Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Kamila Nagyová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoVyživovacie povinnosti

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 40Pc/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125206232
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2125206232.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sp. zn. 40Pc/29/2025

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci oprávnenej osoby:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. B., proti osobe povinnej platiť výživné: E. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D. B., prechodný pobyt F. XX/X, C., zastúpená advokátkou JUDr.
Andreou Vyskočovou, so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, o určenie výživného na plnoleté dieťa,
takto

r o z h o d o l :

Sp. zn. 40Pc/29/2025

I. Súd návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Sp. zn. 40Pc/29/2025

1.Návrhomdoručenýmsúdudňa13.08.2025sanavrhovateľkaakooprávnenáplnoletáosobadomáhala
určenia výživného od matky v sume 500 eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci. Návrh odôvodnila
navrhovateľka tým, že sa stále riadne pripravuje na svoje budúce povolanie a nie je schopná sa sama
živiť. Aktuálne študuje na Trnavskej univerzite, študijný odbor filozofia, forma štúdia denná a štúdium
predpokladane skončí dňa 25.05.2026. Keďže je stále študentka a nemá pravidelný príjem, je finančne
odkázaná na výživné zo strany rodičov. Druhý rodič, C. B., prispieva na je výdavky sumou 500 eur

mesačne, avšak matka si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplní. Okrem toho, že je študentkou,
je aj slobodnou matkou dvojičiek, narodených X. XXXXXXX XXXX. Vzhľadom na starostlivosť o dve
maloleté deti nemá možnosť pracovať na plný úväzok a jej príjmy sú obmedzené len na rodičovský
príspevok a prípadné výživné na moje deti. Náklady na jej živobytie sú preto výrazne vyššie, keďže
okrem vlastných výdavkov musí zabezpečiť aj základné potreby detí. Tieto skutočnosti jej bránia v
samostatnom finančnom zabezpečení. Žiada súd, aby pri rozhodovaní o výške výživného vzal do úvahy
aj jej situáciu ako študentky a matky dvoch detí. Mesačné náklady na živobytie sú nasledovné: strava

300 eur, bývanie: plne hradí druhý rodič (otec), školské pomôcky, knihy, doprava: 150 eur, ostatné
výdavky spojené so štúdiom: 50 eur, zdravotná starostlivosť a lieky: 150 eur, voľnočasové aktivity 350
eur, starostlivosť o dvojičky: 500 eur. Celkové mesačné výdavky predstavujú približne 1.500 eur. Matkapracuje ako predavačka spoločnosti Lidl a poberá výsluhový dôchodok, jej čistý príjem je približne 2.000
eur a neživí iné nezaopatrené deti.

2. K podanému návrhu sa písomne vyjadrila matka ako povinná osoba a uviedla, že žiada návrh
zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodný, navrhovateľka má vlastné majetkové zdroje a zákonné
nároky od otca svojich detí, s ktorým žijú v spoločnej domácnosti a ktoré zrejme nevyužíva ako vyplýva
z jej návrhu a tiež z dôvodu, že priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle
§ 75 ods. 2 zákona o rodine. Naviac si uplatnila nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke

v rozsahu 100 %. Povinná osoba poukázala na to, že navrhovateľka nepredložila rodné listy svojich
maloletých detí, v ktorých by mal byť uvedený otec detí, keďže maloleté deti majú priezvisko ich otca.
Navrhovateľka tiež nepredložila potvrdenie o jej príjmoch a ani neuviedla ich výšku. Otec maloletých
detí, za ktorého navrhovateľka nie je vydatá, pracuje, má vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým
deťom a tiež je povinný prispievať matke primerane ne úhradu jej výživy v zmysle zákona o rodine.
Navrhovateľka tvrdí, že jej mesačné výdavky sú cca 1.500 eur. Povinná osoba namieta výdavky

označené navrhovateľkou ako neprimerané, nepreukázané, preto sa k nim nedá relevantne vyjadriť.
Z návrhu nie je zrejmé, čo majú predstavovať ostatné výdavky na školu v sume 50 eur každý mesiac.
Nie je tiež reálne, aby navrhovateľka mala každý mesiac výdavky na školské pomôcky a knihy, keď
študuje na vysokej škole a z návrhu nie je zrejmá ani výška týchto výdavkov, nakoľko boli vyčíslené
spolu s výdavkami na dopravu sumou 150 eur mesačne. Navrhovateľka nešpecifikovala výdavky na

voľnočasové aktivity v sume 350 eur, ktoré považuje povinná osoba za neprimerané. Navrhovateľka
nešpecifikovala výdavky na svoje dvojičky v sume 500 eur mesačne, neuviedla, v akom rozsahu sa
podieľa ich otec na ich výžive. Navrhovateľka doložila Potvrdenie o návšteve školy, v ktorom sa uvádza
dátum zápisu do 1. ročníka denného štúdia II. stupeň 09/2024. Nie je zrejmé, ako mohla navrhovateľka
nastúpiť na dennú formu štúdia na vysokej škole v septembri 2024, keď sa jej v októbri 2024 narodili

dvojičky. Povinná osoba má vedomosť, že navrhovateľka študovala na vysokej škole 1.stupeň externe.
Navrhovateľkapredtým,akosajejnarodilidvojičky,pracovala,pretožiadavykonaťdokazovaniekpríjmu
navrhovateľky počas trvania jej pracovného alebo obdobného pomeru. Pri určení výživného na plnoleté
dieťa je potrebné zohľadniť aj majetkové pomery oprávnenej osoby a existenciu a počet iných osôb
povinnýchmuvýživou,ichschopnosti,možnostiamajetkovépomery.Navrhovateľkavnávrhuneuviedla,

že je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX zapísanom na LV č. XXXX pre k. ú. E., ktorý podľa vedomostí
povinnej osoby, navrhovateľka dlhodobo prenajíma a má príjem z prenájmu bytu. Navrhovateľka je aj
podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. D. B. a to rodinného
domu v spoluvlastníckom podiele 1-ica vzhľadom k celku, v ktorom bývajú navrhovateľka, otec ich
maloletých detí, brat a otec navrhovateľky. Povinná osoba má vedomosť o tom, že navrhovateľka je

vlastníčkou osobného motorového vozidla. Navrhovateľka má nárok na výživné aj od otca svojich dvoch
maloletých detí v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rodine. Otec maloletých detí pracuje a býva v spoločnej
domácnosti s navrhovateľkou. Povinná osoba uvádza, že je vlastníčkou rodinného domu v C., v ktorom
býva od decembra 2025. Povinná osoba má mesačné výdavky na bývanie: 19,50 eur internet a TV,
80 eur elektrina, 20 eur voda. Mesačné výdavky na stravu povinnej osoby predstavujú cca 250 eur,

na pohonné hmoty cca 100 eur mesačne. V čase podania návrhu do konca novembra 2025, povinná
osoba bývala u svojich rodičov v ich rodinnom dome v C. spolu s jej rodičmi. Povinná osoba prispievala
rodičom na bývanie sumou 40 mesačne, pretože mesačné náklady na bývanie v rodičovskom dome
predstavujú: 60 eur plyn, 3 eurá elektrina, 30 eur voda. Povinná osoba uvádza, že je zamestnaná v
spoločnosti Lidl Slovenská republika s. r. o. ako asistentka manažéra predajne a od januára 2025 jej

čistý priemerný mesačný príjem z pracovného pomeru predstavuje 1.299 eur. Povinná osoba uvádza,
že okrem tohto príjmu poberala od Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia výsluhový dôchodok
a to od januára 2025 do júna 2025 v sume 601,31 eur mesačne a od 1.7.2025 poberá výsluhový
dôchodok v sume 613,94 eur mesačne. Právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade
s dobrými mravmi. Otázkou ostáva, aké správanie, prípadne konanie dieťaťa už predstavuje rozpor s

dobrými mravmi. Je to pomerne obtiažne a vždy bude veľmi závisieť od konkrétnych okolností každého
prípadu. Všeobecne môže ísť najmä o také situácie, kedy napríklad dieťa prejavuje zjavnú neúctu k
výžive povinnému rodičovi, je k nemu vulgárne resp. sa chová takým spôsobom, ktorý je absolútne
nezlučiteľný s dobrými mravmi v spoločnosti. Za istých okolností možno pripustiť rozpor s dobrými
mravmi v prípade, ak by napríklad príjmové a majetkové pomery oprávneného (v prípadoch, keď nie

je podmienkou odkázanosť oprávneného, napr. pri žalobe plnoletého dieťaťa voči rodičom) prevyšovali
majetkové pomery povinného; z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/88/2022. Povinná
osoba má za to, že navrhovateľka porušuje ust. § 43 ods. 2 zákona o rodine, podľa ktorého je dieťa
povinné svojim rodičom prejaviť primeranú úctu a rešpektovať ich. Povinnosť ctiť si svojich rodičov arešpektovať majú deti bez ohľadu na to, či s rodičmi žijú v spoločnej domácnosti alebo nie. Nedodržanie
tejto povinnosti sa môže prejaviť napríklad v nepriznaní práva na výživné plnoletému dieťaťu, ktoré sa
k svojmu rodičovi správa takým spôsobom, že tým porušuje dobré mravy. Povinná osoba uvádza, že

navrhovateľka sa k nej, ako matke, správa nevhodne a neúctivo od rozvodu jej rodičov. Navrhovateľka
sa dlhodobo nekontaktuje so svojou matkou a všetky pokusy o kontakt zo strany matky odmieta, odmieta
prijímať telefonáty, nereaguje na SMS správy. Povinná osoba nemá o živote svojej dcéry a vnúčat
žiadne informácie, nevedela, že jej dcéra študuje dennou formou na vysokej škole. Navrhovateľka
odmieta akýkoľvek kontakt s matkou, nekomunikuje s ňou, bráni svojej matke v kontakte s jej vnúčatami.

Navrhovateľka neumožnila svojej matke, aby ju a jej vnúčatá, keď sa narodili, mohla v nemocnici
navštíviť. Dokonca jej navrhovateľka odkázala, že ak sa bude v nemocnici informovať na vnúčatá, že
podá na ňu trestné oznámenie. Povinná osoba poslala začiatkom roku 2025 oblečenie pre vnúčatá,
keďže sa s nimi nemohla osobne stretnúť a navrhovateľka jej ich vrátila späť poštou. Navrhovateľka
sa správa voči svojej matke urážlivo a neprejavuje základnú úctu k rodičovi. Navrhovateľka na sms-ky
matky reagovala napr. "Prajem Ti krásny život bez detí a vnúčat", "Nepíš mi.", "Ty si sa vyjebala na svoje

deti." Správanie navrhovateľky voči matke je v rozpore so zásadami rodinnej solidarity, vzájomnej úcty
a slušnosti. Matka svojej dcére nikdy neublížila a neexistuje žiaden vážny dôvod, ktorý by jej správanie
ospravedlňoval. Matka navrhovateľky sa v roku 2024 rozviedla s otcom navrhovateľky a bola nútená sa
z ich spoločného domu v D. B. odsťahovať k svojim rodičom do C., nakoľko ich spolužitie s bývalým
manželom bolo dlhodobo pre povinnú osobu neúnosné, psychicky vyčerpávajúce. Navrhovateľka a jej

brat, syn povinnej osoby, zostali bývať s ich otcom v rodinnom dome v D. B.. Matka vždy mala a aj
má záujem sa stretávať so svojimi deťmi, avšak navrhovateľka ju úplne odmieta, zrejme pod vplyvom
otca, ktorý s matkou navrhovateľky dlhodobo nekomunikuje. Navrhovateľka výslovne zakázala matke,
aby ju kontaktovala a navyše bráni tomu, aby sa jej matka mohla stretávať s vnúčatami, ide zo strany
navrhovateľky o aktívne a vedomé odmietnutie rodinného vzťahu bez vážneho dôvodu a to aj napriek

tomu, že matka svojej dcére výrazne pomohla, keď jej darovala svoj podiel na rodinnom dome v D. B.,
v ktorom navrhovateľka býva aj s jej maloletými deťmi.

3. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom po oboznámení sa s písomnými podaniami
účastníkov a ich prílohami vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky ako oprávnenej osoby,

výsluchom matky ako povinnej osoby, lustráciou príjmu navrhovateľky ako oprávnenej plnoletej dcéry
v Sociálnej poisťovni, oboznámil aktuálne výšky vyplácaných štátnych sociálnych dávok, dokazoval
lustráciou príjmu otca maloletých detí navrhovateľky, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

4. Z vykonanej lustrácie k oprávnenej osobe mal súd preukázané, že navrhovateľka je dieťa narodené

zo vzťahu C. B. a E. B., stav slobodná, pričom navrhovateľka je matkou dvoch maloletých detí, D. G.
a H. G., obe narodené dňa XX.XX.XXXX. Navrhovateľka bola v období dvoch rokov pred podaním
návrhu pracovne činná, na dohodu pre MOTIVO GOLD s. r. o., kde od októbra 2023 do septembra 2024
dosahovala príjem, v Sociálnej poisťovni evidovaný vymeriavací základ v priemere 170 eur v hrubom.
Súd mal preukázané, že navrhovateľke vznikol v období pred pôrodom a po pôrode nárok na dávku

materského vo výške 131,30 eur mesačne. Matka na pojednávaní potvrdila, že jej bolo doplatené
materské do výšky rodičovského príspevku, pri dvojičkách celkovo 602,90 eur (v roku 2024 a 2025),
od 01.01.2026 v sume 625,90 eur mesačne. Navrhovateľka poberá prídavky na deti od ich narodenia
(09.10.2024), 2 x 60 eur, 120 eur mesačne a bol jej vyplatený jednorazový príspevok pri narodení
dvojičiek v sume 1.811,10 eur.

5. Z lustrácie D. G., nar. XX.XX.XXXX, otca maloletých detí navrhovateľky v Sociálnej poisťovni
mal súd preukázané, že menovaný bol od 04.05.2021 do 30.11.2025 zamestnancom ŽOS Trnava
s vymeriavacím základom nad 1.500 eur mesačne v hrubom, a od 01.12.2025 je evidovaný ako
zamestnanec v spoločnosti Slovenské elektrárne, a . s. s nástupnou mzdou za december 2025 vo výške

1.114,60 eur v hrubom.

6. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.8. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

9. Podľa § 75 ods. 2 linea prvá zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými
mravmi.

10. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje spolu s vyživovacou povinnosťou medzi
manželmi dva základné piliere celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je vymedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo

sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi
rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať
sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery dieťaťa a podobne.
Pri určovaní výživného súd vychádza z pomerov, aké tu sú v čase podania návrhu, najneskôr však
z pomerov, aké sú v čase vyhlásenia rozsudku. Súd nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno

očakávať alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia.

11. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, pričom pohľadávka oprávneného
dieťaťa je prednostnou pohľadávkou, ktorú si povinná osoba musí splniť skôr, než si bude plniť svoje
ďalšie záväzky. Priorita vyživovacej povinnosti je daná záujmom dieťaťa chráneným aj medzinárodnými

dohovormi.

12. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem: môže byť plnená osobnou starostlivosťou, najmä
u maloletého dieťaťa, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia
vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej

povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý
saodieťaosobnestará,plnívyživovaciupovinnosťprevažneposkytovanímvecnýchplneníakobývanie,
strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a príp. osobnou starostlivosťou.
Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

13. Povinná osoba, matka, primárne sporovala dôvodnosť podaného návrhu s poukazom na nemožnosť
určovania výživného v prípade, ak je to v rozpore s dobrými mravmi. Na pojednávaní právna
zástupkyňa povinnej matky upriamila pozornosť aj na nemožnosť moderácie výšky výživného, ktorého
sa navrhovateľka domáha, pokiaľ je v konaní preukázané, že oprávnená plnoletá osoba sa správa
k svojmu rodičovi tak, že tým porušuje dobré mravy.

14. Navrhovateľka na pojednávaní o. i. vypovedala, že má schválený individuálny študijný plán, hodiny
navštevujeexternouformoucezpočítač.Jev5.ročníkuVŠnaFilozofickejfakulte,odborfilozofiaachcev
štúdiu pokračovať na odbore politológia prvý ročník 1.stupňa Filozofickej fakulty od septembra 2026, kde
ju pravdepodobne prijmú (bez prijímačiek), dennou formou s individuálnym študijným plánom. Toho času

sa osobne stará o dvojičky. Žije v spoločnej domácnosti s D. G. (otcom maloletých detí), s bratom I. a jej
otcom. Otec detí si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť k ich maloletým deťom. Všetko si hradí sama
zo štátnych sociálnych dávok. PZP k autu a pohonné hmoty hradí jej otec aj všetky výdavky na bývanie.
Stravu, ošatenie a drogériu si platí výlučne sama. Partner, brat ani otec sa na ich úhrade nepodieľajú.
S matkou sa nerozpráva, lebo jej spôsobila predčasný pôrod. Doslovne uviedla: „Mali sme v stredu v

roku 2024 majetkové vyporiadanie s matkou, v piatok večer mi začali kontrakcie a v utorok 08.10.2024
zistili, že som otvorená na 3 cm a v stredu som porodila, v 29. týždni, moje deti boli v inkubátore.“ Ďalej
navrhovateľka uviedla, že chce, aby sa jej matka o ňu starala po peňažnej stránke. Po inej stránke
nemá záujem o jej starostlivosť, ani o ňu, ani o jej deti. .... Má za to, že povinná matka je psychicky chorá
osoba. V minulosti sa predávkovala tabletkami. Matku našla ona, bolo to v roku 2014, preto nechce, aby

jej deti boli vystavené tomu, čo ona. Stalo sa to pred 13-timi rokmi, doteraz má navrhovateľka problémy
prehĺtať tabletky. Jej externé štúdium stálo 700 eur ročne, ani raz jej naň (navrhovateľka) neprispela.
Právna zástupkyňa povinnej matky na to reagovala: „celý čas ide navrhovateľke len o peniaze. Matku
úplne odmieta.“ Na čo navrhovateľka uviedla: „áno, je to tak.“ Súd následne umožnil navrhovateľkeprehodnotiť jej odpoveď, zopakoval, čo odznelo zo strany právnej zástupkyne povinnej matky, a vyzval
navrhovateľku,čitrvánasvojejodpovedi,pričomnavrhovateľkapotvrdilasvojuodpoveď,tedažechceod
povinnej matky len finančné plnenie, nechce od nej žiaden záujem ani pomoc ani k sebe, ani k maloletým

deťom.

15. Povinná matka k tvrdeniam navrhovateľky, dcéry, uviedla, že rok a pol pred rozvodom sa s ňou
manžel nerozprával. Manžel si myslel, že ona si niekoho našla. Po rozvode sa z dediny dozvedela, že
manžel mal nejakú známosť. Ona inú známosť nemala. Spoločnú domácnosť opustila v marci 2024.

Nevie, ako vlastne s bývalým manželom, ako sa on má, čo k nej prechováva, ani ju to nezaujíma.
Majetkovo vyporiadať sa vedeli dohodnúť. Potvrdila, že v roku 2014 užila tablety, sama včas vyhľadala
lekársku pomoc, zobral ju manžel do nemocnice, urobili jej výplach žalúdka. Nie je, ani nebola,
v ambulantnej starostlivosti psychiatra, ani nevyhľadala a nepotrebovala pomoc psychológa.

16. V konaní bolo účastníkmi nesporované, že navrhovateľka matku dlhodobo, od rozpadu vzťahu jej

rodičov, odmieta vo svojom živote, považuje ju tiež za vinnú za predčasné narodenie jej maloletých detí.
Nesporným tiež bolo, že v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva rodičov navrhovateľky,
nadobudla povinná matka byt, ktorý predala, nakoľko nemala vlastné bývanie a kúpila si rodinný dom,
v ktorom teraz býva, v C.. Svojho podielu na rodinnom dome v D. B. sa matka vzdala Darovacou
zmluvou v roku 2024 v prospech navrhovateľky (o podiele 1 a v prospech syna I. B. o podiele 1).

Zároveň sa rodičia navrhovateľky dohodli, že rodinný dom v J. zostane v podielovom spoluvlastníctve
a v roku 2025 sa dohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, že bývalý manžel,
otec navrhovateľky, odkúpil podiel za 45.000 eur od povinnej (v septembri 2025). Peniaze povinná
matka investovala do svojej nehnuteľnosti v C.. Navrhovateľka vlastní 1-izbový byt v E. a polovicu
rodinného domu v D. B., obe nehnuteľnosti darom, z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

jej rodičov. Najmä však nesporovaným zo strany navrhovateľky bolo, že povinná matka mala aj po
rozvode jej manželstva záujem o navrhovateľku, písala jej správy, kde jej priala všetko najlepšie
k Medzinárodnému dňu detí, pýtala sa navrhovateľky, ako sa má, či je v robote, ako jej ide škola,
písala jej, že jej chýba, dopytovala sa dcéry, či je v poriadku, kedy sa môžu stretnúť (od 01.06.2024
do 20.09.2024), na ktoré správy navrhovateľka ani raz neodpovedala matke. Povinná matka jej písala

prianie k meninám (25.05.2025), bez žiadnej odpovede zo strany navrhovateľky, aj k narodeninám
(31.08.2025), pri prianí k narodeninám navrhovateľka odpovedala „Ty lubiš len penaze. Nepíš mi“. Na
pojednávaní bolo nesporné, že keď navrhovateľka porodila dvojičky, 09.10.2024, povinná matka sa
dostavila do nemocnice, chcela pozrieť vnúčatá aj svoju dcéru - navrhovateľku, tá ju odmietla, dokonca
sa povinnej matke vyhrážala podaním trestného oznámenia, ak sa priblíži alebo bude telefonicky

informovať. Navrhovateľka aj na pojednávaní niekoľkokrát uviedla, že o matku nemá iný ako finančný
záujem.

17.Právonavýživnéodpovinného(okremprávamaloletýchdetínavýživné)musíbyťvsúladesdobrými
mravmi. Vo všeobecnosti možno o dobrých mravoch hovoriť ako o pravidlách morálneho charakteru

všeobecne platných v spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť
a vzájomné rešpektovanie. Je to súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel (noriem) spoločnosti,
všeobecne uznávaných a činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno preto označiť za činnosť
proti dobrým mravom (contra bonus mores) . Podľa judikatúry k citovanému ustanoveniu § 75 ods.
2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane

oprávneného. Predpokladá sa teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu
práva priznať výživné. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti a tolerancie, poctivosti
a dôvery. Zákon presne nešpecifikuje, kedy ide o rozpor s dobrými mravmi a kedy nie. Z dostupnej
judikatúry možno usudzovať, že nestačí len obyčajná nevďačnosť, prípadne nezáujem dieťaťa o rodiča.
Vyžaduje sa také správanie, ktoré svojou intenzitou a závažnými dôsledkami je možné objektívne

posúdiť ako porušovanie dobrých mravov. Posúdenie toho, či ide o porušenie dobrých mravov alebo
nie, je v konečnom dôsledku na rozhodnutí súdu. Súd musí vec z hľadiska dobrých mravov posudzovať
konkrétne v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkova súslednosti ich úkonov v
čase a mieste.

18.Zhodnotenímskutkovéhostavudospelsúdkzáveru,ženávrhynavrhovateľkydokazovaťjejpríjmové
a zárobkové pomery, keď žije zo štátnych sociálnych dávok, ktorých výška je súdu známa a súd ju na
pojednávaní aj riadne oboznámil z webovej stránky ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, či návrh
navrhovateľky dokazovať príjmové pomery druhého povinného rodiča, jej otca, s ktorým žije v spoločnejdomácnosti, nie sú spôsobilé priaznivo ovplyvniť záver súdu v tom, že pokiaľ navrhovateľka aktívne,
vedome, odmieta svoju matku vo svojom živote, nemá záujem sa s povinnou matkou ani stretnúť, bráni
povinnej matke v stýkaní sa aj s vnúčatami od narodenia maloletých detí (H. K. D. G.), nezaujíma sa

o matku, vyhráža sa jej podaním trestného oznámenia, ak sa k nim priblíži, v takom prípade ide o také
prejavovanie zjavnej neúcty navrhovateľky k povinnej matke, ktoré je nezlučiteľné s dobrými mravmi
v spoločnosti. Navrhovateľka v konaní netvrdila žiadne relevantné skutkové tvrdenie na ospravedlnenie
jej správania sa k matke. To, že sa jej matka a jej otec rozviedli v čase, kedy bola plnoletá (mala 23 rokov)
totiž nepredstavuje iné ako ich súkromné zlyhanie a neúspech, s ktorým sa, tak ako vedeli, vysporiadali.

Navrhovateľka je matkou maloletých detí narodených zo vzťahu mimo manželstva. Skutočnosť, že
maloleté deti, dvojičky, sa narodili navrhovateľke v 29.týždni, teda predčasne, v konaní nebola sporná.
Tvrdenienavrhovateľky,žezatomôžepovinnámatka,lebonavrhovateľkabolarozrušenázmajetkového
vyporiadania (zrejme jej rodičov) a preto o päť dní na to predčasne porodila, poukazuje len na to, že
navrhovateľka intenzívne prežívala rozpad vzťahu a majetkové vyporiadanie svojich rodičov miesto
toho, aby sa sústredila na vlastné nastávajúce materstvo a stav, v ktorom sa nachádza, teda že

je a bude slobodná matka, a zároveň študentka vysokej školy, teda v tom čase s neukončeným
vysokoškolským vzdelaním. Taktiež skutočnosť, že sa povinná matka predávkovala v roku 2014 liekmi,
navrhovateľka ju našla v nejakom stave a povinná matka sa za pomoci manžela dostavila do nemocnice
na záchranu jej života, neospravedlňuje správanie sa navrhovateľky k matke o desať rokov neskôr.
Uvedenésúdzmieňujevýlučnepreto,ženavrhovateľkatýmitotromdôvodmi(rozpadmanželstvarodičov

navrhovateľky 2023 - 2024, predčasný pôrod navrhovateľky v roku 2024, predávkovanie liekmi povinnou
matkou v roku 2014) dôvodila jej správanie sa k matke za obdobie posledných dvoch rokov.

19. Navrhovateľkino správanie sa k matke nie je ospravedlniteľné, ani zo subjektívnej pozície
samotnej navrhovateľky, a ani objektívne ospravedlniteľné pri hodnotách spoločnosti, v ktorej žije tak

navrhovateľka,akoajpovinnámatka.Súdtakdospelkzáveru,ženávrhunavrhovateľkyniejedôvodným
vyhovieť, priznanie výživného od povinnej matky by totiž bolo v rozpore s dobrými mravmi.

20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
v znení neskorších predpisov tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Povinná osoba si

uplatnila nárok na náhradu trov konania spočívajúci nepochybne v jej právnom zastúpení v konaní. Súd
dospel k záveru, že nie je dôvodným odkloniť sa od generálnej klauzuly mimosporového konania, keď
neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré by v tomto prípade mal súd rozhodovať
podľa zásady úspechu v spore (keďže návrh navrhovateľky bol zamietnutý).

Poučenie:

Sp. zn. 40Pc/29/2025
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.