľadom na uvedené, mal súd zato, že konanie ktoré je kladené obžalovanému za
vinu dôvodne pociťovali poškodení ako stresové konfliktné situácie zo strany syna, ktoré ale v konečnom
dôsledku nezanechalo na ich prežívaní kvalitatívne také následky, ktoré by ich bolo ovplyvnilo v bežnom
prežívaní.

Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie nemal za preukázané spáchanie skutku, ktorý by bolo možné
kvalifikovať, ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Skutková podstata tohto trestného činu spočíva
v špecifických útokoch identifikovaných v § 208 odseku 1 písmená a) až e), ktorých následkom je
spôsobenie fyzického alebo psychického utrpenia poškodenej osobe (možná je aj kombinácia fyzického

a psychického utrpenia ako následkov takýchto útokov). Na naplnenie základnej skutkovej podstaty
týrania nepostačuje len ojedinelé, osamotené, či jednorazové konanie, ale bude nevyhnutná určitá
hromadnosť, či sústavnosť konania páchateľa. Je treba vychádzať z podstatného znaku skutkovej
podstaty, ktorý je uvedený v ust. § 208 ods. 1 Tr. zákona, a hovorí o spôsobení fyzického a psychického
utrpenia, teda o následku trestného činu. Z uvedeného vyplýva, že pri základnej skutkovej podstate

trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa§ 208 ods. 1 Tr. zákona platí, že týranie
nie je a nikdy nemôže byť len jednorazové, či osamotené konanie, ktoré pozostáva len z ojedinelých
nadávok, urážok, prípadne len z ojedinelého fyzického, či verbálneho útoku na poškodenú osobu.
Musí ísť o trvalejšie (sústavnejšie) konanie, ktoré sa opakovane vyznačuje určitým hrubším a zjavne
necitlivým zaobchádzaním, či správaním. Na naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto

trestného činu však nebude postačovať iba samotné preukázanie existencie útoku na poškodenú osobu
ale ďalším zákonným znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty je preukázanie následku takéhoto
útoku na poškodenej osobe v podobe spôsobenia fyzického utrpenia alebo psychického utrpenia. Túto
však súd nemal za preukázanú, nakoľko žiadne opakované fyzické utrpenie zo strany obžalovaného ku
poškodeným súd preukázané nemal. Súd mal výslovne z výpovedí poškodených preukázané 2 útoky

voči poškodenej F. B. a to, že jej zlomil prst pred tromi rokmi, a napadnutie z posledného incidentu, kedy
jej roztrhol tričko a udrel ju do tváre, a jeden fyzický atak voči poškodenému F. B., kedy ho sotil na zem
a tam ho udieral. Žiadne ďalšie fyzické ataky, súd z vykonaného dokazovania zdokumentované nemal.
Z výpovede svedkov títo vypovedali, že syn bol pod vplyvom alkoholu alebo drog agresívny, avšaksúd nemal za preukázané, že by bol im aj spôsobil nejaké zranenia resp. fyzické utrpenie. Vyvolávanie
občasných hádok kedy by sa aj boli s otcom strkali nemožno chápať ako týranie. Zároveň súd nemal
z výpovede svedkov preukázané konanie, kde by bol minimálne 1x do týždňa ich fyzicky napádal,

udieral ich dlaňou a päsťou ruky, práve naopak poškodení uvedené konanie syna negovali s tým,
že syn ich netýral, nebil ich, ani ich nevydieral. Vzhľadom na uvedené, ojedinelé fyzické napadnutie
poškodených nemožno chápať ako sústavnú činnosť obžalovaného, ktorá by napĺňala znaky fyzického
týrania. Čo sa týka psychického utrpenia, z výsledkov znaleckého dokazovania na osoby poškodených,
znalkyňa u oboch poškodených nezdokumentovala následky konania obžalovaného, ktorá by svedčala

pre privodenia syndrómu týranej osoby. Znalkyňa u oboch poškodených zdokumentovala následky na
psychike ako reaktívne stresové zmeny prechodného charakteru, ktoré boli aj v čase vyšetrenia na
ústupe, ako aj známky opakovane prežitých stresových vyhrotených konfliktov, v súvislosti s konaním
obžalovaného, ktoré ale nezasahujú do bežného fungovania a majú tendenciu pri priaznivej vzťahovej
situácii sa zmierňovať až odznieť. Vzhľadom na uvedené, sa ani nejedná o psychické týranie, nakoľko aj
keď boli u poškodených deklarované neurotické prvky na prežívaní ako reakcia na opakované vzťahové

problémy so synom, toto nedosahuje úroveň psychického týrania, nakoľko nezanechalo na ich psychike
následky, ktoré by ovplyvňovali v podstatnej miere ich obvyklý spôsob života.

Súd konštatuje, že skutková veta podanej obžaloby kládla obžalovanému za vinu okrem týrania aj to,
že rodičov vydieral, keď ich nútil aby mu dali penzie pod hrozbou zabitia alebo toho, že podpáli dom.

Uvedená skutočnosť mala podklad v podanom trestnom oznámení, z ktorého je zjavné, že poškodený
tam uvádzali skutočnosť, že nie sú schopní obžalovanému dávať toľko peňazí čo on od nich žiada, toto
jeho správanie má trvať 10 rokov, stále je horšie a horšie, jeho agresivita stúpa, fyzicky už na nich útočí,
vždy keď chce peniaze, tak príde s tým, že dajte mi peniaze lebo ak nedáte tak vás zabijem, podpálim
dom. Uvedené správanie syna, však bolo zo strany svedkov poškodených rozporované a v rozhodujúcej

miere. Svedkovia poškodení uviedli pri svojom výsluchu, že nie všetko bolo s právne uvedené v trestnom
oznámení. Súd má však z vykonaného dokazovania za preukázané, že nezhody v rodine boli, a to aj
hádky, pričom je nepochybné, že obžalovaný od rodičov pýtal peniaze. Tu je však potrebné uviesť, že
obaja svedkovia potvrdili, že hoc opakovane pýtal obžalovaný peniaze od rodičov, tieto mu častokrát
dali bez podmienok, a nie vždy bolo toto jeho konanie spojené s nejakou formou nátlaku či donútenia.

Vo viacerých prípadoch sa dokonca malo jednať len o pôžičku, nakoľko keď si aj pýtal peniaze od
rodičov, tieto im aj následne vrátil. Avšak ako vyplynulo z výpovede svedkov poškodených, obžalovaný
sa rodičom vyhrážal uvedeným spôsob a to aj zabitím, aj tým že podpáli dom, avšak na naplnenie
skutkovej podstaty vydierania, je potrebné aby hrozba smerovala k naplneniu páchateľovho cieľa, a teda
aby poškodený niečo ne/konal alebo trpel. Súd však z vykonaného dokazovania nemal za preukázané

vyhrážky, tak ako boli popísané v trestnom oznámení, (daj sem peniaze lebo ťa zabijem). Súd mal len
zadeklarované vyhrážanie sa poškodeným, po tom čo „obišiel na prázdno“. Zároveň tieto vyhrážky mali
byť poškodeným adresované mrmlaním popod nos. Súd má zato z vykonaného dokazovania, že hrozby
obžalovaného ku poškodeným neboli v príčinnej súvislosti s úmyslom aby poškodený niečo konali (dali
mu peniaze), ale boli učinené ex post. Zároveň súd tak ako uviedol vyššie mal zato, že tieto vyhrážky

zabitím alebo inou ťažkou ujmou – podpálením domu, dôvodne vyvolávali obavu u poškodených.

Za daných okolností prípadu súd postúpil k úprave skutkovej vety podanej obžaloby, a to aj čo do
obdobia, kedy malo dochádzať k páchaniu skutku, kedy z výsluchu svedkov nič nenasvedčuje tomu,
že by sa malo jednať o obdobie, tak ako bolo uvedené v podanej obžalobe, ale „len“ o obdobie 3

rokov spätne k poslednému incidentu. Zároveň súd skutkovú vetu upravil zisteným skutočnostiam, a to
tak, že minimálne od roku 2022 až do 26.06.2025 sa opakovane (nie však vo frekvencii ako bolo
uvedené podanej obžalobe nakoľko podľa poškodených nie vždy boli hádky spojené s vyhrážaním sa),
bezdôvodne, najmä pod vplyvom alkoholu a niekedy aj drog sa vyhrážal svojim rodičom po tom čo mu
odmietli dať peniaze, a to tým spôsobom, že im hovoril, že ich zabije a podpáli im dom, pričom minimálne

raz strčil otca na zem, kde ho udieral a raz chytil mamu za ruku a vykrútil jej ju a pri tom jej zlomil článok
prsta na pravej ruke, a toto jeho správanie sa vystupňovalo dňa 26.06.2025 v čase okolo 11.00 h, kedy v
dome č. 222 pod vplyvom alkoholu napadol svoju matku F. B., ktorú udrel nad jej pravé oko a roztrhol jej
tričko a v tomto konaní prestal až po tom, ako poškodení zavolali políciu, čím týmto svojím agresívnym
konaním spôsoboval u poškodených dôvodnú obavu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd uzatvára, že takto popísané správanie a konanie
obžalovaného napĺňa skutkovú podstatu pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa §
360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c), § 138písmeno b) Trestného zákona, nakoľko sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou
ujmou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu u poškodených, pričom tohto svojho konania sa
dopustil závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas a na chránenej osobe, blízkej osobe – rodičoch.

Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle
§ 36 písm. j/ Tr. zákona, a to, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a súd nezistil
existenciu priťažujúcej okolností podľa § 37 písm. Tr. zákona. Súd teda konštatuje u obžalovaného
prevažujúci rovnovážny pomer poľahčujúcich okolností. Zákon podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona stanovuje

za predmetný trestný čin, trest v rozmedzí od šesť mesiacov až na tri roky. Pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd
v tejto súvislosti musí poukázať aj na prezentovaný postoj obžalovaného učinený v záverečnej reči aj pri
výsluchoch rodičov, kedy žiadal z jeho strany rodičov o odpustenie, pričom aj z ich výsluchov je zrejmé,
že došlo k zmene správania. Uvedený postoj aj poškodených, aktuálnu štátom prezentovanú formu

restoratívnej justície, nesvedčí o tom, že je na mieste obžalovanú trestať výkonom nepodmienečného
trestu odňatia slobody. Súd teda vzhľadom na skutočnosť, že v prípade obžalovaného sa jedná
o prvopáchateľa, pozitívne hodnotenia obžalovaného, ukladal mu trest odňatia slobody nad dolnou
hranicoutrestnejsadzbyvzhľadomnaskutočnosť,žekonanieobžalovanéhomalotrvaťdlhšíčas,apreto
mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom na 1,5 roka, ktorý podľa

názoru súdu zodpovedá okolnostiam prípadu, za súčasného uloženia ochranného liečenia.

Súd na návrh znalkyne uložil obžalovanému aj ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou, nakoľko sa skutku dopustil pod vplyvom návykovej látky. Pri ukladaní ochranného
liečenia sa súd riadil predovšetkým potrebou ochrany spoločnosti, pričom poukazuje na skutočnosť, že

obžalovaný v minulosti už mal podstúpiť liečenie, pričom znaleckým dokazovaním bol u obžalovaného
zistená Závislosť na alkohole na úrovni 3. štádia podľa Jelineka a Závislosť na psychopatkiných
látkach, s neschopnosťou abstinovať v nechránenom prostredí. Preto mu súd uložil ochranné ústavné
protitoxikomanické a protialkoholické liečenie, ktoré potrvá, dokiaľ to vyžaduje jeho účel, najviac
tri mesiace s následným doliečovaním ambulantnou formou, ktorá trvá najviac dvanásť mesiacov.

Za daných okolností prípadu považoval súd uložený trest a ochranné opatrenie za dostatočné,
zodpovedajúce zákonu a prvkom individuálnej a generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota,
pracovisko Revúca do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom

súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti
na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie

v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca, zákonný
zástupca i opatrovník obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,

zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.