Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/195/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125203161
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5125203161.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, 2/ E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, obaja právne zastúpení:
Mgr. Zuzana Karkóová, advokátka, so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, proti žalovanému: Slovenská
republika, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335

345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 2C/28/2025-72 zo dňa 18. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. zostáva nedotknutý.

III. Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 2C/28/2025-72 zo dňa 18. septembra 2025 zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobcov 1/ a 2/ a žalovaného k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX vedenom
Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie C. D., obec C. D., okres G.,
a to k parcele C KN č. 376 – trvalý trávny porast o výmere 2 180 m2 a toto vyporiadal tak, že predmetnú

nehnuteľnosť prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1/1 (výrok I.). Žalobcom 1/ a 2/
uložil povinnosť žalovanému spoločne a nerozdielne zaplatiť za vyporiadanie spoluvlastníckeho podielu
primeranú náhradu vo výške 9 810,- EUR, a to na účet Slovenského pozemkového fondu, v lehote do
30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovia 1/ a 2/ majú
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

2. Vychádzal zo zistení, že žalobcovia 1/ a 2/ a žalovaný sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej
na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie C.
D., obec C. D., okres G., a to: parcela registra C KN č. 376 - trvalý trávny porast o výmere 2 180
m2. Podiel žalobcov predstavuje 1-icu a podiel žalovaného predstavuje 1-icu. Medzi stranami nebol
sporný samotný predmet sporu, t. j. zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a ani samotný
spôsob, t. j. prikázaním predmetnej nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, nakoľko

obe strany sporu na tomto trvali. V konaní strany sporu nakoniec učinili nespornou aj výšku primeranej
náhrady, keď žalobcovia súhlasili so zástupcom žalovaného navrhnutou výškou primeranej náhrady,
a to 9 eur/m2. Reálne rozdelenie spoločnej veci v danom prípade nebolo dobre možné, vzhľadom na
výmeru, druh a umiestnenie pozemku (trvalý trávny porast mimo zastavaného územia obce), preto
posudzoval ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie vecí jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Splnomocnený zástupca žalovaného s týmto

spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súhlasil. Súd prvej inštancie nezistil ani
dôvodyhodnéosobitnéhozreteľapodľa§142ods.2Občianskehozákonníkaspočívajúcevokolnostiachtakej povahy, že by ponechal spoluvlastnícky stav nezmenený, keď v konaní zostalo nesporné, že
žalobcovia majú záujem na majetkovom vysporiadaní pozemku z dôvodu jeho účelného využívania.
Nebolo sporné, že žalobcovia sú manželia, keď aj ich aktuálny podiel na spornej nehnuteľnosti je v

bezpodielovom spoluvlastníctve, preto rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k
spornej nehnuteľnosti a túto prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v podiele 1/1-ina, ako
žiadali v žalobe. Žalobcovia v konaní žiadali o určenie paričnej lehoty v rozsahu 30 dní. S ohľadom na
výšku primeranej náhrady, keď zástupca žalovaného navrhovanú paričnú lehotu nenamietal, zaviazal
žalobcov na zaplatenie primeranej náhrady v 30 dňovej lehote.

3. O náhrade trov konania rozhodol podľa zásady úspechu v konaní, aplikujúc § 255 CSP. Zástupca
žalovaného v konaní namietal priznanie náhrady trov konania žalobcom, s poukazom na predmet
konania, tzv. iudicium duplex, čo zakladá dôvody pre nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257
CSP. Súd prvej inštancie poukázal na závery Ústavného súdu SR v náleze č. k. III. ÚS 138/2022,
podľa ktorého i konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom podľa CSP

a nie je žiaden dôvod na to, aby sa na toto konanie zásadne neaplikoval § 255 CSP, ako aj nález
č. k. III. ÚS 73/2023 a stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 54/1973. Žalobcovia
mali opakovanú snahu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mimosúdnou cestou,
žalovaného písomne kontaktovali žiadosťami zo dňa 11.06.2015, 23.04.2017, 17.05.2021 a 24.05.2021.
Zástupca žalovaného reagoval až dňa 27.06.2022, tak, že žiadosti žalobcov o mimosúdne vyriešenie

predmetu sporu nevyhovel. Aj v tomto konaní žalovaný pôvodne nesúhlasil s podanou žalobou,
až po vlastných zisteniach pristúpil k udeleniu súhlasu so zrušením podielového spoluvlastníctva a
vyporiadaním žalobcami navrhovaným spôsobom. Žalovaný tak opakovane a bezdôvodne prispieval k
tomuto súdnemu konaniu, čím spôsoboval žalobcom vznik trov, ktoré by nevznikli, pokiaľ by udelil súhlas
ešte pred začatím súdneho konania. Žalobcovia teda dôvodne podali žalobu na súd. V predmetnom

prípade nenastali okolnosti, ktoré by predstavovali dôvody pre nepriznanie náhrady trov konania podľa
§ 257 CSP. V základe nároku boli žalobcovia v plnej miere úspešní, preto im priznal nárok na náhradu
trov konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku III. o trovách konania podal v zákonom stanovenej

lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zmenil tak,
že žalobcom náhradu trov konania voči žalovanému neprizná. Poukazujúc na judikatúru Ústavného
súdu SR, Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu SR namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní
o trovách konania nezohľadnil povahu sporu iudicium duplex, ktorá je pre toto rozhodovanie relevantná.
Aby mohli mať žalobcovia vo veci plný úspech, rozsudok by sa musel v celom rozsahu zhodovať so

žalobným návrhom. Žalobcovia sa so žalovaným v priebehu konania dohodli na inej výške primeranej
náhrady za ustupujúci spoluvlastnícky podiel na spornej nehnuteľnosti ako navrhovali v žalobnom
návrhu, resp. v návrhoch na mimosúdne vyrovnanie, preto sa nemôže jednať o 100 % úspech
žalobcov v konaní. Žalobcovia získali požadovaný spoluvlastnícky podiel žalovaného a žalovaný získal
zaň primeranú finančnú náhradu, preto je spravodlivé, aby každá strana sporu znášala svoje trovy.

Skutočnosť, že žalovaný bol pred začatím konania pred súdom do roku 2022 nečinný, nevyhovel
žiadosti žalobcov o odkúpenie spornej nehnuteľnosti, nezakladá právo priznať im 100 % trov konania.
Žalobcovia vo svojich žiadostiach o odkúpenie spornej nehnuteľnosti neuviedli žiadnu konkrétnu sumu,
za ktorú spornú nehnuteľnosť chceli nadobudnúť, išlo tak o neurčité žiadosti. Žalobcovia nesplnili žiadnu
zo zákonných podmienok na odpredaj spornej nehnuteľnosti v zmysle platných právnych predpisov.

Žalovaný má možnosť, nie povinnosť odpredať pozemky žiadateľom. Na spornú nehnuteľnosť má
uzatvorenú nájomnú zmluvu s pani H. I., samostatne hospodáriacou roľníčkou a nakoľko o nehnuteľnosť
bolo starané, bol z nej finančný príjem žalovaného a neboli splnené zákonné podmienky na odpredaj,
nebolo jeho povinnosťou vyhovieť žiadosti žalobcov o jej odpredaj. Žalobcovia v návrhu zavádzali
súd prvej inštancie tvrdením, že dlhodobo (20 rokov) udržujú spornú nehnuteľnosť bez participácie

a prejavu záujmu o jej využitie zo strany žalovaného, a teda zachovanie podielového spoluvlastníctva
z ich pohľadu je nedôvodné. Z LV č. XXX k. ú. C. D. je zrejmé, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti len cca 10 rokov a žalovaný uvedenou nájomnou zmluvou participuje na jej udržovaní.
Nemal tak dôvod podielové spoluvlastníctvo k spornej nehnuteľnosti rušiť. Súd prvej inštancie nebral do
úvahy charakter nehnuteľnosti (jej umiestnenie, veľkosť spoluvlastníckych podielov, využitie v zmysle

územného plánu, prístup k miestnej komunikácii či inžinierskym sieťam). Žalovaný nemohol bez ďalších
podkladov hneď v prvej výzve na vyjadrenie sa k žalobnému návrhu rozhodnúť o zrušení podielového
spoluvlastníctva a spôsobe jeho vyporiadania. Nemôže mu byť na škodu, že odborne a dôsledne
v zmysle príslušných zákonov skúmal možné zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctvaspornej nehnuteľnosti, bolo dôležité zaobstarať územnoplánovaciu informáciu, pretože existujú výnimky
zo zákazu drobenia pozemkov daného zákonom č. 180/1995 Z. z.. Bez preverenia týchto skutočností
nemohol ani súd prvej inštancie pri náležitom skúmaní charakteru nehnuteľnosti rozhodnúť, že reálna

deľba nie je možné. V nadväznosti na to, berúc do úvahy zásadu, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť,
aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, súhlasil s prikázaním nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcov.
Nazákladeprieskumutrhusnehnuteľnosťamivk.ú.C.D.navrholinúprimeranúnáhraduakopožadovali
žalobcovia v návrhu, s ktorou títo súhlasili.

5. Žalobcovia sa vo vyjadrení k odvolaniu v plnej miere stotožnili s obsahom a odôvodnením
napadnutého výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie.

6. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní neboli produkované.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po zistení, že

odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý v napadnutom výroku III. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II., odvolaním nenapadnutých, zostáva

nedotknutý.

8. Jednou zo zásad premietajúcou sa v rozhodovaní súdu o trovách konania je zásada úspechu
(zodpovednosti za výsledok sporu) v zmysle § 255 ods. 1 CSP. To znamená, že procesná strana, ktorá
súdne konanie vyhrala, teda mala vo veci plný úspech, má právo na náhradu všetkých nákladov, ktoré

počas konania účelne vynaložila. Súd jej prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti tej procesnej strane, ktorá súdne konanie prehrala, teda bola v konaní neúspešná.
Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo
veci samej. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so
žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu.

9. Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že konanie o vyporiadanie spoluvlastníctva má
osobitnú povahu, nakoľko sa jedná o tzv. iudicium duplex, teda o konanie, ktoré môže začať na návrh
ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov a napriek formálnemu označeniu, ktoré zodpovedá zneniu zákona, sú
všetci účastníci vzájomne v postavení zodpovedajúcom procesnej pozícii žalobcu i žalovaného súčasne,

bezohľadunato,ktožalobupodal.Nejdetedaoklasickésporovékonanie,vktorombyjednazprotisebe
stojacich strán musela vyhrať a druhá prehrať. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva môže
začať na základe žaloby ktoréhokoľvek spoluvlastníka, ktorý sa cíti byť v spoluvlastníctve nespokojný
a nechce v ňom zotrvať. Pokiaľ sa spoluvlastníci na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva nedohodnú,
má každý z nich právo obrátiť sa na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva.

Rozhodnutie nezotrvávať naďalej v spoluvlastníckom vzťahu je slobodným rozhodnutím spoluvlastníka,
ktorého vlastnícke právo je chránené čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, avšak rovnakou
mierou ako vlastnícke právo kohokoľvek iného, teda i ostatných spoluvlastníkov. Zo zásady, že nikto
nemôžebyťnútenývspoluvlastníctvezotrvať,atedaúčasťspoluvlastníkanemožnovynucovaťprotijeho
vôli, pritom vyplýva taktiež to, že žiadny zo spoluvlastníkov nemôže byť sankcionovaný pre svoj návrh

na oddelenie zo spoluvlastníctva či na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva (s výnimkou prípadov
šikanózneho návrhu, resp. prípadov zneužitia práva). Zároveň platí, že nikoho nemožno nútiť k uzavretiu
mimosúdnej dohody, hoci je zmierne vyriešenie veci žiaduce. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov
na vyporiadanie spoluvlastníctva, je viazaný len zákonným poradím jednotlivých možností vyporiadania
podľa § 142 Občianskeho zákonníka. Voľba konkrétneho spôsobu vyporiadania je v konečnom dôsledku

naúvahesúdu,účastníkkonanianadnímfaktickynemákontrolu.Svojnávrhsúduuviesťmôžeanemusí,
v priebehu konania ho môže meniť (napr. podľa výsledkov vykonaného dokazovania, najmä znaleckého
dokazovania), bez toho, aby zmena návrhu žalobcu bola považovaná za zmenu žaloby podľa § 139
anasl.CSP,ktorábypodliehalaschváleniusúdom.Tejtopovahekonaniaovyporiadaniespoluvlastníctva
by potom malo zodpovedať i rozhodnutie o náhrade trov konania (nález Ústavného súdu ČR sp. zn.

I. ÚS 262/20 zo dňa 10. novembra 2020). Výnimku zo všeobecného použitia § 255 ods. 1, 2 CSP na
konaniatypuiudiciumduplexbymalitvoriťprípady,kedysajednáoobštrukčnésprávaniespoluvlastníka,
účastník konania sa nezaujíma o konštruktívne vyriešenie veci alebo ide o šikanózny výkon práva.
V tomto prípade musí súd presvedčivo odôvodniť, prečo sa v konkrétnom prípade rozhodol uložiťúčastníkovi konania zaplatiť druhému účastníkovi náhradu trov konania. (porovnaj nález Ústavného
súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 404/22 zo dňa 05. apríla 2022, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
43/2023)

10. Z obsahu spisového materiálu, a to z listov adresovaných žalobcami žalovanému pred začatím
sporu (rok 2015, 2017, 2021), mal odvolací súd preukázanú snahu žalobcov o mimosúdne
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a o súčinnosť žalovaného pri tomto úkone.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný záujem o mimosúdne urovnanie záležitosti neprejavil, keď na

žiadosti žalobcov nereagoval, až listom zo dňa 27.06.2022 o zamietnutí žiadosti žalobcov o prevod
pozemku, boli žalobcovia nútení podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
súdom, v súvislosti s čím im vznikli náklady na súdny poplatok za podanú žalobu ako aj trovy
právneho zastúpenia. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, vyjadrení žalovaného
produkovaných v konaní a s prihliadnutím na tvar predmetnej nehnuteľnosti a zákonné limity
zakazujúce drobenie pozemkov, dospel k záveru, že žalovaný vyjadril súhlas so zrušením podielového

spoluvlastníctva a spôsobom vyporiadania, ktorý navrhli žalobcovia, teda prikázaním nehnuteľnosti
do vlastníctva žalobcov za primeranú náhradu. Ako primeranú náhradu žalovaný navrhol sumu 9,-
EUR, oproti žalobcom navrhovanej sume 3,03 EUR za m2, ktorú sumu žalobcovia akceptovali. Preto,
postupom podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva
a nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vyporiadania, prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov

vo výške 1/1, spôsobom navrhnutým žalobcami v žalobe. Zároveň určil žalobcom povinnosť zaplatiť
žalovanému spoločne a nerozdielne primeranú náhradu za prikázaný spoluvlastnícky podiel v hodnote
navrhnutej žalovaným, ktorá sa síce odlišovala od výšky vyporiadacieho podielu navrhovanej žalobcami,
avšak žalobcovia s cenou navrhnutou žalovaným bez námietok súhlasili. Pri rozhodovaní o náhrade
trov konania vychádzal zo zásady úspechu v konaní a žalobcom voči žalovanému priznal nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s prihliadnutím na správanie žalovaného pred podaním
žaloby, keď na opakované žiadosti žalobcov o odkúpenie nehnuteľnosti počas viac ako 7 rokov
nereagoval a až listom zo dňa 27.06.2022 žalobcom oznámil svoj záujem na zachovaní vlastníckeho
práva, preto žiadosť žalobcov zamietol. Z dôvodu nesúhlasu žalovaného so zrušením a vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva, s prihliadnutím na zásadu, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby

zotrval v podielovom spoluvlastníctve, boli žalobcovia nútení podať žalobu na súd.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí správne poukázal na
okolnosti prejednávanej veci vo vzťahu k rozhodnutiam vyšších súdnych autorít v bode 36. odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne zohľadnil špecifické okolnosti

– skutočnosť, že žalovaný pred podaním žaloby bol žalobcami opakovane vyzvaný na mimosúdne
usporiadanie sporu, avšak tento bol nečinný, neposkytol žalobcom súčinnosť za účelom naplnenia
mimosúdneho rokovania, svojím obštrukčným správaním vyjadril nezáujem o konštruktívne vyriešenie
veci, k žiadosti žalobcov sa vyjadril až s odstupom 7 rokov tak, že žiadosť zamietol, ako aj že
žalovaný v prvom vyjadrení k žalobe vyhlásil, že s podanou žalobou nesúhlasí a až následne

v priebehu konania zmenil názor a vyjadril súhlas so zrušením podielového spoluvlastníctva aj so
spôsobom vyporiadania, ktorý navrhli žalobcovia. Odvolaciu námietku žalovaného, že hneď v prvej
výzve na vyjadrenie k žalobe nemohol rozhodnúť o zrušení spoluvlastníctva a spôsobe vyporiadania
bez ďalších podkladov a so zrušením spoluvlastníctva súhlasil až po zabezpečení územnoplánovacej
informácie, odvolací súd posúdil ako nedôvodnú. Žalovaný mal dostatok časového priestoru, od prvej

žiadosti žalobcov o odkúpenie pozemku zo dňa 11.06.2015 až do podania žaloby dňa 24.03.2025,
resp. do oznámenia žalovaného zo dňa 27.06.2022 o zamietnutí žiadosti žalobcov, na zabezpečenie
podkladov relevantných pre zaujatie stanoviska k žiadosti žalobcov - územnoplánovaciu informáciu, na
podkladektorejažvpriebehusúdnehokonaniavyjadrilsúhlassozrušenímpodielovéhospoluvlastníctva
k predmetnej nehnuteľnosti a spôsobom vyporiadania, ktorý navrhli žalobcovia. Pokiaľ by žalovaný

mal skutočný záujem vyriešiť vec so žalobcami mimosúdne, dohodou a o túto informáciu by požiadal
skôr, aktívne reagujúc na žiadosť žalobcov o odkúpenie pozemku, vychádzajúc z informácie obce
C. D. vo vyjadrení zo dňa 05.05.2025 (ktoré je rozsahom nenáročné) je vysoko pravdepodobné,
že so zrušením podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti a spôsobom vyporiadania
navrhnutýmžalobcamibyvyjadrilsúhlaspredpodanímžaloby,atedažalobcombyvsúvislostispodanou

žalobou nevznikli trovy konania. Obštrukčné správanie žalovaného pred podaním žaloby, keď počas
siedmich rokov zostal nečinný a po siedmich rokoch oznámil žalobcom svoje negatívne stanovisko
k ich žiadosti o odkúpenie pozemku a až následne v konaní pred súdom zmenil názor a so zrušením
a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasil, teda dlhodobá neochota žalovaného k dohode,predstavuje výnimku zo všeobecného použitia § 255 ods. 1, 2 CSP na konania typu iudicium duplex,
preto súd prvej inštancie správne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu trov konania.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na stanovisko pléna Ústavného súdu ČR sp. zn. Pl. ÚS-st.

59/23 zo dňa 13. září 2023.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku III. o trovách konania
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. Proti výrokom I. a II. napadnutého rozsudku odvolanie nebolo podané, preto odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. ponechal nedotknutý.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom 1/ a 2/ ako úspešnej procesnej strane v rámci odvolacieho konania
priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu proti žalovanému, ktorý v ňom úspech nemal. O výške

trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

15. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).