Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/50/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125380588
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2026:6125380588.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu: GARANCIA

MOBILITY s.r.o., so sídlom Gorkého 11702/123, 036 01 Martin, IČO: 55 489 168, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, o zaplatenie 112,50 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi istinu vo výške 112,50 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,65 % ročne z uvedenej sumy od 17.10.2024 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %,
ktoré je povinný zaplatiť v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 112,50 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,65 % ročne zo žalovanej sumy od 17.10.2024 do zaplatenia. Pre
prípad úspechu v konaní si uplatnil nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

2. Žalovaný s nárokom žalobcu nesúhlasil a žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd na základe skutočností obsiahnutých v návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 27.08.2025
adresovaného Okresnému súdu Banská Bystrica, prednesu zástupcu žalobcu, písomných vyjadrení
sporových strán, listinných dôkazov: oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 22.08.2024, zmluvy
o postúpení pohľadávky č. XXXXXXXX, faktúry č. 20240313, zmluvy o nájme náhradného vozidla č.
XXXXXXXX, protokolu o prenájme náhradného vozidla, čestného prehlásenia, potvrdenia o odovzdaní
a prevzatí motorového vozidla z autoservisu, dotazníka pre poškodeného k škodovej udalosti č.

XXXXXXXXXX, uplatnenia náhrady škody z postúpenej pohľadávky zo dňa 22.08.2024, oznámenia
o poistnom plnení, výpočtu výšky plnenia (zálohy a doplatku), výzvy na prešetrenie poistných prípadov
nájmu náhradného vozidla – predžalobná výzva zo dňa 30.05.2025, oznámenia o poistnom plnení zo
dňa 28.08.2024, platobného rozkazu 29Up/1174/2025 zo dňa 11.09.2025, odporu zo dňa 25.09.2025,
zápisu o poškodení motorového vozidla, čestného prehlásenia k dotazníku pre poškodeného k škodovej
udalosti č. XXXXXXXXXX, obrazovej dokumentácie poškodeného vozidla, odpovede a poskytnutia
informácií, vyjadrenia žalobcu k podanému odporu žalovaného - replika zo dňa 14.10.2025, vyjadrenia

žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 30.10.2025, vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo
dňa 26.11.2025 a ďalších listinných a ostatných dôkazov zistil tento skutkový stav:4. Dňa 29.07.2024 došlo na parkovisku, na ulici M.Rázusa 42, Zvolen, k dopravnej nehode, pri
ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody
bola obchodná spoločnosť MEVIA design s. r. o., IČO: 54 261 988, so sídlom: Kuzmányho nábrežie

1740/44, 960 01 Zvolen. Ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne
poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho
opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne súbežne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme
dopravného prostriedku č. 20240313 zo dňa 07.08.2024, v zmysle ktorej prenajal žalobca poškodenému
náhradné motorové vozidlo Peugeot 208, EČ: A., pričom nájom náhradného vozidla trval v období

od 07.08.2024 do 22.08.2024, resp. po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do
ukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou, po ktorý čas nemohol poškodený s motorovým
vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody disponovať. Počas trvania nájmu nemal poškodený k
dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Túto
skutočnosť poškodený potvrdil v čestnom prehlásení zo dňa 22.08.2024. Po ukončení doby trvania
nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 20240313, zo dňa 22.08.2024,

ktorej splatnosť bola dňa 29.08.2024 na sumu 770,- Eur s DPH za 16 dní užívania náhradného
motorového vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a
prevzatie náhradného vozidla. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému
titulomjehonárokunanáhraduúčelnevynaloženýchnákladovnanájomnáhradnéhovozidlanažalobcu.
Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou

žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou zo spomínanej faktúry v súlade s bodom 5. Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 22.08.2024, vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 641,67 Eur bez DPH,
nakoľko poškodený je platcom DPH, a ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca
vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, pričom
tento poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 529,17 Eur, kedy krátil poistné plnenie o nepriznanú

dobu nájmu náhradného vozidla o 3 dni. Žalovaný priznal adekvátnu zodpovedajúcu dĺžku nájmu len
v trvaní 13 dní, napriek tomu, že z ničoho nevyplýva postup ako aj správnosť a opodstatnenosť určenia
tejto sumy, ktorú žalovaný neoprávnene odpočítal.

5. Žalovaným nepriznané 3 dni nájmu náhradného vozidla, resp. priznanie doby nájmu náhradného

vozidla len do ukončenia opravy poškodeného vozidla/vystavenia faktúry za opravu, považoval žalobca
za svojvoľné konanie žalovaného, nemajúc oporu v zákone ani v rozsiahlej rozhodovacej praxi súdov.
V tejto súvislosti poukázal žalobca na Nález Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 602/2022-34, v ktorom
bolo judikované, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom,
keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla „de facto“ vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane

do dispozičnej sféry poškodeného. Podľa Nálezu do doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia
posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy,
primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového vozidla.
Aké časové obdobie je primerané, závisí od okolnosti jednotlivého prípadu. Ak dôjde k situácii, že
poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy,

treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu. V prejednávanej veci v zmysle
potvrdenia autoservisu zo dňa 22.08.2024, po ukončení opravy v tento deň bolo opravené vozidlo fyzicky
odovzdané držiteľovi. Nájom náhradného vozidla bol ukončený taktiež v ten istý deň, a to 22.08.2024.
V tento deň bolo poškodenému odovzdané do fyzickej dispozície motorové vozidlo zamestnancom
servisu a v ten istý deň bol ukončený aj nájom náhradného vozidla.

6. Vzhľadom na takéto správanie sa žalovaného, žalobcovi nezostalo nič iné len domáhať sa svojho
práva a zaplatenia krátenej sumy podaním žaloby na súd. Je potrebné ešte v tejto súvislosti podotknúť,
že žalobca chcel predísť súdnemu sporu a preto doručil predžalobnú výzvu zo dňa 30.05.2025
žalovanému, kde ho žiadal prehodnotiť okrem iného aj poistnú udalosť č. 9535957846, pričom žalovaný

aj napriek tomuto pokusu zotrval na svojom stanovisku a krátenú sumu žalobcovi nepriznal.

7. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal vo veci Platobný rozkaz 29Up/1174/2025
a to dňa 11.09.2025, v ktorom uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi v lehote 15 dní žalovanú
istinu vo výške 112,50 Eur s úrokom z omeškania 8,65 % ročne z priznanej sumy a to od 17.10.2024 do

zaplatenia. Zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania.

8. Žalovaný dňa 25.09.2025 podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že oprava
škody vzniknutej na vozidle poškodeného bola vykonávaná v autoservise AUTO UNICOM s.r.o. sosídlom Sliačska 12, 962 37 Kováčová pri Zvolene, pričom poškodený si počas opravy motorového
vozidla prenajal u žalobu náhradné vozidlo; a to od 07.08.2024 do 22.08.2024. Nájom náhradného
vozidla trval 16 dní, ktorú dĺžku zdôvodnil okolnosťami, za akých bolo poškodené vozidlo umiestnené

v autoservise. Žalovaný uznal náhradu za nájom náhradného vozidla s ohľadom na primeranosť dĺžky
opravy vozidla, ale len za 13 dní nájmu náhradného vozidla, pretože len tieto náklady považuje za účelne
vynaložené. Žalovaný určil dĺžku nájmu s ohľadom na čas opravy poškodeného vozidla, zohľadňujúc
technologické prostriedky udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na
presun poškodeného vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany

žalovaného pri poskytovaní súčinnosti v trvaní 13 dní. Žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval
rozsahškôdvzniknutýchnamotorovomvozidle,lenodkazovalnaustálenúrozhodovaciupraxsúdov,kde
je neprimerané, aby oprava motorového vozidla trvala neúmerne dlhú dobu a tým sa zvyšovali náklady
na poskytovanie náhradného vozidla poškodenému. Žalovaný akceptoval svoju povinnosť nahradiť
poškodenému finančné prostriedky za použitie náhradného motorového vozidla, avšak vyžadoval,
aby výška tejto náhrady bola určená v súlade so zákonom a ustálenou rozhodovacou praxou súdov.

Poškodené bolo motorové vozidlo značky OPEL CORSA, pričom vozidlo bolo riadne spôsobilé jazdy,
čo potvrdil aj poškodený, ktorý v dotazníku k nájmu náhradného vozidla zo dňa 22.08.2024 uviedol,
že po vzniku škody vozidlo riadne ďalej užíval. Preto podľa neho je neprípustné, aby v dôsledku
opravy vozidla s miernym poškodením zadných dverí, ktoré nebránilo prevádzke vozidla, bolo vozidlo
umiestnené v autoservise po dobu 16 a viac dní. Za účelom preukázania primeranosti dĺžky trvania

opravy žalovaný požiadal odborne spôsobilú osobu na vypracovanie odborného posúdenia primeranosti
dĺžky trvania opravy poškodeného motorového vozidla. Pokiaľ išlo o likvidovanie poistnej udalosti,
žalovaný tvrdil, že orgán vykonávajúci kontrolu nad výkonom poisťovníctva, ktorým je Národná banka
Slovenska, zastáva právny názor, že poškodený má nárok na prenájom náhradného vozidla odo
dňa vzniku škodovej udalosti na motorovom vozidle do dňa doručenia oznámenia o vzniku totálnej

škody, eventuálne oznámenia o ukončení opravy vozidla v súlade s dĺžkou opravy podľa technológie
opravy vozidla danej výrobcom konkrétnej značky motorového vozidla a primeraným časovým úsekom
nevyhnutným na objednanie a dodanie potrebných náhradných dielov.

9. Žalobca rozporoval všetky skutkové a právne tvrdenia uvedené žalovaným v odpore a zotrval na

svojom procesnom útoku a považoval žalobu v plnom rozsahu za dôvodnú. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil
s dĺžkou prenájmu náhradného vozidla v rozsahu 3 dní z uplatnených 16 dní, k tomuto uviedol, že
poškodený nie je povinný znášať dôkazné bremeno ohľadne primeranosti doby opravy vykonávanej
autoservisom, ktorý je dokonca zmluvným partnerom žalovaného a súčasne autorizovaným servisom,
pretože ide o preukazovanie skutočností nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného Nálezom

Ústavného súdu SR III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023. Žalobca tvrdil, že poškodený uniesol
dôkazné bremeno ohľadom nutnosti a účelnosti užívania náhradného vozidla po dobu zotrvania jeho
motorového vozidla v autoservise, po ktorú bol vylúčený z jeho používania a to z dôvodu poškodenia
jeho vozidla poistencom žalovaného, ktorá oprava bola pre zabezpečenie jeho prevádzkyschopnosti
nevyhnutná.

10. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené

preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)

alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

11. Podľa § 15 ods. 1 citového zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený

je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.12. Podľa § 11 ods. 6 citovaného zákona, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

13. Podľa § 11 ods. 8 citovaného zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (§ 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka).

14. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

16. Súd zdieľal právnu argumentáciu uplatňovanú žalobcom v predmetnom spore s odkazom na
rozhodnutia vyšších súdnych autorít (Nález Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 602/2022, III. ÚS
309/2020-33, III. ÚS 214/2020-29), kde z obsahu odôvodnenia rozhodnutia je nepochybné, že účelnosť
nákladov, ktoré sú spojené s užívaním náhradného vozidla zaniká až vtedy, keď dôjde k ukončeniu
opravy havarovaného vozidla, inými slovami momentom, keď sa opravované a opravené vozidlo

dostane do dispozičnej sféry poškodeného. Nájom náhradného motorového vozidla a doba, za ktorú
možno žiadať náhradu, vychádza vždy z doby nevyhnutnej opravy a obstarania náhrady, do ktorej
je potrebné rozhodne započítať aj dobu vystavenia posudku o škode, čas komunikácie s poisťovňou
škodcu, prípadne nevyhnutnú dobu čakania na termín kedy bude možné realizovať opravu poškodeného
motorového vozidla. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, a to potvrdením autoservisu, ktorý

vykonával opravu poškodeného motorového vozidla, že ukončená oprava bola dňa 22.08.2024 a v tento
deň bolo opravené a prevádzky schopné vozidlo aj odovzdané držiteľovi, pričom bolo preukázané aj to,
že v tento deň (22.08.2024) bol ukončený aj nájom náhradného vozidla. Súd mal za to, že žalovaný
svojvoľne postupoval pri likvidácii poistného plnenia, keď toto krátil bezdôvodne, pretože podľa neho
opodstatnenú dĺžku servisných prác a teda dôvodnú dobu používania náhradného motorového vozidla

len v trvaní 13 dní, namiesto požadovaných 16 dní. Formálny odkaz na orgán vykonávajúci kontrolu nad
poisťovníctvom v SR, ktorým je Národná banka Slovenska, nemá v danom prípade právnu relevanciu,
pretože ide o interný právny akt (vydaná interná smernica, pokyn alebo opatrenie), adresovaný
subjektom vykonávajúcim na území Slovenskej republiky poisťovnícke služby. Je nepochybné, že v
danom prípade žalovaný nerozporoval vznik škody na poškodenom motorovom vozidle, nerozporoval

vecnú/aktívnu legitimáciu žalobcu v spore, jediným problémom a to právnym, bola skutočnosť, že doba
vykonávania servisných prác, na ktorú sa viazala logicky doba používania náhradného motorového
vozidla v trvaní 16 dní sa mu javila ako doba neprimeraná, preto bol ochotný uznať plnenie za použitie
náhradného motorového vozidla len v trvaní 13 dní, v zmysle manuálu na opravu výrobcu a servisných
metodík.

17. Je potrebné záverom opakovane potvrdiť, že rozsah dĺžky užívania náhradného vozidla nebol
sporný, žalovaný len rozporoval účelnosť celkovej doby nájmu náhradného vozidla medzi žalobcom
a poškodeným vo vzťahu k závažnosti poškodenia motorového vozidla (poškodená zadná časť
vozidla), kde rozporoval primeranosť dĺžky opravy a tým pádom aj rozsahu užívania náhradného

vozidla poškodeným na zabezpečenie jeho potrieb, pričom žalovaný vychádzal z odborného vyjadrenia
osoby z daného oboru. Vzhľadom k tomu, že samotná oprava motorového vozidla bola žalovaným
v realizovanom rozsahu akceptovaná, možno tvrdiť, že oprava poškodeného vozidla bola v priamej
súvislosti s porušením povinnosti poistenca žalovaného, ktorý škodu zavinil a s poukazom na ust. § 442ods. 3 OZ smerovala k navráteniu do predošlého stavu servisným zásahom veci. Z uvedeného potom
jednoznačne vyplýva, že ak bolo potrebné z pohľadu odstránenia následkov škody vykonať servisné
práce na poškodenom motorovom vozidle, logicky s týmito opravami súvisí aj čas, počas ktorého sa

realizovali úkony v rámci opravy poškodeného motorového vozidla.

18. V danom prípade je akceptabilný rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 11Co/88/2023 zo dňa
26.03.2024, ktorý poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa v prejednávanom spore snažil navodiť dojem,
že on nijakým spôsobom nezasahuje do realizácie práv a povinností, ktoré sú obsahom právneho

vzťahu založeného zmluvou o dielo medzi poškodeným a zmluvným servisom, jeho ingerencia (daná
spoluprácou so zmluvným servisom na báze likvidovania škody vzniknutej prevádzkou motorového
vozidla) je týmto jednoznačne daná. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť rozdielnosť postavenia
žalovaného – ako poisťovateľa, škodcu, ktorého si poškodený sám neurčuje, pretože povinnosti
žalovaného vznikajú v dôsledku škodovej udalosti zavinenej škodcom (poisteným), a ktorý tým vstupuje
dovzťahusvymedzenýmrozsahomprávapovinnostíspoškodeným„nútene“vdôsledkuvznikupoistnej

udalosti (tak ako ich prezumuje zákon č. 381/2001 Z.z.) a postavenie autoservisu, ktorý vstupuje do
vzťahu s poškodeným na (dobrovoľnom) zmluvnom základe (na základe voľby poškodeného), ktorý je
výsledkom kontraktačného procesu s určitým obsahom. V kontexte uvedeného by potom úvaha, ktorá
by rozlišovala dôvodnosť nároku na náhradu škody súvisiaca s nájmom náhradného motorového vozidla
poškodeným, aj vo vzťahu k dĺžke doby medzi ukončením opravy motorového vozidla poškodeného

a vydaním krycieho listu/vykonaním úhrady zo strany poisťovne, výlučne v závislosti od toho, či bol
príslušný autoservis oprávnený uplatniť voči poškodenému zádržné právo, vyznela nesystematicky,
nakoľko dôvodnosť nároku by bola podmienená tým, aké zmluvné podmienky by si poškodený v rámci
kontraktačnéhoprocesusautoservisomvyjednal. Akceptujúcvýkladžalovanéhobysipotompoškodený
„musel“ dojednať so servisom také zmluvné podmienky, ktoré by ukladali servisu povinnosť vydať

mu motorové vozidlo po oprave aj bez zaplatenia ceny opravy/vydania krycieho listu, čo by servis pri
uzatváraní zmluvy o oprave nebol povinný akceptovať a prípadné nevyjednanie takých podmienok
opravy zo strany poškodeného, s ktorými by poisťovateľ škodcu súhlasil, by potencionálne viedlo
k ďalším sporom medzi poškodeným a poisťovateľom, týkajúcim sa námietok voči voľbe toho ktorého
servisu zo strany poškodeného a poškodený by sa stal do určitej miery „rukojemníkom“ poisťovateľa/

škodcu na strane jednej a servisu na strane druhej. V kontexte uvedenej (všeobecnej) úvahy je
potom potrebné o to viac nahliadať na prípady, kedy si poškodený dá opraviť motorové vozidlo
v partnerskom servise poisťovateľa/škodcu, tak ako to bolo aj v prejednávanom prípade. Odvolací
súd mal za to, že práve „partnerský“ vzťah poisťovateľa/škodcu a servisu, ktorého reálnym vyjadrením
(okrem iného) je aj vydanie krycieho listu „zmluvnou/partnerskou poisťovňou“, má byť tou skutočnosťou,

ktorá poskytne zhotoviteľovi - partnerskému autoservisu poisťovateľa/škodcu dostatočnú garanciu na
to, aby vydal poškodenému jeho opravené motorové vozidlo, tým sa v konečnom dôsledku vo vzťahu
k poškodenému skrátila nevyhnutná doba, po ktorú bude z jeho strany potrebné užívanie náhradného
vozidla. Argumentácia žalovaného v intenciách uvedeného vyznieva jednostranne a nereflektuje na
skutočnosť, že servis je oprávnený či už na zmluvnom základe, resp. ex lege zadržať motorové vozidlo

do vykonania úhrady opravy. Odvolací súd potom v základe nevidel dôvod, aby zo strany zmluvnej
poisťovne nedošlo k nahradeniu dodatočných nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla
poškodenému partnerským servisom až do úhrady náhrady škody, prípadne vydania krycieho listu.
Zdôraznil, že účelom zákona č. 381/2001 Z.z. je dosiahnutie čo najväčšieho zmiernenia následkov
vzniknutých poškodenému v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla tak v materiálnej ako aj

nemateriálnej sfére.

19. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023,
Ústavný súd považuje za dôležité koncentrovať právne posúdenie smerom k samej podstate
uplatneného nároku pred všeobecným súdom. Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať

škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až
do momentu keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody
nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil
s cieľom eliminovať škodový následok.

20. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený v predmetnom spore
voči žalovanému, t.j. zaplatenie krátenej časti v dĺžke 3 dní za poskytnutie náhradného motorového
vozidla poškodenému je plne legitímny a v súlade nielen s príslušnými zhora citovanými zákonnými
ustanoveniami, ale aj rozhodovaciu praxou najvyšších súdnych autorít.21. Súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,65 % ročne zo žalovanej
sumy 112,50 Eur od 17.10.2024 do zaplatenia a to v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s ust. §

3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Pokiaľ ide o uplatnený a súdom priznaný nárok na zaplatenie
úroku z omeškania, súd odkazuje na ustálenú judikatúru a závery Ústavného súdu SR, ktoré vyjadril
vo svojom Náleze zo dňa 14.10.2021, v konaní vedenom pod III. ÚS 309/2020-33, ktorým bol zrušený
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018 sp.zn. 3Cdo/145/2017. V odôvodnení svojho nálezu
sa zaoberal okrem iného aj otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania

podľa osobitného predpisu, konkrétne podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení. Právny názor dovolacieho súdu o tom, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až
doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a že žalovaný by sa do omeškania
mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím zaplatiť
žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, vyhodnotil Ústavný súd SR ako neakceptovateľný. Tým
zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona

č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení v spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým
spôsobom rozhodol Ústavný súd SR Nálezmi vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020. Súd
v zmysle § 10 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení považoval začiatok, prvý
deň omeškania žalovaného s náhradou škody uplynutím 15 dní po ukončení šetrenia poistenej udalosti
(toto bolo ukončené dňa 16.10.2024 podľa oznámenia žalovaného o poskytnutí poistného plnenia), to

v súlade s § 10 ods. 6 citovaného zákona vo výške podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z.

22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Vzhľadom na plný úspech žalobcu v spore, súd o trovách konania rozhodol v intenciách zhora
citovaných procesných ustanovení tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %, ktoré je povinný mu zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti

uznesenia o výške náhrady.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods. 1,§
362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej

značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,

b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).