Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Svk/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200422
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:4020200422.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca

spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Eva Vékonyová ako členky
senátu vo veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., IČO: 31 820 174, Rovniankova 1667/4,
Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Tkáč & Partners, s.r.o., IČO: 53 929 691, Hrnčiarska
29, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií,
Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1. Mesto Nitra, IČO: 00 308 307, Štefánikova trieda 69, Nitra, 2.
Projekt Tabáň s. r. o. v likvidácii, Mýtna 50, Bratislava, o preskúmanie opatrení žalovaného zo 14. júla
2020, č. OU-NR-OCDPK-2020/029007-002, a z 27. júla 2020, č. OU-NR-OCDPK-2020/029007-004, o

kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave, č. k. NR-15S/51/2020-147 z
29. mája 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné
prostredie, vykonal zisťovacie konanie o zámere ďalšieho účastníka v 2. rade uskutočniť stavbu

„Polyfunkčný komplex TOWNHILL NITRA". Rozhodnutím z 22. novembra 2017 vyslovil, že tento zámer
sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v
znení neskorších predpisov. Žalobca v zisťovacom konaní neprejavil záujem o účasť spôsobom podľa
§ 24 ods. 2 cit. zák. a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 24. januára 2018. Na jeho základe mesto
Nitra ako stavebný úrad vydalo 26. marca 2018 územné rozhodnutie o umiestnení tejto stavby, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 27. apríla 2018. Na základe žiadosti ďalšieho účastníka v 2. rade vydalo zasa
28. februára 2019 stavebné povolenie, ktoré vyvesilo na úradnej tabuli 13. marca 2019 a na svojej

webstránke 14. marca 2019.
2. Proti stavebnému povoleniu podal žalobca „Odvolanie" elektronickou poštou z 18. marca 2019 o
20:47 hod., načo mu stavebný úrad oznámil, že nie je účastníkom konania. Dňa 18. apríla 2019 o
18:18 hod žalobca znova zaslal stavebnému úradu elektronickou poštou „Odvolanie voči stavebnému
povoleniu". Prvým preskúmavaným opatrením zo 14. júla 2020 žalovaný vyzval žalobcu na zaplatenie
správneho poplatku, pretože toto podanie posúdil ako podnet na preskúmanie stavebného povolenia
mimo odvolacieho konania. Žalobca 15. júla 2020 elektronickou poštou upozornil, že odvolania podal

ešte 18. marca 2019 a potom znova 18. apríla 2019, a preto stavebné povolenie nemohlo nadobudnúť
právoplatnosť. Druhým preskúmavaným opatrením z 27. júla 2020 žalovaný zdôraznil, že žalobca
nebol účastníkom zisťovacieho konania a lehota na podanie odvolania v zmysle § 140c ods. 8 zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskoršíchpredpisov uplynula už 3. apríla 2019. Preto odvolanie podané 18. apríla 2019 nebolo podané včas a
môže byť len podnetom na preskúmanie stavebného povolenia mimo odvolacieho konania.
3. Tu napadnutým rozsudkom č. k. NR-15S/51/2020-147 správny súd zamietol správnu žalobu, ktorú

žalobca podal proti obom preskúmavaným opatreniam. Na odôvodnenie uviedol, že okruh účastníkov
stavebného konania osobitne upravuje § 59 zákona č. 50/1976 Zb., a preto sa v ňom nepoužije
ustanovenie § 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov. Toto ustanovenie tak nemôže založiť účastníctvo žalobcu v stavebnom konaní, k čomu
správny súd odkázal na ustálenú rozhodovaciu prax tunajšieho súdu. Žalobca sa však podľa neho nestal

účastníkom ani podľa § 140c ods. 10 zákona č. 50/1976 Zb., pretože odvolania podané elektronicky bez
autorizácie 18. marca 2019 a 18. apríla 2019 nedoplnil v lehote troch pracovných dní podľa ustanovenia
§ 19 ods. 1 Spr. por., ktoré sa podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. použije aj v stavebnom konaní, ale
až 20. júla 2020. Správny súd nesúhlasil ani s námietkou, že žalovaný mal rozhodnúť o priznaní, resp.
nepriznaní žalobcovho postavenia účastníka stavebného konania. Toto účastníctvo podľa správneho
súdu vzniká priamo na základe § 140c ods. 10 zákona č. 50/1976 Zb. podaním odvolania, a preto o tom

netreba vydávať osobitné procesné rozhodnutie.
II.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto rozsudku. Na úvod predstavil
obsiahlu argumentáciu o postavení seba samého ako zainteresovanej verejnosti v zmysle § 42 SSP

a svojej žalobnej legitimácii. Následne obsiahlo citoval rôzne právne predpisy od Ústavy Slovenskej
republiky, cez § 25, 28, 42, 61, 99, 134, 177, 178 SSP, § 68 CSP, čl. 2, 3, 6 a 9 Dohovoru o prístupe
k informáciám o životnom prostredí (oznámenie č. 43/2006 Z. z.), § 1 až 13, 15 až 19 zákona č.
17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, ako aj § 29 ods. 16, 20 a § 64 písm.
f) zákona č. 24/2006 Z. z. V ďalšej časti znova obsiahlo citoval celé state z rozsudkov Súdneho dvora,

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, tunajšieho súdu, ale aj Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Správnemu súdu vytkol, že nesprávne posúdil jeho aktívnu procesnú legitimáciu na podanie odvolania
proti stavebnému povoleniu. Svoje procesné postavenie účastníka stavebného konania vyvodil z § 15
a § 17 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v spojení s § 14 ods. 2 Spr. por. Zotrval na názore,
že žalovaný po podaní odvolania mal s ním ako s účastníkom stavebného konania konať alebo mu

oznámiť, že nie je účastníkom tohto konania.
5. Žalovaný považoval napadnutý rozsudok za zákonný, a preto navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť.
6. Ďalší účastníci sa nevyjadrili ku kasačnej sťažnosti, hoci im bola riadne doručená.
III.
Posúdenie veci kasačným súdom

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý
rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez
nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).
8. Hneď na úvod treba poznamenať, že kasačnú sťažnosť žalobcu tvorí takmer úplne len sumarizácia
jeho právnych názorov bez bližšieho súvisu so skutkovými a právnymi okolnosťami prejednávanej veci.

Žalobca totiž predkladá len svoje všeobecné právne úvahy na tému ochrany životného prostredia, ktoré
neobsahujú konkrétne kasačné námietky v zmysle § 440 SSP. Osobitne sa tieto námietky len ťažko
dajú podradiť pod nesprávne právne posúdenie veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Podľa § 440
ods. 2 SSP sa totiž tento dôvod musí vymedziť tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Má teda uviesť,

ktorú normu správny súd nesprávne vyložil a z akých konkrétnych dôvodov, prípadne ktorú právnu
normu správny súd nepoužil, hoci ju použiť mal, alebo ako konkrétne ju použil, hoci ju mal použiť inak
(porov. obsiahlejší rozbor v uzneseniach tunajšieho súdu sp. zn. 7 Sžsk 55/2020, 5 Sžk 18/2021, 4
Sžk 24/2021 a 6 Svk 17/2021). Ani len samotný odkaz na § 440 ods. 1 písm. g) SSP bez opory v
potrebnej argumentácii neumožňuje kasačnému súdu, aby sa zaoberal právnym posúdením veci zo

strany správneho súdu (porov. z posledného obdobia napr. rozsudok sp. zn. 4 Svk 3/2024). Na tieto
nedostatky svojej argumentácie, ktorú používa naprieč všetkými konaniami, už bol žalobca opakovane
upozornený tak tunajším súdom (porov. napríklad rozsudky sp. zn. 7 Svk 48/2022, 1 Svk 22/2023 alebo
7 Svk 5/2025), ako aj ústavným súdom (porov. napr. uznesenia sp. zn. II. ÚS 314/2025, III. ÚS 284/2025,
III. ÚS 327/2025 alebo IV. ÚS 316/2025).

9. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci sú dve opatrenia žalovaného, ktorým jednak vyzval
žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku, jednak mu oznámil, že jeho odvolaniami nepovažuje za riadne
odvolania, ale len za podnet, aby mimo odvolacieho konania preskúmal stavebné povolenie mesta Nitra
z28.februára2019.Správnysúdzamietolžalobcovusprávnužalobunajmäpreto,ženajehoodvolaniaz18. marca a 18. apríla 2019 neprihliadal, keďže ich žalobca podal v elektronickej podobe bez autorizácie
a nedoplnil ich v lehote troch pracovných dní v súlade s § 19 ods. 1 Spr. por. Pri snahe o autentické
pochopenie obsahu kasačnej sťažnosti (porov. nálezy sp. zn. I. ÚS 311/2023 alebo II. ÚS 237/2023) z

nej možno vyrozumieť, že žalobcove výčitky smerujú najmä proti záverom správneho súdu, že nebol
účastníkom stavebného konania. Naopak, žalobca nijako nespochybňuje citované závery správneho
súdu, že na jeho odvolania z 18. marca a 18. apríla 2019 stavebný úrad nemusel prihliadať, pretože
neboli riadne doplnené v autorizovanej podobe, čo podľa cit. § 19 ods. 1 Spr. por. znamenalo, že sa na ne
hľadelo, ako keby vôbec neboli podané (porov. obdobne Potásch, P., Hašanová, J., Vallová, J., Milučký,

J., Medžová, D. Správny poriadok. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 169). Keďže prerokúvaná
vec nie je vecou, v ktorej by správny súd nebol viazaný žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 a 2 SSP), je
aj kasačný súd viazaný sťažnostnými bodmi (§ 453 ods. 2 SSP), čo znamená, že sa nemôže zaoberať
tými otázkami, proti ktorým žalobca v kasačnej sťažnosti nevzniesol žiadne námietky.
10. Otázka účastníctva žalobcu v stavebnom konaní, v ktorom bolo vydané stavebné povolenie z 28.
februára 2019, však má predsa len relevanciu. Ak by totiž bol účastníkom tohto konania, potom by sa mu

podľa § 51 ods. 1 Spr. por. muselo oznámiť stavebné povolenie doručením jeho písomného vyhotovenia
a až od tohto doručenia by mu podľa § 54 ods. 2 Spr. por. plynula 15dňová lehota na podanie odvolanie.
Podľa zisteného skutkového stavu však stavebné povolenie z 28. februára 2019 nebolo žalobcovi vôbec
doručené; ak by teda skutočne bol účastníkom stavebného konania, podľa citovaných ustanovení by
mu ešte ani nezačala plynúť odvolacia lehota, a preto by odvolanie podané hoci aj v júli 2020 bolo

podané včas. Okruh účastníkov v stavebnom konaní upravuje ustanovenie § 59 zákona č. 50/1976 Zb.
odchylne od § 14 ods. 1 časti vety pred bodkočiarkou Správneho poriadku, v dôsledku čoho sa toto
ustanovenie Správneho poriadku zásadne nepoužije (ustálená judikatúra, porov. z posledného obdobia
napr. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 8 Svk 11/2023 a tam citovanú prejudikatúru). Ako už uviedol
správny súd, žalobca ani netvrdil, že by bol stavebníkom, stavebným dozorom, projektantom alebo že

by mal vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, čo by zakladalo jeho účasť v stavebnom
konaní podľa § 59 ods. 1 písm. a), b), d) alebo e) cit. zák.
11. Postavenie účastníka konania by tak žalobcovi mohlo plynúť len z § 59 ods. 1 písm. c) cit.
zák., podľa ktorého účastníkmi môžu byť aj iné osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného
predpisu, čím sa podľa poznámky pod čiarou rozumel najmä zákon č. 24/2006 Z. z. Z ust. § 24 ods.

2 tohto zákona potom vyplývalo, že dotknutá verejnosť je účastníkom povoľovacieho konania [akým
je aj stavebné konanie, porov. § 3 písm. h) cit. zák.], len ak prejavila záujem na konaní postupom
podľa § 24 ods. 3 alebo 4 cit. zák., napríklad v zisťovacom konaní, prípadne podaním odvolania
proti rozhodnutiu v zisťovacom konaní. V prerokúvanej veci zistený skutkový stav preukazuje, že
žalobca počas zisťovacieho konania žiaden takýto záujem neprejavil, a tak sa nestal jeho účastníkom,

v dôsledku čoho ho nebolo možné automaticky považovať aj za účastníka stavebného konania. Snaha
žalobcu dovodzovať takéto postavenie z toho, že uplatňuje záujem na ochrane životného prostredia a
opatreniach na jeho ochranu, opomína judikatúru tunajšieho súdu, podľa ktorej takýto záujem zakladá
len postavenie dotknutej verejnosti v zmysle § 3 písm. s) zákona č. 24/2006 Z. z. Na to, aby zakladal
aj účastníctvo určitej fyzickej alebo právnickej osoby v konaní, je nutné, aby táto osoba aj prejavila

záujem v zmysle § 24 ods. 3 alebo 4 cit. zák. (porov. uznesenie sp. zn. 7 Svk 7/2021, č. 73/2024
ZNSS). Rovnaké závery možno vysloviť aj pre stavebné konanie - ak totiž záujem na ochrane životného
prostredia nezakladá prostredníctvom ustanovenia § 14 ods. 1 časti pred bodkočiarkou Spr. por. bez
ďalšieho účastníctvo v konaniach podľa zákona č. 24/2006 Z. z., o to menej ho zakladá v stavebných
konaniach, v ktorých sa toto ustanovenie ani priamo nepoužije a v ktorých ustanovenie § 59 ods. 1 písm.

c) zákona č. 50/1976 Zb. viaže účasť v konaní na zákon č. 24/2006 Z. z. Odkazy žalobcu na uznesenie
veľkého senátu sp. zn. 19 SVs 7/2024 sú v tejto súvislosti nepodstatné, pretože to sa týka postavenia
zainteresovanej verejnosti podľa Správneho súdneho poriadku, nie jej účastníctva v stavebnom konaní.
12. Na základe uvedeného tak žalobca nemal byť na základe § 59 zákona č. 50/1976 Zb. účastníkom
stavebného konania, v ktorom bolo vydané stavebné povolenie mesta Nitra z 28. februára 2019, a tak sa

mu ani nemalo doručovať. Podľa § 140c ods. 8 cit. zák. však proti stavebnému povoleniu mohol podať
odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania (teda aj žalobca), ak namietal nesúlad s rozhodnutím
podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Takýto odvolateľ sa síce podľa § 140c ods. 10 cit. zák. mohol stať
účastníkom, ale lehota na podanie takého odvolania podľa § 140c ods. 9 cit. zák. bola 15 pracovných
dní od zverejnenia takéto stavebného povolenia (na úradnej tabuli a webovom sídle, porov. § 69 ods.

3 cit. zák.). V prerokúvanej veci zistený skutkový stav svedčí o tom, že mesto Nitra ako stavebný úrad
zverejnilo stavebné povolenie z 28. februára 2019 na úradnej tabuli 13. marca 2019 a na webovom sídle
14. marca 2019, takže odvolanie podľa citovaných ustanovení bolo možné podať najneskôr do 3. apríla
2019. Správny súd však v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že na odvolania žalobcu z 18. marcaa 18. apríla 2019 sa nemuselo prihliadať, lebo ich nedoplnil do troch pracovných dní v zmysle § 19 ods. 1
Spr. por. Ako už bolo uvedené, tento záver správneho súdu žalobca nijako nespochybnil, a preto ho ani
kasačný súd nemôže spochybniť. Tým, že žalobca nepodal v určenej lehote riadne odvolania, na ktoré

by sa dalo prihliadať, sa podľa cit. § 140c ods. 10 zákona č. 50/1976 Zb. ani nemohol stať účastníkom
stavebného konania. Na jeho procesné postavenie nemá vplyv, že žalovaný o tom nevydal osobitné
rozhodnutie; aj oneskorené odvolanie účastníka sa totiž podľa ustálenej judikatúry vybavuje listom -
opatrením v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP, nie rozhodnutím (porov. napr. rozhodutia najvyššieho súdu
sp. zn. 5 Sžfk 9/2019 alebo 5 Sžk 40/2018 a tam citovanú judikatúru a doktrínu).

IV.
Záver
13. Kasačný súd tak dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná, a preto ju podľa §
461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol.
14. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167, 168 a 169 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca vo veci
úspech nemal a žalovaný ho síce mal, kasačný súd však nezistil dôvody, aby sa mu nárok na náhradu

trov priznal.
15. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.