Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gizela Majerčák

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmenené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/118/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119200282
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7119200282.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizelou Majerčák a členov

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej, v právnom spore žalobcu: A. B. C., D. XX, D.,
nar. XX.X.XXXX, proti žalovaným: 1. E. F., D. XX, XXX XX D., nar. X.X.XXXX, 2. G. H., D. XX, D., nar.
X.X.XXXX, 3. I. C. D., D. XX, D., nar. X.X.XXXX, 4. J. D., D. XX, D., nar. X.X.XXXX, 5. G. K., L. XX, M.,
N. D. – N., nar. XX.XX.XXXX, 6. O. K., L. XX, M., nar. X.X.XXXX, 7. P. Q., D. XX, D., nar. X.X.XXXX, 8. D.
Q., D. XX, D., nar. X.X.XXXX, 9. K. R., C. X, B., nar. XX.X.XXXX, 10. K. M., R. XX, D., okres D. – N., nar.
XX.X.XXXX, 11. G. M., R. XX, D., nar. XX.X.XXXX, 12. A. K., R. XX, D., nar. XX.X.XXXX, 13. S. K., D.
XX, D., nar. XX.X.XXXX, 14. A. G. D., D. XX, D., nar. XX.X.XXXX, 15. B. G., D. XX, D., nar. XX.X.XXXX,

16. A. F. G., D. XX, D., nar. XX.X.XXXX, 17. T. P., U. XX, D., nar. X.X.XXXX, 18. K. P., U. XX, D., nar.
XX.X.XXXX, 19. A. K. D., D. XX, D., nar. XX.X.XXXX, 20. E. D., D. XX, D., nar. X.X.XXXX, 21. I. Q., D.
XX, D., nar. XX.XX.XXXX, 22. I. V., D. XX, D., nar. XX.X.XXXX, 23. C. V., D. XX, D., nar. XX.XX.XXXX,
24. D. S., D. XX, D., nar. XX.XX.XXXX, 25. C. L., D. XX, D., nar. XX.X.XXXX, 26. R. L., J. XX, D., nar.
X.X.XXXX, 27. I. G. Q., J. XX, D., nar. XX.XX.XXXX, 28. A. G. O., D. XX, D., nar. X.X.XXXX, 29. B. L. O.,
D. XX, D., nar. XX.X.XXXX, 30. P. E., D. XX, D., nar. XX.X.XXXX, 31. P. T., D. XX, D., nar. XX.X.XXXX,
32. I. I. L., D. XX, D., nar. XX.X.XXXX, 33. A. I. L., D. XX, D., nar. X.X.XXXX, 34. F. K., D. XX, D., nar.

XX.X.XXXX, 35. A. B. E., D. XX, D., nar. XX.X.XXXX, 36. I. J. E., D. XX, D., nar. XX.X.XXXX, 37. W. K.,
D. XX, D., nar. XX.X.XXXX, 38. A. J. K., D. XX, D., nar. X.X.XXXX, 39. J. J., D. XX, K., nar. XX.X.XXXX,
40. Radoslav Vajda, Sov. L. XX, L., nar. XX.X.XXXX, 41. I. F., G. XXX, N. L., nar. X.XX.XXXX, 42. A. J.
M., D. XX, D., nar. XX.X.XXXX, 43. A. P. D., G. C. XX, N. H. X. L., nar. X.XX.XXXX, 44. G. F., D. XX,
D., nar. X.XX.XXXX, 45. J. F., D. XX, D., nar. XX.XX.XXXX, 46. I. J. G., D. XX, D., nar. XX.X.XXXX,
všetci zo zákona zastúpení správcom: STAVEBNÉ BYTOVÉ DRUŽSTVO III KOŠICE, Furčianska 60,
Košice, IČO: 00 222 089 a 47. STAVEBNÉ BYTOVÉ DRUŽSTVO III KOŠICE, Furčianska 60, Košice,

IČO: 00 222 089, o uplatnenie práva prehlasovaného vlastníka bytu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Mestského súdu Košice č. k. 36C/2/2019 – 793 z 28. februára 2024

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v časti napadnutého zamietavého výroku II. tak, že u r č u j e , že uznesenie VIII.,
o ktorom sa hlasovalo na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu D. XX, 24
v Košiciach 10.12.2018, n e b o l o schválené.

Rozsudok vo zvyšku napadnutého výroku II., ako aj v zamietavom výroku IV. p o t v r d z u j e .

O d m i e t a odvolanie proti výroku III. o zastavení konania.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) výrokom I. rozsudku označeného
v záhlaví určil, že uznesenie VII., o ktorom sa hlasovalo na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových
priestorov bytového domu D. XX, XX F. D. dňa 10.12.2018, nebolo schválené, výrokom II. zamietol

žalobu o určenie, že neboli schválené ani uznesenia č. VIII., IX., X. a XI., o ktorých sa hlasovalo na danej
schôdzi, zamietol, výrokom III. konanie proti žalovanému 44. (G. D.) zastavil, výrokom IV. žalobu proti
žalovanému 49. (aktuálne žalovaný 47. STAVEBNÉ BYTOVÉ DRUŽSTVO III KOŠICE, IČO: 00 222 089
– pozn. odvolacieho súdu) zamietol v celom rozsahu a výrokom V. náhradu trov konania nepriznal ani
jednému zo žalovaných.

2. Vo vzťahu k jednotlivým uzneseniam, o ktorých sa hlasovalo na schôdzi vlastníkov z 10.12.2018 a boli
predmetom tohto súdneho sporu, vychádzajúc zo zápisnice z tejto schôdze so začiatkom 18.00 hod. a
s miestom jej konania v spoločných priestoroch Kurská 22 – 24 v Košiciach, na ktorej zapisovateľom
bola I. F. R., vychádzal zo zistenia, že na schôdzi vlastníkov (zvolanej v súlade s §8b ods. 2 písm. g)
ZoVB) napriek vlastníkmi schváleného a súdom v 40. odseku jeho odôvodnenia opísaného programu

pod jeho bodmi 7. – 11., o bodoch programu 9. – 11., a teda ani o uzneseniach IX. – XI., vlastníci
napokon nehlasovali, resp. o 9. bode sa malo hlasovať dvomi uzneseniami, a to uznesením IX/1
o zástupcovi vlastníkov, ktorý by bol poverený na vybratie zhotoviteľa na realizáciu diela, ktorým malo
byť vyregulovanie vykurovacej sústavy bytového domu; podľa zápisnice hlasovanie o tomto uznesení
IX/1 prebehlo s výsledkom 14 hlasov za, proti 1, zostalo však nevyplnené miesto pre meno zvoleného

zástupcu, pričom v nadväznosti na to, v uznesení IX/2 bolo uvedené, že sa vymenuje 5-členná komisia
vlastníkov, ktorá vlastníkmi bola platne schválená (a jej členom bol aj žalobca), tá následne vyberie
jedného dodávateľa s tým, že o tomto bode programu následne sa uskutoční písomné hlasovanie
vlastníkov. Podľa zápisnice preto o samotnom uznesení IX/2, ale ani o ďalších uzneseniach vlastníkov
X. a XI., na danej schôdzi napokon sa nehlasovalo vôbec. Uzavrel preto, že žaloba v tomto rozsahu trpí

nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie v spore, keďže vo vzťahu k uzneseniam IX., X. a XI. žalobca
nie je prehlasovaným vlastníkom a žalobu v tomto rozsahu preto zamietol. Zo zápisnice tiež vyplynulo,
že zástupca vlastníkov výsledky hlasovania schôdze zverejnil v zákonom ustanovenej lehote do 7 dní
od konania schôdze, a to tak vyvesením kópie zápisnice z danej schôdze vlastníkov v spoločných
priestoroch bytového domu, ako aj jej zverejnením na webovej stránke U..

3. Zo zápisnice ďalej vyplynulo, že o bodoch 7. (rozhodovanie o energetickom audite tepelných
rozvodov) a 8. (rozhodovanie o výmene PRVN za elektronické) programu schôdze vlastníci uznesenie
č. VII. v znení: „vlastníci bytového domu Kurská 22, 24 v Košiciach rozhodli o energetickom audite

tepelných rozvodov bytového domu podľa cenovej ponuky (rozpočtu) zo dňa 1.9.2018, ktorý je
neoddeliteľnou prílohou tejto zápisnice, prostredníctvom A. J. F., D. X, L., IČO: 45 495 262 v celkovej
cene do max. 175 EUR s 20 % DPH s tým, že dielo bude financované nasledovným spôsobom –
neuvedené“; prijali počtom hlasov za 17, proti 1 (žalobca) a uznesenie č. VIII. v znení: „vlastníci bytového
domu Kurská 22, 24 v Košiciach rozhodli o realizácii diela: dodávka a montáž pomerových rozdeľovačov

vykurovacích nákladov na všetky vykurovacie telesá v bytovom dome - typ: QUNDIS Caloric 5.5 P3-WB
bez rádiového odpočtu/QUNDIS Caloric 5.5 P3-WB s rádiovým odpočtom prostredníctvom zhotoviteľa:
STAVEBNÉ BYTOVÉ DRUŽSTVO III KOŠICE (skrátene SBD III Košice), IČO: 00 222 089, so sídlom
Furčianska č. 60, Košice v cene: 19 EUR s DPH za 1 ks PRVN/26 EUR s DPH za 1 ks PRVN,
cena je vrátane montáže, s tým, že cena bude financovaná nasledovne: z fondov vchodov/fondu

domu“, pri ktorom je uvedená poznámka: A. C. namietal, že neboli vyvesené cenové ponuky a ďalej
je uvedené: „vlastníci zároveň rozhodli, že po realizácii dodávky a montáži PRVN bude zabezpečovať
spracovanie a rozúčtovanie vykurovacích nákladov spotreby tepla (tzv. tepelnú službu): STAVEBNÉ
BYTOVÉ DRUŽSTVO III KOŠICE (skrátene SBD III Košice), IČO: 00 222 089, so sídlom Furčianska č.
60, Košice v cene podľa platného a účinného cenníka výkonov a služieb SBD III Košice“, prijali počtom

hlasov za 14, proti 1 (žalobca), zdržali sa 0.

4. Aplikujúc ustanovenie §14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. v relevantnom znení k 10.12.2018 (ďalej
aj len ako „ZoVB“) a §137 písm. d) CSP preto uzavrel, že žalobca vo vzťahu k uzneseniam č. VII. a VIII.
z danej schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu D. 22, 24 F. D. (ďalej aj len

ako „vlastník“) nepochybne je prehlasovaným vlastníkom a tak vo vzťahu k týmto uzneseniam mu svedčí
aktívna vecná legitimácia v konaní, keďže schôdze konanej 10.12.2018 žalobca sa zúčastnil, o výsledku
hlasovania získal vedomosť na tejto schôdzi, resp. najneskôr vyvesením oznámenia o jeho výsledkuspôsobom v dome obvyklým najneskôr k 17.12.2018 a preto žaloba uplatnená na súde dňom 10.1.2019
je uplatnená včas, v zákonnej 30-dňovej prekluzívnej lehote.

5. Vychádzajúc z prezenčnej listiny schôdze vlastníkov z 10.12.2018 z celkového počtu 32 vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome danej schôdze sa zúčastnilo 20 osôb, medzi nimi aj
nevlastníci I. F. R., K. E. I. a C. D., nar. X.X.XXXX, ktorí vo svojich písomných výpovediach svedka
súdu zároveň aj potvrdili, že na danej schôdzi za vlastníkov aj hlasovali, a to všetci ako osoby bez
plnomocenstva od vlastníkov na ich zastupovanie pri hlasovaní (K. R., I. C. D., G. K.); K. I. existenciu

takéhoto plnomocenstva ani len netvrdila, I. R., hoci tvrdila, že takýmto plnomocenstvom disponuje, (ani)
v konaní ho nepredložila a svedok D., hoci v konaní predložil generálne plnomocenstvo z 22.2.2008 na
zastupovanie vlastníka (vtedy G. K.) pri všetkých úkonoch týkajúcich sa jej bytu, ani vzhľadom na jeho
písomnú výpoveď svedka v konaní v danom prípade nemohol bez akýchkoľvek pochybností uzavrieť,
že tento na začiatku schôdze vlastníkov si splnil povinnosť ustanovenú v §14 ods. 4 ZoVB preukázať
sa kompetentnej osobe originálom tohto plnomocenstva od vlastníka, aby ho pri hlasovaní zastupoval,

a teda že tento na danej schôdzi vlastníka bytu zastupoval a za tohto hlasoval na základe plnomocenstva
z 22.2.2008. Na základe toho hlasovanie ani jedného z nevlastníkov ako hlasovanie bez plnomocenstva
od vlastníkov nepovažoval preto za platné.

6. S prihliadnutím na to, že v dôsledku hlasovania vlastníkov na schôdzi 20.12.2017 o bode 6. programu

o energetickom audite tepelných rozvodov (s výsledkom hlasov 7 proti z celkovo zúčastnených 13
vlastníkov), s poukazom na §14b ods. 5 poslednej vety ZoVB uzavrel, že na schôdzi vlastníkov
10.12.2018 konanej do jedného roka od platného hlasovania pri hlasovaní o tej istej veci (aktuálne
pod bodom 7. programu), sa vyžadoval súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome, a teda že na prijatie uznesenia č. VII. na schôdzi konanej

10.12.2018, sa vyžadovalo 17 hlasov za. Pretože na danej schôdzi za prijatie uznesenia č. VII. celkovo
bolo odovzdaných 17 hlasov vrátane neplatných hlasov troch nevlastníkov, ktorí nedisponovali na
to potrebným plnomocenstvom od vlastníkov, uzavrel, že predmetné uznesenie č. VII. na schôdzi
vlastníkov z 10.12.2018 pre nedosiahnutie zákonom ustanovenej väčšiny hlasov nebolo prijaté platne
a žalobe v tomto rozsahu preto vyhovel.

7. Vo vzťahu k uzneseniu VIII. (rozhodovanie o výmene PRVN za elektronické) konštatoval, že z dôvodu,
že išlo o rozhodovanie o veci, ktorá nie je upravená v §14b ods. 1 – 3, na prijatie rozhodnutia v zmysle
ods. 4 tohto zákonného ustanovenia bola potrebná nadpolovičná väčšina hlasov na schôdzi prítomných
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, pričom vzhľadom na to, že danej schôdze v zmysle

prezenčnej listiny oprávnene sa zúčastnilo 17 vlastníkov, z čoho 14 hlasovalo za prijatie uznesenia
č. VIII., uzavrel, že na prijatie tohto uznesenia ako nadpolovičná väčšina prítomných vlastníkov, sa
vyžadovalo 9 hlasov za a potom, čo od celkového počtu hlasov za prijatie uznesenia (14) odrátal 3
neplatné hlasy vlastníkov, dospel k záveru, že sporné uznesenie č. VIII. na predmetnej schôdzi konanej
10.12.2018 s počtom hlasov za 11 bolo prijaté platne, a to nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných

vlastníkov.

8. S námietkou žalobcu, že I. F. R. ako nevlastník, nebola oprávnená byť zapisovateľom na predmetnej
schôdzi a spísať z nej zápisnicu, s poukazom na §14a ods. 5 ZoVB sa vysporiadal v tom zmysle,
že okruh osôb, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vyhotovovať a spísať zápisnice o. i. aj zo schôdze

vlastníkov, sa odvíja od okruhu osôb oprávnených zvolať schôdzu, a teda nimi sú správca, predseda
a člena rady, zástupca vlastníkov alebo zvolený vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, z čoho
vyvodil, že spísaním zápisnice môže byť poverený ktokoľvek, kto je prítomný na schôdzi. Stotožnil sa
pritom aj s postojom žalovaného správcu, že zápisnica zo schôdze z 10.12.2018 v danom prípade bola
predpripravená samotným správcom ako zvolávateľom schôdze, a teda túto spísal správca s tým, že

I. F. R. ako zapisovateľ do tejto zápisnice ručne zaznamenávala iba priebeh danej schôdze a výsledky
hlasovania. S poukazom na to, že ZoVB ani nerieši situáciu, ak zápisnica zo schôdze vlastníkov je
spisovaná nevlastníkom, prípadne akoukoľvek inou osobou, ako je vymenovaná v jeho §14a ods. 5,
uzavrel, že okolnosť, kto je zapisovateľom, ani nemôže spôsobiť neplatnosť hlasovania na predmetnej
schôdzi ako celku, pretože žalobca ako prehlasovaný vlastník je legitimovaný spochybniť len platnosť

hlasovania o prijatí rozhodnutia na schôdzi vlastníkov a domáhať sa na súde iba toho, aby o veci,
čím sa rozumie predmet hlasovania vlastníkov na danej schôdzi, rozhodol súd. Vzhľadom na to, že
ZoVB iný druh žaloby nepripúšťa, uzavrel, že tento nepripúšťa preto ani žalobu o určenie, že zápisnica
zhlasovaniavlastníkovjeneplatná,čímzákonodarcaodmietolpripustiťžaloby,ktorých(kladný)výsledokkonkrétne by nespôsoboval vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností dotknutých subjektov, resp. by
spôsobil iba toľko, aby o spornej otázke sa na schôdzi vlastníkov hlasovalo znova.

9. Návrh žalobcu na vykonanie dokazovania vypočutím svedka K. E. I. na okolnosti jej prítomnosti pri
všetkých hlasovaniach na schôdzi vlastníkov 10.12.2018, kedy ako overovateľ podpísala zápisnicu zo
schôdze vlastníkov, či zápisnicu podpísali aj ďalší overovatelia, resp. či z jeho strany na danej schôdzi
alebo bezprostredne po jej skončení došlo k vulgárnym nadávkam voči komukoľvek, ako aj ďalší jeho
návrh na vykonanie dokazovania, ktorým by sa preukázalo jeho tvrdenie o neúčasti oboch overovateľov

zápisnice na schôdzi z 10.12.2018, zamietol s odôvodnením, že tieto sú bez relevantnej súvislosti
s predmetom konania, ktorým v danom prípade bolo posudzovanie (ne)platnosti hlasovania vlastníkov
na ich schôdzi z 10.12.2018.

10. Aplikujúc §9 ods. 8 písm. a) ZoVB za pasívne vecne legitimovaných v spore považoval všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí sú oprávnení hlasovať na schôdzi týchto

vlastníkov tak, ako títo v rozhodnom čase jeho rozhodovania (§217 CSP) boli zapísaní na LV č. XXXXX
pre k. ú. Y. a ktorí v konaní pred ním ako nerozluční spoločníci boli označení ako žalovaní 1 – 43 a 45 -
48 a v tomto súdnom spore zo zákona sú zastúpení správcom (žalovaný 49 pred súdom prvej inštancie;
ďalej aj len ako „správca“). S odôvodnením, že žalovaný 44 G. D. v čase rozhodovania súdu už nebol
vlastníkom bytu v bytovom dome a žalobca na pojednávaní 7.12.2023 žalobu proti nemu vzal späť, za

súhlasu ostatných žalovaných konanie proti tomuto žalovanému zastavil postupom podľa §144, §145
a §146 CSP.

11. Napokon aplikujúc ustanovenia §6 ods. 1, §8, §8a, §8b ods. 2, §14 ods. 1 a ods. 2 ZoVB, ktoré
doslovne citoval, s poukazom na povahu uplatneného nároku prehlasovaného vlastníka ako sporu

medzi jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, a nie medzi takýmto
vlastníkom a správcom, uzavrel, že samotný správca bytového domu nie je nositeľom hmotného práva,
o ktorých v konaní sa rozhoduje, keďže samotný správca oprávnenie hlasovať na schôdzi vlastníkov
nemá a rozhodnutia vlastníkov správcu ani nezaväzujú, žalobu o ochranu prehlasovaného vlastníka
bytu smerujúcu proti správcovi pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie tohto žalovaného zamietol

v celom rozsahu.

12. S námietkou žalobcu, že povinnosťou súdu aj v prípade žaloby prehlasovaného vlastníka z úradnej
povinnosti v prípade zistenia neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluve o výkone správy je ich
neprijateľnosť vysloviť vo výroku rozsudku, sa vysporiadal zdôrazniac, že najvyšší súd vo veľkom senáte

občianskoprávneho kolégia v uznesení z 28.4.2021 sp. zn. 1VCdo/5/2019 síce vyslovil, že pravidlá na
ochranu spotrebiteľa sa uplatnia aj na zmluvy o výkone správy podľa §8a zákona č. 182/1993 Z. z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uzavreté medzi správcovskou spoločnosťou a vlastníkmi
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorými sú fyzické aj právnické osoby, s poukazom na
závery uznesenia NS SR zo 14.9.2016, sp. zn. 6Cdo/389/2015 však konštatoval, že žaloba o určenie,

že určitá zmluvná podmienka dodávateľom používaná v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná (a teda
nie akákoľvek určovacia žaloba), je osobitným právnym prostriedkom ochrany spotrebiteľa, pričom
pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle §3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia
práva alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo

aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej spotrebiteľskej
zmluve. V zmysle právnych záverov NS SR vyjadrených v ďalšom jeho rozsudku z 30.1.2019, sp.
zn. 6Cdo/127/2017 žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve
vychádza pritom z predpokladu, že dodávateľ porušuje svoju povinnosť nepoužívať neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách, a teda je založená na protiprávnom konaní dodávateľa voči

spotrebiteľovi, výsledkom konania na základe takejto žaloby, priamo sa pritom deklaruje existencia
nečestnej podmienky, ktorá je v spotrebiteľskej zmluve od jej vzniku a jej účelom, na rozdiel od určovacej
žaloby ako takej, je zabrániť používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve a ide
pretooosobitnýdruhžalobypatriacispotrebiteľoviscieľomdomáhaťsaprotiporušiteľoviochranysvojho
práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§53 ods. 1,

ods. 4 a 5 a §53a o. z., §3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). S poukazom na výklad procesnej prípustnosti
určovacej žaloby, ktorý podal v 8. – 10. odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatoval preto,
že z osobitného predpisu musí vyplývať taká úprava použitia určovacej žaloby, že práve prostredníctvom
určenia konkrétneho práva sa vyrieši sporná situácia predpokladaná v danom právnom predpise, a tedaurčitý právny predpis musí vyslovene predvídať, že na riešenie určitej situácie je nevyhnutné podať
určovaciu žalobu, pričom výsledok konania o nej bude mať priamy vplyv na vyriešenie danej situácie.

13. S poukazom na skutkový opis rozhodujúcich skutočností v predmetnej žalobe však jednoznačne
uzavrel, že žalobca v žalobe uviedol také skutočnosti, ktorými opísal skutok, na základe ktorého
uplatňuje svoj nárok a tým vymedzil predmet konania, na základe ktorých nemožno pochybovať, že
základom žaloby v danom prípade nepochybne je nárok žalobcu podľa §14 ods. 8 ZoVB, pričom v
žalobe a ani v ďalších podaniach žalobcu nie je žiadna zmienka o neprijateľnosti zmluvných podmienok

v zmluve o výkone správy. Predmet konania po skutkovej stránke žalobcom bol vymedzený jasne
a určito a smeroval výlučne k uplatňovaniu práva prehlasovaného vlastníka. S týmto odôvodnením
sa nestotožnil preto s argumentáciou žalobcu, že tento údajne už v žalobe poukazoval na existenciu
neprijateľnej podmienky v zmluve o výkone správy. S námietkou žalobcu, že ten v žalobe vo vzťahu
k žalovanému správcovi namietal porušovanie jeho povinností správcu tomuto ustanovených v §8b ods.
2 ZoVB ((i) pri obstarávaní služieb a tovaru správca je povinný dojednať čo najvýhodnejšie podmienky,

aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, (ii) správca je
povinný riadiť sa rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa,
ak nejde o zabezpečenie odborných prehliadok a skúšok technického zariadenia, ktoré správca je
povinný vykonávať pri správe domu – pozn. odvolacieho súdu), sa vysporiadal v 37. odseku svojho
odôvodnenia a zdôraznil, že v danej veci jednak zo žiadnych okolností nebolo možné usudzovať, že

by žalobca sa domáhal určenia, že určitá zmluvná podmienka použitá dodávateľom v spotrebiteľskej
zmluvejeneprijateľná,pričompokiaľžalobcasachceldomáhaťajtakéhotourčenia,tentonárokvdanom
prípade by musel odvodzovať od iných skutkových okolností, než aké uviedol v žalobe. V odôvodnení
napadnutého rozsudku sa vysporiadal aj s tým, že žalobca až v záverečnej reči, aj to veľmi stručne
doplnil, že zmluva o výkone správy v znení jej dodatku č. 3 obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, čo

podľa súdu vzhľadom na dovtedy uvedené jeho tvrdenia v konaní pre podstatnú zmenu rozhodujúcich
skutočností, ktoré znamenali uplatnenie iného práva, bolo možné považovať za zmenu žaloby podľa
§140 ods. 1 a ods. 2 CSP, ktorá je prípustná len so súhlasom súdu, pričom však žalobca v konaní
nežiadal ani nepodal návrh, aby súd rozhodol o zmene žaloby (§139 CSP) a preto uzavrel, že danú
zmenu skutkových tvrdení súd nemohol sám od seba vyhodnotiť ako návrh na zmenu žaloby, pretože

by tak neprípustne vstupoval do oblasti výsostnej dispozície žalobcu ako dominus litis so žalobou.

14. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil §255 ods. 2 CSP konštatujúc, že žalobca tým, že žalobu
proti žalovanému 44 v celom rozsahu vzal späť, z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania,
v dôsledku čoho nárok na náhradu trov konania je potrebné priznať protistrane. Žalobu proti žalovanému

správcovi zamietol v celom rozsahu, pričom zamietol žalobu aj vo vzťahu k uzneseniam č. VIII., IX., X.,
XI., a teda žalobca v tomto rozsahu nemal vo veci úspech, úspech v konaní mal len v rozsahu určenia, že
uznesenie VII. nebolo schválené. S týmto odôvodnením uzavrel, že správca ako v spore plne úspešný
má preto nárok na náhradu trov proti žalobcovi v rozsahu 100 % a že žalovaným 1 - 48 v pomere ich
úspechu 80 % a neúspechu 20 % (ako úspech žalobcu), by bolo potrebné priznať nárok na pomernú

náhradu ich trov v rozsahu 60 %, avšak z dôvodu, že žalovaným 1 - 49 žiadne trovy v konaní evidentne
nevznikli, týmto ich náhradu proti žalobcovi napokon preto nepriznal.

15. Proti tomuto rozsudku, čo do jeho zamietavých výrokov II. a IV. a čo do jeho zastavujúceho výroku III.
žalobca podal odvolanie namietajúc naplnenie odvolacích dôvodov ustanovených v §365 ods. 1 písm.

b), písm. e), písm. f) a písm. h) CSP navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu buď
zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie alebo aby ho zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Proti zamietavým výrokom napadnutého rozsudku žalobca vo vzťahu k uzneseniu č. VIII. namietal,

že súd neaplikoval príslušnú právnu normu o. i. aj vzhľadom na to, že sa hlasovalo o financovaní
prostriedkov z fondu vchodu/fondu domu, a teda z fondu prevádzky, údržby a opráv, v dôsledku čoho pri
posudzovaní (ne)platnosti hlasovania sa malo postupovať podľa §14b ods. 1 písm. i) ZoVB a pre prijatie
daného rozhodnutia bolo preto potrebné vyžadovať dosiahnutie nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, na čo žalobca upozorňoval aj v priebehu konania pred

súdom prvej inštancie, jeho právne argumenty zostali však súdom neposúdené.

17. Vo vzťahu k záverom súdu o uzneseniach IX., X. a XI. s poukazom na to, že v zápisnici nebolo
explicitne uvedené, že by ktorékoľvek body schváleného programu boli vyňaté z hlasovania, naopakbolo v nej uvedené, že program schôdze vrátane bodov 9. – 11. bol schválený, a teda hlasovať aj o týchto
uzneseniach na danej schôdzi sa malo, pričom zo zápisnice priamo vyplýva, že o bode 9. programu sa
aj hlasovalo, čo konštatoval aj súd v odôvodnení napadnutého rozsudku a pokiaľ súd konštatoval, že zo

zápisnice nevyplynulo, koho si vlastníci za zástupcu zvolili, uznesením č. IX/1 podľa odvolateľa sa malo
hlasovať o zástupcovi vlastníkov bytového domu, ktorý by bol vlastníkmi poverený, resp. splnomocnený
na vybratie zhotoviteľa na realizáciu diela, išlo teda o zástupcu vlastníkov, teda o konkrétne osoby a tiež
o financovanie z fondu opráv domu.

18. Odvolateľ zotrval aj na tom svojom tvrdení, že výsledok hlasovania zo schôdze vlastníkov
z 10.12.2018 mu nebol známy, pričom podľa neho ani zo zápisnice z tejto schôdze vlastníkov nemožno
nijako určiť, či a kedy (ne)bol výsledok hlasovania vôbec zverejnený. Súd podľa neho ani nedal pritom
jednoznačnúodpoveď,čiuznesenie(ne)boloprijaté,prípadnečiokonkrétnomuznesenísanehlasovalo.

19. Ďalej odvolateľ namietal, že predmetom posudzovania súdom mala byť nielen žaloba

prehlasovaného vlastníka, nakoľko on sa domáhal, aby súd rozhodol nielen vo veci porušenia zákonom
ustanovenej procedúry pri hlasovaní, ale aby rozhodol aj z hľadiska posudzovania žalobcom tvrdenej
a jeho konkrétnymi argumentmi namietanej existencie neprijateľnej podmienky v zmluve o výkone
správy, a to vo vzťahu k namietanej procedúre pred hlasovaním, že k cenovým ponukám, o ktorých
sa malo hlasovať, napriek jeho dokázateľne vynaloženej snahe, sa nevedel dostať, príčinou čoho bola

pre neho ako spotrebiteľa neprijateľná podmienka vtedy platnej zmluvy o výkone správy umožňujúca
správcovi postup pri obstarávaní tovarov a služieb zverejňovať výlučne na webovej stránke súkromnej
spoločnosti člena predstavenstva správcu, na ktorú správca žalobcovi preukázane odmietal prístup,
pričom aj podľa výsledkov kontroly Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie ide o nekalú obchodnú
praktiku. Pokiaľ súd v tejto súvislosti v 37. odseku napadnutého rozsudku konštatoval, že potrebné

materiály pred hlasovaním v súlade s dodatkom č. 3 k zmluve o výkone správy mali byť zverejnené
aj na webovej stránke U., a to práve v súlade s § 8b ods. 1 písm. k) ZoVB, namietal, že odôvodnenie
rozsudku neobsahuje vysvetlenie, ako súd posúdil tieto jeho právne argumenty a skutkové tvrdenia, a to
ani o možnosti oboznámiť sa s materiálmi, ktoré sa mali prejednávať na predmetnej schôdzi v budove
správcu, ako ani ohľadom údajného vyvesenia cenovej ponuky zástupcov vlastníkov žalovanou 1 E.

F. a aj to len pre hlasovanie iba o bode č. 9 programu, nie však o zvyšných bodoch hlasovania a
aj to iba vo vchode D. 24, nie však vo vchode žalobcu. Ďalej poukázal na to, aké dôkazy v konaní
navrhoval a predkladal s cieľom preukázať existenciu ním označenej neprijateľnej podmienky v zmluve
o výkone správy namietajúc, že nevykonaním týchto dôkazov bol vytvorený nesprávny skutkový základ
rozhodnutia v tejto veci, pričom tým, že súd ani v odôvodnení rozsudku neuviedol, že takéto dokazovanie

vôbec bolo navrhované, podľa neho došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

20. Odvolateľ ďalej namietal, že na neprijateľnú podmienku v zmluve o výkone správy upozorňoval už
v bode I. žaloby a aj navrhoval v tomto smere vykonať dôkazy. Má ísť o jeho podania z 9.11.2022,
9.6.2023, 28.6.2023 a tiež 4.12.2023, 7.1.2024 a 26.2.2023, pričom o neprijateľnej zmluvnej podmienke

sa vyjadroval aj na pojednávaniach. V tejto súvislosti amietal aj, že ako spotrebiteľ v spore je slabšou
stranou, pričom podľa §298 ods. 1 CSP súd v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu môže
aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, je neprijateľná.

21. Odvolateľ zotrval na dôležitosti aj ďalších svojich tvrdení o porušení zákonom ustanovenej procedúry
pri hlasovaní, že zápisnicu spísal nevlastník a že zvolení overovatelia pri hlasovaniach neboli prítomní.
Nesúhlasil pritom s právnym názorom súdu prvej inštancie vyjadreným v 64. odseku jeho odôvodnenia,
že ZoVB nerieši situáciu v prípade, ak zápisnicu zo schôdze vlastníkov spisuje nevlastník, prípadne iná
osoba než je uvedená v citovanom zákonnom ustanovení, ako ani s jeho záverom, že by táto okolnosť

mala byť bez vplyvu na platnosť hlasovania vlastníkov na predmetnej schôdzi ako celku. S odvolaním
sa na dôvodovú správu k ZoVB dovolával sa neplatnosti hlasovania vlastníkov tak pre nedodržanie
zákonného postupu pri zvolávaní schôdze vlastníkov, ako aj pri samotnom hlasovaní, v dôsledku
čoho podľa neho v danom prípade išlo o absolútne neplatný právny úkon, ktorý nemá právne účinky.
Podľa odvolateľa súd na daný prípad pritom nesprávne aplikoval ustanovenie §14a ods. 5 ZoVB, ktoré

vyžaduje písomnú formu zápisnice, jej náležitosti, ktoré musí obsahovať, ako aj taxatívne vymenúva
osoby, ktoré ju môžu spísať, pričom demonštratívne podľa neho je len ich poradie. Porušenie tohto
zákonného ustanovenia, ku ktorému podľa neho v danom prípade došlo, je porušením ZoVB o postupe
pri hlasovaní, a to s následkom jeho neplatnosti. Ďalej namietal aj proti záverom súdu vyjadrenýmv 61., ako i v 63. odseku jeho odôvodnenia, že spísaním zápisnice môže byť poverený ktokoľvek, kto je
prítomný na schôdzi, resp. že predmetnú zápisnicu v danom prípade spísal správca, a to s argumentmi,
že keby spísaním zápisnice mohol byť poverený ktokoľvek, §14a ods. 5 ZoVB by bol nadbytočný

a tiež, že to, čo podľa súdu „spísal“ správca, rozhodne nie je zápisnicou, pretože neobsahuje náležitosti
zápisnice ustanovené v §14a ods. 5 písm. b), písm. d), písm. e) a písm. f) ZoVB a túto preto nemožno
považovať za relevantný dôkaz o priebehu a výsledku schôdze. Odvolateľ napokon namietal aj proti
ďalšiemu právnemu názoru súdu vyjadrenému v 68. odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku, že by
mala byť bez právneho významu otázka na overovateľa zápisnice K. I. na okolnosti jej prítomnosti pri

všetkých hlasovaniach vlastníkov na danej schôdzi, argumentujúc, že neúčasť overovateľov zápisnice
pri hlasovaní má zásadný právny význam napr. pri dokazovaní o priebehu a výsledku schôdze.

22. Odvolateľ súdu tiež vytýkal, že v odôvodnení napadnutého rozsudku absolútne sa nevyjadril k jeho
nároku proti správcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý ako žalobca zmienil vo svojej
záverečnej reči pred súdom prvej inštancie, v dôsledku čoho odôvodnenie napadnutého rozsudku

neobsahuje dostatočné vysvetlenie, ako súd posúdil tieto jeho právne argumenty a skutkové tvrdenia,
hoci odvolávajúc sa na dôvodovú správu k novele ZoVB namietal, že právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia mu vzniklo, keďže napriek neplatnosti hlasovania v danom prípade došlo k plneniu na
základe neplatne prijatého rozhodnutia.

23. Pokiaľ ide o späťvzatie žaloby proti žalovanému 44, odvolateľ namietal, že u tohto žalovaného po
začatí konania došlo k prevodu práv a povinností, o ktorých sa konalo, na tretiu osobu, pričom súd ani
neodôvodnil ani to, v čom malo spočívať zavinenie žalobcu na späťvzatí žaloby, keď v tomto smere
sa len riadil pokynmi súdu, ako ani to, prečo v rozsahu zastavenia konania išlo o úspech ostatných
žalovaných, proti ktorým úkon späťvzatia žaloby žalobca neurobil. Za nesprávny procesný postup súdu

v tomto smere označil aj skutočnosť, že súd súhlas so späťvzatím žaloby nepožadoval od žalovaného
44, ale len od zákonného zástupcu vlastníkov bytových a nebytových priestorov, hoci ten v tom čase už
nebol zástupcom žalovaného 44 ako nevlastníka.

24. Žalovaní, ktorých zákonnému zástupcovi odvolanie protistrany bolo doručené 7.5.2024, nevyužili

svoje zákonné právo a k podanému odvolaniu sa nevyjadrili. K odvolaniu rovnako sa nevyjadril ani
samotný správca, pred súdom prvej inštancie v procesnom postavení žalovaného 49. Žiadna zo strán
ďalšie podanie vo veci neurobila.

25. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania

podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34
a §355 a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie sčasti je dôvodné a že pokiaľ toto
smeruje proti výroku o zastavení konania, toto je podané neoprávnenou osobou a preto ho bolo potrebné

postupom podľa §386 písm. b) CSP odmietnuť; v tomto rozsahu ho totiž podala osoba, v neprospech
ktorej dané rozhodnutie nevyznelo, naopak, toto bolo vydané na základe jej dispozitívneho úkonu
späťvzatia žaloby, a teda týmto rozhodnutím osobe, ktorá aktuálne je odvolateľom, bolo plne vyhovené.

26.RozsudoknaKrajskomsúdevKošiciachverejnebolvyhlásený28.1.2026o9.30hod.vpojednávacej

miestnosti č. dv. 210/II. poschodie, trakt O. I. a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 14.1.2026 boli
zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a tiež na jeho webovej stránke (§219 ods. 1 a ods. 3
za použitia §378 CSP).

27. Odvolanie žalobcu nesmerovalo proti výroku rozsudku, ktorým bolo určené, že uznesenie č. VII.,

o ktorom sa hlasovalo na schôdzi vlastníkov 10.12.2018, nebolo schválené, tento výrok nadobudol
preto právoplatnosť a z toho dôvodu nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu. Predmetom
odvolacieho prieskumu boli preto iba zamietavé výroky rozsudku a tiež závisiaci výrok o trovách konania
(§367 CSP).

28.Žalobcauplatnilodvolaciedôvodypodľa§365ods.1písm.b)(súdnesprávnymprocesnýmpostupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces), písm. e) (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností), písm. f) (súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospelk nesprávnym skutkovým zisteniam), o ktorých odvolací súd dospel k záveru, že tieto nie sú naplnené
a že sčasti naplnený je len ďalší odvolateľom uplatnený odvolací dôvod ustanovený v §365 ods. 1
písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci),

a to z nasledovných dôvodov.

29. Uznesenie č. VIII. vlastníkov, ako jeho znenie je reprodukované aj v 3. odseku tohto odôvodnenia
odvolacieho súdu, nie je výsledkom hlasovania vlastníkov podľa §14b ods. 4 ZoVB, ako nesprávne
ho právne posúdil súd prvej inštancie, ale ako správne namietal aj odvolateľ, je výsledkom hlasovania

vlastníkov podľa §14b ods. 1 písm. i) ZoVB o hospodárení a rozsahu oprávnenia disponovať
s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a o účele použitia týchto prostriedkov a preto v zmysle tohto
zákonného ustanovenia mohlo byť platne prijaté len nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov, t. j.
v danom prípade minimálnym počtom platných hlasov za 17. Keďže predmetné uznesenie vychádzajúc
zo zápisnice o hlasovaní bolo prijaté platnými hlasmi v počte 11 (po odrátaní troch neplatných hlasov
nevlastníkov z celkového počtu 14 odovzdaných hlasov za, ktorí podľa zistenia súdu prvej inštancie

hlasovali bez platného plnomocenstva od dotknutých vlastníkov), nemohlo dôjsť preto k platnému prijatiu
predmetného uznesenia. Zamietavý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k uzneseniu vlastníkov
č. VIII. odvolací súd postupom podľa §388 CSP zmenil preto tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto
rozsudku. S ohľadom na tieto závery odvolací súd preto nadbytočne vecne sa už nezaoberal ďalšími
námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní, týkajúcimi sa ďalších namietaných porušení zákonom

ustanovenej procedúry pri predmetnom hlasovaní (nevlastník ako osoba nespôsobilá byť zapisovateľom
na predmetnej schôdzi vlastníkov, neprítomnosť overovateľov zápisnice počas celého priebehu schôdze
vlastníkov, nezverejnenie výsledkov hlasovania), keďže tieto by mohli byť len ďalším dôvodom na
rovnaké rozhodnutie odvolacieho súdu v prospech odvolateľa vo vzťahu k tomuto uzneseniu vlastníkov.

30. Vo zvyšnom napadnutom rozsahu súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v rozsahu
potrebnom pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad
ustanovených v §191 ods. 1 CSP, z týchto dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil
svoje rozhodnutie, zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver a rozsudok
aj náležite odôvodnil. V konaní nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

31. Správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého rozsudku, ktorý z hľadiska zákonnej požiadavky na
riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutiajeplneakceptovateľný,presvedčivý,dostatočnezrozumiteľný,
určitý a preskúmateľný. V odôvodnení rozsudku súd dal odpovede na všetky relevantné otázky, ktoré

mali pre vec podstatný význam, správne, podrobne a presvedčivo nimi objasnil skutkový a právny základ
rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu po oboznámení sa s dôvodmi napadnutého
rozsudku, ako aj s obsahom a dôvodmi odvolania nezistil žiaden dôvod, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská

pre vyslovenie zamietavých výrokov napadnutého rozsudku. Odvolací súd s dôvodmi napadnutého
rozsudku preto sa stotožnil v plnom rozsahu a aby sám nadbytočne neopakoval pre strany už známe
fakty prejednávanej veci spolu so správnymi právnymi závermi súdu prvej inštancie, v odôvodnení
svojho potvrdzujúceho rozsudku v súlade s §387 ods. 2 CSP sa obmedzil len na konštatovanie ich
správnosti a na tieto, ako odvolacím súdom zhora sú reprodukované, odkázal, ako na jemu vlastné

dôvody zamietavého rozsudku jednak pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý vo
vzťahu k uzneseniam vlastníkov č. IX. – XI, o ktorých na danej schôdzi vlastníkov sa nehlasovalo, nebol
v postavení prehlasovaného vlastníka a jednak pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
správcu v konaní o ochranu práv prehlasovaného vlastníka.

32. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie námietky žalobcu odvolací
súd dopĺňa nasledovné dôvody.

33. Zamietavý rozsudok vo zvyšku odvolací súd postupom podľa §387 ods. 2 CSP potvrdil, pretože
závery súdu prvej inštancie, že o schválených bodoch programu 9. -11. na danej schôdzi sa nehlasovalo,

sú správne. Napriek tomu, že tieto formálne z programu podľa zápisnice vyňaté neboli, fakticky sa
o nich nehlasovalo, a to buď vôbec (body 10. a 11. programu), alebo hlasovanie o bode 9. programu
neprebehlo do konca, keďže zo zápisnice vyplynulo, že vlastníci zrejme za pochodu na schôdzi zmenili
svoje stanovisko k správcom predpripravenému zneniu uznesenia č. IX/1 a IX/2 tak, že sa rozhodlivymenovať 5-člennú komisiu, ktorá následne mala vybrať dodávateľa s tým, že o tomto bode programu
sa malo následne uskutočniť písomné hlasovanie vlastníkov. Z týchto dôvodov vychádzajúc z obsahu
zápisnice z predmetnej schôdze vlastníkov, hoci formálne nie, ale fakticky došlo k vyňatiu bodov 9. – 11-

z hlasovania vlastníkov na ich schôdzi konanej 10.12.2018 s tým, že o tomto bode programu schôdze
vlastníci mali hlasovať inokedy, a to formou písomného hlasovania. Vo vzťahu k uzneseniam č. IX. - XI.,
o ktorých na danej schôdzi sa preto nehlasovalo, z týchto dôvodov boli po skutkovej i právnej stránke
správnezáverysúduprvejinštancie,žežalobavtomtorozsahužalobcovinesvedčilapretoaktívnavecná
legitimácia na podanie predmetnej žaloby.

34. Rovnako správne je zamietnutie žaloby aj vo vzťahu k žalovanému správcovi, ktorý nie je
vlastníkomžiadnehobytuaninebytovéhopriestoruvpredmetnombytovomdome,priprijímanížalobcom
napadnutých uznesení vlastníkov tento preto ani nehlasoval a v spore o ochranu prehlasovaného
vlastníka podľa §14b ods. 8 ZoVB nebol preto pasívne vecne legitimovaným.

35. Súd prvej inštancie jasne, výstižne a dostatočne presvedčivo v 71. a nasl. odsekoch odôvodnenia
napadnutého rozsudku vysvetlil aj to, prečo predmetná žaloba v danom prípade nemohla byť
považovaná za žalobu, ktorej predmetom podľa námietok žalobcu malo byť aj posudzovanie
neprijateľných zmluvných podmienok v čl. V ods. 3 a čl. VIII ods. 14 zmluvy o výkone správy č. 14 v znení
jej dodatku č. 3, s ktorými dôvodmi odvolací súd rovnako plne sa stotožnil.

36. Nie je pritom možné súhlasiť s odvolateľom, že by už zo žaloby v tejto veci malo vyplynúť, že by
ochranu svojich práv v tomto súdnom konaní tento bol zakladal na existencii neprijateľných zmluvných
podmienok v zmluve o výkone správy. Skutkové tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe takýto právny
záver nedovoľovali prijať a súd preto správne predmetnú žalobu právne posúdil výlučne ako žalobu

o ochranu práv prehlasovaného vlastníka. Pokiaľ žalobca v konaní prezentoval tvrdenia o existencii
neprijateľných zmluvných podmienok v danej spotrebiteľskej zmluve, odvolací súd aj v tomto rozsahu
plne sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca ako pán sporu (dominus litis) zmenu žaloby
v priebehu konania nenavrhol a tak súd mohol konať výlučne o ochrane práv prehlasovaného vlastníka,
ako to bolo predmetom žaloby od počiatku tohto sporového konania.

37. Uvedený záver súdu obstojí bez ohľadu na to, že je potrebné dať za pravdu odvolateľovi,
že súd v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, v zmysle §298 ods. 1 CSP skutočne
môže aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, je neprijateľná.

Spotrebiteľským sporom v zmysle §290 CSP je však len spor medzi obchodníkom a spotrebiteľom
vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. V posudzovanej veci
vychádzajúc zo skutkového vymedzenia dôvodov, na ktorých predmetná žaloba bola založená, bolo
nepochybné, že táto nevyplývala zo spotrebiteľskej zmluvy a so spotrebiteľskou zmluvou táto ani
nesúvisela, ale súdna ochrana, ktorej žalobca predmetnou žalobou sa domáhal, bola zameraná výlučne

na ochranu práv prehlasovaného vlastníka pre porušenie zákonom ustanovenej procedúry pri hlasovaní
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, pričom k zmene žaloby, t. j. k návrhu zo strany
žalobcu, ktorým by došlo k rozšíreniu uplatneného práva alebo k uplatneniu iného práva postupom podľa
§139 a nasl. CSP, nedošlo a v odvolacom konaní žalobu meniť nemožno (§371 CSP). Súd preto správne
rozhodoval len o tom, čo žalobca predmetom konania žalobou urobil, čo žalobou uplatnil. Súd je totiž

viazaný žalobou a nemôže preskúmavať otázky, ktoré neboli jej predmetom.

38. V danom prípade z podnetu predmetnej žaloby predmetom konania bolo posúdenie, či napadnuté
rozhodnutia vlastníkov (ne)boli prijaté v súlade so zákonom a či nezasiahli do práv žalobcu, a teda
predmetný spor sa netýkal práv a povinností zo spotrebiteľskej zmluvy, ale zákonnosti rozhodnutia

vlastníkov, čo je konaním podľa §14a ZoVB. Nešlo však o spor zo zmluvy o výkone správy, predmetom
konania nebolo ani plnenie zo zmluvy, ani platnosť či neplatnosť jej ustanovení. Povinnosť súdu ex
offo skúmať neprijateľné zmluvné podmienky (vyplývajúca z judikatúry SD EÚ, ako aj z §53 a nasl.
o. z.), sa pritom uplatní len vtedy, ak spotrebiteľská zmluva sama o sebe je právnym základom
uplatneného nároku alebo obrany, čo vzhľadom na zhora uvedené, nebolo prípadom posudzovanej veci.

A pretože spotrebiteľská zmluva v danom prípade nebola základom rozhodovania súdu, t. j. zmluvná
podmienka nemala relevanciu pre predmet konania, súd ani nemal povinnosť ex offo posudzovať
prípadnú (ne)existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, keďže to nebolo predmetom uplatneného
nároku.39. Z týchto dôvodov tieto ďalšie odvolacie námietky žalobcu neboli preto spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým súd

prvej inštancie dospel a privodiť tak pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie či už jeho zmenou alebo
zrušením a ako také preto neobstáli. Odvolací súd postupom podľa §387 ods. 1 a ods. 2 CSP zamietavé
výroky napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo zvyšku preto potvrdil ako vecne správne.

40.Pretožeodvolacísúdrozhodnutie,ktorýmsakonaniekončí,sčastizmenil,postupompodľa§396ods.

2 CSP rozhodol aj o trovách konania na súde prvej inštancie a rovnako aj o trovách odvolacieho konania
(§262 ods. 1 CSP), a to v súlade so zásadou pomerného úspechu strán v spore, ustanovenou v §255
ods. 1 CSP voči žalovanému správcovi, resp. podľa jeho §255 ods. 2 voči ostatným žalovaným. Hoci
podľa odvolacieho súdu je potrebné súhlasiť s odvolateľom, že v danom prípade procesné zavinenie
na zastavení konania pre späťvzatie žaloby proti jednému zo žalovaných vlastníkov z dôvodu, že ten
v priebehu konania previedol vlastnícke práva k bytu v predmetnom bytovom dome na tretiu osobu,

nemožno pričítať na ťarchu žalobcu, uvedené, a to ani s prihliadnutím na čiastočný úspech odvolateľa
v odvolacom konaní vzhľadom na celkový výsledok konania, ako i vzhľadom na pomerný úspech
sporových strán v konaní, nie je spôsobilé prevážiť rozhodnutie o trovách konania v prospech žalobcu,
ktorý úspech vo veci mal len v rozsahu dvoch (40 %) z celkovo päť (100 %) napadnutých rozhodnutí
vlastníkov, pričom proti žalovanému správcovi v celom rozsahu bol neúspešným. Pomerný úspech

žalovaných 1 – 43 a 45 – 46, je preto 20 % (60 – 40), resp. plný úspech vo veci mal žalovaný správca.
S ohľadom na výsledok konania žalobca preto nemá nárok na náhradu trov konania a z dôvodu, že
žalovaným v konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd sporovým stranám ich náhradu nepriznal.

41. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak jeho rozhodnutie záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.