Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/80/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200524
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:5022200524.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Martinčekovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M a JUDr. Evy Vékonyovej, v právnej
veci žalobcu: T.. C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX/XX, XXX XX L., proti žalovanému: Generálne
riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, so sídlom Šagátova 1, 813 04
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2022 zo
dňa 03.08.2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k.
14Sas/2/2024-82 zo dňa 23.06.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 14Sas/2/2024-82 zo dňa 23.06.2025 Správny súd v Banskej Bystrici
zamietol správnu žalobu žalobcu zo dňa 16.09.2022, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2022 zo dňa 03.08.2022 (ďalej „preskúmavané
rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení

policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.) v
spojení s § 30 ods. 1 písm. f) zákona č. 71/1967 Zb. (ďalej „správny poriadok“) zastavil správne konanie
začaté na základe žiadosti žalobcu zo dňa 04.07.2022, nakoľko vo veci už začal konať iný príslušný
správny orgán a konanie nebolo právoplatne skončené. Správny súd účastníkom konania náhradu trov
konania a kasačného konania nepriznal.

II. Administratívne konanie

2. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa žiadosťou zo dňa 20.04.2022 (25. žiadosť v
poradí), doručenou žalovanému dňa 20.04.2022, domáhal priznania starobného dôchodku; konanie
o jeho žiadosti zo dňa 20.04.2022 bolo skončené rozhodnutím ministerstva č. 18602/2022-20 zo
dňa 09.09.2022. Žiadosťou zo dňa 04.07.2022 (26. žiadosť v poradí), doručenou žalovanému dňa
07.07.2022, z totožných dôvodov a s totožnou argumentáciou ako v žiadosti zo dňa 20.04.2022,
opätovne sa domáhal priznania starobného dôchodku. Poukázal v nej na rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) zo dňa 31.10.2012 a 30.04.2014, podľa ktorých má o nároku
na starobný dôchodok rozhodnúť Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len
„GR ZVJS“) a uviedol, že žalovaný mu starobný dôchodok napriek právoplatným rozhodnutiam NS SR
nepriznal, tak opätovne žiada o jeho priznanie.3. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 03.08.2022 podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002
Z. z. v spojení s § 30 ods. 1 písm. f) správneho poriadku konanie začaté na základe žiadosti žalobcu

zo dňa 04.07.2022 zastavil, nakoľko vo veci začal konať iný príslušný správny orgán a konanie
nebolo právoplatne skončené. V poučení uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať a
toto rozhodnutie procesnej povahy je preskúmateľné správnym súdom. Sťažovateľ napriek poučeniu
podal proti preskúmavanému rozhodnutiu odvolanie, ktoré žalovaný vybavil listom, v ktorom žalobcu
upovedomil o skutočnosti, že proti rozhodnutiu vydanému podľa § 30 ods. 1 písm. f) správneho poriadku

nie je možné podať odvolanie.

III. Konanie na správnom súde

4. Na základe správnej žaloby správny súd v poradím prvým rozhodnutím odmietol žalobu ako
neprípustnú. Toto rozhodnutie bolo kasačným súdom zrušené a vec bola správnemu súdu vrátená na

ďalšie konanie. V ďalšom konaní dňa 20.05.2025 sťažovateľ správnemu súdu doručil podanie označené
ako „vyjadrenie k zaslanému predvolaniu“, v ktorom uviedol, že GR ZVJS nemôže vystupovať ako
žalovaný, lebo nemá právnu subjektivitu, táto patrí len ministerstvu. Na pojednávaní dňa 23.06.2025
sťažovateľ zopakoval, že preskúmavané rozhodnutie GR ZVJS je protiprávne z dôvodu absencie
zákonného splnomocnenia rozhodovať o starobných dôchodkoch, na ktoré vznikol nárok podľa zákona

č. 100/1988 Zb., pretože o ňom má konať Sociálna poisťovňa.

5. Správny súd v napadnutom rozsudku skonštatoval, že (vzhľadom na uplatnený petit žaloby) nemôže
vyhovieť žalobnému návrhu žalobcu na uloženie povinnosti správnemu orgánu postúpiť žiadosť žalobcu
zo dňa 04.07.2022 na priame vybavenie Sociálnej poisťovni, ústredie ani návrhu žalobcu na zastavenie

konania o inej správnej žalobe zo dňa 03.08.2022. K procesnému postaveniu žalovaného správny
súd uviedol, že žalobca podal žiadosť o priznanie starobného dôchodku dňa 04.07.2022 žalovanému.
Správny súd uviedol, že cit. „podľa § 4 ods. 1 písm. v) zákona č. 4/2021 Z. z. o Zbore väzenskej a
justičnej stráže“ [správne podľa § 4 ods. 1 písm. u) zákona č. 4/2001 Z. z. účinného v čase vydania
preskúmavaného rozhodnutia, pozn. kasačného súdu] zbor v rámci svojej pôsobnosti plní úlohy orgánu

štátnej správy a iné úlohy, ak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis, pričom podľa poznámky
5a) ide aj o rozhodovanie podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Správny súd tak ustálil, že žalovaný mal
oprávnenie vo veci konať a má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania ako žalovaný.

6. K námietke žalobcu, že len Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)

má právnu subjektivitu a teda malo byť žalovaným, pričom žalobca poukázal na časť rozhodnutia sp. zn.
7Sžsk/54/2019, správny súd uviedol, že toto rozhodnutie nemožno použiť na tu prejednávanú vec. Podľa
správneho súdu v uvedenom rozhodnutí kasačný súd riešil otázku účastníka konania, ktorý bol Krajským
súdom v Žiline označený ako „Minister spravodlivosti Slovenskej republiky“, pričom predmetom súdneho
prieskumu bolo rozhodnutie ministerstva. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaným v danej

veci môže byť len ministerstvo. Správny súd opakovane poukázal na to, že GR ZVJS plní úlohy orgánu
štátnej správy aj v otázkach sociálneho zabezpečenia.

7. K preskúmavanému rozhodnutiu správny súd uviedol, že z odôvodnenia preskúmavaného
rozhodnutia vyplýva, že žalovaný posúdením žiadosti zo dňa 04.07.2022 dospel k záveru, že žalobca

sa totožného nároku domáhal aj žiadosťou zo dňa 20.04.2022, pričom konanie o žiadosti nebolo
ku dňu vydania preskúmavaného rozhodnutia právoplatne skončené. Na základe uvedeného preto
žalovaný dospel k záveru o existencii neodstrániteľnej prekážky konania, konkrétne prekážky skôr
začatého konania, s čím sa správny súd stotožnil, pretože skôr začaté administratívne konanie o
totožnej veci nebolo skončené ku dňu vydania preskúmavaného rozhodnutia. Námietky nesmerujúce

voči preskúmavanému rozhodnutiu, ale týkajúce sa samotného nároku žalobcu na starobný dôchodok,
správny súd vyhodnotil ako irelevantné.

8. V závere odôvodnenia napadnutého rozsudku sa správny súd vyjadril k správaniu žalobcu, ktorý
rušil dôstojný priebeh pojednávania konaného dňa 23.06.2025 a jeho správanie malo znaky pohŕdania

súdom. Správny súd uviedol, že sa rozhodol neuložiť žalobcovi poriadkovú pokutu, nakoľko mal za to,
že by to vo vzťahu k osobe žalobcu nebolo účelné a za dostatočné považoval odsúdenie správania
žalobcu v písomnom vyhotovení rozhodnutia.IV. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

9. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“). Navrhol zrušiť

napadnutý rozsudok, zrušiť preskúmavané rozhodnutie, uložiť GR ZVJS povinnosť odstúpiť žiadosť zo
dňa 04.07.2022 Sociálnej poisťovni ako vecne príslušnému správnemu orgánu a uložiť jej v zákonom
stanovenej lehote rozhodnúť písomným rozhodnutím o tejto jeho žiadosti.

10. Sťažovateľ uviedol, že správny súd si nesprávne vyložil ust. § 143a zákona č. 328/2002 Z. z. a

§ 173i zákona č. 100/1988 Zb., čím došlo k ich porušeniu, lebo výslovne určujú, že rozhodovanie o
starobných dôchodkoch priznávaných podľa skorších právnych predpisov patrí do právomoci Sociálnej
poisťovne. Poukázal na to, že na pojednávaní dňa 23.06.2025 namietal protiprávne postavenie GR
ZVJS ako účastníka konania, žiadal, aby súd zrušil preskúmavané rozhodnutie a navrhol uložiť GR
ZVJS povinnosť odstúpiť jeho žiadosť Sociálnej poisťovni ako výlučne príslušnému orgánu. Správny súd
legitimizoval účasť nepríslušného orgánu v konaní a jemu neprináležiace rozhodovanie o nároku, ktoré

patrí do výlučnej právomoci Sociálnej poisťovne.

11. Sťažovateľ ďalej uviedol, že rozhodnutie môže byť nepreskúmateľné, pretože súd neuviedol, na
základe akých právnych úvah považuje GR ZVJS za príslušnú protistranu v danom spore, nevysporiadal
sa s argumentmi žalobcu, že GR ZVJS nemá zákonné splnomocnenie konať. Správny súd legitimizoval

protiprávny postup GR ZVJS, umožnil, aby nepríslušný orgán nielen rozhodol vo veci, ale aj následne
obhajoval svoje nezákonné rozhodnutie na verejnom pojednávaní. Tým došlo k porušeniu princípov
zákonnosti, právnej istoty, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. V závere uviedol, že ak súd prejednal a rozhodol
vec, na ktorú nemal zákonné oprávnenie, ide o ťažké procesné porušenie ústavných práv účastníkov

konania a viesť aj k zodpovednosti štátu za nesprávny výkon súdnictva.

12. Žalovaný sa k obsahu kasačnej sťažnosti nevyjadril.

V. Posúdenie veci kasačným súdom

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že
kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§
455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym spisom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný
podľa § 453 ods. 2 veta prvá SSP, zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

14. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal
zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril
administratívny spis žalovaného správneho orgánu, pričom poukazuje na pre vec podstatné skutočnosti.

15. V tu prejednávanej veci sa sťažovateľ domáhal preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
o zastavení konania, proti ktorému nie je v zmysle správneho poriadku prípustné odvolanie. Hlavnou
námietkou sťažovateľa v kasačnej sťažnosti bolo, že súd neprihliadol na skutočnosť, že žalovaný nebol
príslušný na rozhodnutie vo veci jeho starobného dôchodku a s jeho námietkou sa nevysporiadal. Okrem
toho namietal absenciu právomoci správneho súdu na prejednanie a rozhodnutie veci.

14. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu
z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu
jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou
z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu

(ďalej len „peňažná náhrada“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom
2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy
dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory
v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody,
peňažnejnáhradealebopodporevnezamestnanostiužboloprávoplatnerozhodnuté,sarozhodnepodľa

predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.Podľa § 142 ods. 4 písm. c) zák. č. 100/1988 Zb. o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú,
pokiaľ ide o príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgán príslušného ministerstva spravodlivosti
republiky.

15. Kasačný súd sa primárne zaoberal námietkou sťažovateľa o absencii zákonného oprávnenia na
prejednanie a rozhodnutie veci na strane súdu. Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ na Správny súd
v Banskej Bystrici dňa 16.09.2022 podal žalobu, ktorou sa domáhal súdneho prieskumu zákonnosti
rozhodnutia GR ZVJS č. GR ZVJS-d-12379/14-2022 zo dňa 03.08.2022 o zastavení konania o jeho

žiadosti zo dňa 04.07.2022, ktorou si uplatnil nárok na starobný dôchodok. V zmysle ust. § 6 ods. 1, ods.
2 písm. c) správne súdy preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy
(o. i.) a rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. V tu prejednávanej veci
podal sťažovateľ správnu žalobu v sociálnych veciach proti rozhodnutiu útvaru sociálneho zabezpečenia
žalovaného orgánu verejnej správy (GR ZVJS), čím bola daná právomoc správneho súdu túto jeho
žalobu prejednať a o nej rozhodnúť. Námietka žalobcu je teda plne nedôvodná.

16. K námietke sťažovateľa, v ktorej namietal, že GR ZVJS nebolo na konanie o jeho žiadosti príslušné
a správny súd sa s touto jeho námietkou nevysporiadal, kasačný súd poukazuje na bod 29 odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Taktiež poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ sám svojou žiadosťou zo
dňa 04.07.2022 inicioval začatie konania práve na GR ZVJS a tento vo veci konal. Kasačný súd

dodáva, že žalobca v podanej žiadosti zo dňa 04.07.2022 nespochybňoval oprávnenie GR ZVJS vo
veci rozhodnúť, naopak sa odvolával na jeho povinnosť rozhodnúť. Keďže orgán, ktorému vec došla,
zistil, že v totožnej veci totožného žiadateľa sa vedie dosiaľ neskončené konanie, správne rozhodol
o zastavaní neskoršieho konania tu preskúmavaným rozhodnutím. Sťažovateľ nevzniesol žiadnu
relevantnú námietku, ktorá by spochybňovala alebo vyvracala dôvody, pre ktoré bolo preskúmavané

rozhodnutie vydané a kasačný súd sám nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie
preskúmavaného rozhodnutia.

17. Čo sa týka samotnej kompetencie žalovaného o žiadosti sťažovateľa rozhodovať, postačí poukázať
na rozsudok sp. zn. 9So/190/2011 zo dňa 31.10.2012, v ktorom NS SR k otázke príslušnosti

inštitúcie na rozhodovanie o nároku totožného sťažovateľa na starobný dôchodok vyslovil cit.: „Keďže
nárok navrhovateľa na starobný dôchodok vznikol pred 1. januárom 2004, v konaní o tomto nároku
je potrebné postupovať podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, teda podľa zákona č.
100/1988 Zb. V zmysle § 114 ods. 2 a § 142 ods. 4 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. o dávkach
dôchodkového zabezpečenia rozhoduje, pokiaľ ide o príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgán

príslušného ministerstva spravodlivosti republiky. Orgánom ministerstva spravodlivosti je v danom
prípade Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže.“. Rovnaké závery boli prijaté aj v
rozsudku NS SR č. 10So/70/2013 zo dňa 30.04.2014, na ktorý poukazoval i sťažovateľ. Kasačný súd
nemá dôvod odkláňať sa od týchto právnych názorov. Pokiaľ teda sťažovateľ ako bývalý príslušník ZVJS
požiadal GR ZVJS o priznanie nároku na starobný dôchodok z dôvodu, že podmienky naň splnil dňom

14.10.1999 (teda pred 01.01.2004), tak GR ZVJS bolo v zmysle vyššie uvedených rozsudkov príslušné
na rozhodnutie o jeho žiadosti zo dňa 04.07.2022, ktorou si tento nárok (opätovne) uplatnil. Námietky
sťažovateľa o nepríslušnosti GR ZVJS na rozhodnutie o jeho žiadosti zo dňa 04.07.2022 preto kasačný
súd vyhodnotil ako plne nedôvodné a zrejme účelové, vzhľadom na podstatnú zmenu jeho argumentácie
v tomto smere oproti žiadosti zo dňa 04.07.2022 a správnej žalobe zo dňa 16.09.2022.

18. K námietke, že správny súd si nesprávne vyložil § 143a zákona č. 328/2002 Z. z. a § 173i zákona
č. 100/1988 Zb., kasačný súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžsk/1/2019, vydaný vo veci
totožnej žiadosti totožného žalobcu, podľa ktorého kompetencia príslušných orgánov (v danom prípade
Generálneho riaditeľstva väzenskej a justičnej stráže) rozhodnúť o sociálnom zabezpečení príslušníkov

zborov nápravnej výchovy (Zboru väzenskej a justičnej stráže), teda aj o nároku na starobný dôchodok,
nie je v danom prípade ustanovením § 143a bod 1 zákona č. 328/2002 Z. z. dotknutá, keďže žalobca
nebol od vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003, ako
to predpokladá ustanovenie § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. K § 173i zák. č. 100/1988 Zb.
postačí uviesť, že nebola splnená jeho hypotéza, keďže rozhodnutím zo dňa 5. augusta 2003 došlo k

odňatiu starobného dôchodku priznaného v dôsledku aplikácie tohto ustanovenia rozhodnutím zo dňa
16. januára 2003.19. Kasačný súd pre úplnosť považuje za potrebné vyjadriť sa k názoru sťažovateľa uvedenému vo
vyjadrení sťažovateľa k predvolaniu na pojednávanie zo dňa 20.05.2025, že žalovaný nemá v správnom
súdnom konaní právnu subjektivitu na konanie pred správnym súdom a má ju ministerstvo. Kasačný súd

konštatuje, že sťažovateľ v tomto podaní neprejavil výslovnú vôľu, že opravuje označenie žalovaného,
ako ho označil v správnej žalobe, teda z GR ZVJS na ministerstvo. Rovnako takúto vôľu neprejavil ani
v ostatných podaniach počas konania pred správnym súdom. Za tejto situácie kasačný súd konštatuje,
že správny súd správne konal ako so žalovaným s GR ZVJS.

VI. Záver a trovy kasačného konania

20. Vychádzajúc z právnych záverov uvedených vyššie kasačný súd po vyhodnotení dôvodov
vznesených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho súdu tieto vyhodnotil
ako v celom rozsahu nedôvodné, keďže neboli spôsobilé zvrátiť vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia. Z uvedených dôvodov kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP zamietol.

21. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods.
1 SSP, keď žalovaný síce úspech mal, no kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, aby mu náhradu trov
priznal. Žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167 ods.
1 SSP a contrario).

22. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.