Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší Správny súd

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Martinčeková

Oblasť právnej úpravy – Správne právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/86/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106334
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:0823106334.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Evy Vékonyovej, v právnej veci žalobcu:
L.. O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XXX/XX, G., právne zastúpený: Prolaw, s.r.o., so sídlom Gajova
č. 4, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č.
63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 433098/2023 zo dňa
30.08.2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k.
2S/34/2023 - 243 zo dňa 23.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 2S/34/2023 - 243 zo dňa 23.04.2025 sa m e n

í tak, že rozhodnutia žalovaného číslo: 433098/2023 zo dňa 30.08.2023 sa z r u š u j e a vec sa
mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobca m á voči žalovanému p r á v o na náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred
správnym a kasačným súdom v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania
1. Správny súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 2S/34/2023 - 243 zo dňa 23.04.2025 (ďalej
„napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného

číslo:433098/2023zodňa30.08.2023(ďalej„preskúmavanérozhodnutie“)spolusrozhodnutímriaditeľa
Colného úradu Michalovce číslo: 316241/2023 zo dňa 19.06.2023 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“).
Zároveň zamietol návrh na uloženie pokuty žalovanému a žalobcovi ani žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.
II. Administratívne konanie
2. Žalobca bol rozhodnutím zo dňa 31.08.2005 odvolaný z funkcie hlavný colný referent pobočky
Colného úradu Vyšné Nemecké a dňom 01.09.2005 bol vymenovaný do funkcie hlavný colný referent

- vedúci zmeny pobočky Colného úradu Vyšné Nemecké s miestom výkonu štátnej služby Vyšné
Nemecké. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 08.02.2019 bol žalobca odvolaný z tejto funkcie s tým,
že ustanovenie do novej funkcie vykoná riaditeľ Colného úradu Michalovce. Toto rozhodnutie bolo
potvrdené odvolacím rozhodnutím zo dňa 18.04.2019. Voči týmto rozhodnutiam o odvolaní z funkcie
vedúceho zmeny podal žalobcu správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici
rozsudkom sp. zn. 23S/163/2019 zo dňa 29.01.2020 (ďalej aj „zrušujúci rozsudok“) tak, že obe
rozhodnutia zrušil bez toho, aby vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Kasačná sťažnosť voči tomuto

rozsudku bola zamietnutá.

3. Následne boli vydané viaceré rozhodnutia:- rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Michalovce zo dňa 08.02.2019 bol žalobca od 11.02.2019
preložený a ustanovený do funkcie samostatný colný referent s miestom výkonu Čierna nad Tisou; toto
rozhodnutie bolo na základe jeho odvolania zmenené odvolacím rozhodnutím zo dňa 19.03.2019 tak,

že žalobca bol od 11.02.2019 prevedený a ustanovený do funkcie samostatný colný referent s miestom
výkonu Vyšné Nemecké,
- rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Michalovce zo dňa 01.07.2019 v súvislosti s účinnosťou nového
zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe (ďalej „zákon o finančnej správe“) bol ustanovený do funkcie
colný kontrolór, ktorá je spojená s pridelením strelnej zbrane s miestom výkonu Vyšné Nemecké. Na

základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím zo dňa 20.09.2019 jeho odvolanie zamietol a toto
rozhodnutie potvrdil.

4. V dôsledku organizačných zmien bolo dňa 19.06.2023 vydané prvostupňové rozhodnutie, ktoré je
predmetom tohto súdneho prieskumu, ktorým riaditeľ Colného úradu Michalovce previedol žalobcu
podľa § 107 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) zákona o fin. správe dňom 1. júla 2023 a ustanovil ho

podľa § 105 ods. 1 cit. zákona dňom 1. júla 2023 na inú funkciu s inou náplňou činnosti v tom istom
mieste výkonu štátnej služby a na tom istom orgáne finančnej správy do funkcie colný kontrolór, ktorá
je funkciou spojenou s pridelením strelnej zbrane, s miestom výkonu štátnej služby Vyšné Nemecké.
Súčasne menovaného odvolal dňom 30.06.2023 z doterajšej funkcie podľa § 107 ods. 10 cit. zákona.
V odôvodnení uviedol, že prevedenie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby a na

tom istom orgáne finančnej správy sa vykonalo v dôsledku organizačnej zmeny, ktorou došlo k zrušeniu
doterajšejfunkciepríslušníkafinančnejsprávy.Súčasnesavytvorilanováfunkciasinounáplňoučinnosti
a menovaný sa ustanovuje do uvedenej novej voľnej funkcie, pre ktorú spĺňa kvalifikačné predpoklady.

5. Tu preskúmavaným rozhodnutím žalovaný na odvolanie žalobcu prvostupňové rozhodnutie potvrdil a

jehoodvolaniezamietol.Dôvodnosťpodanéhoodvolaniaodvolateľopieralovýsledokpredchádzajúceho
právoplatne skončeného konania pred správnym súdom vo veci prieskumu rozhodnutí o jeho odvolaní
z funkcie vedúceho zmeny. Existencia právoplatných rozsudkov, v dôsledku ktorých došlo k zrušeniu
predchádzajúcich rozhodnutí o odvolaní odvolateľa z funkcie vedúceho zmeny, mala podľa názoru
odvolateľa automaticky bez ďalšieho spôsobiť neplatnosť rozhodnutí, ktoré boli vo veci služobného

pomeru odvolateľa vydané po zrušení týchto rozhodnutí. S týmto názorom sa žalovaný nestotožnil.
Judikatúra aj právna veda vychádza z tzv. prezumpcie správnosti správneho aktu, podľa ktorej je i vadný
správny akt, ktorý nie je nulitný, bezvadný, pokiaľ nie je úradným postupom zrušený alebo zmenený.
Aj vadný správny akt, dokiaľ nebol zákonnou cestu zrušený, vyvoláva zamýšľané právne účinky, ktoré
je potrebné rešpektovať. V predchádzajúcom právoplatne skončenom súdnom konaní boli zrušené

rozhodnutia o odvolaní odvolateľa z funkcie vedúceho zmeny, keď toto konanie sa vzťahovalo výlučne
k rozhodnutiam o odvolaní odvolateľa z funkcie vedúceho zmeny. Neskôr vydané rozhodnutia vo veci
služobného pomeru odvolateľa predstavujú samostatné rozhodnutia, ktorými sa upravoval služobný
pomer odvolateľa v ďalšom období. Tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a neboli súdnom konaní
zrušené, preto na ne musí nadriadený pri rozhodovaní vo veciach služobného pomeru odvolateľa v

ďalšom konaní nevyhnutne prihliadať.
III. Konanie na správnom súde
6. Správny súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že rozhodnutím o odvolaní z funkcie vedúceho
zmeny zo dňa 08.02.2019 bol žalobca odvolaný z funkcie vedúceho zmeny pobočky Colného úradu
Vyšné Nemecké s miestom výkonu štátnej služby Vyšné Nemecké bez uvedenia dôvodu. Krajský

súd v Banskej Bystrici zrušujúcim rozsudkom zo dňa 29.01.2020 toto rozhodnutie zrušil z jediného
dôvodu, že žalobcovi mali byť sprístupnené dôvody jeho odvolania. K zrušeniu došlo bez toho, aby
súd vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, čo odôvodnil tým, že vo veci rozhodol prvostupňový
orgán verejnej správy ex offo a súdu nie sú známe dôvody takéhoto rozhodnutia, preto ani nevie
zaujať stanovisko k potrebe ďalšieho konania. Tento rozsudok bol preskúmaný kasačným súdom, ktorý

kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol. Zrušenie rozhodnutia o odvolaní z funkcie vedúceho zmeny
nemá vplyv na rozhodnutie vydané časovo následne po vydaní tohto rozhodnutia. Ide o samostatné
právoplatné rozhodnutia, ktorých zákonnosť bolo možné samostatne napadnúť správnymi žalobami, čo
však žalobca neurobil. Po celú dobu svojej existencie, až kým by neboli súdom zrušené, vyvolávajú
tieto rozhodnutia právne následky, zakladajú práva a povinnosti. K námietke, že po zrušení rozhodnutí

o jeho odvolaní z funkcie vedúceho zmeny ostalo v platnosti rozhodnutie, ktorým bol ustanovený do
funkcie vedúceho zmeny, správny súd uviedol, že zrušením tohto rozhodnutia nemohlo dôjsť a ani
nedošlo k obnoveniu jeho pôvodného zaradenia do funkcie vedúceho zmeny. Žalobca bol totiž po
odvolaní z funkcie vedúceho smeny ustanovený do ďalších funkcií personálnymi rozhodnutiami, ktorénadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť a neboli nijak dotknuté vyššie spomínanými rozsudkami. K
zamietnutiu návrhu na uloženiu pokuty žalovanému pre nerešpektovanie právneho názoru v zrušujúcom
rozsudku uviedol, že správny súd rozhodol bez toho, aby vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, ani

ho nezaviazal svojím právnym názorom.
IV. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia
7. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca. Namietal najmä nesprávne právne posúdenie
veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, pretože zrušujúci rozsudok bol správnym súdom v celom
rozsahu odignorovaný. Napriek vyslovenej nezákonnosti zrušených rozhodnutí a jeho záväznosti došlo

vo veci služobného pomeru k vydaniu celého radu ďalších rozhodnutí, ktoré svojím obsahom a účelom
nadväzujú na nezákonné rozhodnutia, pričom tieto nezákonné rozhodnutia tvoria právny základ týchto
neskôr vydaných rozhodnutí. Z tohto dôvodu sú všetky tieto rozhodnutia nezákonné. Ďalej nesúhlasil
ani s právnym názorom správneho súdu o viazanosti správneho orgánu názorom správneho súdu
v zrušujúcom rozsudku. Žalobca opakovane upozorňoval svojich nadriadených na nezákonnosť ich
konania rôznymi písomnými podaniami pri vydávaní jednotlivých právnych aktov. Tieto je potrebné

považovať za nulitné a to pre nezákonnosť zrušeného rozhodnutia (vrátane k nemu prislúchajúceho
odvolacieho rozhodnutia), ktorým bol odvolaný z funkcie vedúceho zmeny. Ďalej namietal, že do
dnešného dňa nebol zákonným spôsobom odvolaný z funkcie vedúceho zmeny, čo je nevyhnutným
predpokladom, aby mohol byť ustanovený a prevedený do novej funkcie. Ďalej namietal nesprávnu
aplikáciu zákonných ustanovení pri zamietnutí jeho návrhu na uloženie poriadkovej pokuty žalovanému.

Tiež namietal, že správny súd aplikoval správny poriadok, hoci jeho aplikáciu zákon vylučuje. Odklonil sa
tiež od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, pričom citoval rozsudky rozoberajúce viazanosť
správneho orgánu právnym názorom súdu pri zrušení jeho rozhodnutí a nulitu správneho aktu. Nie je
správny názor správneho súdu, že orgán verejnej správy je viazaný názorom súdu len v prípade, ak mu
vec bola vrátená na ďalšie konanie.

8. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný tak, že správny súd správne vyhodnotil, že žalobou
napadnuté rozhodnutia sú v súlade so zákonom, keď doterajšia funkcia žalobcu sa organizačnou
zmenou dňa 30.06.2023 zrušila. Správny súd správne ustálil, že súdne zrušenie rozhodnutia o odvolaní
žalobcuzfunkcievedúcehozmenynemážiadnuprávnuväzbuanivplyvnazákonnosťsúčasnoužalobou

napadnutých rozhodnutí, preto ani nebolo potrebné, aby súd osobitne reagoval, či tieto predchádzajúce
rozhodnutia sú nulitné. Nedošlo ani k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe, keď správny súd jasne
vysvetlil, že viazanosť právnym názorom sa týka len konkrétnej veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie
a prejavuje sa v prípadoch, keď s rozhodnutím správneho súdu je spojený ďalší postup orgánu verejnej
správy. Tu preskúmavané rozhodnutia boli vydané v inom konaní ako v tom, ktoré bolo ukončené

zrušením rozhodnutia o odvolanie z funkcie vedúceho zmeny.

9. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca tak, že k vecnej argumentácii žalobcu sa žalovaný
nevyjadril. Inak zotrval na celej svojej argumentácii uvedenej v kasačnej sťažnosti.

V. Posúdenie veci kasačným súdom
10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že
kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§
455SSP)apooboznámenísasosúdnymaadministratívnymspisomakoajdôvodmikasačnejsťažnosti,
ktorými bol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je čiastočne dôvodná.

11. Predmetom súdneho konania je prieskum odvolacieho rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil
prvostupňové rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce o prevedení žalobcu podľa § 107 ods. 1
písm. a) a ods. 2 písm. b) zákona o finančnej správe, jeho ustanovení podľa § 105 ods. 1 cit. zákona
do funkcie colného kontrolóra s miestom výkonu štátnej služby Vyšné Nemecké a o jeho odvolaní

z doterajšej funkcie podľa § 107 ods. 10 cit. zákona. Základnou žalobnou a následne i sťažnostnou
námietkou žalobcu bolo, že keďže boli súdom zrušené rozhodnutie o jeho odvolaní z funkcie vedúceho
zmeny, potom všetky rozhodnutia vydané následne po odvolaní z tejto funkcie týkajúce sa služobného
pomeru žalobcu sú nulitné a preto preskúmavané a prvostupňové rozhodnutie sú nezákonné. Túto
námietku vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú.

12. Podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 35/2019 Z. z. v znení účinnom ku dňu 30.08.2023 (deň
vydania preskúmavaného rozhodnutia) príslušník finančnej správy sa prevedie na inú funkciu v tom
istom mieste výkonu štátnej služby a na tom istom orgáne finančnej správy (ďalej len "prevedenie"),a ak to nie je možné, preloží sa na funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo na iný orgán
finančnej správy (ďalej len "preloženie"), ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v
dôsledku organizačných zmien došlo k zrušeniu jeho doterajšej funkcie.

Podľa § 107 ods. 10 citovaného zákona prevedenie alebo preloženie sa vykoná odvolaním príslušníka
finančnej správy z doterajšej funkcie a jeho ustanovením do funkcie podľa § 105.
Podľa § 191 a ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán
verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v
súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
13. Vzhľadom na základnú sťažnostnú námietku je potrebné, aby kasačný súd v prvom rade posúdil
právny názor žalobcu, že rozhodnutia vydané po vydaní rozhodnutia o jeho odvolaní z funkcie vedúceho
zmeny sú nulitné, teda paakty. Paakt je zdanlivý, ničotný (nulitný) právny akt, z ktorého nevyplývajú
následky, ktoré sú s ním inak spájané, pretože vôbec nie je rozhodnutím orgánu verejnej moci, alebo

síce áno, ale mimo zákonom mu zverenú právomoc. Preto je neplatný od samého počiatku (ex tunc) -
od jeho vydania, z právneho hľadiska neexistuje a nikoho nezaväzuje. Ide o akty, ktoré trpia najťažšímai
vadami, pre ktoré už vôbec nemožno o správnom akte hovoriť. Typicky sú takými vadami nedostatok
právomoci, neexistencia zákonného podkladu, absolútny nedostatok formy, absolútny omyl v osobe
adresáta. Nesvedčí mu prezumpcia správnosti, ktorá inak svedčí správnym aktom. To, že sa jedná o

paakt, vyplýva už z aktu samého [pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. k. Co II 29/49 zo dňa
13.10.1949, uverejnené v Zb. NS pod č. 220/1950, podľa ktorého súd nie je oprávnený skúmať meritórne
správnosť správneho aktu, ale z aktu samého skúma, či ide o správny akt (na rozdiel od takzvaného
pseudoaktu),čijevydanývmedziachprávomocidotyčnéhoúraduačijeprávoplatnýalebovykonateľný].
Keďže všetky rozhodnutia vydané po rozhodnutí o odvolaní žalobcu z funkcie vedúceho zmeny boli

vydané kompetentným správnym orgánom, boli vydané na základe v tom čase účinného zákona a nie
sú z nich zrejmé ani iné vady, ktoré by boli dôvodom ich označenia za paakt, správny súd správne
neprihliadol na tvrdenú ničotnosť týchto právnych aktov.

14. Sám žalobca ničotnosť týchto rozhodnutí neodvodzoval od nedostatku kompetencie správnych

orgánov rozhodovať, ani od iných ťažkých vád, ale len od nezákonnosti skôr vydaného rozhodnutia o
odvolaní z funkcie vedúceho zmeny. V tom prípade argumentácia žalobcu smeruje skôr k nezákonnosti
týchto rozhodnutí, ktorá by však musela byť zistená v príslušnom súdnom konaní o ich prieskume.
Inak sa na ne hľadí ako na rozhodnutia zákonné. Konštatovanie ich nezákonnosti nie je možné ani v
tomto súdnom konaní, pretože mohli byť samostatne predmetom súdneho prieskumu (§ 27 ods. 1 SSP).

Kasačný súd dodáva, že nič nebránilo žalobcovi na základe samostatných žalôb urobiť predmetom
súdneho prieskumu aj tieto rozhodnutia, avšak žaloby voči nim nepodal.

15. Je teda potrebné konštatovať, že žalobca bol zákonným právoplatným rozhodnutím zo dňa
01.07.2019 v spojení s odvolacím rozhodnutím zo dňa 20.09.2019 ustanovený do funkcie colný

kontrolór, ktorá je spojená s pridelením strelnej zbrane s miestom výkonu Vyšné Nemecké. Z tejto
funkcie bol odvolaný tu preskúmavaným prvostupňovým rozhodnutím. Toto odvolanie neodporuje
zákonu, pretože bol odvolaný práve z tej funkcie, do ktorej bol predtým ustanovený. Problematickým sa
však javí, že prvostupňové rozhodnutie ho zároveň ustanovilo do inej funkcie napriek tomu, že došlo k
súdnemu zrušeniu rozhodnutia o odvolaní z funkcie hlavného colného referenta - vedúceho zmeny, čím

právoplatnosťou zrušujúceho rozsudku (rok 2020) zostalo v platnosti rozhodnutie zo dňa 31.08.2005 o
jeho vymenovaní do tejto funkcie. Napriek tomu žalovaný žalobcu po tomto momente prvostupňovým
rozhodnutím z roku 2023 ustanovil do inej funkcie. V tom prípade mohla nastať situácia, že žalobca bol
vydaním prvostupňového rozhodnutia ustanovený zároveň do dvoch funkcií.

16. Žalobca túto skutočnosť (s určitou modifikáciou) namietal v odvolaní voči prvostupňovému
rozhodnutiu. Vysvetlenia žalovaného uvedené v preskúmavanom rozhodnutí podľa názoru kasačného
súdu nie sú dostatočné. Hoci sa kasačný súd stotožňuje s názorom žalovaného uvedenom v
preskúmavanom rozhodnutí, že právna veda vychádza z tzv. prezumpcie správnosti správneho aktu,
tedažerozhodnutiavydanépoodvolanížalobcuzfunkcievedúcehozmenysúzákonnéaniesúpaaktya

treba ne prihliadať (pozri odôvodnenie vyššie), to neznamená, že z tohto dôvodu nie je možné prihliadať
na pôvodné, taktiež zákonné (práve z dôvodu prezumpcie správnosti správneho aktu) rozhodnutie
o vymenovaní do funkcie vedúceho zmeny zo dňa 31.08.2005, pokiaľ stále existuje. Ani vysvetlenie
žalovaného, že neskôr vydané rozhodnutia predstavujú samostatné rozhodnutia, ktorými sa upravovalslužobný pomer žalobcu v ďalšom období, neobstojí, pretože hoci ide o samostatné rozhodnutia, tieto
(okrem iného) rozhodovali o rovnakej veci, o akej už bolo rozhodnuté vymenovaním žalobcu do funkcie
vedúceho zmeny (ustanovili žalobcu do funkcie) bez toho, aby ho odvolali z funkcie vedúceho zmeny.

Pritom koncepcia zákona o finančnej správe je zjavne nastavená tak, že colník sa ustanovuje len do
jednej funkcie. Nie je tak vylúčené, že sťažnostná námietka, že popri sebe existujú dve ustanovenia do
rôznych funkcií, je dôvodná.

17. Bez dostatočného vysvetlenia tejto situácie preskúmavané odvolacie rozhodnutie nie je dostatočne

odôvodnené. Kasačný súd má za to, že za tejto situácie je potrebné zrušiť preskúmavané rozhodnutie
z dôvodu nedostatočného objasnenia, či je žalobca skutočne naďalej formálne ustanovený súčasne
do dvoch funkcií (vymenovaný podľa zák. č. 200/1998 Z. z. rozhodnutím z 31.08.2005 a ustanovený
podľa zák. o finančnej správe prvostupňovým rozhodnutím) s dôrazom na vysvetlenie, či vymenovanie
do funkcie vedúceho zmeny stále trvá (napr. či táto funkcia medzitým nezanikla zo zákona alebo nebola
zrušená atď.).

18. Nedôvodná je však ďalšia sťažnostná námietka, že správny súd nesprávne právne posúdil jeho
návrh na uloženie pokuty žalovanému z dôvodu nerešpektovanie právneho názoru správneho súdu v
zrušujúcom rozsudku. Viazanosť orgán verejnej správy právnym názorom správneho súdu je právna
i skutková a vzťahuje sa na postup orgánu verejnej správy v ďalšom konaní. V zmysle § 191 ods. 6

SSP je správny orgán viazaný právnym názorom správneho súdu len vtedy, ak súd vec vráti orgánu
verejnej správy na ďalšie konanie, čo je aj logické, pretože inak nemá správny orgán priestor, kde
by názor súdu aplikoval. Kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom správneho súdu, že v
zrušujúcom rozsudku č. k. 23S/163/2019 - 64 zo dňa 29.01.2020 Krajský súd v Banskej Bystrici nevrátil
vec žalovanému na ďalšie konanie, preto ani žiadny právny názor neuviedol. Preto správny súd správne

zamietol návrh žalobcu na uloženie pokuty ako nedôvodný. Rovnako nedôvodná je aj námietka, že
správny súd aplikoval nesprávny zákon, konkrétne správny poriadok. K nej stačí uviesť, že správny
súd len citoval ustanovenie § 32 ods. 1 správneho poriadku, ktoré je v podstate totožné s § 281 ods.
1 zákona o fin. správe.

19. Napokon kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj sťažnostnú námietku odklonu od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, konkrétne od rozsudkov ohľadne viazanosti správneho orgánu
právnym názorom súdu a potreby aj bez návrhu prihliadnuť na nulitu správneho aktu. Takéto okolnosti
však v posudzovanom prípade nenastali - správne orgány neboli viazané vysloveným právnym názorom
správnych súdov a rozhodnutia žalovaného, ktoré považoval žalobca za nulitné právne akty, za

takéto považovať nemožno. Preto argumentácia touto judikatúrou nie je namieste a nemožno tak ani
konštatovať odklon od nej.
VI. Záver a trovy kasačného konania
20. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie malo byť
podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušené pre nedostatok dôvodov zaoberajúcich sa posúdením otázky

prípadnej existencie dvoch rozhodnutí o ustanovení žalobcu do funkcie. Preto podľa § 462 ods. 2 SSP
zmenil napadnutý rozsudok tak, že zrušil preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie.

21. O náhrade trov konania pred správnym a kasačným súdom bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1

SSP v spojení s § 467 ods. 2 SSP tak, že žalobca, ktorý bol v konaní úspešný, má právo na náhradu
dôvodných trov oboch konaní v celom rozsahu.

22. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.