Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 55Ek/2892/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124453924
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Kurec
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6124453924.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom E. XXX, XXX XX E., právne zastúpený JUDr. Jánom Ondrášikom, advokátom, IČO: 55 226 086,
so sídlom Ul. F. Hečku 34/A, 934 01 Levice proti povinnému: F. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. E.
XXXX/XX, XXX XX G. o vymoženie 3.415,62 EUR s prísl. a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Zuzanou Kubešovou, so sídlom Streďanská 4055, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 100 030, pod sp.

zn. 93EX 973/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Zuzanou
Kubešovou, so sídlom Streďanská 4055, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 100 030, pod sp. zn. 93EX 973/24
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11.12.2024, vedeným pod sp.

zn. 55Ek/2892/2024, domáhal od povinného vymoženia 3.415,62 EUR s prísl. na základe exekučného
titulu–platobnéhorozkazuOkresnéhosúduBanskáBystricavydanéhopodsp.zn.22Up/1625/2024dňa
30.10.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.11.2024 (ďalej ako ,,exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Zuzanu
Kubešovúvydanímpovereniapodsp.zn.55Ek/2892/2024seurópskymspisovýmidentifikačnýmčíslom:

H.:I.:J.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 93EX 973/24.

3. Súdny exekútor vydal dňa 27.12.2024 na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré
bolo dňa 27.12.2024 povinnému doručené do elektronickej schránky.

4. Povinný podaním doručeným súdnemu exekútorovi podal návrh na zastavenie exekúcie.

5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený
súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa
16.01.2025 spolu s vyjadrením súdneho exekútora. Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na
zastavenie exekúcie bolo predložené.

6. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že „posiela potvrdenie o platbe na účet
zo dňa 02.03.2024 vo výške 2.190,- EUR a žiada o zníženie dlhu voči oprávnenému.“

7. Z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplynulo nasledovné. „Je
pravdou, že povinná dňa 02.03.2024 zrealizovala platbu na jeden z účtov oprávnenej, avšak táto
platba bola zrealizovaná za úplne iným účelom nesúvisiacim s pôžičkami, teda pohľadávkami, ktoré

sú predmetom exekučného konania. Tieto finančné prostriedky zaslala povinná oprávnenej za účelom,
že ich povinná potrebovala mať v rámci svojej podnikateľskej činnosti v hotovosti. Predmetné finančnéprostriedky po prijatí od povinnej oprávnená vybrala a v hotovosti odovzdala, o čom svedčia aj pohyby
na bankovom účte oprávnenej (v prílohe). Oprávnená považuje takéto konanie povinnej za účelové,
s cieľom zbaviť sa uspokojenia pohľadávky v exekučnom konaní. Podotýkam, že povinná uvedený

doklad nepredložila v upomínacom konaní, voči platobnému rozkazu nepodala odpor. V upomínacom
konaní oprávnená predložila dôkaz ako komunikáciu s povinnou, z ktorej je zrejmé, že pohľadávku
v súčasnosti vymáhanú exekúciou uznáva. Pohľadávka bola riadne preukázaná v upomínacom konaní.
Predloženie údajnej úhrady pohľadávky zo strany povinnej naviac odporuje akejkoľvek logike, nakoľko
v čase prevodu týchto finančných prostriedkov a následného vrátenia neboli poskytnuté pôžičky

v konečnej výške. Čiastkové pôžičky oprávnená poskytovala aj po tomto dátume. “

8. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie a preukázaní dodržania zákonnej lehoty pri jeho podaní vzhľadom k prevzatiu
upovedomenia o začatí exekúcie.

9. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

10. Podľa § 46 ods. 1 písmeno a) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný
titul podľa § 45 odsek 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.

11. Podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo
v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

15. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

16. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

17. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv

povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s
cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo
iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou
vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť.
Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným

spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola
dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako
aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky
vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje
neprípustnosťexekúcieajejzastavenievktoromkoľvekštádiuexekučnéhokonania.Súdjevexekučnom

konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,
ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia
na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebnénávrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo
taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na
zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného

na zastavenie exekúcie.

18. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne
legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o

návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže
ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných

náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia
zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov
na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na
podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a

to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie
citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí
byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania
návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili
zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti

bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti
dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného
titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.

19. Povinný ako hlavný dôvod na zastavenie, resp. čiastočné zastavenie exekúcie uviedol, že dňa

02.03.2024 uhradil oprávnenému sumu 2.190,- EUR. Na podporu svojich tvrdení nepredložil žiaden
jednoznačný dôkaz o celkovej úhrade pohľadávky (povinným predložený detail transakcie zo dňa
02.03.2024 vo výške 2.190,- EUR bez bližšej špecifikácie (uvedenia detailnejšej informácie pre príjemcu,
resp. akého záväzku sa týka) a s absenciou zadania správneho označenia účelu platby nemožno
tento využiť na jednoznačnú identifikáciu a určenie na vyplatenie čoho bola platba určená a preto

predmetnú platbu nebolo možné k uvedenému dňu považovať za úhradu (čiastočnú) vymáhaného
nároku). Tým pádom nie je možné presne priradiť uvedenú úhradu na pohľadávku oprávneného
vymáhanú v tomto exekučnom konaní. Čo teda znamená, že súd mal nesporne preukázané, že ku
dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil, a to ani
len čiastočne. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne.

Povinnývosvojomnávrhunazastavenieexekúcienepreukázalžiadneskutočnostiodôvodňujúceprávny
záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich
vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného
predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie pokladal za nedôvodný. Súd zároveň
dodáva,ževkonaníonávrhunazastavenieexekúcieskúmaoprávnenosťadôvodnosťzačatiaexekúcie.

Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním
exekučného titulu. Tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom a ak tak opomenul, nie je
mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Pokiaľ povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím a
považovala nárok oprávneného za nedôvodný, mal možnosť v zmysle poučenia podať proti nemu v
stanovenej lehote opravný prostriedok (odpor), kde by v rámci dokazovania mohol uplatniť všetky svoje

námietky a výhrady k exekučnému titulu.

20. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným
titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v
základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej,

ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam
označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp.
ho akokoľvek vecne preskúmavať21. Exekučným titulom v posudzovanej veci je - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica
vydaný pod sp. zn. 22Up/1625/2024 dňa 30.10.2024, pričom exekučný titul zo dňa 30.10.2024
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.11.2024. Uvedené rozhodnutie je teda spôsobilým

exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Súd má tým za preukázané, že oprávnený podal návrh na
vykonanie exekúcie zo dňa 11.12.2024 na základe exekučného titulu zo dňa 30.10.2024 dôvodne. Súd
v tomto bode preskúmal exekučný titul aj z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného
titulu a dospel k záveru, že exekučný titul je formálne a materiálne vykonateľný, a podľa § 45 ods.
1 Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade mohla byť vedená

exekúcia v rámci tohto exekučného konania.

22. Námietky povinného súd v exekučnom konaní vyhodnotil ako okolnosti, ktoré nastali pred vznikom
exekučného titulu, ktorý je podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní. Predmetom
návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých
spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného

titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Z toho je
zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa
napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda
povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý vo vykonávacom konaní

exekučný súd neskúma. Skutkový stav, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom
konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj
nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených
procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania,
v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie

skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie
exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu
nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné
skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

23. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M
Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený
exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie

exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu
právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu
obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv
a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania

nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku
všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť
či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní,
v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky
exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či

exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“

24. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri
prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na

jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-
právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním

vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo
k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“25. Dôvody uvádzané povinným existovali v čase pred vydaním predmetného exekučného titulu, avšak
z dôvodu, že ich nenamietol už v základnom konaní, ich relevancia skončila vydaním rozhodnutia, ktoré
po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Súd

ďalej uvádza, že exekučný súd nemožno považovať za orgán, ktorý je oprávnený skúmať správnosť
skutkových a právnych záverov súdu, resp. orgánu verejnej moci, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň
exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného
rozhodovaťoriadnychzákonnýchopravnýchprostriedkochprotirozhodnutiusúdu,resp.orgánuverejnej
moci, ktorý exekučný titul vydal. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva v zisťovaní, či

exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu. Na základe
uvedených skutočností súd považoval povinným namietané dôvody za nedôvodné, nakoľko povinný
netvrdil a ani nepreukázal súdu relevantný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku.

26. Vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu tunajší súd dospel k záveru, že exekúcia je vedená

zákonne, nakoľko predložený exekučný titul je tak formálne, ako aj materiálne vykonateľný. Súd zároveň
opätovne preskúmal aj návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne
preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výrokoch exekučného
titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne.
Povinnývosvojomnávrhunazastavenieexekúcienepreukázalžiadneskutočnostiodôvodňujúceprávny

záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich
vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného
predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

27. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k

právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov
nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie
exekúcie podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku a súd nenašiel ani iný dôvod na
zastavenie exekúcie, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného
poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.