Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 5S/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725100164
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100164.3

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., IČO: 31 820
174, so sídlom: Rovniankova č. 1667/14, 851 02 Bratislava, P. O. BOX č. 218, 850 00 Bratislava, právne
zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., IČO: 53 929 691, so sídlom: Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, za ktorú
koná JUDr. Ján Tkáč, advokát a konateľ, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Odbor opravných
prostriedkov, so sídlom: Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. OU-BA-OOP3-2024/511290-002 zo dňa 09.12.2024, o opätovnom návrhu žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo
dňa 17.10.2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 05.02.2025 na Správny súd v

Bratislave (ďalej len „správny súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia
žalovaného č. OU-BA-OOP3-2024/511290-002 zo dňa 09.12.2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)
v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Malacky, Odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len
„prvostupňový orgán“) č. OU-MA-OSZP-2024/021461-010 zo dňa 23.09.2024 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové

rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán rozhodol, že navrhovaná činnosť „MAYER MALACKY -
HORIMA“, umiestnená na parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X v k. ú. A., sa nebude posudzovať
podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.“) a zároveň podľa §
29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. určil podmienky na eliminovanie a zmiernenie vplyvu navrhovanej
činnosti na životné prostredie, ktoré presne identifikoval vo výroku prvostupňového rozhodnutia.

2. V rámci podanej správnej žaloby žalobca zároveň navrhol, aby súd priznal žalobe odkladný účinok
podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“).

3. Správny súd v Bratislave uznesením č. k. 5S/14/2025-96 zo dňa 23.09.2025, právoplatným

15.10.2025, rozhodol tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo
dňa 05.02.2025 zamietol, nakoľko na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neboli splnené
podmienky podľa § 185 písm. a) SSP.

4. Žalobca dňa 17.10.2025 správnemu súdu doručil podanie, ktorým opätovne navrhol priznať správnej
žalobe zo dňa 05.02.2025 odkladný účinok. Dňa 20.10.2025 bol opätovný návrh správnemu súdu

doručený aj zo strany právneho zástupcu žalobcu (podania žalobcu a jeho právneho zástupcu spolu
ďalej len „opätovný návrh na priznanie odkladného účinku“ alebo „podanie“). V opätovnom návrhu napriznanie odkladného účinku žalobca poukázal na skutočnosť, že žaloba zainteresovanej verejnosti
podľa § 61 písm. c) SSP nie je všeobecnou správnou žalobou, ale kauzálne odlišným druhom žaloby,
a to napriek tomu, že systematika SSP o tom nesvedčí. Podľa žalobcu ide o dôsledok úmyselne

nedokonalopísanéhoSSP,čomápriznávaťajvšeobecnáčasťdôvodovejsprávykSSP.Žalobcasapýta,
prečo nedošlo v rámci poslednej novelizácie SSP k vyriešeniu právneho postavenia zainteresovanej
verejnosti, najmä zameraním sa na metodologicko-systematické nedokonalosti napriek tomu, že ide
o všeobecne vnímanú problematiku, a to najmä vo vzťahu k žalobcovi. Za problematické vníma
to, že správny súd žalobcu považuje za právnickú osobu, a nie za zainteresovanú verejnosť ako

osobitný procesný subjekt sui generis, v dôsledku čoho má byť rozhodovacia prax súdu založená
na nesprávnom výklade § 185 SSP, spočívajúcom v doslovnom výklade predmetnej právnej normy
v súvislosti so správnou žalobou fyzickej alebo právnickej osoby, a nie v spojitosti so správnou
žalobou zainteresovanej verejnosti. Následkom uvedeného je podľa žalobcu arbitrárnosť rozhodnutí
správneho súdu. Žaloba na ochranu životného prostredia je podľa žalobcu z teleologického hľadiska
naplnením práva zainteresovanej verejnosti na priaznivé životné prostredie, vyplývajúceho z čl. 44

Ústavy Slovenskej republiky a podústavných právnych noriem z oblasti práva životného prostredia, pri
ktorom treba dbať na materiálny korektív z neho vyplývajúci vo vzťahu k normám SSP, vrátane § 185
SSP, a teda správny súd je podľa žalobcu povinný uplatniť § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom
prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ŽP“), zakotvujúci zásadu predbežnej
opatrnosti. Uvedená zásada podľa žalobcu spočíva v tom, že ak sa nepodarí spoľahlivo odstrániť

pochybnosti o tom, či nepriaznivý jav pre životné prostredie nastane, je nutné predpokladať, že nastane,
respektíve prezumovať možné poškodenie životného prostredia. Vo veci samej je predmetom konania
práve skutočnosť, či je dostatočne zabezpečená ochrana a starostlivosť o životné prostredie, a preto má
až do vydania rozhodnutia vo veci samej ísť o vec spornú a neistú, a teda žalobca nemusí preukazovať
negatívne následky, nakoľko tieto sa ex lege prezumujú. Podľa žalobcu sa v prípade žaloby na ochranu

životného prostredia podľa § 61 písm. c) SSP logika rozhodovania o odkladom účinku „obracia naruby“,
a to tak, že žalovaný musí preukázať vyšší záujem, ktorý odôvodní prelomenie zásady predbežnej
opatrnosti,pričomaktaktakneučiní,správnysúdmáprávnupovinnosťpriznaťsprávnejžalobeodkladný
účinok.

5. Žalobca v závere svojho podania zároveň navrhol, aby správny súd prerušil konanie podľa § 100
ods. 1 písm. c) SSP a podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej
únie (ďalej len „SD EÚ“). Žalobca žiadal, aby správny súd položil SD EÚ nasledovnú prejudiciálnu
otázku: „Vyplýva z článku 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (prevencia predchádzania škodám)
vo vzťahu k právu životného prostredia právna povinnosť odložiť účinnosť žalovaného rozhodnutia ak

je predmetom sporu zákonnosť oprávnenia zásahu do životného prostredia vyplývajúca zo
žalovaného rozhodnutia?“

6. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 21.01.2026 sa k opätovnému návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že s priznaním odkladného

účinku nesúhlasí. Žalovaný zastával názor, že výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia nehrozí závažná ujma, žiadna hospodárska alebo finančná škoda, ani závažná ujma
na životnom prostredí, ani žiadny nenapraviteľný následok. Zároveň podotkol, že žalobca vo svojej
žalobe neuviedol žiadne konkrétne nedostatky a výhrady k zámeru navrhovanej činnosti, ktoré by mali
nepriaznivý vplyv na životné prostredie.

7.Podľa§185písm.a)SSPsprávnysúdmôže,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,nanávrhžalobcu
a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná

škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku
správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne inývážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa
pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, t. j. jedine žalobca je oprávnený takýto
návrh podať. Výlučne žalobcu potom zaťažuje i dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam,

t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie
je potrebné preukazovať, že k zákonom predpokladanému negatívnemu následku už reálne došlo,
postačuje hrozba, že tento nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná
hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Ďalším predpokladom vydania
takéhoto procesného rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nebolo

vrozporesverejnýmzáujmom.Zároveňsavyžaduje,abyžalovanýmalmožnosťsaknávrhu na
odkladný účinok správnej žaloby vyjadriť.

10. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho
súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého právneho aktu orgánu verejnej správy, čo
znamená, že tento nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení, a

akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia z neho plynúce sú vylúčené, teda sa ním prelamujú právne
účinky právoplatného rozhodnutia (opatrenia) orgánu verejnej správy a zasahuje sa do princípu právnej
istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná,
nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne preukázané.

11. Správny súd v kontexte analyzovaných procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené,
a zistil, že návrh žalobcu bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný sa k nemu vyjadril. Vo vzťahu
k dôvodnosti takéhoto návrhu však správny súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP.

12. Správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že v kontexte prejednávanej veci už bol zo
strany žalobcu raz podaný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 05.02.2025,
ktorý bol podaný v rámci správnej žaloby (ďalej len „pôvodný návrh“), a o ktorom už rozhodol tak, že
ho zamietol uznesením č. k. 5S/14/2025-96 zo dňa 23.09.2025, právoplatným 15.10.2025. Zamietnutie
návrhu súd odôvodnil tým, že tvrdenia žalobcu najmä vo vzťahu k

hrozbe závažnej ujmy na životnom prostredí, nezvratným zásahom do životného prostredia a jeho
nenávratným poškodením s poukazom najmä na všeobecné princípy ochrany životného prostredia
považoval za abstraktné, nekonkrétne a pohybujúce sa v rovine všeobecných hypotéz, založených
na nešpecifikovanej požiadavke ochrany životného prostredia a s tým súvisiacimi zásadami prevencie
a predbežnej opatrnosti, s tým, že absentovalo vymedzenie ich priameho príčinného vzťahu k danej

veci a okolnostiam skutkového stavu. Žalobca vo svojom návrhu nešpecifikoval, v čom mala spočívať
ujma na životnom prostredí, ku ktorej by malo napadnutým rozhodnutím dôjsť. Žalobca svoje tvrdenia
nepreukázal žiadnym súdu predloženým dôkazom vrátane skutočnosti, či priznanie odkladného účinku
niejevrozporesverejnýmzáujmom.Správnysúdzdôraznil,žehocisaprepriznanieodkladnýchúčinkov
vyžaduje preukázanie iba hroziacej, nie existujúcej ujmy, nemožno pod pojem hrozba (hroziaca ujma)

podraďovať aj prevenciu, keďže ide o dva významovo odlišné pojmy, pričom pojem prevencia je širší.
Hrozbou je treba rozumieť riziko, nebezpečenstvo, ktoré je reálne, a preto je možné ho špecifikovať,
rovnako tak ujmu, ktorá v jeho dôsledku hrozí a ktorá je z hľadiska svojej závažnosti identifikovateľná.
Žalobcavšakpotrebuprevenciepriochraneživotnéhoprostrediainterpretovaltak,žeakákoľvekčinnosť,
ktorá má čo i len teoretický potenciál zasahovať do životného prostredia, je zároveň hroziacou ujmou

preň. Takýto výklad na účely rozhodovania o priznaní odkladného účinku správnej žalobe však nie je
prípustný. Návrh žalobcu preto správny súd považoval za nedostatočne odôvodnený a nepodložený,
keďže žalobca neuniesol tak povinnosť tvrdenia, ako ani dôkaznú povinnosť. Správny súd zdôraznil, že
dôkazné bremeno vo vzťahu k návrhu podľa § 185 písm. a) SSP nesie výlučne žalobca a nie je úlohou
správneho súdu nahrádzať túto povinnosť, či už vyhľadávaním údajov, dopytom, produkovaním výziev

tak, aby sa dosiahlo jej splnenie, nakoľko je iba v záujme samotného žalobcu, ak situácia v predmetnom
konaní podľa jeho názoru odôvodňuje postup podľa § 185 písm. a) SSP, aby okolnosti odôvodňujúce
hrozbu,vymedzenúzákonnouintenzitoupredmetnéhoustanovenia,riadneosvedčil.Vopačnomprípade
sám nesie procesné následky v podobe zamietnutia jeho návrhu.

13. Žalobca vo svojom opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku neuviedol žiadne nové
skutočnosti oproti svojmu pôvodnému návrhu, pričom ťažiskom jeho argumentácie bola najmä jeho
interpretáciavšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov,odlišnáodinterpretácieuskutočnenejsprávnym
súdom, a subjektívna nespokojnosť so zamietnutím pôvodného návrhu. Správny súd v tejto súvislostipoukazujenauznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky(ďalejlen„ÚSSR“)č.k. I.ÚS53/2018-15
zo dňa 07.02.2018 (bod 25.), v ktorom sa ÚS SR vyjadril k tomu, kedy možno podať opakovaný návrh
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe: „Podanie návrhu na priznanie odkladného účinku

nie je viazané na žiadnu lehotu. V zmysle § 187 ods. 3 SSP žalobca môže podať takýto návrh najskôr
so správnou žalobou, či už ako jej súčasť alebo samostatne a najneskôr do konečného rozhodnutia
správneho súdu. Keďže proti uzneseniu krajského súdu, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na priznanie
odkladného účinku, či už kladne, alebo záporne, nie je podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP prípustná
kasačná sťažnosť, najmä z dôvodu, aby sa pre rozhodovanie o nej zbytočne nepredlžovalo konanie vo

veci samej, možno podať nový návrh na priznanie odkladného účinku, ak došlo k zmene pôvodného
skutkového alebo právneho stavu.“ Žalobca však v návrhu neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by
indikovali zmenu pôvodného alebo právneho stavu vo vzťahu k priznaniu odkladného účinku, resp. by
boli spôsobilé zmeniť pôvodné závery správneho súdu vyjadrené v uznesení č. k. 5S/14/2025-96 zo
dňa 23.09.2025, na ktoré týmto správny súd v plnom rozsahu odkazuje tak, ako boli zhrnuté v bode 12.
tohto uznesenia.

14. Správny súd sa so všetkými podstatnými námietkami žalobcu, ktoré boli zopakované aj v opätovnom
návrhu, vysporiadal a považuje ich za dostatočné. Napokon súd už len dodáva, že samotná skutočnosť,
že žaloba bola podaná zo strany zainteresovanej verejnosti v súvislosti s ochranou životného prostredia,
sama osebe neznamená, že je automaticky daný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe. Takýto výklad vo vzťahu k priznávaniu odkladného účinku žalobám zainteresovanej verejnosti
ustanovenie § 185 písm. a) SSP neumožňuje, pretože v konečnom dôsledku by došlo k popretiu jeho
účelu a významu. Predmetné ustanovenie je formulované ako fakultatívna možnosť, nie povinnosť
správneho súdu priznať žalobe odkladný účinok, teda je na jeho zvážení, či takýto postup uplatní,
a to po dôslednom zvážení zákonných podmienok, opodstatnenosti a preukázanosti tvrdení žalobcu

uvádzaných a dokladovaných v jeho návrhu, keďže práve na žalobcovi (či už v pozícii fyzickej alebo
právnickej osoby, ktorá chráni svoje subjektívne práva, alebo v pozícii zainteresovanej verejnosti, ktorá
chráni právo na životné prostredie) tkvie bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno, teda žalobca je povinný
tvrdiť i osvedčiť existenciu predpokladov pre priznanie odkladného účinku, čo však v danej veci nebolo
splnené tak vo vzťahu k existencii hrozby zákonom predpokladaného následku, ako ani vo vzťahu

k verejnému záujmu. Skutočnosť, že ide o žalobu týkajúcu sa ochrany životného prostredia, neznamená,
že žalobca v súvislosti s podaním svojho návrhu nemá žiadnu povinnosť, a postačuje, ak len všeobecne
poukáženaprincípprevencie.Žalobcasivopätovnomnávrhusvojuzákonomuloženúpovinnosťnesplnil
a nepreukázal splnenie podmienok pre priznanie odkladného účinku, preto musí znášať následok z toho
plynúci, ktorým je zamietnutie návrhu.

15.Správnysúdrezultuje,žežalobcaneosvedčilexistenciuhrozbyzákonomdefinovanéhonásledku,ani
podmienku absencie rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom, teda neboli naplnené
základné zákonom vyžadované predpoklady ustanovenia § 185 písm. a) SSP, súd v súlade s § 188 SSP
návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

16. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].