Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/88/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614209515
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1614209515.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej

a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v spore žalobcu: W.. P. X., A.. XX.XX.XXXX,
W. X. X/A, XXX XX W., zast. slc partners s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 16, Bratislava, IČO: 47
246 634, proti žalovanému: G.. U. M., A.. XX.XX.XXXX, W. W. XXX, zast. JUDr. Ľuboslavom Linderom,
advokátom so sídlom Družstevná 706, 908 80 Sekule, o určenie vlastníckeho práva a o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Malacky zo dňa 03. marca 2023 č. k. 4C/83/2014-626 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I o zamietnutí vzájomnej žaloby

žalovanéhoourčenievlastníckehopráva,vovýrokuIIozrušenípodielovéhospoluvlastníctvastránsporu
a jeho vyporiadaní, vo výroku III o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému 204.500 eur a vo výrok V o
nároku štátu na náhradu trov konania voči žalovanému p o t v r d z u j e .

Vo výroku IV o nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania n e p r i z n á v a .

Žalobcovi voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol vzájomnú žalobu žalovaného proti žalobcovi o
určenie jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese P., obec W., v k. ú. W.,
evidovaným Okresným úradom Malacky, odborom katastrálnym na liste vlastníctva č. XXX ako: stavba
- rozostavaný rodinný dom, na pozemku registra „I.“, parc. č. XXX/X, bez súpisného čísla; pozemok
parcela registra „I.“, parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 143 m2; parcela registra „I.“,
parc. č. XXX/X, záhrada o výmere 657 m2; parcela registra „I.“, parc. č. XXX/X, záhrada o výmere
730 m2; parcela registra „I.“ parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 180 m2 a parcela

registra „I.“, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 159 m2, k týmto nehnuteľnostiam
na základe žaloby žalobcu zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného a vyporiadal ho tak,
že tieto nehnuteľnosti prikázal do vlastníctva žalobcu, ktorému uložil povinnosť zaplatiť žalovanému
titulom náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam sumu 204.500 eur do troch dní odo
dňa právoplatnosti napadnutého rozsudku, žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 % a štátu priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo žaloby žalobcu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam odôvodnenej tým, že pri výkone vlastníckeho práva dochádza medzi spoluvlastníkmi k
neustálym konfliktom, ktoré sa prejavili tiež tak, že žalovaný žalobcovi zamedzil prístup do nehnuteľnosti.Žalobca sa pokúšal o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou so žalovaným,
avšak bezúspešne. Tvrdil, že žalovaný nemá finančné prostriedky, aby rozostavanú stavu dostaval, na
stavbe sa už dlhé obdobie nevykonávajú žiadne stavebné práce a dochádza k jej znehodnocovaniu.

Žalobca navrhol žalovanému vyporiadanie spoluvlastníctva tak, že nehnuteľnosti nadobudne do
vlastníctva oproti výplate primeranej náhrady, predstavujúcej hodnotu spoluvlastníckeho podielu, vo
výške 100.000 eur. Podľa žalobcu nehnuteľnosti s ohľadom na ich charakter, výmeru a polohu
tvoria jeden funkčný celok a ich reálne rozdelenie nie je dobre možné, prichádza teda do úvahy
vyporiadanie prikázaním do vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov. Nakoľko spoluvlastnícke podiely

oboch spoluvlastníkov sú rovnaké k celku, pre vyporiadanie spoluvlastníctva mal za rozhodujúce
kritérium účelného využitia nehnuteľností. Podľa žalobcu u žalovaného nie je splnené kritérium
účelného využitia veci, nakoľko nemá dostatok finančných prostriedkov na dokončenie stavby, ktorá
je rozostavaná od r. 2010. Žalobca tvrdil, že má záujem stavbu dokončiť, skolaudovať a užívať ju a
zveľaďovať ju a na uskutočnenie tohto zámeru má dostatok finančných prostriedkov. Trhová hodnota
nehnuteľností podľa žalobcu predstavuje v čase žaloby 200.000 eur, preto primeraná náhrada pre

žalovaného podľa neho predstavuje sumu 100.000 eur.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva, navrhol
však prikázať nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva s tým, že žalobcovi bude vyplatená
primeraná protihodnota. Uviedol, že tvrdenie žalobcu, že žalovaný nemá dostatok financií sa nezakladá

na pravde. Stavba je pred dokončením, stavebné povolenie bolo predĺžené. Tvrdil, že žalobca odmieta
na stavbe pracovať a trvá na ukončení stavebných prác. Tvrdenie, že stavba chátra a dlhšiu dobu sa
nevykonávali žiadne stavebné práce, označil za nepravdivé. Žalovaný súhlasil s tvrdením žalobcu, že
na stavbe dochádza ku konfliktom, nesúhlasil však, že mu zamedzil prístup do nehnuteľnosti, naopak
opakovane vyzýval žalobcu, aby odpratal suť z búracích prác starého rodinného domu, ktorého zbúranie

nariadil Obecný úrad W. v rozhodnutí zo dňa 06. decembra 2006, búracie povolenie bolo vydané
žalovanému a U.. W. X.. Žalovaný stavbu zbúral a rozobral na svoje náklady a aj druhá strana by
mala vykonať časť prác. Žalobca podľa žalovaného nemá záujem na stavbu vstupovať, aby na nej
pracoval, ale aby vykonával nátlak na zastavenie stavebných prác a odpredaj stavby. Žalobca používal
v minulosti aj vyhrážky a odcudzil kľúče od vchodu a brány, čo bolo dňa 14. júna 2013 predmetom

oznámenia na OOPZ Stupava. Nesúhlasil, že by mu žalobca navrhoval konkrétne vyporiadanie, list
od žalobcu s návrhom na vyporiadanie mu nebol doručený. Naopak žalovaný opakovane kontaktoval
predchádzajúcu spoluvlastníčku U.. X., ktorá je stavebníčkou podľa stavebného povolenia, aby dali
majetkové veci do poriadku, táto však so žalovaným nechce komunikovať. Poukázal na to, že žalobca na
stavbe nepracuje, stalo sa tak len raz v roku 2006, nepodieľa sa na stavbe finančne ani iným spôsobom,

čo dokladá aj jeho list zo dňa 03. septembra 2012 s požiadavkou na ukončenie stavebných prác.
Žalobca sa stal spoluvlastníkom na základe darovacej zmluvy zo dňa 23. decembra 2010 uzatvorenej
s pôvodnou spoluvlastníčkou U.. W. X., teda jeho podiel sa rovná podielu stavebníčky U.. X.. Pôvodná
podielová spoluvlastníčka previedla svoj podiel na svojich synov bez uvedenia zmysluplného dôvodu a
bez vedomia žalovaného. Žalovaný poukázal na to, že v znaleckom posudku G.. Y.. G. M. zo dňa 17.

decembra 2010 darkyňa uviedla ako svoj majetkový podiel aj také práce, ktoré boli vykonané v období
od 15. júna 2009, čiže práce, na ktorých sa stavebníčka U.. X. nepodieľala. Žalovaný preto namietal, že
žalobca nemôže mať podiel na stavebných prácach vykonaných v 2. etape od 15. júna 2009 a práce v 1.
etape navrhol oceniť znalcom. Podľa žalovaného sa U.. W. X. podieľala na stavebných prácach od 28.
apríla 2004 do 14. júna 2009, ktoré spĺňajú podmienku, že originálne vlastníctvo novovytvorenej stavby

nadobúda ten, kto stavbu uskutočňuje s úmyslom mať ju pre seba. Žalovaný navrhol ocenenie všetkých
stavebných prác od 28. júla 2004 (t. j. od vydania stavebného povolenia) do 14. júna 2009 (t.
j. do získania prostriedkov za odpredaj svojho bytu na F. XX), čo zahŕňa stavebné práce od zemných
prác, budovanie základov, izolácií, armovacie a betónovacie práce, na vybudovanie dosiek jednotlivých
podlaží - 1NP, 2NP a 3NP, dopravu materiálu, vymurovanie múrov prízemia a podkrovia, komína,

chodníka v exteriéri, schodov v interiéri a exteriéri, zabezpečovacieho múru, sedlovej strechy, pokládku
strešnej krytiny a nákup a osadenie okien. Projekt domu, nákup materiálu a platby v tejto etape boli
hradené zo spoločne zarobených peňazí stavebníkmi - žalovaným a U.. X., stavebné práce až na
výnimky vykonával žalovaný sám, s určitou pomocou rodinných príslušníkov, dvoch synov U.. W. X. a
brigádnikov. Ďalej navrhol oceniť stavebné práce od 15. júna 2009 po súčasnosť, kedy stavebné práce

zabezpečoval vo svojej réžii, nakoľko odpredal byt vo svojom vlastníctve za kúpnu cenu 57.000 eur.
Podľa odhadu žalovaného v tomto čase boli uskutočnené stavebné práce v objeme 120.000 eur.4. Žalovaný navrhol, aby súd prvej inštancie prikázal nehnuteľnosti do jeho vlastníctva, keďže po
odpredaji svojho bytu, nemá kde bývať. Poukázal na to, že peniaze na dokončenie stavby má, stavba
je dokončená na 95 %, stavbu postavil z veľkej časti na svoje náklady a s vynaložením vlastného

pracovného nasadenia.

5. Podľa žalovaným zaslaného súpisu stavebných prác v rokoch 2004-2007, tieto boli hradené zo
spoločných finančných prostriedkov žalovaného a p. X. a realizované priamou činnosťou žalovaného a
po roku 2009 boli financované výlučne žalovaným a uskutočnené jeho činnosťou. Zároveň z uvedeného

súpisu prác vyvodil, že do roku 2007 bola vybudovaná tzv. hrubá stavba - nosné múry a vnútorné priečky,
stropy, strecha s položenou strešnou krytinou, osadené okná a dvere v stavebných otvoroch, schodiská
v interiéry a exteriéry.

6. V priebehu konania sa žalovaný (v procesnom postavení žalobcu) voči žalobcovi (v

procesnom postavení žalovaného) vzájomnou žalobou, ktorá bola súdu prvej inštancie doručená dňa
30. mája 2018, domáhal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom rozostavaného rodinného domu
na parc. reg. „I.“, parc. č. XXX/X, evidovaného Okresným úradom Malacky, odborom katastrálnym pre
katastrálne územie W. na liste vlastníctva č. XXX. Konanie bolo vedené pod spis. zn. 4C/25/2018.
Žalovaný žalobu o určenie vlastníckeho práva k rozostavanej stave odôvodnil tým, že predmetný

rozostavaný rodinný dom umiestnený na pozemku registra „I.“ parc. č. XXX/X v k. ú. W. je zapísaný
na liste vlastníctva č. XXX, kde je uvedené, že je v spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného, každého
v 1/2 k celku. Žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel Darovacou zmluvou pod č. V-5167/2010 od
svojej matky U.. W. X. a Darovacou zmluvou pod č. V-159/2014 od svojho brata U.. Základný problém
nadobúdacieho titulu žalobcu spočíva podľa žalovaného v tom, že bývalá spoluvlastníčka U.. W. X. dala

zapísať rozostavanú stavbu do katastra nehnuteľností bez vedomia žalovaného ako spoluvlastníka, a
to na základe sfalšovaného podpisu na listine - Žiadosť o zápis rozostavanej stavby rodinného domu a
výmaz asanovaného rodinného domu súp. č. XXX k. ú. W. a za pomoci účelového znaleckého posudku
G.. M. č. 229/2010. Na rozpory medzi skutočným a právnym stavom žalovaný ihneď upozornil príslušný
katastrálnyúradlistomzodňa01.decembra2013,ktorýžiadostinevyhovel,čomubolooznámenélistom

zo dňa 04. januára 2014. Súhlas oboch stavebníkov so zápisom mal však za nevyhnutný, ako vyvodil aj z
mailu vedúceho katastrálneho úradu v Malackách. Žalovaný uviedol, že ako jediný zhotoviteľ so zápisom
rozostavanej stavby do katastra zásadne nesúhlasí, nakoľko sa nezakladá na reálnom stave. Tvrdil, že
predchádzajúca spoluvlastníčka aj keď je uvedená v stavebnom povolení, sa na stavbe nezúčastňovala,
žiadne doklady o svojej činnosti nepredložila. Zároveň pred začiatkom stavby podľa žalovaného nebola

uzatvorená žiadna dohoda o spoluvlastníctve k rozostavanej stavbe, čiže p. X. nemohla nadobudnúť
k stavbe žiadne originálne vlastnícke práva, teda ani ich previesť na inú osobu. Keďže katastrálny
úrad jeho námietkam nevyhovel, žalovaný podal podnet na Okresnú prokuratúru Malacky na podanie
protestu, ktorá podnet odložila ako premlčaný, avšak postúpila vec príslušnému Obvodnému odd. PZ
v Malackách za účelom prešetrenia spáchania trestného činu podvodu, ktorý vec odložil, rovnako bola

zamietnutá sťažnosť žalovaného voči tomuto rozhodnutiu. Žalovaný svoj nárok opiera o judikatúru vo
veci nadobudnutia vlastníctva, podľa ktorej vlastníctvo k novovybudovanej stavbe nadobúda ten, kto ju
uskutočnil s prejaveným úmyslom mať ju pre seba. Komu bolo adresované stavebné povolenie, resp.
či vôbec bolo vydané, nie je samo o sebe rozhodujúce (NS SR sp. zn. 2Cdo/247/2010 z 28.02.2011).
Ďalej nárok odôvodňoval právnym názorom vysloveným NS SR v rozsudku sp. zn. 3MCdo/4/2013.

Podľa žalovaného po vydaní stavebného povolenia p. Slaninová už o stavbu nejavila záujem, odčerpala
finančné prostriedky žalovaného pre svoju stavbu na P.. Žalovaný svoje finančné prostriedky vyčerpal
v r. 2007, čo oznámil spoluvlastníčke, ktorá bola ochotná žalovanému poskytnúť pôžičku, ktorá však
podľa žalovaného nemá žiadny súvis so stavbou, ako to uviedla vo svojej výpovedi. Spoluvlastníčka na
stavbu vodila záujemcov o kúpu, čo žalovaný odmietol. Pani X. stavbu domu v W. brala len ako spôsob

na dosiahnutie zisku, nechcela tam bývať. Tvrdil, že pôvodná spoluvlastníčka kúpila pre svoju matku
vedľajšípozemoksostaršímrodinnýmdomom,ktorýneskôrjejmatkapreviedlanasynovp.X..Spojením
úzkych pozemkov mal vzniknúť hodnotnejší pozemok. Žalovaný ďalej argumentoval rozhodnutiami
Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k okamihu vzniku stavby. K
momentu vzniku stavby v predmetnej veci uviedol, že podľa stavu vybudovania prvkov dlhodobej

životnosti treba za vznik stavby v právnom zmysle považovať 01. marec 2007, kedy bol dokončený
krov stavby ako posledný prvok dlhodobej životnosti, z hľadiska vytiahnutia múrov na úroveň 1. NP
treba považovať za moment vzniku stavby 04. októbra 2005 a z hľadiska stavu, kedy boli vybudované
všetky prvky dlhodobej konštrukcie po úroveň 1NP, je podľa neho rozhodujúcim momentom betonážželezobetónového schodiska dňa 30. júla 2006. Časové momenty sa síce rôzne, ale vo všetkých
troch prípadoch podľa neho platí, že je vlastníkom žalovaný ako stavebník, ktorý uskutočňoval práce s
úmyslom mať ich pre seba. Žalovaný uviedol, že celú stavbu staval svojpomocou a zo svojich finančných

prostriedkov. Jednotlivé práce žalovaný zapisoval do stavebného denníka. Z žalovaným predložených
dokladov a bločkov je podľa žalovaného zrejmé, že žalovaný je faktickým stavebníkom. Na náročnejšie
práce si žalovaný najímal brigádnikov. Všetko na stavbe je manuálna práca žalovaného, nákupy a jeho
organizačná činnosť. Žalovaný odôvodnil naliehavý právny záujem na určení, že je výlučným vlastníkom
rozostavaného rodinného domu tým, že jestvuje nesúlad medzi skutočným stavom a stavom zapísaným

na liste vlastníctva. Namietal, že v dôsledku prebiehajúceho súdneho konania nemôže stavbu dokončiť
a skolaudovať a zabezpečiť si vlastné bývanie. Je dôchodcom, do stavby investoval celoživotné úspory
a predal byt, aby mohol stavbu uskutočniť.

7. Žalovaný navrhol podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 16. novembra 2018 prerušenie
konania sp. zn. 4C/83/2014 do právoplatného skončenia konania sp. zn. 4C/25/2018 o určenie

vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 4C/83/2014-224 zo dňa 11. decembra 2018
návrh žalovaného (v procesnom postavení žalobcu v konaní sp. zn. 4C/25/2018) na prerušenie konania
zamietol a spojil veci vedené na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 4C/83/2014 a pod sp. zn.
4C/25/2018 na spoločné konanie vedené pod spis. zn. 4C/83/2014, a to s poukazom na požiadavku
rýchlosti a hospodárnosti konania.

8. Žalobca vo vyjadrení k vzájomnej žalobe uviedol, že pri nadobúdaní vlastníctva k novovytvorenej
veci treba za vlastníka považovať toho, kto ju vytvoril, ak zo zmluvy nevyplýva, že bola vytvorená
pre iného. Pri postavení novej stavby sa predpokladá, že je vlastníkom stavebník, ktorý sa zapíše do
katastra nehnuteľností ako vlastník novej stavby. V zmysle stavebného povolenia boli

stavebníkmi pôvodná spoluvlastníčka a žalovaný, súčasnými stavebníkmi sú strany sporu. Považoval
za potrebné zohľadňovať, či stavba dosiahla stupeň rozostavanosti podľa § 46 ods. 3 Katastrálneho
zákona, pri ktorom je zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného
podlažia. Stavba, ktorá je predmetom konania, tento stupeň dosiahla v čase, keď došlo k prevodu
spoluvlastníckeho podielu na žalobcu, jednalo sa o vzniknutú a stavebníkovi patriacu vec. Pani X. ako

pôvodná stavebníčka a podielová spoluvlastníčka bola oprávnená nakladať so svojím spoluvlastníckym
podielom k rozostavanej stavbe a tento previesť na žalobcu. Tvrdenie, že o stavbu nejavila záujem,
označil za nepravdivé, dokonca sám žalovaný v predchádzajúcich podaniach uvádzal, že na časti
stavby uskutočňovanej v období od 28. apríla 2004 do 14. júna 2009, v rámci ktorej stavba dosiahla
stupeň rozostavanosti podľa ust. § 46 ods. 3 Katastrálneho zákona, sa podieľali spoločne žalovaný a

pôvodná spoluvlastníčka p. X.. Je teda evidentný rozpor v tvrdeniach žalovaného. Tvrdenie žalovaného,
že došlo k sfalšovaniu jeho podpisu na žiadosti o zápis rozostavanej stavby, mal za účelové, nakoľko
prišlo k zhoršeniu vzájomných vzťahov spoluvlastníkov, žalovaný namietal zápis rozostavanej stavby
až 01. decembra 2013, teda 3 roky po tom, čo k zápisu došlo, čo korešponduje s obdobím, keď došlo
k zhoršeniu vzťahov. Všetky podania žalovaného súvisiace s domnelým falšovaním boli príslušnými

orgánmi zamietnuté. Poukázal na to, že p. X. previedla svoj podiel na blízku osobu a že
nemala žiadnu povinnosť to žalovanému oznamovať. Zo žalovaným predloženého dôkazného materiálu
napriek jeho rozsiahlosti podľa neho žiadnym spôsobom nevyplýva, čo presne realizoval žalovaný
osobne, či všetky doklady boli vystavené jemu a či financie, ktoré použil na úhradu boli jeho finančnými
prostriedkami alebo mu boli poskytnuté zo strany pôvodnej spoluvlastníčky a nepreukazuje žiadne z

tvrdení, že sa na stavbe podieľal sám, pričom takýto záver vyvracajú vyjadrenia samotného žalovaného.

9. Žalovaný následne doplnil, že s pani X. nadobudli spoločne určité finančné prostriedky a pôvodne
sa dohodli, že sa spoločne pustia do stavby domu, následne sa však pani X. rozhodla, že ona svoju
časť finančných prostriedkov investuje do stavby svojho rodinného domu na P., k čomu jej žalovaný

požičal časť svojich prostriedkov, ktoré mu pripadli z predaja pozemku na Š.. Na stavbe domu sa už
nepodieľala a keďže peňažné prostriedky žalovanému nevrátila, musel pôvodný úmysel stavať dom
dodávateľsky zmeniť na stavbu svojpomocou, čo je zdokumentované v stavebnom denníku. Stavebný
denník obsahuje záznamy zo stavby v rokoch 2004-2007 a potom po prerušení prác pre nedostatok
financií v rokoch 2009-2015. Súhlasil, že nie všetky bločky a doklady obsahujú údaj, na koho meno boli

vydané, taká je však obvyklá prax. Žalovaný uviedol, že pôvodne sa domnieval, že rozostavaná stavba
až do kolaudácie zdieľa vlastnícky režim s pozemkom a je do kolaudácie jeho súčasťou, jedná sa len o
jeho laický omyl, tiež si nesprávne myslel, že v konaní ide o určovanie vkladov do stavby a ich vyrovnanie
a nesprávne si myslel, že k tomu má smerovať aj znalecké dokazovanie, v tom čase nemal právnehozástupcu. Tiež nesprávne označoval svoje finančné prostriedky za prostriedky spoločné, po roku 2003
však už neboli spoločné, keďže došlo k ich rozdeleniu. Z uvedeného dôvodu žiadal
žalovaný o „späťvzatie návrhov na doplnenie dokazovania zo dňa 30. marca 2016“. Ďalej uviedol, že

celú jestvujúcu rozostavanú stavbu financoval výlučne z vlastných finančných prostriedkov. V prvej časti
stavby finančné prostriedky do roku 2007 čerpal najmä z finančného výnosu z predaja pozemku parc. č.
XXXX/XX vo výške 1.080.000 Sk, do nákupu ktorého v roku 1998 investoval cca 700.000 Sk z vlastných
úspor, keďže úspešne podnikal. Pani X. kúpila vedľajší pozemok parc. č. XXXX/X v tej istej výmere na
meno svojej sestry. Pani X. v tom čase zarábala menej ako žalovaný, živila veľkú domácnosť a vložila

do kúpy týchto dvoch pozemkov asi 200.000 Sk. Za rok 1997 mala daňový základ len 2.967 Sk. Zvyšok
si požičali, ťarchu pôžičky znášali spoločne. Žalovaný za tým účelom založil svoj byt. Oba pozemky stáli
cca 1.800.000 Sk. Finančný výťažok z predaja pozemkov XXXX/XX a XXXX/XX teda dosiahli spoločným
úsilím a jednalo sa o spoločne zarobené peniaze s podielom asi 50 % na 50 %. Takto to vtedy žalovaný
bral, že každému pripadli 2 milióny Sk. Peniaze v sume spolu 4 mil. Sk boli uschované u žalovaného v
byte na F. XX. Takže ich bral ako spoločné a neskôr ich takto zo zotrvačnosti aj ďalej nazýval, pričom

realita bola taká, že neskôr došlo k ich rozdeleniu a pani X. si svoju časť odobrala na stavbu domu na P. a
tiež aj na nákup áut aj bytov pre svojich synov. Odčerpala tiež asi 500.000 Sk z časti peňazí žalovaného,
ktoré žalovanému nevrátila. Zo zvyšku žalovaný zaplatil polovicu ceny pozemku a na stavbu mu zostal
asi milión Sk, v čom bolo aj 300.000 Sk, ktoré zarobil v roku 2000--2003 servisom elektroniky. Svoje
predchádzajúce zárobky dával pani X. na splácanie úrokov pôžičky 900.000 Sk. Po roku 2003 sa teda

jednalo len o financie žalovaného. Uviedol, že pôžička poskytnutá pani X. nemôže byť jej finančným
vstupom do stavby, keďže išlo o jej osobnú pôžičku, ktorú môže od žalovaného vymáhať. Od roku 2009
čerpal finančné prostriedky z predaja bytu na F. XX. Poukázal na to, že jestvuje značný rozdiel medzi
stavbou popísanou v znaleckom posudku G.. M. č. 229/2010 (v tých znakoch, ktoré nie sú sporné)
so stavom v roku 2015, kedy žalovaný výkon stavebných prác zastavil, žalobca si preto chce prisvojiť

výsledkycudzejpráce.Súhlasil,žespaniX.kúpilipozemok,spolupracovalipriprojektovejdokumentácii,
avšakeštepredzačiatkomstavbydošlomedzinimikrozporomtýkajúcimsanajmäspoločnezarobených
peňazí a v roku 2004 dávala jasne najavo, že nechce začínať so stavbou v W.. Teda ona si stavbu
rozmyslela, ale žalovaný s ňou začal. Staval svojpomocne a s pomocnou brigádnikov, niekoľkokrát sa
obrátil na p. X., aby jej synovia išli pomôcť, párkrát vypomohli, neskôr pomoc už nežiadal. Podielové

spoluvlastníctvo podľa žalovaného nevzniklo, nikdy takúto dohodu neuzavreli, hoci pôvodné kroky k
tomu smerovali. O stavbu sa p. X. začala zaujímať až v roku 2007, kedy boli dokončené prvky dlhodobej
životnosti. V roku 2007 odkúpila od susedov G. vedľajší pozemok a susedný starší rodinný dom, a to
na svoju matku, neskôr sa prepísali na jej synov. Žalovaného potom oslovila s tým, že nehnuteľnosti
treba predať, čo žalovaný odmietol. Od roku 2005 nemali už žiaden partnerský ani priateľský vzťah.

Zápis rozostavanej stavby označil za neplatný právny úkon, keďže bol vykonaný bez jeho vedomia s
jeho sfalšovaným podpisom, a preto podľa neho stavbu nemožno zahrnúť do vyporiadania podielového
spoluvlastníctva. Ďalej uviedol, že zhodnotil pozemky oproti ich pôvodnému stavu, keďže ich vyklčoval,
upravil, zatrávnil a vysadil dreviny.

10. Žalobca následne namietal, že žalovaný účelovo upravuje skutkové tvrdenia, podľa žalobcu je
preukázané, že k pozemkom aj k stavbe vzniklo podielové spoluvlastníctvo. Predložené bločky, faktúry
a fotodokumentácia nepreukazujú, z akých prostriedkov čo bolo hradené, ani či to bolo použité práve
na stavbu. Žalovaný nemal prostriedky na financovanie stavby a tieto obstarala právna predchodkyňa
žalobcu. Zápis rozostavanej stavy bol podľa neho vykonaný riadne, pričom tvrdenia žalovaného mal

za nepreukázané. Navrhol, aby boli nehnuteľnosti prikázané do vlastníctva žalobcu, ktorý je schopný
vyplatiť žalovanému sumu - polovicu hodnoty nehnuteľností zistenej znaleckým posudkom. Poukázal na
to, že brat žalobcu je vlastníkom susediaceho pozemku, žalobca má partnerku a dieťa a má záujem v
nehnuteľnosti bývať. Žalovaný má podľa žalobcu minimálny príjem a nebol by schopný žalobcu vyplatiť.

11. Žalovaný následne na pojednávaní navrhol, aby súd prvej inštancie návrh na vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k stavbe zamietol a v prípade pozemkov toto zrušil a vyporiadal tak, že
zaviaže žalovaného uhradiť žalobcovi polovicu ceny pozemkov v lehote 60 dní. Uviedol, že má možnosť
si finančné prostriedky zabezpečiť a to aj v prípade, ak by sa súd prvej inštancie nestotožnil s jeho
názorom na režim stavby a uviedol, že je schopný vyplatiť ustupujúceho spoluvlastníka aj zo stavby.

Poukázal na to, že žalobca nemá k nehnuteľnosti vzťah, pričom je súkromnou vecou žalovaného, ako
zabezpečí finančné prostriedky na vyplatenie.12. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 27. marca 2019 č. k. 4C/83/2019-270 zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobcu vo veľkosti 1/2 k celku a žalovaného vo veľkosti 1/2 k celku k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v okrese P., obec W., k. ú. W., evidovaným Okresným úradom Malacky, odborom

katastrálnym pre katastrálne územie W. na liste vlastníctva č. XXX, a to rozostavaný rodinný dom
umiestnený na pozemku registra "I." parc. č. XXX/X a pozemky parcela registra "I." č. XXX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 143 m2, parcela registra "I." č. XXX/X, záhrady o výmere 657 m2, parcela
registra "I." č. XXX/X, záhrady o výmere 730 m2, parcela registra "I." č. XXX/X, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 180 m2 a parcela registra "I." č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 159

m2 a vyporiadal ho tak, že uvedené nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorému
uložil povinnosť zaplatiť žalovanému titulom náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam
sumu 153.000 eur v lehote do troch dní odo dňa jeho právoplatnosti; žalobu žalovaného, že je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti- rozostavaný rodinný dom umiestnený na pozemku registra "I." parc. č. XXX/
X v okrese P., obec W., k. ú. W., evidovaný Okresným úradom Malacky, odborom katastrálnym pre
katastrálne územie W. na liste vlastníctva č. XXX zamietol; žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 % a priznal štátu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

13. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením zo dňa 26.02.2021 sp. zn. 4Co/63/2020
- 357 rozsudok súdu prvej inštancie na odvolanie žalovaného v celosti zrušil a vec vrátil súdu na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že v danom prípade súd
prvej inštancie zamietol žalobu žalovaného o určenie, že je výlučným vlastníkom časti nehnuteľností,
ktoré tvoria predmet sporu, dospejúc k záveru, že na požadovanom určení nemá naliehavý právny
záujem, dôvodiac, že skutočnosť, či nehnuteľnosť patrí do výlučného vlastníctva žalovaného alebo do
podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaného, sa rieši prejudiciálne v rámci konania o žalobe

žalobcuozrušenieavyporiadanieichpodielovéhospoluvlastníctva,atobezjejmeritórnehoprejednania,
keď skutočnosti uvádzané žalobcom právne posudzoval v rámci konania o žalobe žalobcu hodnotením
vykonaného dokazovania v tomto skôr začatom súdnom konaní. S uvedeným
právnym záverom súdu prvej inštancie sa však odvolací súd nestotožnil a za opodstatnenú vyhodnotil
odvolaciunámietkužalovanéhovtomtosmere,žesúdprvejinštancieporušiltýmtonesprávnymprávnym

posúdením uvedenej právnej otázky jeho právo na spravodlivý súdny proces, keď bez meritórneho
prejednania jeho určovacej žaloby právne uzavrel, že na nej nemá naliehavý právny záujem. Bolo
povinnosťou súdu prvej inštancie v spoločnom konaní o určovacej žalobe a o žalobe o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyhodnotiť vykonané dokazovanie vo vzťahu k určovacej
žalobe žalovaného, t. j. prejednať ju meritórne, a až prípadne dospejúc k záveru, že rozostavaný dom

v jeho výlučnom vlastníctve nie je, túto prípadne zamietnuť, avšak na základe iných než súdom prvej
inštancie vyslovených dôvodov, t. j. na základe prípadného neunesenia dôkazného bremena žalovaným.
Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o prikázaní nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu
a jeho povinnosti zaplatiť titulom úhrady za ustupujúci spoluvlastnícky podiel žalovanému sumu 153.000
eur v lehote 3 dni od jeho právoplatnosti odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého

rozsudku viažuce sa k tejto časti rozhodnutia nenapĺňa zákonné predpoklady podľa ust. § 220 ods.
2 CSP, podľa ktorého okrem iného má konajúci súd povinnosť jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy, keď je povinný dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Za

nedostatočnepreskúmateľnýpovažovalzáversúduprvejinštancie,žežalovanýpredalsvojbytnaF.B.J.
Q.W.špekulatívne,keďrozhodnutiesúduprvejinštancieotom,ktorejstranesporuprikáženehnuteľnosti
do výlučného vlastníctva, je založené najmä na tomto základe, pretože z neho potom vychádzajú ďalšie.
Ak záver súdu prvej inštancie o špekulatívnom konaní žalovaného ohľadom predaja svojho bytu na F.
J. v W. nie je správny, nemajú potom žiadne opodstatnenie ďalšie právne úvahy súdu prvej inštancie o

tom, že účelnejšie využitie veci sa mu javí v prípade prikázania nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva
žalobcu z dôvodu jeho veku a z dôvodu, že nehnuteľnosť nebude obývať sám. Na základe vykonaného
dokazovania v preskúmavanej veci totiž nemožno dospieť k záveru, že žalobca je odkázaný na bývanie
právelenvtejtonehnuteľnosti.Odvolacísúdsavtomtosmerepriklonilkodvolacejnámietkežalovaného,
že pre účely rozhodnutia vo veci v tejto časti je potrebné zohľadniť okrem uspokojenia bytovej potreby

niektorého zo spoluvlastníkov aj iné skutočnosti, a to kto dom doposiaľ užíval a kto je na jeho užívanie
odkázaný a kto dom doposiaľ udržiaval, vykonal doňho investície pre účely jeho dokončenia, resp.
má k nemu citový vzťah. Súd prvej inštancie taktiež vôbec nevysvetlil, na základe akých vykonaných
dôkazov, na základe akého ich hodnotenia a s tým súvisiacich právnych úvah dospel k záveru o tom,že žalobca je schopný poskytnúť žalovanému reálnu a včasnú náhradu za spoluvlastnícky podiel podľa
výroku napadnutého rozhodnutia, keď iba vyhlásenie žalobcu o tejto pre rozhodnutie vo veci podstatnej
skutočnosti je aj pre odvolací súd nepostačujúce. Za opodstatnenú vyhodnotil odvolací súd potom aj

odvolaciu námietku žalovaného o tom, že súd prvej inštancie neakceptoval ním navrhnuté dôkazné
prostriedky, avšak odmietnutie ich vykonania dostatočne neodôvodnil, keď len stroho a bez ďalšieho
vysvetlenia uviedol, že ich vykonanie nepovažoval za potrebné a že nesúvisia s prejednávanou vecou.
Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, keď v ďalšom konaní bude súd prvej inštancie viazaný vysloveným právnym názorom

odvolacieho súdu o existencii naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe žalovaného (§ 391
ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie bude povinný prejednať túto meritórne, keď právne závery súdu prvej
inštancie v konaní o nej budú prejudiciálnym podkladom pre rozhodnutie v konaní o žalobe žalobcu
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu, vo veci opätovne rozhodnúť, s
tým, že nové rozhodnutie vo veci musí byť pre účely prípadného odvolacieho konania (t. j. pre strany
sporu a pre odvolací súd) preskúmateľné a spĺňať náležitosti podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, t. j. musí

obsahovať komplexné vyhodnotenie vykonaného dokazovania a vysvetlenie dôvodov, prečo niektoré z
navrhnutých dôkazov nevykonal, musí obsahovať právne úvahy, z ktorých pri rozhodnutí vychádzal a
na základe ktorých vykonaných dôkazov a z akých dôvodov k týmto právnym úvahám dospel, tak aby
nové rozhodnutie vo veci nebolo nekonformne arbitrárne (§ 391 ods. 3 CSP).

14. Argumentácia žalobcu po vrátení veci Okresnému súdu Malacky na ďalšie konanie zostala
nezmenená. Žalovaný po vrátení veci Okresnému súdu Malacky zotrval na svojej argumentácii tak,
ako uviedol v podanej žalobe o určenie vlastníckeho práva. Žiadal, aby súd prvej inštancie rozhodol
najskôr o žalobe o určenie vlastníckeho práva medzitýmnym rozsudkom a až následne, aby pristúpil k
vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva.

15. Súd prvej inštancie sa s návrhom žalovaného, aby vo veci určenia vlastníckeho práva rozhodol
medzitýmnym rozsudkom, nestotožnil. V prvom rade podľa neho platí, že vydanie medzitýmneho
rozsudku či už podľa ust. § 214 ods. 1 CSP alebo podľa ust. § 214 ods. 2 CSP zákon formuluje
výlučne ako možnosť súdu na takýto postup. Vydanie medzitýmneho rozsudku v predmetnej veci však

nebolo podľa názoru súdu prvej inštancie namieste, keďže na základe vykonaného dokazovania mal
dostatočný podklad k tomu, aby mohol o celej prejednávanej veci rozhodnúť, preto nevidel dôvod na
takýto postup. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že uznesením č. k. 4C/83/2014-224 zo dňa 11.
decembra 2018 návrh žalovaného, ktorým sa domáhal prerušenia konania o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva do skončenia konania o určenie vlastníckeho práva, bol zamietnutý a

súd prvej inštancie rozhodol o spojení týchto vecí na spoločné konanie s poukazom na požiadavku
hospodárnosti konania.

16. Pripomenul, že žalovaný uviedol bilanciu príjmov a výdavkov v súvislosti so stavbou, kde uviedol
sumu celkových výdavkov na stavbu v rokoch 2004 do 2015 spolu vo výške 3.090.395 Sk a celkových

príjmov použitých na financovanie stavby v celkovej výške 3.994.915 Sk, pričom mal odpracovať na
stavbe 1400 hodín, zároveň doložil ním vypracovaný súpis prác a výdavkov. Na pojednávaní doplnil,
že podstata uvedenej bilancie spočíva v tom, že výdavky vynaložené na stavbu zodpovedajú príjmom
žalovaného v predmetnom období. Žalobca namietal, že uvedený rozpis a bločky sú bezpredmetné,
keďže ide len o rozpis vypracovaný žalovaným, pričom samotné bločky nepreukazujú, z akých

finančných prostriedkov bola stavba financovaná, ani že ten materiál bol použitý na predmetnú stavbu.

17. Následne žalovaný uviedol, že dochádza k atakom na jeho osobu, na obecnom úrade žalobca podal
podnet, že žalovaný býva v neskolaudovanej stavbe, žalovaný nemôže stavbu kvôli súdnemu sporu
skolaudovať, bývalý starý rodinný dom, kde má v súčasnosti trvalé bydlisko z veľkej časti zbúral, aby

použil stavebný materiál na stavbu nového domu, do ktorého investoval všetky úspory, predal svoj byt
a teraz je defacto bezdomovec, pretĺka sa po príbuzných, spáva občas aj v aute, má 68 rokov a nie
najlepší zdravotný stav.

18. V záverečnom vyjadrení žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zhrnul, že sú splnené

podmienky na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, keďže reálna
deľba nehnuteľností nie je možná, žalobca má záujem o nadobudnutie nehnuteľností a svedčí mu
aj možnosť efektívneho využívania nehnuteľností. Má dostatok zdrojov na vyplatenie ustupujúceho
podielového spoluvlastníka. Z vykonaného dokazovania vyvodil, že nehnuteľnosti sú od počiatku vpodielovom spoluvlastníctve účastníkov konania resp. právnej predchodkyne žalobcu a žalovaného.
Vyvodil to jednak z nadobúdacieho titulu k pozemkom, tak aj zo stavebného povolenia z roku 2004 ako aj
zo znaleckého posudku znalkyne G.. M. o štádiu rozostavanosti stavby. Navrhol, aby súd prvej inštancie

podielové spoluvlastníctvo zrušil, prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu a zaviazal
žalobcu na úhradu sumy 204.500 eur žalovanému v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

19. V záverečnom vyjadrení žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu zhrnul, že žalovaný a právna
predchodkyňa žalobcu nadobudli spoločne len pozemok a v administratívnom konaní bolo vydané

stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu, následne ich vzťahy ochladli a od počiatku od
základov stavbu vykonával len žalovaný a tiež výstavbu financoval výlučne len žalovaný. Na základe
znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný bez súčinnosti žalovaného, o stave rozostavanosti G.. M. a
na základe žiadosti o zápis rozstavanej stavby do katastra zo dňa 18. decembra 2010 nemohlo dôjsť k
nadobudnutiu spoluvlastníctva, nakoľko tieto dve listiny nie sú právnym úkonom v zmysle Občianskeho
zákonníka. Vlastníctvo stavby je podľa neho výlučne v prospech žalovaného. O žalobe na

určenie vlastníctva nebolo právoplatne rozhodnuté, preto nemožno podľa neho vyporiadavať podielové
spoluvlastníctvo, keďže je stále sporné.

20. Zo zápisu na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie W. súd prvej inštancie zistil, že strany
sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - pozemku parcela registra „I.“, parc. č. XXX,

zastavané plochy a nádvoria o výmere 143 m2, parcela registra „I.“, parc. č. XXX/X, záhrady o výmere
657 m2, parcela registra „I.“, parc. č. XXX/X, záhrady o výmere 730 m2, parcela registra „I.“ parc. č.
XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 180 m2, parcela registra „I.“, parc. č. XXX/X, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 159 m2 a stavby bez súpisného čísla na parc. č. XXX/X, rozostavaný
rodinný dom, s veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu 1/2 k celku a žalovaného 1/2 k celku. Ako

titul nadobudnutia je pri podiele žalobcu uvedené: V-5167/10, Darovacia zmluva, právopl. 29.12.2010
a V159/14, Darovacia zmluva, právopl. 14. februára 2014 a pri podiele žalovaného V3644/02, Kúpna
zmluva, právopl. 23. decembra 2002 a Z-4291/10, Zápis rozostavanej stavby rod. domu na parc. č. XXX/
X. Zistil, že Stavebným povolením č. SU-674/116/03-04 zo dňa 28. apríla 2004 obec W. ako príslušný
stavebný úrad povolila žalovanému a U.. W. X. ako stavebníkom stavbu rodinného domu na pozemku

parc. č. XXX/X a XXX/X, k .ú. W.. Z Oznámenia obce W., č. j. SÚ-266/2014 zo dňa 13. októbra 2014
zistil, že stavebný úrad určil novým stavebníkom (žalobcovi a žalovanému) novú lehotu na dokončenie
stavby do 14. októbra 2015. Tiež zistil, že Rozhodnutím č. j. SÚ-301/2006-1 zo dňa 06. decembra 2006
(č. l. 51) obec W. povolila odstránenie stavby rodinného domu na parc. č. XXX v k. ú. W. súp. č. XXX
vlastníkom stavby U.. W. X. a G.. U. M. - žalovanému. Zo žiadosti o zápis rozostavanej stavby zo dňa

18.12.2010 zistil, že stavebníci U.. W. X. a žalovaný - G.. U. M.Š. požiadali o zápis rozostavanej stavby
rodinného domu a výmaz asanovaného rodinného súp. č. XXX, pričom prílohami bol geometrický plán
č. 114/2010, znalecký posudok č. 229/2010, stavebné povolenie č. SÚ-674/116/03-047 a rozhodnutie
o povolení odstránenia stavby. Mal za preukázané, že darovacou zmluvou zo dňa 23.12.2010, ktorej
vklad bol povolený pod č. V-5167/10, U.. W. X. ako darca previedla svoj spoluvlastnícky podiel na

nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXX, k. ú. W. na svojich synov W.. P. X. Y. W.. U. X., každému v 1
% ine. Z odpovede katastrálneho odboru Okresného úradu Malacky zo dňa 14. januára 2014 vyvodil, že
katastrálny odbor na podanie žalovaného, ktorým žiadal zrušenie zápisu rozostavanej stavby reagoval
tým, že poukázal na ust. § 46 ods. 4 Katastrálneho zákona, konštatoval, že žiadosť zaevidovaná pod č.
Z-4291/10 dňa 28. októbra 2010 a jej prílohy mali zákonné náležitosti a nebol dôvod pochybovať o ich

hodnovernosti, poukázal na doložený znalecký posudok a jeho fotodokumentáciu, z ktorého vyplynulo
splnenie podmienok na zápis rozostavanej stavby s poukazom na ust. § 3 ods. 15 Katastrálneho zákona
(pozn. účinného v tom čase).

21. Zo znaleckého posudku č. 19/2018 vyhotoveného súdom ustanoveným znalcom G.. X. E. zistil, že

všeobecná hodnota nehnuteľností ku dňu 30. júla 2018 v podielovom spoluvlastníctve strán sporu zap.
na liste vlastníctva č. XXX k. ú. W. predstavuje sumu vo výške 306.000 eur po zaokrúhlení (305.751,32
eur), z toho hodnota stavieb sumu 205.062,74 eur a hodnota pozemkov 100.688,58 eur. Z posudku
vyvodil,ževšetkyprvkydlhodobejživotnosti,ačasťprvkovkrátkodobejživotnosti(strešnákrytina,výplne
otvorov v obvodových stenách, okrem garážovej brány a vstupných dverí) boli na stavbe vybudované

v r. 2004 až 2007 /strana 6 znaleckého posudku/.

22. Zo znaleckého posudku č. 307/2022 vyhotoveného súdom prvej inštancie ustanoveným znalcom
G.. D. M. zistil, že všeobecná hodnota nehnuteľností ku dňu 22. decembra 2022 v podielovomspoluvlastníctve strán sporu zap. na liste vlastníctva č. XXX k. ú. W. predstavuje sumu vo výške 409.000
eur po zaokrúhlení (409.359,34 eur), z toho hodnota stavieb sumu 275.197,42 eur a hodnota pozemkov
134.161,92 eur. Z posudku vyvodil, že v čase obhliadky nebola stavba dokončená, podľa predložených

informácií bola hlavná časť stavebných prác realizovaná od roku 2004 do roku 2007 (boli vyhotovené
všetky prvky dlhodobej životnosti - základy, zvislé nosné konštrukcie, vodorovné nosné konštrukcie,
schodisko a krov) /strana 13 znaleckého posudku/. Tiež zistil, že stavebný denník (prílohová obálka
č. l. 14 v pripojenom spise sp. zn. 4C/25/2018) obsahuje údaje - denné žalovaným ručne zapisované
záznamy o vykonávaných stavebných prácach od roku 2004 do 15. novembra

2007 s poznámkou koniec práce na stavbe, následne je k roku 2008 uvedená poznámka na stavbe sa
nepracuje, nie sú financie a záznamy zo stavebných prác sú opätovne vedené od 23. októbra 2009 do
20. novembra 2015, kedy je v denníku posledný záznam.

23. Z potvrdenia o disponibilnom zostatku zo dňa 03. februára 2022 mal za preukázané, že žalobca
má na účte vedenom na jeho meno v Tatra banka a.s. disponibilný zostatok ku dňu 03. februára 2022

vo výške 160.323,09 eur a z potvrdenia o disponibilnom zostatku zo dňa 02. marca 2023 mal za
preukázané, že žalobca má na svojom účte ku dňu 02. marca 2023 disponibilný zostatok vo
výške 212.233,16 eur.

24. Vychádzal z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 02. decembra 2015, že nehnuteľnosti nadobudol

po svojej matke, ktorá bola v partnerskom vzťahu so žalovaným. Po rozpade tohto vzťahu vznikali
problémy medzi nimi aj ohľadom spoluvlastníctva, matka nemala energiu riešiť nehnuteľnosti, preto
navrhla svojím synom, či nemajú o nehnuteľnosť záujem. Žalobca záujem mal, v tom čase mal kľúč
od brány, prišiel na stavbu po tom, ako ju nadobudol. Odkedy tam bol naposledy v roku 2014 z
vonku pozoroval, že stavba nepokračuje, pričom uplynulo 11 rokov od stavebného povolenia. Situácia v

minulosti bola taká, že matka žalobcu stavbu financovala, ale žalovaný si staval po svojom, stavba mala
podľa odsúhlaseného projektu vyzerať inak, preto žalovanému povedal, že kým nevyriešia vlastnícke
vzťahy, nie je ochotný stavbu financovať, tak že bude platiť a stavba ani nebude podľa jeho predstáv.
Žalovaný spočiatku súhlasil s predajom nehnuteľností a rozdelením výťažku, avšak za nereálnu sumu
20.000.000 Sk, preto sa žalobca rozhodol dať nehnuteľnosť oceniť znalcom, avšak žalovaný ich

nevpustil, vymenil zámky na bráne, asi v r. 2009 predal svoj byt, osadil vstupné dvere na dome a
nasťahoval sa do nehnuteľnosti napriek tomu, že nie je skolaudovaná, čo žalobca riešil podnetom
stavebnému úradu na výkon dohľadu. Nehnuteľnosti nadobudla matka žalobcu a žalovaný kúpou, kúpu
pozemkov a pôvodných stavieb financovala právna predchodkyňa žalobcu - jeho matka, obstarávala
tiež dokumentáciu k stavbe. Stavba sa realizovala svojpomocne, matka žalobcu chodila pomáhať po

práci variť robotníkom a pod. Vedľajšie pozemky sú vo vlastníctve brata žalobcu. Zámer bol rozšíriť
pozemky pod stavbou, ktoré sú úzke. Na vedľajšom pozemku je stavba staršieho domu, v ktorom
so súhlasom matky žalobcu býval pôvodne žalovaný a po dokončení dvoch miestností začal bývať v
rozostavanom dome. Žalobca ďalej uviedol, že má dostatok finančných prostriedkov, býva v 2 izbovom
byte s partnerkou a maloletým dieťaťom, ktorý je v jeho vlastníctve. Uviedol, že on sám žiadne finančné

prostriedkynanehnuteľnosťnevynaložil,nazačiatkunastavbepomáhal2krát,bratiapomáhalinahrubej
stavbe, výkopových prácach.

25. Podľa výpovede žalovaného na tomto pojednávaní súdu prvej inštancie stavbu domu financuje
a uskutočňuje od roku 2004 až po súčasnosť, pričom odhadol svoj podiel na financovaní na 75 %,

pri výkone stavebných prác až 95 %. Stavba sa realizuje na základe platného stavebného povolenia.
Nehnuteľnosti pôvodne žalovaný nadobudol s p. X. v rovnakých podieloch, išlo o záhradu, pozemok, na
ktorom sa nachádzal starý dom, ktorý sa zbúral. Dohodli sa, že stavbu domu budú realizovať spoločne,
od začiatku však boli problémy, pretože nemala čas, len občas priniesla občerstvenie alebo obed, syn
U. pomáhal cca 18x, takto to vyzeralo v roku 2004-2005, potom už prakticky na hrubej stavbe vykonával

práce sám. Práce zrealizované zo spoločných finančných prostriedkov, t. j. 50 % prostriedky žalovaného,
boli spoločne zarobené prostriedky, ktoré mal žalovaný v držbe a z ktorých po dohode stavbu financovali,
išlo asi o 2.000.000 Sk. Takto to bolo do roku 2007, keď sa ukončila hrubá stavba a tieto prostriedky sa
minuli, potom sa dva roky na stavbe nestavalo, v roku 2009 žalovaný predal byt na F. za 57.000 eur tieto
finančné prostriedky investoval do ďalšej stavebnej činnosti. V súčasnosti je stavba v predkolaudačnom

stave, je potrebné investovať cca. 10.000 eur na materiál a 10.000 eur na stavebné práce, ktoré si
žalovaný potrebuje požičať, a preto potrebuje vyporiadať spoluvlastníctvo a to tak, že nehnuteľnosti
nadobudne on s povinnosťou výplaty žalobcu, ktorá bude vyplývať zo znaleckého posudku. Navrhol
ocenenie nehnuteľnosti znaleckým posudkom znalcom ustanoveným súdom. Žalovaný uviedol, ženakoľko predal svoj byt na F. J., nemá kde inde bývať, všetky prostriedky investoval do spoločnej
nehnuteľnosti. K majetkovým pomerom žalovaný uviedol, že zarábal servisom spotrebnej elektroniky,
cca 7.000 Sk mesačne, bol živnostníkom. Kúpa pozemku bola financovaná zo spoločných prostriedkov

zo spoločného obchodu, a to predaja nehnuteľností na Š. J., celková suma, ktorá bola do roku 2009
použitá na nákup a rekonštrukciu nehnuteľností bola 2.000.000 Sk, presné sumy si nepamätá, z výťažku
z predaja bytu na F. bola použitá na stavbu suma cca 55.000 eur. Doklady sa nachádzajú v stavebnom
denníku.

26. Svedkyňa U.. W. X. vypovedala, že žalobca je jej syn, žalovaný bývalý partner a spoluvlastník
nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu. Svedkyňa bola so žalovaným spoluvlastníčkou rodinného
domu a pozemku v W., nehnuteľnosti nadobudli v roku 2002 každý v jednej polovici, v tom čase s
ohľadomnavzťahmalizáujempostaviťnapozemkunovýdomabývať.Svedkyňavtomčasevykonávala
podnikateľskú činnosť sprostredkovanie nákupu a predaja nehnuteľností, našla pozemok a dohodla
s predávajúcim všetky podmienky predaja, a tak následne nehnuteľnosti so žalovaným nadobudli,

ďalej vybavila všetky listiny potrebné pre stavebné povolenie, dokumentáciu, projekt. Nehnuteľnosť
spoluvlastníci nadobudli za finančné prostriedky svedkyne, v priebehu roku 2002-2008 podnikala a jej
príjem bol cca 6.000.000 Sk za toto obdobie. So žalovaným mali v tom čase blízky vzťah, človek robí
chyby, peniaze, ktoré zarobila a zmluvy boli napísané na žalovaného. Peniaze na nákup nehnuteľnosti
mala reálne v držbe svedkyňa doma na W. J.., kde bývala sama s deťmi, predávajúcemu odovzdala v

W. hotovosť, v tom čase to bolo možné, bol tam prítomný aj žalovaný. Svedkyňa uviedla, že peniaze,
ktoré zarobila, na účel realizácie stavby odovzdala žalovanému, bolo to asi 2.000.000 Sk, v tom
čase obchodovala s nehnuteľnosťami, mala zodpovedajúci príjem. Žalovaný žiadny príjem nemal, na
prelome storočí sa snažil podnikať, obdržal aj štátne príspevky, nakoľko neplnil povinnosti, boli na
neho uvalené exekúcie. Žalovaný žil a staval z prostriedkov svedkyne, veľa vecí platila z ruky, napr.

výplatu plánov, profilov, išlo rádovo o 10-tisíce Sk. Denne chodila na stavbu variť, čo bolo náročné,
keďže podnikala a starala sa o svoje 4 deti. Vzťahy so žalovaným sa postupne zhoršovali, robil na
stavbe kroky, s ktorými svedkyňa nesúhlasila, nechával tam prístup neprispôsobivým osobám, zmizol
materiál aj mechanizmy. Žalovaný si urobil zo stavby dlhodobého koníčka, napr. mu svedkyňa kúpila
auto X., aby mohol komfortnejšie dochádzať na stavbu, toto auto však záhadne zmizlo. Ďalšie rozpory

boli v tom, že žalovaný trval na tom, aby na stavbe robili deti svedkyne, tie však chodili do školy. V
roku 2007 boli medzi spoluvlastníkmi silné rozpory, preto navrhla žalovanému s ohľadom na vtedajšie
ceny nehnuteľnosti predaj a rozdelenie výťažku, čo odmietol. Žalovanému v tom čase požičala ešte
300.000 Sk, keď zastavila financovanie z jej strany, tieto prostriedky jej nevrátil ani po predaji bytu, aj keď
stratila doklad, nepredpokladá, že by žalovaný pôžičku poprel. Keď svedkyňa tlačila do predaja domu,

žalovaný ju vždy vysmial, nepustil ju tam s kupcami alebo vytváral nepríjemné situácie. V roku 2009
sa jej vplyvom tohto stresu zhoršil zdravotný stav a deti navrhli, aby nehnuteľnosti previedla na nich,
aby sa so žalovaným vyporiadali. Svedkyňa nesúhlasila, aby žalovaný predal svoj 1 izbový byt, naopak
trvala na predaji domu a vysporiadaní, napriek tomu žalovaný svoj byt predal, čím nemal kde bývať.
Preto mu svedkyňa umožnila, aby býval dočasne vo vedľajšom malom rodinnom dome, avšak následne

bez súhlasu svedkyne začal bývať v spoločnom dome. Na kúpu nehnuteľností boli čiastočne použité
prostriedky z predaja nehnuteľností na Š., čo bola jedna z transakcií, ktorú celú obstarala, žalovaný
o tomto pozemku nič nevie. Žalovaný mal v čase výstavby nehnuteľností príjem z podnikania, v akej
výške nevie, mal aj príjem zo štátnej podpory na rozvoj podnikania, avšak neplnil podmienky, mal aj
exekúcie. K sume, ktorou sa podieľala na stavbe nehnuteľnosti uviedla, že išlo o tie 2.000.000 Sk. Potom

bolo veľa výdavkov, ktoré platila tzv. z ruky a 300.000 Sk, čo mu požičala, odhadla, že išlo spolu o
sumu asi 500.000 Sk. Na nákup nehnuteľnosti na Š. si svedkyňa zobrala pôžičku od súkromnej osoby,
podnikateľa, nehnuteľnosť bola vedená na meno žalovaného, pôžičku splatila sama, žalovaný v tom
čase mal problém vyžiť. K žiadosti o zápis rozostavanej stavby uviedla, že predpokladá, že ju podpísali
všetci spoluvlastníci. Čo sa týka pokusov žalovaného o zmier, obdržala jeden list, ktorý bol plný invektív.

Od roku 2007 do 2010 bola svedkyňa prednostkou Katastrálneho úradu v Bratislave.

27.VnáslednompodanísažalovanývyjadrilkvýpovedisvedkyneU..X..Namietalskutočnostiuvádzané
svedkyňou ohľadom nadobudnutých finančných prostriedkov určených na stavbu domu. Uviedol, že
suma 1.080.000 Sk bola jeho približným vstupným podielom na spoločných finančných prostriedkoch

určených na stavbu a pani X. v roku 2000 prispela na stavbu zhruba takou istou čiastkou, po vzájomnej
dohode bola celá táto suma u žalovaného v úschove v byte na F. XX a po vzájomnej dohode bola
určená na stavbu spoločného rodinného domu. Uviedol, že časť z peňazí použila svedkyňa na výstavbu
rodinného domu na P. a takto postupne minula svoj vklad do spoločných financií. Stratila postupnezáujem o spoločnú stavbu. Poprel, že by chodila na stavbu variť, jedlo sa tam dalo len ohriať. Stavba
domu bola hlavnou pracovnou činnosťou žalovaného, keďže bolo treba stavať svojpomocne a nemohol
sa venovať svojmu podnikaniu. Potvrdil, že pani X. mu poskytla ňou spomínanú pôžičku, túto však

nežiadala vrátiť, z čoho žalovaný usúdil, že dáva prednosť vráteniu týchto peňažných prostriedkov
formou spoluvlastníckeho podielu na stavbe, nakoľko za tieto peniaze zakúpený stavebný materiál bol
zapracovaný do stavby. Uviedol, že k zápisu rozostavanej stavby do katastra došlo bez jeho súhlasu
a na žiadosti o zápis rozostavanej stavby do katastra zo dňa 18. decembra 2010 bol sfalšovaný jeho
podpis. O zápise rozostavanej stavby sa dozvedel až v roku 2013. Spochybnil znalecký posudok G.. Y..

G. M., použitý na zápis stavby, keďže podľa žalovaného obsahuje vecné chyby a nedostatky. Uviedol,
že p. X. mu znalkyňu pri obhliadke nehnuteľnosti predstavila ako záujemkyňu o kúpu. Žalovaný bol
poškodený na svojich majetkových právach, keďže do predmetu darovania sa dostali aj také stavebné
časti, ktoré neboli vtedy vybudované alebo boli vybudované len jeho činnosťou a financovaním. Jedná
sa o viac neoprávnených položiek týkajúcich sa hlavne rozvodov, ktoré v tom čase neboli realizované a
tiež zateplenia podkrovia sklenenou vatou. Namietal, že v zmysle Občianskeho zákonníka nikto nemôže

darovať to, čo nevlastní. Odmietol tvrdenia svedkyne, že by mu dávala nejaké financie „z ruky“, v roku
2007 po dlhšej prestávke prišla párkrát na stavbu a priniesla občerstvenie - párky a pivo. Peniaze na
stavbu mal žalovaný vo svojom byte na F. XX, lebo on platil za nákupy materiálu a v banke ich nemohol
mať,lebovočinemubolovedenéexekučnékonanie.Príjmyžalovanéhozpodnikaniasapohybovalipred
rokom 2000 okolo 50.000 Sk, neskôr svoje úspory vo výške 700.000 Sk vložil do nákupu pozemku na

Š.. Žalovaný sa tiež podieľal na vytváraní projektovej dokumentácie, sám vybavoval potrebné povolenia
a spolu s U.. X. získali stavebné povolenie a rokovali aj so susedmi ohľadne projektu. Projekt je dielom
G.. Y.. U. P., s ktorým žalovaný spolupracoval pri jeho tvorbe, následne pani X. tento projekt dala
prepracovať. K tvrdeniu žalobcu, že nemá prístup k stavbe uviedol, že žalobca nemá záujem na stavbe
pracovať. Žalobca podľa žalovaného nemá kľúče z dôvodu, že mu v roku 2013 odcudzil kľúče od

vchodovejbrányažalovanýmuselvymeniťzámkovúvložku.Žalovanýmusíchrániťsvojmajetokuložený
na stavbe. Pokiaľ, by mal záujem stavať, nemá k tomu žalovaný žiadne výhrady, dokonca žalobcu
viackrát vyzýval, aby nechal odviesť stavebnú suť. K zápisu stavby do katastra ďalej uviedol, že podal
na kataster nesúhlas so zápisom rozostavanej stavby, pričom jeho podanie bolo zamietnuté. K trhovej
cene nehnuteľností uviedol, že novostavba je pred kolaudáciou, objem prác plus materiál má podľa

žalovaného hodnotu cca 250.000 eur. Po kolaudácii trhová cena nehnuteľností sa podľa vyjadrenia
miestnej maklérky pohybuje od 1.100 eur do 1.300 eur úžitkovej plochy, teda po kolaudácii sa cena
stavby pohybuje od 385.000 eur do 425.000 eur, z tejto trhovej hodnoty realizoval vlastnou prácou a
financiami 85 % hodnoty (75 % finančnej a 95 % realizačnej). Žalobcovi tak podľa neho prislúcha na
finančné vyrovnanie trhovej hodnoty samotnej stavby odhadom cca 15 %, teda medzi 54.000 eur a

63.750 eur, k čomu treba prirátať hodnotu pozemku, ktorého hodnotu odhaduje žalobca na sumu 80.000
eur, po jeho zhodnotení rekultivačnými prácami odhaduje svoj podiel na pozemku na 50.000 eur a podiel
žalobcu na 30.000 eur. Konkrétne upresnenie musí podľa žalovaného vykonať znalec. Uvedené je v
nápadnom nepomere s odhadom žalobcu, ktorý cenu nehnuteľností odhadol v žalobe na 200.000 eur.

28. Súd prvej inštancie uviedol, že po zrušení prvého vo veci vydaného rozsudku odvolacím súdom a
vrátení veci na ďalšie konanie, svedkyňa U.. W. X. opätovne vypovedala, že v roku 1992 po rozvode
nadviazala vzťah so žalovaným. Nežili v spoločnej domácnosti, ale mali spolu vzťah. Pracovala vtedy
ako vedúca majetkovo-právneho oddelenia v W.-X. P.. V roku 1995 z práce odišla a začala podnikať
ako živnostníčka v oblasti poradenskej činnosti, realitnej a inžinierskej činnosti. Postupne ako sa vzťah

so žalovaným vyvíjal, žalovaný navrhol, že by si mali postaviť dom, keďže sa svedkyňa pohybovala v
oblasti realít, našla predmetné pozemky a starý dom v W.. V podnikaní sa jej darilo, mala dobrú klientelu,
dosť finančných prostriedkov na bežný život, výživu detí a zvyšok začala odkladať na dom. Intenzívne
začali šetriť od roku 2000. V období 2000 - 2008 zarobila viac ako 6 miliónov korún. Uviedla, že si
priniesla množstvo dokladov a bločkov, ktorými disponuje, je toho aj 10 kg (svedkyňa mala so sebou

tašku s dokladmi). V roku 2002 kúpili predmetné pozemky a dom od rodiny W.. Začala vybavovať všetko
ohľadom stavebného povolenia a projektu. Peniaze na stavbu dávala žalovanému, ktorý ich mal u seba
na F. XX. Boli to peniaze vyslovene na stavbu domu. V roku 2004 získali stavebné povolenie, začali sa
stavebné práce a postupne aj nezhody. Žalovaný mal predstavu, že dom budú stavať ručne, tehlu po
tehle. Chcel, aby chodili pomáhať synovia svedkyne a tí tam aj chodili, i keď nie každý deň, ale občas

tam boli pomáhať, a to aj popri štúdiu a práci a to všetci štyria vrátane žalobcu. Svedkyňa tam každý
deň chodievala variť robotníkom. Žalovaný tam cez zimu dovolil ubytovať akéhosi bezdomovca, ktorý
tam rozkradol menšiu ručnú techniku. Potom to museli znovu zakúpiť. Takéto veci zakupovala svedkyňa
výlučne zo svojich prostriedkov, teda nie z prostriedkov, čo boli určené na stavbu domu. Asi v roku2006 vybavila búracie povolenie na pôvodný starý dom s. č. XXX. Nevie prečo si žalovaný doposiaľ
uvádza takúto adresu, keďže ten dom už nie je, bol oficiálne zbúraný. Aj búracie povolenie, tak ako
všetko, vybavovala svedkyňa. Žalovaný podnikal podľa živnostenského registra od roku 1998 do roku

2000. Jeho podnikanie spočívalo v oprave telefónnych záznamníkov a videorekordérov. Vie, že z toho
zarobil 100.000 Sk, ktoré však dal dcére W.. Žalovaný zarábal tak, aby prežil. Potom však žil z peňazí
svedkyne,ktorézarobila,alebonechpreukáže,zčohožil.Vroku2007ukončilapodnikanieazamestnala
sa ako prednostka katastrálneho úradu v Bratislave a asi od roku 2010 do 2011 bola riaditeľka na
bratislavskej správe. Mala aj po ukončení podnikania nejaké peniaze bokom a keď ju žalovaný požiadal,

že potrebuje peniaze, tak mu ich dala. V roku 2007 mu po šoférovi (p. F.) poslala 150.000 Sk. Toto
brala ako vklad do domu a neskôr mu dala ešte 300.000 Sk, čo považovala za pôžičku. Ich vzťahy však
ešte nepovažovala za úplne pokazené, o čom svedčí aj skutočnosť, že v roku 2008 jej matka kúpila
vedľa pozemok s tým, že tam chcela pri svedkyni bývať. Svedkyňa mala peniaze z dedičstva, keďže jej
matka sa sťahovala zo X. X. na P. a predala rodinný dom a vyplatila ju. Žalovaný podnikal asi 2-krát.
Vie, že dostal aj príspevok od úradu práce. S podnikaním však skončil, nesplnil stanovené podmienky,

ktoré boli v súvislosti s peniazmi poskytnutými na rozvoj podnikania, boli na neho vedené exekúcie,
nikdy však nič nebolo vymožené, žalovaný sa vedel zatajovať, nepreberal poštu a aj jeho telefón bol
na meno žalobkyne až do roku 2010. Činnosťou svedkyne žalovaný nadobudol pozemok a boli to jej
zarobené peniaze, čo sa investovali. V roku 2009 sa svedkyni výrazne zhoršil zdravotný stav, zistili jej
diabetes. Rozhodla sa, že musí prestať s prácou, chcela sa tiež dohodnúť so žalovaným, zapísať stavbu

do katastra. Žalovaný najprv súhlasil, potom nie. Stavba sa zapísala tak, že sú oni dvaja stavebníci,
veď to tak bolo. Vzťahy však neboli ešte úplné narušené, keďže v roku 2009 svedkyňu oslovil, aby mu
pripomienkovala zmluvu predaju bytu na F.. Dom v W. chcela so žalovaným predať, aby bol pokoj a
vyplatili sa. Byt na F. nechcela, aby žalovaný predával. Kľúč k pozemku poslal žalovaný až teraz na
výzvu v marci, pričom od domu doposiaľ nemajú kľúč. V roku 2009, keď predal žalovaný byt a nemal

kde bývať, tak mu svedkyňa umožnila, aby býval vo vedľajšom dome, ktorý patril jej matke, kde býval
aj s partnerkou. Potom sa presťahoval do neskolaudovanej stavby, pričom svedkyňa nevie, či tam teraz
býva. Kúpa nehnuteľností bola financovaná z predaja pozemku za 690.000 Sk a na Š. za 750.000 Sk,
išlo o dva pozemky a ten jeden pozemok bol písaný na svedkyňu a druhý pozemok bol na žalovaného,
bol to však pozemok od svedkyne. Peniaze na ich kúpu jej požičal známy, papierovo to bolo tak, že p. U.,

ktorého žalovaný ani nepozná, požičal žalovanému, ale požičiaval to svedkyni. Svedkyňa mala požičané
aj od p. U.. Po kúpe domu a pozemkov v W. ešte svedkyni zostali nejaké peňažné prostriedky. Následne
pracovala na katastri s príjmom okolo 35.000 Sk, mala bežné náklady a jej deti už pracovali. Dom v Č.
H. nekúpila ani nepostavila, zdedila ho po matke. Do rodinného domu v W. investovala 2.000.000 Sk,
ktoré mal žalovaný pod vaňou na F. XX, chodila tam variť, nakupovala. Platila napr. geometrický plán,

správne poplatky a potom chodili rôzne požiadavky od žalovaného napr. zaplatiť okapy, zaplatila z ruky
19.000 Sk, fólia strešná, tatranský profil 17.000 Sk, farby na drevo 6.000 Sk. Peniaze boli u žalovaného
a ak by bol čestný a férový, tak by to uviedol. Žalovaný nevedel zarobiť ani na slanú vodu. Potom mu
dala spomínaných 150.000 Sk a 300.000 Sk mu požičala na strechu. Platila tiež za vodu a kanalizáciu.
Na firmu sa kúpilo auto X. G., ktoré však zmizlo. Odmietla, že by jej žalovaný požičal akékoľvek peniaze

na dom v Č. H., to bol dom jej prarodičov a mamy, ktorá si za svoje peniaze dom rekonštruovala, išlo
pôvodne o starú drevenicu, žalovaný s tým nič nemal a nemal ani z čoho požičať. K svojim príjmom, z
čoho sa financovala stavba v W. uviedla viaceré ňou realizované obchody, a to byt na F. J.. Č.. X, ktorý sa
predal za 500.000 Sk, v roku 2004 na F. X predané právo vstavby za 1.500.000 Sk, v roku 2005 sklad na
N. XX v hodnote 60.000 Sk, byty F. 1.600.000 Sk a druhý byt 850.000 Sk. Tieto nehnuteľnosti kúpila ako

holopriestor, následne zrekonštruovala a so ziskom predala. Ona teda mala stavbu z čoho financovať.

29. Žalovaný sa k výpovedi svedkyne písomne vyjadril, že ju nevnímal ako partnerku, ich vzťah označil
spočiatku za kamarátsky, pomáhal je s remeselnými prácami na bytoch, s ktorými obchodovala, neskôr
si zo žalovaného robila „bieleho koňa“ a písala ne neho rôzne nehnuteľnosti a podpisovala zmluvy.

Následne si začala prisvojovať výsledky práce žalovaného na rozostavanom dome v W., po krachu
vzťahu s pani X. si žalovaný našiel v roku 2005 partnerku pani O., ktorá mu pomáhala aj na stavbe a
požičala mu aj peniaze - 380.000 Sk, ktoré jej vrátil po predaji bytu na F. XX. Pani X. nemohla mať úmysel
stavať rodinný dom v W. za účelom bývania, keďže odčerpala svoju polovicu peňazí a k tomu ešte sumu
450.000 Sk z peňazí žalovaného. Žalovaný jej sám dával peniaze na výplatu robotníkov na dome v

M.. Poprel, že by žalovaný žil z peňazí svedkyne, mal vtedy lukratívne podnikanie s videorekordérmi,
oficiálne síce svoje príjmy preukázať nemôže a do banky peniaze nemohol dávať, lebo ho prenasledoval
exekútor. Išlo však o mesačné zárobky vyše 36.000 Sk, stíhal platiť aj úroky p. U.. K pomoci synov p.
X. na stavbe uviedol, že v roku 2003 tam bol syn U. asi 18-20 krát, syn Y. tam bol raz v roku 2003,keď pílili stromy a v roku 2005 asi 10 krát, kedy pomáhal pri zhotovení deky pre 1 NP, syn P. - žalobca
len raz. Na porovnanie synovec žalovaného bol pomáhať asi 50-60 krát. P. X. sa podieľala na stavbe
len cez občasnú brigádu svojich synov, ktorú žalovaný vníma ako vratku občianskej výpomoci, ktorú on

poskytol p. X. pri prácach na jej bytoch. Poprel, že by na stavbu chodila variť, poukázal na úmysel p.
X. o odpredaj nehnuteľností a dosiahnutie zisku, žalovaný chcel stavať, aby tam býval, p. X. na stavbe
nepracovala,neobjednávalapráceaniichneplatila.Jedinýprípadpomocizjejstranyboldňa09.augusta
2005, kedy sa žalovaný nemohol dostaviť včas na stavbu, aby vyplatil tehly, volal vtedy p. X., ktorá prišla
a všetko vybavila. V roku 2007 žalovanému p. X. vrátila sumu 450.000 Sk, ktorú jej požičal na dom v M.,

tieto peniaze vrátila, a to najprv cez svojho šoféra a potom formou osobnej pôžičky, na ktorú podpísal
žalovaný dlžobný úpis. Skutočnosť, že by matka pani X. chcela bývať pri p. X. Q. W., a preto tam kúpila
nehnuteľnosť, označil za klamstvo. Uviedol, že ako adresu si stále uvádza, adresu pôvodného domu,
ktorý síce už na LV nefiguruje, ale jeho obvodové múry ešte stoja, čiastočne tento dom rozobral, aby
časť muriva použil na stavbu priečok. Žalovaný všetky svoje prostriedky vynaložil na stavbu, nemá kde
bývať a na neskolaudovanej stavbe nemôže ani podnikať.

30. G.. T. O. v liste označenom ako „svedecká výpoveď“ doloženom žalovaným súdu prvej inštancie
uviedla, že sa so žalovaným začali častejšie stretávať v jeho byte na F. v roku 2005, v tom čase chodil
žalovaný pravidelne na stavbu, vie, že dom mal stavať spoločne so svojou bývalou spolužiačkou alebo
kamarátkou p. X.. Vie, že medzi nimi vznikli spory a hádky a ona sa rozhodla ísť vlastnou cestou a

postavila si dom na P.. So žalovaným mali spoločné peniaze, časť si z nich vzala, svoj podiel investovala
zo stavby domu na P. a dal jej aj zo svojich úspor. Vie, že žalovanému chýbali peniaze na stavbu,
viackrátžalovanémupožičalaväčšíobnos,ktorýjejpopredajibytunaF.vrátil.Presnúsumusinepamätá.
So žalovaným plánovali spoločnú budúcnosť, žalovaný jej hovoril, že s p. X. sa vyporiadajú ako dávni
priatelia. Mali normálne vzťahy až do roku 2010, kedy bez vedomia žalovaného dala zapísať stavbu do

katastra, aj keď sa na nej nepodieľala. Žalovanému sa p. O. starala o domácnosť, žalovaný nemal čas
na nič okrem stavby a cez víkendy sa venoval opravám rôznych prístrojov - videí, kamier. Asi v roku 2008
predal byt a kúpil auto-dodávku a vie, že mu vtedy p. X. umožnila bývať v jej starom dome, na ktorom sa
p. O. pokúšala so žalovaným opraviť aspoň strechu. Uvádzala, že mu pri viacerých prácach na stavbe
pomáhala a nakupovali spolu aj materiál. Žalovaný väčšinou pracoval sám, mal aj brigádnikov. S pani

X. sa stretla len raz, na stavbe ju nevidela a ani jej synov tam nevidela, len raz bola pri incidente, keď
tam jeden z nich preliezal plot a potom sa so žalovaným dohadovali. Žalovaný písal p. X. listy, aby sa
nejako dohodli, ona neodpovedala. Pani O. sa vrátila naspäť do A..

31. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 136 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka (ďalej len „OZ“), § 137 ods. 1, 2 OZ, § 142 ods. 1, 2 OZ, § 139 ods. 1 písm. c) Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 205 CSP, § 46 ods. 4 zákona č. 165/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) účinného v
čase zápisu rozostavanej stavby, ktorá je predmetom sporu, § 3 ods. 15 Katastrálneho zákona, § 4 ods.
1 Katastrálneho zákona, § 5 ods. 2 Katastrálneho zákona a § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona.

32. S poukazom na závery odvolacieho súdu o existencii naliehavého právneho záujmu na žalovaným
požadovanom určení, sa súd prvej inštancie v prvom rade vysporiadal s otázkou, či stavba - rozostavaný
rodinný dom, ktorá je spolu s ďalšími nehnuteľnosťami predmetom vyporiadania, je vo výlučnom
vlastníctve žalovaného. Existenciu podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k ostatným nehnuteľnostiam,

t. j. k pozemkom, nemal za spornú.

33. Súd prvej inštancie teda žalobu o určenie vlastníckeho práva meritórne prejedal a na podklade
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keďže nemal za
preukázané, že je výlučným vlastníkom rozostavaného rodinného domu a naopak sa podľa súdu prvej

inštancie potvrdila správnosť zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, teda, že nehnuteľnosť
- rozostavaný rodinný dom je aj spolu s ďalšími nehnuteľnosťami - pozemkami, ktoré sú predmetom
vyporiadania, v podielom spoluvlastníctve strán sporu. Opäť pripomenul, že údaje o nehnuteľnostiach
a ich vlastníkoch sú záväzné a hodnoverné, kým sa nepreukáže opak (§ 70 v spojitosti s § 7 písm. c/
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností).

34. Právne argumentoval, že podielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť a) zmluvou, b)
dedením, c) rozhodnutím štátneho orgánu, d) na základe iných skutočností stanovených zákonom alebo
na základe zákona, e) nadobúdaním spoluvlastníckeho práva k novej veci, najmä k stavbe. Pokiaľide o nadobudnutie spoluvlastníckeho práva k novej veci, najmä k stavbe, vychádzal z R 16/1983, že
pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k domu alebo inej stavbe postavenej spoločnou
činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda uzavretá medzi nimi o založení spoluvlastníckych

vzťahov, ktorá nemusí byť písomná a nie je ani nevyhnutné, aby sa v nej účastníci vopred dohodli na
veľkosti spoluvlastníckych podielov. Dohoda musí byť uzavretá v dobe, ktorá časovo predchádza vzniku
stavby ako veci, lebo vtedy už stavba musí mať vlastnícky alebo spoluvlastnícky režim. Uviedol, že
česká judikatúra pripustila, že podielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť aj tam, kde stavbu prevádza
viac osôb, ktoré o vlastníctve k novej stavbe neuzavreli žiadnu dohodu, pričom z okolností nie je

zrejmé, že malo ísť o stavbu len niektorej z týchto osôb; stavebníkmi sú potom všetky tieto osoby,
ktoré sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi (NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1174/2001).
Konštatoval, že vlastníctvo novovyhotovenej stavby nadobúda originálnym spôsobom ten, kto stavbu
uskutočnil s úmyslom mať ju pre seba. Nie je pritom rozhodujúce, kto bol uvedený ako stavebník v
stavebnom alebo kolaudačnom rozhodnutí. Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe
postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda uzavretá medzi nimi o založení

spoluvlastníckych vzťahov (R 16/1983). Táto dohoda musí byť uzavretá pred dokončením stavby;
nemusí byť písomná a nie je potrebné, aby sa v nej účastníci vopred dohodli o veľkosti spoluvlastníckych
podielov. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2014, sp. zn. 3
MCdo 4/2013).

35. Existenciu podielového spoluvlastníctva k rozostavanému rodinnému domu mal súd prvej inštancie
za preukázanú predovšetkým zo samotného výsluchu žalovaného a jeho vyjadrení, produkovaných
na začiatku sporu, keď existenciu podielového spoluvlastníctva nespochybňoval a z ním uvádzaných
skutočností jednoznačne vyvodil, že k vzniku podielového spoluvlastníctva k predmetnej stavbe
nepochybne došlo. Rovnako z výpovede svedkyne U.. X. vyvodil skutočnosti, ktoré svedčia o

existencii podielového spoluvlastníctva. Za nedôveryhodné, účelové a nepreukázané súd prvej inštancie
považoval žalovaným neskôr uvádzané skutočnosti vo vzťahu k tomu, že celú stavbu financoval výlučne
sám a k žiadnej dohode o podielovom spoluvlastníctve medzi ním a U.. X. nedošlo. Konštatoval,
že žalovaný túto zásadnú zmenu v jeho skutkových tvrdeniach nijako rozumne nevysvetlil. Tento
svoj zásadný obrat v ním uvádzaných tvrdenia vo vzťahu k financovaniu stavby vysvetľoval tým,

že išlo o omyl, nebol právne zastúpený a peňažné prostriedky označoval za spoločné údajne len z
akejsi zotrvačnosti. Toto vysvetlenie však súd prvej inštancie nepovažoval za presvedčivé z viacerých
dôvodov. Dal do pozornosti, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 09. júna 2015 aj v žalovaným
vypracovanom súpise stavebných prác zo dňa 22. marca 2016 výslovne uznával podiel p. X. - právnej
predchodkyne žalobcu na stavebných prácach v období od 28. apríla 2004 do 14. júna 2009, a to,

že boli financované zo spoločných prostriedkov, popieral len jej účasť na financovaní stavebných prác
po 15. júna 2009. Žalovaný tieto dve etapy stavebných prác dôsledne rozlišoval, a preto aj pôvodne
navrhoval oceniť stavebné práce realizované v každej etape osobitne (neskôr na uvedenom dokazovaní
netrval). Aj pri výsluchu na pojednávaní dňa 16. marca 2016 žalovaný ako strana
sporu vypovedal, že po dohode s p. X. stavbu financovali zo spoločne zarobených prostriedkov a

že išlo asi o 2.000.000 Sk, ktoré mal on v držbe a až od roku 2009, po prerušení stavebných prác
financoval stavbu sám. Aj v podaní doručenom súdu dňa 01. apríla 2016 žalovaný nepopieral podiel
žalobcu resp. jeho právnej predchodkyne na stavbe, nie len na pozemkoch, keď odhadoval, že žalobcovi
prislúcha na finančné vyrovnanie trhovej hodnoty samotnej stavby cca 15 % teda medzi 54.000 eur
a 63.750 eur. Z uvedeného mal súd prvej inštancie za dostatočne zrejmé, že žalovaný existenciu

podielového spoluvlastníctva spočiatku nenamietal ani vo vzťahu k samotnej stavbe, pričom aj z obsahu
jeho vyjadrení mal za zrejmé, že striktne rozlišoval obdobia, kedy bola stavba stavaná zo spoločných
prostriedkov a kedy už ju mal financovať sám. Následné tvrdenie žalovaného o tom, že celú stavbu
od počiatku financoval výlučne sám, sa podľa súdu prvej inštancie dostalo do zjavného rozporu s jeho
opakovanými predchádzajúcimi vyjadreniami, a preto ich mal súd prvej inštancie za nepresvedčivé,

vyznievajúce nepravdivo a neakceptoval vysvetlenie, že o spoločných prostriedkoch hovoril žalovaný len
omylom a zo zotrvačnosti. Žalovaný následne v zásade zmenil argumentáciu tak, že p. X. jej prináležiacu
časť zo spoločných finančných prostriedkov použila na dom na P., k čomu jej žalovaný požičal ešte
aj sumu 450.000 Sk. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že toto tvrdenie však nijako relevantne žalovaný
nepreukázal. Žalovaný doložil do spisu ním vypracovanú bilanciu príjmov a výdavkov, túto mal súd

prvej inštancie však vo viacerých položkách za nepreskúmateľnú, keď v nej žalovaný uvádza napr.
zisk z podnikania 300.000 Sk, ktorý nijako nezdokladoval, pôžičku s uvedením „bez dokladu“ či ako
príjem uvádza zámenu peňazí. Uvedená bilancia zostavená žalovaným je podľa súdu prvej inštancie bez
väčšej výpovednej hodnoty, nič nepreukazujúca, pričom nie je spôsobilá preukázať skutočnosť tvrdenúžalovaným, že stavbu financoval výlučne sám a dostáva sa do zjavného rozporu s pôvodne opakovane
uvádzanými tvrdeniami žalovaného o spoločnom financovaní stavby, a preto ju súd prvej inštancie
vyhodnotil ako účelovo vykonštruovanú a prispôsobenú. Zo žalovaným doložených dokladov vyvodil,

že si viedol presnú evidenciu priebehu stavby, viedol stavebný denník, doložil množstvo dokladov o
úhradách za stavebné práce. Z týchto listinných dôkazov - bločkov na nákup stavebného materiálu
a stavebných prác predložených žalovaným doložených spolu so žalobou v spojenej veci sp. zn.
4C/25/2018, či predložených v podaní zo dňa 21. februára 2022 však nevyvodil, že boli uhradené práve
žalovaným a/alebo len z finančných prostriedkov žalovaného. Na uvedom podľa súdu prvej inštancie

nič nemení skutočnosť, že žalovaný preukázal príjem z predaja pozemku - Š., či z predaja svojho bytu
na F. J. Q. W.. Vyhodnotil, že bločky a účtovné doklady predložené žalovaným nijako nepreukazujú
vlastníctvo finančných prostriedkov, ktoré boli na úhradu tovarov a služieb súvisiacich so stavbou domu
použité. Mal za to, že tieto doklady spolu so stavebným denníkom nepreukazujú výlučné vlastníctvo
žalovaného k stavbe, ale preukazujú výlučne skutočnosť, že stavba bola vyhotovovaná svojpomocne
a organizačne ju zastrešoval žalovaný, čo však nebolo zo strany žalobcu namietané a vyvodil to aj zo

záverovvykonanéhodokazovaniavýsluchmistránasvedkyneX..Rovnakonemalvkonanízasporné,že
žalovaný sám odpracoval na stavbe množstvo hodín, ako uvádzal. Tieto doklady a záznamy žalovaného
však nemal za spôsobilé preukázať výlučné financovanie stavby žalovaným.

36. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že medzi stavebníkmi neprišlo k

dohode o spoluvlastníctve k stavbe (rozostavanému rodinnému domu), nakoľko toto tvrdenie je podľa
neho v rozpore s vykonaným dokazovaním, ako aj predchádzajúcimi vyššie uvedenými vyjadreniami
samotného žalovaného. Z vyjadrenia oboch sporových strán a výpovede svedkyne X. vyvodil, že
sa spoluvlastníci dohodli, že stavbu domu budú realizovať spoločne, rovnako vyvodil z výpovede
samotného žalovaného, že na obstaranie nehnuteľností, ako aj stavbu boli použité spoločné finančné

prostriedky. Vychádzal z vyjadrenia samotného žalovaného, že kúpa nehnuteľností a stavba bola
realizovaná z finančných prostriedkov zo spoločného obchodu (predaj nehnuteľnosti na Š.), keď až
v priebehu konania začal žalovaný svoje vyjadrenia podľa súdu prvej inštancie účelovo meniť a
tvrdiť, že použité prostriedky boli v jeho výlučnom vlastníctve, keďže p. X. použila výťažok z predaja
nehnuteľnostinaŠ.nastavbudomunaP..Vzhľadomnauvedenémalsúdprvejinštanciezapreukázané,

že rozostavaná stavba rodinného domu bola financovaná zo spoločných prostriedkov a úmyslom
spoluvlastníkov bolo od počiatku založenie podielového spoluvlastníctva aj k stavbe domu, o čom podľa
súdu prvej inštancie svedčí nepriamo aj fakt, že i ostatné nehnuteľnosti - pozemky, žalovaný a p. X.
nadobúdali do podielového spoluvlastníctva. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalovaný a
právna predchodkyňa žalobcu p. X. nadobudli nie len pozemky, ale aj stavbu - rozostavaný rodinný dom

do ich podielového spoluvlastníctva, hoci nešlo o dohodu uzavretú v písomnej forme. Záver o existencii
takejtodohodypodporilviacerýmiskutočnosťami,ktorépotvrdilvosvojejvýpovediavyjadreniachpriamo
žalovaný, a to že p. X. sa spolu s ním podieľala na projektovej dokumentácii k domu, synovia p. X.
chodili na stavbu pomáhať (i keď ich pomoc bagatelizoval), potvrdil, že na stavbu pani X. priniesla
niekoľkokrát občerstvenie (popieral len, že by priamo tam varila), uviedol situáciu, keď mu poskytla

pomoc v auguste 2005, keď nemohol ísť vyplatiť tehly na stavbu, čo po jeho telefonáte p. X. vybavila,
sám uviedol, že materiál zo starého domu, ktorý kúpili spoločne do podielového spoluvlastníctva a ktorý
rozobral, použil a zabudoval do stavby nového domu. Vyhodnotil, že všetky tieto skutočnosti svedčia
o založení podielového spoluvlastníctva, ktorého existenciu žalovaný teraz popiera. Prijatie záveru, že
výlučne žalovaný bol stavebníkom, ktorý uskutočňoval stavbu v úmysle mať ju pre seba, a preto sa stal

jej výlučným vlastníkom, ako tvrdí žalovaný, vzhľadom na uvedené, nemá podľa súdu prvej inštancie
opodstatnenie. Za nerozhodnú v tomto smere mal i skutočnosť, ak aj p. X., prestala následne stavbu
financovať a chcela stavbu predať kvôli pretrvávajúcim nezhodám so žalovaným. Pre posúdenie vzniku
podielového spoluvlastníctva mal za nerozhodné, ak by úmysel bývať v stavbe mal po vzniknutých
nezhodách už len žalovaný. Ak by sa aj p. X. podieľala na stavbe s úmyslom túto neskôr predať a

speňažiť ju, zaujal názor, že to nemá na vznik podielového spoluvlastníctva vplyv, keďže vznikom stavby
ako veci v právnom zmysle nadobúda k nej vlastnícke právo zásadne stavebník, t. j. ten, kto stavbu
uskutočnil s prejaveným úmyslom mať ju pre seba, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil, že tak
žalovaný ako aj p. X. boli stavebníkmi, a to nie len podľa stavebného povolenia, a obaja uskutočňovali
stavbu s prejaveným úmyslom mať ju pre seba ako spoluvlastníci, čo zistil z výsluchu žalovaného a z

výsluchu svedkyne X..

37. Z ustálenej judikatúry podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že pre posúdenie okamihu vzniku
stavby ako veci je rozhodný okamih, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, odktorého počínajúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú len k dokončeniu takto druhovo a individuálne
určenej veci. K tomu pri nadzemných stavbách dochádza vytvorením stavu, kedy je už jednoznačne
a nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Od

tohto okamihu, v ktorom už vzniklo aj vlastnícke právo k stavbe, sú pre takto vytvorenú oblasť
vlastníckych vzťahov všetky ďalšie stavebné práce bezvýznamné, aj keď náklady na ne mnohonásobne
prevýšia už vynaložené náklady. Všetko, čo v dôsledku prístavby, prestavby, inej stavebnej zmeny alebo
dokončovacích prác tak prirastie ku stavbe, stáva sa jej súčasťou a vlastnícky patrí tomu, komu patrila
stavba ako vec v okamihu svojho vzniku. Je pritom nerozhodné, že ešte nebolo vydané kolaudačné

rozhodnutie, lebo vznik stavby nie je totožný s jej stavebným dokončením (rozsudok NS ČR zo dňa 5.
februára 2002, sp. zn. 22 Cdo 2534/2000 a rozsudok NS ČR zo dňa 20. júna 2005, sp. zn. 22 Cdo
1135/2005). Stavba ako vec v zmysle práva spravidla vzniká v okamihu, kedy je už jednoznačným a
nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Iba do
doby, časovo i kvalitatívne tomuto okamihu predchádzajúcej, možno hovoriť o originálnom spôsobe
nadobudnutia vlastníctva k stavbe vytvorením veci. Ak je však stavba ako vec v zmysle práva už druhovo

a individuálne určená, potom dokončovacie práce sa na už vytvorených vlastníckych vzťahoch nijako
nepremietnu. Všetko, čo takto k pôvodnej stavbe v dôsledku jej dostavby prirastie, náleží vlastníkovi
pôvodnej,tedaužvzniknutejveci.Opačnýnázorbyopomínalzákonnéustanoveniaozmluvnomprevode
nehnuteľností. V dôsledku zhodnotenia pôvodnej stavby jej dostavbou možno voči inému vlastníkovi
obvykle uplatňovať nárok na vydanie takto získaného bezdôvodného obohatenia. (PR 7/1995 - rozsudok

Vrchného súdu v Prahe z 31. mája 1995, sp. zn. 3 Cz 57/1992/.

38. Súd prvej inštancie uzavrel, že stavba - rozostavaný rodinný dom, ktorej vlastníctvo je predmetom
sporu, ako vec v právnom zmysle vznikla už v období do roku 2007. Túto skutočnosť nemal v konaní
za spornú a vyvodil mimo iné z vyjadrení samotného žalovaného, z ním vykonaného súpisu stavebných

prác, doloženej fotodokumentácie stavby, žalovaným vedeného stavebného denníka, v zmysle ktorých
už v roku 2007 bola zhotovená tzv. hrubá stavba so strechou, vrátane výplní stavebných otvorov -
osadené okná a dvere, pričom aj zo znaleckých posudkov súdom prvej inštancie ustanovených znalcov
vyvodil, že prvky dlhodobej životnosti boli vybudované v r. 2004 až 2007. Dospel k záveru, že v roku
2007 stavba ako vec v právnom zmysle existovala, keď bola vyhotovená ešte v pokročilejšom štádiu

než je požiadavka, aby bolo zjavné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia.

39. Vzhľadom na už uvedené závery mal súd prvej inštancie za preukázané a vychádzal z toho, že
stavba minimálne do štádia, keď sa stala vecou v právnom zmysle, bola financovaná a podieľali sa na nej
spoločne žalovaný a p. X.. V roku 2007 boli podľa tvrdení žalovaného stavebné práce pozastavené pre

nedostatok finančných prostriedkov, pričom aj svedkyňa X. vo svoje výpovedi potvrdila, že v tom čase už
ďalej odmietla stavbu financovať. Následne po predaji bytu žalovaného, tento v stavebnej činnosti podľa
svojich vyjadrení a záznamov v stavebnom denníku od 23. októbra 2009 pokračoval, keďže nadobudol
finančné prostriedky z preukázaného predaja bytu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie podotkol, že v
zmysle citovanej judikatúry tieto stavebné práce vykonávané žalovaným však nemali už žiadny vplyv na

vlastnícky režim stavby. Rovnako uzavrel, že práce vykonané žalovaným na pozemku - jeho rekultivácia
azhodnotenie,nijakoneovplyvňujúvýškuspoluvlastníckehopodielunapozemkoch,ktorésúpredmetom
sporu.

40. Čo sa týka veľkosti spoluvlastníckych podielov súd prvej inštancie vychádzal z toho, že zákon

vychádza z predpokladu, že výška spoluvlastníckeho podielu je predovšetkým daná zákonom alebo
dohodou. Ak nie je výška spoluvlastníckeho podielu stanovená dohodou ani právnym predpisom,
nastupuje zákonná domnienka o rovnakej výške podielov všetkých spoluvlastníkov. Keďže v konaní
nemal za preukázané, že by podiely spoluvlastníkov k stavbe boli dohodnuté inak, právne posúdil, že
sú rovnaké (§137 ods. 2 OZ). Zároveň mal za to, že veľkosť podielov pri podielovom spoluvlastníctve sa

môže zmeniť len niektorým zo spôsobov, ktorým spoluvlastníctvo vzniká alebo zaniká. Takým spôsobom
nie sú investície, ktoré nemôžu ovplyvniť výšku spoluvlastníckych podielov, pokiaľ sa nimi nemení
spoločná vec natoľko, že by vznikla vec nová (menila by sa jej podstata alebo hospodárska funkcia).

41. Vychádzal zo zistenia, že v roku 2010 boli na základe žiadosti o zápis rozostavanej stavby zo

dňa 18. decembra 2010 ako podieloví spoluvlastníci rozostavanej stavby zapísané osoby uvedené
ako stavebníci v právoplatnom stavebnom povolení, teda p. X. a žalovaný. Podľa vyjadrenia katastra
uvedená žiadosť mala všetky zákonné náležitosti k zápisu rozostavanej stavby. Žalovaný spochybňoval
pravosť svojho podpisu na podanej žiadosti a uvádzal, že k zápisu do katastra došlo bez jeho vedomia.Za podstatnú v tejto súvislosti mal však súd prvej inštancie skutočnosť, že samotný zápis rozostavanej
stavby do katastra nehnuteľnosti záznamom má len evidenčný charakter a nemá vplyv na vznik, zmenu
ani na zánik práv k nehnuteľnostiam (§ 5 ods. 2 Katastrálneho zákona). Na základe vykonaného

dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že stavbu - rozostavaný rodinný dom nadobudol
žalovaný a p. X. do podielového spoluvlastníctva, žalovaným tvrdené výlučné vlastníctvo k predmetnej
stavbe nemal za preukázané. Uzavrel, že vykonaný záznam v katastri nehnuteľností odrážal stav
vlastníctva tak, ako bol súdom prvej inštancie ustálený v tomto konaní. Preto argumentáciu žalovaného,
že so záznamom nesúhlasil, nemal pre posúdenie veci za podstatnú.

42. Keďže v konaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že stavebníčka p. X. nadobudla rozostavaný
dom do podielového spoluvlastníctva spolu so žalovaným, právne posúdil, že mohla so svojím
spoluvlastníckym podielom ako spôsobilým predmetom právnych vzťahov nakladať, a teda ho aj
darovať. Vzhľadom na závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 29Cdo/3376/2008 zo dňa
21. júla 2010 konštatoval, že by išlo o spôsobilý predmet právnych vzťahov, s ktorým by mohla nakladať,

dokonca aj v prípade, ak by táto stavba evidovaná v katastri nebola.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že stavba - rozostavaný rodinný
dom a aj ostatné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, sú v podielovom spoluvlastníctve strán
sporu, keďže hodnovernosť údajov o vlastníctve dotknutých nehnuteľností v katastri nehnuteľností

nebola vyvrátená. Vzhľadom na konštatovaný záver súd prvej inštancie pristúpil k vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a vyporiadal ho spôsobom uvedeným
vo výroku preskúmavaného rozsudku. Konštatoval, že žalobný návrh na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva je žalobou podľa § 137 písm. b/ CSP, na základe ktorého je súd

povinný právny vzťah medzi stranami sporu usporiadať. Uviedol, že dôvodom zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva rozhodnutím súdu sú obvykle dlhodobé alebo závažné nezhody medzi spoluvlastníkmi,
objektívna nemožnosť užívať predmet spoluvlastníctva, financovať údržbu alebo investície, ale aj
nezáujem zotrvať v spoluvlastníctve. Každý spoluvlastník má právo kedykoľvek sa obrátiť na súd
s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré vyplýva zo zásady, že

nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Len výnimočne (§ 142
ods. 2 OZ) súd právny vzťah nezmení, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Pokiaľ ide
o spôsob vyporiadania podielového vlastníctva súd nie je viazaný žalobným návrhom, pričom jeho
zmena nepodlieha súhlasu súdu. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby pre vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvým

spôsobom vyporiadania je reálne rozdelenie nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkov podľa veľkosti ich
spoluvlastníckych podielov v prípade, ak je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný. Druhým zo
spôsobov je prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva jedného alebo viacerých spoluvlastníkov
a posledným spôsobom je nariadenie predaja nehnuteľnosti a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov
podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov.

44. Vychádzal z ustálenej súdnej praxe, že ak by rozdelenie veci nebolo uskutočniteľné bez nákladných
stavebných úprav, jednalo by sa z tohto hľadiska o vec reálne nedeliteľnú (R 61/1968, NS ČR sp.
zn 22 Cdo 960/2006). Ak by žiaden zo spoluvlastníkov nebol ochotný vynaložiť nič na vykonanie
nevyhnutných stavebných úprav, musela by byť stavba považovaná z tohto hľadiska za nedeliteľnú (R

45/1991). Podmienkou rozdelenia stavieb (budov) je, aby rozdelením vznikli samostatné veci, ktorých
existencia bude v súlade so stavebnými predpismi (R 108/1967). Súd prvej inštancie konštatoval, že
reálne rozdelenie prichádza do úvahy tam, kde predmet spoluvlastníctva je fakticky aj funkčne deliteľný,
čo je dané predovšetkým u nezastavaných pozemkov. Najmä pozemky priliehajúce k obytným domom
vytvárajú spravidla s domom jeden funkčný celok a slúžia na lepšie využitie domu a taktiež blízkosť

obytného domu, v ktorom vlastník záhrady býva, zlepšuje využitie záhrady. Skutočnosť, že rozdelenie
veci nebolo dobre možné a nebolo by v súlade s účelným využitím veci, nemal v konaní za spornú.
Súd prvej inštancie preto pristúpil k spôsobu vyporiadania prikázaním nehnuteľností do výlučného
vlastníctva jedného spoluvlastníkov, v tomto prípade žalobcu. Vychádzal z uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 28. septembra 2011 sp. zn. 1 Cdo 33/2010: „V konaní o návrhu na zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu zo spoluvlastníkov prikáže vec za
primeranúnáhradu,neberienazreteľsamostatneibaniektorézhľadískvýslovneuvedenýchv§142ods.
1 Občianskeho zákonníka (veľkosť spoluvlastníckych podielov účelné využitie veci, násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom), ani spoločne iba tieto zákonom výslovneoznačené hľadiská, ale vždy komplexne celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba
hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona.“ (R 37/2012).

45. Vyjadril názor, že hľadisko kredibility (solventnosti) sa stáva samostatnou podmienkou pre prikázanie
veci niektorému zo spoluvlastníkov a okolnosťou, ku ktorej je nutné vždy prihliadať pri posúdení
toho, komu má byť vec prikázaná. Na druhej strane prvok solventnosti zdôrazňuje hľadisko, že u
spoluvlastníka, ktorého podiel bol prikázaný, ide o nútené odňatie vlastníckeho práva, ktoré musí spĺňať
i ústavné podmienky čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a

slobôd. Medzi tieto podmienky patrí aj povinnosť poskytnúť primeranú náhradu. (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 29. septembra 2021, sp. zn. 8Cdo/290/2019) Vo vzťahu k solventnosti spoluvlastníka ako
k jednej z podmienok na prikázanie veci do vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov súd prvej inštancie
poukázal aj na závery vyplývajúce z rozsudku NS ČR zo dňa 15. júna 2026 sp. zn. 22 Cdo 1942/2016,
podľa ktorého je potrebné solventnosť vždy skúmať, keď len takýto postup zabezpečí, že sa každému
zo spoluvlastníkov dostane majetkovej hodnoty zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu a

naopak zamedzí sa tomu, že spoluvlastník, ktorému by bola prisúdená náhrada, by pri nesolventnosti
spoluvlastníka, ktorý sa stal výlučným vlastníkom, musel náhradu vymáhať exekučne, a to ešte nie
vždy úspešne. Uviedol, že solventnosť spoluvlastníka, ktorému má byť vec prikázaná do výlučného
vlastníctva, má byť v zásade preukázaná už k okamžiku vydania súdneho rozhodnutia. Účastník teda
musí so zodpovedajúcimi finančnými prostriedkami disponovať alebo musí relevantne preukázať, že je

schopný si finančné prostriedky zaobstarať (napr. záväzným prísľubom pôžičky či poskytnutím úveru).
Výnimočne je možné spoluvlastníkovi prikázať spoločnú vec, hoci finančnými prostriedkami v dobe
rozhodnutia nedisponuje, za predpokladu, že z dokazovania vyplynie jednoznačný záver, že daný
spoluvlastník potrebné finančné prostriedky v primeranej dobe získa.

46. Súd prvej inštancie sa spravoval zásadou, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom
spoluvlastníctve a po posúdení komplexne celého súboru relevantných okolností prejednávanej veci
dospel k záveru, že je namieste prikázať nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu, ktorý má nielen
záujem nehnuteľnosti užívať, ale je aj dostatočne solventný a dokáže odstupujúceho spoluvlastníka
bezodkladne vyplatiť. V prípade žalobcu mal súd prvej inštancie za preukázané doloženým potvrdením

banky, že je pripravený (na rozdiel od žalovaného) poskytnúť odstupujúcemu spoluvlastníkovi primeranú
a včasnú náhradu.

47. Konštatoval, že žalovanému síce svedčili skutočnosti, že na predmetnej stavbe vykonal počas
niekoľkých rokov množstvo fyzickej práce, keďže stavba bola realizovaná svojpomocne a vykonal do

stavby investície a z tohto dôvodu mohol žalovaný nadobudnúť k miestu a predmetnej stavbe aj istý
vzťah, pričom je dôchodca a predal svoj byt na F. J., čo nemal za sporné, a teda aktuálne nevlastní
inú nehnuteľnosť, kde by mohol uspokojovať svoju potrebu bývania a v prípade, ak by žiadal prikázať
nehnuteľnosti do jeho vlastníctva a zároveň by preukázal, že dokáže poskytnúť žalobcovi primeranú
náhradu za spoluvlastnícky podiel, súd prvej inštancie by sa priklonil k tomu, aby nehnuteľnosti

boli prikázané žalovanému. Za rozhodujúce však mal, že žalovaný svoju solventnosť vo vzťahu k
pripravenosti vyplatiť žalobcu nijako nepreukázal, a to ani vo vzťahu k pozemkom, kde existenciu
podielového spoluvlastníctva nenamietal, pričom o jeho nesolventnosti svedčí skutočnosť, že mu bol
počas konania dňa 21. augusta 2018 priznaný Centrom právnej pomoci nárok na poskytnutie právnej
pomoci. Na pojednávaní dňa 21. januára 2022 žalovaný uviedol, že finančné prostriedky v súčasnosti

na vyplatenie žalobcu nemá a vyplatenie by riešil tak, že bude čerpať úver alebo zoženie investora
alebo si požičia od rodiny. Schopnosť zaobstarať finančné prostriedky však žalovaný nijako v konaní
nepreukázal.

48. Vychádzal z toho, že žalobca ako dôvod, pre ktorý má záujem nadobudnúť nehnuteľnosti do

vlastníctva uviedol, že má záujem nehnuteľnosti so svojou rodinou užívať a v dome bývať, nakoľko žije s
partnerkou a maloletým dieťaťom v 2 izbovom byte. U žalobcu - muža v produktívnom veku, ekonomicky
aktívneho, videl predpoklad, že stavbu dokončí a bude nehnuteľnosť zveľaďovať. Bol toho názoru, že
účelné využitie veci bude aj v prípade prikázania nehnuteľností žalobcovi riadne zachované, pričom na
rozdiel od žalovaného je predpoklad, že žalobca tieto nebude užívať výlučne sám, ale spolu s rodinou.

Účelnému využitiu nehnuteľností svedčí navyše skutočnosť, že tieto sú susediace s nehnuteľnosťami
vo vlastníctve rodinných príslušníkov žalobcu.49. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa, pri ktorých
existencii by spoluvlastníctvo zrušiť nemohol. Uviedol, že obsah pojmu „dôvody hodné osobitného
zreteľa“ vymedzuje súdna prax. Podľa judikatúry (R 100/1999) dôvodmi hodnými osobitného zreteľa,

pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo podľa § 142 ods. 2 OZ, sú okolnosti
prevažne subjektívneho charakteru tak na strane žalovaného (najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna
situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojiť svoje
bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť), ako aj na strane žalobcu (najmä ak mu ide iba o
vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo, že

vec má v úmysle predať).

50. Po posúdení všetkých relevantných skutočností prejednávanej veci dospel súd prvej inštancie
k záveru, že existencia dôvodov hodných osobitného nie je daná. Súd prvej inštancie v tejto
súvislosti zvažoval vek, sociálnu situáciu ako aj citový vzťah žalovaného k stavbe. Uviedol, že žalovaný
je síce osobou vo vyššom veku - dôchodca a nevlastní inú nehnuteľnosť, kde by mohol bývať,

zohľadnil však, že mu bude vyplatená náhrada za spoluvlastnícky podiel v takej výške, že si bude
môcť zabezpečiť dôstojné a plne vyhovujúce bývanie. Nepovažoval za možné prihliadnuť ani ku
skutočnosti, že žalovaný v predmetnej nehnuteľnosti žije, keďže žalovaný podľa svojich vlastných
vyjadrení rozostavený rodinný dom neobýva a ani nemôže, keďže stavba nie je skolaudovaná. Uviedol,
že ak by aj toto tvrdenie žalovaného nebolo pravdivé a nehnuteľnosť by obýval, konal by tak nie

len napriek nesúhlasu spoluvlastníka, ale aj v rozpore s právnymi predpismi, keďže kolaudácia je
podmienkou pre začatie užívania realizovanej stavby (§ 76 Stavebného zákona č. 50/1976 Zb.).
Žalovaný síce organizoval výstavbu stavby a sám vykonal mnoho fyzickej práce na nehnuteľnosti,
teda mohol nadobudnúť k stavbe istý vzťah, to však podľa názoru súdu prvej inštancie samo o sebe
nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa pre nezrušenie podielového spoluvlastníctva. Zároveň

je súd prvej inštancie toho názoru, že citový vzťah k stavbe, na ktorý by bolo dôvodné ako na dôvod
hodný osobitného zreteľa prihliadať, je daný najmä v prípade, ak ide o nehnuteľnosť, kde osoba
strávila väčšinu svojho života, vyrastala v nej, a teda k danej lokalite sa viaže prevažná časť jej
života, rodinné zázemie. Neopomenul tiež skutočnosť, že žalovaný v prípade ponechania podielového
spoluvlastníctva vzhľadom na nepreukázanú solventnosť resp. vzhľadom na jeho nemajetnosť, ktorú

vyvodil mimo iné zo skutočnosti, že mu bol počas konania dňa 21. augusta 2018 priznaný Centrom
právnejpomocinároknaposkytnutieprávnejpomoci,bypodľavšetkéhonedokázalposkytovaťžalobcovi
náhradu za to, že užíva aj jeho spoluvlastnícky podiel. Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie
spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyvodil z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ. Jeho
nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi)

nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z
dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci
alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. (uznesenie
Najvyššieho súdu SR, zo dňa 27. októbra 2010, sp. zn. 6 Cdo 184/2010).

51. Poukázal na to, že v zmysle ustálenej judikatúry v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v prípade ich vyporiadania prikázaním do výlučného vlastníctva
jedného alebo viacerých spoluvlastníkov podľa § 142 ods.1 OZ je základom pre stanovenie primeranej
náhradyzapodielodstupujúcehospoluvlastníka všeobecnácenanehnuteľnostiobvyklávdanommieste
v dobe rozhodovania s tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, keďže

len podľa všeobecnej ceny veci možno zistiť a v peniazoch vyjadriť protihodnotu prípadného obstarania
obdobnej veci, predtým vyjadrenej podielom spoluvlastníka na spoločnej veci, ktorý bol prisúdený inému
zo spoluvlastníkov, čo zodpovedá požiadavke spravodlivého vyporiadania medzi spoluvlastníkmi. V
preskúmavanej veci nadobudne nehnuteľnosti do vlastníctva v celosti žalobca, preto mu súd prvej
inštancie uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel. Spoluvlastník,

ktorému bola vec prikázaná, s týmto postupom súhlasil a súd prvej inštancie dospel k záveru, že je
ochotný a objektívne schopný (solventný) vyplatiť náhradu (NS ČR 22Cdo1346/2002, ÚS ČR III. ÚS
687/04) žalovanému obratom. Pre určenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti mal za rozhodujúci stav v
čase vyhlásenia rozsudku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (porovnaj rozsudky
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo169/95, sp. zn. 2Cdo 18/2000, sp. zn. M Cdo

6/2003). Základom pre stanovenie primeranej náhrady bola všeobecná cena nehnuteľnosti obvyklá v
danom mieste v dobe rozhodovania s tým, že túto náhradu súd prvej inštancie určil zodpovedajúcim
podielom z ceny celej veci, nie cenou, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel (NS ČR
R15/99, stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR sp. zn. Cpj. 30/97). Prihliadol k cenám, za ktoréby boli v danom mieste a čase v súlade s ponukou a dopytom predané nehnuteľnosti obdobných kvalít
(NS ČR sp. zn. 22 Cdo 885/2001). Pri určení primeranosti súd prvej inštancie vychádzal zo všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti, ktorá bola zistená znaleckým dokazovaním ním ustanoveným znalcom. Uviedol,

že všeobecná hodnota je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým
odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v
podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou
informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.

52. Keďže pre určenie výšky primeranej náhrady spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníctva
vylučovaný, je rozhodujúca cena spoločnej veci v čase jej vyporiadania, mal za to, že ak v čase
rozhodovania od podania znaleckého posudku uplynula dlhšia doba, je potrebné cenu aktualizovať.
Konštatoval, že v súlade s uvedeným bolo vykonané nové znalecké dokazovanie za účelom zistenia
všeobecnej ceny vyporiadavaných nehnuteľností, keďže cena zistená znaleckým posudkom č. 19/2018
(č. l. 204) vyhotoveného súdom prvej inštancie ustanoveným znalcom G.. X. E. bola už neaktuálna.

Žalobca ani žalovaný nevzniesli k znaleckému posudku č 307/2022 vyhotoveného súdom ustanoveným
znalcom G.. D. M. žiadne vecné výhrady, preto súd prvej inštancie z takto zistenej všeobecne
hodnoty nehnuteľností vychádzal a uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému vzhľadom na veľkosť jeho
spoluvlastníckeho podielu sumu 204.500 eur, čo predstavuje 1/2 všeobecnej ceny nehnuteľností v čase
vyporiadania, tak ako bola zistená v konaní znalcom. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie

je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Žalobcanavrhol,abybolzaviazanýnavyplatenienáhradyzaspoluvlastníckypodielžalovanémuvlehote
30 dní od právoplatnosti rozsudku, avšak súd prvej inštancie nevzhliadol dôvod na určenie dlhšej lehoty
na plnenie a uložil žalobcovi, aby sumu 204.500 eur vyplatil žalovanému do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

53. Čo sa týka tzv. vyporiadania podielového spoluvlastníka v širšom zmysle, súd prvej inštancie
konštatoval, že tým by sa mohol zaoberať len v prípade, ak by bol takýto návrh v konaní riadne
uplatnený so všetkými jeho náležitosťami. Uviedol, že žalovaný však takýto návrh počas konania
nepodal, preto súd prvej inštancie nemohol vyporiadanie v širšom zmysle vykonať, ani ak žalovaný

realizoval investície do spoločných nehnuteľností a zhodnotil spoločnú nehnuteľnosť investíciami. Súd
prvej inštancie uviedol, že uvedené nijako nemohol zohľadniť v rámci náhrady, ktorú prikázal žalobcovi
vyplatiť za spoluvlastnícky podiel.

54. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že pokiaľ počas existencie spoluvlastníctva niektorý zo

spoluvlastníkov vynaložil investície na spoločnú vec, má voči ostatným spoluvlastníkom právo na
náhradu za vynaložené investície v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na
spoločnej veci. Takýto nárok na zaplatenie náhrady si investujúci spoluvlastník môže uplatniť aj v
konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v širšom
zmysle. Mal za to, že nevyhnutnou podmienkou, aby sa súd mohol takýmto nárokom zaoberať, je jeho

riadne uplatnenie návrhom alebo vzájomným návrhom so všetkými náležitosťami. O takomto nároku je
potrebné rozhodnúť samostatným výrokom; je vylúčené vykonať jeho zohľadnenie v rámci rozhodovania
o náhrade za spoluvlastnícky podiel (R 46/1991). Počas konania o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva si spoluvlastník, ktorému je ukladaná povinnosť zaplatiť druhému spoluvlastníkovi
primeranú náhradu za vyporiadavané nehnuteľnosti, nemôže proti takémuto nároku spoluvlastníka

započítať iný majetkový nárok. Súd v týchto súvislostiach ani nemôže znížiť peňažnú náhradu s
poukazom na dobré mravy. Je tomu tak preto, že rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva má konštitutívnu povahu a zakladá tak práva a povinnosti až do budúcna. Právo na
zaplatenie náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi až právoplatnosťou tohto rozhodnutia a len proti takto
existujúcemu nároku možno namietať započítanie. Preto kým toto právo nejestvuje, nemožno ho ani

porovnávať s kritériom dobrých mravov. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21.novembra 2018, sp. zn.
4Cdo/148/2017, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2012, sp. zn. 4MCdo 12/2011).

55. Čo sa týka žalovaným navrhovaných a súdom prvej inštancie nevykonaných dôkazov vysvetlil,
že tie neboli vykonané z dôvodu hospodárnosti konania. Dokazovanie, ktoré súd prvej inštancie

nevykonal, vyhodnotil ako neúčelné, keďže nemalo potenciál preukázať skutkové okolnosti významné
pre rozhodnutie vo veci a nebolo spôsobilé preukázať výlučné vlastnícke právo žalovaného k stavbe
rozostavaného rodinného domu. Uviedol, že žalovaný navrhol počas konania výsluchy viacerých
svedkov, ktorí by podľa žalovaného spresnili skutočnosti týkajúce sa stavebných prác, a to pracovníkov/brigádnikov na stavbe - Y. P., H. Y., P. X., (zabezpečoval dovoz štrku), p. P. (vozil tehly), p. L. N. W.
(súkromný dopravca), F. C. (zemné práce), sestru T. C. (upratovanie na stavbe, strava pre robotníkov),
synovca P. C. (pomáhal na stavbe), Š. M. (pomáhal pri napojení na kanalizáciu), suseda F. W. (videl

postup stavebných prác), pracovníka susednej strojárskej dielne X. C. (videl postup stavebných prác),
F. O. (pomáhal pri betónovaní, poteroch, a. i.), suseda F. O. (videl postup stavebných prác), p. P. N.
O. (doviezol rezivo), bližšie neoznačení pracovníci I. X. Y. X. X. (ktorí si žalovaného majú z dôvodu
množstva nákupov pamätať). Vyhodnotil, že uvedené osoby by sa síce vedeli v istej miere vyjadriť k
tomu, že žalovaný organizoval stavebné práce, zabezpečoval nákup materiálu a že išlo o svojpomocnú

stavbu, ktoré skutočnosti však nemal v konaní za sporné. Nemožno však podľa súdu prvej inštancie
predpokladať, že by sa vedeli relevantne vyjadriť k tomu, aká dohoda bola medzi žalovaným a p. X., či z
akých finančných prostriedkov bola stavba financovaná. Súd prvej inštancie nevykonal ani výsluch G..
Y.. U. P., k vyhotovovaniu projektu k predmetnej stavbe k tvrdeniam svedkyne X., že projekt vybavovala
ona, keďže žalovaný sám potvrdil, že na príprave projektovej dokumentácie sa podieľali obaja. Ďalej
nevykonal ani žalovaným navrhovaný výsluch E. G. vo veci predaja nehnuteľností na LV č. XXX v k. ú

W. (susedné nehnuteľnosti, v súčasnosti vo vlastníctve p. Y. X.), keď skutočnosť, že došlo k ich prevodu,
a to najskôr na matku p. X. nebola v konaní nijako sporná a táto skutočnosť nemala žiaden vplyv
na posúdenie toho, že sporné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného.
Súd prvej inštancie nevykonal ani žalovaným navrhovanú obhliadku kúpeľne v byte F. XX, kde mali
byť uschované peniaze na stavbu, majúc za to, že takýmto dokazovaním by neboli zistené pre vec

žiadne relevantné skutočnosti, keď samotné miesto uschovania peňažných prostriedkov nemal za pre
vec významné. Žalovaný navrhoval aj výsluch pani O. (bývalej partnerky žalovaného), ktorým chcel
žalovaný preukázať, že stavbu financoval ako aj práce na stavbe vykonával sám. Uvedený výsluch súd
prvej inštancie nevykonal z dôvodu, že žalovaný do spisu doložil aj písomné vyjadrenie pani O.. Ak by aj
p. O. vypovedala zhodne so svojím písomným vyjadrením, ktoré žalovaný doložil ako listinný dôkaz, súd

prvej inštancie by uvedenú výpoveď nepovažoval za dostatočne dôveryhodnú a za dostatočný dôkaz
o tom, že stavba je vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Čo sa týka vykonávania stavby svojpomocou
či iných nesporných alebo pre vec nevýznamných skutočností, vyhodnotil, že k tomu nebolo potrebné
výsluch vykonať. Čo sa týka financovania stavby, uvedeným výsluchom ako aj písomným vyjadrením
p. O. sa žalovaný v podstate snažil vyvrátiť svoje vlastné opakovane uvádzané pôvodné tvrdenia a

svoju vlastnú výpoveď. Vzal na zreteľ, že navrhovaná svedkyňa disponuje informáciami a tou verziou
skutočností, ktorú jej odprezentoval sám žalovaný, teda disponuje len jednostrannými informáciami
priamo od žalovaného, ktorý svoje vyjadrenia počas konania účelovo zásadným spôsobom menil, preto
súd prvej inštancie písomné vyjadrenie p. O. predložené až dňa 12. augusta 2022 (čo samo
o sebe značne znižuje jeho dôveryhodnosť) nepovažoval za dostatočný dôkaz o výlučnom financovaní

stavby žalovaným a vykonanie jej výsluchu považoval za nadbytočné. Vykonanie výsluchu nebolo podľa
neho namieste aj s ohľadom na štádium konania, kedy bol tento výsluch žalovaným navrhnutý (až v
podaní žalovaného zo dňa 13. apríla 2022), pričom na pojednávaní dňa 21. januára 2022 žalovaný
uviedol, že okrem opätovného výsluchu p. X. návrh na výsluch ďalších svedkov nemá.

56. Súd nevykonal ani žalovaným navrhované dokazovanie výsluchom G.. Y.. G. M. k nezrovnalostiam
znaleckého posudku na rozostavanú stavbu, ktorý bol predložený katastru spolu so žiadosťou o zápis
rozostavanej stavby. V podaní zo dňa 03. júna 2016 označenom ako námietky k znaleckému posudku
229/2010, žalovaný uviedol, že uvedený znalecký posudok bol vyhotovený za účelom stanovenia
rozostavanosti stavby na pozemku parc. č. XXX/X v k. ú. W. a na základe neho došlo k záznamu

rozostavenej stavby do katastra nehnuteľností; nehnuteľnosť sa v čase vypracovania znaleckého
posudku nachádzala v podielovom spoluvlastníctve žalovaného a pani X.; o znaleckom posudku sa
žalovaný dozvedel až dňa 19. júna 2013, podal námietky na katastrálny úrad, ktorý sa nimi nezaoberal z
dôvodu, že za významné považoval iba zistenie znalkyne, že na stavbe boli realizované prvky dlhodobej
životnosti a je zrejmý tvar prvého nadzemného podlažia. Podľa žalovaného je tento posudok v rozpore

so skutkovým stavom najmä vo svojom tvrdení, že stavba bola v roku 2010 pripojená na inžinierske siete
a boli realizované ležaté rozvody vody a kanalizácie. Ďalej uviedol, že geometrický plán novoodčlenenej
parcely bol vyhotovený bez jeho vedomia ako spoluvlastníka; v znaleckom posudku je uvedené, že
je stavba murovaná z tehál Protherm hrúbky 380 mm, pričom v skutočnosti ide o Termobrik hrúbky
440 mm. Inžinierke siete boli dokončené až v priebehu rokov 2011-2014. Znalkyňa podľa žalovaného

nešpecifikuje, na aký objekt sa vzťahuje 70 % vykonaných prác, čo by mala na pojednávaní podľa
žalovaného vysvetliť. Súd prvej inštancie nevzhliadol dôvod na vypočutie G.. Y.. G. M., keďže aj zo
žalovaným uvedených výhrad voči predmetnému znaleckému posudku vyvodil, že nemohli mať tieto
vplyv na skutočnosť, že stavba v čase vykonania jej zápisu do katastra nehnuteľností bola v takom štádiurozostavanosti, že ako vec v právnom zmysle existovala (toto žalovaný nenamietal) a bola spôsobilá
na zápis do katastra nehnuteľností. Námietky žalovaného voči predmetnému znaleckému posudku
(napojenie na siete či druh tehál) vo vzťahu k prejedávanej veci nepovažoval súd prvej inštancie za

relevantné, a preto navrhovaný výsluch nevykonal. Súd prvej inštancie ďalej nevykonal žalovaným
navrhované dokazovanie, a to výsluch svedka G.. X. - vedúceho katastrálneho odboru OÚ Malacky,
vyžiadaním administratívneho spisu z katastrálneho úradu Malacky Z-4291/10 a nariadením znaleckého
dokazovania znalcom z odboru písmoznalectva vo veci pravosti jeho podpisu na žiadosti o zápis
rozostavanej stavby zo dňa 18. decembra 2010, a to s ohľadom na charakter zápisu rozostavanej stavby

v katastri nehnuteľností záznamom, ktorý má len evidenčnú funkciu a nemal vplyv na vznik podielového
spoluvlastníctva k predmetnej stavbe. Žalovaný na pojednávaní dňa 17.02.2023 uviedol, že chce doložiť
súkromný znalecký posudok znalcom z oblasti písmoznalectva, pričom podaním zo dňa 23. februára
2023 žalovaným oslovený znalec U.. O. požiadal súd prvej inštancie o súčinnosť, a to zapožičaním
súdneho spisu a vyžiadaním originálu spornej písomnosti - žiadosti o zápis rozostavanej stavby zo dňa
18. decembra 2010 z Okresného úradu Malacky. S poukazom na ust. § 185 CSP, podľa ktorého len

súd rozhoduje o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná a zásadu hospodárnosti konania, súd prvej
inštancie žiadosti znalca nevyhovel, keď toto dokazovanie vyhodnotil ako nadbytočné z rovnakých
dôvodov,prečosúdprvejinštanciesámneustanovilznalcaanevykonalžalovanýmnavrhovanéznalecké
dokazovanie za účelom zistenia pravosti podpisu žalovaného na predmetnej listine. Nie je povinnosťou
súdu postupovať podľa § 209 CSP, ak súd rozhodne, že navrhovaný dôkaz nevykoná (uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/138/2018 zo dňa 13. augusta 2019).

57. S poukazom na uvedené dospel k záveru, že žalobca nepreukázal výlučné vlastnícke právo k
predmetnej stavbe - rozostavanému rodinného domu, a preto žalobu, ktorou sa žalovaný domáhal
určenia, že je výlučným vlastníkom predmetnej stavby ako nedôvodnú zamietol a po zistení, že

všetky nehnuteľnosti (pozemky aj stavba) sú v podielovom spoluvlastníctve strán sporu vykonal ich
vyporiadanie, ako je uvedené a odôvodnené vyššie.

58. O nároku na náhradu rov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspechu v konaní
podľa § 255 CSP. Vo vzťahu žalobca - žalovaný súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný

bol v spore neúspešný, a to tak v konaní o žalobe o určenie vlastníckeho práva ako aj v konaní o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, preto s poukazom na § 255 ods. 1 CSP žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
Skutočnosť, že v žalobe žalobca navrhoval vyplatiť žalovanému 100.000 eur a bolo mu uložené vyplatiť
sumu 204.500 eur, nemala podľa názoru súdu prvej inštancie vplyv na úspech žalobcu v konaní, keď

zohľadnil, že žaloba bola podaná dňa 21. augusta 2014, odkedy ceny nehnuteľností výrazne vzrástli,
pričom žalobca sám navrhoval nehnuteľnosti oceniť znalcom s tým, že bol pripravený takto zistenú
sumu žalovanému vyplatiť, čo aj dostatočne preukázal. Preto nebolo podľa názoru súdu prvej inštancie
namieste vyhodnotiť tento rozdiel v ohodnotení nehnuteľností najmä s ohľadom na značný časový
odstup od podania žaloby ako dôvod na nepriznanie trov konania žalobcovi v rozsahu 100 %.

59. Uznesením súdu prvej inštancie č. k. 4C/83/2014-159 zo dňa 30. júna 2016 v spojení s Uznesením
Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co/97/2017-182 zo dňa 30. júna 2017 bolo nariadené znalecké
dokazovanie a ustanovený znalec z odboru Stavebníctvo a odhad nehnuteľností G.. X. E., za účelom
určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyporiadania. Obom stranám bola

súdom uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy tohto dôkazu v sume 300 eur. Žalovaný preddavok
na trovy dôkazu neuhradil a suma 228,11 eur bola na základe uznesenia súdu prvej inštancie sp.
zn. 4C/83/2014-210 zo dňa 17. októbra 2018 uhradená z prostriedkov štátu. Hoci CSP neobsahuje
ustanovenie obdobné § 141 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého platilo, že trovy dôkazu, ktoré neboli kryté
preddavkom, hradil štát, súd prvej inštancie vychádzal z existujúceho stavu, keď už boli tieto prostriedky

z rozpočtových prostriedkov štátu uhradené, preto štátu priznal ich náhradu voči plne neúspešnému
žalovanému (§ 255 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na závery konštatované
v rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoCsp/56/2020 zo dňa 21. októbra 2020, podľa
ktorého „za stavu keď okresný súd v priebehu konania z rozpočtových prostriedkov uhradil znalečné,
postupoval odvolací súd podľa čl. 4 ods. 1 CSP analogicky s použitím § 255 ods. 1 CSP pri rozhodovaní

o povinnosti žalobcu ako neúspešnej strany znášať trovy znaleckého dokazovania uhradených z
rozpočtových prostriedkov s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti (neúspech žalobcu
v konaní) a princípy, na ktorých spočíva tento zákon (neúspešná strana sporu znáša trovy konania
a naopak vo všeobecnosti štát ich neznáša), preto podľa § 387 CSP potvrdil aj tretiu výrokovú vetunapadnutého rozhodnutia, ktorou bol Slovenskej republike priznaný nárok na náhradu trov konania v
súvislosti so znaleckým dokazovaním voči žalobcovi ako neúspešnej strane v spore“.

60. Proti tomuto rozsudku v jeho celosti podal prostredníctvom právneho zástupcu riadne a včas
odvolanie žalovaný. Odôvodnil ho tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa neho vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie niektorých rozhodujúcich skutočností a vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil, čím podľa neho
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa neho je dôvodné odvolanie v zmysle § 365 ods. 1

písm. e), f) a h)CSP. Zároveň namietal odvolací dôvod podľa písmena d), že "konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci" Súdu prvej inštancie vytkol, že obišiel otázku
určenia vlastníckeho práva žalovaného k stavbe, ktoré získal originárnym spôsobom svojpomocnou
výstavbou a finančnými investíciami výlučne odvolateľa, čo vyvodil z ustálenej súdnej praxe, podľa ktorej
"vlastníctvo k novo zhotovenej stavby nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil s prejaveným úmyslom mať
ju pre seba". Podľa neho komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení, príp. či ide o legálnu

alebo čiernu stavbu, nie je samo o sebe vo vzťahu vlastníctva k novo zhotovenej stavbe rozhodujúce.
Rovnako je podľa neho bez právneho významu (v otázke vlastníctva k novo zhotovenej stavbe), či
stavba bola zhotovená z vlastných finančných prostriedkov, príp. vlastného alebo cudzieho materiálu. Pri
zhotovení stavby na zákazku je jej vlastníkom objednávateľ, a to od počiatku jej výstavby... Súdu prvej
inštancie vytkol, že opakovane nevytvoril potrebný priestor na zodpovedanie tzv. predbežnej otázky,

či nevzniklo výlučné vlastnícke právo žalovaného resp., súd prvej inštancie podľa neho nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm.
b CSP). Žalovaný mal za to, že po spravodlivom vyriešení predbežnej otázky, súd prvej inštancie
by nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo tak, ako je uvedené vo výrokoch napadnutého

rozsudku. Pripomenul, že sa žalobou na Okresnom sude Malacky v konaní na základe určovacej
žaloby vedenej pôvodne pod sp. zn. 4C/25/2018 zo dňa 22. októbra 2018 domáhal určenia, že je
výlučným vlastníkom rozostavanej stavby rodinného domu, ktorá bola podľa žalovaného dôvodná,
resp. na základe všetkých okolnosti predpokladal úspech vo veci. Súdu prvej inštancie vytkol, že ani v
tomto konaní nevidel naliehavý právny záujem na požadovanom určení výlučného vlastníckeho práva

žalovaného k rozostavanej stavbe a to aj v rozpore s názorom KS Bratislava v uznesení 4Co/63/2020, zo
dňa 26. februára 2021, ktorý ho k tomu zaviazal. Namietal, že súd prvej inštancie nijako neriešil pravosť
podpisu žalovaného na úradnej listine "Žiadosť o zápis rozostavenej stavby..." zo dňa 18. decembra
2010, hoci tento podpis bol právnym podkladom na zápis rozostavanej stavby na list vlastníctva č. XXX a
následného darovania nehnuteľností synovi pani X. "Darovacou zmluvou..." zo dňa 23. decembra 2010.

Žalovaný opakovane dával návrhy na to, aby pravosť jeho údajného podpisu na tejto úradnej listine
bola posúdená nezávislým znalcom v oblasti písmoznalectva, ktorého by menoval súd prvej inštancie,
pričom súdu prvej inštancie vytkol, že žiadosti žalovaného opakovane nevyhovel. Navrhol preto vykonať
súkromný písmoznalecký posudok renomovaným písmoznalcom U.. O., pričom súd prvej inštancie
zamietol aj návrh na súkromný písmoznalecký posudok, odmietol poskytnúť znalcovi súčinnosť, bez

ktorej sa znalec nemohol dostať k spornej listine na Katastrálnom úrade v Malackách, čím takisto
podľa neho došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Súd prvej inštancie
napriek tomu, že na prvom pojednávaní sľúbil dať medzitýmny rozsudok vo veci výlučného vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti - Rozostaveného rodinného domu na parc. reg "I." parc. č. XXX/X - medzitýmny
rozsudok nedal a určovaciu žalobu zamietol v ten istý moment, ako dal rozsudok k Vysporiadaniu a

zrušeniu podielového spoluvlastníctva, čím znemožnil žalovanému, ktorý celý čas čakal na vyhlásenie
medzitýmneho rozsudku, včas reagovať a dávať prípadné návrhy vo veci rozdelenia nehnuteľnosti, ktorá
sa skladá z dvoch častí a z pozemkov, ktorých vlastníctvo nie je sporné a z rozostavanej stavby, ktorej
vlastníctvo sporné je. Z uvedeného zároveň vyvodil, že súd prvej inštancie svojvoľne obišiel záväzný
právnynázorodvolaciehosúduKSBratislava,ktorýsúdprvejinštancievosvojomuznesení4Co/63/2020

zo dňa 26. februára 2021 zaviazal, aby rešpektoval naliehavý právny záujem vyplývajúci z určovacej
žaloby. Čo sa týka realizácie stavby v súčasnosti rozostavaného rodinného domu na parc. reg. "I."
parc. č. XXX/X a teda vzniku vlastníckeho práva k novovytvorenej veci, v súdnom konaní bolo písomne
doložené (v podaní zo dňa 21. februára 2022), že žalovaný nepochybne stavbu financoval
len so svojich vlastných finančných prostriedkov:

a/ sumy 1.080.000 Sk, za predaj pozemku Š. XXXX/XX,
b/ sumy 57.000 eur, za predaj bytu F. XX v roku 2009 (z ktorej splatil dlžobu G..
O., ktorá mu predtým finačne pomáhala v rokoch 2005-2007),c/ sumy 25.053 eur, doklad o zámene DM za eurá v D. F. (kasse 2, Nr.
7402002022700003), na ktorom sa zúčastnila aj JUDr. Blanka Slaninová, ktorá tiež zamieňala svoje
DM vo výške cca 50.000 eur, čo nepriamo potvrdila vo svojej výpovedi dňa 31. marca 2022 slovami

vo význame "v roku 2002 sme boli niekde v A. spolu meniť marky za eurá"... Uviedol, že spolu s
príjmom z podnikateľskej činnosti za roky 2000-2003 cca 300.000 Sk to predstavovalo konečnú sumu
3.994.915 Sk, pričom zdokladované finančné výdavky na stavbu celkovo od 2003 do 2015 vrátane
polovičného podielu na kúpe pozemku W. XXX predstavovali 3.090.395 Sk. Mal za to, že preukázal
vlastníctvo finančných prostriedkov vynaložených na stavbu domu aj ich použitie na zhotovenie stavby.

Uviedol, že pôvodne (2002-2003) bola k tejto sume pripojená aj suma, ktorú na stavbu domu poskytla
pani X. a to vo výške cca 2.000.000 Sk, avšak tieto peniaze si neskôr (2003) odobrala a použila ich
na stavbu svojho domu v obci M. na P., Č.. Zároveň si zobrala aj cca 450.000 Sk ako pôžičku od
žalovaného, ktorú sľúbila neskôr vrátiť, vrátila ju však až v roku 2007, pričom na časť týchto financií
(300.000 Sk) jej musel žalovaný podpísať dlžobný úpis, akoby mu ich požičiavala, hoci ich v skutočnosti
vracala. Nakoľko v tom čase hrozilo poškodenie nezakrytého krovu od účinkov počasia, žalovaný jej

doklad o pôžičke musel podpísať, aby nevznikli na stavbe škody. Nemal za sporné a v súdnom konaní
mal za písomne a fotokópiami dokladov preukazné (v podaní zo dňa 21. februára 2022 doručené do
podateľne OS Malacky), že v období od 16. mája 2004 do 19. júla 2005 žalovaný postupne svojpomocne
vykonal úpravu terénu pre stavbu na ploche cca 500m2, ďalej, že dňa 28. júna 2004 kúpil miešačku
na stavbu za 15.000 Sk, že od 22. júla 2004 do 24. júla 2004 zabezpečil cez stavebné mechanizmy

zemné úpravy, nakládku a odvoz cca 25 nákladných aut LIAZ, za čo zaplatil 95.000 Sk pánom W. a
X., v čase od 26. júla 2004 do 2. septembra 2004 vykopal základy ručne a za pomoci UNC60 pána F.
C., za čo mu zaplatil 3.800 Sk, v čase od 2. septembra 2004 do 17. septembra 2004 žalovaný nakúpil
cement, štrk, stavebné železo na vybetónovanie základov pod suterén v objeme 28m3 betónu a tieto
základy svojpomocne aj vybudoval za pomoci brigádnikov, v čase od 2. októbra 2004 do 8. októbra

2004 vybudoval žalovaný svojpomocne oporné tehlové múry zo strany susedného pozemku, v čase
od 12. októbra 2004 do 3. novembra 2004 vybudoval žalovaný svojpomocne ŽB podkladnú dosku v
suteréne a položil potrebné rozvody (voda, kanalizácia), v čase od 9. novembra 2004 do 15. decembra
2004 žalovaný svojpomocne vykonal zazimovanie stavby, v čase od 15. marca 2005 do 24. marca
2005 žalovaný odkopal zosunutý svah a zabezpečil údržbu miešačky, v čase od 29. marca 2005 do

14. apríla 2005 žalovaný svojpomocne urobil prímurovku na V strane domu z tvárnic DT, v mesiacoch
apríl máj 2005 žalovaný spravil väčšie nákupy stavebných materiálov - stavebné železo, cement, štrk,
šalovacie tvárnice, asfaltovú lepenku PONTI, od 13. mája 2005 do 15. mája 2005 žalovaný so svojimi
brigádnikmi realizoval zvislé izolácie na prímurovku, od 16. mája 2005 do 30. mája 2005 žalovaný so
svojimi brigádnikmi realizoval vymurovanie stien suterénu, pokládku vodorovnej izolácie PONTI, od 31.

mája 2005 do 16. júna 2005 žalovaný vykopal základy pre prízemie, doviezol a osadil podporné stlpy
HAMBURGER, zašaloval a vybetónoval preklady, urobil šalungy nad suterénom, vybetónoval základy
prízemie,osadilležatérozvodyvodyakanalizácie,od19.júna2005do23.júna2005žalovanýrealizoval
šalungy, armovanie, vybetónovanie podkladovej ŽB dosky prízemie, 52m2 plochy, 46miešačiek, od 27.
júna 2005 do 29. júna 2005 žalovaný realizoval izoláciu a penetráciu podkladovej dosky prízemie 74m2,

od 27. júna do 29. júna 2005 žalovaný realizoval šalungy a armovacie práce schody prízemie - suterén,
od 30. júna 2005 do 3. augusta 2005 žalovaný realizoval šalungy, armovanie ŽB dosky, cca 4000m
roxorov, betónovanie ŽB dosky prízemia vrátane terasy 190m2, dňa 6. augusta 2005 žalovaný
realizovalbetónovanieschodovsuterénprízemie,dňa9.augusta2005žalovanýnechaldoviezťavyplatil
zo svojich peňazí 40paliet objednaných tehál TERMOBRIK TD440, TD290 - Platba za tehly podľa faktúr

vrátane vykládky a zálohy na palety 140.217 Sk od 10. augusta 2005 do 6. septembra 2005 žalovaný
svojpomocou za pomoci brigádnikov ktorých vyplácal realizoval vymurovanie obvodových a vnútorných
nosných múrov prízemie, penetráciu a izoláciu lepenkou PONTI pod múrmi (ostalo domurovať 48ks
TD440zdôvodurozbitýchtehloblokov),od9.septembra2005do4.októbra2005žalovanýsvojpomocne
realizoval šalovanie stropu 1. NP, stojkovanie, armovanie, ŽB preklady strop prízemia (1.NP) z J prednej

aj S zadnej strany, domurovanie obvodového plášťa, chránička CYKY, od 5. októbra do 9. októbra 2005
žalovaný svojpomocne realizoval za pomoci brigádnikov vybetónovanie ŽB stropu 1.NP, 165m2, 15cm
hrúbka, 160miešačiek + ošetrovanie betónu, dňa 18. októbra 2005 žalovaný objednal a vyplatil nákup,
vykládka, vozenie tehál Termobrik, 20 paliet, 17 paliet TD440PD po 54ks ... 52.150 Sk výplatal žalovaný
3 palety TD130PD po 90ks ... 26.028 Sk, úhrada žalovaný, od 19. októbra 2005 do 26. októbra 2005

žalovaný za pomoci brigádnikov vozil tehly na stavbu, tiež príprava stavby na prezimovanie, od 1. mája
2006 do 16. mája 2006 žalovaný realizoval šalungy a armovanie schodov prízemie - podkrovie, dňa
30. júla 2006 žalovaný svojpomocne zabetónoval schody prízemie - podkrovie, od 11. júna 2006 do
21. júla 2006 žalovaný za pomoci brigádnikov a dopravcu vykonal rozsiahle zemné práce okolo domu,vrátane odvozu vykopanej hliny dolu na dvor v objeme cca 15 nákladných áut, t. j. 105ton, od 25. júla
2006 do 4. augusta 2006 žalovaný za pomoci brigádnikov vybudoval oporný múr 3,5m výška x 7m
šírka x 1m hrúbka pri päte, od 8. augusta 2006 do 4. septembra 2006 žalovaný za pomoci brigádnikov

vybudoval záhradné schody spodné a vrchné, záhradný múrik, základy a betónovanie, od 5. septembra
2006 do 20. septembra 2006 žalovaný doviezol a vymuroval 3-komín, výška cca 12m (výpočtom 11,4m)
- boli použité tvarovky Keramika Letovice, dopravca pán Kajling, od 21. septembra 2006 do
3. októbra 2006 žalovaný svojpomocne vymuroval 3radovú nadmurovku, vrátane nákupu tehloblokov,
v čase od 4. októbra 2006 do 22. októbra 2006 žalovaný svojpomocou vybudoval betónový veniec

po obvode nadmurovky, 35x25cmx48m, 12 ks oporných stĺpikov 75cmx35cmx30cm, 32 miešačiek,
uchytenie 29ks závitových tyčí, od 23. októbra 2006 do 8. novembra 2006 žalovaný svojpomocne s
brigádnikom vymuroval 4 štíty pod krokvy (fakticky dve nezávislé strechy), nákup dreva na krov podľa
objedávky a jeho dovoz bol dňa 6. novembra 2006, v hotovosti žalovaný vyplatil 82.500 Sk, v čase
od 9. novembra 2006 do 27. februára 2007 žalovaný s brigádnikom Y. P. svojpomocne zhotovili
krov, osadili pomúrnice, krokvy, väznice, zhotovili vikier, bola vykonaná impregnácia dreva Bochemitom,

tiež nátery podhľadov Pam Lazexom, tiež vyhotovili a osadili krakorcovú dosku na komín, v čase od
od 1. marca 2007 do 7. marca 2007 žalovaný svojpomocne realizoval drenáže okolo domu z južnej a
severnej strany na odvedenie dažďovej vody, v čase od 8. marca 2007 do 16. marca 2007 žalovaný
s brigádnikom P. vymurovali stredové múry podkrovia v izbách izby 3/4 a 5/6, vybetónovali vence pod
klieštiny, omietli komín v exteriérovej časti, tiež vyrobili preklady pre nadpražie, osadili okapnice KJG po

obvode strechy, od 23. marca 2007 do 9. apríla 2007 žalovaný s brigádnikom P. svojpomocne vymurovali
vnútorné priečky, v čase od 10. apríla 2007 do 21. apríla 2007 žalovaný svojpomocne s brigádnikom
realizovali pokládku strešnej fólie Tyvek Solid, laty a kontralaty, impregnáciu Bochemitom, v čase od
7. mája 2007 do 18. máj 2007 žalovaný s brigádnikom zhotovili bočné schody vedľa domu z južnej
strany - čo zahŕňalo výkopy, šalungy, armovanie, betónovanie - od 21. mája 2007 do 20. júna 2007 vola

objednávka na nákup strešnej krytiny za 75.294 Sk, nasledoval dovoz strešnej krytiny, pokládka škridlí
svojpomocne, ako aj nákup a dovoz potrebných strešných komponentov, v čase od od 23. júna 2007
do 28. júna 2007 žalovaný spolu s brigádnikom svojpomocne riešili dovoz a vyhotovenie bleskozvodu,
uzemnenie, meranie prechodového odporu uzemnenia... Dôvodil, že stavba ako samostatný predmet
právnych vzťahov (ako vec v právnom zmysle) vzniká v okamihu, v ktorom je vybudovaná minimálne

do takého štádia, počnúc ktorým všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu tejto druhovo
a individuálne určenej veci. K tomu u nadzemných stavieb dochádza vytvorením stavu, keď je už
jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného
podlažia. Je podľa neho nerozhodné, že ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, pretože vznik
stavby nie je totožný s jej stavebnou dokončenosťou. Vznikom stavby ako veci v právnom zmysle

nadobúda k nej zásadne vlastnícke právo stavebník, t. j. ten, kto stavbu uskutočnil s prejaveným
úmyslom mať ju pre seba. Z uvedeného výpočtu jednotlivých stavebných prác po moment "vzniku
stavby ako právnej veci" vyvodil, že všetky tieto práce svojpomocne vykonal žalovaný G.. M. U. so
svojimi brigádnikmi a to výlučne na svoje vlastné náklady, vrátane výplaty pre brigádnikov. Návrhy
na vypočutie týchto brigádnikov však súd prvej inštancie zamietol a uvedený súpis, ktorý bol osobne

doručený do podateľne OS Malacky dňa 21. februára 2022, súd prvej inštancie nebral do úvahy s
poznámkou, že to si "žalovaný napísal sám". Vzniká podľa neho podotázka, kto mal potom podľa OS
Malacky tieto práce a výdavky evidovať, zapisovať, ak nie stavebník a zhotoviteľ stavby? Ak stavbu
nepostavil žalovaný, kto potom stavbu postavil a z akého materiálu, keďže zo znaleckých posudkov
G.. E. Y. G.. M.Á. jednoznačne vyvodil, že stavba existuje. Pokiaľ sa na stavbe podieľala aj pani

X., ktorá je uvedená v stavebnom povolení, tak ako, kedy a čím? Neuviedla nič konkrétne v dvoch
svojich výpovediach a nepredložila žiadny dôkaz o svojich tvrdeniach a finančnej investícii. Súdu prvej
inštancie vytkol, že nevypočul ani pána P. P., ktorý na stavbe vykonával stavebný dozor, nakoľko tento
pán v roku 2020 zomrel. Konštatoval, že ak by OS Malacky riadne konal vo veci určovacej žaloby
4C/25/2018 zo dňa 22. októbra 2018, ktorá vyplývala z naliehavého právneho záujmu, mohol vypočuť

pána P. P.. Dal do pozornosti, že pani X. vypovedala dvakrát, pričom druhá jej výpoveď trvala hodinu
17minút. Tvrdenia o svojom podiele na realizácii stavby podľa neho nepredložila, žiadnym dôkazom
nepreukázala. Priniesla si so sebou len veľkú modrú plastikovú trhovnícku tašku, v ktorej podľa jej
tvrdenia mali byť nejaké dokumenty. Týmto spôsobom vytvorila na OS Malacky dojem, že disponuje
množstvom dokladov z realizácie stavebných činností, čo však nie je podľa neho pravdou. Doplnil, že

pani X. má veľmi vierohodný prejav, viackrát kandidovala v komunálnych voľbách, naposledy v roku
2021 do mestského zastupiteľstva za stranu ĽSNS, a to aj napriek svojej údajnej cukrovke, ktorú uviedla
ako dôvod, že nehnuteľnosti v roku 2010 previedla na svojich synov. Zdôraznil, že pani X. sa na vzniku
stavby nepodieľala, žiadne práce neobjednávala ani nerealizovala a ani neinvestovala do samotnejstavby, z toho dôvodu nemohla mať žiadne doklady o svojom podiele na realizácii stavby a plastikovú
modrú trhovnícku tašku úspešne použila na zavádzanie súdu prvej inštancie. Uviedol, že na stavbu
bolo vydané Stavebné povolenie právoplatné dňom 28. apríla 2004 a to dodávateľským spôsobom, na

ktorý mali obaja stavebníci pôvodne dosť peňazí, cca 4.000.000 Sk, teda 2.000.000
pán U.. M. a 2.000.000 pani X.. Nemal za sporné ani to, že medzi nimi došlo k nezhodám, následkom
ktorých si pani X. svoju časť peňazí zobrala a realizovala za ne svoju stavbu na P. v obci M. na pozemku
svojej matky, na ktorom v tom čase stála stará storočná drevenica (jej matka, pani W. U. (1934-2010)
bola v tom čase už odkázaná na cudziu pomoc a zdravotnú starostlivosť, bývala v penzióne v obci

M.). Žalovanému ostalo tak na realizáciu stavby po zaplatení kúpnej ceny za pozemok nedostatočné
množstvo peňazí a tak musel stavať svojpomocou, čo je asi tak o polovicu lacnejšie. Uvedené oznámil
stavebnému úradu W., v mene ktorého vtedy konal poverený pracovník G.. U. O. a vznikla dohoda, že
Stavebný úrad W. nebude robiť problém so stavbou domu svojpomocou, pokiaľ bude stavebný dozor,
ako ktorý bol nahlásený pán P. P., X. XX, W.. Nebol to problém, nakoľko stavba domov svojpomocou bola
donedávna na dedinách a v obciach tradičným spôsobom výstavby. Okrem toho v stavebnom povolení

na strane 3 Stavebný úrad obce W. definoval požiadavku, cit.: "Stavebník je povinný viesť stavebný
denník, ktorý bude predkladať na obecný úrad každé dva týždne...", čo žalovaný ako stavebník aj
dodržiaval, pričom stavebný dozor oficiálne vykonával pán P. P.Š., X. XX, W.. Z toho vyvodil, že Stavebný
denník žalovaný neviedol žalovaný "len tak" bez právneho dôvodu. Napriek tomu OS Malacky otázku
záznamov v Stavebnom denníku v úplnosti obišiel, podobne ako aj vyčerpávajúci Súpis stavebných

prác a obsiahlu sadu dokladov o zakúpení stavebného materiálu, ktoré tvoria obsah spisu. Súhlasil,
že nie na každom doklade je meno kupujúceho, ale taká je bežná prax v stavebninách pri menších
nákupoch, pokiaľ niekto niečo neobjednáva za kamión. Tiež bolo bežnou praxou, že v prípade ak
kupujúci nepýta bloček, dostane tovar o 10 až 15 percent lacnejšie. Je podľa neho bežnou súdnou
praxou, že v konaní o určenie vlastníctva k novovytvorenej veci súdy prvej inštancie najprv riešia

otázku, kto stavbu realizoval (vytvorenie novej veci), kto všetko sa na realizácii stavby podieľal a s
akým úmyslom, až potom, ak by bolo do výstavby zapojených viac účastníkov s úmyslom na stavbe
bývať, je obvyklou súdnu praxou riešiť (spolu)vlastníctvo tých účastníkov, ktorí sa na stavbe podieľali.
Namietal, že OS Malacky uznesením č. k. 4C/83/2014-224 z 11. decembra 2018 návrh žalovaného
v procesnom postavení žalobcu v konaní sp. zn. 4C/25/2018 na prerušenie konania pod spis. zn.

4C/83/2014 do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Malacky pod spis. zn.
4C/25/2018 zamietol a spojil veci vedené na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 4C/83/2014 a pod
sp. zn. 4C/25/2018 na spoločné konanie vedené pod spis. zn. 4C/83/2014 a základnou otázkou, kto
stavbu uskutočnil, sa nezaoberal. Zápis osôb uvedených v stavebnom povolení na LV XXX je podľa
neho len formálnym administratívnym úkonom, vyvratiteľnou domnienkou, neurčuje teda vlastníctvo

rozostavanej stavby o to viac, že jeden z podpisov na úradnej listine - žiadosti - bol sfalšovaný.
V dôsledku chybného postupu OS Malacky naďalej existuje naliehavý právny záujem na určení, kto
je vlastníkom nateraz rozostavanej stavby rodinného domu. OS Malacky ani za 5 rokov od podania
určovacej žaloby z roku 2018 nevykonal požiadavku zosúladenia stavu faktického so stavom právnym,
ako to vyvodil z určovacej žaloby podanej dňa 22. októbra 2018, ktorá dostala spis. zn. 4C/25/2018.

Žalovaný považuje tento postup súdu prvej inštancie za porušenie jeho práva na súdnu ochranu.
Zároveň súdu prvej inštancie vytkol, že znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jeho procesné práva,
keď nevykonal navrhovaný dôkaz - písmoznalecké skúmanie podpisu žalovaného na listine "Zápis
rozostavenej stavby do KN..." zo dňa 18. októbra 2010, a teda vyriešenie otázky, či vôbec má pán
X. P. v prípade vysporiadávania podielového spoluvlastníctva právnu legitimitu vystupovať ako strana

sporu. Dal tiež do pozornosti, že v mailovom vyjadrení G.. X., riaditeľa Katastrálneho odboru Malacky
zo dňa 26. mája 2016 je doslova uvedené: ..."Na zápis rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností
je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov"... Nakoľko podpis žalovaného na úradnej "Žiadosti..." nie
je pravý, existuje predpoklad, že Darovacia listina zo dňa 23. októbra 2010 je absolútne neplatná,
prípadne je neplatná len v tej časti, ktorá sa týka rozostavaného rodinného domu a teda pán X. nemôže

v tejto veci vystupovať ako strana sporu. Žalovaný má za to, že dôvody nim prezentované, pre ktoré
by rozostavaný rodinný dom mal byť v jeho výlučnom vlastníctve, sú spôsobilé vyvrátiť hodnovernosť
formálne zaznamenaných údajov o spoluvlastníctve dotknutej nehnuteľnosti v katastri (záznam údajov
o nehnuteľnosti v katastri treba odlišovať od vkladu nehnuteľnosti, čo však OS Malacky nerozlišuje).
Javí sa mu od začiatku nevyhnutné vykonať znalecké dokazovanie vo veci sporného podpisu, ktoré

môže ozrejmiť pochybnosti, čo však OS Malacky opakovane odmietol vykonať vo vlastnej dikcii a
dokonca odmietol aj navrhovaný znalecký posudok na vlastné náklady žalovaného. Žalovaným bol
navrhovaný znalec U.. O., ktorý však k predmetnej listine na Katastri v Malackách bez súhlasu súdu
nemá prístup a OS Malacky mu súhlas na jeho písomnú žiadosť odmietol poskytnúť. Na základe záverovznaleckého posudku a zistených skutočnosti by bolo podľa neho preukázané, že žalovaný súhlas na
zápis stavby do katastra nehnuteľností nedal, zápis sa nemohol uskutočniť a preto darovacia listina v
časti rozostavaného rodinného domu na parc. č. XXX/X je neplatná, nakoľko absolútne neplatné

sú všetky právne úkony, ktoré nasledujú po porušení práva. Mal za nesporné, že súdne rozhodnutie o
určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je podkladom aj na vykonanie zmien v zápisoch v katastri
nehnuteľností.Vyslovil,ževlastníckeprávoknovovytvorenejstavbenadobúdaten,ktostavbuuskutočnil
s právne relevantným úmyslom mať ju pre seba a to bez ohľadu na to, či staval z vlastného alebo
cudzieho materiálu a nie je rozhodujúce, komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení

(NJ ČR zo dňa 5. novembra 2002, sp. zn. 22CDo 761/2001). Bez dohody účastníkov stavby o tom, že
založia podielové spoluvlastníctvo k stavbe uzavretej pred začatím stavby, nemôže vzniknúť podielové
spoluvlastníctvo k stavbe (rozsudok NS SR, sp. zn. 4CDo 93/99, zo súdnej praxe 14/2000). Žalovaný
uviedol, že ako jediný zhotoviteľ so zápisom rozostavanej stavby do katastra zásadne nesúhlasí, o tomto
zápise ani nevedel, nakoľko pani X. na katastri P. má konexie a vybavila, aby mu nikto nič neoznámil.
Podľa neho uvedený zápis vlastníctva nehnuteľnosti sa nezakladá na reálnom stave. Zároveň pred

začiatkom stavby podľa žalovaného nebola uzatvorená žiadna dohoda o spoluvlastníctve k rozostavanej
stavbe, či výške spoluvlastníckeho podielu, nakoľko domnelá spoluvlastníčka rozostavanej stavby U..
W. X. mala celkom iné úmysly ako žalovaný, ktorý v stavbe chcel bývať (preto aj predal svoj byt na F.)
ako pani U.. W. X., ktorá bola realitnou maklérkou (firma Y. na N. J.. Č.. X), ktorá na kúpe a predaji
realít zarábala, nakoľko to bola jej živnosť. Podielové spoluvlastníctvo je nesporné vo veci pozemkov so

stavbou súvisiacich, avšak nie vo veci stavby samotnej. Dve rozsiahle svedecké výpovede pani W. X. zo
dňa 16. marca 2015 a 31. marca 2022 (ku ktorému dal žalovaný svoje vyjadrenie v osobitnom písomnom
podaní dňa 13. apríla 2022 doručenom na podateľňu OS Malacky, nakoľko na pojednávaní mu súd prvej
inštancie neposkytol priestor) ukázali, že nevedela vydokladovať ani jednu stavebnú činnosť, ktorú by
zabezpečovala, alebo aspoň financovala, pričom jej druhá výpoveď trvala viac ako hodinu, čiže mala

na to dostatok času a ako dôchodkyňa mala čas aj na prípravu. Zmienila len nejaké farby a nákup rín a
odkvapov, avšak tieto nakúpil žalovaný na svoje vlastné náklady a odviezol vo svojom vlastnom aute v
roku 2013, pričom mu pomáhala aj jeho priateľka G.. O. T., čo však pred súdom prvej inštancie nebolo
preukázané, nakoľko súd prvej inštancie nepripustil širšiu výpoveď G.. O.. Nákup rín a okapov realizoval
žalovaný za sumu 822,20 eur z firmy KJG spolu s ich osadením podľa Stavebného denníka v dňoch 25.

októbra 2013 až 16. decembra 2013. Z dvoch výpovedí pani U.. X. vyvodil, že nevedela uviesť ani jednu
stavebnú činnosť, ktorou by k stavbe prispela a to z toho dôvodu, že žiadnu činnosť nezabezpečovala,
venovala sa výlučne svojmu podnikaniu a svojej domácnosti. Čo sa týka financií, súhlasil, že pôvodne
v rokoch 2002-2003 to vyzeralo tak, že obaja zamýšľali spoločnú výstavbu, avšak po nezhodách v roku
2003 si pani X. svoju časť finančných prostriedkov vybrala (cca 2.000.000 Sk) a stavala vlastnú stavbu

na pozemku svojej matky v obci M. na P.. Vybrala si nielen svoju časť, ktorá mala byť jej vkladom do
stavby, ale odčerpala aj časť finančných prostriedkov žalovaného, ktorých výšku odhadol na 450.000
Sk, pričom žalovaný sa presne pamätá, že tieto financie na jej stavbu na P. jej zamieňal na české
koruny v zmenárni N. na E. J., ktorými potom na P. vyplácala tamojšiu stavebnú partiu. Následkom
toho žalovanému neostala iná možnosť ako realizovať stavbu SVOJPOMOCNE, z tých finančných

prostriedkov, ktoré boli jeho vlastníctvom, ktoré však na stavbu domu dodávateľským spôsobom, ako to
je uvedené v stavebnom povolení, nestačili. U.. X. deklarovala len to, že na stavbu chodievala variť, čo
mal však za ľahko vyvrátiteľný fakt, nakoľko v tom čase, keď ona ešte úradovala v kancelárii na N. J.
do cca 14:00, vtedy už brigádnici a žalovaný na stavbe neboli, odchádzali cca o 14:00-14:30 hod. podľa
počasia a obedná prestávka bola pevná, 11:30-12:00. Naproti tomu žalovaný investoval do predmetnej

nehnuteľnosti všetky svoje finančné prostriedky v predstave, že sa jedná o jeho budúce bývanie, ďalej
v priestoroch suterénu vytvoril vedľa garáže svoju dielňu, aby mohol v nej po dohotovení a kolaudácii
stavby vykonávať svoju pôvodnú podnikateľskú činnosť ako živnostník opravami, nákupom a predajom
rôznej elektroniky, čím sa živil predtým, ako sa pustil do stavby. Z postoja U.. X. v rokoch 2003 a 2004
žalovaný mal za to, že k pani X. nemá žiadnu väzbu, čo sa týka stavby, nakoľko pani X. neparticipovala

na stavebných prácach, vybrala si svoj finančný podiel, aby si postavila svoj dom na P., ako aj dávala
vyjadrenia v tom zmysle, že si pre nezhody neželá bývať v spoločnom dome so žalovaným, dokonca
nechce bývať ani v obci W., nakoľko tam nie je evanjelický kostol a tiež, že jej mladší synovia by nikdy z
mestanadedinubývaťnešli,nakoľkosúnamestozvyknutí.Nazákladeuvedenéhomalajzdruhejstrany
za naplnenú hypotézu, že žiadne podielové spoluvlastníctvo k stavbe medzi nimi nevzniklo, nakoľko

žalovaný staval sám, resp. so svojou partnerkou G.. O. T. v presvedčení, že pani X. stratila o stavbu
záujem a dom stavajú pre seba a spoločný pozemok si vysporiadajú alebo jeho rozdelením alebo jeho
vyplatením. V tomto zmysle sa vyjadrila aj G.. O. vo svojom rukopisnom vyjadrení, ktoré bolo doručené
do podateľne OS Malacky, ktorého pravosť overil notár podpisom. Z toho žalovaný vyvodil, že nie súpochybnosti o tom, že by mala U.. X. záujem nadobudnúť nehnuteľnosť so žalovaným do podielového
spoluvlastníctva a preto do stavby investoval nielen celoživotné úspory, ale i financie nadobudnuté
predajom vlastného bytu, ako aj požičané financie, aby mohol stavbu uskutočniť. Toto konanie sa mu

nezdalo ľahkovážne či nezodpovedné, pretože celkovo absentovala medzi nimi dohoda, že s pani X.
založia podielové spoluvlastníctvo k stavbe. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že samotné vydanie
stavebného povolenia viacerým stavebníkom nemá za následok vznik podielového spoluvlastníctva.
V stavebnom povolení totiž stavebný úrad administratívne určuje záväzné podmienky uskutočnenia a
užívania stavby, ktorými zabezpečuje predovšetkým ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a užívaní

stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na stavbu, prípadne
iných predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi štátnej
správy, nedotýka sa však vlastníckych vzťahov k stavbe. Preto súdna prax odlišuje stavebníkov v
občianskoprávnom zmysle, ktorí sa podieľajú na vzniku novej veci, teda stavby, a stavebníkov v
zmysle administratívneho stavebného konania, ktorí zodpovedajú za dodržania podmienok stavebného
konania, resp. vydaného stavebného povolenia, čo znamená, že len stavebníci, ktorí sa reálne podieľajú

na vzniku novej veci, získavajú vlastnícke práva a teda môžu založiť podielové spoluvlastníctvo k
novovytvorenej veci. Len stavebníci v občianskoprávnom zmysle, pokiaľ by deklarovali spoločnú vôľu
založiť podielové spoluvlastníctvo v dohode, či už ústne alebo písomne, tak by založili podielové
spoluvlastníctvo, aj keď sa vopred nedohodli na veľkosti podielov. Táto vôľa však nebola U.. X. ani
len deklarovaná, aj keď bola stavebníčkou v zmysle vydaného stavebného povolenia, nakoľko ešte

pred začiatkom stavby došlo medzi žalovaným a U.. W. X. k osobným rozporom. Túto skutočnosť
dokumentuje aj podanie žalovaného vo veci F. XX, kedy pani X. žalovaného bez jeho súhlasu zapísala
ho ako vlastníka časti nehnuteľnosti z právom stavať, ale v roku 2003 jeho vlastníctvo náhle zrušila,
resp. previedla na niekoho iného. Ďalší dôkaz je z roku 2007, keď pani X. poskytla peniaze žalovanému
na nákup strešnej krytiny ako "osobnú pôžičku", z čoho jasne vyvodil, že nepovažovala stavbu ako

svoju investíciu (výpoveď pani X. dňa 16. marca 2016). V roku 2010 žalovaný logicky odmietol stavbu
predať spolu s pani X., nakoľko táto sa nestala stavebníčkou v občianskoprávnom zmysle, nenadobudla
k stavbe spoluvlastnícke práva, nakoľko sa na zhotovení stavby nepodieľala. Preto keď žalovaný so
zápisom rozostavanej stavby do KN nevyjadril súhlas, tak bol jeho podpis neznámou osobou na žiadosti
sfalšovaný, čo žalovaný opakovane namietal počas celého konania ako aj v konaní pred Katastrálnym

úradom od roku 2013. Na tomto sfalšovanom podpise je možné si povšimnúť, že začína v ľavom hornom
rohu slučkou, ako pri "písmene S", pričom presne tak začína svoj podpis pani X.. Aby sa U.. X. vyhla
následnému konaniu, svoj domnelý spoluvlastnícky podiel previedla na žalobcu darom, aby tak celý
proces zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prenechala na realizáciu niekomu inému.
Pani X. od roku 2010 odmietala komunikáciu so žalovaným, či už písomnú, alebo telefonickú. Tento

negatívny prejav vôle však ostal v predmetnej veci bez toho, aby mu bola venovaná náležitá pozornosť,
resp. celkom bol opomenutý napriek žalobnému návrhu z roku 2018, v ktorom žalovaný (v
postavení žalobcu) písmoznalecký posudok dôvodne navrhoval.

61. V prípade, že sa odvolací súd po zohľadnení uvedených skutkových tvrdení a uvedenej judikatúry

nestotožní so stanoviskom žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí určovacej
žaloby nie je v súlade so zákonom, žalovaný v odvolaní poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie
pri zrušení podielového spoluvlastníctva nevykonal vyporiadanie v tzv. širšom zmysle. Sám žalobca
vo svojej výpovedi zo dňa 2. decembra 2015 tvrdil, že od roku 2010 neinvestoval do
stavby žiadne finančné prostriedky a na prácach sa zúčastnil dvakrát. Súdu prvej inštancie vytkol, že

nevyhodnotil, aké práce boli vykonané a v akom rozsahu, v akej výške a kým a kto ich financoval. Súd
by podľa neho pri zrušení predmetného podielového spoluvlastníctva mal vykonať aj vyporiadanie v
tzv. širšom zmysle. OS Malacky však nijako nevyhodnotil, aké práce boli vykonané a v akom rozsahu,
v akej výške a kým. Vyporiadanie v širšom zmysle predstavuje vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré
sa medzi podielovými spoluvlastníkmi vytvorili v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva,

prípadne, ktoré sa vytvorili medzi predchádzajúcimi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti so zrušením
podielového spoluvlastníctva. So zreteľom na vyporiadanie v širšom slova zmysle sa prihliada napr. aj na
to, či a do akej miery niektorý z predchádzajúcich spoluvlastníkov investoval do spoločnej nehnuteľnej
veciapodobne.Preposúdenievznikupodielovéhospoluvlastníctvakdomualeboinejstavbepostavenej
spoločnou činnosťou viacerých osôb mal za rozhodujúcu dohodu o založení spoluvlastníckych vzťahov

uzavretú medzi stavebníkmi, ktorí sa na stavebných činnostiach podieľali. Nie je potrebná písomná
forma, nie je ani potrebné, aby bolo dohodnuté vopred veľkosť spoluvlastníckych podielov pred
dokončením stavby. Z obsahu dohody musí byť však zrejmé, že účastníci chceli založiť podielové
spoluvlastníctvo k stavbe, napríklad s tým, že veľkosť podielov bude závisieť od miery pričineniasa jednotlivých účastníkov dohody na postavení stavby. Takáto dohoda aj keby bola len ústna musí
spĺňať všetky náležitosti právneho úkonu, ktorými sú okrem iného zrozumiteľnosť, vážnosť a určitosť.
Pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu, konajúci súd

ustálil ako dôvod zrušenia spoluvlastníctva závažné nezhody medzi spoluvlastníkmi, v dôsledku ktorých
žalobca a žalovaný nemajú záujem zotrvať v spoluvlastníctve, tento dôvod s ohľadom na zásadu, že
nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, posúdil súd prvej inštancie ako plne
legitímny. Z ustálenej judikatúry však žalovaný vyvodil, že ak ide predovšetkým o vyriešenie sporných
užívacích vzťahov, otázka zániku spoluvlastníctva nemá prioritu, rovnako ako aj skutočnosť, že vec bola

prikázaná do vlastníctva žalobcu, ktorý má v úmysle vec predať, čo deklaroval PZ žalobcu vo svojom
úvodnom žalobnom návrhu. Žalovaný pripomenul, že už na začiatku konania uviedol, že nehnuteľnosť
potrebuje na zabezpečenie vlastného bývania, nakoľko je dôchodca a predal svoj byt v W.. Prvostupňový
súd dôvody žalovaného nevyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, ale ako účelnejšie s
ohľadom na ich využitie prikázal nehnuteľností do vlastníctva žalobcovi. Žalobca má vyriešenú otázku
bývania, na predmetnej nehnuteľnosti nie je závislý on, ani jeho rodina, dokonca v Obchodnom registri

SR má ma seba písaných alebo je účastný v 27 firmách, kde má vo viacerých svojich s.r.o.
ako činnosť uvedenú realitnú činnosť, preto je podľa neho málo pravdepodobné, žeby jeho existencia a
konkrétnebývaniezáviseloodvlastníctvaspornejnehnuteľnosti.Naopakžalovanýnedisponuježiadnym
majetkom, predmetnú nehnuteľnosť staval svojpomocne takmer 12 rokov, vyklčoval záhradu, stará sa
o ovocné stromy, do stavby domu investoval všetky svoje financie s vidinou žiť v nej natrvalo. Tu je

podľa neho namieste zvážiť aj dôvody hodné osobitného zreteľa, pretože žalovaný má za to, že sú
naplnené. Z účelu ustanovenia § 142 ods. 2 OZ slúžiaceho na ochranu toho, koho spoluvlastnícke práva
majú vyporiadaním zaniknúť, vyvodil, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti viac-menej
subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď na prospech žalovanému
alebo, vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia účastníkov tohto konania, v neprospech žalobcov.

Vo všeobecnosti na prospech žalovaného sú najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav
jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojovať svoje potreby
inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej (napr. citové vyplývajúce z dĺžky
času, po ktorý vec užíval, alebo dané osobou, od ktorej vec nadobudol, či s ktorou ju užíval) alebo
materiálnej (napr. zárobkové, podnikateľské, ďalej dané výškou finančných prostriedkov vynaložených

na jej získanie alebo zveľadenie). V neprospech strán sporu môže byť napríklad to, že si v plnom rozsahu
(napr. pre právnu neznalosť, vek alebo zdravotný stav) neujasnili právne dôsledky, ktoré by nastali v
prípade vyhovenia ich žalobe alebo návrhov, alebo, že im ide predovšetkým o vyriešenie sporných
užívacích vzťahov, takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre nich prioritu, alebo tiež okolnosť, že
vec po jej prikázaní do ich vlastníctva majú v úmysle nehnuteľnosť predať (rozsudok Najvyššieho súdu

SR z 30. novembra 2010, sp. zn. 1 Cdo 84/2009). Dal do pozornosti, že žalobca sa vo svojom
žalobnom podaní z roku 2014 pokúsil navodiť klamlivý dojem, že nehnuteľnosť chátra a dlhšiu dobu
sa nevykonávali žiadne stavebné práce. Toto tvrdenie žalovaný označil za účelové a zavádzajúce, ako
to vyplýva s fotodokumentácie priloženej k znaleckému posudku G.. E. č. 19/2018 a tiež zo záznamov
zo Stavebného denníka, ktorý dokladá, že žalovaný ešte v roku 2015 vykonal na stavbe zateplenie

suterénnej časti a tiež zateplenie zadného balkóna a prepojovacieho mostíka a potom s prácami skončil
a to z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania a právnej neistoty. Je však pravdou, že stavba trvala
oproti pôvodným predpokladom oveľa dlhšie a to z toho dôvodu, že bola realizovaná SVOJPOMOCNE,
nakoľko DODÁVATEĽSKY realizovaná byť nemohla, keďže pani Slaninová si odobrala svoju časť
finančných prostriedkov cca 2.000.000 Sk a následne aj sumu 450.000 z prostriedkov žalovaného ako

pôžičku,ktorúvrátilaažvpriebehuroka2007.Žalovanýsúhlasilstvrdenímžalobcu,žemedziúčastníkmi
dochádzakukonfliktom,čovšakniejepodľanehodôvodnato,abysúdzrušilpodielovéspoluvlastníctvo.
Objektívnym dôvodom nemôže byť podľa neho ani skutočnosť, že vedľajšie pozemky sú vo vlastníctve
brata žalobcu. Súdu prvej inštancie vytkol, že nevzal do úvahy ani agresívne správanie žalobcu, ktorý
v roku 2013 zobral žalovanému kľúče od brány a zalomil v zámke vchodových dverí od domu kľúč

na poistnej vložke. Žalobca mal posmešné poznámky na adresu žalovaného aj v priebehu obhliadky k
vypracovaniu znaleckého posudku na odhad ceny nehnuteľností súdom ustanoveným znalcom, G..
M.. V ten deň, kedy OS Malacky vyniesol rozsudok vo veci v neprospech žalovaného, sa žalobca na
chodníku pred OS Malacky vyhrážal žalovanému fyzickým násilím, ak podá proti rozsudku odvolanie
a tiež tým, že všetky jeho veci vyhádže z domu na ulicu, čo viedlo žalovaného k tomu, aby podal na

žalobcu trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania,
ktoré je momentálne v štádiu riešenia. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie nesprávne posúdil
účelné využitie veci. Okrem účelného využitia veci môže prihliadať aj na iné skutočnosti, napríklad na to,
kto sa akou mierou pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju budoval, kto do nej investoval. Mal zanesporné, že žalovaný vynaložil najväčšie úsilie, použil všetky svoje úspory, čiže maximálnou možnou
mierou sa pričinil o nadobudnutie nehnuteľnosti. V zmysle sumáru stavebných prác spracovaných podľa
Stavebného denníka žalovaný odpracoval na zveľadení záhrady cca 1 400 hodín (odhad) a na samotnej

stavbe 13 403 hodín (zdokumentované v Stavebnom denníku) a žalobca len nejakých 4 alebo 5 hodín,
čo je významný nepomer, ktorý OS Malacky nevzal pri rozhodovaní do úvahy. Otázka, komu bude vec
prikázaná, záleží vždy od úvahy súdu, čiže k záveru sa nemusí dopracovať len prostredníctvom výšky
podielu a účelnosti. Rozhodnutie súdu má vychádzať aj z iných skutočností, ktoré je potrebné komplexne
zvážiť. Pre rozhodnutie súdu, komu bude nehnuteľnosť prikázaná, nie je teda absolútne rozhodujúca

ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné.
Súd však musí riadne odôvodniť, prečo kritérium výšky podielov a účelného využitia veci nie sú v
konkrétnomprípaderozhodujúce(rozsudokNSČR,sp.zn.22Cdo1644/2005).Ak§142OZ ustanovuje,
že súd prihliadne na účelné využitie veci, ide o právnu normu s relatívne neurčitou hypotézou, t. j. ktorej
hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom, ale ktorá prenecháva súdu, aby podľa svojho
uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy, zo širokého vopred

neobmedzeného okruhu okolností. Ak bola hypotéza právnej normy vymedzená správne, nemôže byť
rozhodnutie vo veci v rozpore so zákonom z dôvodu, že neboli objasnené ďalšie okolnosti, resp. že
nebolo prihliadnuté na iné okolnosti, ktoré v posudzovanom prípade nemožno považovať za podstatné či
významné, pretože takéto okolnosti nie sú súčasťou hypotézy právnej normy t. j. PN, vymedzené súdom
v súlade so zákonom, z ktorých súd pri právnom posúdení vychádza (uznesenie NS ČR z 22.07.2004

sp. zn. 22Cdo 946/2004). Pod účelným využitím veci má zákon v prvom rade na mysli využitie pre
potreby jedného zo spoluvlastníkov, aby vec mohla slúžiť na svoj účel (uznesenie NS ČR, sp. zn. 22 Cdo
1283/2001, rozbor NS SR, sp. zn. Cpj 8/72, R 54/1973). Z tohto hľadiska sa za takéto využitie považuje:
a) uspokojenie bytovej potreby niektorého zo spoluvlastníkov a členov jeho rodiny,
b) kto ho doposiaľ užíval, kto je na užívanie domu z hľadiska naliehavosti bytovej potreby najviac na

dom odkázaný,
c) dom udržiaval, vykonal investície na zveľadenie domu a dokončenie,
d) je schopný a ochotný sa o dom naďalej postarať,
e) je schopný poskytnúť reálnu a včasnú náhradu za spoluvlastnícky podiel a nesprával sa násilne
voči druhému spoluvlastníkovi. Podľa žalobcu, žalovaný nemá dostatok finančných prostriedkov na

dokončenie stavby, ktorá je rozostavaná. Žalovaný však uviedol, že má záujem stavbu dokončiť,
skolaudovať a užívať ju a na uskutočnenie tohto zámeru si vie požičať peniaze od rodiny a známych,
nakoľko sa jedná o neveľkú čiastku, ktorú odhadoval v roku 2015 na 10.000 eur na materiáloch. Pokiaľ
ide o majetkové vysporiadanie, žalobca preukázal iba toľko, že v deň pojednávania 17. februára 2023
mal na účte finančné prostriedky na vykonanie rozsudku v lehote 3 dní, ale tieto finančné prostriedky

boli takzvane "voľné", na druhý deň ich už na účte mať nemusel. Súdu prvej inštancie vytkol, že
teda nedostatočne vyhodnotil dôkaz o tom, či má žalobca dostatok financií na výplatu náhrady za
spoluvlastnícky podiel v inkriminovaný moment, teda do troch dní po právoplatnosti rozsudku a ak
nie, odkázal v takom prípade žalovaného na zložité a časovo finančne náročné exekučné konanie,
konca ktorého by sa žalovaný ani nemusel dožiť. K tomu treba ešte uviesť, že na Obchodnom registri

SR žalobca má 27 spoločností ktoré vlastní, alebo v ktorých je účastný, avšak podľa FinStat, s.r.o
mnohé z nich sú dlhodobo v strate, nemajú žiadnych zamestnancov alebo len jedného, a podobne,
čo vážne spochybňuje jeho solventnosť a tiež serióznosť jeho konania. Žalobca mal podľa neho súdu
prvej inštancie preukázať viazané finančné prostriedky, a to buď výpisom z osobitného viazaného účtu
a nie odkazovať žalovaného na exekučné konanie. Finančné prostriedky musia byť v takomto prípade

dostatočne zabezpečené o to viac, že sa nejedná o malú finančnú čiastku.

62. Žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie vytkol, že nevykonal žalovaným navrhované dokazovanie,
neuznal skutočnosť, že bločky a účtovné doklady predložené žalovaným preukazujú ním vynaložené
finančné prostriedky, ktoré boli použité na úhradu tovarov a služieb súvisiacich so stavbou domu.

Žalovaný navyše predložil aj Stavebný denník, faktúry, doklady, fotografie z postupu stavebných prác,
zmluvu o odpredaji bytu, podrobný popis prác, ktoré vykonal, ktoré jednotlivo aj v súvislostiach, aj v
časovej následnosti poskytujú ucelený obraz o tom, ako žalovaný svojpomocne postupne v priebehu
rokov zrealizoval stavbu. Taktiež namietal, že keď žalovaný navrhol podporiť svoje tvrdenia o realizácii
stavby výsluchom svedkov, to znamená brigádnikov, susedov, svoju sestru a priateľku, súd prvej

inštancie jeho návrhy korporatívne odmietol s tým, že už má jasno vo veci. Pritom na pojednávaní
dňa 17. februára 2023 bola vonku na chodbe prítomná sestra žalovaného, T. C., H. M., ktorá si na
ten deň vzala v práci dovolenku a tiež bol v ten deň čas na to, aby ju súd prvej inštancie vypočul.
Namietal, že v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie vôbec alebo nedostatočne odôvodnil, prečouvedené dôkazy odmietol vykonať. Žalovaný vyjadril presvedčenie o tom, že ním predložené dôkazy
nevyhodnotil konajúci súd nestranne, jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, ale zavážili len tie
vyjadrenia, v ktorých žalovaný ako právny laik pochybil v hodnotení niektorých právnych skutočností.

Pripomenul, že podľa súdu prvej inštancie je preukázané, že rozostavaná stavba rodinného domu bola
financovaná zo spoločných finančných prostriedkov, pričom žalobca ani svedkyňa nijako nepreukázali
toto tvrdenie, na rozdiel od žalovaného, ktorý zdokladoval svoju finančnú čiastku 3.694.915 Sk plus
nezdokladovanú čiastku 300.000 Sk ako zisk z podnikania za roky 2000-2003. Rozsudok OS Malacky
preto považuje za arbitrárny. Rozsudok musí byť skutkovo odôvodnený, dôkazy súd musí hodnotiť

jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach (rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 14. septembra
2006, sp. zn. I.ÚS 265/05). Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom
rozhodnutí vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie, treba
rozhodnutie všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda v rozpore s čl. 46 ods.1 Ústavy s čl.6
ods.1 Dohovoru o základných ľudských právach. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť
základného práva na súdnu ochranu podľa čl.46 ods.1 Ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne

konkrétnym a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,
ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (rozhodnutie Ústavného súdu z. d.
17. mája 2007, sp. zn. IV. ÚS 14/07). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý súdny proces
je právo účastníka konania na také zdôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t. j. s

uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. K základným právam
účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných
dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Ak súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú
námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok
považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie,
ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon
spravodlivosti nebude arbitrárny (I. ÚS 117/07).

63. V závere odvolania žalovaný namietal, že OS Malacky zaviazal žalovaného k náhrade 100 %

trov konania. Dal do pozornosti, že žalobca v pôvodnom návrhu uvádzal, že uhradí žalovanému
na vyrovnanie podielov sumu 100.000 eur, pričom neobstojí jeho tvrdenie, že jeho znalec nebol na
stavbu pustený, nakoľko pán žalobca je realitný maklér a vie lepšie ako prípadný znalec, aká je
trhová cena nehnuteľnosti, nakoľko predtým v nehnuteľnosti bol a videl všetky priestory. V prvom
rozsudkusúduprvejinštanciebolžalobcazaviazanýuhradiťžalovanému153.000eur,neskôrpozvýšení

cien pozemkov a nehnuteľností v roku 2022 sumu 204.500, čo však objektívne nastalo z dôvodu
zmien cien nehnuteľností na trhu a nemožno mať k tomu námietky. Navyše bol pôvodný rozsudok
OS Malacky vrátený krajským súdom na doplnenie a prerokovanie, teda nemôže sa jednať o 100 %
úspešnosť. Z uvedeného jednoznačne vyvodil, že žalobca nemal 100 % úspech vo veci a navyše
žalovaný ani nedal žalobcovi dôvod na podanie žaloby, snažil sa o dohodu s pani Slaninovou, ktorej

písal listy, na ktoré ona neodpovedala a v tomto zmysle a preto je podľa neho aj výrok súdu vo veci
náhrady trov konania v rozpore s ustanovením § 255 CSP. Poukázal tiež na zdravotný stav a sociálne
problémy žalovaného, ktorý v dôsledku konania protistrany nemá kde bývať, nakoľko stavba, ktorú
postavil, nemohla byť dokončená a skolaudovaná predtým, ako sa vyriešia vlastnícke vzťahy. Naviac
má pohybové problémy, ktoré vyplývajú z ťažkej manuálnej práce na stavbe (poškodený pravý bedrový

kĺb), musí používať barly a mal by ísť na operáciu, ale kým nemá vyriešenú bytovú otázku, tak nemôže,
nakoľko rekonvalescencia v prípade operácie bedrového kĺbu trvá viac mesiacov. Z vyššie uvedených
dôvodov s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasil. S prihliadnutím na uvedené dôvody navrhol,
aby po zvážení a zhodnotení všetkých skutočností a predložených listinných dôkazov v konaní pred
súdom prvej inštancie a odvolacím súdom, taktiež s prihliadnutím na ustálenú judikatúru súdov a z

dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym a svojvoľným procesným postupom opakovane znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces [§ 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.], súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností[§ 365 ods. 1 písm. e) C. s. p.], súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.] a napadnuté

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.], rozhodol
tak,ženapadnutérozhodnutievsúladesustanovením§391ods.1CSPzrušíavecprejednáarozhodne
tak, že žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietne, určí, že výlučnýmvlastníkom stavby rodinného domu je žalovaný, respektíve opätovne vec vráti súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a rozhodnutie a prizná žalovanému náhradu trov konania.

64. Žalobca v rámci odvolacej repliky prostredníctvom svojho právneho zástupcu nesúhlasil s odvolaním
žalobcu, majúc za to, že súd prvej inštancie žalobu o určenie vlastníckeho práva meritórne prejednal,
pričom na základe vykonaných dôkazov dospel k správnemu záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal, že je výlučným vlastníkom rozostavaného domu. Svoje úvahy, právne
predpisy podľa ktorých postupoval ako aj právne odôvodnenie existencie podielového spoluvlastníctva

k rozostavanej stavbe súd prvej inštancie podľa neho komplexne a rozsiahlo uviedol v odôvodnení
napadnutého rozsudku a žalobca sa s týmito závermi v celom rozsahu stotožnil. Mal za nepodstatné
pre rozhodnutie vo veci, aby sa súd prvej inštancie vykonal znalecké dokazovanie v otázke pravosti
podpisu žalovaného na žiadosti o zápis rozostavanej stavby zo dňa 18. decembra 2010, nakoľko
samotný zápis rozostavanej stavby v katastri nehnuteľností má len evidenčný charakter a z hľadiska
vzniku podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nemá vplyv. Žalovaný v rámci konania adresoval

v tejto veci podania aj príslušnému Katastrálnemu úradu a Okresnej prokuratúre Malacky, a rovnako
poukazoval aj na podnet, ktorý podala Okresná prokuratúra Malacky na OO PZ Malacky, pričom všetky
podania žalovaného týkajúce sa domnelého falšovania podpisu boli príslušnými správnymi orgánmi a
orgánmi činnými v trestnom konaní zamietnuté, resp. im nebolo vyhovené. Keďže sa viacero príslušných
úradov, respektíve orgánov už vyjadrilo k domnelému falšovaniu podpisu žalovaného, ako aj vzhľadom

na skutočnosť, že samotný zápis v katastri nehnuteľností na základe tejto listiny nie je podstatný z
hľadisku vzniku podielového spoluvlastníctva, označil opakujúcu sa argumentáciu žalovaného o potrebe
vykonania znaleckého dokazovania za bezpredmetnú. Rovnako tak potom nesúhlasil, že súd prvej
inštancie pochybil, keď neumožnil žalovanému vyhotoviť súkromný znalecký posudok. Poukázal na ust.
§ 153 ods. 1 zákona CSP, podľa ktorého strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie
sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na
rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa ustanovenia § 153 ods. 2 CSP Na prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä
ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Žalobca

namietal, že napriek tomu, že žalovaný mal možnosť zabezpečiť si vyhotovenie znaleckého posudku
vo viac ako dlhom časovom období, tak oznámenie o prijatí objednávky znalcom predložil súdu prvej
inštancie až na poslednom pojednávaní dňa 17. februára 2023, pričom súd prvej inštancie na jednej
strane podľa neho správne posúdil, že takéto dokazovanie jednak nie je potrebné vykonať a zároveň
uviedol dôvody, pre ktoré tak neurobí a na strane druhej by aj podľa žalobcu to bolo v rozpore so zásadou

hospodárnosti. Okrem iného zápis rozostavanej stavby namietal prvýkrát až dňa 01. decembra 2013,
teda 3 roky potom čo k zápisu došlo, čo zároveň korešponduje s obdobím, kedy nastalo zhoršenie
vzťahov medzi žalovaným a právnou predchodkyňou žalobcu. Žalobca ustálil, že žalovaný v tejto
nadväznosti nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť o sfalšovaní jeho podpisu, a preto neuniesol dôkazné
bremeno. Na tejto skutočnosti podľa neho nemenia nič ani opakované tvrdenia žalovaného, ktoré

nemal za postačujúce na prijatie záveru o pravdivosti jeho tvrdenia a ktoré sú naviac vyvrátené práve
vyššie uvedenými vyjadreniami správnych orgánov, orgánov činných v trestnom konaní, samotného
súdu a v neposlednom rade je to bez relevancie k predmetu konania. Mal za to, že súd prvej inštancie
tak postupoval v intenciách pokynov Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 4Co/25/2018. Tvrdenia
žalovaného v súvislosti s tým, že žalovaný mal nadobudnúť výlučné vlastnícke právo k rozostavenej

stavbe, žalobca odmietol, pričom podľa neho nevyplývajú z vykonaného dokazovania a dokonca sú
v rozpore aj s tvrdeniami samotného žalovaného, ktorý v predchádzajúcich vyjadreniach uviedol, že
na časti stavby uskutočňovanej v období od 28. apríla 2004 do 14. júna 2009, v rámci ktorej dosiahla
stavba stupeň rozostavanosti podľa ustanovenia § 46 ods. 3 Katastrálneho zákona, sa podieľali rovnako
tak žalovaný, ako aj pôvodná podielová spoluvlastnícka G.. W. X.. Táto jednak financovala realizáciu a

tiež vypomáhala pri stavebných prácach (osobitne poukazujeme na podanie žalovaného doručené súdu
prvej inštancie dňa 09. júna 2015). Poukázal na podľa neho evidentný rozpor v tvrdeniach žalovaného,
ktorý na jednej strane tvrdí, že od okamihu vydania stavebného povolenia, teda od 28. apríla 2004,
pôvodná podielová spoluvlastnícka už o stavbu nejavila záujem, a na strane druhej sa podľa jeho
vlastných slov do obdobia 14. júna 2009, teda viac ako 5 rokov po vydaní stavebného povolenia, sa

na jej realizácii podieľala. Z vyjadrení samotného žalovaného v rámci tohto konania tak vyvodil, že na
realizácii stavby sa podieľala aj pôvodná spoluvlastnícka, pričom z predložených dôkazov, napriek ich
rozsiahlosti, žiadnym spôsobom nevyvodil, čo presne realizoval žalovaný osobne, či všetky pokladničné
doklady boli vystavené jemu, a či financie, ktoré použil na úhradu daňových dokladov pri realizáciistavby, boli jeho finančnými prostriedkami alebo mu boli poskytnuté zo strany pôvodnej spoluvlastnícky
nehnuteľnosti. Skutkové tvrdenie strany sporu nie je podľa neho dôkaz, aj keď v oboch prípadoch
je možné hovoriť o prostriedkoch procesného útoku, respektíve obrany. To, že žalovaný tvrdí, že

vykonal práce, za ktoré vraj zaplatil zo svojich finančných prostriedkov, nemal za preukázané tým, že
predloží napríklad pokladničný blok alebo iné ním vytvorené bilancie. Zastal názor zhodný so záverom
súdu prvej inštancie, že z pokladničných blokov alebo stavebného denníku nevyplýva, že materiál bol
použitý na stavbe alebo, že finančné prostriedky použité na jeho nákup boli finančnými prostriedkami
žalovaného. Žalovaný podľa žalobcu zjavne nerozumie postupu dokazovania a preto len opakuje

svoje vyjadrenia, ktoré pokladá za dôkaz, hoci tieto vyjadrenia sú v rozpore s jeho predchádzajúcimi
vyjadreniami, kde jednoznačne a v zhode správnou predchodkyňou žalobcu uviedol, že mali záujem
nadobudnúť nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva. Pripomenul, že na začiatku sporu žalovaný
existenciu podielového spoluvlastníctva nielen, že nespochybňoval, ale naopak aj potvrdil, výslovne
uznal, že stavba bola financovaná do 14. júna 2009 zo spoločných finančných zdrojov, rovnako tak
boli do podielového spoluvlastníctva nadobúdané aj pozemky, čo žalovaný nikdy ani nerozporoval a

zároveň uviedol, že na stavbe sa podieľali aj synovia p. X. a aj pani X. samotná, keď niekoľkokrát
priniesla občerstvenie. Podľa neho v zmysle ustálenej judikatúry súdov SR stavba ako samostatný
predmet právnych vzťahov (ako vec v právnom zmysle) vzniká v okamihu, v ktorom je vybudovaná
minimálne do takého štádia, počnúc ktorým všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu tejto
druhovo a individuálne určenej veci. K tomu u nadzemných stavieb dochádza vytvorením stavu, keď je

už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného
podlažia. Uviedol, že stavba - rozostavaný dom, ktorej vlastníctvo je predmetom sporu, ako vec vznikla
v právnom zmysle v období do roku 2007, čo nemal za sporné a vyvodil to jednak z dôkazov, ako aj
z vyjadrenia žalovaného, a teda v tomto období bola stavba financovaná zo spoločných prostriedkov,
čo žalovaný potvrdil. V tomto období mali p. X. aj žalovaný úmysel zhotoviť stavbu pre seba, čo

podľa neho logicky podporuje nielen spoločné financovanie stavby, ale aj nadobudnutie pozemkov do ich
podielovéhospoluvlastníctva,akoajvýpomocsynovp.X.nastavbe.Tietoskutočnostipotompodľaneho
ďalej vylučujú argumentáciu žalovaného ohľadne originámeho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho
práva k stavbe. Mal za to, že predložený dôkazný materiál nepreukazuje žiadne z tvrdení žalovaného a
nie je možné na jeho podklade dospieť k záveru, že sa na stavbe nehnuteľnosti podieľal len žalovaný

a financoval ju len zo svojich zdrojov. Takýto záver podľa neho vyvracajú ďalšie dôkazy predložené v
tomto konaní, ako aj vyjadrenia strán sporu, vrátane vyjadrení žalovaného. Žalobca má naviac za to, že
podanie návrhu na určenie vlastníctva rozostavaného rodinného domu zo dňa 30. mája 2018 je zo strany
žalovaného len účelové, pričom k tomu žalovaný pristúpil až potom, čo súd prvej inštancie nevyhovel
všetkýmjehonávrhomarovnakorozhodliajďalšieorgány.Naviacajjehopredchádzajúcevyjadreniaboli

vrozporesjehonávrhom.Vtomtosmeremalpráveargumentáciužalovanéhozazavádzajúcu.Súdprvej
inštancie sa podľa neho vysporiadal so všetkými návrhmi a námietkami žalovaného, pričom poukázal
na skutočnosť, že žalovaný v priebehu celého konania podával podnety a odvolania voči všetkým
procesným uzneseniam Okresného súdu Malacky, a už tento postup žalovaného naznačuje obštrukčné
konanie.Pokiaľžalovanývďalšejčastiodvolanianamieta,žesúdprvejinštancienevykonalvyporiadanie

v tzv. širšom zmysle, žalobca dôvodil, že žalovaný počas konania neuplatnil návrh na vyporiadanie v
širšom zmysle, pričom samotný návrh, okrem toho, že vôbec nebol zo strany žalovaného nikdy podaný,
čo je prvým a základným predpokladom toho, aby súd mohol o takomto návrhu rozhodovať, musí
obsahovať aj náležitosti, z ktorých bude zrejmé, akým spôsobom sa podielový spoluvlastník podieľal na
zhodnotení nehnuteľnosti. Aj tu je však potrebné rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu a údržbu

veci a nákladmi na opravu a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi v bežnej záležitosti
a v ostatných záležitostiach (§ 139 Občianskeho zákonníka), medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci
vyslovili súhlas alebo ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu. Predmetná
nehnuteľnosť doposiaľ nebola dokončená a skolaudovaná, žalovaný nemá finančné prostriedky na
jej dokončenie, počas konania nevedel deklarovať žiadny finančný príjem, ako sám žalovaný uvádza

vo svojom odvolaní, do stavby od roku 2015 neinvestuje, aj keď sa snaží vytvoriť dojem, že je to
len z dôvodu prebiehajúce súdneho konania a nehnuteľnosť v súčasnosti len degraduje a chátra. Ak
žalovaný v odvolaní uvádza, že má zhoršený zdravotný stav, sociálnu situáciu a vyšší vek, čím sa
snaží ilustrovať, že prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcovi vzniká u žalovaného
nepriaznivá životná situácia, s týmto tvrdením sa nestotožnil, nakoľko aj týmto vyjadrením žalovaný len

opätovnepodľažalobcupotvrdil,ženemádostatokfinančnýchprostriedkovnadokončenieaudržiavanie
nehnuteľnosti, ani na poskytnutie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobcovi. Na druhú
stranu žalobca disponuje dostatkom finančných prostriedkov jednak na dokončenie nehnuteľnosti ako
aj na to, aby poskytol žalovanému primeranú náhradu. Pokiaľ žalovaný argumentuje, že predmetnúnehnuteľnosť potrebuje na zabezpečenie vlastného bývania, nakoľko ako dôchodca predal svoj byt v W.
asúdtedanevyhodnotildôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,súdprvejinštanciesa podľažalobcuzaoberal
aj týmto argumentom žalovaného a dospel podľa neho k správnemu záveru, že nie sú dané dôvody

hodné osobitné zreteľa, keď žalovanému bude na základe vyporiadania podielového spoluvlastníctva
prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu vyplatená náhrada za jeho spoluvlastnícky
podiel vo výške 204.500 eur, ktorá je podľa neho dostatočná na zabezpečenie dôstojného bývania
pre žalovaného a jeho osobných potrieb. Nemenej významné je podľa neho kritérium solventnosti, na
ktoré je nutné pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prihliadať, pričom žalovaný žiadne finančné

prostriedky nemá, čo mnohokrát deklaroval v rámci súdneho konania a tejto skutočnosti svedčí aj
fakt, že žalovanému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci. Žalovaný síce tvrdí, že tieto
finančné prostriedky si zaobstará prostredníctvom úveru, cez investora alebo si požičia od rodiny,
avšak toto je len v rovine tvrdenia žalovaného a schopnosť zaobstarať si potrebné finančné prostriedky
žalovaný nijako nepreukázal. Žalobca poukázal aj na vek žalovaného, na základe ktorého mal za
zrejmé, že zodpovedajúce finančné prostriedky si žalovaný ním tvrdenými spôsobmi ani reálne schopný

zabezpečiťnebude,nakoľkoexistujepodľažalobcudôvodnýpredpoklad,žebytietonebolschopnýnikdy
prípadnému veriteľovi vrátiť. Toto vyvodil aj z ďalšieho tvrdenia žalovaného v odvolaní, kde uvádza, že:
„má záujem stavbu dokončiť, skolaudovať a užívať ju a na uskutočnenie tohto zámeru si vie požičať
peniaze od rodiny a známych, nakoľko sa jedná o neveľkú čiastku, ktorú odhadoval v roku 2015 na
10.000 eur na materiáloch. “Žalobca teda mal za zrejmé, že žalovaný nedisponuje ani čiastkou 10.000

eur, ktorú by si musel požičať, pričom sa jedná len o odhad žalovaného, a aj to neaktuálny z roku
2015. Za tejto situácie žalovaný preukazuje, že mu nesvedčí ani hľadisko účelného využitia veci, kedy
si uspokojenie svojej bytovej potreby môže zabezpečiť z náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel, preto
ani nemôže byť odkázaný na bývanie v predmetnej nehnuteľnosti, ktorú naviac užíva napriek tomu,
že je neskolaudovaná, nemá prostriedky na dokončenie nehnuteľnosti, ktoré by si musel požičať a od

roku 2015 do nej nijako neinvestuje (investície v predchádzajúcom období sú tiež len v rovine tvrdení
žalovaného), nie je teda schopný sa o dom ďalej starať a najmä nie je schopný poskytnúť reálnu a
včasnú náhradu za spoluvlastnícky podiel. V jednoduchosti, keď žalovaný uvádza, že nemá k dispozícií
ani 10.000 eur, mal za jednoznačné, že nikdy nebude schopný poskytnúť náhradu vo výške 204.500
eur. Naopak žalobca má k dispozícii finančné prostriedky na vyplatenie náhrady za spoluvlastnícky

podiel žalovaného a tieto súdu prvej inštancie aj preukázal doloženým potvrdením z banky. Paradoxne
žalovaný, ktorý je odkázaný na poskytovanie právnej pomoci priznanej Centrom právnej pomoci a
žiadne finančné prostriedky nemá, považuje potvrdenie banky o finančných prostriedkov žalobcu za
nedostatočné zabezpečenie solventnosti žalobcu. Mal za evidentné, že žalovaný má veľmi subjektívny
pohľad na solventnosť, ktorého kritéria sa odlišujú podľa toho či sa jedná o jeho osobu alebo o osobu

žalobcu.

65. Žalobca k opakovaným námietkam žalovaného ohľadne nevykonania dôkazov zo strany súdu
prvej inštancie dal do pozornosti, že podľa ustanovenia § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z
navrhnutých dôkazov vykoná. Z citovaného ustanovenia vyvodil, že súd určí rozsah a mieru, v ktorej

sa dokazovanie vykoná, nakoľko jedine súd má právo rozhodnúť o tom, ktoré z označených dôkazov
vykoná. Súd nemusí vykonať tie dôkazy, ktoré by potvrdzovali zhodné tvrdenia strán sporu, ani tie
dôkazy, ktorými majú byť preukázané skutočnosti, pre posúdenie uplatňovaného nároku nerozhodné
alebo právne bezvýznamné, čo znamená, že súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré strany
sporu v priebehu konania navrhli, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v spojení so zásadou

spravodlivého rozhodnutia veci súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k
takémuto rozhodnutiu vedú. Nie je teda podľa neho pochybením súdu prvej inštancie, ak nevykonal
všetky dôkazy, ktoré žalovaný navrhoval, keď v odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie podľa neho
podrobne, logicky a v súlade s právnymi predpismi uviedol, prečo nevykonal niektoré z dôkazov
navrhovaných žalovaným. Žalobca považuje tento postup súdu prvej inštancie za správny, nakoľko

výsluchy množstva brigádnikov, mnohokrát ani bližšie neurčených, nepovažoval za relevantné pre
predmet tohto konania, pretože tieto osoby objektívne nie sú podľa neho schopné sa vyjadriť k vzniku
podielového spoluvlastníctva, ani k financovaniu spoločnej nehnuteľnosti, rovnako tak nemá súvislosť
ani obhliadka bytu na F., kde mali byť uschované peniaze, prípadne výsluch pani O., ktorá bola
partnerkou žalovaného a všetky informácie mala práve od žalovaného a teda pozná len jeho verziu, a

to naviac za situácie, kedy svoje tvrdenia počas konania žalovaný účelovo menil. Tieto a ďalšie dôkazy,
ktoré žalovaný navrhoval, nemajú podľa žalobcu vplyv na predmet konania a ich vykonanie mal za
nehospodárne, neúčelné a v mnohých prípadoch až absurdné, čím by len došlo k navyšovaniu už tak
vysokých nákladov súdneho konania a ďalšiemu odďaľovaniu konečného rozhodnutia v súdnom konaní,ktorétrváužtakmer10rokov.Uviedol,ženapriekrozsiahlostiodvolaniažalovaného,idepodľanehoopäť
len o jeho opakujúce sa tvrdenia, ktoré buď boli v rámci dlhotrvajúceho sporu už vyvrátené, s predmetom
konania nesúvisia alebo žalovaný nie je schopný ich žiadnym spôsobom preukázať, prípadne si vo

viacerých svojich vyjadreniach žalovaný dokonca navzájom odporuje. Zopakoval tvrdenie, že žalovaný a
právna predchodkyňa žalobcu mali záujem nadobudnúť nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva,
čo podľa žalobcu potvrdzujú aj dôkazy vykonané v tomto konaní. Ak žalovaný namieta, že nehnuteľnosť
má byť údajne v jeho výlučnom vlastníctve, jedná sa podľa žalobcu len o jeho špekulatívny postup,
pričom tento argument nevyplýva zo žiadnych skutočností a naviac je v rozpore aj s predchádzajúcimi

vyjadreniami samotného žalovaného, ktorý ich počas konania účelovo menil. V nadväznosti na vyššie
uvedený skutkový a právny stav žalobca žiadal Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd, aby rozsudok
Okresného súdu Malacky, sp. zn. 4C 83/2014 - 626 zo dňa 03. marca 2023, ako vecne správny potvrdil
a priznal žalobcovi náhradu trovy konania v rozsahu 100 %.

66. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali.

67. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust.
§ 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci,

keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti
žaloby a výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil. Svoje skutkové a právne závery v
napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa s
jeho právnym záverom o nedôvodnosti vzájomnou žalobou uplatneného nároku žalovaného proti
žalobcovi o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti a o dôvodnosti žaloby žalobcu o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva k nej spôsobom v zmysle výroku napadnutého rozsudku stotožňuje a
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú
spôsobilé privodiť iné než napadnutým rozsudkom vyslovené právne závery, keď v odvolaní uvádzané
argumenty nepredstavujú také, s ktorými by sa súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého
rozsudkunevysporiadalalebobyimnevenovalnáležitúpozornosť.Odôvodnenienapadnutéhorozsudku

je dostatočne vyčerpávajúce a nie je preto potrebné ani jeho dôvody dopĺňať, nakoľko by išlo len
o opakovanie právnych záverov súdu prvej inštancie. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2
CSP nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu boli zopakované tie závery
a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ
sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom, zvýraznia

právne významné, prípadne skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj odvolacieho súdu je aj v
súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 08. októbra 2009, v zmysle
ktorého ....“ odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok
( II.ÚUS 78/05, III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného

posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov vydaných v priebehu príslušného súdneho
konania“. I v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo170/2005 „pokiaľ v odvolacom konaní
dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť
na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“. Možno konštatovať, že v danej veci súd prvej inštancie dal
zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu v snahe garantovať im právo

na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že neboli naplnené očakávania žalovaného a že súd prvej
inštancienerozhodolvsúladesjehoprávnyminázormi,neznamenáporušeniejehoprávanaspravodlivé
súdne konanie. Ochranu poskytol stranám v požadovanej kvalite. V záujme zachovania práva strán
sporu na spravodlivý súdny proces sa odvolací súd vyjadruje stručne k odvolacím námietkam
žalovaného.

68. Najskôr odvolací súd poukazuje na odôvodnenie svojho zrušujúceho uznesenia zo dňa 26. februára
2021 č. k. 4Co/63/2020 - 357, ktorým zrušil pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie vydaný vo veci
dňa 27. marca 2019 č. k. 4C 83/2014-270 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
a zároveň mu zadal pokyny na ďalší postup v konaní, ktorými intenciami bol súd prvej inštancie v

zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP viazaný. V tomto zrušujúcom uznesení odvolací súd súdu prvej inštancie
vytkol, že meritórne prejednal žalobu žalobcu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam,kdelenprejudiciálneriešil,činehnuteľnosť-rozostavanástavbarodinnéhodomu,patrí
do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý túto skutočnosť v tomto konaní tvrdil, alebo je nevyvrátenýzápis v katastri nehnuteľností, podľa ktorého je stavba v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Vytkol
mu, že žalobu žalovaného zamietol bez jej meritórneho prejednania majúc za to, že na určení, že
žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, o ktorej sa koná aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie

spoluvlastníctva k nej, nie je naliehavý právny záujem, keď dospel k právnemu záveru, že jeho tvrdenia
sú prejudiciálne riešené i v tomto konaní, ktoré bolo začaté skôr a aj vzhľadom na zásadu hospodárnosti
konania sa žalovaný odstránenia stavu jeho právnej neistoty domôže aj v rámci skôr začatého konania
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Odvolací súd poukázal na
ust. § 137 písm. c) CSP platného a účinného v čase vydania vtedy (aj aktuálne) preskúmavaného

rozsudku, ako aj v čase podania určovacej žaloby žalovaným, t. j. v čase začatia konania o nej, podľa
ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem,ktorýniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitnéhoprávnehopredpisu.
Uviedol, že naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi
žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným
právnym prostriedkom odstrániť., nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla (NS SR, sp. zn.

4Cdo49/2003, Zo súdnej praxe č. 75/2003). Právny záujem musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie
naliehavéhoprávnehozáujmuideoposúdenie,čipodanážalobajevhodný,t.j.účinneasprávnezvolený
procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či
snáď len zbytočne nevyvoláva ďalšie konanie (NS SR 5Cdo31/2011). Pokiaľ súd dospeje k záveru,
že ten - ktorý určovací návrh (dnes žaloba) nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh
( žalobu) bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (napr. Krajský súd Trenčín, sp. zn. 17Co 161/2007).
Pripomenul, že v danom prípade súd prvej inštancie vtedy zamietol žalobu žalovaného o určenie, že je
výlučným vlastníkom časti nehnuteľností, ktoré tvoria predmet sporu žalobcu o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, práve dospejúc k záveru, že na požadovanom určení nemá naliehavý

právny záujem, dôvodiac, že skutočnosť, či nehnuteľnosť patrí do výlučného vlastníctva žalovaného
alebo do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaného, sa rieši prejudiciálne v rámci konania o
žalobe žalobcu o zrušenie a vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva, a to bez jej meritórneho
prejednania, keď skutočnosti uvádzané žalobcom právne posudzoval v rámci konania o žalobe žalobcu
hodnotením vykonaného dokazovania v tomto skôr začatom súdnom konaní. S uvedeným právnym

záverom súdu prvej inštancie sa však odvolací súd vtedy nestotožnil a za opodstatnenú vyhodnotil vtedy
odvolaciunámietkužalovanéhovtomtosmere,žesúdprvejinštancieporušiltýmtonesprávnymprávnym
posúdením uvedenej právnej otázky jeho právo na spravodlivý súdny proces, keď bez meritórneho
prejednania jeho určovacej žaloby právne uzavrel, že na nej nemá naliehavý právny záujem, keďže
všetky ním tvrdené skutočnosti sú riešené v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva. Odvolací súd vyjadril k tomuto porozumenie, avšak na rozdiel od súdu prvej inštancie
nemal za to, že z uvedeného dôvodu sa žalovaný odstránenia svojej právnej neistoty domôže v
konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o ktorej tvrdí, že je
v jeho výlučnom vlastníctve. Ak by totiž na základe vykonaného dokazovania v konaní o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dospel súd prvej inštancie k záveru, že nehnuteľnosti, resp.

ich časť, nie sú v podielovom spoluvlastníctve, ale vo vlastníctve výlučnom žalovaného, žalobu žalobcu
by zamietol (resp. v danom prípade by ju zamietol čiastočne) a uvedené právne závery by konštatoval
v odôvodnení súdneho rozhodnutia. Takýto výrok súdneho rozhodnutia, ktorým by zamietol žalobu o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobcu, v ktorého odôvodnení by konštatoval
existenciu výlučného vlastníctva žalovaného k nehnuteľnosti, by však nebol vkladuschopnou listinou

spôsobilou zápis výlučného vlastníctva žalovaného k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, keďže
vychádzajúc z ust. § 228 CSP je právne záväzný len výrok právoplatného súdneho rozhodnutia a nie
jeho odôvodnenie. Procesný postup súdu prvej inštancie preto vykazoval vady, na ktoré musel odvolací
súd vtedy prihliadnuť a uzavrieť, že tento procesný postup nebol konzistentný a došlo k porušeniu práva
žalovaného na spravodlivý súdny proces, keďže ním iniciované súdne konanie nebolo pre nesprávne

právne posúdenie otázky naliehavého právneho záujmu na ňom meritórne prejednané. Bolo vtedy
podľa odvolacieho súdu povinnosťou súdu prvej inštancie v spoločnom konaní o určovacej žalobe a
o žalobe o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyhodnotiť vykonané dokazovanie
vo vzťahu k určovacej žalobe žalovaného, t. j. prejednať ju meritórne, a až prípadne dospejúc k
záveru, že rozostavaný dom v jeho výlučnom vlastníctve nie je, túto prípadne zamietnuť, avšak na

základe iných než súdom prvej inštancie vyslovených dôvodov, t. j. na základe prípadného neunesenia
dôkazného bremena žalovaným. Súdu prvej inštancie vtedy vytkol nesprávny právny záver, že účinným
prostriedkom na odstránenie právnej neistoty žalovaného je konanie o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva strán sporu k rozostavanej stavbe, keď takýmto vhodne a správnezvoleným prostriedkom za účelom dosiahnutia zmeny stavu v katastri nehnuteľností môže byť len
určovacia žaloba na určenie, že je jej výlučným vlastníkom, pretože zamietnutie žaloby o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva by na zmenu v katastri nehnuteľností nebolo spôsobilé.

Vykonané dokazovanie v rámci konania o žalobe žalobcu o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva týkajúce sa toho, či rozostavaný rodinný dom je v podielovom spoluvlastníctve strán
sporu a jeho hodnotenie súdom prvej inštancie odvolací súd neposudzoval vzhľadom na nutnosť
zachovania dvojinštančnosti súdneho konania i vo vzťahu k určovacej žalobe žalovaného, ktorá bola
súdom prvej inštancie zamietnutá len pre nedostatok naliehavého právneho záujmu bez jej meritórneho

prejednania.

69. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o prikázaní nehnuteľností do výlučného vlastníctva
žalobcu a jeho povinnosti zaplatiť titulom úhrady za ustupujúci spoluvlastnícky podiel žalovanému
vtedy sumu 153.000 eur v lehote 3 dni od jeho právoplatnosti odvolací súd vtedy dospel k záveru, že
odôvodnenie napadnutého rozsudku viažuce sa k tejto časti rozhodnutia nenapĺňa zákonné predpoklady

podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, keďže ich prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu vzhľadom na
nereálnosť deľby podľa zhodného vyjadrenia strán sporu, zohľadniac najmä napäté vzťahy medzi
žalobcom a žalovaným a vzhľadom na skutočnosť, že susediace pozemky sú vo vlastníctve žalobcu a
jeho brata. Dospel tak k záveru, že reálna deľba nehnuteľností by nebola v súlade s účelným využitím
veci. Zohľadnil dôvod žalobcu, pre ktorý mal záujem nadobudnúť nehnuteľnosti do svojho výlučného

vlastníctva, ktorým má byť jeho záujem nehnuteľnosti sám so svojou rodinou užívať a v dome bývať,
nakoľko žije s partnerkou a s maloletým dieťaťom v 2ojizbovom byte. Pokiaľ ide o žalovaného, ktorý
síce tiež uviedol, že nehnuteľnosť (dom) potrebuje na zabezpečenie vlastného bývania, nakoľko je
dôchodca a predal svoj byt na F. J. Q. W., súd prvej inštancie vtedy s ohľadom na vek žalovaného a
skutočnosť, že by užíval nehnuteľnosť sám, posúdil ako účelnejšie s ohľadom na ich využitie prikázanie

nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcovi. Argument žalovaného vtedy súd prvej inštancie
nepovažoval za dôvodný, zohľadniac, že k predaju svojho bytu pristúpil až v čase, keď vzťahy medzi ním
a jeho partnerkou boli narušené a napriek výslovnému nesúhlasu spoluvlastníčky, keď sa na ďalšom
nakladaní s nehnuteľnosťou nevedeli spoluvlastníci v tom čase dohodnúť. Za danej situácie vtedy súd
prvej inštancie posúdil konanie žalovaného ako špekulatívne s úmyslom bývať v rozostavanom dome

naprieknesúhlasuspoluvlastníka,ktorémuprístupdonehnuteľnostizamedzilajfaktickyvýmenouzámky
na bráne. Právne závery súdu prvej inštancie o účelnom využití nehnuteľností mal vtedy odvolací súd
za nepreskúmateľné, nakoľko súd prvej inštancie nevysvetlil, na základe akých dôkazných prostriedkov
k nim dospel a ako tieto dôkazné prostriedky hodnotil. Vytkol súdu prvej inštancie, že nevyhodnotil
obsah výpovedí strán sporu a svedkyne X.. Nemal vtedy za dostatočne preskúmateľný záver súdu prvej

inštancie, že žalovaný predal svoj byt na F. J. Q. W. špekulatívne, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie
o tom, ktorej strane sporu prikáže nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva, je založené najmä na tomto
základe, pretože z neho potom vychádzajú ďalšie. Odvolací súd konštatoval, že ak záver súdu prvej
inštancie o špekulatívnom konaní žalovaného ohľadom predaja svojho bytu na F. J. Q. W. nie je správny,
nemajú potom žiadne opodstatnenie ďalšie právne úvahy súdu prvej inštancie o tom, že účelnejšie

využitie veci sa mu javí v prípade prikázania nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu z dôvodu
jeho veku a z dôvodu, že nehnuteľnosť nebude obývať sám, keď nedospel k záveru, že žalobca je
odkázaný na bývanie práve len v tejto nehnuteľnosti. Odvolací súd sa vtedy v tomto smere priklonil
k odvolacej námietke žalovaného, že pre účely rozhodnutia vo veci v tejto časti je potrebné zohľadniť
okrem uspokojenia bytovej potreby niektorého zo spoluvlastníkov aj iné skutočnosti, a to kto dom

doposiaľužívalaktojenajehoužívanieodkázanýaktodomdoposiaľudržiaval,vykonaldoňhoinvestície
pre účely jeho dokončenia, resp. má k nemu citový vzťah. Súdu prvej inštancie vtedy odvolací súd
vytkol, že vôbec nevysvetlil, na základe akých vykonaných dôkazov, na základe akého ich hodnotenia a
s tým súvisiacich právnych úvah dospel k záveru o tom, že žalobca je schopný poskytnúť žalovanému
reálnu a včasnú náhradu za spoluvlastnícky podiel podľa výroku vtedajšieho napadnutého rozhodnutia,

keď iba vyhlásenie žalobcu o tejto pre rozhodnutie vo veci podstatnej skutočnosti bolo pre odvolací
súd vtedy nepostačujúce. Za opodstatnenú vyhodnotil vtedy odvolací súd potom aj odvolaciu námietku
žalovaného o tom, že súd prvej inštancie neakceptoval ním navrhnuté dôkazné prostriedky, avšak
odmietnutie ich vykonania dostatočne neodôvodnil. V tomto zrušujúcom uznesení, ktorého pokynmi
bol súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný, odvolací súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť

prejednať určovaciu žalobu žalovaného meritórne, keď právne závery súdu prvej inštancie v konaní o nej
budú prejudiciálnym podkladom pre rozhodnutie v konaní o žalobe žalobcu o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva strán sporu, vo veci opätovne rozhodnúť, s tým, že nové rozhodnutie
vo veci musí byť pre účely prípadného odvolacieho konania (t. j. pre strany sporu a pre odvolacísúd) preskúmateľné a spĺňať náležitosti podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, t. j. musí obsahovať komplexné
vyhodnotenie vykonaného dokazovania a vysvetlenie dôvodov, prečo niektoré z navrhnutých dôkazov
nevykonal, musí obsahovať právne úvahy, z ktorých pri rozhodnutí vychádzal a na základe ktorých

vykonaných dôkazov a z akých dôvodov k týmto právnym úvahám dospel, tak aby nové rozhodnutie vo
veci nebolo nekonformne arbitrárne (§ 391 ods. 3 CSP).

70. Odvolací súd má za to, že po vydaní zrušujúceho uznesenia odvolacím súdom sa súd prvej inštancie
v ďalšom konaní pred vydaním nového rozhodnutia vo veci, t. j. rozhodnutia preskúmavaného, riadil

jeho právne záväznými pokynmi dôsledne, keď žalobu žalobcu o určenie jeho výlučného vlastníctva
k rozostavanej stavbe prejednal meritórne, t. j. vo vzťahu k nej vykonal potrebné dokazovanie, toto
vyhodnotil, v odôvodnení preskúmavaného rozsudku dostatočne vysvetlil, prečo nevykonal ďalšie
žalovaným navrhnuté dôkazy, výsledky vykonaného dokazovania správne právne posúdil a svoje
právne úvahy a závery aj dostatočne presvedčivo v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil.
Pokiaľ ide o žalobu žalobcu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu

správne vychádzal z dokazovaním nevyvráteného zápisu podielového spoluvlastníctva strán sporu
k relevantným nehnuteľnostiam, keď správne toto podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil aj
vyporiadal, pričom vyčerpávajúco v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil dôvody prikázania
nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu s ohľadom na viaceré skutkové okolnosti preukázané
vykonaným dokazovaním a na dokazovaním zistenú kredibilitu strán sporu a absolútnu neschopnosť

žalovaného uspokojiť žalobcu pre prípad jeho ustúpenia z právneho postavenia spoluvlastníka. Zároveň
vyčerpávajúco vysvetlil, na základe akých skutkových zistení a ich právneho posúdenia dospel k záveru
o nemožnosti aplikácie ust. § 142 ods. 2 OZ, umožňujúceho podielové spoluvlastníctvo v prípadoch
hodných osobitného zreteľa nezrušiť a nevyporiadať finančne, keďže jeho reálna nedeliteľnosť sporná
nebola, s ktorým právnym záverom sa aj odvolací súd stotožňuje a doplní ho o svoj názor nižšie.

Rovnako súd prvej inštancie vysvetlil, že spravodlivosť rozhodnutia vidí v tom, že za finančnú náhradu
za ustupujúci spoluvlastnícky podiel si žalovaný bude spôsobilý zabezpečiť primeranú bytovú náhradu a
mal za dôkazne preukázanú pripravenosť žalobcu plniť preskúmavaným rozsudkom uloženú povinnosť
ukladajúcu mu zaplatiť žalovanému adekvátnu finančnú náhradu za jeho ustupujúci podiel.

71. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti., pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo, keď v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť
spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

72. Podľa čl. 15 základných princípov CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy
v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú
silu.

73. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska

ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich
vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či
nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou
vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli
tvrdené a boli predmetom ktoré boli tvrdené a boli predmetom dokazovania, sudca rozlišuje tie, ktoré sú

pre spor rozhodné. Zákon nepredpisuje pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých
dôkazov a ich hodnotenie vo vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces,
ktorého podstatou sú čiastkové i komplexné závery sudcu o výsledkoch vykonaného dokazovania.

74. Základom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá

logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť
určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu
pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s
poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Získané poznatky potom porovná s
poznatkamizískanýmihodnotenímostatnýchdôkazovauváži,doakejmierysútietopoznatkysúladnéči

protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov
je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery
účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenie. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie vzáver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie
súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.

75. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť tohto hodnotenia možno vyčítať,
len ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia. Nemožno potom ani
polemizovať so skutkovými závermi súdu a namietať, čomu uveril a čomu nie, že niektorý dôkaz nemal
za pre skutkový stav dôležitý alebo naopak (6MCdo 1/2010).

76. Právnym posúdením veci je potom činnosť súdu, ktorou zistený skutkový stav subsumuje pod
skutkové podstaty určitých právnych noriem hmotnoprávneho charakteru, na základe čoho dospieva
k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd skutkový stav
subsumuje pod nesprávnu normu, alebo ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne interpretuje.

77. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie hodnotil absolútne

logicky a teda zákonu zodpovedajúcim spôsobom a ani v právnom posúdení zisteného skutkového stavu
sa nedopustil žiadneho omylu, keď ako už uviedol odvolací súd vyššie, s vyhodnotením vykonaného
dokazovania súdom prvej inštancie a s jeho právnym posúdením veci sa stotožňuje.

78. Pokiaľ ide o určovaciu žalobu žalovaného o určenie jeho výlučného vlastníctva k relevantnému

rozostavanému domu, súdu prvej inštancie niet čo pokiaľ ide o jeho hodnotenie vykonaného
dokazovania vytknúť, preto možno len súhlasiť s tým, že vykonaným dokazovaním došlo k preukázaniu
toho, že stavba - rozostavaný rodinný dom, ktorej vlastníctvo je predmetom sporu, ako vec v právnom
zmyslevzniklaužvobdobídoroku2007,ktoráskutočnosťvyplynula zvyjadrenísamotnéhožalovaného,
z ním vykonaného súpisu stavebných prác, doloženej fotodokumentácie stavby, žalovaným vedeného

stavebného denníka, v zmysle ktorých už v roku 2007 bola zhotovená tzv. hrubá stavba so strechou,
vrátane výplní stavebných otvorov - osadené okná a dvere, pričom aj zo znaleckých posudkov súdom
prvej inštancie ustanovených znalcov došlo k preukázaniu toho, že prvky dlhodobej životnosti boli
vybudované v r. 2004 až 2007. V roku 2007 stavba ako vec v právnom zmysle teda existovala, keď
bolo vtedy zjavné viac ako dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Súd prvej inštancie z

vykonaného dokazovania správne ustálil, že stavba minimálne do tohto štádia, keď sa stala vecou v
právnom zmysle, bola financovaná a podieľali sa na nej spoločne žalovaný a p. X.. V roku 2007 boli
podľa tvrdení žalovaného stavebné práce pozastavené pre nedostatok finančných prostriedkov, pričom
aj svedkyňa X. vo svoje výpovedi potvrdila, že v tom čase už ďalej odmietla stavbu financovať. Následne
po predaji bytu žalovaného, tento v stavebnej činnosti podľa svojich vyjadrení a záznamov v stavebnom

denníku od 23. októbra 2009 pokračoval, keďže nadobudol finančné prostriedky z preukázaného
predaja bytu, keď však v zmysle súdom prvej inštancie citovanej judikatúry tieto stavebné práce a
ani rekultivácia a zhodnotenie pozemku žalovaným nemali už žiadny vplyv na vlastnícky režim stavby
a nijako neovplyvnili ani výšku spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch, ktoré sú predmetom sporu.
Odvolací súd mal v zhode so súdom prvej inštancie za irelevantnú mieru odvedenia fyzickej práce

pani X. a jej synov na stavbe a aj mieru jej spolufinancovania, keď iný dôvod venovania sa stavbe
podľa jej fyzických schopností a časových možností a iný dôvod pomoci jej synov na stavbe než vôľa
založiť podielové spoluvlastníctvo nebol žalovaným ani tvrdený a už vôbec nebol ním preukázaný. Súd
prvej inštancie vychádzal správne zo zákonnej domnienky o rovnakej výške podielov spoluvlastníkov,
keďže v konaní nemal za preukázané, že by podiely spoluvlastníkov k stavbe boli dohodnuté inak, keď

opäť je irelevantná miera faktickej osobnej práce a finančných prostriedkov podielových spoluvlastníkov
vynaložených na stavbu, nakoľko investície nemôžu ovplyvniť výšku spoluvlastníckych podielov, pokiaľ
sa nimi nemení spoločná vec natoľko, že by vznikla vec nová (menila by sa jej podstata alebo
hospodárska funkcia). Súd prvej inštancie správne vychádzal z preukázaného zistenia, že v roku
2010 boli na základe žiadosti o zápis rozostavanej stavby zo dňa 18. decembra 2010 ako podieloví

spoluvlastníci rozostavanej stavby zapísané osoby uvedené ako stavebníci v právoplatnom stavebnom
povolení, teda p. Slaninová a žalovaný. Ak žalovaný spochybňoval pravosť svojho podpisu na podanej
žiadosti a uvádzal, že k zápisu do katastra došlo bez jeho vedomia, súd prvej inštancie toto tvrdenie
(navyše nepreukázané) posúdil správne ako irelevantné, nakoľko samotný zápis rozostavanej stavby
do katastra nehnuteľnosti záznamom má len evidenčný charakter a nemá vplyv na vznik, zmenu ani na

zánik práv k nehnuteľnostiam (§ 5 ods. 2 Katastrálneho zákona). Na základe vykonaného dokazovania
dospel súd prvej inštancie k správnemu právnemu záveru, že vykonaný záznam v katastri nehnuteľností
odráža aj faktický stav vlastníctva. Podielová spoluvlastníčka p. X. mohla so svojím spoluvlastníckym
podielom ako spôsobilým predmetom právnych vzťahov nakladať, a teda ho aj darovať, a to podľarozhodnutia NS ČR sp. zn. 29Cdo/3376/2008 zo dňa 21. júla 2010 aj v prípade, ak by táto stavba
evidovaná v katastri nebola.

79. Vzhľadom na správne konštatovaný záver súd prvej inštancie o podielovom spoluvlastníctve strán
sporu k stavbe a pozemkom vzájomnú žalobu žalovaného o určenie jeho vlastníckeho práva k stavbe
zamietol a pristúpil súd prvej inštancie v zmysle zásady, že nikoho nemožno pri absencii dôvodov
hodnýchosobitnéhozreteľanútiťvňomzotrvať,akniesúnatodôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,pričom
reálna deľba nehnuteľnosti nie je možná, a to ani stavby ani pozemkov slúžiacich výlučne na užívanie

spolu so stavbou, správne k zrušeniu a vyporiadaniu tohto podielového spoluvlastníctva. Odvolací
súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že dôvody pre nezrušenie podielového
spoluvlastníctva absentujú, nakoľko dokazovaním ustálené skutkové zistenia vo vzťahu k tomuto o
dlhoročnej svojpomocnej realizácii stavby zo strany žalovaného, ktorý i pre tieto účely predal svoj byt v
W., nie sú takej intenzity, ktorá by nezrušenie a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva spravodlivo
opodstatňovala. Súd prvej inštancie totiž správne zohľadnil, že do vzniku stavby ako samostatnej veci

sa pôvodná spoluvlastníčka p. X. spolupodieľala viac rokov svojho života na jej vzniku finančne a aj
osobne primerane jej schopnostiam a možnostiam svojou prácou (fyzickou a vybavovaním úradných
záležitostí), záujmom, vkladala do realizácie stavby energiu a rovnako primerane veku a vzťahu k
tejto stavbe a k žalovanému aj jej synovia. Uvedené zistené skutkové okolnosti nemôžu ostať bez
povšimnutia, ktoré by nezrušenie a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálne znamenalo.

Dlhoročná fyzická svojpomoc žalovaného vo vzťahu k stavbe mohla byť dôvodom pre vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle, keď však odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom
súdu prvej inštancie, že takýto právne perfektný návrh zo strany žalovaného realizovaný v priebehu
sporu nebol. Pokiaľ ide o pozemky, dokazovaním došlo k zisteniu, že tieto slúžia výlučne k užívaniu
spolu so stavbou, ktorá nie je reálne deliteľná, preto neprichádza do úvahy vyporiadanie nehnuteľností

tvoriacich predmet sporu ich reálnym rozdelením.

80. Dôvodom prikázania nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu bola jeho preukázaná
solventnosť a teda pripravenosť okamžite plniť žalovanému súdom prvej inštancie uloženú povinnosť
vyplatiť žalovanému finančnú náhradu za jeho ustupujúci spoluvlastnícky podiel vo výške 1

všeobecnej , t. j. trhovej ceny relevantných nehnuteľností určenej vtedy aktuálnym znaleckým posudkom
vypracovaným súdom prvej inštancie ustanoveným znalcom. Súd prvej inštancie spravodlivosť tohto
riešeniavidelvtom,ževykonanýmdokazovanímdošlokjednoznačnémuzisteniu,žeužalovanéhonieje
žiadna reálna možnosť ani v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ani v budúcnosti žalobcovi finančnú
náhradu zaplatiť, a zároveň, že výška poskytnutého plnenia žalobcom žalovanému zabezpečí možnosť

zaobstarania si adekvátnej bytovej náhrady za jeho ustupujúci spoluvlastnícky podiel, keď navyše ďalší
dôvod správnosti takéhoto rozhodnutia vzhliadol aj v tom, že vlastníkom susediaceho pozemku je brat
žalobcu a dôjde tak k možnosti rozvoju rodinných vzťahov. S uvedenými skutkovými zisteniami a aj s
právnym posúdením súdu prvej inštancie pokiaľ ide o dôvody prikázania nehnuteľností do výlučného
vlastníctva žalobcu a aj pokiaľ ide o spravodlivosť tohto rozhodnutia vo vzťahu k zabezpečeniu bytovej

náhrady žalovaným sa odvolací súd stotožňuje, keď nesolventnosť žalovaného vo výške jednej polovice
všeobecnej ceny nehnuteľností bola v konaní pred súdom prvej inštancie jednoznačne preukázaná,
resp. nebola ani sporná, reálnosť možnosti finančného uspokojenia žalobcu žalovaný nepreukázal, a to
ani do budúcnosti, pričom vlastníctvo susediaceho pozemku bratom žalobcu podčiarkuje a umocňuje
záver súdu prvej inštancie, že jeho odvolacím súdom preskúmavané rozhodnutie nie je neprijateľné ani

postránkerodinno-spoločenskej.Pokiaľideovýškuprimeranejnáhradyzaustupujúcipodielžalovaného
odvolací súd si je vedomý vzrastu cien nehnuteľností od rozhodnutia súdu prvej inštancie do aktuálneho
rozhodovania odvolacieho súdu ako notoricky známej skutočnosti, avšak s poukazom na ust. § 383 CSP,
podľa ktorého odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, nebol
oprávnený sumu finančnej náhrady za ustupujúci spoluvlastnícky podiel preskúmavať a prípadne meniť.

Skutkový stav o trhovej cene nehnuteľností bol zistený súdom prvej inštancie vykonaným dokazovaním
spočívajúcim v znaleckom dokazovaní, keď následne v štádiu odvolacieho konania žiadna strana ako
subjekt s možnosťou dôkaznej iniciatívy doplnenie dokazovania ohľadom tohto skutkového zistenia
nenavrhla.

81. Na základe uvedeného vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky žalovaného za nedôvodné a
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými zamietol vzájomnú žalobu žalobcu proti
žalovanému o určenie vlastníckeho práva, zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a vyporiadal ho
prikázaním vecí do výlučného vlastníctva žalobcu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému zajeho ustupujúci podiel sumu 204.500 eur, ako aj vo výroku o náhrade trov štátu ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

82. Vo výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov prvoinštančného a
odvolacieho konania žalobcu voči žalovanému v rozsahu 100 % odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil , keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie
ani zrušenie v tejto časti. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade sú naplnené zákonné
podmienky pre aplikáciu ust. § 257 CSP o nepriznaní náhrady trov konania pre existenciu dôvodov

hodných osobitného zreteľa, ktoré vzhliadol na strane žalovaného a pre existenciu ktorých by
priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi znamenalo pre žalovaného neprimeranú tvrdosť
a nespravodlivosť, znamenalo by zároveň aj odklon od zámeru vecne správneho rozhodnutia súdu
prvej inštancie, aby žalovaný za svoj ustupujúci podiel dostal primeranú náhradu na zabezpečenie si
adekvátnej bytovej náhrady. Už vyššie odvolací súd uviedol, že je notoricky známou skutočnosťou,
že ceny nehnuteľností od rozhodnutia súdu prvej inštancie vzrástli. Súd prvej inštancie rozhodol vo

veci s tým, že za žalobcom poskytnuté plnenie žalovaný bude mať možnosť získať primeranú bytovú
náhradu, ktorý aspekt vzhľadom na vzrast cien nehnuteľností už nie je úplne jednoznačný a jednoduchý,
preto by nebolo spravodlivé vo vzťahu k žalovanému uberať mu z tejto možnosti povinnosťou hradenia
trov konania vzniknutých žalobcovi, ktorý sa stane výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, zhodnotenej
osobnou dlhoročnou prácou žalovaného a tiež aj vzrastom trhových cien nehnuteľností oproti stavu ku

dňu vydania preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie, pričom preukázaný finančný potenciál
žalobcu v prvoinštančnom konaní priviedol odvolací súd k záveru, že nepriznanie náhrady trov konania
nebude pre neho likvidačné, keď naopak, na strane žalovaného sú dôvodmi osobitného zreteľa aj jeho
vek, sociálne pomery, absencia úspor pre dlhoročné investovanie do stavby domu, ktorej je ustupujúcim
spoluvlastníkom, dlhoročná osobná fyzická práca na nehnuteľnosti a pod. Výkon súdneho rozhodnutia

musí byť schopný zabezpečiť ustupujúcemu žalovanému primeranú bytovú náhradu, čo je podmienkou
pre vecnú správnosť napadnutého rozsudku a na základe čoho odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil, preto táto vecná správnosť nemôže byť znegovaná rozhodnutím o náhrade trov konania. V
neposlednom rade odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nesprávne vo svojom výroku rozhodol
okrem prvoinštančných trov konania aj o odvolacích trovách pôvodného odvolacieho konania, keď jeho

úlohou je len jednotne rozhodnúť o trovách celého konania podľa konečného pomeru úspechu vo veci.

83. Rovnako odvolací súd rozhodol aj o náhrade trov odvolacieho konania, ktoré hoci v odvolacom
konaní úspešnému žalobcovi nepriznal, a to pre existenciu dôvodov osobitného zreteľa vo veci podľa §
257 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP, ktoré sú uvedené vyššie.

84. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).