Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 3S/111/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101578
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101578.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom
Rovniankova 1667/14, Bratislava, zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, Košice,
proti žalovanému: Mestská časť Bratislava – Nové Mesto, so sídlom Junácka 1, 832 91 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 28019/5097/2025/STAR/SLAD zo dňa 1.
septembra 2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 14.10.2025,

takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
14.10.2025 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave 14.10.2025, domáha
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 28019/5097/2025/STAR/SLAD zo dňa 01.09.2025

(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.
o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode
informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil svoje rozhodnutie (vydané na inom stupni rozhodovania) č. 21304/5097/2025/RŽP/
PLAS zo dňa 25.06.2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím žalovaný
podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií sčasti nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie

informácií zo dňa 01.04.2025 a zaevidovanej pod č. I-59/2025 vo veci zaslania časti dendrologického
posudkukužiadostič.8894/4597včastitabuľkač.1,2–návrhopatreníačastidendrologickéhoposudku
ku žiadosti č. 9720/4793 v časti tabuľka č. 3 – návrh opatrení a sprístupnenia informácii týkajúcich sa
osobných údajov v jednotlivých požadovaných písomnostiach.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa §

185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“). Potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že konanie žalovaného
voči žalobcovi má znaky šikanózneho výkonu práva, nakoľko smeroval k ujme na procesných právach
žalobcu, pričom žalobca na nesprávnosť takéhoto postupu žalovaného výslovne upozornil. Žalobca
ďalej uviedol, že vo vzťahu k ochrane životného prostredia súdnou cestou vystupujú do popredia
najmä princípy prevencie a princíp predbežnej opatrnosti. Tieto princípy je v prípade súdnej ochrany

nevyhnutné prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby, resp. s inštitútom dočasného
pozastavenia činnosti všeobecne záväzného nariadenia. Ich použitie je možné aj v prípadoch, ak hrozí
„závažná ujma na životnom prostredí“. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade
vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia
sa síce skončí rozsudkom zrušujúcim rozhodnutie orgánu verejnej správy pre nezákonnosť, ktoré však
bolo medzičasom realizované s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie, čo nie je v súlade

s princípom prevencie a predbežnej opatrnosti. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa
v prípade vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívnehorozhodnutia sa síce skončí rozsudkom zrušujúcim rozhodnutie orgánu verejnej správy pre nezákonnosť,
ktoré však bolo medzičasom realizované s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie, čo nie je
v súlade s princípom prevencie a predbežnej opatrnosti. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax

Ústavného súdu SR zakazujúcu prílišný formalizmus sú podľa žalobcu splnené všetky podmienky
na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR
musí byť rozhodnutie správnych orgánov nie len zákonné ale musí sa ako zákonné aj javiť, čo v
danom prípade podľa žalobcu splnené nie je a preto prevažuje požiadavka na aplikáciu predbežnej
opatrnosti podľa § 13 zákona o životnom prostredí - zjednodušene to interpretoval ako zásadu v prípade

pochybností v prospech životného prostredia. Správny súd má priznať požiadavke ochrany životného
prostredia čo najväčšiu váhu. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa nezmarí právo žiadateľa,
ďalšieho účastníka konania 1 ani realizácia zámeru, jeho právo bude len suspendované, a to až do
času rozhodnutia vo veci samej, alebo odpadnutia dôvodov, na základe ktorých bol správnej žalobe
priznaný odkladný účinok. Ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok, znamenalo by to
nezvratný zásah do životného prostredia a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo

k nenávratnému poškodeniu životného prostredia.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 15.01.2026 navrhol, aby Správny súd
v Bratislave žalobu zamietol. K návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že koncepcia inštitútu
odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového

stavu riadne osvedčená žalobcom. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe neuviedol ani jediný možný negatívny dôsledok výkonu napadnutého rozhodnutia týkajúceho
sa neposkytnutia informácií, ktorý by mohol nastať, a ktorý by reálne hrozil. Dôvodnosť priznania
odkladného účinku správnej žalobe podľa názoru žalovaného nebola preukázaná a preto navrhol, aby
súd návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5.Podľa§185písm.a)SSP,správnysúd,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,môženanávrhžalobcu

a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov

verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže

obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene
ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe
za podmienok stanovených zákonom, t. j. len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne

z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou
SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle.
Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie
žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy (ďalej len „rozhodnutie“) alebo opatrenia orgánu verejnej správy (ďalej len „opatrenie“) aleboinými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia mu hrozí závažná ujma, značná
hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom.

Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje
osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia závažná ujma hrozí. Ďalším
predpokladomvydaniatakéhotoprocesnéhorozhodnutiajevyjadreniežalovanéhoknávrhunapriznanie
odkladného účinku správnej žalobe. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje určitú
výnimkuaniepravidlo,kedypredrozhodnutímsprávnehosúduvovecisamejnastupujúprávnenásledky

predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej
žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom
všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie alebo
opatrenie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek
možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia alebo opatrenia sú vylúčené.

11. Žalobca je povinný tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia hrozí závažná ujma, resp. iný vážny
nenapraviteľný následok. Vznik závažnej ujmy, resp. iného nenapraviteľného následku musí byť v
príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, či iným právnym následkom
z neho vyplývajúcim. Zároveň musí ísť o následok takej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť

za „závažnú ujmu“, ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca,
pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne
závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný
následok) má a súčasne predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení.

12. Koncepcia inštitútu odkladného účinku teda predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v
intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená žalobcom. Hrozba pritom musí byť priama a
nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.
Ústavný súd SR v uznesení č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 uviedol, že preukázanie hrozby
treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Skutočnosť, že nesmie

ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby, vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018.

13. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd
nepreskúmavavmedziachžalobnýchbodovžalobounapadnutérozhodnutiealeboopatrenie,alezisťuje

len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.

14. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci posudzoval, či sú
splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

15. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe (ďalej len „návrh“) odôvodnil
hrozbou závažnej ujmy na životnom prostredí a inými vážnymi nenapraviteľnými následkami v dôsledku
okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia. V návrhu však neuviedol
skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon napadnutého rozhodnutia
a prvostupňového rozhodnutia by mal taký dopad na životné prostredie, ktorý by predstavoval závažnú

ujmu alebo nenapraviteľný následok na životnom prostredí. K návrhu ani nepripojil žiadne dôkazy a
existenciu dôvodov hrozby závažnej ujmy a iných vážnych nenapraviteľných následkov na životnom
prostredí podložil len neurčitými úvahami o možných následkoch výkonu napadnutého rozhodnutia
a prvostupňového rozhodnutia. Zároveň dôvodnosť tvrdení o hrozbe závažnej ujmy na životnom
prostredí nepodložil konkrétnymi skutkovými okolnosťami. Len jednoduché tvrdenie hrozby závažnej

ujmy a iných vážnych nenapraviteľných následkov na životnom prostredí v dôsledku okamžitého výkonu
napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia považoval správny súd za nepostačujúce na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd preto dospel k záveru, že žalobca tvrdenú
hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí a iných vážnych nenapraviteľných následkov v dôsledku
okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia nepreukázal.

16. Žalobca v návrhu neodôvodnil a neosvedčil ani ďalší predpoklad priznania odkladného účinku
správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Samotné
konštatovanie žalobcu, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejnýmporiadkom, bolo na osvedčenie splnenia predmetného predpokladu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe pochopiteľne nepostačujúce. Správny súd s odkazom na nález Ústavného súdu SR
č. k. III. ÚS 479/2017-44 pripomína, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy,

ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom
je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi,
aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je
vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov.
Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho

individuálneho prínosu.

17. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobcom tvrdené dôvody nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia nie sú zákonným predpokladom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa §
185 SSP.

18.Vzhľadomktomu,žežalobcaneosvedčilsplneniezákladnýchzákonomvyžadovanýchpredpokladov
definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

19. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s

§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).