Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. október 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 13Cpr/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423207360
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Erika Klincková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1423207360.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou Mgr. Ing. Erikou Klinckovou v sporovej veci žalobcu:

X.. Bc. K. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX J., proti žalovanému: T-I. SK s.r.o., so
sídlom F. XX, XXX XX D., X.: XX XXX XXX, zastúpený: I. s.r.o., so sídlom K. 2, XXX XX D., X.: XX XXX
XXX, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhrade mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal určenia, že skončenie
pracovného pomeru na základe oznámenia žalovaného o skončení pracovného pomeru v skúšobnej

dobe zo dňa XX.XX.XXXX, oznámené žalobcovi elektronickou poštou dňa XX.XX.XXXX, je neplatné,
že pracovný pomer žalobcu u žalovaného, ktorý bol založený pracovnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX,
naďalej trvá a žalobca sa domáhal voči žalovanému náhrady mzdy vo výške X.XXX,XX E. mesačne od
XX.XX.XXXX s príslušenstvom.

2. I. žalobu odôvodnil žalobca tým, že ako zamestnanec uzatvoril so žalovaným ako zamestnávateľom
dňa XX.XX.XXXX pracovnú zmluvu, na základe ktorej bol prijatý k žalovanému do pracovného pomeru

napracovnúpozíciu-riaditeľprojektovéhomanažmentu,smiestomvýkonupráceD.(ďalejlen„pracovná
zmluva“). V pracovnej zmluve dohodli žalobca so žalovaným skúšobnú dobu troch mesiacov. V súlade s
pracovnou zmluvou žalobca nastúpil do práce k žalovanému a počnúc dňom XX.XX.XXXX začal riadne
plniť svoje pracovné úlohy. U. dňa XX.XX.XXXX žalobcovi e-mailom oznámil skončenie pracovného
pomeru založeného pracovnou zmluvou v skúšobnej dobe, a to V. o skončení pracovného pomeru
v skúšobnej dobe podľa § 72 U. práce zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „V.“). U. má za to, že
nedošlo k platnému skončeniu pracovného pomeru, a to s poukazom na ustanovenie § 38 ods. X

zákona č. XXX/XXXX Z. z. U. práce (ďalej len „U. práce“), v zmysle ktorého písomnosti zamestnávateľa
týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností
zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk.
Za písomnosť, ktorá sa má týkať skončenia pracovného pomeru je nepochybne potrebné považovať aj
V.. T. oznámenie je podpísané iba zamestnávateľom ako žalovaným a zamestnancovi - žalobcovi nebolo
nikdy riadne doručené. U. poukazuje na to, že žalovaný mu oznámil skončenie pracovného pomeru
v skúšobnej dobe e- mailom dňa XX.XX.XXXX, teda v rovnaký deň, kedy sa pracovný pomer mal aj

skončiť. B. spôsob doručovania tejto písomnosti zamestnávateľa pritom nie je súladný s ustanovením
§ 38 U. práce, keďže toto ustanovenie nepredpokladá akékoľvek doručovanie písomností e-mailom,
ale predpokladá doručovanie písomností na pracovisku, v byte zamestnanca alebo kdekoľvek inde,
kde bude zastihnuteľný. U. ako zamestnanec bol pritom v dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX ako ajXX.XX.XXXX na pracovisku. U. listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalovanému, že má za to, že
pracovný pomer založený pracovnou zmluvou neskončil a že súčasne trvá na tom, aby ho žalovaný
naďalej zamestnával. U. toto oznámenie žalobcu prevzal dňa XX.XX.XXXX, avšak nijakým spôsobom

naň nereagoval. U. ďalej poukázal na ustanovenie § 7X ods. 2 U. práce, podľa ktorého písomné
oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni
pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. K. žalobca poukázal na čl. II bod X.X N. zmluvy,
podľa ktorého v skúšobnej dobe môže tak zamestnávateľ ako aj zamestnanec skončiť pracovný pomer
písomne z akéhokoľvek dôvodu, alebo bez udania dôvodu. N. oznámenie o skončení pracovného

pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň X dni predo dňom, keď sa má pracovný
pomer skončiť. U. má za to, že ak sa v pracovnej zmluve dohodli, že oznámenie o skončení pracovného
pomeru sa musí vykonať písomne a doručiť druhej strane v stanovenom čase (v prejednávanej veci
dva dni) pred dňom, kedy sa má pracovný pomer skončiť, dohodla sa tým konkrétna podmienka na
skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Ak sa nedodrží táto doba stanovená ako podmienka
zániku pracovného pomeru, nedôjde k zániku pracovného pomeru. N. aj rozhodnutie publikované pod

W dôvodí, že napr. ustanovenie § 72 ZP nie je (síce) donucovacím ustanovením, avšak ak sa účastníci
v pracovnej zmluve dohodli o tom, že oznámenie o skončení pracovného pomeru sa doručí druhej
strane najneskôr tri dni pred dňom, kedy sa má pracovný pomer skončiť, dohodla sa tým konkrétna
podmienka na účinné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. V zmysle tohto rozhodnutia,
ak sa zmluvné strany v pracovnej zmluve vyslovene na danej podmienke dohodli a tá pri skončení

pracovného pomeru nebude dodržaná, pôjde o neplatný právny úkon. U. a žalovaný v pracovnej zmluve
teda rozšírili podmienky, ktoré je potrebné splniť na skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. K
uvedenému žalobca poukázal aj na § 44 ods. X U. práce, ktorý umožňuje zahrnúť do obsahu pracovnej
zmluvy vedľajšie dojednania. C. k tomu, má žalobca za to, že žalovaný mu oznámenie o skončení
pracovného pomeru v skúšobnej dobe vôbec nedoručil (hoci na to bol v zmysle pracovnej zmluvy

povinný), a aj ak by mu ho doručil, nebolo by možné považovať ho za platné s ohľadom na nedodržanie
lehoty medzi oznámením a dňom, kedy sa má pracovný pomer skončiť. I. oznámenie o skončení
pracovného pomeru (ktoré bolo žalobcovi oznámené iba e-mailom) je datované na deň XX.XX.XXXX,
pričom žalobcovi bolo oznámené až dňa XX.XX.XXXX s tým, že žalovaný ním chcel docieliť skončenie
pracovnéhopomerukudňuXX.XX.XXXX.R.sohľadomnatietoskutočnostipovažuježalobcaskončenie

pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou za neplatné. V. vyslovenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru sa žalovaný domáhal aj náhrady mzdy v sume jeho priemerného zárobku odo dňa,
keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, t.j. v sume X.XXX,XX E. mesačne
odo dňa XX.XX.XXXX, až do času, keď žalovaný umožní žalobcovi pokračovať v práci, spolu s úrokom
z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy X.XXX,XX E. od toho ktorého mesiaca do zaplatenia.

U. uviedol, že výšku priemerného mesačného zárobku v súlade s ust. § 134 U. práce určoval len
na základe mzdy za mesiac júl XXXX, keďže za mesiac august XXXX mu žalovaný nepredložil ani
výplatnú pásku a ani mu neuhradil za predmetný mesiac akúkoľvek mzdu. Z uvedeného mesiaca určil
žalobca svoj priemerný hodinový zárobok na sumu X,XXXX E., ktorý následne vynásobil priemerným
počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času

zamestnanca (XX,X hod.) z čoho určil, že priemerný mesačný pracovný čas by uňho predstavoval
XXX,XX hodín a preto žalobca svoj priemerný mesačný zárobok (brutto) určil na sumu X.XXX,XX E..

3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení, žalobca navrhol vykonanie nasledovných listinných
dôkazov: N. zmluva zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. X), C. z obchodného registra žalovaného (č.l. XX), C.

páska za júl XXXX (č.l. XX), V. o skončení pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX), e-mail
žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX), N. výzva žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX), doručenka
(č.l. XX).

4. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX sa k žalobe vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalovaný

v právnej pozícii zamestnávateľa doručil dňa XX.XX.XXXX elektronicky e-mailom žalobcovi v právnej
pozícii zamestnanca V. o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 72 U. práce zo
dňa XX.XX.XXXX. P. ustanovenie § 72 ods. X Zákonníka práce, ku ktorému uviedol, že Zákonník
práce spája neplatnosť právneho úkonu pre nedodržanie písomnej formy len so skončením pracovného
pomeru s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode, s dojčiacou ženou a mužom

na otcovskej dovolenke. Pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany
zamestnávateľa pre ostatných zamestnancov sa písomná forma nespája s doložkou neplatnosti, t.j.
nedodržanie písomnej formy oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe nespôsobuje
neplatnosť skončenia pracovného pomeru, čo vyplýva z absencie doložky neplatnosti „inak je neplatná“v zmysle § 17 ods. 2 Zákonníka práce. Žalovaný zároveň poukázal na rozsudky Krajského súdu v
Bratislave,sp.zn.XCo/XXX/XXXXasp.zn.XXCoPr/X/XXXX,podľa ktorýchjemožnépracovnýpomerv
skúšobnej dobe ukončiť oznámením v akejkoľvek forme, t.j. aj elektronicky e-mailom bez kvalifikovaného

elektronického podpisu. Vzhľadom na uvedené žalovaný nemal povinnosť doručovať oznámenie o
skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 72 Zákonníka práce spôsobom podľa § 38
Zákonníka práce, t.j. do vlastných rúk. Rovnako žalovaný nesúhlasí s tým, s tvrdením žalobcu, že
skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany žalovaného je neplatné pre rozpor s §
72 ods. 2 Zákonníka práce ako aj s čl. II. bodu 2.5 pracovnej zmluvy, t.j. z dôvodu, že Oznámenie

nebolo žalobcovi doručené aspoň 3 resp. 2 dni predo dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
Žalovaný uviedol, že nedodržanie poriadkovej lehoty písomného oznámenia o skončení pracovného
pomeru v skúšobnej dobe nemá za následok neplatnosť právneho úkonu. Porušenie trojdňovej lehoty
zákon nespája s neplatnosťou rozviazania pracovného pomeru v skúšobnej dobe (napríklad rozsudok
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6CoPr/2/2013). Ďalej žalovaný poukázal na komentár k Zákonníku
práce, podľa ktorého inak to nebude ani v prípade, ak trojdňová lehota bude uvedená v pracovnej zmluve

(prípadne v kolektívnej zmluve, čo je však neštandardné) ako hmotnoprávna podmienka skončenia
pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Ani v takom prípade by nedodržanie tejto lehoty nemalo
znamenať neplatné skončenie pracovného pomeru. Neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje podľa
pravidiel daných zákonom, účastníci nemôžu rozširovať dôvody neplatnosti právnych úkonov. Takýto
záver potvrdzuje aj judikatúra: „Z ústavného hľadiska je nevyhnutné, aby o neplatnosti právneho úkonu

nerozhodovali okolnosti, ktoré zákon neuvádza ako dôvody neplatnosti (IV. ÚS 15/2014).”
Žalovaný má za to, že oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe je nutné doručiť
ešte počas plynutia skúšobnej doby, čo bolo zo strany žalovaného dodržané, keďže Oznámenie bolo
žalobcovi doručené dňa XX.XX.XXXX a skúšobná doba v zmysle pracovnej zmluvy bola dohodnutá do
XX.XX.XXXX. Zároveň platí, že slovné spojenie „spravidla aspoň 3 dni/spravidla aspoň 2 dni“ znamená,

že môže ísť aj o menší počet dní, t.j. predmetné oznámenie je možné doručiť aj v deň skončenia
pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Žalovaný pritom poznamenáva, že na základe vyššie uvedeného
prípadným nedodržaním poriadkovej lehoty v zmysle Zákonníka práce resp. pracovnej zmluvy zo strany
Žalovaného ako zamestnávateľa, aj tak došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru.

5. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené, písomným podaním doručeným súdu dňa
XX.XX.XXXX žalobca oznámil, že sa k nemu nebude vyjadrovať.

6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie dňa XX.XX.XXXX v súlade s § 177 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. o Civilnom sporovom konaní (ďalej len „CSP“), na ktoré predvolal obe sporové strany.

Nakoľko po predbežnom právnom posúdení veci žalobca požiadal súd o umožnenie písomne doplniť
skutkové tvrdenia a označiť dôkazy na ich preukázanie podľa § 181 ods. 4 CSP, súd za týmto účelom
pojednávanie odročil.

7. Písomným podaním doručeným súdu osobne dňa XX.XX.XXXX ako aj opakovane elektronicky

dňa XX.XX.XXXX sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že vzhľadom na nesporné skutkové tvrdenia,
rozhodujúcou otázkou sporu je právne posúdenie veci, resp. určenie, či forma ktorou mu žalovaný
oznámil skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobre je v súlade so Zákonníkom práce a
ustanoveniami dojednanými v pracovnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, a či došlo k riadnemu doručeniu
oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Žalobca v podaní zopakoval tvrdenia

uvedené v žalobe ako i uviedol nové tvrdenia, t.j. že namieta porušenie ustanovení dojednaných v
pracovnej zmluve, a to písomnú forma právneho úkonu a nedodržanie poriadkovej lehoty, rovnako
namietol porušenie ustanovení Zákonníka práce, a to písomnú formu právneho úkonu, nedodržanie
poriadkovej lehoty a doručovanie podľa § 38 Zákonníka práce. K nedodržaniu písomnej formy skončenia
pracovného pomeru v skúšobnej dobe v pracovnej zmluve žalobca uviedol, že nedodržanie písomnej

formy právneho úkonu skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe pre jeho prípad nie je priamo
Zákonníkom práce sankcionované neplatnosťou, z dôvodu absencie doložky„ inak je právny úkon
neplatný", s odkazom na ustanovenie § 17 ods. 2 druhá veta Zákonníka práce, podľa ktorého právny
úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje
tento zákon alebo osobitný predpis. Poukázal však na relevantnú literatúru Zákonník práce, Komentár, 3.

vydanie XXXX, prof. S.. H. D., A.. a kol. a argumentuje tým, že on ako žalobca si so žalovaným konkrétnu
podmienku nutnosti dodržania písomnej formy pre platnosť právneho úkonu skončenia pracovného
pomeru v skúšobnej dobe, dohodol zmluvným ustanovením 2.5 pracovnej zmluvy zo XX.XX.XXXX,
prvá veta. Žalobca poukázal na str. XXX-XXX spomínaného komentára a citoval: „Ak by sa zmluvnéstrany na písomnej forme skončenia pracovného pomeru dohodli ako na podmienke platného skončenia
pracovného pomeru v skúšobnej dobe, k platnému skončeniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe by
bola nevyhnutná písomná forma. Ak v priebehu skúšobnej doby nedôjde zo strany niektorého účastníka

ku skončeniu pracovného pomeru, pracovný pomer sa nekončí, ale pokračuje ďalej." Vzhľadom k
tomu je žalobca presvedčený, že písomná forma právneho úkonu musí byt' dodržaná vtedy, ak sa
na tom účastníci zmluvne dohodli, a to pod sankciou neplatnosti právneho úkonu pri jej nedodržaní.
Žalobca ďalej poukázal, že Oznámenie neobsahuje riadne vyžadované formálne náležitosti, t. j. nie
je vlastnoručne podpísaný oprávnenou osobou žalovaného, pretože zaslaná oskenovaná písomnosť

o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe doručená (len na firemný e-mail žalovaného - nie
žalobcov) neobsahuje vlastnoručný podpis, obsahuje iba grafické zobrazenie oskenovaného obrázku
domnelého podpisu. Pri písomných právnych úkonoch ktoré predpisuje § 38 ods. 1 Zákonníka práce je
všeobecnou právnou praxou vyžadovaný pre platnosť právneho úkonu vlastnoručný podpis. Využívanie
elektronickej komunikácie upravuje osobitný právny predpis, ktorý predpisuje spôsoby akými je možné
písomnostívelektronickejpodobekvalifikovanepodpísať(elektronickýpodpis,zdokonalenýelektronický

podpis, kvalifikovaný elektronický podpis (QES), elektronickú pečať, zdokonalenú elektronickú pečať,
kvalifikovanú elektronickú pečať), avšak aj v takom prípade je uvedený spôsob podpisu možné
akceptovať iba pri písomnom styku s orgánmi verejnej moci, nie v rámci pracovnoprávnych vzťahov.
Žalobca riadne podpísanú písomnosť neobdržal, preto považuje formu, akou žalovaný realizoval právny
úkon, za odporujúcu pracovnej zmluve zo XX.XX.XXXX (bod. X.X) a preto je právny úkon neplatný.

Ďalšou dôležitou skutočnosťou je, že predmetný e-mail bol doručený na e-mailovú adresu, zriadenú
žalovaným, ktorú mu v priebehu krátkej chvíle po doručení e-mailu s oznámením o skončení pracovného
pomeru v skúšobnej dobe aj hneď zablokoval. E-mail poslal žalovaný de facto sám sebe, žalobca ho
mal iba krátku chvíľu k dispozícii k nahliadnutiu. E-mail mu nebol doručený na e-mailovú adresu, ktorá
by bola uvedená ako jeho kontaktná e-mailová adresa v pracovnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX. K

nedodržaniu poriadkovej lehoty stanovenou pracovnou zmluvou žalobca uviedol, že nedodržanie tejto
poriadkovej lehoty kvôli použitiu neurčitého pojmu „spravidla" uvedeného v pracovnej zmluve zo dňa
XX.XX.XXXX, nemusí mať za následok také porušenie častí tohto zmluvného ustanovenia, ktoré by
samo o sebe zakladalo vadu právneho úkonu a muselo nutne spôsobiť jeho neplatnosť, navyše s
ohľadom na fakt, že k doručeniu písomného oznámenia o skončení pracovného pomeru ani nedošlo, to

nie je pre vec rozhodujúce. Za veľmi dôležité považuje žalobca, že porušenie tejto poriadkovej lehoty
bolo tiež v rozpore s dobrými mravmi, pretože konanie žalovaného bolo celkovo od vzniku pracovného
pomeru klamlivé a zavádzajúce a dochádzalo zo strany žalovaného k pravidelnému porušovaniu, či už
zmluvných ustanovení alebo priamo právnych predpisov, na ktoré žalovaného priebežne upozorňoval,
napr. mal mať žalobca k dispozícii po XX dňoch odo dňa vzniku pracovného pomeru osobné motorové

vozidlo na pracovné aj súkromné účely, čo sa však neudialo, pričom pre riadne plnenie svojich
pracovných úloh musel používať požičané motorové vozidlo - bez náhrad, nebolo mu riadne uhrádzané
stravné, neboli mu poskytnuté ani základné pracovné nástroje potrebné pre výkon činností vyplývajúcich
zjehopracovnejpozície(mobil,notebook,náhradyzapaušál,náhradyzainternet,náhradyzacestovné).
Mzda za august XXXX mu bola uhradená až XX.XX.XXXX, čo žalobcu dostalo do vážnych a dlhodobých

finančných problémov vyplývajúcich z následného neplatenia úverov a nájmov. Ďalej žalobca reagoval
na vyjadrenie žalovaného k žalobe, konkrétne časti „nedodržanie písomnej formy oznámenia o skončení
pracovného pomeru v skúšobnej dobe nespôsobuje neplatnosť skončenia pracovného pomeru ", pričom
odkazuje na § 17 ods. 2 Zákonníka práce. Takáto argumentácia žalovaného nezohľadňuje všetky
skutkové okolnosti a iba účelovo poukazuje na povinnosti stanovené Zákonníkom práce a dôsledkami

za neplnenie týchto povinností zo zákona, nijak však nereaguje na existenciu zmluvného dojednania
X.X pracovnej zmluvy zo XX.XX.XXXX. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaným poukázanie na rozhodnutie
Krajského súdu Bratislava sp. zn. XCo/XXX/XXXX nie je relevantné, pretože tam sa potvrdzuje platnosť
právneho úkonu pri nedodržaní písomnej formy iba s ohľadom na ustanovenia Zákonníka práce, nie
na dojednanie písomnej formy v pracovnej zmluve. V danom rozsudku je uvedené, že písomná forma

sa považuje za zachovanú v prípade, ak je písomnosť riadne podpísaná, ale zároveň má vadu, že v
písomnosti pri podpise absentuje uvedenie mena, priezviska a funkcie, kým v jeho veci žiadnu riadne
podpísanú písomnosť nedostal. Rovnako je podľa tohto rozhodnutia platné aj oznámenie uskutočnené
ústnou formou, tá však nebola v jeho prípade realizovaná. Rovnako žalovaným poukázané rozhodnutie
J. súdu D. sp. zn. XXCoPr/X/XXXX nie je relevantné, síce sa potvrdil názor, že nedodržanie písomnej

formy podľa § 72 ods. 1 v spojení s § 17 ods. 2 Zákonníka práce nezakladá jeho neplatnosť, avšak ani tu
nebolazmluvnedohodnutápísomnáformaprávnehoúkonutak,akovprípadežalobcu.Tusícesúduznal
platnosť právneho úkonu realizovaného aj pomocou elektronickej komunikácie, avšak argumentoval
tým, že písomnosť bola elektronicky zasielaná zo strany zamestnanca na oficiálne e-mailové adresyzamestnávateľa a teda odôvodnil ju tým, že prihliadal na zamestnanca ako na slabšiu stranu v rámci
pracovnoprávneho sporu, pričom uviedol, že neuznanie platnosti elektronického doručenia nemôže byť
v takom konkrétnom prípade na ujmu zamestnanca (nie však zamestnávateľa). Ďalej sa žalobca vyjadril

kdoručovaniupodľa§38Zákonníkapráce,pričomuviedol,žestanovujeodlišnépodmienkydoručovania
podľa toho, či písomnosť doručuje zamestnávateľ alebo či písomnosť doručuje zamestnanec, pričom
má za to, že Zákonník práce uprednostňuje osobné, priame doručenie. Poukázal na komentár, podľa
ktorého,akzamestnávateľnedoručízamestnancovipísomnosťdovlastnýchrúk,písomnosťsapovažuje
za nedoručenú. Poukázal, že tento názor je v súlade aj s precedenčným rozhodnutím Najvyššieho

súdu SR, sp. zn. X P. XXX/XXXX: „Právne dôsledky doručenia podľa § 38 ods. 1 ZP práce v spojení
s § 70 ZP vo vzťahu k zamestnancovi nastávajú okamihom osobného prevzatia písomnosti (t. j. „do
vlastných rúk") zamestnancom, a to bez ohľadu na uskutočnený spôsob doručovania (realizovaný
osobne zamestnávateľom alebo prostredníctvom poštového podniku)." Pre platné doručenie písomného
právneho úkonu je potrebné buď osobné doručenie alebo doručenie pomocou poštovej prepravy ako
doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk", čo potvrdzuje aj nález M. súdu SR,

ÚS XXX/XXXX-XX.

8. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX sa vyjadril žalovaný, pričom k nedostatku zachovania
písomnej formy určenej zákonom a dohodnutej v pracovnej zmluve, poukázal na § 1 ods. 4 Zákonníka
práce, podľa ktorého sa na individuálne pracovnoprávne vzťahy vzťahujú všeobecné ustanovenia

Občianskeho zákonníka. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka je písomná forma zachovaná, ak
je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu právneho obsahu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma
právneho úkonu predpokladá podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka existenciu dvoch náležitostí, a
to: písomnosti (spočíva v tom, že obsah právneho úkonu je zachytený v samotnom texte listiny) a

podpisu konajúcej osoby (spočívajúcu v tom, že podpisujúci potvrdzuje, že obsah listiny zodpovedá
prejavu jeho vôle). Písomnosť prejavu spočíva v tom, že obsah prejavu vôle je zachytený v texte listiny.
Listina musí obsahovať všetky zmluvné prejavy potrebné na vznik právneho úkonu (zmluvy). Ak ide o
právny úkon, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu
vôle (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nestačí, že

účastníkovi (účastníkom) právneho vzťahu je jasné, čo je predmetom zmluvy, ak to nie je poznateľné
z jej textu. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a taký prejav vôle by nemal
vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného zmluvného
vzťahu. Pokiaľ ide o hmotný substrát, na ktorom je písomný právny úkon zaznamenaný, nezáleží na
tom, z akého materiálu je listina, ak je text na nej trvale zobrazený, čomu najviac vyhovuje papier.

Nezáleží ani na tom, v akom jazyku je súkromná listina vyhotovená. Dôležité však je, aby obsah listiny
bol prístupný ľudskému vnímaniu. Preto do úvahy prichádzajú písomne zachytené písmená, značky a
čísla. Požiadavka písomnej formy hmotnoprávneho úkonu účastníka je tiež splnená, ak je takýto úkon
zachytený v zápisnici súdu (na platnosť tohto úkonu sa nevyžaduje podpis účastníka). Vlastný text
listiny môže byť vyhotovený ľubovoľným spôsobom. Okrem vlastnej ruky konajúceho môže byť text

vyhotovený strojom, tlačou alebo aj rukou inej osoby. Ustanovenie § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka
umožňuje, aby sa právny úkon urobil prostredníctvom modernej komunikačnej techniky. Právny úkon
urobený takouto formou zákon považuje za právny úkon urobený v písomnej forme, ak sú súčasne
splnené dve podmienky: a) musí ísť o prostriedky, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu
a b) musí byť identifikovateľná osoba, ktorá takýmto spôsobom urobila právny úkon. Z tohto dôvodu

je realizácia právnych úkonov elektronickými prostriedkami možná aj v pracovnom práve, pričom za
podmienok ustanovených Občianskym zákonníkom, majú tieto právne úkony zachovanú písomnú
formu. Nie je nevyhnutné, aby bol právny úkon urobený elektronickými prostriedkami zároveň podpísaný
kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, keďže Zákonník
práce nevyžaduje, aby bola pravosť podpisu osvedčená.

Úkon žalovaného - Oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 72 Zákonníka
práce zo dňa 30.8.2023 bolo preukazne urobené spôsobom, z ktorého je: a) jasný obsah právneho
úkonu - t.j. oznámenie o skončení pracovného pomeru žalobcu b) jasná osoba, ktorá právny úkon urobila
- t.j. žalovaný zastúpený konateľom spoločnosti. Vzhľadom k tomu je potrebné považovať právny úkon
žalovaného za vykonaný v písomnej forme, a to tak podľa Občianskeho zákonníka ako aj podľa dohody

strán uvedenej v pracovnej zmluve.
Knedodržanieporiadkovejlehotyžalovanýzdôraznil, ženedodržanieporiadkovejlehotypodľa§72ods.
2 Zákonníka práce ako dôvod neplatnosti skončenia pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným
bol už taktiež zo strany žalobcu uvedený v samotnej jeho žalobe.K tvrdeniu žalobcu, že k doručeniu písomného oznámenia o skončení pracovného pomeru nedošlo,
je nepravdivé. K doručeniu písomného oznámenia o skončení pracovného pomeru Žalobcovi ako
zamestnancovi došlo dňa XX.X.XXXX, tak to uvádza v žalobe aj samotný Žalobca na str. 2 žaloby

„ ...žalovaný mu oznámil skončenie pracovného pomeru v skúšobnej e-mailom dňa 31.8.2023“. Naviac
žalovaný uviedol, že požiadavka na platnosť právneho úkonu smerujúceho k skončeniu pracovného
pomeru je Zákonníkom práce stanovená výlučne čo do termínu doručenia počas trvania skúšobnej doby,
avšak nie čo do termínu predčasnosti oznamovania skončenia pracovného pomeru pred samotným
termínom skončenia pracovného pomeru. „ZP predpokladá, že v písomnom vyhotovení skončenia

pracovného pomeru v skúšobnej dobe bude uvedený dátum skončenia pracovného pomeru, ak však
takýto údaj absentuje, neznamená to, že právny úkon je neplatný, pracovný pomer v skúšobnej dobe sa
skončí doručením takéhoto prejavu vôle. Rozhodovacia prax sa vyjadrila aj k situácii, že zrušovací prejav
účastníka pracovnoprávneho vzťahu obsahoval spätné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej
dobe. Podľa názoru súdu pracovný pomer sa skončil dňom doručenia oznámenia o jeho skončení druhej
zmluvnej strane,čo však nemá vplyv na platnosť zrušovacieho prejavu (rozsudok KS v D., sp. zn. XCoPr/

X/XXXX).
K tvrdeniam Žalobcu o údajných iných okolnostiach, ktoré spôsobovali porušenie poriadkovej lehoty
z dôvodu rozporu s dobrými mravmi žalovaný uviedol, že žiadna z údajných okolností, ktoré uvádza
žalobca vo vyjadrení nemá spôsobilosť privodiť neplatnosť skončenia pracovného pomeru., preto z
dôvodu hospodárnosti konania sa k týmto tvrdeniam nevyjadril. Za v rozpore s dobrými mravmi považuje

žalovaný konanie žalobcu, ktorý najskôr v podaní zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že sa vyjadrovať nebude,
následne sa nevyjadril na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX, vyžiadal si možnosť predloženia
dodatočného vyjadrenia, čo mu bolo zo strany súdu umožnené, vyjadrenie zo dňa XX.XX.XXXX bolo
pripravenévlehote2dníododňakonaniapredmetnéhopojednávaniaahocižalobcaviackrátzdôrazňuje
jeho postavenie ako slabšej strany sporu resp. jeho laický názor, je zrejmé, že tak ako žaloba aj

vyjadrenie je pripravené so znalosťou práva a teda nie laikom. Žalobca neuvádza svojho právneho
zástupcu, ktorý by mohol byť prítomný na pojednávaní a tým umožnil hospodárnosť súdneho konania, čo
považuje žalovaný za konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so základnými princípmi
súdneho konania.
Ďalej sa žalovaný vyjadril, že je zrejmé, že elektronické písomnosti nemožno doručovať podľa § 38

Zákonníka práce. To však neznamená, že právne úkony urobené elektronickými prostriedkami sú
v pracovnoprávnych vzťahoch bez ďalšieho neplatné. Napriek tomu, že Zákonník práce neupravuje
elektronické doručovanie písomností, neupravuje ani právne následky, ktoré nastanú v prípade, že
písomnosť nie je doručená ustanoveným spôsobom. Výnimkou je len výpoveď a okamžité skončenie
pracovného pomeru, ktorú musia byť doručené, inak sú neplatné (§ 61 ods. 1 a § 70 Zákonníka

práce). Pri iných právnych úkonoch (t. j. iné ako výpoveď, okamžité skončenie pracovného pomeru),
doručenie nie je podmienkou ich platnosti. To znamená, že hoci pôjde o písomnosti podliehajúce
doručovaniu (§ 38 ods. 1 a 3 Zákonníka práce), z hľadiska ich platnosti (ani z hľadiska ich právnych
účinkov) nie je relevantné, či boli doručené predpísaným spôsobom (ako doporučená zásielka a pod.).
Pri tých úkonoch postačuje, že sa akýmkoľvek spôsobom dostanú do dispozičnej sféry adresáta (§45

ods. 1 Občianskeho zákonníka). Toto dôjdenie sa môže realizovať aj elektronicky. Táto možnosť bude
zachovaná v prípade, že z okolností je nepochybné, že adresát danú emailovú adresu používa, napr.
tým,žeadresátprostredníctvomtejtoadresypravidelnekomunikuje.Oznámenieoskončenípracovného
pomeru bolo žalobcovi doručené na emailovú adresu, cez ktorú bežne komunikoval so žalovaným počas
trvania pracovného pomeru. Skutočnosť, že emailová adresa bola po skončení pracovného pomeru

zrušená nemá žiadny vplyv na jej funkčnosť/používanie počas trvania pracovného pomeru a teda na
doručenie oznámenia žalobcovi, z čoho vyplýva, že doručenie bolo vykonané v súlade so Zákonníkom
práce. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. V konaní pred súdom, na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, strany zotrvali na svojich písomných
podaniach. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi predloženými
žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Z predložených listinných dôkazov a zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu súd zistil, že

žalobca ako zamestnanec uzatvoril so žalovaným ako zamestnávateľom dňa XX.XX.XXXX pracovnú
zmluvu na pracovnú pozíciu - riaditeľ projektového manažmentu, s miestom výkonu práce Bratislava.
XX.X. V článku II bodu 2.1 sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli, že zamestnanec nastúpi do práca
dňa X.X.XXXX.10.2. V článku II v bode 2.2 sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli, že pracovný pomer sa uzatvára
na dobu neurčitú.
10.3. V článku II v bode 2.3 sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli, že pracovný pomer je dohodnutý

so skúšobnou dobou tri mesiace.
10.4. V článku II v bode 2.5 sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli nasledovné: V skúšobnej dobe
môže tak zamestnávateľ ako aj zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu,
alebo bez udania dôvodu. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému
účastníkovi spravidla aspoň 2 dni predo dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.

10.5. Zo zhodných skutkových tvrdení mal súd ďalej za preukázané, že zamestnanec nastúpil do práce
dňa XX.XX.XXXX.
10.6. Zo zhodných skutkových tvrdení ako aj z e-mailu zo dňa 31.08.2023 mal súd ďalej za preukázané,
že zamestnávateľ zamestnancovi dňa XX.XX.XXXX oznámil skončenie pracovného pomeru založeného
pracovnou zmluvou v skúšobnej dobe, a to e-mailom zamestnávateľa doručeným zamestnancovi. E-
mail bol odoslaný z e-mailovej adresy: [email protected], meno odosielateľa K. U., na e-mailovú adresu: [email protected],

meno prijímateľa: K. I..
10.7. Prílohou e-mailu bol dokument vo formáte pdf, ktorý obsahoval údaje: označenie zamestnávateľa
v záhlaví: T-I. SK s.r.o., so sídlom F. XX, XXX XX D., X.: XX XXX XXX, adresáta: X.. K. C., F. XX,
XXX XX J., dátum a miesto: V D. dňa XX.XX.XXXX, C.: Oznámenie o skončení pracovného pomeru
v skúšobnej dobe podľa § 72 Zákonníka práce, text: oznámenie o skončení pracovného pomeru

založeného pracovného zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX v skúšobnej dobe, dátum skončenia pracovného
pomeru: XX.XX.XXXX, označenie zamestnávateľa, pečiatku zamestnávateľa a nečitateľný podpis.
10.8. Zamestnanec (žalobca) listom zo dňa 13.10.2023, doručeným žalovanému dňa XX.XX.XXXX,
oznámil zamestnávateľovi (žalovanému), že má za to, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou
neskončil a súčasne trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával.

10.9. Medzi stranami zostalo sporné, či Oznámenie o skončení pracovného pomeru doručené e-mailom
je platným alebo neplatným skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

11. Súd vychádzal v rámci právneho posúdenia veci z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

12. Podľa § 1 ods. 1 Zákonníka práce, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v
súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne
pracovnoprávne vzťahy a niektoré právne vzťahy s nimi súvisiace.

13. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na

právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

14. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce, právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný
orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov,
právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý

sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon
alebo osobitný predpis.

15. Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a
skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z

pracovnejzmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiach
týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku.

16.Podľa§42ods.1Zákonníkapráce,pracovnýpomersazakladápísomnoupracovnouzmluvoumedzi
zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie
pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

17. Podľa § 44 ods. 1 Zákonníka práce, v pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré
majú zamestnávateľ a zamestnanec záujem, najmä ďalšie hmotné výhody.18. Podľa § 45 ods. 1 Zákonníka práce, v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá
je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu
alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto

vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.

19. Podľa § 45 ods. 4 Zákonníka práce, skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná.

20. Podľa § 46 Zákonníka práce, pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej

zmluve ako deň nástupu do práce.

21. Podľa § 72 ods. 1 Zákonníka práce, v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť
pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené
inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do
konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacou ženou a mužom na otcovskej dovolenke len písomne,

vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s tehotenstvom, materstvom alebo so starostlivosťou o
narodené dieťa, a musí skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe náležite písomne odôvodniť,
inak je neplatné.

22. Podľa § 72 ods. 2 Zákonníka práce, písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má

doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.

23. Podľa § 77 Zákonníka práce prvá veta, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj
zamestnávateľuplatniťnasúdenajneskôrvlehotedvochmesiacovododňa,keďsamalpracovnýpomer

skončiť.

24. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s

výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

25. Podľa § 40 ods. 4 Zákonníka práce, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený
telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak
právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom

alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

26. Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou citovaných zákonných ustanovení na zistený
skutkový stav dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Súd mal z vykonaného
dokazovania za preukázané, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného vznikol dňa XX.XX.XXXX, a

to v súlade s § 46 Zákonníka práce, na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnancom
(žalobcom) a zamestnávateľom (žalovaným) zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca a žalovaný platne dohodli
skúšobnú dobu v trvaní troch mesiacov, a to podľa § 46 Zákonníka práce, písomne v pracovnej
zmluve. Žalovaný Oznámením o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 72 Zákonníka
práce zo dňa XX.XX.XXXX, doručeným žalobcovi e-mailom dňa XX.XX.XXXX platne skončil pracovný

pomer žalobcu u žalovaného v skúšobnej dobe. Súd mal za preukázané, že zamestnávateľ (žalovaný)
skončenie pracovného pomeru oznámil žalobcovi dňa XX.XX.XXXX, teda pred skončením skúšobnej
doby, ktorá by uplynula uplynutím troch mesiacov dňa XX.XX.XXXX. V predmetnom oznámení je ako
deň skončenia pracovného pomeru uvedený deň XX.XX.XXXX. Doručenie predmetného Oznámenia
o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe dňa XX.XX.XXXX navyše nebola medzi stranami

sporná. Samotný zamestnanec (žalobca) túto skutočnosť v žalobe potvrdil. Nedostatok písomnej formy
oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce
ako aj jeho nedoručenie do vlastných rúk, nesankcionuje Zákonník práce neplatnosťou tohto právneho
úkonu, a to s poukazom na tzv. doložku neplatnosti zakotvenú v ustanovení § 17 ods. 2 Zákonníkapráce, v zmysle ktorej právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný,
len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. O neplatný právny úkon (negotium
nullum) ide v prípade, že právnemu úkonu chýba niektorá z náležitostí, ktorej nedostatok právny predpis

sankcionuje neplatnosťou (porovnaj nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 796/2016). Režim doložky
neplatnosti predstavuje špecifickú legislatívno-technickú konštrukciu upravujúcu následky vád právnych
úkonov v pracovnom práve. Podstatou uvedenej konštrukcie, na rozdiel od systému generálnych noriem
Občianskeho zákonníka, je ustanovenie osobitného režimu (systému) ako kritéria pre posudzovanie
platnosti právnych úkonov založeného na používaní špecifickej legislatívnej doložky [doložky neplatnosti

- „(...) inak je neplatný“]. Vo vzťahu k právnym úkonom, ktoré sa neurobili formou predpísanou
Zákonníkompráce,ideošpeciálnuúpravuvočiustanoveniamObčianskehozákonníkaaformeprávnych
úkonov. Ustanovenie § 17 ods. 2 Zákonníka práce však špeciálne upravuje len následky spojené s
nedodržaním formy predpísanej Zákonníkom práce, teda formy vyžadovanej ex lege, a to Zákonníkom
práce (porovnaj Eurokódex komentár Zákonníka práce).

27. Pre správnosť vyššie uvedeného záveru konajúci súd poukazuje na rozhodovaciu prax vyšších
súdnych inštancií, a to Rozsudok Krajského súdu v D., sp.zn. XXCoPr/X/XXXX, na ktorý vo svojom
podaní poukázal žalovaný a v ktorom je uvedené: „I. prvej inštancie správne vychádzal z ustanovenia
§ 72 ods. 1 v spojení s § 17 ods. 2 Zákonníka práce v zmysle ktorého nedodržanie písomnej formy
okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancom nie je spojené s neplatnosťou právneho

úkonu; pracovný pomer v skúšobnej dobe je tak možné ukončiť oznámením v akejkoľvek forme, t.j.
aj elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu. Elektronická komunikácia je v súčasnej dobe
bežným komunikačným prostriedkom; elektronická e-mailová komunikácia nepredstavuje len formu
uskutočňovania právnych úkonov predpokladaných zákonom (§ 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka) ale
aj spôsob ich doručovania. Z povahy elektronických komunikačných prostriedkov zároveň vyplýva, že

okamih odoslania elektronickej správy je spojený s pomerne krátkym časovým okamihom jej doručenia
adresátovi; v prípade e-mailu, je správa doručená dôjdením e-mailu na e-mailovú adresu príjemcu.
Nakoľko Občiansky zákonník ani Zákonník práce nestanovujú osobitné podmienky nadobudnutia
účinkov doručenia elektronickej správy ani podmienky, za ktorých je takéto doručenie neúčinné, zvolený
spôsob oznámenia skončenia pracovného pomeru nemôže byť na ujmu zamestnanca ak bolo nesporné,

že žalovaná odoslala oznámenie o skončení pracovného pomeru e-mailom na pracovisko, kde pôsobila,
a to na tri funkčné adresy zástupcov žalobcu, pričom doručovaná elektronická správa sa žalovanej
nevrátila ako nedoručená; žalobca tiež ničím nepreukázal a ani netvrdil, že na jeho strane existovali
v čase elektronického doručovania také prekážky, ktoré objektívne znemožnili doručenie oznámenia
o skončení pracovného pomeru na jeho e-mailové adresy.” Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že tento

rozsudok nie je možné aplikovať na posudzovaný prípad z dôvodu, že vo vyššie uvedenom prípade
doručoval okamžité skončenie pracovného pomeru e-mailom zamestnanec zamestnávateľovi, kým v
posudzovanom prípade išlo o e-mail zamestnávateľa zamestnancovi o skončení pracovného pomeru
v skúšobnej dobe, a to s poukazom na doručovanie podľa § 38 ods.1 Zákonníka práce, podľa ktorého
zamestnávateľ doručuje zamestnancovi písomnosti o skončení pracovného pomeru do vlastných

rúk, akým podľa § 38 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec doručuje zamestnávateľovi písomnosti
o zániku pracovného pomeru na pracovisku alebo doporučenou zásielkou, súd sa nestotožnil
s argumentáciou žalobcu. Elektronická komunikácia je v súčasnej dobe bežným komunikačným
prostriedkom. Zákonník práce kladie výrazne prísnejšie formálne kritéria na skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa ako zo strany zamestnanca, avšak tieto prísne formálne kritéria sa

týkajú skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa výpoveďou a okamžitým skončením
pracovného pomeru. V uvedených formách skončenia pracovného pomeru zamestnávateľom sa týka
doložka neplatnosti právneho úkonu pri nedodržaní zákonom stanovenej formy, t.j. výpoveď je neplatná,
ak nie je písomná a doručená (§ 61 ods. 1 Zákonníka práce), ak dôvod výpovede nie je dostatočne
skutkovo vymedzený (§ 61 ods. 2 Zákonníka práce). Okamžité skončenie pracovného pomeru musí

zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak,
aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému
účastníkovi, inak je neplatné (§ 70 Zákonníka práce). Uvedená doložka neplatnosti sa tak netýka
nedodržania písomnej formy resp. nedoručenia do vlastných rúk v prípade skončenia pracovného
pomeru v skúšobnej dobe.

28.RovnakýzávervyplývaajzrozhodnutiaNajvyššiehosúduSR,sp.zn.XP.XXX/XXXX,podľaktorého:
„Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát
mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sazásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu
možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle
do sféry jeho dispozície. Prejav vôle vyjadrený jednostranným právnym úkonom pôsobí od doby, keď

dôjde osobe, ktorej je určený. Voči prítomnej osobe (t. j. osobe priamo účastnej pri právnom úkone,
ktorý realizuje druhá osoba) prejav vôle pôsobí (je účinný) ihneď. Neprítomnej osobe (t.j. osobe, s
ktorou osoba, realizujúca právny úkon nie je v bezprostrednom styku) musí prejav vôle dôjsť; nemusí
jej byť doručený (adresátom prevzatý). Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne
vo sfére jej dispozície. Dôjdením do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej

sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi
(môže objektívne oboznámiť). Posudzovanie situácie z objektívneho hľadiska posilňuje dobromyseľnosť
i právnu istotu subjektov právnych vzťahov. Vzhľadom na konkrétnu situáciu je potrebné skúmať, či a
ako i nedoručený (neprevzatý) prejav vôle pôsobí (je právne účinný) voči jeho adresátovi. K účinnému
doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil,
postačuje, že mal objektívnu možnosť tak vykonať“.

29. V kontexte posudzovaného prípadu súd preto dospel k záveru, že nedoručenie skončenia
pracovného pomeru v skúšobnej dobe zamestnávateľom zamestnancovi do vlastných rúk v zmysle
§ 38 ods. 1 Zákonníka práce, nespôsobuje neplatnosť tohto úkonu. Práve naopak, súd mal za
preukázané, že oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe bolo zamestnancovi

doručené, a to e-mailom dňa XX.XX.XXXX. Samotný zamestnanec túto skutočnosť opakovane v žalobe
ako aj nadväzujúcich písomných podaniach potvrdil. Súd má za to, že zamestnávateľ, ktorý určito a
spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti oznámi zamestnancovi skončenie pracovného pomeru
v skúšobnej dobe elektronickými prostriedkami je platným právnym úkonom. Hoci aj oznámenie o
skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe inou formou, napr. ústnou, Zákonník práce rovnako

nesankcionuje v zmysle § 17 ods. 2 Zákonníka práce neplatnosťou, tak v posudzovanom prípade mal
súd za preukázané aj zachovanie písomnej formy. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, sa subsidiárne
použijú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak Zákonník práce v prvej časti (§ 1 - §
40 Zákonníka práce) neustanovuje inak. Nakoľko formálne náležitosti písomnej formy právneho
úkonu upravuje Občiansky zákonník vo svojich všeobecných ustanoveniach ( §1- §122 Občianskeho

zákonníka), súd aplikoval ustanovenia § 40 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje písomnú formu
právneho úkonu. Podľa ustanovenia § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol
urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Vo vzťahu k tomuto
ustanoveniu platí iná úprava Zákonníka práce, a to § 17 ods. 2 tzv. doložka neplatnosti, čo znamená,
že v pracovnoprávnych vzťahoch nemusí byť písomná forma pod sankciou neplatnosti zachovaná,

ak to výslovne Zákonník práce neustanovuje, teda Oznámenie o skončení pracovného pomeru v
skúšobnej dobe, aj keď nie je písomné, nie je neplatné. V v posudzovanom prípade mal však súd za
preukázané aj zachovanie písomnej formy, a to s poukazom na ustanovenie § 40 ods.4 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený elektronickými
prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon

urobila. V konaní bolo preukázané, že e-mail odoslal konateľ žalovaného, K. U. zo svojej e-mailovej
adresy [email protected], na e-mailovú adresu: [email protected], ktorá bola v tom čase e-mailovou adresou zamestnanca
(žalobcu). V. právneho úkonu bolo nepochybne skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe ku
dňu XX.XX.XXXX. Vzhľadom k tomu mal súd za preukázané, že bola splnená zákonná požiadavka
zachovania písomnej formy, kde zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon

urobila, je nepochybné. Zamestnanec (žalobca) ďalej namietal, že Oznámenie bolo iba naskenovanou
písomnosťou, ktoré neobsahuje vlastnoručný podpis a obsahuje iba grafické zobrazenie oskenovaného
obrázku domnelého podpisu. Je nepochybné, že písomný právny úkon musí byť podpísaný konajúcou
osobou, tak ako to vyžaduje § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, avšak výnimkou z uvedeného pravidla
jepráveustanovenie§40ods.4Občianskehozákonníka,podľaktoréhoprielektronickejkomunikáciena

zachovanie písomnej formy postačí identifikácia osoby, ktorá právny úkon urobila, čo v danom prípade
bol zamestnávateľ konajúci konateľom. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že právny úkon urobený
elektronickými prostriedkami musí byť podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Pokiaľ to mu tak
je,jelennepochybné,ktoprávnyúkonurobilaideojednoznačnúidentifikovateľnosťkonajúcejosoby.Pri
skončenípracovnéhopomeruvskúšobnejdobesadoložkaneplatnostinedodržaniapísomnejformytýka

iba prípadu ak zamestnancom je tehotná žena, matka do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiaca
žena a muž na otcovskej dovolenke ( §72 ods. 1 Zákonníka práce druhá veta). V posudzovanom prípade
sa na skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe aplikuje prvá veta ustanovenia, podľa ktorej sa
síce vyžaduje písomná forma, avšak nie pod sankciou neplatnosti. Preto aj vo viacerých rozhodnutiachsúdovvyššejinštanciebolorozhodnuté,žeskončeniepracovnéhopomerumôžebyťajinakakopísomne
a nespôsobuje to neplatnosť právneho úkonu.

30. Skúšobnú dobu zamestnávateľ so zamestnancom uzatvára z dôvodu zistenia, či si vzájomne
budú vyhovovať a práca bude vykonávaná bez problémov. Ak počas skúšobnej doby zamestnávateľ
alebo zamestnanec zistia, že ich predstavy sa nenaplnili, môžu jednoducho skončiť pracovný pomer v
skúšobnej dobe podľa § 72 Zákonníka práce.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uvádza, že z vykonaného dokazovania a aplikácie citovaných
právnych predpisov ustálil, že písomná forma Oznámenia o skončení pracovného pomeru zo dňa
XX.XX.XXXX bola zachovaná a rovnako bolo predmetné Oznámenie zamestnancovi doručené.

32. Pokiaľ ide o ďalší z namietaných dôvodov neplatnosti písomného oznámenia o skončení pracovného
pomeru v skúšobnej dobe, t.j. nedodržanie trojdňovej lehoty oznámenia o skončení pracovného pomeru

v skúšobnej dobe v lehote stanovenej § 72 ods. 2 Zákonníka práce, súd konštatuje, že ani tento
neobstojí, nakoľko lehota uvedená § 72 ods. 2 Zákonníka práce je lehotou poriadkovou. Podľa § 72
ods.2 Zákonníka práce, písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému
účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. Nedodržanie tejto
poriadkovej samo o sebe nespôsobuje neplatnosť skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, a

za daného stavu, keď trojmesačná skúšobná doba bola dohodnutá dňom XX.XX.XXXX kedy i začala
plynúť, a jej posledný deň mal pripadnúť na XX.XX.XXXX, pričom písomné oznámenie o skončení
pracovného pomeru v skúšobnej dobe bolo doručené žalobcovi dňa XX.XX.XXXX a deň skončenia
pracovného pomeru v ňom uvedený bol rovnako XX.XX.XXXX, súd ma zato, že ani tento dôvod nie je
spôsobilý spôsobiť neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Zamestnávateľ dodržal zákonnú úpravu,

keď oznámenie doručil počas plynutia skúšobnej doby a uviedol ako deň skončenia pracovného pomeru
deň, ktorý ešte bol súčasťou skúšobnej doby.

33. Zamestnanec (žalobca) sa domáhal určenia neplatnosti z dôvodu nedodržania písomnej formy
stanovenej § 72 Zákonníka práce, nedoručením podľa § 38 ods.1 Zákonníka práce a nedodržaním

lehoty podľa § 72 ods. 2 Zákonníka práce. Druhú časť svojej právnej argumentácie založil žalobca
na tej skutočnosti, že písomnú formu skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe a poriadkovú
lehotu si strany dohodli v pracovnej zmluve podľa § 44 ods. 1 Zákonníka práce, v zmysle ktorého
v pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú zamestnávateľ a zamestnanec
záujem, najmä ďalšie hmotné výhody. Žalobca poukázal na komentár k Zákonníku práce, podľa ktorého

ak by sa zmluvné strany na písomnej forme skončenia pracovného pomeru dohodli ako na podmienke
platného skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, k platnému skončeniu pracovného pomeru
v skúšobnej dobe by bola nevyhnutná písomná forma. Ak v priebehu skúšobnej doby nedôjde zo strany
niektorého účastníka ku skončeniu pracovného pomeru, pracovný pomer sa nekončí, ale pokračuje
ďalej. Rovnako žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované pod č. R21/1968,

podľa ktorého: „ Ustanovenie § 72 nie je donucovacím ustanovením. Ak sa účastníci v písomnej
pracovnej zmluve dohodli o tom, že oznámenie o skončení pracovného pomeru sa doručí druhej
zmluvnej strane najneskôr tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť, dohodla sa tým
konkrétna podmienka na účinné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Ak sa nedodrží táto
doba stanovená ako podmienka zániku pracovného pomeru, nedôjde k zániku pracovného pomeru“. V

článku II v bode 2.5 sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli nasledovné: V skúšobnej dobe môže tak
zamestnávateľ ako aj zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu, alebo bez
udaniadôvodu.Písomnéoznámenieoskončenípracovnéhopomerusamádoručiťdruhémuúčastníkovi
spravidla aspoň 2 dni predo dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. Zákonná úprava skončenia
pracovného pomeru v skúšobnej dobe v § 72 Zákonníka práce je upravená v znení: V skúšobnej dobe

môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo
bez uvedenia dôvodu. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému
účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
Konajúci súd má za to, že žalobca nesprávne aplikoval ustanovenie § 44 ods.1 Zákonníka práce,
uvádzaný komentár ako i odkazovaný judikát R21/1968. Zamestnávateľ a zamestnanec podľa názoru

súdu, do článku II bodu 2.5 pracovnej zmluvy prevzali zákonné znenie ustanovenia § 72 ods. 1
prvá veta Zákonníka práce a rovnako prevzali zákonné znenie ustanovenia § 72 ods. 2 Zákonníka
práce s tým rozdielom, že kým zákonná poriadková lehota vyjadrená slovami „ spravidla aspoň
tri dni“, bola v pracovnej zmluve upravená ako „spravidla aspoň dva dni“. Uvedené znamená, žezamestnanec a zamestnávateľ si dohodli v pracovnej zmluvy iba kratšiu poriadkovú lehotu na doručenie
oznámenia o skončení pracovného pomeru namiesto zákonnej trojdňovej na kratšiu dvojdňovú. Ide
o jedinú zmenu oproti zákonnej úprave. V oboch prípadoch však ide o poriadkovú lehotu, ktorej

nedodržanie nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. Zo znenia predmetného ustanovenia pracovnej
zmluvy (bod 2.5) jednoznačne nevyplýva, že by sa zmluvné strany na písomnej forme skončenia
pracovného pomeru dohodli ako na podmienke platného skončenia pracovného pomeru v skúšobnej
dobe, tak ako nato poukazuje prezentovaný komentár k Zákonníku práce. Zo znenia ustanovenia
priamo ani nepriamo takáto podmienka nevyplýva. Súd má preto za to, že takáto podmienka platnosti

nebola medzi stranami dohodnutá. Poukázané rozhodnutie R21/1968 rovnako nie je aplikovateľné
na posudzovaní prípad, nakoľko v poukazovanom prípade bolo dohodnuté, že oznámenie o skončení
pracovného pomeru sa doručí najneskôr tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť, čím
sa dohodla konkrétna podmienka na platné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, pretože
oproti zákonnej poriadkovej lehote sa lehota v pracovnej zmluve zmenila na záväznú, pretože strany
si ju tak dohodli. Súd poznamená, že v prípade, ak by bolo v pracovnej zmluve uvedené najneskôr

dva dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť, bolo by uvedené ustanovenie v zmysle
§ 44 ods. 1 Zákonníka práce záväzné, a v takom prípade jeho porušenie by spôsobilo neplatnosť
skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe a bolo by možné aplikovať žalobcom spomínaný
judikát R21/1968. V posudzovanej prípade sa však len poriadková trojdňová lehota skrátila na dvojdňovú
poriadkovú lehotu, preto na závere konajúceho súd táto skutočnosť nič nemení a platí odôvodnenie

bodu 32. aj pre dvojdňovú poriadkovú lehotu. Nakoľko nebola dohodnutá žiadna podmienka platnosti
právneho úkonu skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe nad rámec zákona, súd uvádza, že
skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je preto platné a platí rovnako odôvodnenie týkajúce
sa zachovania písomnej formy a doručenia, ako je uvedené v predchádzajúcich bodoch.

34. Súd uvádza, že nesporne je skúšobná doba súčasťou obdobia trvania pracovného pomeru a pozná
ju takmer každý právny poriadok v Európskej únii. Skúšobná doba slúži na to, aby sa zamestnávateľ
so zamestnancom navzájom spoznali. Zamestnávateľ si počas jej trvania overí, či nie sú dôvody na
skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe a zamestnanec, naopak, zistí, či je daná pozícia
pre neho vyhovujúca a má o ňu naďalej záujem. Z právnej úpravy vyplýva, že skúšobnú dobu možno

dohodnúť, nejde o povinnosť dohodnúť skúšobnú dobu. Na to, aby bola skúšobná doba dojednaná
platne, musí byť dohodnutá písomne. V prípade, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec na skúšobnej
dobe dohodnú napríklad ústne, pôjde o neplatne dohodnutú skúšobnú dobu. Dohoda o skúšobnej dobe
musí byť obsiahnutá v pracovnej zmluve. Ak teda zákonodarca zakotvil do právnej úpravy možnosť
dohodnúť v rámci pracovného alebo iného pomeru i skúšobnú dobu, sledoval tým legitímny cieľ, ktorý

je prostriedkom na zefektívnenie samotného pracovného či obdobného pomeru. (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/46/2021 zo dňa XX.XX.XXXX)

35. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, súd žalobu žalobcu zamietol.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspech vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Mestskom súde
Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.