Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 5S/80/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101079
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101079.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,

LL.M. (sudca spravodajca), členky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a člena senátu JUDr. Róberta
Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, E. XX, XXX XX F., právne
zastúpený: Advokátska kancelária Hopferova s.r.o., Bajzova 2, 040 01 Košice, IČO: 47 254 220, proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2024/002379-003 zo dňa 23.04.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, prezidenta Policajného zboru č. SPSČ-PO3-2024/002379-003 zo dňa 23.04.2024 a vec

vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Listom zo dňa 16.01.2024 riaditeľa Úradu súkromných bezpečnostných služieb Prezídia Policajného
zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „USBS P PZ“) bol žalobca požiadaný o podanie

vyjadrenia k porušeniu základných povinností policajta, a to podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.
z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej
a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej službe v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 73/1998 Z. z.“). Skutkový základ porušenia základných povinností policajta bol riaditeľom
USBS P PZ vymedzený nasledovne:

Dňa 21.12.2023 v čase o 5:53:34 hod. žalobca na email G. z osobného emailu D. zaslal správu:

„Dobre rano, dnes a zajtra cerpam zakonne sluzobne volno podľa prilozenej prilohy v tomto emaily. D..“
pričom prílohou emailu bol oznam riaditeľky Základnej školy, Ružová dolina 29, Bratislava o udelení
riaditeľského voľna pre všetkých žiakov vo štvrtok 21. decembra 2023 a v piatok 22. decembra 2023.

Dňa 27.12.2023 v čase o 6.51 hod. žalobca na email G. z osobného emailu D. zaslal správu: „Dobre
rano, dnes cerpam sluzobne volno idem s dcerkou k lekarovi. D.“.

Dňa 28.12.2023 v čase o 4.33 hod. žalobca na email G. z osobného emailu D. zaslal správu: Dobre
rano, dnes cerpam sluzobne volno idem s dcerkou k lekarovi. D.“, pričom uvedený email bol zaslaný
ako kópia aj na email H..Dňa 29.12.2023 v čase o 5.17 hod. žalobca na email G. ako aj na email H. z osobného emailu D. zaslal
správu: „Dobre rano, dnes cerpam sluzobne volno idem s dcerkou k lekarovi. D.“.

Dňa 02.01.2024 v čase o 6.20 hod. žalobca na email G. ako aj na email H. z osobného emailu D. zaslal
správu: „Dobre rano, dnes cerpam sluzobne volno idem s dcerkou k lekarovi. D.“.

Dňa 03.01.2024 v čase o 5.14 hod. žalobca na email G. ako aj na email H. z osobného emailu D. zaslal
správu: „Dobre rano, dnes cerpam sluzobne volno idem s dcerkou k lekarovi. D.“.

Dňa 04.01.2024 v čase o 6.37 hod. žalobca na email G. ako aj na email H. z osobného emailu D. zaslali
správu: „Dobre rano, dnes mam celodenne osetrenie. D.“.

Dňa 05.01.2024 v čase o 6:33 hod. žalobca na email G. ako aj na email H. z osobného emailu D. zaslal
správu: „Dobre rano, dnes mam celodenne osetrenie. D.“.

Dňa 08.01.2024 v čase o 6:35 hod. žalobca na email G. ako aj na email H. z osobného emailu D. zaslal
správu: „Dobre rano, dnes cerpam sluzobne volno s dcerkou. D.“. Žalobcovi bola podľa § 56 ods. 1
zákona č. 73/1998 Z. z. poskytnutá možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa, a to
do 10:00 hod. dňa 19.01.2024. Žalobca prevzal žiadosť o vyjadrenie osobne dňa 16.01.2024.

2. Podaním zo dňa 19.01.2024 žalobca reagoval na žiadosť o podanie vyjadrenia zo dňa 16.01.2024 tak,
že dňa 17.01.2024 mu na základe žiadosti bolo umožnené nahliadnuť do spisu č. PPZ-B-2024/015938
v prítomnosti riaditeľa USBS P PZ a jeho zástupcu, pričom si vyhotovil fotografické kópie všetkých listín

založených v spise. Takto zistil, že predmetné konanie nie je vedené v súlade so zákonom č. 73/1998
Z. z., a preto sa k nemu vyjadrovať nemôže.

3. Disciplinárnym rozkazom č. 1 zo dňa 01.02.2024 riaditeľ USBS P PZ uložil podľa
§ 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. žalobcovi disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie

za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., ktorého sa žalobca dopustil tým,
že pred nástupom do plánovanej služby v dňoch 21.12.2023 až 22.12.2023, 27.12.2023 až 29.12.2023,
02.01.2024 až 05.01.2024 a 08.01.2024, včas nepožiadal nadriadeného o poskytnutie služobného voľna
aj napriek tomu, že mu dôležitá osobná prekážka bola vopred známa, pričom toto čerpanie jednotlivo
oznamoval emailovou správou v ranných hodinách, vždy v deň, tesne pred nástupom do plánovanej

služby, čím porušil § 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. a týmto svojím konaním porušil základné
povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a) a h) zákona č. 73/1998 Z. z. (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“ alebo aj „disciplinárny rozkaz“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správny orgán
poukázal na to, že z predložených potvrdení o vyšetreniach a sprevádzaniach, ktoré boli žalobcom
doložené, bolo zistené, že všetky sú potvrdené lekármi, ktorých ordinácie sa nachádzajú v Košiciach.

Služobné voľná žalobcu boli čerpané v priebehu siedmich po sebe nasledujúcich pracovných dňoch,
pričom pobyt, ako aj miesto výkonu štátnej služby žalobcu sú v Bratislave, teda je evidentné, že
o termínoch jednotlivých vyšetrení vedel skôr, resp. v dostatočnom časovom predstihu a teda v tomto
kontexte nie je možné oznamovanie neprítomnosti v službe považovať za splnenie si povinnosti
uvedenej v § 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.

4.Protiprvostupňovémurozhodnutiupodalžalobcavčasodvolanie,ktoréodôvodniljehonezákonnosťou
a nepreskúmateľnosťou. O odvolaní žalobcu rozhodol prezident Policajného zboru SR rozhodnutím
č. SPSČ-PO3-2024/002379-003 zo dňa 23.04.2024 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) ktorým
odvolaniežalobcuzamietolaprvostupňovérozhodnutiepotvrdil.Zodôvodneniarozhodnutiažalovaného

vyplýva, že sa zaoberal odvolacími námietkami žalobcu, pričom tieto vyhodnotil ako neakceptovateľné.
V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že prekážky v štátnej službe na základe žalobcom
predložených priepustiek opatrených odtlačkom pečiatky s podpisom lekára v jednotlivé dni je možné
považovať za návštevu deklarovaných lekárov, avšak vo všetkých prípadoch sa jedná o lekárov
špecialistov (nie o ambulantnú pohotovostnú službu) s miestom prevádzkovania a poskytovania

zdravotnej starostlivosti v Košiciach s ordinačnými hodinami najskôr v čase od 07:30 hod., pričom
podľa zaužívanej praxe z oblasti zdravotníctva k lekárom špecialistom je potrebné si na vyšetrenie
vopred zarezervovať termín, ak nejde o kontrolné vyšetrenie/ošetrenie na základe pozvania daného
lekára. Ak odvolateľke vznikla prekážka v štátnej službe, o ktorej vopred nevedela a až po jej vznikubezodkladne informovala nadriadeného o svojej neprítomnosti na pracovisku, musela by v dňoch
27.12.2023 až 29.12.2023, 02.01.2024 až 05.01.2024 a 08.01.2024 denne absolvovať trasu medzi
Bratislavou (miestom výkonu štátnej služby) a Košicami (miestom vyšetrenia/ošetrenia) a späť, keďže

v týchto dňoch mala riadne plánované služby a predpokladá sa, že bola pripravená do nich aj nastúpiť
v rovnomerne rozvrhnutom režime od 07:30 hod. do 15:30 hod. až do času, kým jej v tom nezabránila
dôležitá osobná prekážka, pre ktorú nastúpiť nemohla. Zároveň, ak o týchto prekážkach nevedela
vopred, musela predvídať aj situáciu, že daní lekári (deklarovaní svojimi podpismi na priepustkách)
by ju, resp. jej dcéru nemuseli v ten ktorý deň ošetriť bez vopred dohodnutého termínu. Taktiež je

nepravdepodobné nevedieť o vyšetreniach vykonávaných u toho istého lekára v rozpätí niekoľkých dní.

II.
Žaloba

5. Žalobca sa správnou žalobou vo veci správneho trestania, včas podanou elektronicky dňa

15.07.2024 na Správnom súde v Bratislave, domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného
ako aj prvostupňového rozhodnutia a náhrady trov konania voči žalovanému. Napadnuté rozhodnutie
žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa žalobcu trpelo vadami v zmysle § 191 ods.
1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobca nepovažuje rozhodnutie žalovaného za zákonné, žalovaný sa

nedostatočne vysporiadal so skutočnosťami uvádzanými v odvolaní žalobcu. V zásade žalovaný prevzal
tvrdenia riaditeľa USBS P PZ ako prvostupňového orgánu a nad rámec zisteného skutkového stavu ich
neprípustne rozvinul svojimi vlastnými úvahami a teóriami nemajúcimi oporu vo všeobecne záväzných
právnych normách, normách individuálne záväzných pre žalobcu ani v súdnej praxi. Rozhodnutie
žalovaného nemožno považovať za dostatočne odôvodnené, dôkazy, ktoré žalobca predložil na

preukázanie svojich tvrdení, zhodnotil vadne prvostupňový orgán, pričom žalovaný len prevzal jeho
hodnotenie. Všetky tvrdenia a všetky predložené dôkazy mali údajne poukazovať na nedostatky v
služobnej činnosti žalobcu spočívajúce v údajnom zavinenom porušení povinností policajta. Celé
napadnuté rozhodnutie je v zásade založené len na domnienkach žalovaného na tom, že žalobca
musel vopred vedieť o vyšetreniach vykonávaných u toho istého lekára v rozpätí niekoľkých dní a

svoju neprítomnosť v službe s ohľadom na uvedenú úvahu neospravedlnil včas a riadne. Žalovaný
nepoukázal na ustálenú rozhodovaciu prax, ktorá by vymedzovala pojem „včasné oznámenie“, odvoláva
sa len na akési vyššie podmienky profesionálneho a morálneho charakteru výkonu služby (ktoré nijako
nevysvetľuje a nie sú nikde definované), pričom ale v napadnutom rozhodnutí absentuje posúdenie
podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov.

6. Záver, že zo strany žalobcu došlo k naplneniu skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia podľa
§ 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. nie je ničím preukázaný. Jediné, z čoho sa odvodzovala skoršia
vedomosť žalobcu o dôležitej prekážke v službe, boli domnienky žalovaného, ktorý si osvojil tvrdenia
prvostupňového orgánu. Ide teda len akýsi abstraktný záver žalovaného. Napadnuté rozhodnutie sa

nevysporiadalo s vysvetlením pojmu „včas“. Žalobca nemôže byť potrestaný za to, že žalovaný orgán
prijal vlastný, na základe hypotetickej úvahy vydedukovaný, výklad pojmov „včas“ a „bezodkladne“.

7. V súvislosti s formou oznamovania prekážok žalobca poukázal na čl. 21 ods. 1 Pokynu 19
Generálneho riaditeľa Sekcie informatiky a telekomunikácií a bezpečnosti Ministerstva vnútra SR o

politike informačnej bezpečnosti pre koncových užívateľov (ďalej len „pokyn“), podľa ktorého „Koncoví
užívatelia ministerstva sú povinní pravidelne čítať svoje e-mailové správy (minimálne jeden krát počas
pracovného dňa).“Prvostupňový orgán žalobcu neinformoval o skutočnosti, že voči nemu disciplinárne
konanie začal viesť a týmto mu odňal možnosť sa riadnym spôsobom v konaní vyjadriť ku všetkým
skutočnostiam, ktoré mu boli kladené za vinu pred samotným vydaním disciplinárneho opatrenia. Výzva

žalovaného na vyjadrenie nespĺňa náležitosti úkonu smerujúceho k začatiu disciplinárneho konania.

8. V odôvodnení v rozhodnutí absentuje akákoľvek úvaha a prihliadnutie na povahu protiprávneho
konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj k
plneniu služobných povinností, tak ako to príslušnému orgánu pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho

opatrenia vyplýva z § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia
a jeho nepreskúmateľnosť sú porušením práva na spravodlivý proces. Žalovaný vôbec neprihliadol
na konkrétne okolnosti danej veci. Žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu.
Žalobca nemôže byť disciplinárne potrestaný len na základe teoretických úvah bez opory v zákone.Disciplinárne previnenie žalobcu musí byť preukázané bez akýchkoľvek pochybností, inak nemôže byť
uznaný vinným.

III.
Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 27.12.2024 navrhol správnu žalobu zamietnuť. Nesúhlasil

so žalobnými dôvodmi. Uviedol, že v rámci odvolacieho konania bol posúdený disciplinárny rozkaz v
celom rozsahu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bol preskúmaný súvisiaci spisový
materiál a po zhodnotení dôkazov a okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach
vyhodnotil odvolací orgán, že disciplinárny rozkaz bol vydaný v súlade so zákonom a preto ho odvolací
orgánpotvrdil.Konanímžalobcudošloknaplneniupojmovýchznakovskutkovejpodstatydisciplinárneho
previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. V rámci disciplinárneho konania pred vydaním

disciplinárneho rozkazu sa nadriadený zaoberal aj tvrdeniami žalobcu uvedenými v jeho vyjadrení k
začatiu disciplinárneho konania, ktoré boli posúdené v zmysle ustanovenia
§ 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. Teda boli zohľadnené a posúdené aj tie okolnosti, ktoré žalobca
uviedol na svoju obranu.

10. Disciplinárne konanie je proces, počas ktorého nadriadený v súlade s ustanoveniami zákona preverí
skutočný stav veci, umožní policajtovi vyjadriť sa, navrhovať dôkazy a obhajovať sa, zabezpečené
dôkazy vyhodnotí samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti
danéhoskutkurozhodne.Dikciazákonavžiadnejčastineukladánadriadenémuvzáveredisciplinárneho
konania disciplinárne opatrenie za disciplinárne previnenie aj uložiť. Je na zvážení nadriadeného, ktorý

je oprávnený na základe zabezpečených dôkazov vyhodnotiť, či k zavinenému porušeniu povinností
policajtom došlo a v závislosti od samotného skutku uložiť disciplinárne opatrenie, resp. rozhodnúť
o tom, že k zavinenému porušeniu povinností nedošlo. V zmysle § 235 ods. 3 zákona č. 73/1998
Z. z., ak sa konanie začína z podnetu ministra alebo nadriadeného, konanie je začaté dňom, keď
urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. V posudzovanom konaní to bol práve záznam č. p. PPZ-

B-2024/015938-013 zo dňa 16.01.2024, v ktorom nadriadený (riaditeľ USBS P PZ) informoval žalobcu
o porušeniach základných povinností policajta a zároveň ho požiadal o vyjadrenie podľa § 56 ods. 1
zákona č. 73/1998 Z. z. Predmetná žiadosť o vyjadrenie obsahuje všetky potrebné náležitosti popisujúce
porušenie základných povinností žalobcom v zmysle § 48 ods. 3 písm. a), h) zákona č. 73/1998 Z.
z., § 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., ako aj citáciu samotného ustanovenia § 56 ods. 1 zákona č.

73/1998 Z. z. s určenou lehotou pre možnosť vyjadrenia sa, navrhovania dôkazov a obhajoby. Žalobca
žiadosť o vyjadrenie evidovanú pod č. p. PPZ-B-2024/015938-013 prevzal dňa 16.01.2024, čo potvrdil
svojím vlastnoručným podpisom, v dostatočnej miere využil práva vychádzajúce z vyššie uvedeného
ustanovenia § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. a v stanovenej lehote sa k veci vyjadril. Žalobcovi
bolo pred podaním vyjadrenia umožnené na základe jeho žiadosti zo dňa 17.01.2024 nahliadnutie

do spisového materiálu. Neobstojí teda tvrdenie žalobcu, že riaditeľ USBS P PZ ho mal o začatí
disciplinárneho konania informovať až doručením napadnutého rozhodnutia, a že mu vyššie uvedeným
konaním boli odopreté práva účastníka konania a právo na spravodlivý proces.

11. Z dikcie ustanovenia § 81 zákona č. 73/1998 Z. z. jednoznačne vyplýva, že práve policajt je ten, kto

má dbať na podmienku včasnosti a bezodkladnosti v prípade žiadosti o poskytnutie služobného voľna
a jeho oznámenia. Nadriadený je zasa povinný policajtovi požadované služobné voľno s nárokom na
služobný plat poskytnúť, a to v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone. Ustanovenie § 81 ods.
3 zákona č. 73/1998 Z. z. v súvislosti so vznikom dôležitej osobnej prekážky v štátnej službe policajta
upravuje dva druhy jeho povinností. V prvom prípade je relevantným ukazovateľom vedomosť policajta

o existencii dôležitej osobnej prekážky v štátnej službe pred nástupom do služby. V takom prípade
je povinný včas požiadať nadriadeného o poskytnutie služobného voľna. V druhom prípade, príslušná
právna norma rieši situáciu, kedy síce policajtovi nie je známa existencia dôležitej osobnej prekážky v
štátnej službe pred nástupom do služby, t. j. vopred, ale akonáhle sa o jej existencii a jej predpokladanom
trvanídozvie,jepovinnýbezzbytočnéhoodkladuvyrozumieťotejtoskutočnostisvojhonadriadeného.Zo

zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca si nesplnil práve túto povinnosť vyplývajúcu z uvedenej
právnej normy, keďže včas nepožiadal nadriadeného o poskytnutie služobného voľna, aj napriek tomu,
že mu dôležitá osobná prekážka bola vopred známa.12. V zmysle ustanovení § 79 a § 81 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. sa služobné voľno poskytuje
vtedy, ak policajt nemôže vykonávať štátnu službu pre prekážky z dôvodov ustanovených v zákone, a
to na nevyhnutne potrebný čas v dňoch, kedy má vykonávať službu, ak nie je v zákone ustanovené

inak. Z toho vyplýva, že účasť na lekárskom vyšetrení vytvára prekážku v štátnej službe iba vtedy,
ak vyšetrenie zasahuje do konkrétneho času služby a stane sa tak reálnou prekážkou vo výkone
služby. Takéto služobné voľno je určené na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, ktoré
je realizované z preventívnych alebo diagnostických dôvodov, prípadne ide o kontrolné vyšetrenie.
Zvyčajne trvá kratší časový úsek a nie je spojené s aktuálne zhoršeným zdravotným stavom policajta.

Žalovaný uviedol, že žalobca bol povinný vrátiť sa po vyšetrení, resp. ošetrení do výkonu služby, pričom
účasť na vyšetrení/ošetrení bol povinný preukázať priepustkou potvrdenou v zdravotníckom zariadení,
s odtlačkom pečiatky a podpisom lekára, dátumom a časom ukončenia vyšetrenia alebo ošetrenia.
Lekár mu bol oprávnený vydať priestupku len v prípade, ak v danom čase absolvoval vyšetrenie v jeho
ambulancii a je o tom záznam aj v jeho zdravotnej karte. Ak by však po vyšetrení/ošetrení u odborného
lekára nastala situácia, že sa žalobcovi už v tom dni neodporúčalo vykonávať služobnú činnosť, bolo

potrebné vystaviť potvrdenie o dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby, ktoré bol nadriadený
v tomto prípade oprávnený požadovať a nemusel akceptovať priepustku s vyznačením celodenného
vyšetrenia/ošetrenia.

13. V zmysle § 79 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. žalobca bol povinný preukázať prekážku v štátnej

službe a jej trvanie. Priepustku potvrdenú lekárom bol povinný odovzdať, prípadne zaslať nadriadenému
bezodkladne, pričom nadriadený bol oprávnený žiadať žalobcu o dodatočné spresnenie informácií
uvedených na priepustke a v prípade pochybností o informáciách má nadriadený možnosť preveriť
ich prostredníctvom príslušného posudkového lekára žalovaného. Pri posudzovaní nároku žalobcu
na služobné voľno z dôvodu vyšetrenia/ošetrenia nadriadený vychádzal z údajov vyznačených na

príslušnom potvrdení od lekára, okrem toho však musel brať do úvahy aj ostatné okolnosti, napr.
čakanie na vyšetrenie, primeranú dobu potrebnú na návrat na miesto výkonu služby a v nadväznosti
na to aj reálnu možnosť žalobcu vrátiť sa k výkonu služobnej činnosti. Konkrétne prípady posudzuje
nadriadený podľa individuálnych okolností a musí sám na základe získaných informácií vyhodnotiť, či
uzná neprítomnosť ako opodstatnenú pre poskytnutie služobného voľna s nárokom na služobný plat.

V prípade pochybností o pravdivosti informácií uvedených žalobcom môže nadriadený využiť všetky
legitímne spôsoby na ich preverenie.

14. O uložení disciplinárneho opatrenia policajtovi rozhoduje príslušný nadriadený s disciplinárnou

právomocou, v danom prípade riaditeľ ÚSBS P PZ. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej
úvahy, na základe ktorej posudzuje, či má určitú skutočnosť považovať za dokázanú, či vykonané
dôkazy postačujú alebo je ešte potrebné zabezpečiť ďalšie dôkazy alebo iné podklady na rozhodnutie.
Prvostupňový orgán v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona vyhodnotil všetky v disciplinárnom
konaní zabezpečené dôkazy a tieto považoval pre objektívne zistenie skutočného stavu veci za

dostatočné. Na ich podklade dospel k záveru, že žalobca sa dopustil takého protiprávneho konania,
ktorým naplnil znaky skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998
Z. z.

15. Žalobca celkovo desaťkrát (konkrétne v dňoch 21.12.2023 až 22.12.2023, 27.12.2023 až

29.12.2023, 02.01.2024 až 05.01.2024 a 08.01.2024) nepožiadal nadriadeného včas pred nástupom do
plánovanej služby o poskytnutie služobného voľna aj napriek tomu, že mu dôležitá osobná prekážka
bola vopred známa, pričom čerpanie služobného voľna oznamoval jednotlivo emailovou správou
v ranných hodinách vždy, v ten ktorý deň, tesne pred nástupom do plánovaných služieb, ktoré
má žalobca rozvrhnuté v rovnomernom režime, v čase od 07:30 hod. do 15:30 hod. Každé jedno

emailové oznámenie o čerpaní služobného voľna adresované nadriadenému je iba stroho napísané
bez uvedenia príslušného zákonného ustanovenia, predpokladaného návratu do výkonu štátnej
služby, či bezodkladného doručenia priepustky potvrdenej lekárom. Tým, že v jednotlivé dni žalobca
zasielal nadriadenému/nadriadeným informáciu o čerpaní služobného voľna (nie žiadosť ako uvádza v
odvolaní) v čase bezprostredne pred nástupom do výkonu štátnej služby len emailom (bez zadania do

informačného systému SAP, prípadne telefonického oznámenia a akéhosi „utvrdenia sa“ o vedomosti
nadriadeného o jej neprítomnosti na pracovisku) sa nadriadení v daný deň o jeho neprítomnosti na
pracovisku nemuseli dozvedieť ihneď (napríklad v prípade čerpania dovolenky nadriadeného, jeho
práceneschopnosti, služobnej cesty, alebo inej prekážky, pre ktorú nemá okamžitý prístup k emailovejslužobnej schránke), a tým pádom v konečnom dôsledku žalobca mohol byť považovaný za prítomného
v mieste výkonu štátnej služby. Ak podľa tvrdenia žalobcu o tom, že nemá prístup do systému SAP,
pretože služobné voľná čerpal bezprostredne po dovolenke alebo štátnych sviatkoch a pracovisko

medzi tým nemal možnosť navštíviť, bol povinný požiadať nadriadeného o poskytnutie služobného voľna
iným jemu dostupným spôsobom. Informačný systém SAP totižto rozlišuje medzi dôležitými osobnými
prekážkami v štátnej službe, pri ktorých sa vyžaduje ich prvotné požiadanie a následné schválenie alebo
zamietnutie žiadosti nadriadeným a dôležité osobné prekážky v štátnej službe, pri ktorých sa vyžaduje
ich oznámenie a ich následne vzatie na vedomie nadriadeným.

16. Za zmienku aj s ohľadom na iných policajtov, ktorí využívajú inštitút poskytnutia služobného voľna
pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe upravené v § 81 zákona č. 73/1998 Z. z. na nevyhnutne
potrebný čas, napríklad z dôvodu, že všeobecného alebo špecializovaného lekára majú v mieste výkonu
štátnej služby, stojí poznamenať, že práve v Bratislave, čo je aj miesto výkonu štátnej služby žalobcu,
je Univerzitná nemocnica – Nemocnica svätého Michala, a. s., ktorej základným cieľom je poskytovať

špecifickú zdravotnú starostlivosť a služby s tým spojené predovšetkým útvarom a zložkám rezortu
žalovaného.

17. Vychádzajúc z uvedeného je potrebné prijať záver, že žalovaný rozhodol v súlade so zákonom
a vychádzal z riadne zisteného skutočného stavu veci. Spoľahlivo zistil skutkové okolnosti, ustálil

skutočný stav veci a žalobcovi mimo rozumných pochybností preukázal zavinené porušenie služobnej
povinnosti, zakladajúce dôvod uloženia disciplinárneho opatrenia. V disciplinárnom konaní boli použité
dôkazy v súlade s právnymi predpismi. Zmyslom uloženého disciplinárneho opatrenia je aj náprava
žalobcu predovšetkým v tom smere, aby po tom, čo sa dopustil disciplinárneho previnenia, si svoje
služobné povinnosti príslušníka Policajného zboru v budúcnosti vzorne plnil, a tak zároveň výchovne

pôsobil aj na ostatných. Uvedomelá služobná disciplína všetkých policajtov založená na dodržiavaní
základných povinností a osobnej zodpovednosti každého policajta je dôležitým zdrojom zvyšovania
akcieschopnosti a kvality výkonu služby Policajného zboru. Dôsledné plnenie služobných povinností a
striktné dodržiavanie služobnej disciplíny je nevyhnutnosťou u každého policajta. Uplatnené námietky
žalobcu uvedené v žalobe nič nemenia na tej skutočnosti, že svojím konaním porušil základné povinnosti

policajta ustanovené v § 48 ods. 3 písm. a) a h) zákona a v § 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. Žalovaný
trvá na tom, že príslušný nadriadený postupoval v disciplinárnom konaní v súlade s ustanoveniami § 56
a § 233 zákona č. 73/1998 Z. z. a objektívne zistil skutočný stav veci.

IV.

Replika žalobcu, duplika žalovaného

18. Žalobca v replike zo dňa 12.05.2025 uviedol, že nadriadený mu dňa 16.01.2024 doručil písomnosť
s označením „Porušenie základných povinností policajta - žiadosť o vyjadrenie podľa § 56 ods. 1
zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby,

Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.“ Nakoľko z obsahu
uvedenej listiny nevyplývalo, či je voči žalobcovi vedené disciplinárne konanie, požiadal žalobca za
účelom zistenia tejto skutočnosti o nazretie do spisu. Z listín, ktoré boli založené v spise taktiež
nevyplývalo, že by riaditeľ začal disciplinárne konanie voči žalobcovi. Z uvedených dôvodov žalobca vo
vyjadrení dňa 19.01.2024 písomne namietol nezákonnosť vedenia konania. O existencii disciplinárneho

konania bol riaditeľom fakticky informovaný až doručením napadnutého disciplinárneho rozkazu a keďže
existencia disciplinárneho konania mu nebola oznámená až do vydania napadnutého rozkazu, boli mu
odopreté práva účastníka konania. Z uvedeného vyplýva, že žiadosť o vyjadrenie zo dňa 16.01.2024
nebola spracovaná zrozumiteľne v zmysle požiadaviek podľa § 249 ods. 2 zákona 73/1998 Z. z.
Začatie disciplinárneho konania musí byť účastníkovi výslovne oznámené a je neprípustné ponechávať

domnienku vzniku konania iba na jeho intuícii.

19. Podľa názoru žalobcu nepredstavuje okolnosť, či o dôležitej osobnej prekážke v práci informuje
nadriadenéhovečeraleboránopredzačiatkomplánovanejslužbypodstatnýrozdiel.Akoadministratívny
pracovníknemážalobcafunkčnúväzbunabezprostrednúvýkonovúslužbu,pretooznámenieprekážkyv

práci prostredníctvom e- mailovej správy v čase pred začiatkom služby nespôsobuje žiadne organizačné
narušenie služieb. Žalobca zastáva administratívnu pozíciu, ktorej charakter nevyžaduje zabezpečenie
okamžitej zastupiteľnosti v prípade jeho neprítomnosti. Vzhľadom na povahu pracovných úloh, ktoré
sú prevažne samostatné a viažu sa na dlhodobejšie termíny vybavenia, by jeho krátkodobá absencianemala negatívny vplyv na plynulý chod pracoviska ani na plnenie služobných úloh. Administratívna
agenda žalobcu je spravidla realizovaná v rámci stanovených (najmä 30 dňových) lehôt, ktoré umožňujú
flexibilné rozvrhnutie práce, a preto jeho neprítomnosť v konkrétny deň neohrozila riadne plnenie

pracovných povinností ani nevyžadovala zásah nadriadeného v podobe zabezpečenia náhrady. Navyše
nadriadeného informoval o dôležitých osobných prekážkach v službe ústne. V nadväznosti na uvedené
mu sám nadriadený navrhol, aby si lekárske vyšetrenia povybavoval v termínoch do 15.01.2024. V
danom období sa totiž vyhotovovali nové testy a nakoľko tieto neboli kompletne vypracované, do
15.01.2024 nemali prebiehať skúšky na vydanie preukazov SBS. Neprítomnosť žalobcu v službe

by tak nespôsobila ani narušenie plnenia služobných úloh. Ranné oznámenie prostredníctvom e-
mailovýchsprávpredstavovaloduplicitnéoznámenievznikuprekážkyvslužbe,ktorábolanadriadenému
oznámená vopred aj ústne. Opakovane sa totiž aj v iných prípadoch na poradách nadriadený pýtal,
kde je ten, alebo ten kolega, alebo chodil po kanceláriách, kde zisťoval prítomnosť na pracovisku. Z
uvedeného dôvodu žalobca informoval nadriadeného o dôležitých osobných prekážkach aj písomne
aby sa predišlo prípadným zbytočným nedorozumeniam o tom, či nadriadeného o svojej neprítomnosti

informoval alebo nie, prípadne či na to nadriadený zabudol. Nemôže obstáť ani námietka žalovaného
o tom, že nadriadení si nemuseli všimnúť e-mailové správy žalobcu, nakoľko žalobca pri e-mailovej
komunikácii s nadriadenými legitímne predpokladá, že si čítajú služobné e-maily. Žalobca im nepísal na
súkromný e-mail a preto práve nadriadený mal potvrdiť prijatie e-mailovej správy.

20. Žalovaný v konečnom dôsledku sám pripúšťa, že zákon neustanovuje formu žiadosti ani oznámenia
neprítomnosti na základe dôležitej osobnej prekážky v štátnej službe a teda nemôže byť na ujmu
žalobcovi, ak si zvolí spôsob komunikácie, ktorý je na pracovisku všeobecne používaný a legitímny.
Nie je preto dôvodné klásť na ťarchu žalobcu, že jeho e-mailové oznámenia adresované nadriadenému
sú len „stroho napísané bez uvedenia príslušného zákonného ustanovenia.“ Je nevyhnutné uviesť, že

následkom absencie výkladu pojmu „včas“ v samotnom rozhodnutí o disciplinárnom previnení a ďalších
súvisiacich úvah je rozhodnutie nepreskúmateľné.

21. Orgán verejnej správy vyvodzujúci zodpovednosť za disciplinárne previnenie musí vyhodnotiť jednak
skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaných dôkazov, a aj právne vec posúdiť, teda musí riadne

odôvodniť svoju myšlienkovú úvahu. Je však zrejmé, že argumentácia žalovaného je od počiatku
založená na domnienkach napr. „ak o týchto prekážkach nevedela, vopred musela predvídať aj situáciu
že daní lekári by ju, resp. jej dcéru nemuseli v ten ktorý konkrétny deň ošetriť bez vopred dohodnutého
termínu“ alebo „taktiež je nepravdepodobné nevedieť o vyšetreniach vykonávaných u toho istého
lekára v rozpätí niekoľkých dní“. V rozhodnutí rovnako absentuje správna úvaha nadriadeného, akým

spôsobom dospel k záveru, že žalobca mu nedal o prekážke v službe vedieť včas. Rozhodnutie
žalovaného nevyhovuje požiadavke preskúmateľnosti, pretože z neho nie sú čitateľné dôvody, nemožno
z neho vyvodiť vyhodnotenie náležitého zistenia skutkových okolností a právne posúdenie veci
žalovaným v kontexte námietok žalobcu.

22. Ďalej žalobca v replike poznamenal, že zo služobného úradu mu nebol určený poskytovateľ
zdravotnej starostlivosti, jeho právo na slobodnú voľbu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zostalo
preto zachované. O to menej je služobný úrad oprávnený rozhodovať o poskytovateľovi zdravotnej
starostlivosti rodinným príslušníkom či blízkej osobe zamestnancov, ktorí sú príslušníkmi Policajného
zboru. Voči Univerzitnej nemocnici – Nemocnici sv. Michala, a.s. v Bratislave nemá žalobca dôveru. V

mieste výkonu štátnej služby zároveň žil len od 01.05.2023, takže v rozhodnom čase išlo o 7 mesiacov,
kedy okrem všeobecného lekára nemal zazmluvnených žiadnych ďalších lekárov pre seba a ani pre
dcéru.

23. Žalovaný dupliku k vyjadreniam žalobcu nepodal.

V.
Relevantné právne predpisy

24. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. disciplinárnym previnením je zavinené porušenie

povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.

25. Podľa§53ods.1písm.a)zákonač.73/1998Z.z.disciplinárnymopatrenímjepísomnépokarhanie.26. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť
vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná
možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

27. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia
sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky,
mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.

28. Podľa § 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. ak je dôležitá osobná prekážka v štátnej službe policajtovi
vopred známa, je povinný včas požiadať nadriadeného o poskytnutie služobného voľna; inak je policajt
povinný vyrozumieť ho o dôležitej osobnej prekážke v štátnej službe a o jej predpokladanom trvaní
bezodkladne.

29. Podľa§48ods.3písm.h)zákonač.73/1998Z.z.policajtjepovinnýdodržiavaťslužobnúdisciplínu.

30. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú
mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi,
ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne
oboznámený.

31. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,
musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V
písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a
označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie

toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania
vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto
rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa
v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

32. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

VI.

Posúdenie veci správnym súdom

33. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a

dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

34. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 29.01.2026, nakoľko boli
splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie
pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli dňa 27.08.2025

vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke. Keďže pri vyhlasovaní rozsudku boli
prítomní iba sudcovia a zapisovateľ, správny súd postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP vyhlásil
rozsudok dňa 29.01.2026 vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej
tabuli súdu po dobu 14 dní. Dňom vyhlásenia je 29.01.2026. Senát 5S rozhodoval dňa 29.01.2026 vec v
zložení so zastupujúcou členkou senátu 6S, ktorá je zároveň aj predsedníčkou senátu 6S, JUDr. Luciou

Kúdelčíkovou, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave z dôvodu neprítomnosti členky
senátu 5S JUDr. Ingridy Hudecovej.

35. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného o potvrdení
disciplinárneho rozkazu, ktorým bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie – písomné pokarhanie

za disciplinárne previnenie, že v určené dni včas nepožiadal nadriadeného o poskytnutie služobného
voľna, aj napriek tomu, že mu dôležitá osobná prekážka v práci bola vopred známa.36. Správny súd úvodom zdôrazňuje, že ustanovenia zákona č. 73/1998 Z. z. je potrebné vykladať
s ohľadom na osobitný charakter služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru. Právna povaha
služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako

primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a
účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromno-právneho
pomeru, ale o špecifickom štátno-zamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava
má formu kódexu.

37. Z povahy potreby pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci vyplýva, že súčasťou
služobnej disciplíny je plnenie elementárnej povinnosti nastúpiť do výkonu služby v stanovený čas
a v prípade vzniku prekážky na strane policajta, o tejto skutočnosti nadriadeného včas informovať.
V tomto smere neobstojí žalobcova argumentácia bagatelizovania neprítomnosti v práci s odkazom na
administratívnu povahu funkcie, ktorú vykonáva. Policajt si má byť vedomý svojich zákonných ako aj
etických povinností z titulu, že je súčasťou jedného celku, ktorý plní funkcie na poli verejného práva,

a v uvedenom zmysle nemajú tieto povinnosti kvalitatívne iný rozmer v závislosti od funkcie, ktorú
vykonáva. Pokiaľ by každý príslušník Policajného zboru počas vianočných sviatkov v deň nástupu do
služby v rozpore so zákonom čerpal služobné voľno, úloha a poslanie Policajného zboru by nemohla
byť naplnená. Preto je potrebné v danom prípade jednoznačne sa zamerať na zodpovedanie otázky, či
pri čerpaní služobného voľna došlo k porušeniu povinnosti žalobcu. Predovšetkým je potrebné ustáliť,

kedy sa podľa názoru žalovaného žalobca dozvedel o vzniku dôležitej osobnej prekážky. Zodpovedanie
tejto otázky však z rozhodnutia žalovaného vo vzťahu ku všetkým skutkom nevyplýva.

38. V prejednávanej veci z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca dňa
21.12.2023 o 06.05 hod oznámil nadriadenému mailovou formou, že dňa 21.12.2023 a 22.12.2023 čerpá

zákonné služobné voľno podľa prílohy, z ktorej vyplýval oznam, že riaditeľka Základnej školy, Ružová
dolina 29, Bratislava udelila z prevádzkových dôvodov na deň 21.12.2023 a 22.12.2023 riaditeľské voľno
pre všetkých žiakov školy. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že tento oznam bol zverejnený dňa
19.12.2023, pričom žalobca zaslal nadriadenému mailovú správu až dňa 21.12.2023. Ohľadom tohto
skutku teda možno uzavrieť, že žalobca nepožiadal nadriadeného o poskytnutie služobného voľna včas

a ani ho bezodkladne o prekážke nevyrozumel.

39. Vo vzťahu ku skutkom, kedy žalobca zaslal dňa 27.12.2023 o 06:51 hod, 28.12.2023 o 4:33
hod, 29.12.2023 o 5:17 hod, 02.01.2024 o 6:20 hod, 03.01.2024 o 5.14 hod, 04.01.2024 o 06:37
hod, 05.01.2024 o 6:33 hod, 08.01.2024 o 6:35 hod mail nadriadenému s obsahom že čerpá v deň, kedy

posielal mail, služobné voľno, pretože ide s dcérou k lekárovi resp. má celodenné ošetrenie, o návšteve
ktorej predložil doklad s pečiatkou lekárov v Košiciach, je potrebné uviesť, že zo strany žalovaného
bolo potrebné náležite odôvodniť záver, že žalobcovi bola vopred známa osobná prekážka a tento
ju neoznámil včas. Odôvodnenie len s poukazom na vzdialenosť miesta výkonu lekárskeho ošetrenia
a miesta výkonu služby nie je postačujúce. Bolo potrebné vykonať šetrenie dopytom na príslušných

lekárov, či v daný deň ordinovali a či žalobca ich ambulanciu v dané dni aj skutočne navštívil, či sa
dostavil ako prípad akútny alebo osoba, ktorej bol termín daný vopred a o tomto termíne preukázateľne
vedel predtým, ako sa naň dostavil a ako o tejto prekážke nadriadeného informoval v deň ošetrenia.

40. Správny súd na základe vyššie uvedeného prisvedčil žalobnej námietke o nepreskúmateľnosti

napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov a nedostatočné zistenie skutkového
stavu, keďže bol nedostatočne odôvodnený a dôkazmi preukázaný záver žalovaného, že dôležitá
osobná prekážka bola žalobcovi vo vzťahu ku skutkom 27.12.2023, 28.12.2023, 29.12.2023,
02.01.2024, 03.01.2024, 04.01.2024, 05.01.2024 a 08.01.2024 vopred známa a včas nepožiadal
nadriadeného o poskytnutie služobného voľna.

41. Ako dôvodnú správny súd vyhodnotil námietku nepreskúmateľnosti aj v tom, že z rozhodnutia
žalovaného nevyplýva, ako bolo naplnené ustanovenie § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. a teda, či
sa prihliadlo na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky,
mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.

42. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku porušenia procesných práv žalobcu, keďže
žalobcovi bola daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa, tak ako to ukladá
§ 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Žalobca realizoval právo nahliadnuť do spisu 17.01.2024, čo jepreukázanéobsahomadministratívnehospisu.Zvyjadreniažalobcuzodňa19.01.2024nevyplýva,žeby
namietol lehotu na vyjadrenie či nemožnosť oboznámiť sa so skutočnosťami, ktoré sa mu kladú za vinu.

43. Správny súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, keďže záver žalovaného, že dôležitá osobná prekážka
bola žalobcovi vopred známa a žalobca včas nepožiadal o poskytnutie služobného voľna, je predčasný.
Navyše zistenie skutkového stavu na vyslovenie takéhoto záveru žalovaného bolo nedostačujúce na
riadne posúdenie veci.

44. Na základe vyššie uvedeného správny súd s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP
napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom tento
odvolanie žalobcu opätovne posúdi a vo veci znova rozhodne tak, že doplní dokazovanie v smere
uvedenom v bode 39 tohto rozsudku a na základe takto vykonaného dokazovania rozhodne o podanom

odvolaní. Bude potrebné vykonať šetrenie dopytom na príslušných lekárov, či v daný deň ordinovali a či
žalobca ich ambulanciu v dané dni aj skutočne navštívil, či sa dostavil ako prípad akútny alebo osoba,
ktorej bol termín daný vopred a o tomto termíne preukázateľne vedel predtým, ako sa naň dostavil a
ako o tejto prekážke nadriadeného informoval v deň ošetrenia.

45. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

46. Otrováchkonania súdrozhodolpodľa§167ods.1SSP,podľaktoréhoúspešnémužalobcovipriznal
voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne
správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník
podľa § 175 ods. 2 SSP.

47. Toto rozhodnutie senát prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže oprávnený subjekt (§ 442 SSP) podať kasačnú sťažnosť v lehote

jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.