Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/9/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124207934
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:4124207934.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie

Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Petry Lackovej, v právnej veci starostlivosti súdu
o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov matky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C.
XXX, XXX XX D. a otca: E. F., nar. XX.XX.XXXX, t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav
na výkon väzby, 920 41 Leopoldov, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Simonou Skybovou,
advokátkou, so sídlom Národná 34, 010 01 Žilina, o návrhu otca na úpravu styku, o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 21P/77/2024-97 zo dňa 17. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh otca zamietol (výrok I.). O trovách prvoinštančného
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na návrh otca, ktorý sa domáhal úpravy
styku s maloletou, odôvodnenie návrhu, vyjadrenie matky, pojednávanie vykonané vo veci formou

videokonferencie, ktorého sa zúčastnil otec maloletej, matka, kolízny opatrovník, právna zástupkyňa
otca, na Správu zo šetrenia pomerov v rodine zo dňa 30.09.2024 zaslanú kolíznym opatrovníkom,
Správu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov zo dňa 21.05.2025
a po vykonanom dokazovaní za aplikácie Čl. 5, § 43 ods. 1, § 28, § 36 ods. 1, § 24 ods. 3, 4, § 25
ods. 1, 2 Zákona o rodine v spojení s Čl. 4, § 38 ods. 1 CMP rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej
časti svojho rozsudku.

3. Súd prvej inštancie nariadil termín pohovoru s maloletou na 17.10.2025. Matka na termín pohovoru
sa dostavila spolu s kolíznym opatrovníkom, avšak maloletú A. nepriviedla s odôvodnením, že maloletá
otca nepozná, nepýta sa na neho a matka nemá záujem ju vystavovať stresovej situácii – stretnutia
s otcom, či oboznamovania maloletej s konaním a osobou otca.

4. O úprave rodičovských práv a povinností rozhodol pôvodne Okresný súd Nitra, neskôr Okresný
súd Žilina. Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 11P/216/2012-14 z 24.09.2012 okresný súd zastavil

konanie vo veci návrhu otca na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej, ktorý otec podal dňa
12.07.2012, z dôvodu, že otec návrh zobral späť.
RozsudkomOkresnéhosúduNitrač.k.11P/398/2012-51zodňa29.07.2013okresnýsúdnanávrhmatky
zveril maloletú A. F., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, s povinnosťou otca prispievaťna výživu maloletej A. výživným v sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 9P/161/2016-70 zo dňa 14.06.2017 okresný súd udelil súhlas

za otca k tomu, aby matka podala návrh na zmenu priezviska maloletého dieťaťa z priezviska „F.“ na
priezvisko „B.“.

5. Súd prvej inštancie zdôraznil, že vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa je najdôležitejší záujem
maloletého dieťaťa, a preto sa musí dôsledne zvažovať, čo je skutočne v najlepšom záujme maloletého

dieťaťa.Záujemdieťaťamáprednosťpredzáujmomrodičaajenevyhnutnévytvoreniestavuspravodlivej
rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, preto neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia,
ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Dôsledky ignorovania záujmu dieťaťa sa v jeho sfére
prejavia intenzívnejšie negatívne, ako v živote rodiča ako človeka dospelého. Dieťa nie je „hotová“ silná
osobnosť a nie je schopné sa s uvedenou situáciou vysporiadať, takže často si nesie psychické traumy
po celý život.

6. Otec sa podaným návrhom domáhal úpravy styku s maloletou a žiadal upraviť ho ako pravidelný
telefonický kontakt, prípadne po nadviazaní kontaktu aj ako osobné návštevy v ústave.

7. Výsledky dokazovania potvrdili, že otec bol s maloletou v osobnom kontakte naposledy, keď bola

v útlom veku (maloletá mala cca 3 roky), kedy vytváranie väzieb a ich udržiavanie na pravidelnej báze je
prevzájomnývzťahdôležité.Niejemožnéhonahradiťanisprostredkovaníminformácieprostredníctvom
tretej osoby. Odvolávať sa na obdobie okolo 3-och rokov veku dieťaťa a kvalitu vzťahu rodiča a dieťaťa
z tohto obdobia, bolo pre súčasný návrh otca o úpravu styku a rozhodovanie o ňom irelevantné.
Pamäťová stopa dieťaťa je nízka až žiadna. Podľa vyjadrenia matky a podporne aj vyjadrenia otca

maloletá otca nepozná, nevie ani, že žije, čo robí, kde sa aktuálne nachádza. Názor maloletej A.
sa okresnému súdu nepodarilo zistiť, pretože matka odmietla vykonanie pohovoru s maloletou tak
v domácom prostredí počas sociálneho šetrenia kolízneho opatrovníka, ako aj vykonanie pohovoru
s maloletou na súde, kedy maloletú na nariadený termín nepriviedla.

8. Tvrdenie otca o tom, že bola to matka, ktorá mu bránila v kontakte s maloletou a ho neumožňovala
od decembra 2012, považoval okresný súd za nepravdivé v kontexte toho, že kontakt medzi rodičmi sa
prerušil v priebehu novembra 2012. Matka vtedy s otcom maloletej udržiavala sporadický kontakt, otca
navštívila spolu s maloletou niekoľkokrát v G.. V konaní sp. zn. 6T/124/2010 vedenom na Okresnom
súde Nitra bol 20.12.2012 na otca vydaný Európsky zatýkací rozkaz. Následne bolo po ňom vyhlásené

celoštátne pátranie. Otec sa zdržiaval na neznámom mieste. Otec ešte pred vydaním Európskeho
zatýkacieho rozkazu odišiel podľa vlastného vyjadrenia zo D. približne v mesiaci september 2012
a zdržiaval sa v G. až do októbra 2023, vtedy bol v G. zadržaný a v decembri 2023 prevezený do výkonu
trestu na D.. Podľa okresného súdu sa otec svojim konaním a spôsobom života pripravil o možnosť dieťa
poznať, participovať na jeho výchove a starostlivosti. Otec sa o styk s maloletou neuchádzal u matky

ani nepodával návrhy na súd, keďže mu v tom bránila práve skutočnosť, že sa skrýval, zdržiaval sa na
neznámom mieste, ako uviedol, že v G. a bolo po ňom vyhlásené pátranie. To, že zisťoval informácie
o maloletej u jej starej matky, nemožno stotožňovať so skutočným a vážnym záujmom o maloletú.

9.Najednejstraneokresnýsúdvyjadril,žemusírešpektovaťprávodetínazachovanievzťahukobidvom

rodičom, no na druhej strane je povinný prihliadnuť na záujem maloletých detí najmä na ich citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia, čo všetko bolo vzaté do úvahy. Vzhľadom na aktuálny
vek dieťaťa bol okresný súd názoru, že nie je vhodné dieťa do niečoho nútiť, naviac, ak to neexistuje,
a to vzájomný vzťah, či blízke väzby, a preto ani to nie je možné podporiť. Okresný súd nemôže otcovi
maloletej zakázať dcéru písomne kontaktovať, ale otec by mal citlivo vnímať prežívanie dieťaťa, dopad

takéhoto kontaktu na dieťa, najmä na obsah komunikácie, podávanie vysvetlení o sebe, o svojom živote,
o ktorých skutočnostiach maloletá nemá podľa vyjadrení matky zjavne žiadnu vedomosť, či základné
informácie. Môže to byť vo vzťahu k dieťaťu nevhodné, či až nebezpečné, s ohľadom na psychické
prežívanie maloletej. Osobné návštevy maloletej za otcom v zariadeniach ústavu na výkon trestu odňatia
slobody podľa okresného súdu nie sú v záujme maloletej. Takéto prostredie nie je vhodné pre zdravý

vývoj detskej osobnosti, nie je v najlepšom záujme maloletej, aby sa pohybovala v prostredí ústavu na
výkon trestu odňatia slobody. Tieto skutočnosti by mal otec maloletej akceptovať a vzhľadom k veku
maloletej, ktorý je blízky veku plnoletosti počkať, keď maloletá A. nadobudne plnoletosť a sama sa
rozhodne, či bude chcieť otca spoznať, naviazať s ním vzťah a ho rozvíjať.10. Súd prvej inštancie za zohľadnenia najlepšieho záujmu maloletej dospel k záveru, že nie je v jej
záujme upraviť styk s otcom a nestotožnil sa ani s formou a rozsahom styku ako navrhoval otec.

11. O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

12. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie právna zástupkyňa otca
maloletej, ako aj samostatným podaním otec maloletej.

Právna zástupkyňa otca maloletej mala za to, že rozhodnutie okresného súdu je nesprávne, ak nebol
zisťovaný názor maloletej A., ktorá má 17 rokov. Je vo veku, kedy jej názoru by bolo potrebné venovať
náležitú pozornosť (§ 43 ods. 1 Zákona o rodine). Okresnému súdu sa však nepodarilo zistiť názor
maloletej. Matka maloletú na termín pohovoru nepriviedla, odmietla vykonanie pohovoru aj počas
sociálneho šetrenia a okresný súd sa s uvedeným nevysporiadal, čím porušil právo otca na spravodlivý
proces a objektívne zistenie stavu, najmä právo na vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi

záujmom dieťaťa a rodičmi. Okresný súd nezaistil právo maloletej vyjadriť sa k veci, ktorá sa jej týka (Čl.
12 Dohovoru o právach dieťaťa). Okresný súd zamietnutie návrhu odôvodnil laickými psychologickými
závermi. Uviedol, že obsah komunikácie, kedy by otec podával vysvetlenia o svojom živote, môže
byť vo vzťahu k dieťaťu nevhodné, či až nebezpečné s ohľadom na psychické prežívanie maloletej.
Fakticky posúdil možnú ujmu na duševnom a citovom vývine dieťaťa bez vykonania znaleckého

posudku alebo psychologickej správy. Sudca nie je psychológ. Závery okresného súdu sú bez opory
v dokazovaní. Nie je možné ignorovať právo otca na styk s maloletou, otec navrhol primárne styk formou
pravidelného telefonického kontaktu, prípadne korešpondenciou. Hoci okresný súd správne zamietol
osobnú návštevu v ústave, keďže také prostredie nie je vhodné pre zdravý vývoj detskej osobnosti,
zamietnutie nepriameho kontaktu (telefonát, korešpondencia) je neprimerané. Rozsudok okresného

súdu porušuje právo otca na rešpektovanie rodinného života v zmysle Čl. 8 Európskeho dohovoru
o ľudských právach, ak zákaz kontaktu je neproporcionálny, aplikácia princípu plnoletosti je predčasná,
ak okresný súd odkazuje otcovi, aby počkal, keď A. nadobudne plnoletosť a sama sa rozhodne, či otca
spozná. Bolo porušené právo na informovanosť, pretože maloletá má právo vedieť o záujme svojho
rodiča a len riadnym procesom (zaistením pohovoru, prípadne znaleckým dokazovaním) možno zistiť,

či je pre ňu táto informácia vhodná alebo, akým spôsobom jej má byť podaná. Právna zástupkyňa otca
maloletej navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Otec maloletej v samostatne podanom odvolaní uviedol, že sa pripája k svojej právnej zástupkyni. Má za
to, že okresný súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Matka bráni vypočutiu maloletej nielen
súdom, ale aj sociálnym pracovníkom. Je potrebné, aby sa s maloletou porozprával detský psychológ

a ten vyhodnotí, čo je pre maloletú dobré. Samotná sociálna pracovníčka sa na súde vyjadrila, že je
ťažko posúdiť, čo je pre maloletú lepšie. Je tu možnosť, že maloletá túži spoznať svojho otca, len sa
bojí o tom s matkou porozprávať, pretože ide o osobu, ktorá je jednoduchá, so slabou slovnou zásobou
a má agresívne názory proti osobe otca. Je potrebné zistiť názor maloletej, pretože ju nie je možné
už považovať za dieťa. Poukázal na závery okresného súdu v odseku 13. odôvodnenia napadnutého

rozsudku. Matka maloletej odmietla mu podávať informácie o ich dcére a je to klamstvo, ak matka
maloletej uvádzala, že sa o ňu nezaujímal. Žiadal, aby krajský súd vypočul maloletú prostredníctvom
psychologičky. Čakať, pokiaľ maloletá nebude mať 18 rokov, nemá žiaden zmysel, pretože naďalej bude
žiť so svojou matkou a bude ňou ovplyvňovaná.

13. K odvolaniu otca maloletej sa vyjadrila matka v podaní osobne doručenom na okresný súd dňa
05.12.2025(č.l.118,119spisu).Uviedla,žeotecmaloletejjuneustáleosočuje,útočínaňu.Vkonanípred
okresným súdom bolo vykonané všetko potrebné k rozhodnutiu o návrhu otca maloletej. Otcovi nejde
o dobro maloletej, ktorá je šťastná. Otec maloletej neustále trvá na tom, aby sa kontaktovala, chodila
za ním do väzenia. Má syna a priateľku, takže nie je zrejmé, prečo sa rozhodol im ničiť život. Nazýva ju

jednoduchou ženou, stále ju uráža, že jej slovná zásoba pred okresným súdom nebola na úrovni. Nemá
skúsenosti so súdmi, je to pre ňu stresujúca situácia a hlavne, keď sa jedná o maloletú. Nie je zrejmé,
ako prišiel na to otec maloletej, že je matka chorobná klamárka. Kvôli nátlaku sa musel presťahovať
z H.. Má z neho strach, potvrdila sa jeho nenávisť voči nej. Zotrvala na tom, že pokiaľ maloletá bude
mať 18 rokov a otec bude prepustený z väzenia a bude viesť normálny život, tak sa s ním stretnú. Pokiaľ

ale bude stále útočiť a napádať ju ako matku, nemá si s takýmto človekom čo povedať. Nie je namieste
spochybňovať rozhodnutie okresného súdu tým, že sudkyňa nemá psychologické vzdelanie.

14. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.15. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote otcom maloletého dieťaťa, postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.

1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to
ani dôležitý verejný záujem, posúdil napadnutý rozsudok okresného súdu za aplikácie ust. § 65, § 66
CMP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovanie ust. § 219 ods. 1, 3 CSP
bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 2 :1.

16. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom maloletého
dieťaťa bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k.
15CoP/9/2026-124 zo dňa 27.01.2026, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené
na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie
uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 27.01.2026 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline,

na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

17. Podstatou odvolania podaného samotným otcom maloletého dieťaťa, ako aj prostredníctvom jeho
právnej zástupkyne bolo namietanie nedostatočného dokazovania, laického zhodnotenia okresným
súdom bez posúdenia odborníkom – psychológom, či úprava kontaktu otca s maloletou je alebo nie

je vhodná, prípadne v rozpore so zdravým vývojom detskej osobnosti, ak práve vek maloletej, ktorý je
blízky veku dospelosti (17 rokov) si vyžaduje to, aby maloletá vedela o prebiehajúcom konaní, sama
sa vyjadrila k návrhu otca na styk. Otec maloletej namietal, že v konaní pred okresným súdom došlo
k porušeniu Čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, Čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ako
aj, že neboli splnené podmienky na zamietnutie návrhu na najmiernejšiu formu styku s maloletou, a to

telefonickým kontaktom a korešpondenciou. Otec maloletej poukázal na to, že styk s maloletou mu
neumožňovala matka a matka bráni maloletej, ako aj sociálnym pracovníkom, súdu, aby bola vypočutá
k návrhu otca. Žiadal, aby bola maloletá vypočutá prostredníctvom psychológa.

18. Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP,

pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom okresného súdu, jeho odôvodnením
a v podrobnostiach na jeho závery odkazuje. V súlade s ust. § 387 ods. 3 druhá veta CSP sa krajský súd
v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal s odvolacími dôvodmi otca maloletej, ktoré nevyhodnotil ako
relevantné. Vo veci bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie pre objektívne zistenie stavu.
Okresný súd v potrebnom a dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie a následne vecne správne aj

rozhodol.

19. Z odseku 9. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že rozsudkom okresného súdu č.
k. 11P/398/2012-51 zo dňa 29.07.2013 bola maloletá A., nar. XX.XX.XXXX zverená do osobnej
starostlivosti matky s vyživovacou povinnosťou otca v sume 30 % zo sumy životného minima na

nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a rozsudkom
č. k. 9P/161/2016-70 zo dňa 14.06.2017 okresný súd udelil súhlas za otca k tomu, aby matka podala
návrh na zmenu priezviska maloletého dieťaťa z priezviska „F.“ na priezvisko „B.“.

20. Z priebehu konania a dokazovania pred okresným súdom nie je možné konštatovať porušenie práva

na spravodlivý súdny proces tak, ako to namietal otec v podanom odvolaní, ak mu bolo umožnené
využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Pod porušením práva na
spravodlivý proces vo všeobecnosti treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania
znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré mu právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia
spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov. K takémuto postupu pred okresným súdom

nedošlo, ak otec maloletej mal umožnené sa vyjadriť, označovať a predkladať dôkazy, ak jeho
vypočutie a účasť na pojednávaní bola zabezpečená formou videokonferencie (pojednávanie konané
dňa 17.10.2025), na ktorom mal možnosť sa vyjadriť k vykonaným dôkazom, zaujať svoje stanovisko,
pričom ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal. Okresný súd sa účinne zaoberal tvrdeniami otca
maloletej, nebola mu odňatá možnosť argumentovať skutkovo a prostredníctvom právnej zástupkyne aj

právne.ZobsahuZápisniceosúdnompojednávanízodňa17.10.2025vyplynulovykonaniedokazovania
aj listinami, ku ktorým účastníci boli bez pripomienok a ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania
nenavrhli.21. Krajský súd nezistil dôvod, aby bolo vykonané znalecké dokazovanie tak, ako sa toho domáhal
otec v podanom odvolaní, a to vo vzťahu k (ne)zisťovaniu názoru maloletej, k (ne)vykonaniu
pohovoru s maloletou. V zhode s okresným súdom upriamuje pozornosť na vek maloletej, ktorá v tomto

kalendárnom roku, a to 16.10.2026 dosiahne plnoletosť, v rámci ktorej s plnou svojou zodpovednosťou
a vôľou vykoná svoj postoj, rozhodnutie ohľadne prípadného styku s otcom. Otec bol naposledy
v osobnom kontakte s maloletou (podľa výsledkov dokazovania pred okresným súdom) v mesiaci
október, resp. november 2012, od ktorého dátumu nebol vykonaný kontakt s maloletou. Od tohto dátumu
v inom kontakte s maloletou nebol.

22.Zpostupukonaniapredokresnýmsúdom,zoSprávyzošetreniapomerovvrodinezodňa30.09.2024
podanej kolíznym opatrovníkom bolo zrejmé to, že matka nesúhlasila, aby bol vykonaný pohovor
s maloletou, pretože maloletá otca nepozná, nepýta sa na neho a nechce o sebe ani o dcére podávať
otcovi žiadne informácie, pretože má obavu o ich bezpečnosť po prepustení otca z výkonu trestu odňatia
slobody.

Okresný súd za účelom zistenia názoru maloletej nariadil termín pohovoru s maloletou na 17.10.2025
s výzvou, aby matka zabezpečila prítomnosť maloletej, ktorá na stanovený termín pohovoru maloletú
A. nepriviedla, s odôvodnením, že ju nechce vystavovať stresovej situácii, a to stretnutím s otcom,
oboznamovaním maloletej s konaním a osobou otca.

23. Otec maloletej namietal porušenie § 43 ods. 1 Zákona o rodine, Čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa,
ak nebol vykonaný pohovor s maloletou súdom ani kolíznym opatrovníkom. Je nepochybné, že z ust.
§ 43 ods. 1 Zákona o rodine, Čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva právo maloletého dieťaťa byť
vypočuté, vyjadriť svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú. Okresný súd vykonal úkony na realizáciu
možností vyjadrenia názoru maloletou, keď kolíznemu opatrovníkovi uložil prešetriť pomery, výsledkom

čoho bola Správa zo dňa 30.09.2024. Okresný súd na nariadený termín pojednávania 17.10.2025 za
účelompohovorusmaloletoužiadalmatkuozabezpečeniejejúčasti.Súhrnneztohtopostupuvyplynulo,
že okresný súd uskutočnil úkony na možnosť vyjadrenia názoru maloletou. Pokiaľ tieto možnosti neboli
naplnené, nebolo možné konštatovať, vzhľadom aj k vymedzeniu čo možno považovať za porušenie
práva na spravodlivý proces, že by došlo k porušeniu práv otca maloletej, ak nad právom rodiča na styk

smaloletoujenadradenýzáujemmaloletej,dookruhuktoréhovzmysleČl.5písm.b),c)Zákonaorodine
patrí aj ochrana bezpečia, stability prostredia maloletej, ochrana jej dôstojnosti, ako aj duševného,
telesného a citového vývinu.

24. Okresný súd v súlade s Čl. 4 CMP presvedčivo zdôvodnil, prečo vzhľadom k okolnostiam danej

veci a veku maloletej 17 rokov, ktorá v kalendárnom roku 2026, a to 16.10. dovŕši plnoletosť, nebolo
vhodné ju nútiť na výkon jej participačných práv v danom konaní, ak naposledy otca videla v mesiaci
október, november 2012, t.j., keď bola vo veku 4 rokov a t.č. má 17 rokov. Nepochybne na strane
maloletej je tu prioritný záujem jej vývinovej a citovej stability vo výchovnom prostredí matky, ktorá
je jej preferenčným rodičom, práve ktorý záujem maloletej by mal otec rešpektovať a do uvedenej

vývinovej stability maloletej nezasahovať vynucovaním si vyjadrenia názoru maloletou, jeho kontaktu
s ňou, s ktorými zhodnoteniami vyjadrenými okresným súdom sa krajský súd stotožňuje. Na takéto
vyhodnotenie sa nevyžadujú odborné znalosti psychológa, ak potreba stability vývinového prostredia
pre maloletú vyplynula z priebehu konania, dokazovania. Krajský súd poukazuje aj na odsek 13.
odôvodnenianapadnutéhorozsudkuokresnéhosúdu,keďotecsasvojimvlastnýmkonanímaspôsobom

života pripravil o možnosť maloletú poznať a participovať na jej výchove a starostlivosti.

25. Pokiaľ otec maloletej má úprimný a skutočný záujem participovať v živote maloletej na jej prospech,
tak vzhľadom k výraznej dobe, ktorá uplynula od posledného kontaktu s maloletou (ako to potvrdil otec
maloletej aj na pojednávaní konanom dňa 17.10.2025 o poslednom osobnom kontakte s maloletou

voktóbri,resp.vnovembri2012),krátkosťčasu,keďmaloletádosiahnesvojuplnoletosťdňa16.10.2026,
bude vychádzať z vôle, slobodného rozhodnutia maloletej, ktorá pri dosiahnutí plnoletosti sama urobí
rozhodnutie, či chce otca spoznať a ďalej spoznávať rozvíjaním kontaktu s ním, čo by malo byť vo
vnímaní otca, t.č. ešte maloletej ako primárne.

26. Krajský súd nezistil relevantnosť ani jedného z odvolacích dôvodov, preto rozsudok okresného súdu
potvrdil ako vecne správne rozhodnutie za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP.27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené dôvody
postupu pre iné rozhodnutie o týchto trovách v zmysle ust. § 54, § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právneposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.