Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/238/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425200256
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6425200256.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v
právnej veci starostlivosti o mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa matky: C. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E. F., a otca: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. E. XXX, XXX
XX E. E., o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22P/16/2025-114 zo dňa 19. augusta 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22P/16/2025-114 zo dňa 19. augusta 2025 p o t

v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Otec je
povinný prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 200,- €
mesačne na sumu 230,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom
15.02.2025.
II. Zročné výživné za obdobie od 15.02.2025 do 19.08.2025 vo výške 194,98 € súd otcovi povoľuje

splácať v splátkach po 20,- € mesačne popri bežnom výživnom až do úplného splatenia výšky zročného
výživného pod hrozbou straty výhody splátok ak bude v omeškaní s platbou čo i len jednej z nich.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 22P/6/2019-56 zo dňa 11.11.2019,
v časti určenia výživného na mal. A..

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. Matka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 03.02.2025 domáhala zvýšenia
výživného na mal. A. zo sumy 200,- Eur mesačne na sumu 250,- Eur mesačne. Otec sa k podanému
návrhu vyjadril písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 15.08.2025. S podaným návrhom
nesúhlasil.
3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v správe zo dňa 04.04.2025 (ďalej aj ako „úrad“) uviedol, že
bytové podmienky mal. A. a plnoletej dcéry H., ktoré žijú s matkou v spoločnej domácnosti, spĺňajú
ich potreby. V starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. Mal. A. je žiačkou základnej školy

v E. F.. Matka uviedla výdavky spojené so štúdiom. Maloletá navštevuje volejbalový krúžok, s čím
matke vznikajú náklady na športové oblečenie. Úrad kontaktoval otca za účelom pohovoru, avšak otec
nespolupracoval, nebolo preto možné prešetriť jeho pomery. Záverom bolo odporučené návrhu matkyvyhovieť a otca zaviazať vyživovacou povinnosťou s ohľadom na potreby a vek mal. dieťaťa, ako aj s
prihliadnutím na finančné možnosti a schopnosti otca.
4.Okresnýsúdsaoboznámilsobsahomspisuokresnéhosúdusp.zn.22P/38/2024asp.zn.22P/6/2019,

z ktorých je zrejmé, kedy bolo naposledy rozhodované o výživnom na mal. dieťa (v tom čase na mal. deti
A. B. a H. B., ktorá je t.č. už plnoletá). Dokazovanie bolo vykonané oboznámením listinných dôkazov
a pripojených súdnych spisov týkajúceho sa mal. A. (sp. zn. 22P/38/2024 a 22P/6/2019) a výsluchom
účastníkov. Po vykonanom dokazovaní mal okresný súd preukázané, že od posledného rozhodovania o
výške výživného došlo k podstatnej zmene pomerov, a to najmä na strane mal. dieťaťa. Rodičia naďalej

nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloletú A. a plnoletú dcéru H. zabezpečuje výlučne
matka, otec sa nepodieľa na výchove a výžive detí žiadnym spôsobom, deti prakticky opustil. Z dôvodu
neplatenia výživného bola matka nútená žiadať o náhradné výživné.
5. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že naposledy súd rozhodoval o výživnom
na mal. A. rozsudkom č.k. 22P/38/2024-93 zo dňa 19.07.2024. V tomto konaní okresný súd rozhodoval
o návrhu otca ktorým žiadal, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť na mal. A. a v tom čase maloletú H..

Už v tomto konaní otec poukazoval na svoje slabé finančné pomery, viaceré exekúcie a svoj nízky príjem
a zdravotné problémy. V tom čase neplatil výživné na maloleté deti a matka poberala náhradné výživné.
Deti nenavštevoval, žiadnym spôsobom ich nekontaktoval a nepodieľal sa na ich výchove a výžive.
„Otec bol v tom čase zamestnaný u zamestnávateľa - I. B. J. a vykonával betonárske práce. Hodinová
sadzba predstavovala 4,50 €. Pracoval jeden až 2 pracovné dni v týždni. Uvádzal, že si intenzívne hľadá

novú prácu. Výživné na mal. A. vo výške 200,- € mesačne bolo stanovené rozsudkom číslo konania
22P/6/2019 - 56 zo dňa 11.11.2019 v rámci rozvodového konania rodičov. Maloletá A. bola v tom čase
predškoláčka, navštevovala materskú školu. Otec pracoval v Nemecku s príjmom okolo 1500,- až 1700,-
€ mesačne v čistom. Matka bola zamestnaná v COOP jednota Žarnovica ako vedúca pobočky čistým
príjmom 630,- € mesačne.“

6. Oznámením úradu práce sociálnych vecí a rodiny bolo podľa okresného súdu preukázané, že
matka je t.č. poberateľkou prídavkov na deti, vo výške 60,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť a
poberateľkou náhradného výživného na maloletú A. vo výške 200,- Eur mesačne. Matka bola vedená v
evidencii uchádzačov o zamestnanie naposledy od 09.08.2023 do 31.10.2023. Otec bol evidovaný ako
uchádzač o zamestnanie naposledy od 28.10.2023 do 18.02.2024. Potvrdením Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Žiari nad Hronom zo dňa 13.03.2025 bolo preukázané, že otec nie je vlastníkom
ani držiteľom žiadnych osobných motorových vozidiel a matka je držiteľom - vlastníkom osobného
motorového vozidla Škoda Fabia rok výroby 2011. Zamestnávateľ otca I. B. J. oznámil okresnému súdu,
že otec je zamestnaný len na nakladanie a vykladanie tovaru ráno do vozidla. Podľa potvrdenia o príjme
otec dosiahol za obdobie od 01/25 - 02/25 spolu príjem 16,61 Eur v čistom a za rok 2024 od februára

do decembra spolu príjem 81,40 Eur. Matka ukončila pracovný pomer v spotrebnom družstve COOP
Jednota Žarnovica na vlastnú žiadosť dňa 02.08.2024. Zamestnala sa u zamestnávateľa Dráčik DIVI,
s.r.o., IČO: 46 118 985, kde pracovala od 05.08.2024 a ukončila pracovný pomer dohodou k 31.03.2025.
Jej príjem podľa potvrdenia zamestnávateľa bol za obdobie od 8/2024 - 12/2024 spolu 5860,56 Eur a
v roku 2025 od 01/2025 - 03/2025 spolu vo výške 2714,65 Eur. Matka preukázala pracovnou zmluvou,

že v čase rozhodovania okresného súdu bola zamestnaná u zamestnávateľa K. L. - MIRADOR od
11.08.2025. Podľa potvrdenia úradu práce bola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie od 01.07.2025.
7. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že mal preukázané výdavky na strane
oboch rodičov na bývanie a ostatné základné potreby, ako je strava, hygienické potreby, primerané
výdavky na oblečenie a obuv. Matka taktiež preukázala výdavky na stravu do školy pre mal. A. (obedy

a desiaty spolu okolo 20,- Eur mesačne), výdavky na telefóny, TV a internet (okolo 80,- eur mesačne)
a splátky úveru za byt, v ktorom s deťmi býva (po 250,- Eur mesačne). V prípade otca mal okresný súd
okrem základných výdavkov preukázané, že má dlhy voči zdravotnej poisťovni a G. E., ktoré spláca v
splátkach spolu po 70,- Eur mesačne. Nevlastní žiadny majetok a nemá úspory. Otec aj matka majú
vyživovaciu povinnosť aj k plnoletej dcére H., ktorá bola prijatá na vysokoškolské štúdium dennou

formou.
8. Okresný súd mal preukázané, že mal. A. je žiačkou základnej školy, nastupuje do 8. triedy. Má kožné
problémy, inak je zdravá. Navštevuje volejbalový krúžok, s čím má matka zvýšené výdavky na športové
oblečenie a poplatok 10,- Eur mesačne. Okresný súd mal tiež preukázané, že na mal. A. matka vynaloží
priemerne okolo 150,- Eur na stravu v domácnosti a počas školského roka na obedy a desiaty v škole

okolo 22,- Eur mesačne. Na hygienické potreby okresný súd považoval za primeranú a preukázanú
sumu výdavkov priemerne okolo 20,- Eur mesačne, na oblečenie a obuv priemerne okolo 100,- Eur
mesačne. V súvislosti so začiatkom školského roka má matka zvýšené výdavky na nákup školských
pomôcok a školských poplatkov, ktoré bývajú pravidelne každý rok. Počas školského roka deti absolvujúvýlety a exkurzie, s čím sú taktiež spojené výdavky. Maloletá dostáva vreckové 20,- Eur mesačne a na
mobil 7,- Eur mesačne. Čo sa týkalo mimoriadnych výdavkov, maloletá bola počas prázdnin v tábore, za
čo matka platila 140,- Eur jednorazovo. Na bývanie matka preukázala výdavok 200,- Eur na zálohové

platby a 50,- Eur za energie. Keďže v domácnosti bývajú 3 členovia, tak na mal. A. vychádza výdavok
na bývanie v 1/3 z celkových výdavkov, t.j. 83,- Eur. Spolu tak mal okresný súd preukázané priemerné
mesačné výdavky na základné životné potreby mal. dieťaťa okolo 412,- Eur, v čom nie sú zahrnuté
jednorazové platby, ktoré ale nepochybne a preukázateľne matke vznikajú.
9. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že pokiaľ otec tvrdil, že má výrazné

zdravotné ťažkosti, ktoré mu bránia uplatniť sa na trhu práce, tak svoje tvrdenia nepreukázal. Predložil
lekársku správu z roku 2023, ktorá nepreukazovala aktuálny zdravotný stav, preto okresný súd na tento
dôkaz nemohol prihliadnuť. Taktiež nepreukázal, že si hľadá lepšie platenú prácu. Otec síce tvrdil, že
plnoletá dcéra H. nie je jeho dcéra, avšak jeho otcovstvo doposiaľ zapreté nebolo, preto okresný súd
ani tomuto tvrdeniu nemohol pripísať právny význam.
10. Okresný súd s poukazom na § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, § 75 ods. 1 Zákona o

rodine, § 78 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho
rozhodnutia, pretože dospel k záveru, že (od posledného rozhodnutia o výživnom č.k. 22P/6/2019-56 zo
dňa 11.11.2019, t.j. po takmer 6 rokoch) došlo najmä u mal. A. k takej podstatnej zmene pomerov, že je
potrebné výživné zo strany otca zvýšiť, a to primerane jeho možnostiam a schopnostiam. Maloletá A. je
oproti pôvodnému stavu (kedy navštevovala predškolské zariadenie) oveľa staršia a vyspelejšia. V L. s

dospievaním majú mal. deti nové potreby a výdavky. Matke sa zvýšili výdavky na A. tým, že navštevuje
školu, kde sú povinné platby a výdavky na školské potreby. Matka má výdavky aj na voľnočasové aktivity,
vreckové, mobil. Medzi základné a nevyhnutné výdavky možno s istotou zaradiť výdavky na bývanie,
stravu, zdravotnú starostlivosť, oblečenie a obuv. Matka je zamestnaná, s dohodnutým príjmom podľa
pracovnej zmluvy 900,- Eur mesačne v hrubom. Zabezpečuje starostlivosť o obe dcéry a hradí všetky

výdavkyspojenéstoutostarostlivosťou.Otecsanavýchoveavýživedetížiadnymspôsobomnepodieľa.
Deti nekontaktuje, aj keď počas predchádzajúcich súdnych konaní tvrdil, že by rád kontakt s dcérami
obnovil, neurobil tak a nemá na to objektívne dôvody, či prekážky. Matka poberá zo štátu tzv. náhradné
výživné. Otec nepreukázal, že by mal zdravotné problémy, ktoré by mu bránili zabezpečiť príjem na
výživu mal. dieťaťa. Taktiež nepreukázal riadnym spôsobom svoj príjem, keďže tvrdil, že jeho príjem

od zamestnávateľa je okolo 350,- Eur, avšak podľa potvrdenia tohto zamestnávateľa dosiahol otec za
posledných 12 mesiacov priemerný príjem 7,81 Eur mesačne v čistom. Otec nepreukázal ani vedľajšie
príjmy z brigád. Už počas konania o zníženie výživného okresný súd poukazoval na ponuky práce
zverejnené na internete, ktoré ponúkali prácu v jeho odbore a ktorá bola aj primerane ohodnotená. Otec
však ani počas tohto konania nepreukázal, že by sa reálne o lepšie platenú prácu zaujímal. Taktiež nie

je možné opomenúť ani skutočnosť, že aj matka v poslednom období viackrát menila prácu, pričom
zabezpečuje aj starostlivosť o dve deti, s čím sú spojené viaceré prekážky pri výkone práce. Bola
schopná nájsť si za krátky čas vždy novú prácu, aby tak mohla zabezpečiť výživu detí. Otec dlhodobo
poukazuje na svoju zlú finančnú situáciu, avšak nepreukázal, že by vynakladal akúkoľvek snahu na jej
zlepšenie. Okresný súd preto vychádzal z potencionality jeho príjmu, a teda, že musí dosahovať príjem

minimálne vo výške vyčíslených výdavkov. Je zrejmé, že nemožno vychádzať len z deklarovaného
príjmu otca, pretože by nebol schopný platiť svoje záväzky, ktoré sám uvádza a nemohol by pokryť ani
svoje základné potreby, ako je strava, hygiena, bývanie. Okresný súd „preto vychádzal pri rozhodovaní
z potencionality príjmu otca, a teda, že je schopný dosahovať minimálne príjem vo výške deklarovaných
výdavkov, t.j. cca 1066,- € mesačne (strava 350 €, lieky 20 €, cestovanie do práce 40 €, bývanie 350 €

nájomné a 180 € energie, 70 € splátky dlhov, 56,62 € telefón).“
11. Okresný súd uviedol, že pri určovaní samotnej výšky výživného vychádzal z kritérií uvedených v § 75
ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t.j. veku, z odôvodnených potrieb dieťaťa, ako aj možností, schopností
a majetkových pomerov osoby povinnej platiť výživné. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní
vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákupy, zabezpečenie

zdravotnej starostlivosti) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva
na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Výhradne matka dlhodobo zabezpečuje celkovú starostlivosť o
maloletú a hradí všetky výdavky spojené s touto starostlivosťou, ktoré zďaleka nie sú len v takej výške,
ako bolo vyčíslené vyššie, keďže okrem bežných a pravidelných, vznikajú aj mimoriadne a nepredvídané
výdavky. Okresný súd poukázal na to, že pri rozhodovaní vzal do úvahy len základné a nevyhnutné

výdavky,akojebývanie,strava,ošatenie,obuv,zdravotnástarostlivosť,vzdelávanieavoľnýčas.Jevšak
zrejmé, že deťom rodič, ktorý zabezpečuje osobnú starostlivosť, bežne platí okrem pravidelných potrieb
aj mimoriadne výdavky, tábory, výlety, nepravidelné poplatky do školy, športové potreby a podobne.
Otec nemá objektívne prekážky, prečo sa s maloletou dcérou nekontaktuje, v každom prípade zostávafaktom, že otec sa žiadnym spôsobom nepodieľa na starostlivosti o dieťa, neplatí výživné ani mu inak
neprispieva, ani nezakupuje darčeky pri príležitosti sviatkov.
12. Pri zmene pomerov súd obligatórne prihliada aj na objektívny nárast životných nákladov v zmysle

§ 78 ods. 3 Zákona o rodine. Tzv. valorizačná klauzula obsiahnutá v § 78 ods. 3 Zákona o rodine
ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných
nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá, napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp.
iných ekonomických ukazovateľov. Je nevyhnutné prijať záver, že za obdobie od poslednej úpravy výšky
výživného nastal aj objektívny vysoký nárast životných nákladov, čo je preukázateľné okrem iného aj

štatistickýmiúdajmi(napríkladmierainfláciemeranáindexomspotrebiteľskýchciendosiahlavroku2022
oproti predchádzajúcemu roku v priemere 12,8 %, v roku 2023 10,5 % a v roku 2024 2,8 %).
13. Zo strany otca bolo určené výživné zodpovedajúce jeho zisteným možnostiam a schopnostiam.
Obaja rodičia majú zákonnú vyživovaciu povinnosť. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča
živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1). Okresný súd poukázal na § 62 ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého
vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto

ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť
uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na
potreby svojich mal. detí. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí a
až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb.
Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo iné potreby. Súdy ani

nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti
ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie
jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby
plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu.
14. K argumentáciám otca okresný súd uzavrel, že nemožno pri rozhodovaní o výživnom na maloleté

dieťa prihliadnuť na výdavky, ktoré u povinného nie je nevyhnutné vynaložiť, ako je napríklad splácanie
dlhov otca. Okresný súd návrhu matky vyhovel a rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca
na mal. A. na sumu 230,- Eur mesačne, z dôvodu zvýšených výdavkov na školu a najmä z dôvodu
zvýšených životných nákladov. Spolu s prídavkom na deti a výživným zo strany matky táto suma
výživnéhodokážepokryťzákladnéanevyhnutnévýdavkymal.dieťaťapripreukázanízmenypomerovuž

v čase podania návrhu (15.02.2025), preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otca už od tohto dátumu. „Otcovi
vzniklo od podania návrhu, t.j. od 15.02.2025 do dňa rozhodnutia súdu 19.08.2025 zročné výživné vo
výške 194,98 Eur, ktoré súd otcovi povolil vzhľadom na jeho situáciu splácať v splátkach po 20,- Eur
mesačne popri bežnom výživnom až do úplného splatenia výšky zročného výživného pod hrozbou straty
výhody splátok ak bude v omeškaní s platbou, čo i len jednej z nich. Zročné výživné bolo vypočítané

nasledovne: bolo preukázané, že otec na výživu mal. dieťaťa neplatí. Rozdiel medzi výškou výživného,
ktorá bola otcovi pôvodne určená a zvýšenou výškou výživného je 30,- Eur. „Zameškané výživné za
pomernú časť mesiaca február 2025 - teda za 14 dní predstavuje sumu 14,98 € (30/28 = 1,07 x 14),
za mesiace 03/25 až 08/25, t.j. 6 x30 = 180,- €. Dlh spolu je 180 + 14,98 = 194,98 €.“ Rozhodnutím o
zvýšení vyživovacej povinnosti zároveň došlo k zmene rozsudku, ktorým bolo naposledy určené výživné

na mal. deti, a to rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 22P/6/2019-56 zo dňa 11.11.2019 v
časti určenia bežného výživného na mal. A.. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
15. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec, ktorý namietal, že so zvýšením výživného na 230 Eur
nesúhlasí, pretože, nie je schopný, nech sa akokoľvek snaží dať dokopy ani predchádzajúcu sumu 200

Eur, keďže sa jeho finančná situácia radikálne zmenila, suma 200 Eur bola stanovená dohodou, v tom
čase však pracoval v zahraničí a neplatil si bývanie. Po návrate na Slovensko si podal žiadosť o zníženie
výživného, nakoľko bol nezamestnaný, ale ani v tom prípade mu nebolo vyhovené, napriek tomu, že
nemal žiadny príjem. Vo všetkých procesoch je pridelená tá istá sudkyňa, z ktorej správania má dojem,
že je voči nemu od začiatku zaujatá a evidentne pridržiava na strane matky dieťaťa a neprihliada ani na

tabuľkový systém na výpočet výživného, ani v čase, keď bol úplne bez príjmu. Tak isto neprihliadala na
jeho zdravotné dôvody, preukázal ich v čase, keď mu začali, ale žiaľ teraz už k doktorovi nemôže ani
ísť, nakoľko nemá ani na vyrovnanie dlhu v zdravotnej poisťovni, takže za vyšetrenie musí platiť a na
to žiaľ nemá, ostáva mu len trpieť od bolesti.
16. V odvolaní otec uviedol, že okresný súd nesprávne vychádzal z potenciality jeho príjmu a určil, že je

schopnýdosahovaťpríjemvovýške1066Eur,pritomuviedol,žejehovýdavkysúoveľaväčšienežprijem
a že nedokáže platiť ani svoje výdavky. Pri niektorých je v omeškaní a na niektoré si musí požičiavať,
čím sa dostal do veľkej zadlženosti, ktorú nemá šancu dobehnúť. Tento mesiac vyplatil určené výživné
spolu „na obe 520 eur“ a neostalo mu na nič, žiadne zo svojich ostatných výdavkov nevyplatil, nemá anina jedlo a hrozí mu vysťahovanie z nájmu, čím sa stane bezdomovcom. A v prípade, že mu ostane takto
vysoké výživné, každý mesiac to bude mať takto zle, nebude mať kde a začo ani bývať.
17. Otec v odvolaní uviedol, že okresný súd nesprávne určil výživné na základné fiktívneho platu, ktorý

našiel na profesii a neprihliadal na skutočnosť, že on nepracuje ani nikdy nepracoval ako živnostník,
tak nie je možné zarobiť sumu od 2400 do 3500, ako sa okresný súd vyjadril a tak isto prax vo svojom
odbore nemá žiadnu, nikdy túto prácu nevykonával. Matka výdaje a potreby dieťaťa prehnane precenila,
nie je možné, aby dieťa okrem obedov v škole a celého dňa, čo nie je doma, ale v škole, mesačne
prejedlo 150 Eur, to nepreje ani dospelá osoba a okrem toho vreckové a mobil dieťa nemusí v jej veku

mať vôbec. Krúžky tiež nie sú povinné a sú zbytočné. Oblečenie sa nekupuje tak často, hlavne ak má
dieťa staršiu sestru, oblečenie sa prenáša na súrodencov, čo je to bežná vec. V ktorej domácnosti sa
každý jeden mesiac dieťaťu kupuje oblečenie v sume 100 Eur? To sa kupuje max raz za štvrť/pol roka.
Tak isto kozmetika na dieťa nebude každý mesiac za 30 Eur. Čo sa týka tábora, tam chodia deti, ktorých
rodičia si to môžu dovoliť, on na takéto výdavky nemá financie a nesúhlasí s prispievaním na tábor a
iné dovolenky. Ak matka dieťa chce dať do tábora, tak on s tým nesúhlasí a v prípade, ak dieťa tábor

navštívi, nech si to financuje matka sama. Navrhol, aby bolo odvolanie posúdené tak, že bude napadnuté
rozhodnutie zo dňa 19.08.2025 zrušené, a aby bolo výživné znížené.
18. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení (č.l. 130 spisu) uviedol, že v konaní sp.zn. „22P/16/2025
Okresný súd Žiar nad Hronom vydal dňa 19.08.2025 rozsudok, ktorým návrhu matky na zvýšenie
vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu vyhovel a otca zaviazal prispievať na výživu sumou 230,-

Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zároveň okresný súd rozhodol
o zročnom výživnom za obdobie od 15.02.2025 do 19.08.2025 vo výške 194,98 Eur, povolil otcovi
splácať v splátkach po 20,- Eur mesačne popri bežnom výživnom až do úplného splatenia celej
výšky. Úrad má za to, že okresný súd pri rozhodovaní správne a úplne zistil skutkový stav veci
a vykonaným dokazovaním dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci.“ Kolízny opatrovník sa

stotožnil s rozhodnutím Okresného súdu Žiar nad Hronom, vedeného pod sp.zn. 22P/16/2025 zo dňa
19.08.2025.
19. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka (č.l. 133 spisu), ktorá uviedla, že
argumenty, ktoré uvádza odporca vo svojom odvolaní sú zavádzajúce, ba priam až klamlivé a nemali
by mať vplyv na rozhodnutie súdu, ktoré bolo zákonné a spravodlivé. Zvýšenie výživného o 30.- Eur

mesačne korešponduje s terajšou situáciu a pomôže dieťaťu k lepšiemu vývinu a vývoju a celé konanie
okresnéhosúduohľadomzvýšeniavýživnéhobolozákonnéasprávne.Kjehoprácivzahraničísipoložila
otázku, že prečo tam skončil, nakoľko v posledných mesiacoch, keď volával domov, bol neustále pod
vplyvom alkoholu, čo bol vlastne aj jeden z dôvodov rozvodu a zrejme aj z toho má nejaké zdravotné
problémy, ktoré ona však nemôže potvrdiť, nakoľko keď prišiel na Slovensko, už nechodil domov a chodil

nevie kam. Nechápe, prečo spomína dlh na nejakom poistnom, veď zarábal a ona mu nikdy nepovedala,
že si nemá platiť nejaké potrebné poplatky a vždy, či keď prišiel domov, alebo telefonoval, počas ich
vzťahu, sa ho pýtala, či má uhradené všetky záväzky, a pokiaľ nie, tak ich uhradila ona. K jeho príjmu
uviedla, že podľa jej názoru má dostatočný príjem, aby zvládal platiť súdom určené výživné, ktoré je
plnej výške použité na potreby ich spoločného dieťaťa, na jeho výchovu, vývoj a ostatné potreby a ako

môže byť vysťahovaný z podnájmu, keď vlastníčkou bytu, v ktorom býva, je jeho priateľka, s ktorou má
dieťa, to je tiež podľa nej zavádzajúca informácia v jeho odvolaní. Keď jej neplatil výživné, tieto peniaze
jej chýbali a musela si nájsť ďalšiu prácu, aby dokázala pokryť všetky nevyhnutné potreby a poplatky,
nakoľko nemá žiadneho partnera, ktorý by sa postaral o ňu a jej deti, čo však neskutočne vplývalo na
psychický vývoj detí, keďže bola stále, či už v jednej alebo druhej práci, a tak musela odísť a hľadať

si iné, lepšie zamestnanie a musela požiadať rodičov, aby jaj príležitostne finančne pomohli. „K bodu 4
odvolania by som uviedla, že nech si pán B. zájde do obchodu a pozrie sa na súčasné ceny a neviem
či si on myslí, že akémukoľvek dieťaťu stačí len obed v škole a už viac počas dňa nemusí jest' a v
dnešnej dobe aby dieťa nemalo mobilný telefón už nie je v podstate ani možné a pokiaľ si p. B. myslí, že
dieťa nepotrebuje mobilný telefón, tak ja si myslím, že ani p. B. nepotrebuje mobilný telefón. Vreckové

dieťaťu sa má dávať a to aj podľa psychológov, tak neviem odkiaľ to vzal p. B., že ho nepotrebuje. Krúžky
pre deti sú tak isto dôležité ako pravidelná návšteva školy, veď práve takéto zariadenia pomáhajú k
ďalšiemu vývoju dieťaťa. Som zvedavá, že ako mu odpovie jeho partnerka, keď bude ich spoločné dieťa
v takom veku ako A., že mu nedajú najesť, lebo má obed v škole, že mu nedajú vreckové, že nebude mať
mobil. keď ho majú všetky deti, že nebude chodiť na žiadne krúžky, lebo sú zbytočné a taktiež nebude

chodiť ani na žiadne dovolenky a do žiadnych táborov, lebo jemu ako otcovi sa to zdá zbytočné a on by
tieto peniaze evidentne použil nejako inak, zrejme pre vlastnú potrebu. Ďalej by som uviedla, že medzi
deťmi je vyše šesť ročný vekový rozdiel a dokonca sa každá narodila v inom období, tak predsa už len
z logického hľadiska nemôžu byť veci dobré na nosenie a to nehovorím o tom, že neviem o niekom,kto by doma držal veci šesť rokov a veci ktoré jej kupujem, nekupujem v drahých módnych butikoch ale
taktiež nemôžem dopustiť aby sa pre svoj vzhľad v škole stala terčom nejakého šikanovania, čo všetci
vieme, že v dnešnej dobe je aktuálna téma. Na záver by som ešte uviedla, že doposiaľ mi neuhradil ani

výživné za ktoré bol odsúdený a teraz čo poslal výživné, tak ho poslal až po splatnosti a tento mesiac
taktiež neuhradil výživné v termíne, čo svedčí o tom ako tento pán mieni dodržiavať rozhodnutia súdu
a preto by som váženému súdu navrhla, aby odvolanie Petra B. zamietol a ponechal výživné tak ako
bolo uvedené v rozsudku.“
20. Matka vo svojom vyjadrení (č.l. 134 spisu) uviedla, že k správe kolízneho opatrovníka k odvolaniu

otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 22P/16/2025 žiadne pripomienky nemala.
21. Kolízny opatrovník vo vyjadrení (č.l. 137 spisu) uviedol, že „Súd rozsudkom sp. zn. 22P/16/2025 zo
dňa 19.08.2025, vyhovel návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu a otca zaviazal
zvýšeným výživným zo 80% sumy životného minima na sumu 230 € mesačne. Zároveň súd rozhodol
o zročnom výživnom za obdobie od 15.02.2025 do 19.08.2025 vo výške 194,98€, ktoré povolil otcovi
splácať v splátkach po 20€ mesačne popri bežnom výživnom až do úplného splatenia celej výšky. Úrad

sa stotožňuje s rozhodnutím súdu, nakoľko pri určovaní výživného prihliadol na najlepší záujem mal.
dieťaťa. Úrad naďalej zotrváva na svojom vyjadrení zo dňa 06.10.2025.“
22. Matka vo vyjadrení na č.l. 140 spisu uviedla, že „Voči vyjadreniu kolízneho opatrovníka nemám
námietky a súhlasím s ním.“
23. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom
- otcom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu

prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania
(§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku),
bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a

contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
24. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie odvolania otca a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci,

ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil, a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd
konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľa nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže mu preto dať za pravdu.

Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
25. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého

súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.
26. Posúdením otcom produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového
materiálu plynúcich, tieto odvolací súd teda nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu
ako okresný súd.

27. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že Zákon o rodine (§ 62 ods. 2 a § 75 ods. 1, §
78 ods. 1 veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom
pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako
aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností,

možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba
neprimerané majetkové riziká.28. Okresný súd, podľa zistení odvolacieho súdu, v súvislosti s návrhom otca na dokazovanie sa
zameral predovšetkým na prípadnú zmenu pomerov u otca, matky, maloletej A. a na rast životných
nákladov, pričom nebol oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného rozsudkom. Naposledy

súd rozhodoval o výživnom na mal. A. rozsudkom č.k. 22P/38/2024-93 zo dňa 19.07.2024. V tomto
konaní súd rozhodoval o návrhu otca, ktorým žiadal, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť na mal. A. a
v tom čase maloletú H.. Už v tomto konaní otec poukazoval na svoje slabé finančné pomery, viaceré
exekúcie a svoj nízky príjem a zdravotné problémy. V tom čase neplatil výživné na maloleté deti a matka
poberala náhradné výživné. Deti nenavštevoval, žiadnym spôsobom ich nekontaktoval a nepodieľal sa

na ich výchove a výžive. Otec bol v tom čase zamestnaný u zamestnávateľa - I. B. J. a vykonával
betonárske práce. Hodinová sadzba predstavovala 4,50 Eur. Pracoval jeden až 2 pracovné dni v týždni.
Uvádzal, že si intenzívne hľadá novú prácu. Výživné na mal. A. vo výške 200,- Eur mesačne bolo
stanovené rozsudkom č.k. 22P/6/2019-56 zo dňa 11.11.2019 v rámci rozvodového konania rodičov.
Maloletá A. bola v tom čase predškoláčka, navštevovala materskú školu. Otec pracoval v Nemecku
s príjmom okolo 1500,- až 1700,- Eur mesačne v čistom. Matka bola zamestnaná v COOP Jednota

Žarnovica ako vedúca pobočky čistým príjmom 630,- Eur mesačne.
29. Ako vyplýva z § 111 a nasl. CMP, konanie o zmene výživného (aj úpravy styku) patrí medzi
mimosporové, nenávrhové konania patriace do oblasti starostlivosti súdu o maloleté dieťa. V zmysle
§ 78 Zákona o rodine, v spojení s § 121 CMP, predstavuje práve zmena pomerov hmotnoprávnu
podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí

byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výšky výživného za podmienky,
že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne, a to
okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných
nákladov.

30. Zmena pomerov (ako hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie o výške výživného) musí byť
tak závažná (kvalifikovaná), aby bolo možné konštatovať, že pôvodné rozhodnutie neobstojí, keďže
po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov okresný súd dospel k záveru, že od posledného
rozhodnutia o výživnom - rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 22P/38/2024-93 a č.k.
22P/6/2019-56zodňa11.11.2019,t.j.potakmer6rokoch,došlonajmäumal.A.ktakejpodstatnejzmene

pomerov, že je potrebné výživné zo strany otca zvýšiť, a to primerane jeho možnostiam a schopnostiam.
Odvolací súd v zhode s okresným súdom po vykonaní odvolacieho prieskumu konštatuje, že k takýmto
kvalifikovaným zmenám pomerov, odôvodňujúcim zvýšenie vyživovacej povinnosti matky došlo, pričom
sa primerane odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku s dôrazom na jeho ods. 13. až 15.
31. Ak aj otec (mimo iného) v odvolaní poukazuje na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť,

že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem
prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto prípade odvolací súd ale konštatuje, že
súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z
hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal.
32. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné

dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade
nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je
svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd
rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím

významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
33. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov

jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledkov
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis

a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní
nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí
prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie. Povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti
rodičov tak matky, ako i otca. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádzalo zo schopností,možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliadalo sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri
skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je

nevyhnutnévynaložiť.Detimajúprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov,čoautomatickyneznamená
právo na rovnakú životnú úroveň.
34. K svojim vyššie uvedeným záverom odvolací súd uvádza, že vychádzajúc z článku 6 základných
princípov CMP, v spojitosti s § 35 a § 36 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci, pričom
postupujevsúčinnostisúčastníkmikonaniaajepovinnýnaúčelyzisteniaskutočnéhostavuvecivykonať

všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli (tzv. vyšetrovací princíp, ktorý je v
mimosporovom procese úzko spätý s princípom oficiality a princípom materiálnej pravdy, ktoré súvisia s
objemom a kvalitou zistených skutočností právne relevantných pre meritórne rozhodnutie). I keď zákon
nerezignuje v mimosporových konaniach na procesnú aktivitu účastníkov konania, zodpovednosť za
zistenie skutočného stavu veci je bremenom súdu, keďže vylučuje, resp. obmedzuje využitie procesnej
zodpovednosti účastníkov konania za výsledok konania, teda ho možno identifikovať ako „potlačenie

subjektívneho dôkazného bremena“. Ako vyplýva z uznesenia Ústavného súdu SR z 24. apríla 2003 sp.
zn. IV. ÚS 78/03, všeobecný súd je povinný a oprávnený v nesporových konaniach vykonávať dôkazy
nielen v rozsahu svojej zákonnej kompetencie, ale aj v rozsahu ústavnej zodpovednosti za zistenie
skutkového stavu, ktoré dôkazy nemôžu závisieť od vôle účastníkov konania. I keď má súd povinnosť
zistiť skutočný stav veci, toto nie je možné dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov konania, a preto zákon

aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností (povinnosť tvrdenia právne
relevantných skutočností a dôkazná povinnosť). Zistený skutkový stav v intenciách § 35 CMP už naďalej
nie je potrebné overovať vykonaním ďalších dôkazov. Toto by bolo aj v rozpore so zásadou rýchlosti a
hospodárnosti konania, ak by súd ďalej zisťoval to, čo bolo preukázané predloženými dôkazmi. Pokiaľ
účastník v takomto type konania namieta, že skutočný stav bol iný, je povinný aspoň relevantne skutkový

stav predloženými dôkazmi spochybniť, pričom toto nemôže ponechať na povinnosť súdu podľa § 35
CMP, k čomu však v prejednávanej veci nedošlo.
35. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého spisového materiálu, vo väzbe
na odvolaciu argumentáciu otca dospel k záveru, že okresný súd rozhodol vecne správne, zákonne a
v súlade s ustálenou judikatúrou a jeho rozhodnutie je potrebné ako vecne správne cez úpravu § 387

ods. 1, 2 CSP potvrdiť. Pripomína odvolací súd, že maloletá A. je oproti obdobiu predchádzajúcej úpravy
výživného staršia, školopovinná a jej potreby sa prirodzene rozšírili, a to čo do rozsahu aj charakteru.
Nástup do školy priniesol povinné platby, pravidelné výdavky na školské pomôcky a stravovanie, ako aj
náklady na záujmové aktivity, primerané vreckové a bežné telekomunikačné náklady (mobilný telefón)
zodpovedajúce jej veku a sociálnym štandardom, ktoré okresný súd dostatočne vyhodnotil v ods.

13 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Z uvedeného ods. 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku
vyplýva,žeokresnýsúddostatočnevyhodnotilvýdavkyastotožňujesaodvolacísúdsurčením,žemedzi
nevyhnutné výdavky, ktoré sú súčasťou odôvodnených potrieb dieťaťa, patria tiež náklady na bývanie,
zdravotnú starostlivosť, oblečenie a obuv. Tieto potreby sú v súlade s princípom najlepšieho záujmu
dieťaťa a § 62 Zákona o rodine. Z obsahu spisu vyplýva, že matka je zamestnaná s dohodnutým hrubým

mesačným príjmom 900 Eur, osobne zabezpečuje každodennú starostlivosť o obe deti, z ktorých A.
je maloletá a H. plnoletá a hradí všetky ich výdavky spojené s ich výchovou a zabezpečením. Otec
sa na výžive a výchove detí dlhodobo nepodieľa, deti nekontaktuje a nepreukázal žiadne objektívne
prekážky, ktoré by mu bránili v aktívnom výkone rodičovských povinností, ktorý záver v odvolaní ani
osobne nenamietal. Matka je preto odkázaná aj na náhradné výživné. Za tejto skutkovej situácie, podľa

výsledkov odvolacieho súdu v odvolacom konaní, okresný súd správne pristúpil k určeniu výživného
tak, aby odrážalo reálne potreby dieťaťa a zároveň schopnosti a možnosti povinného rodiča (§ 62 a §
75 Zákona o rodine). V rovine týchto záverov odvolací súd odkazuje najmä na ods. 13. odôvodnenia
napadnutého rozsudku okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP.
36. Vo vzťahu k odvolacej námietke otca k okresným súdom aplikovanému princípu potencionality

príjmu, odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že v posudzovanom prípade
bolo nevyhnutné vychádzať z potenciálneho príjmu otca, nie z ním znižovaného deklarovaného príjmu.
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe platí, že pri určovaní výživného súd neprihliada výlučne na fakticky
vykazovaný príjem povinného rodiča, ale aj na príjem, ktorý by mohol dosahovať pri primeranom využití
svojich schopností, možností, pracovnej spôsobilosti a dostupných príležitostí na trhu práce. Povinný

rodič si nemôže bez následkov zvoliť taký spôsob života, či pracovné zaradenie, ktorým sa vyhýba
plneniu zákonnej vyživovacej povinnosti k dieťaťu; riziko pasivity, voľby nižšie odmeňovanej práce
bez objektívnych dôvodov či nevyužitia kvalifikačných a pracovných možností nemôže byť prenesené
na dieťa. V prejednávanej veci otec nepreukázal žiadne závažné zdravotné, alebo iné objektívneobmedzenia, ktoré by mu znemožňovali získať primerané zamestnanie, naopak, z obsahu spisu vyplýva,
že nepredložil dôkazy o sústavnom a vážnom hľadaní lepšieho pracovného uplatnenia. Pokiaľ otec
deklaroval, že jeho príjem je približne 350 Eur mesačne, pričom z potvrdenia zamestnávateľa vyplýva,

že jeho priemerný čistý príjem za relevantné obdobie predstavoval len 7,81 Eur mesačne a zároveň
uvádzal pravidelné mesačné výdavky približne 1 066 Eur (strava, lieky, cestovné, nájomné, energie,
splátky, telefón), tak tento zásadný rozpor medzi tvrdenými príjmami a životnými nákladmi, nebol podľa
okresného súdu, ale ani odvolacieho súdu logicky udržateľný a nepochybne indikuje buď neúplné
tvrdenia o príjmoch, alebo nevyužitý príjmový potenciál. Okresný súd preto vecne správne, za takejto

skutkovej situácie, vychádzal najmenej z výšky otcom uvádzaných vlastných výdavkov, a to ako z dolnej
hranice jeho reálne dosiahnuteľného (alebo skutočne dosahovaného) príjmu. Takýto prístup okresného
súdu je podľa odvolacieho súdu v súlade s judikatúrnymi zásadami o hodnotení schopností a možností
povinného rodiča a podľa odvolacieho súdu ho je možné považovať za racionálny korektív voči účelovo
deklarovaným nízkym príjmom. Pokiaľ otec v odvolaní tvrdil, že nie je schopný platiť ani pôvodné výživné
ajehopomerysazhoršili,taktietotvrdenia,niesúpodloženédôkazmioobjektívnychprekážkachvýkonu

práce, ani preukázanými aktivitami smerujúcimi k zvýšeniu príjmu, s dôrazom na to, že samotné tvrdenie
o nízkom príjme, ešte neznamená preukázanie tejto skutočnosti. nepostačuje. Pripomína odvolací súd,
že zmena pomerov v zmysle § 78 Zákona o rodine musí byť preukázaná, nie iba tvrdená a musí mať
trvalejší a podstatný charakter.
37. V odvolaní otec namietal, že okresný súd vychádzal z „fiktívnej mzdy“, či z ponúk práce v odvetví,

v ktorom nemá prax, ktorú námietku odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu vyhodnotil ako
nedôvodnú, pričom rozhodujúce pre odvolací súd v tejto rovine bolo, že otec je práce schopný, bez
preukázaných objektívnych prekážok a nepreukázal primerané úsilie o získanie stabilného a primerane
odmeňovaného zamestnania. Skutočnosť, že v minulosti určitý druh práce nevykonával, sama osebe
nevylučuje povinnosť využiť dostupné a primerané pracovné príležitosti. Odvolací súd nepovažuje

výdavky matky na maloleté dieťa za prehnané. Strava vo výške približne 150 Eur mesačne zahŕňa
aj jedlá mimo školského stravovania (raňajky, desiata, olovrant, večera) a zodpovedá cenovej realite.
Vreckové a primerané telekomunikačné náklady sú v dnešných podmienkach bežnou a odôvodnenou
súčasťou sociálneho a komunikačného fungovania školopovinného dieťaťa. Záujmové (krúžkové)
aktivity, ako aj príležitostné tábory sú legitímnou súčasťou všestranného rozvoja dieťaťa; výživné nie je

limitované iba na biologické prežitie, ale má pokrývať aj primeraný sociálny, kultúrny a osobnostný rozvoj
(§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Podľa odvolacieho súdu v prejednávanej veci, vzhľadom na skutkové
okolnosti, argument, že oblečenie má byť zásadne dedené po súrodencovi a nenakupované pravidelne,
neobstojí, keďže táto argumentácia otca nepremietla skutočnosť, že deti rastú, oblečenie a obuv sa
opotrebúvajú a sezónne vybavenie je potrebné obnovovať.

38. K odvolacím námietkam otca vo vzťahu k jeho tvrdeniam ohľadom nepriaznivého zdravotného
stavu odvolací súd uvádza, že otec nepredložil aktuálnu relevantnú zdravotnú dokumentáciu, ktorá by
potvrdzovala dlhodobé obmedzenia vylučujúce pracovnú spôsobilosť. Odvolací súd síce vníma túto
argumentáciu otca, avšak sama skutočnosť, že si neuhradil dlh voči zdravotnej poisťovni a z tohto
dôvodu nevyužíva zdravotnú starostlivosť, nemôže byť vyhodnotená odvolacím súdom ako objektívna

prekážka, keďže je dôsledkom jeho vlastného postupu, ktorého dôsledky nie je možné v žiadnom
prípadne prenášať na maloleté dieťa.
39. Ak otec v odvolaní namietal, že okresný súd neprihliadol na tzv. orientačné tabuľky Ministerstva
spravodlivosti SR na výpočet výživného, tak takýto postup okresného súdu, podľa odvolacieho súdu,
nepredstavuje chybný ani nezákonný postup, pretože tieto tabuľky nemajú záväzný charakter a súd ich

môže zohľadniť len pomocne, nie ako záväznú normu. Tabuľky slúžia výlučne ako orientačný metodický
nástroj na podporu jednotnosti rozhodovacej praxe, avšak nemôžu nahrádzať individuálne posúdenie
konkrétnych pomerov účastníkov podľa § 62 a § 75 Zákona o rodine. Individuálne posúdenie pomerov
maloletej A. bolo nevyhnutné aj preto, že jej potreby sa výrazne zmenili v súvislosti s nástupom na
školskú dochádzku, rastom dieťaťa a rozšírením jej sociálnych a vzdelávacích aktivít. Takéto zmeny

nemožno vždy presne subsumovať pod všeobecné percentuálne rozmedzia uvedené v tabuľkách, ktoré
sú navrhnuté pre typové, nie atypické alebo nadpriemerne zaťažené situácie. Súd prvej inštancie, preto
správne vyhodnotil reálne výdavky matky na dieťa, ktoré zahŕňali povinné školské náklady, náklady
na stravu, hygienu, oblečenie, obuv, voľnočasové aktivity a primeranú telekomunikačnú vybavenosť
maloletej , pričom tieto náklady sú v plnom súlade s tým, čo judikatúra označuje za „odôvodnené

potreby“. Odvolací súd tak uzatvára, že okresný súd postupoval správne, keď orientačné tabuľky
nepoužil mechanicky, ale namiesto toho vykonal individuálne hodnotenie potrieb maloletého dieťaťa,
pričom jeho rozhodnutie bolo založené na komplexnom a presnom zhodnotení skutkového stavu,v súlade s judikatúrou aj zákonom. Námietka otca týkajúca sa údajného „ignorovania tabuľkového
systému“ okresným súdom bola, preto odvolacím súdom vyhodnotená ako nedôvodná.
40. Otec v odvolaní namietal, že zákonná sudkyňa je voči nemu zaujatá. K tvrdenej zaujatosti sudkyne,

však podľa zistení odvolacieho súdu odvolanie neobsahuje žiadne konkrétne skutočnosti objektívne
spochybňujúce nestrannosť. Pripomína odvolací súd, že subjektívna nespokojnosť s výsledkom konania
nezakladá dôvod na záver o zaujatosti. Odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu ani túto
odvolaciu námietku otca nemohol vyhodnotiť ako relevantnú vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu
okresného súdu.

41. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia, tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie
o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú A., odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.
42. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.
43. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu prvej

inštancie, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti
okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká
v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne
správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, v podrobnostiach odkazuje na dostatočné
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii, podľa názoru

odvolacieho súdu, nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia zmyslu
a účelu ochrany záujmov mal. Nely ako osobitne zákonom chráneného subjektu, vytknúť.
44. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
45. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že

v mimosporových konaniach upravených CMP platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení §
52 CMP, § 55 CMP zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená,
že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady
aj výnimku v zmysle § 55 umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na
okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov

konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady
trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné
zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom
na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov
konania v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže

nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľ ani
nespochybnil a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neuvádzal.
46. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ani pokiaľ ide o trovy
odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

47. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právneposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.