Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoCsp/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124296262
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6124296262.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: Prima
banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. C. D., A. XXXX/X, o zaplatenie 2 905,87 EUR s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 09.07.2025 č. k. 46Csp/69/2024-130, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu na uloženie povinnosti žalovaného zaplatiť

žalobcovi sumu 2 905,87 EUR s príslušenstvom zamietol (výrok I.). Podľa § 255 ods. 1 CSP úspešnému
žalovaného nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže preukázateľne mu žiadne trovy z dôvodu
jeho pasivity v konaní nevznikli (výrok II.).
2. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalobcom ako bankou a žalovaným ako spotrebiteľom došlo
dňa 26.02.2019 k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere – Pôžička, na základe ktorej žalobca ako
veriteľ poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v celkovej sume 5 000,- EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal
splatiť 96 mesačnými splátkami po 73,30 EUR, splatnosť splátok bola stanovená na 25. deň v mesiaci,

prvá splátka splatná 25.03.2019, z počtu splátok ustálil, že konečný termín splatnosti bol stanovený na
25.02.2027, s ďalšími dohodnutými podmienkami, ako je uvedené v bode 19. odôvodnenia. Listom zo
dňa 12.10.2020 žalobca vyhovel žiadosti žalovaného o odklad splátok a určil, že splátka, ktorá bola
splatná dňa 25.09.2020, sa stala splatnou až 25.06.2021, pričom povolil odklad splátok do splátky
splatnej 25.05.2021. Listom zo dňa 31.05.2021 žalobca oznámil žalovanému výšku mesačnej splátky
v sume 87,77 EUR splatnej k 25. dňu v mesiaci. Listom z 24.11.2023 žalobca upozornil žalovaného na
to, že výška omeškaných splátok je 95,63 EUR a vyzval ho na úhradu sumy 110,63 EUR do 19.12.2023,

pričom uvedenú sumu rozčlenil na istinu 63,22 EUR, zmluvný úrok 17,096 EUR, úrok z omeškania
0,32 EUR a zmluvnú pokutu v sume 30,- EUR. Zároveň ho vyzval na okamžité zaplatenie dlžnej sumy,
vopačnomprípadebudepožadovať,abyvrátilcelúposkytnutúsumupreddátumomsplatnosti.Následne
listom z 02.04.2024 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňom 02.04.2024 a vyzval žalovaného
na úhradu sumy 3 010,04 EUR do 24.04.2024.
3. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že výzva žalobcu z 24.11.2023
nespĺňa zákonné požiadavky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže takáto výzva je

neurčitá a nezrozumiteľná. Z výzvy nevyplýva, ktorou splátkou sa žalovaný dostal do omeškania so
splácaním úveru dlhšie ako tri mesiace. Ani prípadná výzva súdu na doplnenie skutkových tvrdení
žalobcu by tento nedostatok nezhojila. V zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru musí predchádzať upozornenie spotrebiteľa, t. j. jednostranný právny úkonveriteľa adresovaný dlžníkovi, ktorým sa oznamuje, že na základe ich dohody uplatní svoje právo podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka, pretože dlžník je v omeškaní so zaplatením splátky. Zo znenia ust.
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva požiadavka určenia mesačnej omeškanej splátky, ktorej sa

uplatňované právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka týka, t. j., že dlžník nesplatil niektorú
svoju splátku. Účelom tohto ustanovenia je dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť splatenia dlhu
predtým, ako dodávateľ využije svoje právo na spoplatnenie celého dlhu. Pokiaľ žalobca ako banka
spoplatnila celý úver, keď z jeho právneho úkonu nebolo zrejmé, pre ktorú konkrétnu nezaplatenú
splátku bol úver spoplatnený, takýto právny úkon posúdil ako neurčitý s poukazom na § 37 Občianskeho

zákonníka a z tohto titulu ho považoval za neplatný. Naviac, ani v oznámení o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti sa neuvádza, pre ktorú nesplnenú splátku veriteľa žiada o zosplatnenie celej pohľadávky
podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Práve z dôvodu, že sa jedná o právo veriteľa vyhlásiť predčasnú
splatnosť úveru, je nutné, aby v upozornení spotrebiteľa ako dlžníka bolo konkretizované, ku ktorej
omeškanej splátke využíva svoje právo predčasného zosplatnenia. V tejto súvislosti poukázal na závery
vyslovené v rozsudkoch Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoCsp/1/2022, sp. zn. 6CoCsp/14/2023

a v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/152/2022. Keďže v danom prípade mimoriadne
spoplatnenie úveru nebolo platné, žalobný návrh odvodený od spoplatnenie pohľadávky zo zmluvy
o úvere nemohol byť dôvodný, preto ho v celom rozsahu zamietol.
4. Nad rámec uvedeného poukázal na ust. § 294 CSP, v zmysle ktorého nie je prípustná zmena žaloby
a tak žalobca ani nemohol dodatočne meniť svoje skutkové tvrdenie nárokom uplatneným v žalobe,

poukazujúc na právny záver vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10CoCsp/49/2021
zo dňa 31.03.2022. Pokiaľ aj žalovaný bol v konaní procesne nečinný a tvrdenia žalobcu nepoprel, bez
ďalšieho nezakladajú nespornosť. V tomto smere poukázal na závery uznesenia Ústavného súdu SR
z 11. júna 2019 sp. zn. I. ÚS 246/2019. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať základné hmotnoprávne
podmienkytýkajúcesapreukázaniajehovecnejlegitimácievspore.Všeobecnýsúdnemôževyvodzovať

právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak samotný
žalobca zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Nie je preto možný postup ani v zmysle § 181 ods. 2 CSP.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol,
že súd je viazaný žalobným návrhom a nemôže prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, v súvislosti

s čím poukazuje na skutočnosť, že na základe podanej žaloby si uplatnil splatné splátky úveru a ku
dňu rozhodovania súdu prvej inštancie boli už tieto splátky splatné a žalovaným nesporne neuhradené.
Z tohto dôvodu sa domnieva, že súd prvej inštancie mal mu priznať splatné splátky + príslušenstvo (úrok
z omeškania z tých splátok) ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie – jedná sa o splátky splatné od
12/2023 až ku dňu vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie s poukazom na § 217 ods. 1 CSP. Naďalej

sa jedná o ten istý nárok vyplývajúci zo skutočností, že žalovaný nevrátil úver, tak ako sa zaviazal
v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Priznaním neuhradených splatných splátok nemôže dôjsť k porušeniu
zásady ne ultra petitum, ktorá je vyjadrená v § 216 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého súd môže prekročiť
žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahov medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Uložením povinnosti zaplatiť splatné splátky

úveru by mu súd nepriznal iné plnenie, než sa uplatňuje v žalobe. Naďalej sa jedná o ten istý nárok
vyplývajúci zo skutočností, že žalovaný nevrátil úver, ako sa zaviazal v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Vo vzťahu k uvedenému názoru poukázal na závery vyjadrené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR
z 31.10.2024 sp. zn. 4Obdo/36/2023, keď citované rozhodnutie bolo predmetom ústavného prieskumu
na základe uznesenia Ústavného súdu SR z 13.03.2025 sp. zn. III. ÚS 160/2025. Priznaním nároku na

zaplatenie jednotlivých nezaplatených splátok (resp. ich častí), hoci ich uplatnil ako sumu z predčasného
spoplatnenia úveru, ktoré bolo neplatné, nebude rozhodnuté nad rámec ním uplatneného nároku. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9CoCsp/36/2022, Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 26CoCsp/11/2022 a sp. zn. 10CoCsp/78/2021. Žiadal rozsudok prvej inštancie zmeniť
a žalobe v rozsahu splatných splátok ku dňu rozhodovania vyhovieť.

6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362
ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379
a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.8. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe zisteného skutkového stavu dospel k právnemu záveru
– vo výklade podmienok § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka hodnotených v bodoch 23. až
26. odôvodnenia rozsudku, z ktorých vyvodil, že pre platný právny úkon zosplatnenia (v zmysle § 37

ods. 1 Občianskeho zákonníka) je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby presne špecifikoval konkrétnu
splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatňuje celý dlh; a aj záveru vyjadreného v bode 27.
odôvodnenia, že v spotrebiteľských sporoch v zmysle § 294 CSP nie je prípustná zmena žaloby, keď
žalobca nemohol dodatočne meniť svoje skutkové tvrdenie k nárokom uplatneným v žalobe na základe
zosplatnenia spotrebiteľského úveru, je správny.

9. Súd prvej inštancie pri zamietnutí žaloby vychádzal zo skutkových tvrdení uvedených v žalobe, keď
žalobca na základe uzatvorenej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere – Pôžička zo dňa 26.02.2019 poskytol
žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 5 000,- EUR na základe v zmluve dohodnutých podmienok
v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., ako je podrobne uvedené v bode 19. odôvodnenia rozsudku,
s ďalšími dohodnutými podmienkami uvedenými v bode 20. odôvodnenia. Žalobca zaslal žalovanému
výzvu na splatenie dlžnej časti úveru listom zo dňa 24.11.2023, ktorú žalovaný si neprevzal v odbernej

lehote a následne aj zásielku z 02.04.2024, ktorú žalobca považoval za predčasné spoplatnenie
spotrebiteľskéhoúveru.Žalobcavovýzvez24.11.2023podmienilneuplatneniesvojhoprávavyhlásením
o mimoriadnu splatnosť úveru tým, že dlžník uhradí celý dovtedy splatný dlh vo výške 110,60 EUR
do 19.12.2023. Hodnotiac obsah výzvy z 24.11.2023, súd prvej inštancie dospel k záveru, že táto
neobsahuje náležitosti uvedené v § 53 ods. 9 v spojení s podmienkami § 565 Občianskeho zákonníka,

ktorými má informovať spotrebiteľa o tom, s ktorou splátkou je dlžník v omeškaní a zároveň pre
omeškanie s ktorou (tou istou) splátkou veriteľ zvažuje uplatnenie práva predčasne spoplatniť dlh.
Takouto výzvou veriteľ dáva možnosť dlžníkovi splátku uhradiť a vyhnúť sa tak vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti dlhu (strate výhody splátok). Dlžníkovi – spotrebiteľovi stačí, ak uhradí predmetnú konkrétnu
jednu omeškanú splátku a tým sa vyhne tomu, že veriteľ vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. V danom

prípade veriteľ (žalobca) neoznačil konkrétnu splátku, s ktorou je žalovaný v omeškaní, čím znemožnil
ju spotrebiteľovi uhradiť a vyhnúť sa tak účinne vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Je bez právnej
relevancie argumentácia žalobcu, že sám žalovaný musel vedieť, ktoré splátky veriteľovi neuhradil/
resp. keď až na základe podanej žaloby tvrdil, že pre neuhradenie splátky, ktorej splatnosť nastala dňa
27.12.2023, nastala mimoriadna splatnosť úveru, keďže v zmysle podmienok § 53 ods. 9 v spojení s

§ 565 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce, aby už vo výzve konkretizoval, pre ktorú splátku sa veriteľ
rozhodol, resp. zvážil možnosť uplatniť právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Vzhľadom
k tomu, že výzva žalobcu z 24.11.2023 takúto náležitosti neobsahovala a neboli tak naplnené podmienky
uvedené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, žalobca nemohol vyhlásiť ani mimoriadnu splatnosť
celého zostatku úveru, na základe čoho súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

10. Z hľadiska plynutia času od rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR z 13.02.2025 sp. zn. 6Cdo 152/2022, ktoré je (ako judikát) publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 34/2025, z ktorého
vyplýva záver (právna veta), že bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné

spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia
oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny
úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou podľa § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

11. Žalobca na základe podaného odvolania (§ 363, § 365 ods. 1 písm. h), f) CSP) namietal nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvej inštancie (najmä záverov vyjadrených v bode 27. odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie), že súd prvej inštancie na základe podmienok § 216 ods. 2, § 217 ods. 1
CSP mal mu priznať nárok na plnenie – uložením povinnosti žalovaného zaplatiť mu splátky úveru
splatné od 12/2023 až ku dňu vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko sa jedná o ten istý nárok

vyplývajúci zo skutočnosti, že žalovaný nevrátil úver, tak ako sa zaviazal v zmluve o spotrebiteľskom
úvere a nemôže tak dôjsť k porušeniu zásady ne ultra petitum, ktorá je vyjadrená v § 216 ods. 2
CSP. V tejto súvislosti poukázal aj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 31.10.2024 sp. zn.
4Obdo/36/2023 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR z 13.03.2025 sp. zn. III. ÚS 160/2025.
12. Odvolací súd považoval odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie spočívajúce na

nesprávnom právnom posúdení veci za nedôvodné, poukazujúc na výklad ustanovenia § 294 CSP
v spojení s § 140 ods. 2 CSP, vyjadrený súdom prvej inštancie v bode 27. odôvodnenia, s ktorým sa
v plnej miere stotožňuje.13. Uvedené skutkové a právne závery vychádzajú z právneho názoru vyjadreného v uznesení
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 85/2021 z 12.02.2024, ktoré vzhľadom na charakter
prejednávanej veci (spotrebiteľský spor) sa práve vzťahujú aj na okolnosti danej prejednávanej veci.

Ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov (§ 290 a nasl. CSP) je potrebné považovať za lex
specialis vo vzťahu ku všeobecným ustanoveniam Civilného sporového poriadku, z čoho možno vyvodiť,
že nemohol súd v zmysle § 216 CSP v konaní s ochranou slabšej strany (ktorou bola žalovaná)
„prekročiť návrh/rozhodnúť inak“ t. j. priznať plnenie z iného skutkového základu, než ako bol vymedzený
v žalobnom návrhu (§ 132 ods. 1 CSP), čím by porušil zásadu „ne ultra petitum“.

14. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 31.10.2024 sp. zn. 4Obdo 36/2023 v spojení s uznesením ústavného súdu z 13.03.2025 sp. zn.
III. ÚS 160/2025, v zmysle ktorých žalobca má za to, že priznaním nároku na zaplatenie jednotlivých
nezaplatených splátok nebude rozhodnuté nad rámec žalobcom uplatňovaného nároku, odvolací súd
dodáva, že uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu nie je možné aplikovať na okolnosti prejednávanej
veci, keďže sa netýkalo spotrebiteľského právneho vzťahu, keďže ako už bolo vyššie vysvetlené

(poukazujúc na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 85/2021
z 12.02.2024), ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov (§ 290 a nasl. CSP) je potrebné
považovať za lex specialis vo vzťahu ku všeobecným ustanoveniam Civilného sporového poriadku
(§ 216 CSP).
15. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie na základe zisteného

skutkového stavu vec správne právne posúdil, v súlade s rozhodovacou praxou vyšších súdnych autorít,
ako aj odvolacích senátov Krajského súdu v Žiline, ktoré závery v priebehu odvolacieho konania boli
potvrdené aj judikatúrnou činnosťou Najvyššieho súdu SR, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1

CSP a úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)